Synonymá slova "bu" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 383 výsledkov (4 strán)

  • napodobňuje zvuk, ktorý vydáva hovädzí dobytok • : bú, mú, ozývalo sa z maštale


    aktivizovať uvádzať do (väčšej) činnosti • mobilizovaťpodnecovaťpovzbudzovať: aktivizoval, podnecoval mládež, aby športovalazried. aktivovať: aktivovanie trhustimulovať (dávať k činnosti prvý podnet): stimulovať, aktivizovať tvorivosť ľudíburcovať (s veľkou intenzitou) • motivovať (dávať popud na niečo): úspech ich motivoval na vyššie výkonykniž. provokovať: provokovať záujem o podnikaniepobádaťexpr.: badúriťbadurkaťpodúrať: zvedavosť badúrila, badurkala mysle; podúrať do roboty


    alarmovať vyvolávať poplach • robiť alarmrobiť poplach: alarmovať, robiť poplach pri požiariexpr.: burcovaťbuntošiťbuntovaťbalušiť (vyvolávať znepokojenie, aktivitu): zbytočne buntošíte, balušíteplašiť: správa nás plašila do obozretnosti


    alebo 1. vyjadruje vylučovací vzťah často s príznakom eventuality • čia či: teraz alebo nikdy; tak alebo, či onak; byť či nebyť; nevie, či má ísť do kina, či, alebo do divadla; bolo nás šesť a či sedembuďbuďto: buď sa pridaj, buď choď preč; buď(to) sa vráti, buď(to) sa rozídeme; poet. al. hovor. abopoet. al. hovor. expr. abože: Abože mi zahyň, abo buď slobodný. (S. Chalupka)nár. lebo: lebo odhryzne, lebo roztrhá (Hronský)

    2. p. čiže 1 3. p. prípadne 1


    bác 1. napodobňuje (silný) zvuk pri páde, údere, náraze, výstrele a pod.; naznačuje pád, úder, výstrel a pod. • bumpác: Bác! Dvere sa zavreli s veľkým buchotom.; Zvesil pušku z pleca. Bum! Bác! zahrmí celá hora. (Šteinhíbel); bum, pác, bolo počuť z vedľajšej miestnostirachtresk: rach, tresk, hrom udrel do blízkeho stromucapcáp (slabší zvuk pri páde, údere): cap, rozpleskla sa kaša na dlážkečapčapsčľap (napodobňuje, naznačuje udretie dlaňou al. plochým predmetom): čap, čľap dieťa po zadočkuchľuschľust (naznačuje udretie): A chľus mu druhú, takže mu až krv z nosa vystrekla. (Urban)

    p. aj buch, švác, prask

    2. p. ach 1


    biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

    2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

    3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

    4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


    bľačať 1. vydávať zvuky ako ovca, teľa, krava a pod. • bliakaťbľakotaťbučať: dobytok idúci na pašu bľačí, bliaka, bučímečaťmékaťmekotať (obyč. o koze, ovci) • ručaťmučaťexpr. búkať (o rožnom statku) • expr.: vybľakovaťvybľakúvať (stále, hojne, s prestávkami)

    2. p. spievať 1 3. p. kričať 1


    boháč bohatý, majetný človek (op. bedár) • magnát: olejový boháč, magnátmilionár: milionári bohatli a malí akcionári strácalikniž.: magnáškrézuspejor.: nabobkapitalistaburžuj: vidí v kapitalistoch iba pupkáčov so zlatými retiazkamisubšt. pracháč: vraj nič nemá, a pozri, aký pracháč sa z neho vykľulzbohatlíkhovor. expr.: zapereneczazobanec (kto rýchlo a obyč. nečestne zbohatol): z chudáka sa podfukmi stal zazobanecpejor. pupkáč


    bohatý 1. vyznačujúci sa dostatkom materiálnych prostriedkov, žijúci v hmotnom blahobyte (o človeku; op. chudobný) • majetný (op. nemajetný, bezmajetný): byť bohatý, majetný; bohatí, majetní predkoviazámožný: letné sídla zámožných ľudíhovor. dobre situovaný: dobre situovaná rodinasolventný (majúci dostatok peňazí, schopný platiť): solventní rodičiahovor. expr.: zaperenýoperenýzazobaný: byť dobre zaperený, operený, zazobanýsubšt. prachatý: ponuka iba pre prachatých záujemcovzastar. peňažitý: peňažitá nevestanár. zagazdovaný: zagazdovaný mlynárpren. nár. hrubý: hrubý gazda (Kukučín, Hviezdoslav)expr. prebohatý (veľmi, nesmierne bohatý) • expr. pribohatý (priveľmi bohatý, obyč. pejor.)

    2. vyznačujúci sa dostatkom, hojnosťou, oplývajúci niečím kladným (v materiálnom i duchovnom zmysle) • hojný: bohatá, hojná úroda; bohatý, hojný prírastokúrodnýkniž. požehnaný (bohatý na úrodu): úrodný kraj, požehnaný rokštedrývýdatný: štedrá odmena, výdatné zrážkylukulský: lukulské hody, hostinypočetný (bohatý čo sa týka počtu): početná účasť divákovkniž. opulentný (vyznačujúci sa nadbytkom): opulentná hostinakniž. nepreberný (veľmi bohatý): nepreberné zásobyveľkýpestrý (bohatý rozsahom a pestrosťou): veľký, pestrý výber, šatník, sortimentplodný (bohatý na výsledky): prežiť bohatý, plodný životplnotvárnymnohotvárnyrozmanitýobsažnýplný (bohatý na zmeny, zážitky; intenzívne prežívaný; o živote) • rozsiahlyobsiahly (majúci veľký rozsah): rozsiahle zdroje surovín; bohatá, rozsiahla, obsiahla slovná zásobavysokýexpr. kráľovský: dostať vysokú, kráľovskú odmenubujný: bujný porast, bujné vlasy, bujná fantázianákladný (bohatý a obyč. náročný): nákladná toaletaexpr.: prebohatýprehojný (veľmi bohatý): v prebohatej, prehojnej miereexpr. pribohatý (príliš bohatý)


    bojovný plný odhodlania bojovať, útočiť, nevzdávať sa, presadiť sa a pod. (o človeku); svedčiaci o tom • bojovníckybojový: mať bojovného, bojovníckeho ducha; všade vládne bojovná, bojová náladakniž. militantnýbojachtivýútočnývýbojný (vyhľadávajúci al. vyvolávajúci boj, konflikt; op. pokojamilovný, mierny): militantné, bojachtivé skupiny; útočná, výbojná povahaodvážnysmelýodhodlaný (obyč. o prejavoch človeka vyjadrujúcich odhodlanie): odvážny, smelý, odhodlaný pohľad; odvážna, smelá, odhodlaná rečrevolučnýburcujúci: revolučná pieseň; burcujúce pokriky, heslá

    porov. aj útočný


    boriť sa 1. rozpadávať sa na časti • búrať sarúcať sa: hrádza sa borí, búra, rúca; pren. plány sa boria, búrajúváľať saprevaľovať saprekacovať sa: murovaná ohrada sa váľa, prevaľujezosúvať sa: breh sa zosúvaprepadávať saprepadúvať saprepadať saprebárať sa (rozpadávať sa a klesať dolu): hrob sa prepadá(va), prebára; ľad sa prebárakniž. rumiť sa: dom sa rumí

    2. vnikať do niečoho mäkkého, kyprého • zabárať sahúpať: nohy sa boria v snehu, zabárajú sa, húpu do snehuzried. bárať sazapadaťprebárať saprepadať saprepadávať saprepadúvať sa: kolesá sa boria, zapadajú, prebárajú sa do blatanár. hriaznuť (boriť sa do snehu)

    3. p. bojovať 2


    brucháč expr. tučný, bruchatý človek • expr.: brucháňbruchajbachráčbachráň: už v štyridsiatke sa z neho stal brucháč, bachráčexpr.: tučkobuckotučniakvypasenec: pod tým vypasencom sa isto lavička zlomípejor.: pupkáčopucheľbravčozried. megero


    bubák p. strašidlo 1


    bublať p. klokotať 1, žblnkať


    bublavý p. klokotavý


    bublinatý, bublinkastý p. šumivý, perlivý


    bublinkatý p. perlivý


    bublinkový p. šumivý, perlivý


    bubnovať p. biť 1


    buc naznačuje drgnutie, buchnutie hlavou, hlavami, rohmi, guľatým predmetom a pod. • drcdurk: baran, baran, buc; baran, drcbuchbumbumsbach: buc, buch, bum hlavičkou o zem

    p. aj buch


    bucko hypok. 1. bucľaté malé dieťa • expr.: bucľabucláč: len aby sa z bucľaťa nestal pretučnený mládenecdet. al. expr. tučibomba: spolužiaci volali mamičkinho bucka tučibomba

    2. p. brucháč


    bucľa, bucláč p. bucko 1


    bucľatieť p. tučnieť


    bucľatý p. tučný 1


    bucnúť p. drgnúť 1, strčiť 2


    bucnúť si p. ľahnúť si 1


    bučať p. bľačať 1, múkať, ručať 1


    búčie p. bučina


    bučina bukový porast, les • zried.: búčiebukovina: stráne porastené bučinou, bukovinou


    bučný p. bujný 2


    buď p. alebo 1


    búda p. budova, dom 1


    budár p. záchod


    budiť 1. privádzať zo spánku do stavu bdenia, vytŕhať zo spánku • zobúdzaťprebúdzať: budí, zobúdza, prebúdza ich rachot električiekexpr.: duriťdurkaťbúriťburcovaťbuntošiťbuntovať: durili, burcovali, buntošili nás už o polnoci; mať ho durkala zavčasu; búrili nás ešte pred svitanímnár. bútoriť

    2. byť príčinou niečoho, spôsobovať vznik niečoho • vzbudzovaťprebúdzaťvyvolávaťpodnecovaťvznecovať: budil, vzbudzoval, vyvolával všade záujem, obdiv; budili, podnecovali v nás nenávisť; svojím správaním budili, vznecovali podozrenieodb. generovať: budiť, vzbudzovať, generovať elektrické kmitanie


    budiť sa prechádzať zo spánku do stavu bdenia • zobúdzať saprebúdzať sa: v lete sa budí, zobúdza, prebúdza zavčasuprecitaťpreberať sa (zo spánku al. zo straty vedomia): precitá, preberá sa zo spánku, z mdlôb


    búdka p. stánok 1


    budova výsledok stavebnej činnosti určený na bývanie, skladovanie a pod. • stavbastaviskodomzried. stavanie: budova, stavba je pred dokončenímexpr. barakpejor. búda: kúpil starú búdu a urobil z nej paláczastar. budúnok

    p. aj dom


    budovať 1. vytvárať rozsiahlejšie stavby, tvoriť stavby vo väčšom rozsahu • stavať: budovať, stavať metro, sídlisko

    2. utvárať niečo nové, zúčastňovať sa pri tvorbe niečoho nového • tvoriťorganizovať: budujeme, tvoríme, organizujeme modernú spoločnosť, rozvinutý priemyselzakladaťzriaďovať: zakladajú, zriaďujú u nás cirkevné školykonštituovať (právnym postupom): konštituujú sa nové spolky

    3. vychádzať z istého predpokladu a tvoriť na jeho základe • stavať: budujeme, staviame na pracovitosti našich ľudízakladať (brať niečo za základ): svoj vzťah k rodine zakladá na dôverevychádzať (z niečoho): jeho svetonázor vychádza z lásky k blížnemu


    budovateľ p. zakladateľ


    buďto p. alebo 1


    budúci ktorý ešte len nastane, ktorý sa ešte len uskutoční (op. minulý) • nasledujúcinastávajúci (ktorý nastane, nasleduje v budúcnosti): na budúci, nasledujúci školský rok; budúca, nastávajúca manželkadruhýďalší (nie tento, ale iný po ňom): vyrieši sa to na druhý týždeň; už teraz myslí na druhé, ďalšie prázdniny, Vianocenový (op. starý): tešiť sa na nový, budúci život, domovpren. zajtrajší (op. dnešný, terajší): nádeje, výhľady zajtrajších dnízried. príduci: príduci pondelok


    budúcne p. nabudúce, inokedy


    budúcno p. budúcnosť


    budúcnosť čas, ktorý príde • zajtrajšok: na našu budúcnosť, na náš zajtrajšok sa pozerám s optimizmomkniž. budúcnozastar. zajtrok: všetko troví, na zajtrok nemyslí


    budúnok p. budova, dom 1


    budzogáň p. kyjak


    bufet obchodná miestnosť, v ktorej sa podáva rýchle občerstvenie • kantína: v staničnom bufete, v kantíne mali iba vysušené chlebíčkybistrovoj. slang. arma: v arme potajomky čapovali


    buch napodobňuje tupý zvuk pri výbuchu, výstrele, náraze, páde, údere a pod.; naznačuje buchnutie, výstrel, náraz, pád, úder a pod. • bumbumsbumst: buch, buch, ozývalo sa z vedľajšej miestnosti; bum, bum, bolo počuť každú chvíľu zo strelnice; pošmykol sa a bums(t) na zembachbauch: bach, bauch, brána sa zavrelabác: bác, roztiahol sa na chodníku, aký bol dlhýluppuk: lup mu jednu po lícibuc (naznačuje slabý náraz, pád dieťaťa): dieťa zrazu buc na zem

    p. aj bác


    búchač p. tárač


    búchačka p. puška


    búchanec p. úder 1


    búchať 1. nárazmi, údermi a pod. spôsobovať silný tupý zvuk al. vydávať taký zvuk • robiť buchotbuchotaťexpr.: trieskaťtrepať: vráta búchajú, robia buchot, buchocú, trieskajúplieskať (niečím ohybným, plochým): plieskať dlaňouhrmotaťhrmotiť: z kuchyne sa ozývalo hrmotanie riadurachotaťrachotiť: hrom rachotíexpr. buchkať (slabo búchať) • bubnovať (prstami, paličkami): bubnovať prstami po lavici; búchať, bubnovať na bubne

    2. p. biť 1, 3 3. p. tárať


    buchkať p. búchať 1


    buchnát p. úder 1


    buchnátovať hovor. dávať údery päsťou do chrbta • hovor. buchtovať: chlapci sa buchnátovali, buchtovali

    p. aj biť 2


    buchnúť 1. nárazom, pádom a pod. spôsobiť temný zvuk al. vydať taký zvuk • expr.: tresknúťtresnúťtrepnúť: nahnevane buchnúť, tres(k)núť dvermiprasknúť: čosi vonku praskloplesknúťplesnúťpľasknúťpľasnúť (nárazom ohybných al. plochých predmetov): ples(k)núť bičom, dlaňamiexpr.: capnúťšvacnúťrachnúťbachnúť: tanier capol, rachol, švacol, až sa tak ozývalo; v diaľke niečo rachloexpr.: durknúťzdurknúť: výstrel zdurkolzarachotiťzrachotiťudrieť (buchnúť s rachotením): blízko z(a)rachotil, udrel hromexpr. chlopnúť: dvere hlasno chlopli

    2. p. udrieť 1 3. p. prepadnúť 5


    buchnúť sa p. zaľúbiť sa 1


    buchnutý p. zaľúbený 1


    buchot p. lomoz, tlkot


    buchotať p. búchať 1, hrmotať


    buchotavý p. hrmotný 1


    buchta p. úder 1


    buchtovať p. buchnátovať


    bujak p. býk


    bujarý p. bujný 2, samopašný, veselý 1


    bújať p. hýriť 1


    bujdoš p. šibal


    bujdošský p. bujný 2, samopašný


    bujnieť p. mohutnieť, rásť 1, 3, šíriť sa 1


    bujnosť p. samopaš


    bujný 1. dobre, husto, rýchlo rastúci: bujná tropická vegetáciarozbujnený: bujná, rozbujnená tráva, burinahustýbohatý: stratiť sa v hustom poraste; mať husté, bohaté vlasyprebujnený (veľmi bujný): prebujnená zeleň

    2. ktorý spontánne, nekontrolovane prejavuje silu, energiu, temperament a pod. (o človeku, zvierati a ich prejavoch); vyskytujúci sa, prejavujúci sa v neobmedzenej miere • bujarýrozjarenýrujný: vracal sa po polnoci v bujnej, bujarej, rozjarenej nálade; bujná, bujará skupina chlapcovexpr.: rozbujdošenýbujdošskýhovor. expr. rozkokošenýzried.: rozbujdašenýrozbújanýrozpasený: rozbujdošené deti; bujdošský život (Jesenská)poet. bučný: plný bučných síl (Hviezdoslav)samopašnýroztopašnýzastar. prostopašný (nerešpektujúci obmedzenia, spoločenské normy a pod.): samopašné, roztopašné nočné vyčíňaniebúrlivýbúrliváckyrozpustenýbezuzdnýnespútanýneviazaný: búrlivá, rozpustená, bezuzdná zábava; búrlivácky, nespútaný, neviazaný život; nespútaná obrazotvornosťbohatýnevyspytateľnýprebujnenýrozbujnený (veľmi rozvinutý, často prekvapujúci): bujná, bohatá, nevyspytateľná, prebujnená fantáziadivýdivokýživelný: divý, divoký žrebec; divá, divoká, živelná povaha

    p. aj divý 2


    bujo p. šibal


    bujón p. vývar 1


    búkať p. ručať 1


    buket p. vôňa


    bukolický p. idylický 2


    bukovina p. bučina


    bukréta p. kytica


    buksa 1. p. peňaženka 2. p. schránka, pokladnica 1


    bulletin p. vestník, časopis


    bulvár p. ulica


    bulvárny p. pochybný


    bum 1. p. buch 2. p. buc 3. p. bác 1, paf1


Pozri výraz BU v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: mza, sah, chx, tln, lsird, mpe, cnpo, aea, oblý, pgn, clg, prebytok, hať, pco, rmu
Slovník skratiek: ale, fysan, a50, vak, a44, olz, vdl, lsird, a78, vyt, wbi, t50, n31, hnz, vhz
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV