Synonymá slova "brã ã ã ã ã ã ã ã ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 53 výsledkov (1 strana)

  • br, bŕ p. fuj


    brána 1. konštrukcia, ktorá uzatvára vchod do nejakého priestoru • vráta: vietor vyvrátil bránu, vráta do dvoradverciadvierkadverce (menšia brána): záhradné dverciaexpr. vrzgút

    2. pri športových hrách priestor, na ktorý sa útočí • bránka: brána, bránka mala očividne roztrhnutú sieť


    bránka p. brána 2


    brániť 1. stavať sa na obranu niečoho (najmä zbraňami, silou) • obraňovať: brániť, obraňovať vlasť, živothájiťobhajovaťzastávať sa (obyč. argumentmi): háji, bráni svoje stanovisko, presvedčenie; zastáva sa, bráni slabýchchrániťochraňovaťbrať do ochrany (nedovoliť nepriaznivo zasahovať): chrániť, brániť prírodu, ochraňovať svoju česť

    2. znemožňovať uskutočnenie niečoho • zabraňovaťnedovoľovať: brániť, zabraňovať niekomu v láske; bráni mu, nedovoľuje mu vrátiť sa domovprekážať: prekážať v hre (napr. v hokeji a pod.) • zamedzovaťhatiťzahatávať: zamedzujú, zahatávajú nám prístup, bránia nám v prístupemariť: marí každú iniciatívu, bráni v každej iniciatívehovor. hamovaťbrzdiť (brániť v niečom spomaľovaním): hamuje, brzdí jeho rozlet


    chrániť poskytovať ochranu • ochraňovaťbrať do ochrany: deti treba chrániť, ochraňovať pred úrazomstrážiťbyť na strážidržať stráž (chrániť pred vstupom, odcudzením a pod.): strážiť svoje územiebrániťobraňovať (nedovoliť škodlivo zasahovať): prírodu treba brániť pred vandalminár. verestovať: verestuje rodinuhájiťobhajovať (chrániť argumentmi): háji, obhajuje slabšíchkniž. zried. štítiť (Kukučín)kryť: zákopy kryjú vojakovhovor. dekovať (odvádzať do bezpečia): dekuje deti pred rozhnevaným otcom

    p. aj šetriť 3


    prekážať 1. byť fyzickou prekážkou vo voľnom pohybe al. pri inej činnosti; pren. byť nepohodlný (psychicky) • byť prekážkoubyť na prekážkuzavadzať: stôl nám tu prekáža, je na prekážku, zavadzia, musíme ho odsunúť; haluze prekážajú, zavadzajú vo výhľade z oblokavyrušovaťmýliť: nové poriadky starkú vyrušujú, mýliamenej vhodné vadiť: neporiadok mi tu nevadístáť v cestebyť v ceste: Nestojte, nebuďte nám v ceste, uhnite!ťažiťbyť na ťarchu (psychicky): jej vtieravosť mi je na ťarchu, ťaží maexpr.: plantať sapľantať sapliesť samotať sa: plantať sa, pliesť sa popod nohy niekomu; Nemoc sa mi tu!pren. expr. svietiť: daj to preč, nech to tu nesvieti

    2. spôsobovať, že niekto nemôže niečo uskutočňovať • robiť prekážkyznemožňovať: prekážať, robiť prekážky v štúdiu niekomu; znemožňovať niekomu hruzabraňovaťbrániťzamedzovaťzahatávať: zabraňovať, brániť niekomu v rozlete; vedome mu zamedzuje prístup k materiálommariť: maria nám plánykrížiť: krížiť zámery niekohohovor. hamovaťbrzdiť (prekážať spomaľovaním): hamovať, brzdiť duševný vývin dieťaťa


    brániť sa stavať sa na odpor (zbraňou, silou al. inými prostriedkami) a tak chrániť svoju bezpečnosť, postavenie a pod. • hájiť saobraňovať sa: bránil sa, obraňoval sa, hájil sa protiúdermiobhajovať sa: obhajovať sa pred súdomchrániť savystríhať savyhýbať sa (dávať si pozor pred niečím): chráni sa pred nákazou, vystríha sa, vyhýba sa nákazevzpierať saodporovaťklásť odporvzdorovať: odvážne odporovať, vzdorovať presilezdráhať sazried. obhŕňať sa (váhavo sa brániť): zdráha sa zúčastniť na akciioponovaťprotirečiťprotestovať (brániť sa rečou, slovom): oponuje, protestuje proti nespravodlivému rozhodnutiu


    odporovať 1. prejavovať odpor použitím fyzickej sily al. rečou • klásť odporstavať sa na odpor: partizáni odporovali, kládli odpor, stavali sa na odpor ešte dva dnivzpierať saháčiť sa: vzpieral sa násilím; vzpierať sa proti argumentom; háčil sa, no napokon súhlasilexpr. pätiť sa: pätil sa, že neposlúchnefraz. expr. stavať sa na zadnézdráhať sa (váhavo odporovať): zdráhal sa nastúpiť do službybrániť sa (odporovaním si chrániť život, bezpečnosť, svoju mienku a pod.): odvážne sa bránili pred útokmi zvonkavzdorovať (prejavovať vzdor): dieťa vzdoruje vôli rodičovodolávať (prejavovaním odporu ostávať nepremožený): odolávať pokušeniu, presile, chorobeprotirečiťbyť protistavať sa proti (niečomu) • protestovaťnamietaťoponovať (prejavovať odpor rečou): protirečiť mienke niekoho; byť, stavať sa proti návrhu; stále mu oponujesubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa (prejavovať odpor rečou)

    2. byť v rozpore • nezhodovať sanezrovnávať saprotirečiť: uvedené fakty si odporujú, nezhodujú sa; argumenty tomu protirečiakolidovať (o časových údajoch): termíny kolidujú, odporujú siprotiviť sapriečiť sa: to sa protiví, prieči zdravému rozumu


    oháňať sa 1. robiť prudké pohyby okolo seba, prudko niečím pohybovať (obyč. obranne) • brániť sa: oháňa sa, bráni sa rukami pred včelamiexpr. šermovaťhovor. zastar. fechtovať (v blízkosti niekoho, niečoho): šermuje mu nožom okolo hlavy; Nefechtuj tu s tými nožnicami!trepaťmávať (rukami okolo seba) • expr.: šibrinkovaťšimrinkovať (robiť niečím rýchle krátke pohyby v blízkosti niečoho): šibrinkuje mu paličkou okolo nosa

    2. p. usilovať sa 2 3. porov. zdôrazniť


    potláčať 1. vôľou zabraňovať prejavom citov, telesných pocitov a pod. • potlačovaťpremáhať: potláča, potlačuje, premáha náhly príval cituzadržiavať: zadržiava hnev, slzyprekonávať (niečo nepríjemné, bolestivé): prekonáva pocit sklamania, bolestiexpr.: tutlaťututlávať: tutle, ututláva v sebe túžbu cestovaťdusiť: dusí v sebe bezmocný hnevtajiťutajovať: tají v sebe radosť; od prekvapenia tají, utajuje dychtlmiť (zmierňovať intenzitu nejakého prejavu): tlmiť, potláčať radosť, smiechumlčiavaťumlčovať (zabraňovať prejaveniu sa): umlčiavať názory opozície; umlčuje v sebe cit láskyprehlušovať: prehlušuje výčitky svedomia za svoj hriechbrániť sazabraňovať: bráni sa, zabraňuje dojatiu nad neočakávaným stretnutím

    2. brať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu), nespravodlivo zaobchádzať s niekým • potlačovaťutláčať: potláčanie, utláčanie národnostných menšíndeptať: deptanie ľudských právexpr.: ubíjaťgniaviť: maďarizácia ubíjala, gniavila náš národprenasledovať (vystupovať proti slobode niekoho): prenasledovanie demokraticky zmýšľajúcich ľudíumlčiavať (nedovoľovať prejavy slobody): umlčiavať vzbúrencov


    vzdorovať 1. mlčanlivo prejavovať nesúhlas; prejavovať odpor • odporovaťklásť odporstavať sa na odpor: dieťa sa zaťalo, vzdoruje, odporuje; vzdorovať, stavať sa na odpor autoritehovor. trucovať (mlčanlivo nesúhlasiť): trucuje, nechce so mnou hovoriťvzpierať sahovor. spierať sa: zbytočne sa vzpierate, musíte poslúchnuťpriečiť saprotiviť sa: priečiť sa, protiviť sa osuduexpr. pätiť sa: pätiť sa pred povinnosťamirobiť navzdor: každému robí navzdorstavať sabúriť sa (proti niekomu, niečomu): stavia sa proti každému návrhusubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: zbytočne sa šprajcujete, štorcujete, nebude to po vašomfraz. stavať sa na zadné nohy

    2. byť schopný vydržať nátlak • odolávaťčeliť: vzdoruje, odoláva všetkým ohováraniam; vzdorovať, čeliť presile, útlakubrániť sa: telo sa bráni chorobenepodliehaťnepoddávať sa: nepodliehať panikedržať sa (pred niečím): obyvateľstvo sa drží pred asimiláciou


    brázda p. žliabok 1


    žliabok 1. vyhĺbenina na rozličných nástrojoch, súčiastkach • ryhabrázda: žliabok, ryha na kovovej platnizárezdrážkavrúbok (na spojenie, vloženie, vedenie niečoho) • hovor. zastar.: fugafalc: fugy na šindli

    2. porov. žľab


    brázdiť p. chodiť 1, plávať


    chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

    2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

    3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

    4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

    5. p. patriť 1


    plávať pohybovať sa po vode (o plavidlách) • plaviť sa: loď už dva dni plávala, plavila sa po rozbúrenom morikniž. brázdiť: čln brázdi hladinuplachtiť (plávať na plachetnici) • kniž., obyč. poet. pluť: v diaľke pluje loďpoet. tenúť (byť unášaný vodným prúdom)


    brčkavieť sa p. kučeravieť


    kučeravieť stávať sa kučeravým • kučeraviť saexpr. brčkavieť: vlasy mu od vlhkosti kučeravejú, brčkavejú, kučeravia sakučeravieť saexpr. brčkavieť sa: nad čelom sa mu kučeravie svetlá šticavlniť sa (byť zvlnený; o vlasoch): na pleciach sa jej vlnili dlhé vlasynespráv. kaderiť sa


    brčkaviť p. kučeraviť


    kučeraviť robiť kučeravým • expr. brčkaviť: kučeraví si, brčkaví si vlasyondulovať (robiť kučeravým ondulovacím želiezkom, chemicky a pod.) • robiť onduláciunespráv. kaderiť


    brčkavý p. kučeravý


    kučeravý vlnovito poprehýbaný, stočený do tvaru prstenca, špirály a pod. (obyč. o vlasoch; op. rovný); ktorý má také vlasy al. srsť (o človeku, zvierati): kučeravý chlapec, chorý strom s kučeravými listamivlnitývlnistýzvlnenýexpr. kučerkavý (trochu, mierne kučeravý): dlhé vlnité, vlnisté, zvlnené vlasy; kučerkavá šticaexpr.: brčkavývybrčkavenývybrčkanýkudlatý: brčkavé, kudlaté hlavy Afričanovprstienkovitýprstencovitý (iba o vlasoch, srsti a pod.) • poet. zried. kučerovlasý (Timrava)skučeravenýnakučeravený (ktorý sa stal kučeravým): účes zo skučeravených, nakučeravených vlasovnespráv.: kaderavý • kudrnatý


    vlnitý ktorý má podobu vĺn • vlnistý: vlnité, vlnisté vlasyvlnovitý: vlnovitá krivkazvlnený: zvlnený terénkučeravýexpr. brčkavý (prirodzene zvlnený; obyč. o vlasoch, srsti): kučeravá vlna jahňaťa, brčkavé vlasy


    brčky p. kučery 1


    kučery 1. pramienky zvlnených vlasov: odhrnúť kučery z čelaexpr. brčky: detské brčkyzried. skrutky (Kukučín)nespráv. kadere

    2. p. vlasy 1


    vlasy 1. súbor tenkých a dlhých útvarov vyrastajúcich z pokožky na ľudskej hlave: hnedé vlasy, dlhé ženské vlasykučeryexpr. brčkynespráv. kadere (pramienok kučeravých vlasov): plavé kučeryšticahovor. kečka (chumáč vlasov nad čelom): pohodiť šticou, kečkouexpr. škutiny (tvrdé al. strapaté vlasy) • expr. škumáty: zdrapil ju za škumáty (Rysuľa)expr. škundry (Laskomerský)expr. škunty (Hviezdoslav)expr. škuty (Plávka)čuprinyčupry: bujné čuprinyhriva (dlhé bujné vlasy) • hovor. expr. pačesyzried. vojka (Figuli)

    2. p. srsť, chlp 1


    brífing p. tlačovka


    tlačovka hovor. tlačová konferencia, tlačová porada: minister usporiadal tlačovkupubl. brífing: na brífingu bolo oznámené, že…


    brílať p. túlať sa 1, 2


    túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po horenár. brílať (Zguriška)expr.: vláčiť satárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate?expr.: zháňaťzháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesiexpr.: motať samotkať satmoľkať sapliesť sapopletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletúexpr.: tmoliť saplantať sapľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciachnár. obalkovať sa (Rázus)hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcamiexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po plážiexpr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmáchnár. lógovať (Čeretková)

    2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potulovalexpr.: tárať salanfáriťnár. drndať (Kálal)subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deňexpr.: brílaťfalangovaťhalaškovaťhovor. zried. vagabundovaťzastar.: hajdúsiťhajdúšiťhauzírovaťsubšt. čavargovať • cestovaťputovaťexpr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete


    bríza p. vietor 1


    vietor 1. prúdenie vzduchu horizontálnym smerom: ostrý, ľadový vietor; vietor sa obrátilvetríkvánokpoet. van (veľmi mierny vietor): jarný vetrík, vánokvíchorvíchricapovíchrica (prudký vietor): strhol sa víchor, bola zúrivá víchrica, povíchricavetrisko (silný vietor) • zastar. povetrica (silný vietor) • zried. predsvitník (svieži vietor pred svitaním) • expr. meluzína: meluzína hvízdaorkánuragán (ničivý vietor vznikajúci v subtropickom a tropickom pásme) • tornádo (orkán obyč. v juhovýchodnej časti Severnej Ameriky) • hurikán (orkán v oblasti Karibského mora) • tajfún (orkán vo východoázijskej oblasti) • föhn (teplý suchý horský vietor) • zefyr (ľahký západný vietor) • monzún (pravidelný vietor vanúci najmä v južnej a východnej Ázii) • mistrál (búrlivý a studený vietor v južnom Francúzsku) • bríza (mierny vietor najmä na mori) • bora (južný vietor v Dalmácii)

    2. p. vzduch


    brňať p. brnieť1


    brnieť1 mať pocit chvenia al. vyvolávať takýto pocit • brňaťtŕpnuť: brní, tŕpne mi v nohe; brní, tŕpne mi kolenomeravieťtuhnúťdrevenieť (stávať sa pritom nehybným; o častiach tela): meravejú, tuhnú mu údy; drevenie mi rukazunieť (so zvukovým efektom): brní, zuní mi v hlave; slová mu brnia, zunia v ušiach


    meravieť stávať sa meravým, nehybným (z fyziologických al. duševných príčin) • tŕpnuť: nohy mu meravejú, tŕpnu od státiakniž. trnúť: trnúť hrôzoutuhnúťdrevenieť: prsty mi tuhnú, drevenejúexpr.: drepenieťbrnieťbrňať (vyvolávať pritom pocit chvenia): brní mu v kolenáchexpr. mrieť: mrieť strachomkamenieťexpr. dúpnieť (meravieť od silných pocitov): kamenel od údivu; dúpnel od strachukrehnúťkľavieťmrznúťkniž. stydnúť (meravieť od zimy): celý kľavel na mraze; ruky mu mrzli, stydlizried. hluchnúť: kultúrny život meravie, hluchne


    brš p. heš


    heš vyjadruje odháňanie, plašenie zvierat, obyč. vtákov, hydiny • heštahišhišta, pís. i hyš, hyštahuš, hušta: heš, hešta, hyš, odháňala sliepky od sebašicšc: šic, šc, hnal mačku od kurčiatkššzried. brš (Hviezdoslav)


    brúsiť 1. robiť ostrým • ostriťnaostrovať: brúsiť, ostriť, naostrovať nôž, nožnicekovaťkuť: kovať, kuť kosuhovor. zastaráv. šlajfovať

    2. hladením opracúvať • obrusovaťvybrusovať: brúsiť, obrusovať kovové súčiastky, diamantypilovať (pilníkom): pilovať hranyrašpľovať (rašpľou): rašpľovať doskupejor.: midlikovaťpidlikovať (nešikovne, na tupo brúsiť)

    3. p. cibriť 4. p. túlať sa 1


    cibriť cvičením, starostlivosťou robiť dokonalejším • kultivovaťzošľachťovať: deti treba výchovou od malička cibriť, kultivovať; cibrenie, zošľachťovanie spôsobov, správaniazdokonaľovaťzlepšovaťkresať: prednes si ešte musia dlho zdokonaľovať, zlepšovať, kresaťbrúsiťcizelovaťpilovať (cibriť prepracúvaním v detailoch): brúsiť, pilovať jazykový prejav; cizelovať veršebystriť (pamäť, pozornosť) • zjemňovaťpestovať (všestranne rozvíjať kladné vlastnosti): zjemňovať, pestovať svoj štýl, vkus, hudobné nadanienespis. tríbiť


    obrábať 1. pripravovať (pôdu) na pestovanie poľnohospodárskych plodín • kultivovať: gazdovia intenzívne obrábali, kultivovali pôdu, viniceobhospodarovaťgazdovať (starať sa o pôdu ako o majetok): obhospodaruje 100 hektárov polí a lúk; gazdoval na malých roličkách

    porov. aj kopať

    2. upravovať (obyč. povrch niečoho) do žiadanej podoby • opracúvať: strojovo obrábať, opracúvať drevotech. frézovať (obrábať na fréze) • obrusovaťbrúsiť: obrusovať kovové súčiastky, brúsiť drahokamy

    3. p. ohovárať 4. p. biť 2


    pestovať 1. poskytovať všestrannú starostlivosť rastlinám, zried. aj zvieratám, aby priniesli úžitok al. potešenie • dopestúvaťdorábať: pestovať, dopestúvať, dorábať cukrovú repu, sóju; pestuje doma kanárikasadiť: každoročne sadí dve hriadky mrkvykultivovaťšľachtiť (pestovať šľachtením, cieľavedomým obrábaním): šľachtí, kultivuje rozličné odrody jabĺkošetrovať: jahodnisko starostlivo ošetrujechovať (zvieratá): vo veľkom chovajú nutrie

    2. zaoberať sa niečím s cieľom zveľaďovať to • rozvíjať: estetické cítenie treba pestovať, rozvíjať od detstvacibriťbrúsiťkultivovať: cibrí, brúsi svoje vystupovanie, svoj vkus; kultivovanie spisovného jazykazošľachťovaťmenej vhodné zušľachťovaťzdokonaľovať: hru na klavíri treba ustavične zošľachťovať, zdokonaľovať

    3. starostlivo zachovávať v dobrom stave (najmä z hľadiska vzhľadu) • starať sa (o niečo): pestuje si vlasy, nechty, stará sa o vlasy, nechtyudržiavať: udržiavaná postava

    4. držať dieťa na rukách a obyč. jemnými pohybmi ho tíšiť • varovať: pestuje, varuje plačúce dojčanosiť na rukáchexpr. čičíkať: celú noc nosí na rukách, čičíka choré dieťa


    pilovať obrábať pilníkom • pilníkovať: pilovať, pilníkovať si nechtybrúsiťobrusovať: majster ručne brúsi, obrusuje každú súčiastku


    brýzgať 1. p. nadávať 1, haniť 2. p. fŕkať 1


    fŕkať 1. v kvapkách prudko vychádzať odniekiaľ • prskaťstriekať: horúca masť fŕka, prská, strieka z panviceexpr. frckať (po troche) • zried. fŕskať: spod kolies fŕska vodašpliechaťvyšplechovaťvystrekovaťčliapať (fŕkať vo väčšom množstve): vlny špliechajú, čliapu dovysokaexpr.: fľúskaťbrýzgať: voda fľúska, brýzga na všetky strany

    2. pokrývať kvapkami, tenkými prúdmi tekutiny • kropiťpokropovať: fŕka, kropí bielizeň vodoustriekaťostrekovaťpostrekovaťpostriekavať (po povrchu): striekať, ostrekovať, postrekovať zeleninu proti škodcomzried. fŕskaťpolievať (jemne): polieva jej vlasy voňavkousubšt.: špricovať • šprickať

    3. v malých pevných čiastočkách sa prudko rozptyľovať • odfrkávaťodfrkovať: triesky, iskry fŕkajú, odfrkávajúodskakovaťodletovaťodletúvať: kúsky dreva odskakujú, odletujú od sekeryexpr. frčať: úlomky frčia na všetky strany

    4. nozdrami, nosom vydávať hlasný zvuk (obyč. o koňovi) • odfrkávaťodfrkovať: kôň fŕka, odfrkujeosŕkaťfučať: žrebec nespokojne osŕka, fučí


    haniť znevažujúco sa o niekom, niečom vyjadrovať, uberať niekomu vážnosť, česť • znevažovať: haniť, znevažovať prácu niekohotupiťurážať: tupila, urážala jej ochotu pomôcťhanobiťzneucťovať (hrubo haniť): hanobiť meno niekoho, zneucťovať presvedčenie niekohozried. paškvilovať (Hurban)utŕhať na cti (niekomu) • kniž. przniťexpr. pľuhaviť: verejne ma pľuhavífraz. hádzať kamením (po niekom) • ohováraťočierňovaťosočovaťhovor. expr.: roznášaťrozvláčaťbridiťhnusiťšpiniťhovor. expr. špintať (úmyselne hovoriť nepravdu o niekom): ohovárajú, očierňujú nás, že sme nepomohli; bridí moju robotu; špiní, špince naňho, kde len môžehovor. škandalizovať (verejne haniť): škandalizovať zasadnutie parlamentunár. hudiťexpr.: šprihaťbrýzgať: šprihá na ich odrodilstvo, haní ich odrodilstvo


    hrešiť 1. vyslovovať ostré, urážajúce slová (v zlosti, rozčúlení) • nadávaťhromžiť: hreší, nadáva, hromží na všetkých a na všetkoexpr. hromovaťzastar. hriemať (Krčméry)expr.: brýzgaťharusiťharušiťcifrovaťhovor. expr.: šľakovaťbohovaťstobohovať: šľakuje, bohuje ako kočiškliaťpreklínaťkniž. zlorečiť (hrešiť a vyslovovať kliatby): kľaje, preklína syna, zlorečí na syna; škaredo kľajeexpr. zastar. teremtetovať

    2. dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým, hovoriť výčitky niekomu • karhať: hreší, karhá syna, že nepočúvanapomínaťvyčítaťdohovárať (miernejším spôsobom): napomína žiakov, dohovára im, aby boli tichoprekárať: žena ho tresce a prekáraexpr.: krstiťmydliťkresaťharusiťharušiťzvŕtaťhovor. zastar. štrôfaťhrub.: kefovaťďobaťďubaťsubšt. pucovať • zried. hriakať

    3. robiť priestupky proti niečomu • prehrešovať sapreviňovať sa: hreší, prehrešuje sa proti gramatikeprestupovať: prestupuje predpisy, zákon


    nadávať 1. hovoriť ostré, urážajúce slová (niekomu al. na adresu niekoho, niečoho) • hromžiť (na niekoho, na niečo): nadával kolegovi, na kolegu; hromžil na neporiadkyexpr.: papuľovaťgrobianiťšprihaťšľakovaťbrýzgaťhromovať (na niekoho, na niečo): každému papuľuje, grobiani; šprihal, brýzgal mu do očí jedovaté slová; hromoval na nespravodlivosťhovor. šimfovať: šimfoval na vedúcuhovor. expr. pyskovať: nič sa mu nepáči, jednostaj pyskujepejor.: brechaťštekaťhavkať (na niekoho): brechali, štekali na sebaexpr. fákať (Vajanský)haniťhanobiťtupiťohovárať (nadávať na niekoho v jeho neprítomnosti): hanil, hanobil pamiatku otcaexpr.: špiniťočierňovať: špinil celú rodinurúhať sa (komu, čomu; hrubo nadávať na niečo posvätné): rúhal sa Bohu, nebu

    2. v nespokojnosti používať hrubé výrazy • hrešiť: nadáva, hreší ako pohanhromžiťhromovaťzlorečiť: stále len hromží, zlorečíkliaťpreklínať (nadávať s kliatbami): preklína nebo i zem; kľaje ako kočišhovor. expr. bohovať: bohoval, až sa hory zelenali


    fuj vyjadruje rozličné nepríjemné pocity, napr. pocit odporu, hnusu, ošklivosti, hrôzy, zdesenia, strachu, únavy, zimy a pod. • fujhapfuj: fuj, fujha, pfuj, to je odporné; fujha, ale sme sa nadrelibrbrrbŕŕ: bŕ, ale je tu zimahuhuhhuch: hú, huch, to je horkéhujchuj: fuj, huj, ale som sa zľakla


    obrana 1. obranný postoj (pred útokom, nebezpečenstvom a pod.) • defenzíva: prejsť do obrany, do defenzívybránenieobraňovanie: osobné bránenie (v športe) • sebaobrana (obrana samého seba, vlastných záujmov) • šport. forčeking (aktívna obrana v hokeji)

    2. p. obhajoba


Pozri výraz BRÃ Ã Ã Ã Ã Ã Ã Ã Ã v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV