Synonymá slova "bra" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 134 výsledkov (2 strán)
-
braček 1. p. brat 1 2. p. priateľ 1
brat 1. súrodenec mužského pohlavia • expr. braček: môj mladší brat, braček • poet. bratec
2. p. priateľ 1
priateľ 1. duchovne blízky človek, ku ktorému možno mať dôveru; používa sa aj v dôvernom oslovení • kamarát • druh: dobrý, dávny priateľ, kamarát, druh; priateľ, kamarát z detstva; to vám, priatelia, kamaráti, neprejde • svoji (mn. č.): žiť medzi svojimi • zastar.: tovariš • súdruh • drusa • hovor. expr.: pajtáš • pusipajtáš • fam. kmotor • hovor.: brat • bratec • braček (v oslovení): bratec môj (Vajanský) • subšt. kamoš: popíjať so svojimi kamošmi; kamoši, poďte sem • subšt.: kompán • kumpán (pri kartách, v pití, pri nekalých činoch): podozriví kompáni, kumpáni
2. p. stúpenec
bračekovať sa p. priateliť sa, spolčovať sa
priateliť sa byť v priateľskom vzťahu • kamarátiť sa: chlapci sa priatelia, kamarátia od detstva • expr.: bratať sa • zried. bratiť sa (obyč. o skupinách ľudí): znepriatelené tábory sa začali bratať • hovor. expr., obyč. pejor.: priateľkovať sa • bratkovať sa • bračekovať sa (dôverne sa priateliť obyč. s istým zámerom): priateľkujú sa, bračekujú sa s pánom ministrom • hovor. expr.: rodinkovať sa • rodinkáriť sa (udržiavať priateľské, rodinné styky): od tej chvíle sa začali rodinkovať; rodinkárenie v politických kruhoch • expr., obyč. pejor. piecť • hovor., obyč. pejor. paktovať (uzatvárať priateľstvo s cieľom spolupráce; uzatvárať spojenie obyč. proti niekomu; byť v ľúbostnom vzťahu): najnovšie paktuje s podnikateľskými vrstvami; rozchýrilo sa, že spolu paktujú, pečú • expr. ráčiť sa: susedky sa veľmi ráčia • hovor., obyč. pejor.: kmotriť sa • kmotríčkovať sa • zried. sestriť sa (spolčovať sa v rodinných al. výhodných zväzkoch) • subšt. kamošiť sa • pejor. zastaráv. súdruženkovať sa (priateliť sa na základe príslušnosti ku komunistickej strane)
spolčovať sa kniž. dávať sa dovedna, spájať sa obyč. s tajným zámerom al. proti niekomu, niečomu • hovor. pejor. paktovať: spolčuje sa, paktuje s protivníkmi • expr., obyč. pejor. piecť: pečú s mojím protivníkom • expr.: spriahať sa • spriadať sa: všetci sa spriahali proti nám; so všelikým sa spriada • pejor. spantávať sa (o vzťahu muža a ženy) • hovor.: švagrovať sa • rodinkáriť sa • rodinkovať sa (uzatvárať priateľstvá so zištnými cieľmi) • hovor.: bratkovať sa • bračekovať sa • bratičkovať sa (obyč. podkladať sa v priateľskom vzťahu): bratičkuje sa s pánmi • hovor., obyč. pejor.: kmotriť sa • kmotríčkovať sa: už sa znova kmotríčkujú • združovať sa • zhromažďovať sa • dávať sa dokopy • dávať sa dovedna • dávať sa dohromady (bez pejor. príznaku)
brachiálny p. násilný 1, surový 2
násilný 1. spôsobený al. uskutočnený použitím obyč. fyzickej sily al. iného donucovacieho prostriedku • násilnícky: zomrel násilnou smrťou (op. prirodzenou); lúpežné prepadnutie sa považuje za násilný, násilnícky čin • nútený • nedobrovoľný • vynútený (op. dobrovoľný): násilné, vynútené spoločenské zmeny; nútené, nedobrovoľné odnárodňovanie • krutý • surový • neľudský (pri fyzickom násilí spojenom s krutosťou, bezcitnosťou): násilné, kruté, surové potlačenie vzbury; neľudský zásah polície • expr.: zverský • beštiálny • brutálny • brachiálny: zverské, beštiálne zaobchádzanie s väzňami; brutálny prepad; brachiálna moc
2. p. násilnícky 1 3. p. silený, neprirodzený 1, 2
surový 1. ktorý je nasiaknutý vlahou, miazgou, ešte nevysušený, nevyschnutý (o dreve); ktorý je v pôvodnom, prirodzenom stave (obyč. o potravinách) • svieži • čerstvý: vôňa surového, sviežeho, čerstvého smrekového dreva • mokrý (op. suchý): naukladané mokré dubové dosky • nepálený (o tehlách) • neupravený • neuvarený • nevarený (o jedle, mäse, zelenine a pod.)
2. ktorý je bez citu, ľudskosti, jemnosti (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • tvrdý • drsný • hrubý: surový, tvrdý, drsný, hrubý človek; surové, drsné, hrubé zaobchádzanie • neľudský • nehumánny: neľudský, nehumánny postup • neľútostný • bezohľadný • nemilosrdný: neľútostná bitka; bezohľadné, nemilosrdné metódy • vandalský: vandalský prístup k prírode • drastický • krutý • ukrutný • tyranský (vyznačujúci sa krutosťou): pomstiť sa niekomu drastickým, krutým, ukrutným spôsobom • brutálny • brachiálny • násilný (založený na tvrdom násilí): brutálny čin; brachiálne, násilné prostriedky • bezcitný • chladnokrvný • krvilačný • sadistický • expr.: beštiálny • zverský (vyznačujúci sa zvrátenou surovosťou): bezcitný, chladnokrvný zabijak; krvilačná beštia – nie človek; sadistická, beštiálna, zverská vražda • expr. krvavý: krvavý film • pren. expr.: gestapácky • esesácky • hyení • hyenský • kniž. sverepý • hovor. komisný (o človeku) • hrub. zhovädilý: to neurobí človek, ale zhovädilá príšera • pejor.: rabiátny • rabiátsky
3. p. neslušný, hrubý 2 4. p. drsný 2, 4
bradavka kužeľovitá vyvýšenina na niektorých telesných orgánoch • odb. papila: papily na jazyku
bradlo p. bralo
bralo súvislý kamenný masív • skala: nad dedinou sa týči skala, bralo • skalisko (veľké, mohutné bralo): skaliská hôr vidno zďaleka • útes (obyč. morské bralo v podobe ostrého výbežku): loď narazila na útesy • zastar. bradlo: bradlá Tatier • úskalie • úskalina (najmä podvodné bralo): loď sa preplavila pomedzi úskaliny
brajgel 1. p. hluk 2. p. neporiadok 1
brak p. nepodarok 1
nepodarok 1. chybný výrobok: znížiť percento nepodarkov • brak (chybný tovar): predávať brak • subšt. aušus
2. p. naničhodník
brakovať p. drancovať, brať 1
brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytať • lapať • schytávať: bral, chytal klobúk do ruky • expr.: habať • chabrať • chmátať • chvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod ruku • hovor. expr.: škrabať • škriabať • driapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z ruky • hovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa
2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberať • odberať • odnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťa • odcudzovať • kradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho
p. aj habať
3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímať • dostávať • poberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatky • hovor. fasovať: včera sme fasovali prémie
4. prichádzať na zmysel niečoho • chápať • rozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážku • vysvetľovať si • vykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmysle • kniž. ponímať
5. p. dvoriť 6. p. fotografovať
drancovať spôsobovať skazu a násilím pripravovať o majetok • plieniť • pustošiť: vojská drancovali, plienili naše dediny • ničiť • expr. nivočiť (vo veľkej miere): krajina nivočená cudzími nájazdmi • okrádať • vykorisťovať (spôsobom, ktorý umožňuje spoločenský systém): páni okrádali chudobu • lúpiť • zbíjať (lúpežne): bandy zbíjali na cestách • hovor. brakovať • expr.: drať • zdierať • rabovať • hovor. expr. pľundrovať: vojaci rabovali po domoch
bezcenný nemajúci nijakú cenu (materiálnu, umeleckú, myšlienkovú a pod.; op. cenný) • nehodnotný (op. hodnotný) • ničotný: bezcenná, nehodnotná, ničotná vec • brakový • šiatrový (bez umeleckej hodnoty, obyč. o literatúre) • pejor.: gýčový • gýčovitý (založený na lacnom efekte) • lacný • jarmočný (ako z jarmoku – nekvalitný a prehnane vyzdobený): gýčové, gýčovité obrázky; lacné, jarmočné čačky; lacný úspech • expr. naničhodný: naničhodné haraburdy • bezvýznamný • nedôležitý • nezávažný (op. významný, dôležitý, závažný): bezcenná, bezvýznamná rada; nedôležitý, nezávažný údaj • prázdny • pominuteľný • expr.: márny • mizerný: prázdna, pominuteľná sláva; márne, mizerné peniaze • zbytočný (ktorý nič neprináša): zbytočná honba, zbytočné celoživotné štvanie sa
brakový p. bezcenný, nekvalitný, pochybný
menejcenný ktorý má menšiu hodnotu, kvalitu, závažnosť a pod. • menejhodnotný • neplnohodnotný: duševne menejcenný, neplnohodnotný človek; menejhodnotný, neplnohodnotný športový výkon • podradný • druhoradý • druhotriedny (menej významný, kvalitný; op. prvotriedny): podradný umelec; druhoradá, druhotriedna kvalita tovaru • nekvalitný • horší • slabší (op. dobrý, kvalitný): menejcenný, nekvalitný, horší tovar; horší, slabší pracovný výsledok • hovor. pozadný (o obilí): pozadné zrno • treťoradý • treťotriedny (pomerne zlej kvality, hodnoty): treťoradý význam; treťotriedny hotel • pochybný • pokútny • pejor. brakový • kniž. obskúrny (ktorý má malú, podozrivú hodnotu): pridelili mu pochybnú, pokútnu prácu; braková, obskúrna literatúra • nezávažný (menej významný): nezávažný problém
nekvalitný ktorý nemá vyžadovanú kvalitu (op. kvalitný) • nehodnotný: odovzdať nekvalitné, nehodnotné výrobky • nedobrý • zlý • planý (čo sa týka kvality): odovzdať nekvalitnú, nedobrú, zlú robotu; nedobrá, zlá, planá povrchová úprava • menejcenný • menejhodnotný • neplnohodnotný (bez potrebnej hodnoty, úrovne): menejcenné, menejhodnotné, neplnohodnotné literárne dielo • podradný (s nižšou ako prvotriednou kvalitou): podradný tabak • nepodarený • chybný • hovor. kazový • subšt. aušusový • nespráv. závadný (ktorý je s chybami): nepodarená, chybná látka; kazový, aušusový tovar • bazárový • partiový (menej kvalitný, a preto zlacnený): bazárové, partiové hodiny • pokútny • brakový (ktorý má pochybnú hodnotu al. nezaručenú kvalitu): pokútne, brakové umenie • pejor.: amatérsky • diletantský • babrácky • lajdácky • hovor. pejor. fušerský (obyč. o práci)
podradný 1. menej dôležitý (op. prvoradý, hlavný, dôležitý) • podružný • druhoradý • treťoradý: podradná, podružná, druhoradá, treťoradá vec • bočný • vedľajší • nepodstatný • nedôležitý: bočný, vedľajší, nepodstatný, nedôležitý problém; záležitosť bočného, vedľajšieho, nepodstatného, nedôležitého významu • periférny • okrajový: periférny, okrajový prípad; mať v niečom periférnu, okrajovú úlohu • kniž. inferiórny (op. superiórny)
2. ktorý má menšiu hodnotu, horšiu kvalitu • druhotriedny • treťotriedny: podradná, druhotriedna, treťotriedna akosť (op. prvotriedny) • druhoradý • menejcenný • menejhodnotný • nekvalitný • nehodnotný (op. kvalitný, hodnotný): druhoradá, menejcenná, menejhodnotná práca; nekvalitný tabak; nekvalitný, nehodnotný tovar • pozadný (o obilí horšej kvality) • brakový • subšt. aušusový (obyč. o tovare zlej kvality, menšej hodnoty) • hrubý: hrubá robota, hrubá strava • nízky • zlý (o kvalite)
pochybný vzbudzujúci v nejakom ohľade pochybnosť, neistotou, nedôveru • sporný • neistý: uveriť pochybným, sporným, neistým dôkazom (op. nesporným, nezvratným, istým) • nejednoznačný • problematický • diskutabilný • kniž. otázny: nejednoznačný, problematický výsledok; diskutabilné tvrdenie; otázne autorstvo • podozrivý • nedôveryhodný • nevierohodný • nehodnoverný: podozrivý, nedôveryhodný posol; nevierohodný, nehodnoverný údaj, fakt • pokútny • nečistý • kniž. nekalý • pejor. čachrársky (ktorý má nečestné, nezákonné al. nemorálne pozadie): uzavrieť pokútny obchod; nečisté, nekalé peňažné transakcie; dostať sa k niečomu čachrárskym spôsobom • kniž. obskúrny • vykričaný (ktorý má zlú povesť): obskúrne, vykričané miesto • bulvárny • brakový (pochybnej kvality, hodnoty, obyč. umeleckej): bulvárna, braková literatúra; bulvárne, brakové umenie
skalnatý ktorý obsahuje veľa skál, kamenia • kamenitý • kamenistý: skalnatá, kamenitá pôda vinohradov; kamenistý chodník • zried.: skalavý • skalistý • skalný: skalavá cesta (Švantner); skalisté pobrežie, skalná zem • bralnatý (plný brál): bralnatý kraj • zried.: úskalistý (Rázus) • bralistý • bralný
bralistý, bralnatý, bralný p. skalnatý
brána 1. konštrukcia, ktorá uzatvára vchod do nejakého priestoru • vráta: vietor vyvrátil bránu, vráta do dvora • dvercia • dvierka • dverce (menšia brána): záhradné dvercia • expr. vrzgút
2. pri športových hrách priestor, na ktorý sa útočí • bránka: brána, bránka mala očividne roztrhnutú sieť
brandy p. koňak
koňak liehový nápoj vyrobený destiláciou vína • vínovica • brandy: gruzínsky koňak, gruzínske brandy
banda 1. pejor. skupina ľudí, ktorá je príznaková výzorom, správaním, názormi, majetkovými pomermi a pod.: priekupníci s drogami sa spájajú do bandy • pejor.: háveď • cháska • zberba • čvarga • perepúť • chamraď • zlezba • zlezeň • brandža • chrapač • hyd • žobrota • expr.: čeliadka • pliaga • pejor. zgerba • hovor. pejor.: bagáž • svoloč: takú bandu, háveď, chásku, zberbu, čvargu, perepúť, chamraď, zlezbu, zlezeň, brandžu, chrapač, čeliadku, pliagu, bagáž, svoloč, ako sa zišla v dome, len tak skoro neuvidíš • pejor.: horda • svorka • pejor. tlupa • subšt. parta (keď sa zdôrazňuje množstvo členov skupiny): vrhla sa naňho celá banda, horda, svorka, tlupa, parta chuligánov • gang (zločinecká organizácia): predmestia sú ovládané gangmi, tlupami z podsvetia • mafia (tajný spolok) • pejor.: ledač • žobrač • všivač • holota (chudobní ľudia): Neprivedieš sem nikoho viac z tej bandy, bedače, žobrače! • pejor. luza (deklasované spoločenské vrstvy)
2. p. kapela
brandža p. banda 1
obrana 1. obranný postoj (pred útokom, nebezpečenstvom a pod.) • defenzíva: prejsť do obrany, do defenzívy • bránenie • obraňovanie: osobné bránenie (v športe) • sebaobrana (obrana samého seba, vlastných záujmov) • šport. forčeking (aktívna obrana v hokeji)
2. p. obhajoba
brániť 1. stavať sa na obranu niečoho (najmä zbraňami, silou) • obraňovať: brániť, obraňovať vlasť, život • hájiť • obhajovať • zastávať sa (obyč. argumentmi): háji, bráni svoje stanovisko, presvedčenie; zastáva sa, bráni slabých • chrániť • ochraňovať • brať do ochrany (nedovoliť nepriaznivo zasahovať): chrániť, brániť prírodu, ochraňovať svoju česť
2. znemožňovať uskutočnenie niečoho • zabraňovať • nedovoľovať: brániť, zabraňovať niekomu v láske; bráni mu, nedovoľuje mu vrátiť sa domov • prekážať: prekážať v hre (napr. v hokeji a pod.) • zamedzovať • hatiť • zahatávať: zamedzujú, zahatávajú nám prístup, bránia nám v prístupe • mariť: marí každú iniciatívu, bráni v každej iniciatíve • hovor. hamovať • brzdiť (brániť v niečom spomaľovaním): hamuje, brzdí jeho rozlet
chrániť poskytovať ochranu • ochraňovať • brať do ochrany: deti treba chrániť, ochraňovať pred úrazom • strážiť • byť na stráži • držať stráž (chrániť pred vstupom, odcudzením a pod.): strážiť svoje územie • brániť • obraňovať (nedovoliť škodlivo zasahovať): prírodu treba brániť pred vandalmi • nár. verestovať: verestuje rodinu • hájiť • obhajovať (chrániť argumentmi): háji, obhajuje slabších • kniž. zried. štítiť (Kukučín) • kryť: zákopy kryjú vojakov • hovor. dekovať (odvádzať do bezpečia): dekuje deti pred rozhnevaným otcom
p. aj šetriť 3
prekážať 1. byť fyzickou prekážkou vo voľnom pohybe al. pri inej činnosti; pren. byť nepohodlný (psychicky) • byť prekážkou • byť na prekážku • zavadzať: stôl nám tu prekáža, je na prekážku, zavadzia, musíme ho odsunúť; haluze prekážajú, zavadzajú vo výhľade z obloka • vyrušovať • mýliť: nové poriadky starkú vyrušujú, mýlia • menej vhodné vadiť: neporiadok mi tu nevadí • stáť v ceste • byť v ceste: Nestojte, nebuďte nám v ceste, uhnite! • ťažiť • byť na ťarchu (psychicky): jej vtieravosť mi je na ťarchu, ťaží ma • expr.: plantať sa • pľantať sa • pliesť sa • motať sa: plantať sa, pliesť sa popod nohy niekomu; Nemoc sa mi tu! • pren. expr. svietiť: daj to preč, nech to tu nesvieti
2. spôsobovať, že niekto nemôže niečo uskutočňovať • robiť prekážky • znemožňovať: prekážať, robiť prekážky v štúdiu niekomu; znemožňovať niekomu hru • zabraňovať • brániť • zamedzovať • zahatávať: zabraňovať, brániť niekomu v rozlete; vedome mu zamedzuje prístup k materiálom • mariť: maria nám plány • krížiť: krížiť zámery niekoho • hovor. hamovať • brzdiť (prekážať spomaľovaním): hamovať, brzdiť duševný vývin dieťaťa
brániť sa stavať sa na odpor (zbraňou, silou al. inými prostriedkami) a tak chrániť svoju bezpečnosť, postavenie a pod. • hájiť sa • obraňovať sa: bránil sa, obraňoval sa, hájil sa protiúdermi • obhajovať sa: obhajovať sa pred súdom • chrániť sa • vystríhať sa • vyhýbať sa (dávať si pozor pred niečím): chráni sa pred nákazou, vystríha sa, vyhýba sa nákaze • vzpierať sa • odporovať • klásť odpor • vzdorovať: odvážne odporovať, vzdorovať presile • zdráhať sa • zried. obhŕňať sa (váhavo sa brániť): zdráha sa zúčastniť na akcii • oponovať • protirečiť • protestovať (brániť sa rečou, slovom): oponuje, protestuje proti nespravodlivému rozhodnutiu
odporovať 1. prejavovať odpor použitím fyzickej sily al. rečou • klásť odpor • stavať sa na odpor: partizáni odporovali, kládli odpor, stavali sa na odpor ešte dva dni • vzpierať sa • háčiť sa: vzpieral sa násilím; vzpierať sa proti argumentom; háčil sa, no napokon súhlasil • expr. pätiť sa: pätil sa, že neposlúchne • fraz. expr. stavať sa na zadné • zdráhať sa (váhavo odporovať): zdráhal sa nastúpiť do služby • brániť sa (odporovaním si chrániť život, bezpečnosť, svoju mienku a pod.): odvážne sa bránili pred útokmi zvonka • vzdorovať (prejavovať vzdor): dieťa vzdoruje vôli rodičov • odolávať (prejavovaním odporu ostávať nepremožený): odolávať pokušeniu, presile, chorobe • protirečiť • byť proti • stavať sa proti (niečomu) • protestovať • namietať • oponovať (prejavovať odpor rečou): protirečiť mienke niekoho; byť, stavať sa proti návrhu; stále mu oponuje • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa (prejavovať odpor rečou)
2. byť v rozpore • nezhodovať sa • nezrovnávať sa • protirečiť: uvedené fakty si odporujú, nezhodujú sa; argumenty tomu protirečia • kolidovať (o časových údajoch): termíny kolidujú, odporujú si • protiviť sa • priečiť sa: to sa protiví, prieči zdravému rozumu
oháňať sa 1. robiť prudké pohyby okolo seba, prudko niečím pohybovať (obyč. obranne) • brániť sa: oháňa sa, bráni sa rukami pred včelami • expr. šermovať • hovor. zastar. fechtovať (v blízkosti niekoho, niečoho): šermuje mu nožom okolo hlavy; Nefechtuj tu s tými nožnicami! • trepať • mávať (rukami okolo seba) • expr.: šibrinkovať • šimrinkovať (robiť niečím rýchle krátke pohyby v blízkosti niečoho): šibrinkuje mu paličkou okolo nosa
2. p. usilovať sa 2 3. porov. zdôrazniť
potláčať 1. vôľou zabraňovať prejavom citov, telesných pocitov a pod. • potlačovať • premáhať: potláča, potlačuje, premáha náhly príval citu • zadržiavať: zadržiava hnev, slzy • prekonávať (niečo nepríjemné, bolestivé): prekonáva pocit sklamania, bolesti • expr.: tutlať • ututlávať: tutle, ututláva v sebe túžbu cestovať • dusiť: dusí v sebe bezmocný hnev • tajiť • utajovať: tají v sebe radosť; od prekvapenia tají, utajuje dych • tlmiť (zmierňovať intenzitu nejakého prejavu): tlmiť, potláčať radosť, smiech • umlčiavať • umlčovať (zabraňovať prejaveniu sa): umlčiavať názory opozície; umlčuje v sebe cit lásky • prehlušovať: prehlušuje výčitky svedomia za svoj hriech • brániť sa • zabraňovať: bráni sa, zabraňuje dojatiu nad neočakávaným stretnutím
2. brať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu), nespravodlivo zaobchádzať s niekým • potlačovať • utláčať: potláčanie, utláčanie národnostných menšín • deptať: deptanie ľudských práv • expr.: ubíjať • gniaviť: maďarizácia ubíjala, gniavila náš národ • prenasledovať (vystupovať proti slobode niekoho): prenasledovanie demokraticky zmýšľajúcich ľudí • umlčiavať (nedovoľovať prejavy slobody): umlčiavať vzbúrencov
vzdorovať 1. mlčanlivo prejavovať nesúhlas; prejavovať odpor • odporovať • klásť odpor • stavať sa na odpor: dieťa sa zaťalo, vzdoruje, odporuje; vzdorovať, stavať sa na odpor autorite • hovor. trucovať (mlčanlivo nesúhlasiť): trucuje, nechce so mnou hovoriť • vzpierať sa • hovor. spierať sa: zbytočne sa vzpierate, musíte poslúchnuť • priečiť sa • protiviť sa: priečiť sa, protiviť sa osudu • expr. pätiť sa: pätiť sa pred povinnosťami • robiť navzdor: každému robí navzdor • stavať sa • búriť sa (proti niekomu, niečomu): stavia sa proti každému návrhu • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: zbytočne sa šprajcujete, štorcujete, nebude to po vašom • fraz. stavať sa na zadné nohy
2. byť schopný vydržať nátlak • odolávať • čeliť: vzdoruje, odoláva všetkým ohováraniam; vzdorovať, čeliť presile, útlaku • brániť sa: telo sa bráni chorobe • nepodliehať • nepoddávať sa: nepodliehať panike • držať sa (pred niečím): obyvateľstvo sa drží pred asimiláciou
bránka p. brána 2
armáda 1. ozbrojené sily štátu • vojsko: hlavný veliteľ armády; slúžiť v armáde, vo vojsku • branná moc • pejor. soldateska (žoldnierske vojsko)
2. p. dav, zástup 2
branný týkajúci sa obrany (štátu), vojenskej služby • vojenský: branná, vojenská povinnosť; branná, vojenská pohotovosť • ozbrojený (s cieľom brániť, obyč. štát): ozbrojené sily, zložky
vojenský 1. vzťahujúci sa na vojsko, súvisiaci s vojskom: vojenská hodnosť, vojenská jednotka • zastar. vojenný: vojenná služba (Hviezdoslav), vojenné bubny (Felix) • branný: branná moc • ozbrojený: ozbrojené sily štátu • poľný • frontový: poľná, frontová nemocnica • vojskový
2. p. prísny 1
čerpať 1. brať čerpadlom • pumpovať: čerpali, pumpovali vodu zo zatopenej pivnice • naberať: naberal naftu do motora • odčerpávať (čerpaním odoberať): odčerpávať plyn • prečerpávať (čerpaním premiestňovať)
2. nadobúdať niečo odniekiaľ • získavať • ťažiť • brať: rastliny čerpajú, berú vlahu z pôdy; námety získava, čerpá zo života; ťažiť výhodu zo situácie • dostávať • poberať: poberá, dostáva od spolku podporu
dvoriť usilovať sa získať náklonnosť dievčaťa, ženy • uchádzať sa • mať sa: dvoril jej už dlho; o dievča sa vytrvalo uchádzal; mal sa k nej, okolo nej celý večer • zaliečať sa • lichotiť • líškať sa • expr. hrkútať (dvoriť rečami): zaliečal sa, hrkútal kolegyniam • hovor.: nahovárať si • kurizovať • brať (na niekoho): nahováral si kamarátku; kurizoval študentkám; bral na blondíny • flirtovať (ľahkomyseľne, nezáväzne dvoriť): flirtuje s každou ženou • zvádzať (navádzať na ľúbostný vzťah): zvádzal tanečnicu • hovor.: krútiť sa • točiť sa • expr. obletovať (upozorňovať na seba stálou prítomnosťou): krúti sa okolo mladých dievčat • hovor. expr.: páliť • opaľovať • ťahať (za kým): páli za počernými brunetami; opaľuje každú sukňu • subšt. baliť
fotografovať robiť fotografie • hovor. fotiť: fotografovať, fotiť rodinu pri slávnostnom stole • snímať • hovor. brať: berie, sníma nevestu z profilu • expr. zvečňovať (na fotografii): zvečňuje svoje dieťa pri každej príležitosti • hovor. cvakať
habať 1. úradne odnímať (v prospech štátu) • konfiškovať: po vojne habali, konfiškovali pôdu • rekvirovať: rekvirovanie potravín • brať • exekvovať: berú, exekvujú im záhradu, majetok; brať priekupníkom pašovaný tovar
2. pejor. usilovať sa získať pre seba (obyč. majetok, peniaze) • zhromažďovať • hromadiť • zhŕňať: po celý život iba zhromažďuje, zhŕňa majetky • pejor.: chamtiť (sa) • pachtiť (sa) • hrabať • honobiť • zhrabúvať: chamtí sa, pachtí sa za peniazmi; hrabe všetko pre seba
3. p. brať 1
chápať 1. prichádzať na zmysel niečoho • kniž. ponímať: dobre chápal, ponímal význam slova • rozumieť: nerozumiem, čo tým myslíš • uvedomovať si (prichádzať k poznaniu): uvedomoval si, že prehral • brať • vykladať si • vysvetľovať si (zisťovať príčinu): nevedel, ako má brať, ako si má vykladať, vysvetľovať jeho čin; berie to osobne • zastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín) • vidieť • nazerať: Ako problém vidíte vy? Ako na problém nazeráte vy?
p. aj koncipovať
2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • mať pochopenie • mať porozumenie: chápe jeho ťažkosti; má s ním pochopenie, porozumenie • rozumieť: rodičia nerozumeli synovi, nechápali ho • vyznať sa (v niekom): nevyznám sa vo vlastnom synovi
kupovať získavať kúpou: kupuje dom za výhodnú cenu • admin. zakupovať • nakupovať (obyč. vo väčšom množstve): zakupujú lístky hromadne; nakupujem na celý týždeň • brať (pravidelne za peniaze odoberať): berieme u nich mlieko • odkupovať: obchod odkupuje ovocie od súkromníkov • licitovať (kupovať na dražbe)
niesť 1. držať niečo a s tým sa pohybovať: niesol dieťa na rukách, batoh na chrbte • expr.: teperiť • terigať • trepať • vliecť (obyč. niečo ťažké): teperil ťažký kufor; vliekol raneného do nemocnice • nosiť (opakovane, viac ráz)
2. prichádzať s niečím • prinášať • donášať: niesla sa, kráčala hrdo; prinášal rozličné správy • nosiť (opakovane, viac ráz)
3. pri pohybe držať na povrchu • unášať: voda niesla, unášala stromy • brať (zároveň ťahať so sebou): voda berie pôdu • zanášať • odnášať (zároveň odkláňať od smeru): vietor zanáša loď na sever • strhávať (násilím niesť): vietor strhával strechy; zástup ich strhával so sebou • nosiť (opakovane, viac ráz)
4. držať niečo zdola • podopierať, podpierať: stĺpy nesú, podopierajú chrám
5. produkovať vajcia (o vtákoch, hydine) • znášať: sliepky dobre nesú, znášajú • klásť vajcia: vtáky už kladú vajcia
6. mať podiel na niečom • znášať: ťažko nesie, znáša zodpovednosť
rehoľník člen, príslušník rehole • mních: život, stav rehoľníka, mnícha • fráter (rehoľník bez kňazskej hodnosti) • brat • zried. kláštorník
rozumieť 1. prichádzať na zmysel niečoho (najmä slov, reči) • chápať: nerozumiem, nechápem, čo tým myslíš • vidieť • kniž. ponímať: správne videl, ponímal veci • vyznať sa (v niekom, v niečom): nevyzná sa v jeho rečiach • brať • vykladať si • vysvetľovať si: nevedel, ako má brať, ako si má vykladať jeho slová • zastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín)
2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • chápať: žena mu nerozumie, žena ho nechápe • mať porozumenie • mať pochopenie: má s ním porozumenie, pochopenie
3. rozumieť si zhodovať sa v názoroch • byť rovnaký • byť zajedno: manželia si rozumejú, sú zajedno • nájsť sa (dok.): tí dvaja sa našli
4. p. vyznať sa2 1, 2
zberať 1. brať zo zeme úrodu, z rastlín plody: zberať obilie, zeleninu • žať (kosiť obilniny): žať pšenicu • zvážať • zoberať: zvážajú, zoberajú z poľa úrodu
2. odstraňovať z povrchu (niečo roztrúsené a pod.) • zoberať • odkladať: zberať, zoberať riad zo stola; odkladá, zberá suché šatstvo z plota • brať • kniž. snímať: berie smotanu z mlieka; sníma zo šnúry bielizeň
3. robiť záhyby na látke • zberkať • riasiť • naberať: zberať, zberkať, riasiť rukáv do manžety • skladať • hovor. falcovať (do skladov) • hovor. zastar. rancovať
obzerať sa 1. vykrúcať hlavu za niekým, za niečím (obyč. dozadu), pozerať (sa) za seba • obracať sa: žiak sa stále obzerá, obracia • kniž. ohliadať sa: zvedavo sa ohliada, kto ide za ňou
2. skúmať niečo zrakom na všetky strany, dookola • rozhliadať sa • kniž. obhliadať sa: bezradne sa obzerá, rozhliada, obhliada po parkovisku • hľadieť • pozerať (sa) (okolo): hľadí, pozerá (sa), kde by sa zložil • hľadať • pátrať (očami)
3. hovor. mať cieľ získať niečo • obstarávať si • zaobstarávať si: obzerá sa za novým miestom, (za)obstaráva si nové miesto • zadovažovať si • zaopatrovať si: zadovažuje si, zaopatruje si uhlie, drevo na zimu
4. venovať niekomu al. niečomu starostlivosť • venovať pozornosť • dbať (na niekoho, na niečo): nik sa o dieťa neobzerá, nik oň nedbá, nevenuje mu pozornosť • všímať si • starať sa • mať starosť: nevšímal si, nestaral sa, nemal starosť, či bude doma chýbať • brať do úvahy: druhých neberie do úvahy, na druhých sa neobzerá • stáť • hovor.: zavadiť • zakopnúť (o niekoho, o niečo) (v zápore): už o mňa vôbec nestojí, už o mňa ani nezavadí, nezakopne
počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamäti • kalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavbu • riešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicu • zastar. počtovať: kto počtuje, ten gazduje • hovor. zastar. rechnovať
2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršať • mať na zreteli • brať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravie • nezabúdať (na niečo)
3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získa • myslieť (si) • mieniť • veriť • dúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmú • nazdávať sa • domnievať sa • predpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobre • kalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde
4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľov • zaraďovať • zahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychu • zastar. počitovať: počituje i seba k rodine • pokladať • považovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosť • mať za: vždy ho mala za slabocha • hodnotiť: hodnotia ho ako čestného človeka • hovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého? • posudzovať • klasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok
5. požadovať istú sumu • rátať • účtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Sk • fakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali
prizerať 1. popri hlavnom záujme mať sústredenú pozornosť aj na ďalšie dôležité okolnosti • prihliadať • hľadieť • brať do úvahy: pri robote treba prizerať, prihliadať na bezpečnostné predpisy; pri rozhodovaní nebral do úvahy vôľu rodičov, neprizeral na vôľu rodičov • brať/mať zreteľ (na niečo) • brať/mať ohľad (na niečo) • venovať pozornosť (niečomu) • dbať (na niečo): venuje pozornosť aj názorom iných; dbať i na požiadavky ostatných • pozerať sa • všímať si: pozerať sa aj na cudzie problémy • rešpektovať: popri svojom záujme rešpektovať aj potreby detí • admin. zohľadňovať: zohľadňovanie dĺžky pracovného pomeru
2. p. dozerať
kliať vyslovovať kliatby, nadávky, hrubé slová • kniž. zlorečiť • preklínať • nadávať: nič sa mu nedarí, kľaje, zlorečí, preklína, nadáva • hrešiť (hrubo): hreší ako paholok • hromžiť • expr. hromovať (na niekoho, niečo): hromží na neporiadky • kniž. klnúť • hovor. expr.: bohovať • stobohovať • šľakovať • expr. zastar.: žúriť (J. Kráľ) • teremtetovať; rúhať sa (hrubo urážať niekoho vznešeného, niečo posvätné): rúhať sa Bohu, nebu • fraz. brať meno Božie nadarmo
zahrávať sa, zahrávať si mať k niečomu, niekomu ľahkovážny postoj, k vážnym veciam pristupovať ako k hre, ľahkomyseľne • brať naľahko • brať na ľahkú váhu • hrať sa: zahrávať sa, zahrávať si so zdravím; to netreba brať naľahko, na ľahkú váhu, s tým sa netreba hrať; zahrávať si s citmi dievčaťa • zastar. zaihrávať sa (Dobšinský) • fraz.: hádzať frčky niekomu • hádzať si frčky s niekým • pohrávať sa • poihrávať sa (udržiavať vzťah k niekomu iba zo zábavy) • žartovať • nár. fačkovať (Kálal; obyč. v zápore): so skutočnou láskou sa nežartuje; S ohňom nežartuj! • hazardovať (ľahkomyseľne sa vystavovať nebezpečenstvu): jazdí rýchlo, hazarduje so životom • riskovať (ľahkomyseľne uvádzať do nebezpečenstva): zlým výstrojom zbytočne riskuje život, zdravie
obletovať expr. uchádzať sa o náklonnosť niekoho • expr.: obletúvať • krútiť sa • točiť sa • fraz. mať sa okolo niekoho: obletuje vedúceho, krúti, točí sa okolo neho, aby získal prednosť; Musíte sa mať okolo našej mamy! • hovor.: kurizovať • brať na niekoho (pri prejavovaní ľúbostného citu): kurizoval spolužiačke, bral na susedu • dvoriť (vo vzťahu muža k žene): dvoriť dievčaťu • expr. hrkútať (okolo niekoho)
žartovať 1. hovoriť al. robiť niečo, čo vzbudzuje veselosť, zábavu, čo pôsobí humorne • robiť žarty: rád s deťmi žartuje, robí s deťmi žarty; o vážnych veciach nežartuj • vtipkovať • robiť vtipy (najmä slovne): vtipkuje, robí vtipy na cudzí účet • hovor.: vtipkáriť • špásovať: vtipkária, špásujú o všetkom • hovor. zastar. vicovať (Timrava) • hovor. figľovať (vzbudzovať veselosť najmä veselými kúskami) • hovor. zastaráv. furtáčiť • subšt. švandovať • subšt. a vulg. srandovať (najmä slovne) • expr. laškovať (robiť samopašné kúsky, slovné hračky a pod.): mladí laškujú • prekárať (dobromyseľne podpichovať): chlapci prekárajú spolužiačky • uťahovať si • nár. fačkovať (žartovať s iróniou): fačkovať s ľuďmi (Kukučín) • expr. frčkovať (dávať niekomu frčky) (Kalinčiak)
2. (obyč. v zápore) ľahkomyseľne zaobchádzať s niečím • zahrávať sa • zahrávať si • pohrávať sa: s ohňom sa nežartuje, s ohňom sa netreba zahrávať, pohrávať • brať naľahko: svoje poverenie nesmieš brať naľahko, s poverením nežartuj
opatrovať poskytovať všestrannú starostlivosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby bolo všetko v poriadku • starať sa (o niekoho, o niečo): opatrovať chorého, starať sa o chorého • brať niekoho do opatery/pod opateru: od nového roka berie vnúča do opatery, pod opateru • mať v opatere: rodičov má v opatere dcéra • ošetrovať: ošetruje stromy • obsluhovať: obsluhuje dojnice • pestovať • hovor. šľachtiť (z hľadiska krásy, ušľachtilosti): pestuje si ruky, vlasy; šľachtí si, pestuje si bradu, tvár; starostlivo pestovať materinskú reč • obchádzať • obchodiť: celý deň opatruje, obchádza, obchodí rodinu • bedliť • bdieť • dávať pozor • dozerať (starať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): bedliť, bdieť nad deťmi; dávať pozor, dozerať na stroje • varovať: ostať doma varovať dom • chovať • kŕmiť (poskytovať potravu): chová, kŕmi početnú rodinu
dbať dávať si záležať, venovať starostlivosť • starať sa: dbajú, starajú sa o čistotu • dať • potrpieť si: dá, potrpí si na dobré jedlo • vidieť • hľadieť: vidí len seba; hľadí len na svoj prospech • držať: drží na oblečenie • pričiňovať sa • usilovať sa • snažiť sa (dbať s vynaložením úsilia): pričiňuje sa, snaží sa o poriadok v byte • bedliť • bdieť (starostlivo dbať): bdie nad výchovou detí • všímať si • brať ohľad • dávať pozor (dbať s venovaním pozornosti): všímať si názory iných • zachovávať • rešpektovať • uznávať (dbať na daný poriadok): zachovávať, rešpektovať predpisy, pravidlá hry; uznáva pracovnú disciplínu
brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sa • zberať sa • odchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoro • odoberať sa • odberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánok • ísť (preč) • expr.: pakovať sa • pratať sa • sypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už
p. aj ísť 1
2. začínať nejakú činnosť • dávať sa • priberať sa • púšťať sa • chystať sa • pripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestu • zberať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa • vyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vode • hovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtuje • chytať sa • hovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty
3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvo • mať sobáš • uzatvárať/uzavierať sobáš • sobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltár • kniž. vstupovať do stavu manželského
chystať sa robiť prípravu na uskutočnenie niečoho • pripravovať sa • strojiť sa: chystá sa, pripravuje sa, strojí sa na svadbu • vystrájať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: vystrája sa, hotoví sa na cestu • hovor. zastaráv. richtovať sa • subšt. štelovať sa; priberať sa • brať sa • zberať sa • dávať sa (začínať niečo robiť): priberá sa, zberá sa do upratovania; ženy sa veselo dávajú do roboty • zastrájať sa (vystatovačne prejavovať svoj úmysel niečo urobiť): zastrája sa prestať fajčiť • mať sa: mali sa už na odchod • poberať sa • vyberať sa • vydávať sa (chystať sa na cestu)
ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlak • kráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turisti • zried. zakračovať (Jégé, F. Hečko) • uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedine • vykračovať • expr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračuje • zaberať (rezko): zaberá dolu vŕškom • zried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopca • stúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnou • hýbať sa: Čo sa nehýbete? • vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicou • hovor. šliapať • hovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za nami • expr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za nami • expr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovať • hovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo preč • smerovať • mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené? • hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezť • merať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domov • fraz.: zošívať cestu • šnurovať cestu (opito ísť) • odchádzať • odoberať sa • brať sa • poberať sa • expr.: pratať sa • pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto! • expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte! • expr.: vliecť sa • ťahať (sa) • hovor. expr.: štrachať sa • tralákať sa • tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchu • expr.: ťarbať sa • škarbať • šľampať • šmotkať sa • cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za nami • expr.: teperiť sa • terigať sa • redikať sa • nár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po dom • nár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sa • šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stolu • expr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k stanici • expr.: trmácať sa • trmázgať sa • trmádzgať sa • drgáňať sa • drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mesta • hovor., trocha pejor.: trepať sa • trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočne • expr.: drobčiť • cupkať • cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkou • expr. badkať • hovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za nami • expr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domov • expr.: capkať • ťapkať • tľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blate • expr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhrady • expr.: hopkať • hupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)
2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2
poberať sa 1. chystať sa odísť, chystať sa na cestu • zberať sa: poberá sa, zberá sa do Tatier • brať sa: berie sa od nás preč • vydávať sa • vystrájať sa • chystať sa: lastovičky sa už vydávajú, chystajú do teplých krajov • vypravovať sa: vypravuje sa na dlhú túru • odoberať sa (odniekiaľ): odoberajú sa už domov • uberať sa: nevedno, kam sa tak odrazu začali uberať • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: už sa hotovia, hotujú na cestu
p. aj brať sa 1
2. pripravovať sa a začínať niečo robiť • zberať sa • priberať sa: poberajú sa, zberajú sa rodine pomôcť; priberá sa do roboty • brať sa: berie sa do prania • chystať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: chystá sa, hotuje sa rúbať drevo • púšťať sa • dávať sa: púšťa sa, dáva sa písať úlohy, púšťa sa, dáva sa do písania úloh • chytať sa • hovor. lapať sa: nevesta sa chytá, lapá každej roboty
3. p. ísť 1
ženiť sa (o mužovi) cirkevne al. úradne potvrdzovať manželské spolužitie s niekým • uzavierať/uzatvárať manželstvo: ženil sa po tridsiatke; dnes druhý raz uzatvára manželstvo • brať si (niekoho za ženu): Koho si berie, s kým sa žení? • mať svadbu • svadbiť sa (podstupovať svadobný obrad a mať svadobnú hostinu; aj o žene): má svadbu, svadbí sa už budúci týždeň • mať sobáš • sobášiť sa (aj o žene; týka sa konkrétneho svadobného obradu): keď som sa ženil, keď som mal sobáš, keď som sa sobášil, pršalo • fraz. ísť pred oltár (aj o žene): to si rozmyslí, s kým pôjde pred oltár • hovor. žart. vrabčiť sa
kaziť sa stávať sa neupotrebiteľným, bezcenným, strácať hodnotu • brať skazu • ničiť sa • nivočiť sa • znehodnocovať sa: nábytok sa v pivnici kazí, ničí • vychádzať nazmar/na skazu: tovar vychádza nazmar • expr. humpľovať sa: častým používaním sa veci humpľujú • hovor. expr. rapľovať (zle fungovať): prístroj začal rapľovať
synovec bratov al. sestrin syn: mám dvoch synovcov a jednu neter • zastar. bratanec (bratov syn) • nár. bratovec (bratov syn) • zastar. sestrenec (sestrin syn)
bratanica p. neter
neter bratova alebo sestrina dcéra • zastar.: bratanica (bratova dcéra) • sestrenica (sestrina dcéra)
bratať sa, bratiť sa p. priateliť sa
bratec 1. p. brat 1 2. p. priateľ 1
bratičkovať sa p. spolčovať sa
bratkovať sa p. priateliť sa, spolčovať sa
bratovražedný (i pren. expr.) vraždiaci, ničiaci brata, blízkeho al. príslušníka toho istého národa • kniž. kainovský • zried. kainský: bratovražedné, kainské úmysly
p. aj krutý 1
krutý 1. ktorý nemá cit, súcit, zľutovanie; svedčiaci o tom • bezcitný • ukrutný: bol krutým, bezcitným, ukrutným človekom; vykonať krutý, ukrutný čin • nemilosrdný • neľudský (ktorému chýba milosrdenstvo, ľudskosť): nemilosrdné, neľudské zaobchádzanie • neúprosný • neľútostný • kniž. ľúty: neúprosný, neľútostný otec; neúprosná, neľútostná smrť; ľúty nepriateľ • tuhý • tvrdý • expr. urputný • pren. expr. bratovražedný: zahynul v tuhom, tvrdom, bratovražednom, urputnom boji • bezohľadný • surový • drastický • expr. zverský • pren. expr.: esesácky • gestapácky: bezohľadný postup; surové, drastické metódy vyšetrovania; zverské, esesácke vyčíňanie • tyranský • despotický • krutovládny • hrôzovládny (šíriaci strach, hrôzu; vynucujúci si tým poslušnosť): tyranský, despotický vládca; krutovládny, hrôzovládny systém • drakonický • zried. drakónsky (podľa starogréckeho tyrana Drakonta): drakonické zásahy, zákony • krvilačný (túžiaci po krvi, zabíjaní): nebol to človek, ale krvilačný netvor • pejor. katanský • kniž. sverepý • pren.: katovský • herodesovský
2. p. tuhý 3, veľký 1
blízky 1. priestorovo al. časovo málo vzdialený (op. ďaleký) • bezprostredný • neďaleký • neširoký (op. široký): blízke, bezprostredné, neširoké okolie; blízky, neďaleký les • skorý (časovo blízky): blízka, skorá budúcnosť • dohľadný (časovo blízky): v blízkom, dohľadnom čase • expr.: blízučký • blízunký
2. spojený rodinnými, priateľskými vzťahmi, spoločným pôvodom, spoločnými vlastnosťami a pod. (op. vzdialený) • neďaleký • pokrvný: blízka, neďaleká rodina; blízky, pokrvný príbuzný • dôverný: dôverný priateľ • sympatický (vyvolávajúci náklonnosť): je mi sympatická od prvej chvíle • príbuzný • spriaznený • spríbuznený: príbuzné kultúry; príbuzné, spriaznené povahy; spriaznené, spríbuznené duše • sesterský • bratský: sesterská organizácia, bratský národ • podobný: naše názory sú si blízke, podobné (op. rozdielne, odlišné) • bezprostredný • tesný • úzky • priamy (veľmi blízky): bezprostredný, tesný, úzky, priamy vzťah, kontakt • expr.: blízučký • blízunký • blízulinký
bratský p. blízky 2, príbuzný 2, priateľský
priateľský bežný medzi priateľmi; vyznačujúci sa priateľskosťou, družnosťou, prívetivosťou (o človeku a jeho prejavoch) • kamarátsky • kolegiálny: poznali ho ako priateľského, kamarátskeho, kolegiálneho človeka; kolegiálna súdržnosť • družný (ktorý rád nadväzuje priateľstvá, ktorý je rád medzi ľuďmi): družné správanie, družné deti • bratský (ako medzi bratmi) • susedský (ako medzi susedmi): bratské vzťahy • spriatelený (ktorý nadviazal priateľstvo s iným): spriatelené rodiny, národy • prívetivý (op. neprívetivý) • milý • srdečný • úprimný: prívetivé, milé prijatie; srdečný, úprimný rozhovor • subšt. kamošský
príbuzný 1. spojený rodinnými zväzkami • spríbuznený: príbuzné, spríbuznené rodiny • zastaráv. spriaznený: spriaznené rody
2. majúci veľa spoločných vlastností s iným (op. rozdielny, odlišný) • blízky (op. vzdialený): príbuzný, blízky študijný odbor; príbuzné, blízke kultúry • podobný: mať s niekým podobné názory • trocha expr.: pokrvný • bratský (majúci spoločný pôvod): pokrvné, bratské slovanské národy • spriaznený • spríbuznený (príbuzný zmýšľaním, duševne príbuzný): spriaznené, spríbuznené duše • hovor. porodinený
priateľstvo vzťah, aký je medzi priateľmi • kamarátstvo: medzi chlapcami vládlo priateľstvo, kamarátstvo • družba: družba medzi mestami • družnosť: jeho charakteristickou vlastnosťou bola družnosť • bratstvo: bratstvo národov • zastar.: súdružstvo • súdružskosť; známosť (užší spoločenský vzťah): nadviazať známosť • vzájomnosť
brav p. sviňa 1
sviňa 1. úžitkové domáce zviera chované na mäso a masť • ošípaná: chov svíň, ošípaných • brav • bravec (vykastrovaný samec svine, kŕmna sviňa): zaklať brava • kŕmnik (kŕmna sviňa): tučný kŕmnik • prasa (mláďa svine): prasa kvičí • prasnica (plemenná sviňa): chovať prasnicu • mangalica (sviňa chovaná najmä na masť) • zried. vykŕmenec (Urban) • hovor.: mašica • mašura • hypok.: mašo • maško • nár.: vepor (Šoltésová) • bravčo
2. p. podliak, nemravník, chlipník
bravčo 1. p. brucháč 2. p. sviňa 1
brucháč expr. tučný, bruchatý človek • expr.: brucháň • bruchaj • bachráč • bachráň: už v štyridsiatke sa z neho stal brucháč, bachráč • expr.: tučko • bucko • tučniak • vypasenec: pod tým vypasencom sa isto lavička zlomí • pejor.: pupkáč • opucheľ • bravčo • zried. megero
bravčovina bravčové mäso • prasacina: bravčovinu, prasacinu pokladá za ťažké jedlo • expr. sviňacina
bravčový p. tučný 1
tučný 1. (o človeku) ktorý má veľkú hmotnosť, veľký objem; ktorý je obalený, obrastený tukom, obyč. o tele al. jednotlivých jeho častiach (op. chudý) • tlstý • telnatý: pod širokými šatami sa dalo vytušiť tučné, tlsté telo; tlstý, telnatý chlap • okrúhly • guľatý • expr.: bucľatý: okrúhle, guľaté, bucľaté detské líčka • nár. jablčistý: jablčisté prasiatko • plný • zaokrúhlený • oblý • kyprý: plné, zaokrúhlené, oblé boky, plecia; kyprá dievčina • korpulentný • objemný • zavalitý: korpulentná, objemná, zavalitá postava • mäsitý • mäsnatý (obrastený mäsom): spotené mäsité, mäsnaté ruky • sadlovitý • sadlový (obrastený sadlom): sadlovité, sadlové brucho sa mu pri smiechu natriasalo • obézny • pretučnený (nezdravo, chorobne tučný): množstvo obéznych, pretučnených ľudí • zažitý (dobre živený) • zastar. záživný: zažitý, záživný ženáč • hovor. silný: je silnejšej postavy • plnoštíhly (so sklonom tučnieť) • moletný • molet (neskl.): plnoštíhla, moletná dáma • expr.: tučnučký • tučnulinký • tučnunký • tlstučký • tlstunký • tlstulinký • guľatučký • zaguľatený: chutné tučnučké, tučnu(li)nké, guľatučké bábätko • expr. zried. tučnastý (Jesenská) • expr. pretučný: tučný, pretučný • expr.: vykŕmený • vytučnený • vytučený: dobre vykŕmený, vytučnený • expr.: rozkysnutý • rozkydnutý • pejor.: pupkatý • bruchatý • bachratý: pot sa perlil na čele pretučného, pupkatého, bruchatého, bachratého kuchára • hovor. pejor.: vypasený • dopasený • rozpasený • vyžratý: vypasený, vyžratý ako prasa • pren. pejor.: opuchnutý • spuchnutý • nár. expr.: odudlavený • naváľaný: odudlavený, naváľaný zadok • subšt. nacápaný • pren. pejor.: bravčový • svinský • prasačí (obyč. o tučnej tvári) • nespráv. bacuľatý
2. p. mastný 1 3. p. hrubý 1 4. p. veľký 1
bravec p. sviňa 1
výborne 1. s vynikajúcou úrovňou, vynikajúcim spôsobom • vynikajúco • skvele • skvelo • znamenite: výborne, vynikajúco zvládli všetky prekážky; skvele, znamenite si poradili so súpermi • bezchybne • dokonale • ideálne • perfektne: bezchybne, dokonale sa pripravil na skúšky; perfektne, ideálne zvládli úlohu • majstrovsky • prvotriedne: majstrovsky, prvotriedne spracovaná téma • pozoruhodne • kniž. excelentne • expr. fenomenálne: pozoruhodne, excelentne, fenomenálne ovláda programovanie • hovor. expr. exportne: exportne spracoval prihrávku a vystrelil na bránku • hovor. expr.: ohromne • úžasne • fantasticky: vie ohromne, úžasne, fantasticky variť • hovor.: príma • fajn • super: pri mori bolo príma, fajn, super • hovor. tip-top • expr. jedna radosť: oblieka sa tip-top, jedna radosť • expr. božsky • hovor. expr. báječne • senzačne: na dovolenke sme sa mali božsky, báječne • slang. senzi • subšt.: betálne • bohovsky • bohove • bohovo • bezvadne • bezva • senza
porov. aj výborný
2. vyjadruje uspokojenie, pochvalu a pod. • dobre • správne • veľmi dobre: výborne, dobre, tak som si to predstavoval; správne, veľmi dobre, musíš sa už raz rozhodnúť • znamenite • vynikajúco • skvele: znamenite, vynikajúco, skvele, to nám vyhovuje • hovor. fajn • hovor. expr.: ohromne • fantasticky • báječne: fajn, ohromne, s tým som nerátal; fantasticky, báječne, takto sa nám to podarí • bravo • bravó: bravo, výborne, to je úspech • subšt.: bezvadne • bezva • bohove • bohovo • bohovsky
3. p. ostro 4
bravo, bravó p. výborne 2
bravúra 1. mimoriadne dokonalé ovládanie niečoho • bravúrnosť • brilantnosť • majstrovstvo: bravúra, bravúrnosť jazdcovi priniesla prvé miesto • umenie • zručnosť • obratnosť (najmä manuálna) • hovor. expr. kumšt: jeho umenie získať si ľudí je nenapodobiteľné • virtuozita • virtuóznosť (najmä v hudbe): klavirista s nebývalou virtuozitou predniesol všetky skladby
2. p. odvaha
obratnosť 1. dobrá pohybová schopnosť a jej uplatnenie pri vykonávaní istej činnosti • šikovnosť • zručnosť: obratnosť, šikovnosť rúk; obratnosť, zručnosť pri domácich prácach • majstrovstvo • bravúra (mimoriadna zručnosť): majstrovstvo, bravúra pilota • umenie: umenie pohybu • hovor. fortieľ • hovor. expr. kumšt: pri práci s prútím využil všetok svoj fortieľ, kumšt • rutina • cvik (obratnosť získaná častým opakovaním): získať rutinu, cvik v hre, v tanci
2. vlastnosť toho, kto uplatňuje v konaní pohotovosť, múdrosť, bystrosť • šikovnosť • dôvtip: obratnosť, šikovnosť, dôvtip manažéra • umenie • hovor. expr. kumšt: bolo to jeho umenie, bol to jeho kumšt, že sa vec podarila • stratégia • taktika • diplomacia (obratnosť pri dosahovaní istého cieľa) • obyč. pejor.: chytráctvo • prefíkanosť • prešibanosť • ľstivosť (obratnosť spojená s klamstvom, lesťou a pod.)
odvaha nehľadenie na nebezpečenstvo • odvážnosť • smelosť: dodať si odvahu, odvážnosť, smelosť • kniž. statočnosť • odhodlanosť • kniž.: nebojazlivosť • nebojácnosť: statočnosť, odhodlanosť záchrancov • hovor. guráž: stratiť guráž • bravúra • bravúrnosť (ľahkomyseľná odvaha)
umenie 1. odvetvie ľudskej tvorby vyznačujúce sa prevahou estetickej funkcie; výtvory z tejto oblasti: výtvarné, slovesné, hudobné umenie, dejiny umenia • hovor. expr. kumšt: filmový kumšt, výstava súčasného umenia, kumštu • zastar. umelectvo (Hviezdoslav) • kniž. zastar. umenstvo (Kukučín)
2. dobré a rýchle vykonávanie istej činnosti: kuchárske umenie • zručnosť: remeselnícka zručnosť • obratnosť: obratnosť futbalového brankára • majstrovstvo: rečnícke majstrovstvo • bravúra (dokonalá zručnosť): technická bravúra • hovor. šikovnosť: žiacka šikovnosť