Synonymá slova "bos" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 32 výsledkov (1 strana)
-
bos 1. p. vedúci2, riaditeľ 2. p. pán 3 3. p. vodca
pán 1. kto niekomu, kto niekde rozkazuje, kto má moc • vládca • vladár: pán, vládca, vladár hradu, mesta; vzbury sedliakov proti pánom; Kto je tu pánom?
2. predstaviteľ moci, nadriadená osoba • vrchnosť: mestskí páni, mestská vrchnosť • kniž. al. iron. honorácia (najvýznamnejšie osoby podľa postavenia, majetku): cirkevná honorácia • často pejor. panstvo: panstvo prišlo vo frakoch
p. aj honorácia
3. kto niekoho zamestnáva • zamestnávateľ: pracovať u dobrého pána, zamestnávateľa • slang. bos: štedrý bos • zastaráv. al. pejor. chlebodarca: slúžil slepo svojmu chlebodarcovi • hovor. milosťpán (oslovenie zamestnávateľa v minulosti): milosťpán rozkázal zapriahať
p. aj zamestnávateľ
4. zdvorilé oslovenie osoby mužského pohlavia • často pejor. panstvo: vážení páni, vážené panstvo • sir (v anglickom prostredí) • don • seňor (v španielskom prostredí) • signor [vysl. siň-] (v talianskom prostredí) • iron. milosťpán často iron. al. pejor. pánko: ulízaný mladý pánko
5. p. chlap 1 6. p. vlastník 7. p. šľachtic 1 8. pís. Pán p. Boh
riaditeľ osoba spravujúca, riadiaca, vedúca istý organizačný celok: riaditeľ ústavu • hovor.: direktor • šéf: direktor závodu; mať dobrého šéfa • správca (kto niečo spravuje najmä z hospodárskej stránky): správca Matice • guvernér: guvernér banky • hovor. expr. starý: starý zvolal poradu • slang.: dirigo • šerif • šéfko • bos
vedúci2 kto vedie, riadi, obyč. menšiu organizačnú jednotku: vedúci dielne, predajne • nadriadený: poslúchať príkazy nadriadeného • predstavený: predstavený kláštora • náčelník (v minulosti osoba stojaca na čele istej organizácie, úradu a pod.): náčelník stanice • hlava (vedúca al. zodpovedná osoba): hlava rodiny • kapitán (vedúci hráč športového družstva): kapitán mužstva • hovor. šéf: mať dobrého šéfa • expr. šéfko • slang. bos • publ. líder
p. aj správca
vodca kto vedie istú spoločenskú skupinu, hnutie: politickí, odborárski vodcovia • veliteľ: veliteľ skupiny • kapitán (v minulosti vodca objektu, územia a pod.): kapitán hradu, mesta • kormidelník: kormidelník štátu • tribún: tribún revolúcie • náčelník (hlava kmeňa al. rodu): indiánsky náčelník • hist. hajtman (vojenský vodca): kozácky hajtman • hist. ataman (kozácky vodca) • kniž. koryfej: ideový koryfej • hovor. šéf • slang. šerif: šéf, šerif bandy • slang. bos • vajda (vodca skupiny Rómov)
naboso, pís. i na boso s bosými nohami • boso • bosky: naboso, boso chodil celý deň po tráve; bosky sa mu najlepšie behá
bosky, boso p. naboso
bosonohý p. bosý
bosý ktorý je bez topánok al. bez akéhokoľvek pokrytia chodidiel • neobutý: chodí po izbe bosý, neobutý • bosonohý: dvere otvoril bosonohý chlapec • nepodkutý (o koňovi)
bosoráčiť p. čariť
čariť, čarovať1 robiť činy, ktoré sa zdanlivo vymykajú rozumovému chápaniu • robiť čary • bosorovať: stará cigánka vedela veštiť, čariť, čarovať, bosorovať • expr. bosoráčiť • kniž. kúzliť: kúzelník čaruje, kúzli z klobúka zajaca • eskamotovať (robiť kúzla, robiť eskamotáž) • zariekať • zariekavať (spôsobovať urieknutie): čarodejnica zarieka, zariekava (chorobu)
bosoráctvo p. čary
čary konanie, činy, ktoré sa zdanlivo vymykajú rozumovému chápaniu: veriť v čary • čarodejníctvo • strigônstvo • bosoráctvo • mágia (tajomná moc): moderná mágia • zastar. vražba (Felix)
bosorák p. čarodejník 1
čarodejník 1. človek, ktorý robí čary, obyč. v rozprávkach: rozprávky o čarodejníkoch • bosorák • ježibábeľ • strigôň (zlý čarodejník) • černokňažník • kniž.: čarodej • mág • zastar.: vedomec • vedomkár
2. p. kúzelník
bosorka p. čarodejnica
čarodejnica žena, ktorá robí čary • bosorka: rozprávky o čarodejniciach, bosorkách • ježibaba: ježibaba z medovníkovej chalúpky • striga (zlá čarodejnica) • kniž. čarodejka • zastar.: vedma • vidma • vedomkyňa: babka mala chýr vedomkyne • veštkyňa • kniž. zried. vedomica • zried. bohyňa • pejor. harpya (o zlostnej žene)
čertica expr. veľmi priebojná žena s výraznými zápornými al. kladnými vlastnosťami • diablica: vzal si ženu hotovú čerticu, diablicu; volali ju krásna čertica, diablica • dračica • šarkanica • pejor.: potvora • striga • bosorka • ježibaba (obyč. v nadávkach) • nár.: sotoňa • sotona (zlostná žena)
potvora škaredý, hnusný tvor, obyč. pren. v nadávke • netvor • obluda • príšera: morská potvora, obluda, príšera • pejor. ohava: nechcem tú potvoru, ohavu ani vidieť • monštrum: to nie je človek, to je monštrum • expr.: paskuda • paskudník • maska • zgerba • ohyzda • pejor.: pačmaga • pačrev • papľuh • pľuha • pľuhavec • pľuhavník • pľuhák • bosorka (iba o žene)
žena 1. dospelá osoba ženského pohlavia: bola to pekná, urastená žena • hovor. dievča: dievčatá z nášho pracoviska • pani (vydatá žena al. dospelá žena vôbec): oslovili ma neznáme panie • dáma (žena pôsobiaca eleganciou; žena z vyšších spoločenských vrstiev): uvoľniť miesto staršej dáme • lady [vysl. lejdy] (žena z vyšších spoločenských vrstiev podľa titulu anglickej šľachtičnej) • expr. stvora (ženská bytosť): list poslali po jednej stvore • pejor. rebeka (prefíkaná, výbojná žena) • pejor.: bosorka • fúria • xantipa • megera (zlá, neznášanlivá, hašterivá žena) • expr. baba: stretol som jednu známu babu • expr. mladica (svižná mladá žena) • expr. žieňa • starena (stará žena) • kniž. roba (obyč. zdravá, robustnejšia žena) • matróna (dôstojná staršia žena al. pejor. žena statnej postavy) • pejor. ťapa (pasívna, obyč. aj nepôvabná žena) • vamp (zvodná, démonická žena) • zastar. al. pejor. ženská • pejor. ženština • hrub. piksľa
2. p. manželka
bosorovať p. čariť
antipatia záporný citový postoj k niekomu, niečomu (op. sympatia): cítiť antipatiu voči niekomu • nechuť: vzbudzovať nechuť • nevôľa • nevoľa: potlačiť nevôľu, nevoľu • odpor (silná antipatia): premôcť odpor k chorému • kniž. animozita • averzia (silná antipatia): mať averziu k niekomu • neľúbosť • neochota: prejaviť neľúbosť, neochotu
neľúbosť p. antipatia, odpor 2
odpor 1. činnosť, sila zacielená proti inej činnosti, sile: naraziť na odpor • odboj (organizovaný odpor proti vládnucemu režimu): viesť odboj • vzdor (odpor, obyč. tichý ako reakcia na krivdu): zmocňuje sa ho vzdor • vzbura (hromadný odpor proti vládnucemu poriadku): potlačiť vzburu • kniž. rezistencia (obmedzenie aktivity na povinnú mieru): pasívna rezistencia
2. záporný citový postoj k niekomu, niečomu • antipatia (op. sympatia): cítiť odpor, antipatiu voči niekomu • nechuť: vzbudzovať nechuť • averzia (silný odpor): mať averziu k niečomu • nevôľa • nevoľa: usiloval sa neukázať svoju nevôľu, nevoľu • neľúbosť: prejaviť neľúbosť • hnus (fyziologický odpor): striasť sa od hnusu • kniž. fóbia (silný odpor spojený obyč. s nenávisťou) • kniž. ódium: ódium verejnej mienky (Kukučín) • kniž. animozita
3. p. protest
láska 1. náklonnosť jedného pohlavia k druhému, ľúbostný cit • ľúbosť: byť zaslepený láskou, ľúbosťou • milovanie • poet. al. arch. milosť: byť hodný lásky, milosti
2. p. obľuba 1 3. p. záľuba 1
ľúbosť p. láska 1
povýšenectvo povýšené správanie • povýšenosť • namyslenosť • povznesenosť: panské povýšenectvo, panská povýšenosť, namyslenosť • pýcha • márnomyseľnosť • samoľúbosť: urazená márnomyseľnosť, samoľúbosť • pejor.: nadutosť • nafúkanosť • velikášstvo • obyč. pejor.: suverenita • suverénnosť • hovor. pejor. panština • arogancia • kniž. spupnosť • expr. bohorovnosť
pýcha 1. nadmerné sebavedomie, preceňovanie seba • povýšenosť • povýšenectvo • namyslenosť: od pýchy, povýšenosti, povýšenectva, namyslenosti div nepraskne • márnomyseľnosť • márnivosť: ženská márnomyseľnosť, márnivosť • samoľúbosť: urazená samoľúbosť • pyšnosť • pejor.: nadutosť • nafúkanosť • velikášstvo
2. osoba, vec, na ktorú možno byť pyšný • hrdosť • sláva: chlapec je pýchou, hrdosťou, slávou celej rodiny • ozdoba: budova je ozdobou mesta
3. p. sebavedomie
samoľúbosť p. povýšenectvo, pýcha 1