Synonymá slova "blu" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 64 výsledkov (1 strana)

  • blud 1. náuka protiviaca sa oficiálnemu (pôvodne cirkevnému) učeniu, oficiálnej ideológii • kacírstvo: kacíri neradi odvolávali svoje bludy, kacírstvaherézabludárstvo

    2. p. chyba 1


    heréza zásadnejšia odchýlka od oficiálnej vierouky kresťanskej cirkvi • kacírstvobludárstvoblud


    chyba 1. niečo nesprávne: pisárska chyba, vystríhať sa chýbomyl: omyl v rátanímýlka: to bola osudná mýlkanedostatok: bojovať proti nedostatkomzápor: práca má veľa záporovblud: zriecť sa bludovnedopatrenie (drobná chyba): stalo sa to nedopatrenímnenáležitosťhriech: bolo by hriechom neurobiť toprechmat (nesprávne konanie): dopustiť sa prechmatuprestrelok: odpusťte mi môj prestrelokexpr. kotrmelec: urobiť v niečom kotrmelechovor. expr. kopaneckniž. lapsus (drobná chyba) • kniž. faux passubšt. kiks: kiks obrancu

    2. porušenie niečoho, úchylka od normy • kaz: chyba, kaz materiáludefekt: opraviť defektporucha (chyba v činnosti nejakého mechanizmu): porucha motoranedostatok: tento nedostatok sa nedá odstrániťnespis.: vada • závada

    3. p. slabina


    bludár 1. p. tulák 2. p. odpadlík, kacír


    kacír prívrženec al. hlásateľ názorov, ktoré sa odchyľujú od oficiálnej cirkevnej, umeleckej a inej doktríny, ideológie al. praxe • heretikbludár: stredovekí kacíri, heretici, bludáripejor. úchylkárodpadlík (kto sa zriekol príslušnosti k istej idei) • zablúdenecpoblúdenec


    odpadlík kto sa zriekol viery al. príslušnosti k istej idei, národu a pod.: odpadlík od vierykacírheretikbludárkniž. apostata (vyznávač učenia odchylného od oficiálnej cirkevnej náuky; zástanca názorov nesúhlasiacich s platnými doktrínami) • schizmatik (priaznivec rozkolu v cirkvi) • odrodilecpejor. renegátzastar. odrod (kto sa odrodil, obyč. národu) • disident (kto nesúhlasí s jestvujúcim politickým systémom) • expr. odštiepenecpejor. úchylkár (kto sa dopúšťa úchylky od politickej línie)

    p. aj zradca


    tulák človek, ktorý nemá stále bydlisko a často ani stále zamestnanie • bludár: tulák, bludár bez domovaexpr. vandrovník: žiť ako vandrovníkpejor. vandrákhovor. pejor.: vagabundobšitníkobšitoššupákšupaszastar.: svetár (Podjavorinská)sveták (Švantner)hovor. zastar.: šupasníkapačsubšt. čavargoš


    bludáriť p. túlať sa 1


    chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

    2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

    3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

    4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

    5. p. patriť 1


    túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po horenár. brílať (Zguriška)expr.: vláčiť satárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate?expr.: zháňaťzháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesiexpr.: motať samotkať satmoľkať sapliesť sapopletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletúexpr.: tmoliť saplantať sapľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciachnár. obalkovať sa (Rázus)hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcamiexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po plážiexpr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmáchnár. lógovať (Čeretková)

    2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potulovalexpr.: tárať salanfáriťnár. drndať (Kálal)subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deňexpr.: brílaťfalangovaťhalaškovaťhovor. zried. vagabundovaťzastar.: hajdúsiťhajdúšiťhauzírovaťsubšt. čavargovať • cestovaťputovaťexpr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete


    bludárstvo p. blud 1, heréza


    bludička p. svetlonos


    svetlonos rozprávková bytosť vodiaca ľudí za svojím svetlom, obyč. v lesoch a pri močiaroch • bludička: rozprávky o svetlonosoch, o bludičkách


    bludisko miesto, kde možno ľahko zablúdiť • labyrint: stratili sa v bludisku, labyrinte schodískspleťpren. katakomby (podzemné bludisko): pod mestom sú hotové katakomby rozličných komunikačných sietíexpr. babylon: trh nebol prehľadným miestom, bol to babylon


    spleť 1. niečo navzájom neprehľadne poprepletané • spletenina: spleť, spletenina vláken, konárovsieťsietivo (niečo rozvetvené na ploche): sieť, sietivo predmestských uličiekkniž. pletivo: pletivo žiliek na rukepren.: labyrintbludisko (niečo neprehľadné): labyrint predpisov, bludisko dejínpren. pavučina: zamotať sa do pavučiny lžíhovor. expr. babylon: veľkomestský babylon

    2. p. zmes


    behať rýchlo sa pohybovať z miesta na miesto al. často • pobiehaťpobehovaťpobehúvaťpobehávať: deti behajú, pobiehajú, pobehujú po dvoreexpr. lietať: lieta po úradoch od ránaexpr. naháňať sa: celý deň sa naháňať a nič nevybaviťexpr. brnkať (prudko, často): taxíky brnkajú sem a taexpr.: švingaťšvirgať: prsty švingali po stoleexpr.: bzíkaťprebzikovať (o hmyze, zvieratách): muchy bzíkajú; pred nami prebzikujú jašteričkystrečkovať (splašene behať): žrebce, ovce začali strečkovaťblúdiťkniž. tekať (o rýchlom pohybe očí) • prebehovaťprebiehaťprebehávaťprebehúvať (z miesta na miesto): prebehuje, prebeháva z izby do izby


    blúdiť 1. meniť smer (pohľadu, myšlienok a pod.) • behaťpobiehaťkniž. zastar. tekať: oči mu blúdili, behali; myseľ blúdi, behá; spomienky blúdili, pobiehalitápať (byť v neistote): blúdiť, tápať v pochybnostiach

    2. p. túlať sa 1 3. p. mýliť sa


    motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať saponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po mestetúlať sablúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horáchexpr.: tárať sapotĺkať sapopletať savláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciachhovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po sveteexpr.: tmoliť satmoľkať samotkať sašmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domuexpr.: šuchtať sašiplať sašiplikať saplantať sapľantať sapantať sakutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhradeobchádzaťobchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámkuexpr.: obšmietať saopletať sa: obšmietali sa mame okolo nôhexpr.: vrázdiť savráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dverehovor. expr.: obchendovaťobsmŕdať: Neobsmŕdaj tu!nár. expr.: ošmŕdať (sa)oplentať sašemotiťšemotiť sa: šemotí v kôlniexpr.: mrviť samlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupenár. šukaťnár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)

    2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať


    mýliť sa nevedome robiť chyby, nesprávne činy al. úsudky • miasť sa: mýlil sa, miatol sa v reči, pri počítanírobiť omylybyť na omyledopúšťať sa omylu/omylov: často robí omyly; si na omylepliesť saexpr. mítoriť sa: plietol sa v maličkostiachblúdiťexpr. potkýnať sa (mýliť sa pri hľadaní): názorové blúdenie; v živote sa často potkýnalfraz. expr. strieľať vedľa (mýliť sa v reči): strieľaš vedľa, kamarátsubšt.: kiksovať • robiť kiksy: herci kiksovali v replikách


    tápať 1. neisto sa pohybovať (obyč. sa pritom zachytávať rukami) • expr. habkať: postupuje pomaly, tápe, habká v tmeexpr. šmátrať sa: šmátra sa potme

    2. byť neistý, bezradný (v konaní a pod.) • blúdiť: tápu v pochybnostiach; myseľ mu blúdi v neistote


    blúdivý 1. p. túlavý, potulný 1, 2 2. p. nepokojný 2


    nepokojný 1. ktorý je v stave duševného nepokoja, nerovnováhy; svedčiaci o tom (op. pokojný, vyrovnaný) • nevyrovnaný: nepokojný, nevyrovnaný človekznepokojenýrozrušenývzrušený: hovoriť znepokojeným, rozrušeným hlasom; znepokojené, vzrušené pobiehanie z miesta na miestonervóznyznervóznený (naplnený nervozitou): nervózni, znervóznení kupujúci; robiť nervózne pohybypodráždenýrozdráždenýsplašený (obyč. o zvierati; naplnený neovládateľným nepokojom): podráždený, rozdráždený organizmus; splašený kôňnetrpezlivý (obyč. pri čakaní; op. trpezlivý): netrpezlivé obecenstvonapätý (hroziaci konfliktom): napätá spoločenská situácia; napätá atmosférarozháranýrozvrátenýrozbúrenýrozvírenýkniž. rozorvaný (bez sústredenosti): rozvrátený pohľad; rozháraná, rozorvaná myseľ (op. sústredená)

    2. stále sa pohybujúci (op. pokojný) • pohyblivý: nepokojné, pohyblivé nohyneposedný (obyč. o deťoch) • nepostojný: neposedné chlapča, nepostojné konerozbehanýblúdivý (pohybujúci sa z miesta na miesto): rozbehané oči, blúdivý pohľadživý: mať nepokojného, živého ducha

    3. p. rušný, búrlivý 1, 3


    potulný 1. ktorý často mení miesto svojho pobytu, ktorý putuje z miesta na miesto; svedčiaci o tom • kočovnýtúlavýkočovníckytulácky: potulní, kočovní herci; potulní, túlaví remeselníci, rytieri; vyhovoval mu kočovnícky, tulácky životblúdivý: blúdivý spevec (Škultéty)bludný: bludný námorníksťahovavýhovor. expr.: vandrovnývandrovníckyvandrácky: sťahovavé divadlo; vandrovní študenti, muzikantipren. expr. al. pejor.: komediantskýcigánskycirkusantskýcirkusácky: komediantský, cigánsky, cirkusantský spôsob života

    2. ktorý sa túla, ktorý nemá majiteľa, domov (o zvierati) • túlavý: potulný, túlavý pesblúdivýbludný: blúdivý, bludný kocúrbezprizorný (bez domova): bezprizorné zvieratá


    túlavý ktorý sa túla, putuje z miesta na miesto; ktorý nemá majiteľa (o zvierati); svedčiaci o tom • potulný: túlavý, potulný muzikant; túlavý, potulný pestuláckyhovor. expr.: vandrovnývandrovnícky: tulácky, vandrovný, vandrovnícky životkočovnýkočovnícky: túlavé, kočovné, kočovnícke kmene, národyblúdivýbludný: blúdivý, bludný námorník, kocúrpejor. vandráckyhovor. pejor. vagabundský: vagabundská cháskabezprizorný (bez domova, nikam nepatriaci): bezprizorné deti, mača

    p. aj potulný, kočovný


    bludný 1. p. túlavý, potulný 1, 2 2. p. klamný, chybný 2, nesprávny


    chybný 1. ktorý má chybu al. chyby, ktorý nie je celkom funkčný (op. bezchybný) • poškodený: chybný, poškodený motor; chybná, poškodená nohadefektný: defektný chrupnepodarkovýkazový: nepodarkový, kazový tovar; kazová látkaporuchový (ktorý máva poruchy): poruchový strojnefunkčný: nefunkčné zariadenienekvalitnýzlý (nespĺňajúci požiadavky kvality): nekvalitný, zlý výroboknespis.: vadný • závadný

    2. nezodpovedajúci správnosti, založený na omyle, chybe (op. bezchybný) • nesprávny (op. správny): chybný, nesprávny výpočet; chybný, nesprávny postupfalošný (o tóne) • nenáležitýnekorektný: výsledok nenáležitej výchovy; nenáležitá, nekorektná výslovnosťmylnýpomýlenýzmýlený: mylné, pomýlené názorynepravdivý: dostať chybné, nepravdivé údajepochybený: pochybené záverybludný: bludné teórieskreslenýpokrivenýpoprekrúcaný (v dôsledku chyby, omylu): skreslený, pokrivený pohľad na vec; poprekrúcané faktyzlýnepresný: zlý, nepresný výsledok


    klamný založený na klame, vyvolávajúci nesprávnu predstavu al. mienku (op. neklamný) • klamlivýzried.: klamavýoklamný: klamné, klamlivé zdanie; klamné, klamlivé, klamavé zvukyzdanlivýneskutočný (ktorý sa len zdá, ktorý v skutočnosti nie je): zdanlivé, neskutočné vidinyiluzívnyiluzórnyskreslený (založený na ilúzii): mať o živote iluzívne, iluzórne, skreslené predstavypren. krivý: krivé zrkadlomámivýfatamorganickýzried. šalebnýpoet. mamný (ktorý mámi, zavádza): mámivá, šalebná hra na láskupreludný: preludná radosť (Šoltésová)expr. zastaráv.: šaľbiarsky (Plávka)šialivý (Jesenská)kniž. lichý: liché nádejenepravdivýnepravýpejor. takzvaný: uveril nepravdivej, nepravej úprimnosti; dočkali sa takzvanej slobodypodvodnýkniž. lživý (založený na úmyselnom klamstve) • demagogický (opierajúci sa o falošné argumenty, prázdne sľuby; obyč. v politike) • zavádzajúci: podvodné, lživé dôkazy; lživá, demagogická propaganda; demagogická, zavádzajúca politikafalošnýnesprávnybludný: falošné, nesprávne, bludné teórie o rovnostimylnýmystifikujúci: mylné, mystifikujúce informáciemenej časté mýlivý (ktorý mýli) • nestálypremenlivýhovor. aprílový (o počasí) • expr. zried. vyluhaný: vyluhaná láska (Figuli)


    nesprávny ktorý nezodpovedá skutočnosti, pravde, potrebe, situácii, norme a pod. (op. správny) • chybnýnepravdivý: uviesť nesprávne, nepravdivé údaje; prijať nesprávne, chybné rozhodnutiemylnýpomýlený: mať mylné predstavy o živote; urobiť v živote pomýlený krokpochybenýpokrivenýprevrátenýskreslenýnezdravý (deformujúci pravdu, skutočnosť): podať pochybený, skreslený výklad pojmu; vyvracať niečie pokrivené, skreslené, nezdravé názoryneadekvátnynepravý (op. adekvátny): voliť neadekvátne, nepravé výchovné metódy, slová; neadekvátny preklad textunevýstižnýnepriliehavý (ktorý nevystihuje podstatu): nevýstižný, nepriliehavý nadpisnenáležitýneprimeranýnevhodný (z hľadiska situácie, potreby, normy): zvoliť nenáležitý, nevhodný postup; v istej situácii použiť nenáležité, neprimerané slovánekorektný (nezodpovedajúci norme, predpisu a pod.): nekorektná výslovnosťklamnýklamlivý (iný ako je skutočnosť): vytvoriť si o niekom klamný, klamlivý dojemfalošnýbludný (nezodpovedajúci pravde, potrebe): zahrať nesprávny, falošný tón; obhajovať falošné, bludné teóriezlý (obyč. majúci negatívne následky; op. dobrý): vydať sa po nesprávnej, zlej ceste; zlý výsledok


    uzavretý 1. ktorý má zamedzený prístup, prechod (op. otvorený) • uzatvorenýzatvorenýzavretý: uzavretý, uzatvorený, zatvorený úsek cesty; uzavreté, zavreté stanice metraneprístupný: uzavreté, neprístupné časti múzea, hradunepriechodný: nepriechodný tunel

    2. tvoriaci celok oddelený od okolia • uzatvorený: uzatvorený komplexucelený: uzavretý, ucelený systém prvkovohraničený (časovo al. priestorovo): ohraničená epocha; uzavreté, ohraničené priestranstvo (op. otvorené, voľné) • izolovanýoddelený: dlhší čas žije v izolovanom, oddelenom prostredí výchovného ústavukniž. začarovanýexpr. bludný (iba v spoj. uzavretý, začarovaný, bludný kruh) • výlučnýexkluzívny (prístupný iba vybranej skupine): výlučná, exkluzívna spoločnosť

    3. ktorý sa povahovo, citovo, spoločensky a pod. neprejavuje; ku ktorému je ťažké priblížiť sa; svedčiaci o tom • uzatvorenýzdržanlivýnedostupnýneprístupný (op. prístupný, otvorený): starý otec bol uzavretý, uzatvorený, zdržanlivý človek; nedostupný, neprístupný predstavenýupätýzahľadený do seba (prehnane uzavretý, neprirodzený vo svojej uzavretosti; op. uvoľnený, bezprostredný): naháňali mu strach ľudia upätí, zahľadení do sebautiahnutýsamotárskynespoločenskýnedružnýexpr. zried. odľudný (strániaci sa spoločnosti): utiahnutá, samotárska, nedružná, nespoločenská povahanekomunikatívnymlčanlivýnevravný (uzavretý vo svojej mlčanlivosti, neochote al. neschopnosti komunikovať; op. komunikatívny, zhovorčivý): nekomunikatívne, mlčanlivé dieťaintrovertný (op. extrovertný): introvertný typ chlapcanepreniknuteľný: Čo skrýva jeho nepreniknuteľný charakter?pren.: mníšskyrehoľnýkláštornýpustovnícky: žije mníšskym životom (op. svetáckym) • pren. expr.: zagombičkovanýzagombíkovaný

    porov. aj utiahnutý, samotársky

    4. ktorý sa uzavrel, skončil, prestal byť aktuálny (op. otvorený) • skončenýzavŕšenýdovŕšený: uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené dielo; uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené štúdiumvyriešenýuzatvorený: vyriešený, uzatvorený prípadneaktuálny: uzavreté, neaktuálne otázky, problémy


    bluf p. klam 2


    klam 1. obraz nezodpovedajúci skutočnosti: Je to skutočnosť a či klam?zdanie (čo sa iba na pohľad javí ako skutočnosť): všetko bolo iba zdaniepredstava (fantáziou utvorený obraz): fantastické predstavy o vesmírevidina: bola to len vidinailúzia: žiť v ilúziáchprelud: vo sne ho prenasledovali preludymámeniekniž. mam: mam a klamkniž. víziavidenie: mať videniekniž. mámor (Vajanský)halucinácia: zrakové halucináciefikcia (klamný obraz o skutočnosti): všetko, čomu doteraz veril, sa ukázalo ako fikciafantóm: fantóm mocifatamorgána (klamná predstava): fatamorgána šťastiakniž.: chimérafantazmagóriafantazma (Vajanský)omam (Podjavorinská)omar (Figuli)šaľba

    2. predstieranie niečoho • klamstvopodvod: pristihnúť niekoho pri klame, klamstve, podvodelož: šíriť ložluhárstvohovor. cigánstvo: s tým cigánstvom sa ďaleko nedostanešlesťúskok (predstierané konanie na oklamanie niekoho): dosiahnuť svoj zámer ľsťou, úskokompretvárkaneúprimnosťpokrytectvopejor. farizejstvo (predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu): spoločenská pretvárka, neúprimnosťhovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľhovor. bluf: je to obyčajný bluffaloš: človek bez falšehovor. expr. podfukexpr. luhaninahovor. pejor.: šudiarstvošudierstvopejor.: šarlatánstvoeskamotážkniž. šaľba


    lož úmyselne nepravdivý, zavádzajúci výrok (op. pravda) • klamstvo: šíriť lži, klamstvácigánstvonepravdanepravdivosťvýmyselexpr.: luhaninacigánčinahovor. blufkniž.: šaľbamystifikáciakniž. zried. oklam


    blufovaný p. predstieraný


    predstieraný prejavovaný iba navonok, v skutočnosti nejestvujúci, nepociťovaný, neprežívaný a pod. (op. skutočný) • hraný: predstieraný, hraný záujemsilenýnútený (robený nasilu; op. prirodzený): silený, nútený smiech; silená veselosťfingovanýsimulovanýhovor. expr. filmovaný: fingovaná smrť, simulovaná choroba, filmovaná zaľúbenosťinscenovanýnainscenovanýzinscenovaný (vopred pripravený s úmyslom predstierať, oklamať): inscenovaná, zinscenovaná vražda s cieľom usvedčiť vrahahovor. blufovanýexpr. kamuflovaný: kamuflovaný poriadokneúprimný (op. úprimný) • falošnýnepravýfilmovýimitovaný (robený naoko, akoby naozaj): neúprimný, imitovaný plač; falošné, nepravé, filmové slzy


    blufovať p. klamať 2


    klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhaťhovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidelhovor. šialiťhovor. expr.: šaľbiariťlakovaťgabať: Nešiaľte, nelakujte nás!fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nosfraz. expr. sypať niekomu piesok do očíhovor. expr.: zohýbaťzohýnať (nehovoriť pravdu)

    2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzaťmýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmipliesťmiasťmámiťhovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmyslyhovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavodezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamnéfraz. expr. maľovať straky na kole

    p. aj balamutiť

    3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželkuhovor. pejor.: švindľovaťfixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľujehovor. expr.: šudiťšudiariť: kde môže, šudípejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať


    bľuskať expr. prerušovane a obyč. so záľubou al. nesmelo sa pozerať na niekoho, na niečo • hovor.: pokukávaťpokukovaťpoškuľovaťškúliť: bľuskať, pokukávať, poškuľovať na dievčencemrkaťžmurkať (dávať pritom znamenie) • mihať: mrkať, žmurkať, mihať očami na niekohofľochať (bokom) • blýskať (ostro, pátravo a pod.): fľochať, blýskať očamiiskriť (prenikavo): zúrivo iskrí očami


    pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sahľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otcahovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred sebaupierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieťpáčiťexpr. okáliťexpr. zried.: okáľovaťočiťfraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcichjastriťiskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolíblýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazeraťexpr.: gániťfľočiťfľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočilinazeraťexpr.: nazízaťnakúkaťškúliťpoškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykolvzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z oblokarozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolízízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviťbezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakámehovor.: vykúkaťvykukávaťvykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z oblokahovor. expr.: mumákovaťtrpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

    2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezeraťobzeraťobzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádžekniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciuhovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: okúka okoliefraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacichrozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

    3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovaťškúliťpokukávaťpokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom auteexpr.: bľuskaťfľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčencemrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedkuhádzať očami (po niekom, po niečom)

    4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sahľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhodyvšímať sivenovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnostistarať sadbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestráprizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hreprizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

    5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieťzračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očísálaťprejavovať saukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistotazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

    6. p. hodnotiť


    pozrieť (sa) 1. zacieliť zrak niekam, na niečo • podívať sauprieť zrak: pozrieť (sa), podívať sa, uprieť zrak na dievča sediace oproti; pozrite (sa), kto prichádzahovor. kuknúť (sa): nechce sa na mňa ani kuknúťkniž.: zhliadnuťpohliadnuť: Boh zhliadol na svoj ľudkniž.: vzhliadnuťvzozrieť (Rázus); (pozrieť smerom hore) • vyzrieťexpr.: vykuknúťvyziznúť (pozrieť smerom von) • porozhliadnuť sa (pozrieť sa okolo seba): porozhliadol sa na všetky stranyzazrieťexpr.: fľochnúťzíznuťzagániť (neprívetivo, zlostne al. zboku pozrieť): škaredo na mňa zazrela, zagánila; zúrivo naňho fľocholexpr.: bľusknúť (so záľubou pozrieť) • expr. mrknúť (sa) (letmo pozrieť) • nazrieťnakuknúť (zvedavo, ukradomky pozrieť) • fraz. zablýskať/zaiskriť očami (prenikavo, al. zlostne pozrieť) • fraz. expr. šibnúť/hodiť očkom (letmo pozrieť): šibol, hodil očkom za odchádzajúcimiexpr. šmihnúť (Hviezdoslav)všimnúť si (venovať pozornosť): ani si ma nevšimli, ani na mňa nepozrelifraz. expr.: vyvaliť/vytreštiť/vypleštiť/vypúliť/vygúliť oči (prekvapene al. vyľakane pozrieť)

    2. zrakom dôkladne preskúmať, zistiť niečo • podívať saobzrieť (si)prezrieť (si): dobre sa pozrel, podíval, kto nesúhlasil; obzrieť si, prezrieť si ponúkaný tovarpopozerať (sa)poobzerať (si)poprezerať (dôkladne pozrieť): popozeral sa, poobzeral sa po izbe; knihu najskôr starostlivo poprezeralexpr. premerať (pátravo pozrieť na niekoho, niečo): premeral dievča očamihovor. expr.: obmrknúť siobkuknúť (si): obmrknúť si terénkniž.: obhliadnuť (si)poobhliadnuť (si)porozhliadnuť sa (okolo seba) • prizrieť sazaprizerať sa (dobre, pozorne sa pozrieť): prizrieť sa niečomu zblízka

    3. vyvinúť úsilie na nájdenie niečoho • podívať sapohľadať: pozrieť sa, podívať sa za stratenou vecou, pohľadať stratenú vecpopozerať sa: popozerám sa ešte vo vreckách

    4. p. navštíviť 5. p. posúdiť, porov. preskúmať


    bľusknúť, bľusnúť porov. bľuskať


    blúza p. blúzka


    blúzka ľahká horná časť ženského oblečenia • blúza: biela blúzka, blúza ženám svedčí


    blúznina p. táranina, výmysel 1


    táranina (obyč. mn. č.) expr. nezmyselné, prázdne reči: ženské táraninyexpr. táračkavýmysel: neverí jeho táračkám, výmyslomexpr. taľafatka: také taľafatky netreba počúvaťexpr.: povedačkatresky-plesky: to sú len také povedačky, tresky-pleskybľabotexpr.: sprostosťhlúposťsprostota: rozprávať sprostosti, hlúposti, sprostotyexpr.: debilitadebilnosťexpr. zried. trepaninahovor. pletka: špinavé pletkyhovor. expr.: somárčinasomárstvosomarinavolovinakoninakravinacapinazastar. blúznina (Laskomerský)nár.: ľabdaninaľaptpejor. hovädzinahovor. pejor. gebuzinahrub. drístsubšt.: hovadina • šplech • kec • blbosť • blbina • debilina


    výmysel 1. niečo vymyslené, nepravdivé: celá udalosť bol čistý výmyselnepravda: šíriť nepravdyložklamklamstvo (niečo vedome zavádzajúce): čo hovoríš, je lož, klamfantázia: všetko, čo povedal, je fantáziafikcia: rozoznať fikciu od pravdymystifikáciavymyslenina (Vansová)expr.: báchorkabájka: rozprávať báchorky, bájkyexpr. balamutaexpr. zried.: vyhútanina (Felix)vyluhanina (Figuli)zastar. výduma (Záborský)kniž. blúznina (Vajanský)

    2. p. domnienka


    bľabotať 1. expr. nezrozumiteľne a nesúvisle hovoriť, chybne artikulovať • expr. brblať: bľaboce, brble si čosi pre sebabrbtaťbrbotaťhatlať (mať obyč. vrodenú artikulačnú chybu): odpoveď iba neisto brbcezried. bľabotiťpejor.: mrkotaťľapotaťľaptaťlalotaťlolotať: ľapoce, laloce, hoci ho nik nerozumieblúzniť (v horúčke, v agónii) • džavotať (o deťoch učiacich sa artikulovať)

    p. aj mrmlať 2

    2. p. tárať


    blúzniť 1. bez zmyslu a nezrozumiteľne hovoriť, najmä v spánku, v horúčke al. v agónii • expr. balušiť: má zimnicu a blúzni; nevie o sebe, iba balušíexpr. bľabotaťzried. bľabotiťexpr. baláchaťhovor. fantazírovať: od hladu už fantazírujehalucinovať (nezmyselne hovoriť obyč. pri psychickej poruche)

    2. p. rojčiť, snívať


    rojčiť premýšľať o neskutočných al. neuskutočniteľných veciach (s príjemným pocitom) • snívaťkniž. sniť: rojčil o budúcnosti; sníval s otvorenými očamihovor. fantazírovaťexpr.: básniťblúzniťbájiťzried. ideálčiť: fantazíruje, blúzni o šťastírobiť si ilúzie (zároveň klamať sám seba): robí si ilúzie o novom zamestnaní


    snívať oddávať sa príjemným myšlienkam, predstavám • rojčiťkniž. sniť: sníva o bohatom ženíchovi; romanticky rojčiť, sniť o ďalekých krajináchexpr. blúzniť: je to iba mladistvé blúznenie o šťastíbájiť (si)hovor. fantazírovať (oddávať sa ilúziám, neskutočným predstavám, výmyslom): báji, fantazíruje o bezstarostnom živote


    blúznivec p. rojko


    rojko kto sa oddáva rojčeniu: zamilovaný rojkofantasta (človek s prepiatou fantáziou): je to odvážny fantastaromantik (kto niečo príjemne prežíva v mysli): naivný romantikidealistavizionár (kto sa oddáva víziám) • iluzionista (kto sa oddáva ilúziám) • expr. blúznivec: nadšený, nepraktický blúznivecexpr. donkichot


    blúznivosť p. romantika 2


    romantika 1. romantický ráz • romantizmus: vlastenecká romantika, vlastenecký romantizmusromantickosť: romantickosť krajinyneobyčajnosťnezvyčajnosťvýnimočnosťexotikaexotickosť (vlastnosť niečoho, čo je iné, než sa obyčajne vyskytuje): neobyčajnosť, nezvyčajnosť malého mesta; exotika, exotickosť trópov

    2. príjemné prežívanie niečoho v mysli, túžobné premýšľanie • rojčivosťsnivosť: dievčenská romantika, rojčivosťexpr. blúznivosť: ženská blúznivosť

    3. p. dobrodružstvo


    blúznivý 1. ktorý nevedome, nepríčetne hovorí (v spánku al. v chorobe); svedčiaci o tom • expr.: balušivý: blúznivý, balušivý chorý; blúznivý, balušivý stonodb.: delirickýdelíriový: delirický, delíriový stav; delirické, delíriové výkriky

    2. p. rojčivý


    rojčivý ktorý sa oddáva rojčeniu; ktorý rád sníva, premýšľa, obyč. o neskutočných al. neuskutočniteľných veciach (o človeku a jeho prejavoch) • snivýzasnívanýzasnený: rojčivá, snivá povaha; rojčivý, zasnívaný, zasnený pohľadromantický: romantická dušablúznivý: blúznivá mladosť, blúznivé myšlienkydonkichotskýdonkichotovský (založením, počínaním podobný Donovi Quijotovi): donkichotské, donkichotovské správanie, plányzried.: rozsnívanýrozrojčený


    bluzón p. vetrovka


    vetrovka krátky športový kabát obyč. z nepremokavého materiálu: detská vetrovka, lyžiarska vetrovkabunda: športová bundabluzón


Pozri výraz BLU v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV