Synonymá slova "bli" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 76 výsledkov (1 strana)

  • bľačať 1. vydávať zvuky ako ovca, teľa, krava a pod. • bliakaťbľakotaťbučať: dobytok idúci na pašu bľačí, bliaka, bučímečaťmékaťmekotať (obyč. o koze, ovci) • ručaťmučaťexpr. búkať (o rožnom statku) • expr.: vybľakovaťvybľakúvať (stále, hojne, s prestávkami)

    2. p. spievať 1 3. p. kričať 1


    bliakať p. bľačať 1


    kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) • volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajúkríkať (Tatarka, Timrava)robiť krik: deti na dvore kričia, robia krikvykrikovaťvykríkaťvyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávalipokrikovaťzried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčovexpr.: revaťvyrevovaťvyrevúvaťvrieskaťvyvreskovaťvyvreskúvaťvrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťaliexpr.: škriekaťškrečať (škrekľavo kričať) • expr. ziapať (zlostne, nahnevane) • pejor.: jačaťbľačaťbliakaťvybľakovaťvybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa!expr.: zavýjaťujúkaťryčaťručať (ťahavo): ryčala od bolestiexpr. štekaťbrechať (zlostne): ustavične na seba štekaliexpr.: hulákaťhučaťhúkať (nepríjemne): huláka, húka na detiexpr. hrmieť (kričať hromovým hlasom) • expr.: hartusiťhartušiť (znepokojovať krikom) • nár.: harmantiťhvečaťhriakaťherbeľovať

    2. p. biť sa 2


    mečať 1. (o koze a ovci) vydávať zvuk mékať: koza mečí, méka na dvoreexpr. mekotať: ovce mekocúbečaťbľačaťbľakotaťbliakať (o ovci)

    2. p. spievať 1


    plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastímexpr. plačkaťkniž.: roniť slzyprelievať slzyexpr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudomvzlykaťexpr.: fňukaťfikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkaťexpr.: smokliťsmokliť sapejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už!expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkaliexpr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučaťmravčaťkňučaťskučaťgajdovaťdrumbľovaťgaudžaťgavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú nocexpr. škvrndžať (Beňo)hovor. expr.: muzikovaťkoncertovaťorganovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertujenariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský)expr.: revaťrumázgaťrumádzgaťrumácaťručaťrúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskaťvrešťaťziapaťjačaťhúkaťbliakaťzavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávaťexpr.: vyrevúvaťvyrevovaťhovor. expr.: vyvreskúvaťvyvreskovaťvybľakúvaťvybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou

    p. aj smútiť, bedákať


    spievať 1. hlasom tvoriť tóny a spájať ich do melódie; vydávať zvuky ako pri speve (o niektorých vtákoch al. hudobných nástrojoch): spievať krásnym sopránom; sláviky spievajú z plného hrdla; husle smutne spievajúnôtiťpospevovať (chvíľami, obyč. ticho, pre seba spievať): najradšej nôti tú svoju; pospevuje (si) pri robotevyspevovaťvyspevúvaťprespevovaťprespevúvať (s chuťou, veľa spievať): chlapci si pri ohníku veselo vyspevujú, prespevujúexpr. vyťahovaťpejor. kikiríkať (spievať vysokým hlasom) • expr.: poťahovaťzaťahovať: za organom usilovne poťahuje; dievčence zaťahujú trávniceťahať (zdĺhavo, rozvláčne spievať): ťahajú nekonečnú melódiuexpr. spievkať (o deťoch) • kniž. húsť: meluzína hudie smutnú pieseňpejor.: bľačaťbliakať (hlasno, falošne spievať) • pejor.: vybľakovaťvyrevúvaťvyrevovaťvyvreskovaťvyvreskúvať (hlasno a sústavne spievať) • pejor.: mečaťmékaťmekotať (spievať nepríjemným hlasom) • expr. hulákať (hlasno, nekultivovane spievať) • nár.: halačiťhalákať (hlasno spievať) • intonovať (udávať tón, začínať spievať): intonuje známu ľudovú pieseň

    p. aj hmkať (si) 2

    2. p. oslavovať 2, básniť 2 3. p. hovoriť 1


    vrieskať 1. (o zvieratách) vydávať vresk, škrek • vrešťať: opice vrieskajú, vreštiaškriekaťškrečať: straka škrieka, škrečí

    2. expr. (o ľuďoch) vydávať prenikavý hlas • expr.: vrešťaťvyvreskúvať: majster vrieskal, vyvreskúval na robotníkov; vrešťala ako nepríčetnákričaťrobiť krik: deti vrieskajú, kričia, robia krikexpr.: revaťvyrevúvať (hlbším hlasom kričať) • expr.: škriekaťškrečaťjačať (škrekľavo al. vysokým hlasom kričať): jačať od bolestiexpr. ziapať (zlostne kričať) • expr. hrmieť (hromovým hlasom kričať) • expr.: bľačaťbliakaťvybľakovaťvybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera) • expr.: zavýjaťujúkaťryčaťručať (ťahavo kričať): zavýjal od strachuexpr.: štekaťbrechaťhavkaťhučaťhúkaťhulákať: Neštekaj, nehulákaj na mňa!expr.: hartusiťhartušiťhurtovať: Kto to tu hurtuje?nár.: harmantiťhvečaťherbeľovať

    3. p. plakať


    blicér p. záškolák


    záškolák kto sa vyhýba školskej dochádzke • slang. blicér


    blikať prerušovane a obyč. slabo svietiť • blinkaťblikotaťblinkotať: semafor bliká, blinká; v oblokoch blikoce, blinkoce svetlo televíznych obrazoviekpoblikávať (blikať s väčšími prestávkami) • mihať samihotať samrihať sa: v diaľke sa mihá, mihoce slabé svetlokmitať (sa): na stene kmitá malá olejová lampažmurkaťpožmurkávaťpožmurkovaťpožmurovaťklipkaťpoklipkávať: hviezdy na oblohe žmurkajú, klipkajúchvieť sazried. mrkať: v kúte sa chveje slabý plamienok sviečkyposkakovať (o svetle, plamienku) • expr.: sliepňaťškamraťškamriť (slabo horieť, slabo svietiť; o svetelných zdrojoch): sviečka, žiarovka sliepňa, škamrenár. lipkať (Kálal)tlieť (slabo, bez plameňa horieť): uhlie, drevo tlie

    p. aj trblietať sa


    chvieť sa 1. pohybovať jemnými trhavými pohybmi • vibrovaťtriasť sazachvievať sa: ruky sa mu chvejú, trasú; oblok, vzduch sa chveje, vibruje, zachvievaexpr.: klepať sadrgľovať sa (o človeku pri pocitoch chladu, vzrušenia a pod.) • fyz.: kmitaťoscilovať: pružné teleso kmitá, oscilujevlniť sahádzať vlny (tvoriť drobné vlny): more, obilie sa vlníblikaťblikotaťmihať samihotať sažmurkaťtrblietať sa (o svetle): hviezdy blikajú, mihocú sa, žmurkajú; v diaľke sa mihoce, trbliece svetloexpr. zried. mrholiť sa (J. Horák)

    2. p. báť sa 2, tŕpnuť 1


    svietiť 1. vydávať, vyžarovať svetlo • žiariť: hviezdy na oblohe jasno svietia, žiariablikaťblikotaťmihať samihotať sažmurkať (vydávať prerušované al. slabé svetlo): sviečka v tme slabo bliká, blikoce, žmurká; medzi stromami sa mihá, mihoce plamienokprebleskovaťpoet. pableskovať (svietiť v zábleskoch, chvíľami, obyč. cez niečo): z diaľky prebleskuje svetlohorieť: žiarovka, lampa horínár. sviecať (Rysuľa)žmúriťexpr.: sliepňaťškamraťškamriť (slabo svietiť): žiarovka v kúte slabo žmúri, sliepňa, škamreexpr. vysvecovať (ustavične, dlho svietiť): pouličné lampy vysvecujú celý deň

    p. aj svetielkovať

    2. p. blýskať sa 1 3. p. prekážať 1


    blikavý ktorý svieti, horí prerušovane al. slabo • blikotavý: blikavý, blikotavý majákmihotavýkmitavý (svietiaci v rýchlych, prerušovaných intervaloch): mihotavé, kmitavé svetlo hviezdsliepňavýexpr.: žmurkavýklipkavý (slabo blikavý): sliepňavé, žmurkavé, klipkavé svetlo lampyexpr. škamravý: škamravá žiarovkazried.: blinkotavýblinkavý


    meňavý ktorý mení farbu, farebné odtienky, ktorý vytvára svetelné efekty (o farbe, intenzite svetla a pod.) • meňastýmenivýmenistý: meňavý, meňastý brokátblikavý: blikavé svetlo lámppremenlivýmenlivýtrblietavý: premenlivé, menlivé farby; premenlivý, trblietavý mihot hviezd


    mihotavý ktorý sa striedavo zjavuje a mizne, rýchlo sa pohybuje sem a tam (obyč. o pohyboch a svetelných efektoch) • kmitavýmihavý: mihotavý, kmitavý pohyb nôh (pri tanci); kmitavé, mihavé tieneblikotavýblikavýchvejivýtrasľavý (ktorý prerušovane svieti): blikotavé, blikavé svetielko; trasľavý, chvejivý plameň sviectrblietavýligotavýjagavýjagotavýblýskavýblyšťavýblyskotavýiskrivý (ktorý vydáva prerušované svetelné efekty) • expr. lengavý: mihotavé, trblietavé svetlo hviezd; jagavý, jagotavý, ligotavý, iskrivý sneh; blýskavá, blyšťavá vodná hladina; trblietavá, blýskavá rybka

    p. aj meňavý


    blikot p. mihot


    mihot krátke prebleskovanie svetla • blikotblinkotmihotanieblikotanie: mihot, blikot hviezd; v diaľke pozoruje mihotanie, blikotanie svetla majákatrblietaniepoet.: trblettrblot: trblot diamantukmitkmitanie: kmitanie plameňa sviečkyzáblesk: záblesky svetla

    p. aj jagot


    blikotať p. blikať


    blikotavý p. blikavý


    blinkať, blinkotať p. blikať


    blinkavý p. blikavý


    blinkot p. mihot


    blinkotavý p. blikavý


    blirírovať p. chváliť sa


    chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, okolnostiach, o svojej povahe a pod. • pýšiť sabyť pyšný: oprávnene sa chvália, pýšia pracovnými výsledkami; je pyšný na svoje detibyť hrdýhrdiť sakniž. honosiť sa (zdôrazňovať pocit hrdosti na niečo): je hrdý na svoj titul; honosí sa majetkomexpr. ukazovať sa (prejavovať sa navonok): rád sa ukazuje so svojimi známosťamivychvaľovať savystatovať sahovor. expr.: vyťahovať savypínať savyvyšovať savynášať saexpr.: chlapiť sablýskať sa (vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vedomosti a pod.): vychvaľuje sa, vystatuje sa postavením; vypína sa, vyvyšuje sa nad všetkých; blýska sa vtipmi; chlapí sa, že zvíťazízried. chrabriť sa (robiť sa chrabrým) • hovor. zastar. blirírovať (Kukučín, Jégé)chvastať sa (nekriticky priaznivo hovoriť o svojej osobe): rád sa chvastázastar. veličiť sa (Šoltésová)kasať sa (chystať sa ukázať svoju prevahu a pod.): kasal sa, že bude prvýexpr.: nafukovať sanaparovať saprtošiť sahrub. prdúskať sa: nafukovali sa, naparovali sa, že nás dostihnúexpr.: rozdrapovať sanadrapovať sarozhadzovať sa: opil sa a potom sa rozdrapoval, rozhadzovalzried. pechoriť sa


    blížence p. dvojčatá


    dvojčatá, dvojčence spolu narodené deti jednej matky • hovor. dvojičky: narodili sa im dvojčatá, dvojčence, dvojičkyblíženceblizňatá: podobajú sa na seba ako blížence, blizňatá


    blížiť p. ubližovať


    ubližovať spôsobovať fyzickú al. duševnú bolesť, neprávosť, ujmu • blížiť: ubližovať si na tele, na zdraví; ubližoval jej nadávkamiškodiťpoškodzovať (spôsobovať materiálnu, zdravotnú al. morálnu ujmu): fajčenie mu škodí, poškodzuje mu zdravie, ubližuje mu na zdraví; okrádaním poškodzuje podnikkrivdiť (spôsobovať krivdu, príkorie): ubližuje, krivdí mu nespravodlivým obvinenímukracovať (neoprávnene niekomu niečo brať): nechce deti ukracovať, aby ostali bez otca


    blížiť sa dostávať sa do blízkosti (priestorovej al. časovej) • približovať saprichádzať: vojská sa blížia, približujú k mestu; jar sa už blíži, prichádzanadchádzaťnadchodiť (blížiť sa v čase): nadchádza, nadchodí pôstne obdobieprikrádať savkrádať sa (opatrne, ticho sa blížiť): prikrádajú sa spoza humna; večer sa k nám už vkrádapristupovaťkráčať (blížiť sa krokom, chôdzou): pristupuje, kráča k nám s rozosmiatou tvárou


    nasledovať 1. ísť za niekým, niečím • sledovať: nasledovali, sledovali ho na každom kroku; nasledovala, sledovala matku vo všetkom ako svoj vzorpokračovaťnadväzovať: syn nasledoval otca, pokračoval v otcovom diele, nadväzoval na otcafraz. ísť/kráčať v šľapajach/v stopách niekoho: učeníci išli v Kristových šľapajachsprevádzať (ísť s niekým ako spoločník): nasledovala, sprevádzala muža na reprezentačné udalosti

    2. objavovať sa po niečom predchádzajúcom • nastávať: po práci nasleduje, nastáva odpočinoknadchádzaťnadchodiťprichádzať: nadchádzajú, nadchodia lepšie časyzačínať sanastupovať (s dôrazom na začiatok): po zime sa začína, nastupuje jarblížiť sapribližovať sa (objavovať sa vo väčšej blízkosti): po krátkom dni sa blíži večerexpr. lietať (rýchlo po sebe): vtipy lietali jeden za druhýmexpr. stíhať (nasledovať bezprostredne jedno za druhým): jedno nešťastie stíha druhé

    3. p. napodobňovať 4. p. vyplývať


    blízko 1. v malej priestorovej vzdialenosti, na malú vzdialenosť, v blízkosti (op. ďaleko) • blízo: nechoď tak blízko, blízo; pristúpil celkom blízko, blízonablízku (v blízkosti): zostaň blízko, nablízkunablízko: nablízko nevideli nikoho známeho (v blízkosti); nechoď tak blízko, nablízko (do blízkosti) • neďaleko (v neveľkej vzdialenosti): býva neďalekonaporúdziporuke (iba v spojení so slovesami byť, mať): schytil, čo mal naporúdzi, poruke, a hodil o zemhneďtesnebezprostredne (vo veľmi malej vzdialenosti): hneď, tesne, bezprostredne pri dome rastie mohutná lipakúsok: kúsok pod vrcholom je chataexpr.: blízučkoblízunkoblízulinko: má blízučko, blízunko do školyexpr.: kúsočekkúštikkúštiček: kúsoček, kúštik za záhradou tečie potokfraz.: na dohodenie kameňomna skok

    2. v malej časovej vzdialenosti (op. ďaleko) • blízo: Vianoce sú už celkom blízko, blízonablízkuneďaleko: zima je už blízko, nablízku, neďalekofraz. predo dvermi: fašiangy sú predo dvermitesnebezprostredne (v malej časovej vzdialenosti pred niečím): tesne, bezprostredne pred svadbou sa rozišliexpr.: blízučkoblízunkoblízulinko: prázdniny sú už blízučko, blízunko

    3. (koho, čoho) vyjadruje malú priestorovú vzdialenosť od niekoho, niečoho • blízoneďaleko (koho, čoho): blízko, blízo domu vyrástol veľký orech; sadol si blízko, neďaleko mňav blízkosti (koho, čoho): v blízkosti hotela je veľký parkpri (kom, čom): blízko jazera, pri jazere postavili chatukniž. poblíž (koho, čoho): usadili sa v horách poblíž mestazried. nablízku (koho, čoho): nablízku potoka vyrástol veľký táborexpr.: blízučkoblízunkoblízulinko (koho, čoho): bol už blízučko, blízulinko cieľa


    hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneďokamžitezaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiťterazmomentálnezastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázaliuž aj: hneď, už, už aj sa vráťtezačerstvazahorúca, pís. i za čerstva, za horúcazried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitkybezodkladneneodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviťobratommihomnaskutkurazomexpr. v mihu-okamihuhovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do robotyhovor. štandopedeexpr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domovhovor. expr. nafľaku, pís. i na fľakunár.: porád (Dobšinský)pospolu (Kukučín)stojme (Dobšinský)fraz.: hneď a zarazobratom rukyna prvý pohľad

    2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneďskoročoskoročochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerírýchlo: mal to rýchlo hotovézakrátkozanedlhoonedlhozried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadkupriamhovor.: čosi-kdesičosi-kamsiuž-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tmaexpr.: zamálozamáličko (Plávka, Rázus)fraz. každú chvíľu

    3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneďbezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikaťtesnerovno: prišiel tesne, rovno po začiatkublízko: blízko pri ceste je odpočívadlookamžitevzápätíkniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

    4. p. rovno 9


    naporúdzi na dosah ruky, pri ruke, v blízkosti, k dispozícii (obyč. v spojení so slovesami byť a mať) • porukeblízko: musíš byť vždy naporúdzi, poruke, blízko; výhovorku mala vždy naporúdzi, poruke (pripravenú) • pohotovepohotovo: mal pohotovo všelijaké výhovorkyzastaráv. napohotovezastar. nahotovefraz. na dosahnár. spodručne (Jesenská)


    neďaleko 1. v neveľkej priestorovej vzdialenosti (op. ďaleko) • obďalečopodiaľzried. obdiaľ: neďaleko, obďaleč postavili veľký obchodný dom; zastali opodiaľ, obdiaľ a odtiaľ sa pozeralivedľapovedľa: ležia vedľa, povedľa v trávehovor. toť: toť za rohom je kinobokomstranou: zostali stáť bokom, stranou, aby sa im nič nestalopozďalečzobďaleč: sadli si pozďaleč, zobďaleč od nászried. spozďaleč (Topoľská)zastar.: poďalejpoďalšie (Kukučín, Vajanský)blízkonablízku (v malej vzdialenosti): býva tu blízko, nablízkukúsokexpr.: kúštikkúsočekkúštiček: kúsok, kúštik, kúštiček odtiaľ je vodopád

    2. (koho, čoho) vyjadruje neveľkú priestorovú vzdialenosť od niekoho, od niečoho • blízkoobďaleč (koho, čoho): auto ho zrazilo neďaleko, blízko domu; zastal obďaleč dverívedľapovedľa (koho, čoho): sprievod prešiel vedľa, povedľa náspri (kom, čom): pri stanici je hotel


    pri (kom, čom) 1. vyjadruje miesto blízko niekoho, niečoho • popri: pri plote, popri plote vedie chodníkvedľapovedľapozdĺž (koho, čoho): vedľa, povedľa, pozdĺž cesty rástli topoleblízkov blízkostihovor. blízozried. nablízku (koho, čoho): zastal blízko, blízo nás; nestoj v blízkosti, nablízku obloka

    2. vyjadruje prítomnosť u niekoho, spoločenstvo al. spätosť • sso (kým)u (koho, čoho): býval pri rodičoch, s rodičmi; celý čas žil pri nás, u nás

    3. vyjadruje účel, cieľ • na (koho, čo): potrebovať pri výpočte, na výpočetokolohovor. kolopoet. kol (koho, čoho): pomáhal už iba okolo, kolo domu

    4. vyjadruje časový úsek • počasv priebehu (čoho)cez (koho, čo): pri poslednom stretnutí, počas posledného stretnutia sa zdôveril so svojimi starosťami; v priebehu vysielania, cez vysielanie nemožno vojsť do štúdiav procese (čoho): v procese realizácie, pri realizácii prvej etapy výstavby sa menil projekt

    5. vyjadruje spôsob, mieru • v (čom): rozísť sa pri pokoji, v pokoji

    6. vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): pri všetkej starostlivosti, napriek všetkej starostlivosti mu už nepomohlikniž.: navzdornavzdory (čomu): ušiel i navzdor ostražitosti vychovávateľovkniž. zastar. vzdor

    7. vyjadruje sprievodné okolnosti, podmienku • za (čoho): motor dobre štartuje aj pri nízkych teplotách, za nízkych teplôtv (čom): darí sa mu aj v extrémnych podmienkach


    blízkosť malá priestorová al. časová vzdialenosť • susedstvo: v blízkosti, v susedstve nášho domu je školabezprostrednosť (časová): bezprostrednosť, blízkosť nastávajúceho sviatku


    okolie 1. (geografická) oblasť okolo niečoho, v blízkosti niečoho • prostredie: krášliť svoje okolie, prostrediekrajkrajina (v blízkosti): preskúmať kraj, krajinublízkosťsusedstvo (najbližšie okolie): v blízkosti, v susedstve školy je parkoblasť: jazerá v oblasti Sencanár. okolica: v širokej okolici nenájdeš súcejšiu ženu

    2. p. okruh 1, prostredie 1


    blízkoznačný p. synonymný


    synonymný ktorý sa týka synonymie a synoným; ktorý má rovnaký alebo približne rovnaký význam • synonymický: synonymné, synonymické vzťahy medzi slovamirovnoznačný: synonymné, rovnoznačné prostriedkyblízkoznačný: blízkoznačné slová


    bezprostredný 1. ktorý nie je sprostredkovaný • priamy (op. nepriamy) • nesprostredkovanýosobný: bezprostredný, priamy účastník bojov; mať bezprostredný, priamy, nesprostredkovaný, osobný kontakt s niekým; bezprostredná, osobná prítomnosť prezidentakniž. direktný

    2. vyznačujúci sa veľkou priestorovou al. časovou blízkosťou, tesnosťou • blízkynajbližší: bezprostredné, blízke, najbližšie okolietesný: v bezprostrednej, tesnej blízkostipriamy: priamy dotykmomentálny: momentálny dojem, momentálna potreba

    3. prejavujúci sa prirodzene, nenútene, priamo (o človeku); svedčiaci o tom • priamyúprimný: bezprostredný, priamy, úprimný človekprirodzenýnenútenýnestrojený: prirodzené, nenútené správanie; nenútený, nestrojený úsmevuvoľnený (obyč. o správaní) • srdečnýzastar. prostosrdečnýdomácky (ako doma): domácke ovzdušie


    blízky 1. priestorovo al. časovo málo vzdialený (op. ďaleký) • bezprostrednýneďalekýneširoký (op. široký): blízke, bezprostredné, neširoké okolie; blízky, neďaleký lesskorý (časovo blízky): blízka, skorá budúcnosťdohľadný (časovo blízky): v blízkom, dohľadnom časeexpr.: blízučkýblízunký

    2. spojený rodinnými, priateľskými vzťahmi, spoločným pôvodom, spoločnými vlastnosťami a pod. (op. vzdialený) • neďalekýpokrvný: blízka, neďaleká rodina; blízky, pokrvný príbuznýdôverný: dôverný priateľsympatický (vyvolávajúci náklonnosť): je mi sympatická od prvej chvílepríbuznýspriaznenýspríbuznený: príbuzné kultúry; príbuzné, spriaznené povahy; spriaznené, spríbuznené dušesesterskýbratský: sesterská organizácia, bratský národpodobný: naše názory sú si blízke, podobné (op. rozdielne, odlišné) • bezprostrednýtesnýúzkypriamy (veľmi blízky): bezprostredný, tesný, úzky, priamy vzťah, kontaktexpr.: blízučkýblízunkýblízulinký


    dôverný 1. ktorý má dôveru; vzbudzujúci dôveru; svedčiaci o dôvere • blízkyzried. dôveryplný: dôverný, blízky priateľ; dôverná, dôveryplná osobaintímnysúkromnýosobný (týkajúci sa intimity, súkromia): intímne prostredie; intímne, súkromné, osobné vecifamiliárnyrodinný (bezprostredný, ako doma, v rodine): familiárna, rodinná atmosféra; familiárne oslovenieodb. hypokoristický (o slovách)

    2. na verejnosti nerozšírený, prístupný iba zasvätencom • tajnýneverejný (op. verejný): dôverné, tajné informácie; dôverný, neverejný spisdiskrétny: diskrétny rozhovor


    našský príznačný pre nás ako príslušníkov istého národa, istej spoločenskej vrstvy, ako obyvateľov istého územia; príznačný pre kraj, národ, z ktorého pochádzame (op. cudzí) • domácitunajší: sami si vyriešime našské, domáce problémy; zďaleka sme rozoznali domáce, tunajšie kroje; Poznáš dobre tunajšie pomery?náš: najlepšie sú našské, naše odrody viničablízky (obyč. o človeku): to pochopia iba našskí, blízki ľudiarodný (týkajúci sa miesta nášho narodenia): krása rodného krajanárodný (týkajúci sa nášho národa; op. inonárodný): špecifické vlastnosti našskej, národnej kultúrysvojskýsvoj: ľudia v dedine najlepšie rozumejú svojským, svojim mravom, zvykom


    nedávny vyskytujúci sa v neveľkej časovej vzdialenosti, nie (príliš) dávny (op. dávny, vzdialený, ďaleký) • blízkyneďaleký: spomínam na nedávnu, blízku minulosť; oživiť si nedávne, neďaleké udalostivčerajší


    okolitý ktorý sa vyskytuje okolo niečoho al. v blízkosti niečoho • zastar. okolný: okolité, okolné vrchy; okolitý, okolný svetsusedný (nachádzajúci sa v susedstve): okolité, susedné štáty; susedné chalupyblízky (nachádzajúci sa v blízkom okolí): okolité, blízke predmetyvonkajší: vonkajší svet


    podobný približne taký istý, s prevahou spoločných, zhodných vlastností, čŕt, znakov (op. odlišný, rozdielny) • obdobnýanalogický: podobný, obdobný prípad; mať podobné, obdobné skúsenosti; analogický postuppríbuznýblízky (z hľadiska pôvodu, obsahu a pod.): príbuzné, blízke jazyky; príbuzné, blízke odbory, študijné disciplínyspriaznenýspríbuznený (duševne, zmýšľaním podobný): spriaznené, spríbuznené dušepodanýpodatý (na niekoho): je podaný, podatý na otcarovnakýzhodný (majúci úplne totožné vlastnosti, znaky): zažila som podobnú, rovnakú situáciu; naše pocity sú podobné, zhodnéporovnateľný (ktorý možno porovnávať s iným na základe podobnosti): porovnateľné pojmy, porovnateľné príklady


    príbuzný 1. spojený rodinnými zväzkami • spríbuznený: príbuzné, spríbuznené rodinyzastaráv. spriaznený: spriaznené rody

    2. majúci veľa spoločných vlastností s iným (op. rozdielny, odlišný) • blízky (op. vzdialený): príbuzný, blízky študijný odbor; príbuzné, blízke kultúrypodobný: mať s niekým podobné názorytrocha expr.: pokrvnýbratský (majúci spoločný pôvod): pokrvné, bratské slovanské národyspriaznenýspríbuznený (príbuzný zmýšľaním, duševne príbuzný): spriaznené, spríbuznené dušehovor. porodinený


    úzky 1. ktorý má malú šírku (v pomere k dĺžke; op. široký); ktorý má menšiu šírku, ako je potrebné (op. široký) • neširokýtenký: úzky, tenký pásik; neširoká, tenká stužkaštíhly: štíhle boky manekýnky; štíhle hrdlo vzácnej vázypriliehavý: priliehavé rukávyrovnýhladký (bez záhybov, nenáročného strihu): úzka, rovná, hladká sukňapodlhovastýpretiahnutý (s väčšou dĺžkou ako šírkou): podlhovastá, pretiahnutá tvárexpr. uzučkýuzunkýuzulinký (veľmi úzky) • priúzky (priveľmi úzky) • zúžený

    2. priestorovo, kvantitatívne al. inak obmedzený, vymedzený (op. široký) • tesnýmalýobmedzený: úzke, tesné, malé topánky (op. voľné, veľké); úzky, malý sortiment; poskytli mu úzky, malý, obmedzený priestor na realizáciujednostrannýúzkoprsýzúžený (v negatívnom zmysle): jednostranný, úzkoprsý, zúžený pohľad (op. mnohostranný) • neveľký: vie to len úzky, neveľký okruh známychužší (úzky, obmedzený čo sa týka rozsahu): užšia právomoc, užší pojem, výberpriúzky

    3. založený na vzájomnej blízkosti, spoločných vlastnostiach, záujmoch, potrebách • tesný: úzky, tesný kontaktblízkybezprostrednýpriamy: sú v úzkom, blízkom vzťahu; bezprostredná, priama spolupráca, súvislosťpriúzky


    blizňatá p. dvojčatá


    blízo 1. p. blízko 1–3 2. p. pri 1


    bližší p. podrobný


    podrobný všímajúci si, zahŕňajúci, obsahujúci podrobnosti • detailný: podrobný, detailný výklad; podrobné, detailné vysvetlenie (op. všeobecné) • kniž. minuciózny: minuciózna analýzabližší: mať o niečom podrobnejšie, bližšie správydôkladnývyčerpávajúci: dôkladné rozpracovanie koncepcie, vyčerpávajúci opisobšírnyobsiahlyrozsiahlyširoký (podrobný a dlhý, s veľkým záberom; op. stručný, krátky): obšírna, obsiahla štúdia; rozsiahle, široké spracovanie problematikydokonalýúplný (zahŕňajúci všetko i s podrobnosťami): dokonalé, úplné vedomosti o niečomrozvláčny (zbytočne podrobný): rozvláčny referát


    určitý 1. ktorý možno určiť, poznať, rozlíšiť a pod.; ktorý má obsahovú presnosť; zrozumiteľnosť (op. neurčitý) • presnýjasný: dajú sa rozlíšiť určité, presné, jasné kontúry odkrytej maľby; so zmenšujúcou sa vzdialenosťou boli zvuky určitejšie, presnejšie, jasnejšiekonkrétnyjednoznačný (op. nejednoznačný): čakal konkrétnu, jednoznačnú odpoveďbližší: nevedela povedať nič určité, bližšiezreteľný: objekt určitého, zreteľného tvaru; mať o niečom zreteľnú predstavu

    2. ktorý je presne určený, dohodnutý, ale bližšie nemenovaný • istýurčený: trh sa koná iba v určité, isté, určené dni v týždnivymedzenýstanovený: vysielať program vo vymedzenom, stanovenom časedaný: v danej chvíli, dodať tovar v danej lehote

    3. ktorý je známy, ale bližšie neurčený • istý: v určitých, istých prípadoch; po určitom, istom čase sa na to zabudlonejakýniektorý: určité, nejaké sankcie z previnenia vyplynú; určitým, niektorým osobám sa tolerujú priestupky


    blízučko, blízunko, blízulinko p. blízko 1–3


    blízučký, blízunký, blízulinký p. blízky 2


Pozri výraz BLI v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV