Synonymá slova "b" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 4060 výsledkov (34 strán)

  • zlepšiť urobiť lepším, kvalitnejším, dokonalejším a pod. • skvalitniťzdokonaliť: zlepšenie, skvalitnenie životného prostredia; zlepšiť, zdokonaliť postup prácezakostniť: zakostniť výrobusubšt. vylepšiť: vylepšil svoj rukopispolepšiťzried. nadlepšiť: plat mi už trocha polepšilizveľadiťpovzniesť: zveľadiť, povzniesť poľnohospodársku výrobuzmravniť (mravne zlepšiť): zmravniť spoločnosťpozdvihnúťdvihnúťzdvihnúťzvýšiť: príchod hostí pozdvihol, (z)dvihol, zvýšil náladu; pozdvihnúť, zvýšiť kultúrnu úroveň ľuduprehĺbiť: prehĺbiť poznanie, štúdiumodb. bonitovať (zlepšiť úrodnosť) • obohatiť (urobiť bohatším, lepším): výskum obohatiť o nové metódyskultivovaťvybrúsiťvycvičiť (o reči, prejave a pod.): skultivovať, vybrúsiť prednes herca; vycibriť si reč, jazyknapraviť: napravil si náladu hudbouozdraviť (urobiť zdravším, lepším, hodnotnejším): ozdravenie morálky, spoločnosti


    zlo čo nie je v súlade s ľudskosťou, zlá vec, zlý čin (op. dobro): potrestať zlo, predchádzať zluzlé: skúsiť dobré i zlékrivda (nespravodlivý čin): odčiniť krivdupríkorie (zlo obyč. v podobe psychického ponižovania): robiť niekomu príkoriepriekorizeň (Urbánek)bezprávieneprávosť: búriť sa proti bezpráviu, neprávostikniž. protivenstvo: znášať protivenstvákniž. temnosť: brány temnostizried. zlosť (Rázus)

    p. aj zloba


    zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planýnedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutoknečestnýnestatočnýnespravodlivýbezcharakternýnecharakternýkniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmyslynemorálnyamorálnynemravnýnehodný: nemorálny chlapzločinnýzločineckýzlodušskýpejor.: lotrovskýoplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizáciazried. zlodušný (Sládkovič)zlomyseľnýzloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudiadiabolskýdémonickýmefistovskýmefistofelovskýexpr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné silynenávistný: nenávistný pohľadneľudskýnehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetnýnepeknýmrzkýodpornýohavnýobludnýohyzdnýošklivýodsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný činmacošský: mať k dieťaťu macošský vzťahčierny: mať čierne svedomiepejor.: podliackypľuhavýkniž. perfídny: podliacke správaniepodlýhnusnýhanebnýnehanebnýničomnýnaničhodnýzastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmyslykrivý: nepovedal o ňom krivé slovonízky: nízky charakterexpr.: špinavýmizernýmizeráckymrchavýmrcha (neskl.) • hovor.: neférovýneférunfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unférskazenýpokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládežpejor.: spľuhavenýspľundravenýexpr. zapľuhavenýhovor. expr.: zopsutýzlumpáčenýzlumpovanýsubšt.: hovädský • hovadský

    2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrýnekvalitnýnesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná stravaneschopnýnehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný filmmrcha (neskl.) • mrchavýplanýnepodarenýnezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáškaslabýbiednychabýchatrnýmizerný: slabý remeselník; mizerný tovarexpr.: krátkyderavý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusovýnulovýnafigu, pís. i na figuexpr.: nanič (neskl.) • nemožnýpejor.: pľuhavývšivavývulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figuhavarijnýkritickýhovor.: katastrofálnydezolátnyhovor. expr.: hroznýstrašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom staveexpr.: neslávnyneutešenýžalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniecnevydarený: nevydarený programskazenýexpr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduchnedokonalýpoškodenýzničenýhovor. expr.: dobabranýpobabranýzbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrupneporiadnypejor. lajdáckyhovor. pejor.: flákačskýšlendriánskyfušerskýhovor. expr. babráckyslang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá opravaexpr.: psípsovskýniž. hovor.: poondiatypoondenývulg.: posratýposranýsubšt. blbý

    p. aj nepríjemný

    3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledoknesprávnymylnýpomýlený: nesprávny, pomýlený postupnezdravý: nezdravé názorynepresnýpochybený: nepresné, pochybené výpočtykrivýpokrivenýskreslenýnenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

    4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanieneprívetivýnemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanienepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

    p. aj nevľúdny

    5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný


    zmätený 1. vyvedený z duševnej rovnováhy a pokoja; svedčiaci o tom • pomýlenýpopletený: bol celý zmätený, popletenýzmýlenýexpr.: zmátanýzmotanýhovor. expr. pomotaný: má zmátanú, pomotanú hlavubezradnýnerozhodnýdezorientovanýrozpačitý (nevediaci si rady): stál tam celkom bezradný; dezorientovaný, rozpačitý turistachaotickýkniž. konfúzny: chaotické, konfúzne myšlienkyhovor. expr.: zmítorenýzmagorený; zarazenýzháčenýzačudovaný (zároveň prekvapený): po prednáške zostal zarazený, zháčenýexpr.: ohlúpenýosprostenýohúrenýohromený (zmätený vo veľkej miere) • hovor. expr. zmútenýkniž. mätežný

    2. p. neusporiadaný


    zmätok 1. strata duševného pokoja: prísť do zmätku; nevedel sa zbaviť zmätkunepokojnepokojnosť (stav duševného napätia): pociťovať nepokoj, nepokojnosťneistota (nedostatok istoty): medzi ľuďmi sa ho zmocňuje neistotazmäteniezmätenosť: ovládlo ma zmätenietréma (pocit neistoty pred verejným vystúpením): mať trémuexpr. mítor (Hviezdoslav)

    2. (veľké) narušenie normálneho chodu života: v dome vládol zmätokchaos: spôsobiť chaos v dopravezmätenosť: zmätenosť pomerovzhon: odísť vo veľkom zhonepoplach (náhly zmätok): vyvolať poplachrozruch: spôsobiť rozruchneporiadok (chaotický stav): neporiadky v zásobovanínesúlad: nesúlad v manželstvedezorganizácia (nedostatok organizácie): povojnová dezorganizáciadezorientáciadezorientovanosť (strata orientácie): myšlienková dezorientácia, dezorientovanosťanarchia: anarchia vo výrobepanika (zmätok spôsobený masovým zdesením): ľudí sa zmocnila panikaexpr. kucapaca: nastala kucapacaexpr. trma-vrma: pred bránkou vznikla trma-vrmaexpr. haravara: strhla sa haravaraexpr.: balamutagalamutamotanicamotaninamotaniskomrvenica: motanica ľudí, motanina problémovexpr.: hurhajhuriavk: robiť hurhajexpr. blázinec (prostredie plné zmätku): doma je hotový blázinechovor. expr. babylon: veľkomestský babylonhovor. expr. džungľahovor. expr. virvar: virvar na ulicihovor. expr. rodeohovor. expr. cirkus: v tom cirkuse sa nedá pracovaťexpr. bengálhovor. expr.: meľamela: v krčme bola včera meľa, melahovor. pejor. galimatiáš: mať v hlave galimatiášhovor. expr. mišmaškniž.: mätežmätenicamätenina: mätež jazykovkniž. zmäť: zmäť dojmov (Chrobák)kniž. zastaráv. surma: v tej surme si obliekol košeľu naopakzastar. surmia (Vajanský)zastar. surmita (Zúbek)kniž. konfúzia: myšlienková konfúziazastar. zmuta (Vajanský)kniž. mumraj (Zúbek)zastaráv. zmätenie (Vajanský)hrub. bordel: vo svojich veciach má vždy bordelsubšt. herberg: má doma herbergsubšt. paseka: bola tam hotová pasekasubšt. magľajz


    zmyselný majúci záľubu v erotike; svedčiaci o takomto založení • erotickýneskl. sexi: zmyselná žena; zmyselný, erotický vzťah; erotický filmžiadostivýchlipnýnáruživývášnivýnespútaný: žiadostivý pohľad; vášnivá, nespútaná láskasatyrskýdionýzovskýbakchický: satyrské, bakchické orgiedelikátnychúlostivýpikantnývzrušujúcipren. korenistýhovor. háklivý (zmyselnosťou dráždiaci al. privádzajúci do pomykova): pikantné, háklivé historky


    značiť 1. dávať na niečo značku • značkovaťoznačovať: značiť, značkovať ovce; značiť, značkovať, označovať turistické chodníkyvyznačovaťpoznačovať: vyznačovať chyby v texte; poznačovať chybné výrobkysignovať (označovať podpisom): signovať obraz, maľbupuncovaťciachovať (označovať úradnou značkou): puncovať prsteň, ciachované váhysubšt. cajchovať

    2. byť znamením niečoho, mať istý konkrétny zmysel • znamenaťbyť: Čo značí, znamená ten nápis?; viem, čo to značí, čo to je, keď sa nik nehlásinaznačovať (náznakom dávať najavo): jeho tvár naznačuje nesúhlasvyjadrovať: odmietavý postoj vyjadruje, značí koniec priateľstvapredstavovať (mať hodnotu, cenu): nová továreň predstavuje, značí prínos pre obyvateľov mesta; práca v záhrade predstavuje preňho oddych

    3. písmom al. iným spôsobom zachytávať (aby sa niečo zachovalo) • zaznačovaťzaznamenávať: všetky údaje si značí, zaznačuje, zaznamenáva do notesa; do pamäti si značiť, zaznamenávať všetky dôležité rodinné udalostizapisovať (písmom): zapisovať výpovede svedkov


    znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúciečrta: povahové črtystránka: podstatná stránka javucharakter: charakter vedeckostiráz: romantický ráz operypovaha: povaha chorobyexpr. punc: dielo má esejistický punckniž. atribút: atribúty národazastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasykniž. rys: podstatné rysy spoločnosti

    2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišielpríznak: objavili sa príznaky starnutiaprejav: prejav láskyvýraz: výraz vďakysvedectvo: horúčka je svedectvom chorobynáznak: náznaky zmenyznamenie: automobilizmus je znamením dobyznámka: ukázali sa známky nesúhlasusyndróm: syndróm hluchotyexpr. biľag (negatívny znak): biľag zradcukniž. symptóm: symptómy strachukniž. stigma: stigma menejcennosti

    3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znaksymbol (výsostný znak): symbol mesta Žilinyerbcímer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címerštít: zemiansky štítemblémodznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznaktotem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)

    4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znaksignál: svetelný signálnávesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znameniepokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou

    5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobeniaznačka: turistické značkyoznačenie: označenie ulícznamienko: znamienko rovnostiznamenie: znamenie kríža


    znechutený pociťujúci nechuť, ovládnutý nechuťou; svedčiaci o tom • rozladený: bol znechutený, rozladený jej správanímskľúčenýskrúšenýdeprimovanýstiesnený (duševne ochabnutý): skľúčený, deprimovaný výraz tváreznudenýunudenýzunovanýomrzený (znechutený nudou, opakovaním niečoho): znudená tvár, zunované publikumkniž. blazeovaný: blazeovaný úsmevexpr. zvädnutýhovor. expr.: otrávenýrozhasenýrozkvasený: zvädnutá, otrávená náladamrzutýnamrzenýrozmrzený (pociťujúci mrzutosť): mrzutý, rozmrzený pohľadsklesnutýkniž.: skleslýmalomyseľný: malomyseľné, skleslé reči


    znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiťtlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačiazried. nepokojiťexpr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omínanár. omykať: starosť ho omykáhovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým!hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovaťrušiťvyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušujeexpr.: balušiťmátaťmátožiť: baluší, máta ma zlá predstavaexpr.: hartusiťhartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v dušipokúšaťdráždiťrozčuľovaťpopudzovaťrozrušovaťhnevaťzlostiťjedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehryškrieťmrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácieexpr.: dopekaťdokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspechzmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť


    zodpovedať1 1. mať povinnosť niesť následky za niečo • byť zodpovednýniesť zodpovednosťpreberať zodpovednosť: zodpovedať, byť zodpovedný za poriadok; za výchovu nesú, preberajú zodpovednosť rodičiaručiťzaručovať sa (zaväzovať sa niesť následky za niečo): za bezpečnosť pracovníkov ručíš ty; zaručovať sa za svoje výrobkymôcť: ja za to nemôžem

    2. byť totožný, zhodný s niečím, nachádzať sa v stave zhody • zhodovať saodpovedať: obraz (z)odpovedá skutočnosti, zhoduje sa so skutočnosťoubyť v súladebyť v zhodebyť v súhlasesúhlasiť: údaje sú v súlade, zhode, súhlase s faktmi; výsledok počítania súhlasí s našimi predpokladmikniž. korešpondovať: váš názor korešponduje s našímzastaráv.: súzvučaťbyť v súzvukupren. rezonovať: súzvučí, rezonuje to s jeho naturelomzried. kryť sa: názor sa nekryje s realitou

    3. byť vyhovujúci, primeraný, adekvátny niečomu • vyhovovať: našim požiadavkám výrobok nezodpovedá, nevyhovujehodiť sa: na fyzickú prácu sa nehodí; hodí sa to mojim predstavám


    zosmiešňovať robiť niekoho, niečo smiešnym • fraz.: vyvádzať/privádzať na posmechobracať na posmech: zosmiešňovali ma v očiach kolektívu; rád žartuje, vyvádza, obracia na posmech inýchironizovaťkniž. satirizovať (zosmiešňovať iróniou, satirou): ironizovať, satirizovať pomerykarikovaťparodizovaťparodovať (zosmiešňovať napodobňovaním): karikovať, parod(iz)ovať prejavy známeho politikakniž. persiflovaťhovor. blamovaťzahanbovať (zosmiešňovať vyvolávaním trápnej situácie, spôsobovaním pocitu hanby a pod.): často ma blamoval, zahanboval pred celou spoločnosťouuťahovať si (z niekoho) • posmievať sa (niekomu) • vysmievať sa (z niekoho) • vysmievať (niekoho) • zried.: obsmievaťosmievať (robiť si žarty z niekoho, niečoho, zahŕňať posmechom, výsmechom): uťahovať si, posmievať sa zo spolužiaka; najprv nás vítali a potom vysmievali, o(b)smievalistrápňovať (robiť trápnym): strápňovať sa pred všetkými


    zrážka 1. prudký náraz pohybujúcich na telies do seba: zrážka áut, vlakovkolízia: dopravná kolíziazraz: zraz gúľhovor. karambol: byť svedkom karamboluhavária (dopravná nehoda): zahynul pri haváriisubšt. búračka

    2. bojové stretnutie, obyč. miestneho rázu: zrážka s buričmikonflikt: konflikt dosiahol nečakané rozmerybitka: vyhrať bitkuboj: padnúť v bojizápas: zápas s presilouincident: pohraničný incidentpotýčka (krátke bojové stretnutie): potýčky hliadokšarvátka: vyvolať šarvátkukonfrontácia: hroziť konfrontáciou sílmenej vhodné stret (najmä v publicistike): na demonštrácii došlo k stretu; pren. stret ideí

    3. prudká výmena názorov: medzi bratmi došlo k zrážkehádka: rodinná hádkaškriepka: zbytočné škriepkyzvada: zvada o peniazespor: vyprovokovať sporpotýčka: matka sa dostala do potýčky so synomincident: dnes som mal incident s manželkoupriek: nekonečné prieky o dedičstvovýstup: robiť výstupykonfrontácia: ideologická konfrontáciakonflikt: dramatický konfliktšarvátka: malicherné šarvátkyhovor. scéna: hysterické scényexpr.: búrkavojnahrmavica: manželská búrka, domáca vojna, strhla sa hrmavicahovor. vada: muž a žena dali sa do vady (Timrava)expr. zried. vadenica (Novomeský)hovor. expr. harmataneckniž. svár

    p. aj roztržka

    4. suma zrazená z istej sumy • odb. odpočet: zrážky z úveru

    5. iba mn. č. výsledok kondenzácie vodných pár v ovzduší v podobe kvapalnej al. zmrznutej vody: máj býva bohatý na zrážkydážď (zrážky padajúce v kvapkách na zem): hustý dážďsneh (zamrznutá para padajúca vo forme bieleho páperia na zem): sypký snehľadoveckrúpykrupobitie (kúsky ľadu padajúce ako zrážky): ľadovec zničil úrodu; včera padali krúpy


    zreteľne 1. vyjadruje, že dej, stav, vlastnosť sú dobre vnímateľné zmyslami • jasnezjavneevidentne: zreteľne, jasne počul nejaké zvuky; je zjavne, evidentne spokojnýočividnenavidomoči: je mu už očividne, navidomoči lepšieviditeľnebadateľnepozorovateľneznateľnezastar. znatne: viditeľne, badateľne sa usmiala; dosahuje pozorovateľne, znateľne lepšie výsledkyzrejme: rozdiel videl celkom zrejme, zreteľnerukolapnehmatateľnesubšt.: makavo • makateľne: podarilo sa mu rukolapne, hmatateľne dokázať, že má pravdukniž.: eklatantneflagrantne: tieto nálezy eklatantne, flagrantne dokazujú, že tu ľudia žili pred dvoma tisícročiamivýraznemarkantneprenikavo (veľmi zreteľne): od posledného razu sa výrazne, markantne, prenikavo zlepšil

    2. p. ostro 7 3. p. výslovne 1


    zúfalstvo stav toho, kto stratil nádej, kto nevidí východisko • zúfalosť: zmocnilo sa ho zúfalstvo; zo zúfalosti si siahol na životzúfanie: priviesť niekoho do zúfaniazastar. zúfanlivosť (Šoltésová)beznádejbeznádejnosť: pocit beznádeje, beznádejnosti


    zúfalý 1. ktorý (si) zúfa • malomyseľný: zúfalý, malomyseľný človek; je celkom zúfalýzronenýzdrvenýnešťastný (zúfalý a utrápený): odišiel zdrvený

    2. ktorý vyjadruje stav beznádeje; svedčiaci o beznádeji • beznádejný: zúfalá, beznádejná situáciabezútešnýbezvýhľadnýbezvýchodiskovýbezvýchodný: bezútešné, bezvýchodiskové položeniežalostnýneutešenýdezolátny: je v žalostnom, dezolátnom stavezastar.: dešperátnyzúfanlivý: dešperátny, zúfanlivý výkrik

    3. p. veľký 1


    zúfať (si) strácať akúkoľvek nádej • byť zúfalý: nevidí východisko zo svojej ťažkej situácie, zúfa (si), je zúfalýopúšťať sa (Štúr)fraz. expr. vešať/strácať hlavu (ostávať bez rozvahy a nádeje): Musíš sa vzchopiť, nesmieš vešať, strácať hlavu!zastar. dešperovať (Kukučín)


    zúrivý 1. ktorý zúri; svedčiaci o veľkej zlosti • rozzúrenýzúriaci: zúrivý, rozzúrený lev; zúriaci človek; rozzúrený pohľadšialenýnepríčetnýexpr. besný (s poruchou ovládania): kričal ako šialený, besnýdivýzdivený: divý, zdivený výraz tváreexpr.: • zbesnenýrozbesnenýrozdivenýrozdivočenýzdivočenýkniž. zastaráv. zbesilý: zdivočená zberbakniž.: rozľútenýľúty

    2. p. silný 2 3. p. vášnivý 1


    zúrodniť 1. urobiť úrodnejším, úrodným • odb. fruktifikovať: zúrodniť, fruktifikovať stepodb. bonitovať (zlepšiť, skvalitniť úrodnosť)

    2. p. oplodniť


    zveličený vyznačujúci sa neprimeraným zväčšením niečoho • prehnanýprepiaty: zveličená, prehnaná suma; zveličená, prepiata úslužnosťprílišnýnadmernýpremrštenýpredimenzovaný: prílišná, nadmerná námaha; premrštené, predimenzované požiadavkypriveľkývystupňovaný: priveľké nároky, vystupňované úsiliebombastickýhyperbolickýzdramatizovaný (vyjadrujúci emocionálne podfarbené zveličené hodnotenie): bombastické, hyperbolické reči, vyjadrovanie; zdramatizovaný problémnadnesenýkniž. al. publ. preexponovanýpren. expr. nafúknutý: nadnesená záležitosť; preexponovaná, nafúknutá aféraexpr. prestrelenýhovor. expr. prešvihnutý: prestrelená, prešvihnutá kritikasubšt. nadsadený


    zverský expr. 1. ktorý sa vyznačuje veľkou krutosťou a surovosťou • expr. beštiálny: zverský, beštiálny človek, činneľudskýbrutálnysurovýbarbarský: brutálne, surové zaobchádzaniekrvilačnýsadistickýpren. kanibalský: krvilačné, kanibalské vraždenieexpr.: zvlčenýzvlčilýzvrhlýzvierací: zvlčený, zvrhlý zločinodpornýhnusný (vyvolávajúci odpor, hnus): odporná vraždapríšernýohavnýobludný: príšerná, obludná pomstahrub. zhovädilý: zhovädilý človek

    2. p. hrozný 1


    zviera 1. väčší živočích, najmä cicavec: dravé, lesné zviera; chov domácich zvieratzver (väčšie dravé zviera): ranený zverdravec (dravé zviera, obyč. vták al. ryba): jastrab je dravecšelmabeštia (dravé zviera, obyč. cicavec): skoliť šelmu; krvilačná beštia

    2. p. surovec


    zvláštny 1. iný ako obyčajný, iný ako všedný, každodenný • neobyčajnýnezvyčajný: zvláštny, neobyčajný človek; zvláštne, nezvyčajné schopnostikniž. nezvyklý: nezvyklý úkaznevšednýnetradičnýnetypický: nevšedný záujem; netradičná, netypická situáciajedinečnýunikátnyvýnimočnýoriginálny (ktorý sa javí ako výnimka): výnimočná žena; vyznačovala sa jedinečným, originálnym oblečenímcudzí: odpovedal cudzím hlasommimoriadnynevídanýnápadný (vzbudzujúci pozornosť svojou neobyčajnosťou): mimoriadna príhoda, nevídaná ponuka, nápadné menoexotický (neobyčajný svojou cudzorodosťou): exotická krásakuriózny: kuriózny prípadkniž.: bizarnýpitoreskný: bizarné, pitoreskné tvaryčudnýdivnýpodivnýzáhadnýpodivuhodný (vymykajúci sa z rámca všednosti svojou záhadnosťou): vedie zvláštny, čudný, podivuhodný životneopísateľnýnevyjadriteľnýnevypovedateľnýnevysloviteľnýnedefinovateľný: nachádzal sa v neopísateľnom, nedefinovateľnom stavenejasnýnezrozumiteľnýnepochopiteľnýnevysvetliteľný: zvláštne, nejasné, nezrozumiteľné reči; nevysvetliteľný javčudácky (typický pre čudáka): má čudácke spôsoby

    2. p. špeciálny 1, 2 3. p. mimoriadny 1, 2 4. p. svojský 1 5. p. tajomný


    zvyčajne často, takmer pravidelne sa vyskytujúc; nie výnimočne • obyčajnekniž. obvykle: do diskusie sa zvyčajne, obyčajne zapája ako prvýspravidla: spravidla si dáva pozor na jazykbežnenormálne: bežne, normálne býva o takomto čase už domakonvenčne: konvenčne pristupovať k riešeniu úlohyväčšinouzväčšapoväčšine (vo väčšine prípadov): v sobotu väčšinou, zväčša, poväčšine chodieva do prírodyrád: rád zabúda na to, čo sa sluší

    porov. aj obyčajný 1


    žalostný 1. vyjadrujúci al. vzbudzujúci žiaľ, bolesť, smútok • bolestnýsmutný: žalostná, bolestná, smutná správa, novinažalostivýbolestivý: ozýval sa žalostivý, bolestivý nárekkniž.: žiaľnybôľny: žiaľne, bôľne vzdychyusedavý (veľmi žalostný): usedavý plačkvílivýexpr.: prežalostnýprebolestnýpresmutný: prežalostný vzlykkniž.: srdcervúcisrdcelomnýpoet. zastar. úpny (Krasko): srdcervúci, úpny stonzastar.: ťažoblivýžiaľuplnýkormútlivý (Hviezdoslav)zried. žalobnýpoet. zried. žiaľnohlasý (Sládkovič)elegický

    2. p. biedny 2


    žalúdok živočíšny orgán na spracúvanie potravy • bachor (zvierací žalúdok, expr. žalúdok človeka): mať plný žalúdok, plný bachorhovor.: puchorzúzik (žalúdok hydiny, vtákov): kurací puchor, zúzik


    žart slovný výrok al. čin majúci za cieľ vyvolať veselosť • vtip: podarený, slabý žart, vtip; vystrájať, robiť žarty, vtipyanekdota (krátky príbeh so žartovnou pointou) • hovor.: fórfrk: vždy povie dajaký fór, frksubšt.: hec • šplech • hovor. zastar. vichovor.: fígeľfigliarstvopletkašpásexpr. huncútstvopestvošibalstvohovor. beťárstvo (obyč. žartovný skutok): chlapci vyvádzajú fígle, špásy, beťárstvahovor. expr.: psinakanada: poviem vám psinu, kanadu; s chlapcami bola psina, kanadahrub. prčasubšt. švanda • subšt. a vulg. sranda • expr. estrádahumor: všetko obrátiť na estrádu; robia si z neho humorsmiechoty: robí si z nás smiechotypobaveniezábava: som im len na pobavenie, zábavunezbedanezdobaneplechasamopašlapajstvo (žartovný kúsok s negatívnymi následkami) • zried. smiech: robiť si smiechyhovor. recesia (žart zo samopaše, žart založený na protikonvenčnosti) • hovor. apríl (žart na 1. apríla): urobiť si z niekoho apríl


    žartovať 1. hovoriť al. robiť niečo, čo vzbudzuje veselosť, zábavu, čo pôsobí humorne • robiť žarty: rád s deťmi žartuje, robí s deťmi žarty; o vážnych veciach nežartujvtipkovaťrobiť vtipy (najmä slovne): vtipkuje, robí vtipy na cudzí účethovor.: vtipkáriťšpásovať: vtipkária, špásujú o všetkomhovor. zastar. vicovať (Timrava)hovor. figľovať (vzbudzovať veselosť najmä veselými kúskami) • hovor. zastaráv. furtáčiťsubšt. švandovať • subšt. a vulg. srandovať (najmä slovne) • expr. laškovať (robiť samopašné kúsky, slovné hračky a pod.): mladí laškujúprekárať (dobromyseľne podpichovať): chlapci prekárajú spolužiačkyuťahovať sinár. fačkovať (žartovať s iróniou): fačkovať s ľuďmi (Kukučín)expr. frčkovať (dávať niekomu frčky) (Kalinčiak)

    2. (obyč. v zápore) ľahkomyseľne zaobchádzať s niečím • zahrávať sazahrávať sipohrávať sa: s ohňom sa nežartuje, s ohňom sa netreba zahrávať, pohrávaťbrať naľahko: svoje poverenie nesmieš brať naľahko, s poverením nežartuj


    žartovný 1. obsahujúci žarty a vzbudzujúci veselosť • veselýhumorný: rozprával žartovné, veselé, humorné zážitkyvtipný (duchaplne žartovný): vtipné poznámkyrozmarnýúsmevnýzábavný (ktorý vyvoláva dobrú náladu): rozmarné poviedky; zábavné čítanieanekdotický (žartovný a krátky): anekdotický príbehhumoristický (obsahujúci humor): humoristický časopisrecesistickýrecesijný (provokatívne, vyzývavo žartovný) • figliarskyšibalskýexpr. huncútskyhovor. beťársky: vyviedol figliarsky, beťársky kúsokkomickýsmiešny (vzbudzujúci smiech): komické, smiešne maskyburlesknýfraškovitý (hrubo žartovný): burleskné predstavenieprekáravý (žartovne podpichovačný): prekáravé slovázried. žartovlivý (Hviezdoslav)subšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný

    2. (o človeku) ktorý rád žartuje • veselý: je to veselý, žartovný pánhumornývtipný: humorný, vtipný človekfigliarskyšibalskýexpr. huncútskyhovor. beťársky (ktorý rád robí fígle, huncútstva): môj starký bol figliarsky, beťársky človekrozmarnýúsmevnýzábavný (ktorý vyvoláva dobrú náladu): veľmi úsmevná, zábavná spoločnosťhovor. špásovný: špásovné dievčasubšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný


    žblnkať vydávať zvuk, aký vzniká pri tečení vody narážajúcej na prekážky • žblnkotať: voda z fľaše žblnká, žblnkoce do pohárovzurčaťzurkotaťexpr. zried. zurkaťexpr.: džurdžaťžurčaťžurkotaťčurkotať: potôčik zurčí, zurkoce, žurčí, čurkocebublaťexpr.: blbotaťklokotať (vydávať zvuk ako pri tvorení bublín v tečúcej al. vriacej vode): prameň buble, klokoceexpr. zried. lulotať: z hĺbky luloce voda (Figuli)expr. chľapčať: víno chľapčí do pohárovnár. žuboriť


    žblnkotavý expr. ktorý vydáva zvuk podobný žblnkotu • expr. žblnkavý: žblnkotavý, žblnkavý šum potokazurkotavýzurčivýexpr.: žurkotavýčurkotavýzried. zurkotný: zurčivé, čurkotavé horské bystrinyklokotavýbublavý (ktorý vydáva zvuk ako vriaca voda): klokotavý, bublavý prameňvriaciexpr.: dudlavýblbotavýfrfotavý: vriaca, frfotavá polievka


    že 1. uvádza predmetovú al. doplnkovú vedľajšiu vetu • ako: počula, že ktosi plače, ako ktosi plače; videli ho, že uteká z domu, ako uteká z domu

    2. uvádza príslovkovú príčinnú vedľajšiu vetu • lebopretožehovor. i poet. bo: zato nechce ísť do izby, že, lebo sú tam cudzí ľudia; príhodu som porozprával, pretože je poučnákeďže (stojí na začiatku súvetia): keďže bola unavená, ľahla si

    3. uvádza príslovkovú účinkovú vedľajšiu vetu • : tak ju vykrútil, že, až topánky stratilačo: tak robil, čo sa celý spotil

    4. uvádza príslovkovú účelovú vedľajšiu vetu • nechexpr. nechže: dajte mi povraz, že mu zviažem ruky, nech mu zviažem rukyčo: podaj mi pero, čo sa podpíšemabyžeby: prišiel, aby, žeby vrátil dlžobu

    5. uvádza dôsledkovú vedľajšiu vetu • takžetak: motor hučal, že, tak(že) nič nebolo rozumieťa pretoa taka teda: to sa roznieslo, a preto, a tak sa už nik neopovážil navštíviť ho

    6. uvádza želaciu vetu • nech: Že, nech sa zdravý vrátiš!kiež: Kiež múdro vykoná!

    7. uvádza zvolaciu vetu • či: Že sa nehanbíš! Či sa nehanbíš!

    8. odkazuje na situáciu a uvádza reprodukciu reči tretej osoby • vrajúdajne: že bude horúce leto, vraj bude horúce leto; chlapec údajne ochorel na suchoty

    9. p. veru


    žehnať 1. obradným pohybom ruky (obyč. znakom kríža) dávať požehnanie • požehnávať: kňaz žehná, požehnáva mladomanželovprežehnávať (robiť nad niečím znamenie kríža): u nás sa peceň chleba vždy prežehnáva

    2. kniž. pociťovať a prejavovať hlbokú vďaku za preukázané dobro (obyč. Bohu) • kniž.: blahorečiťblahoslaviťdobrorečiť: v duchu žehnala Bohu, že vyviazla zdravá; blahorečí, dobrorečí osudu za všetko; blahoslavím svojich rodičov za ich múdre rozhodnutiepožehnávať: požehnáva ho za všetko preukázané dobrovzdávať vďaku: vzdávame vďaku nebesám, náhodekniž. velebiť: velebí odvahu ľudu


    žena 1. dospelá osoba ženského pohlavia: bola to pekná, urastená ženahovor. dievča: dievčatá z nášho pracoviskapani (vydatá žena al. dospelá žena vôbec): oslovili ma neznáme paniedáma (žena pôsobiaca eleganciou; žena z vyšších spoločenských vrstiev): uvoľniť miesto staršej dámelady [vysl. lejdy] (žena z vyšších spoločenských vrstiev podľa titulu anglickej šľachtičnej) • expr. stvora (ženská bytosť): list poslali po jednej stvorepejor. rebeka (prefíkaná, výbojná žena) • pejor.: bosorkafúriaxantipamegera (zlá, neznášanlivá, hašterivá žena) • expr. baba: stretol som jednu známu babuexpr. mladica (svižná mladá žena) • expr. žieňastarena (stará žena) • kniž. roba (obyč. zdravá, robustnejšia žena) • matróna (dôstojná staršia žena al. pejor. žena statnej postavy) • pejor. ťapa (pasívna, obyč. aj nepôvabná žena) • vamp (zvodná, démonická žena) • zastar. al. pejor. ženskápejor. ženštinahrub. piksľa

    2. p. manželka


    ženiť sa (o mužovi) cirkevne al. úradne potvrdzovať manželské spolužitie s niekým • uzavierať/uzatvárať manželstvo: ženil sa po tridsiatke; dnes druhý raz uzatvára manželstvobrať si (niekoho za ženu): Koho si berie, s kým sa žení?mať svadbusvadbiť sa (podstupovať svadobný obrad a mať svadobnú hostinu; aj o žene): má svadbu, svadbí sa už budúci týždeňmať sobášsobášiť sa (aj o žene; týka sa konkrétneho svadobného obradu): keď som sa ženil, keď som mal sobáš, keď som sa sobášil, pršalofraz. ísť pred oltár (aj o žene): to si rozmyslí, s kým pôjde pred oltárhovor. žart. vrabčiť sa


    ženský typický pre ženu, patriaci žene • dámsky (súvisiaci s dámou): ženské, dámske topánky; ženský, dámsky postoj k niečomudievčenský (súvisiaci s mladou ženou): naša starká si zachovala dievčenský úsmevslang. babský: babské klebety


    žezlo 1. krátka ozdobná palica ako odznak panovníckej moci • berla

    2. p. moc1 1


    žiadostivý túžiaci po niečom, prejavujúci túžbu • túžobnýroztúžený: vrhol na jedlo žiadostivý, túžobný pohľadzažiadaný: človek zažiadaný za majetkom; žiadostivá, zažiadaná žena (prejavujúca sexuálnu túžbu) • chtivýdychtivý: chtivý slávy; dychtivý po poznaníhladnýlačný: hladný po láske; pozeral na ňu hladnými očamizastar. baživýzried. bažný: baživý chvályhorúcináruživývášnivý (žiadostivý v ľúbostných prejavoch): horúci bozk; náruživý, vášnivý milenec


    žiaľ2 vyjadruje poľutovanie, ľútosť, sklamanie • žiaľbohubohužiaľ: žiaľ, žiaľbohu, nikto mu neprišiel na pomoc; bohužiaľ, zásoby sa už minulinanešťastie, pís. i na nešťastie: nanešťastie boli tam aj jeho rodičiaškoda: škoda, mali ste sa ponáhľaťfraz. ľutujem: ľutujem, prišli ste neskorofraz. nič sa nedá robiť: nič sa nedá robiť, budete musieť prísť zajtra


    žiariť 1. vydávať, šíriť zo seba žiaru, silné svetlo • svietiť: slnko žiarilo, svietilo celý deňvyžarovať (vydávať zo seba žiaru, teplo, energiu, pren. radosť, odhodlanie a pod.): pec vyžaruje horúčavu; oči žiaria šťastím, vyžarujú šťastiepren. kniž.: planúťplápolať: tvár mu planie nadšenímfyz. emitovať

    p. aj svietiť, svetielkovať

    2. vydávať lesk • blýskať (sa)blyšťať salesknúť sa: na prste jej žiari, blýska (sa), blyští sa veľký prsteň; v mesačnom svetle žiari, leskne sa hladina jazeraligotať sa: rosa sa v tráve ligocejagať sajagotať satrblietať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa jagajú, jagocú, trblietajúskvieť sasvietiť: dom žiari, skvie sa, svieti čistotouhorieť (o očiach) • zlatieť sazlatnúť sa (žiariť ako zlato): na poli sa zlatela pšenicaiskriť (sa): sneh (sa) iskrí


    žiarivý 1. vydávajúci žiaru, svetlo, lesk • jagavýligotavýtrblietavý: žiarivé, jagavé, trblietavé hviezdyoslnivýsvietivý: oslnivé, svietivé šperkylesklý: lesklý drahokamblýskavýblyšťavýblyskotavýjagotavýiskrivý (vydávajúci lesk obyč. prerušovane): blýskavé, jagotavé zlatoživýjasnýjasavý (obyč. o farbách): šaty v živých, jasných farbáchexpr. žeravý (ohnivo žiariaci): žeravé slnkokniž. zried. zorivýpoet.: zoristýzornýzôrny (žiariaci ako zora): zoristá vatra, zorné ránopoet. zlatožiarny (žiariaci ako zlato): zlatožiarne slnkopoet. zried.: blesknýjagotnýžarkavý (Hviezdoslav)zastar. žiarny (Vajanský)expr. roziskrený

    2. výrazne priťahujúci pozornosť • oslnivýoslňujúci: žiarivá, oslnivá krásapeknýkrásnyvynikajúci: mal krásny, vynikajúci úspechlákavýsľubný: lákavá, sľubná budúcnosťnasledovaniahodný: bol pre ňu nasledovaniahodným príkladomsvietivýradostný: spomínala na svietivé, radostné, chvíle mladosti


    žiarliť 1. báť sa (obyč. až chorobne) o stratu priazne, lásky niekoho; spájať takýto strach s odporom voči ľuďom al. veciam spätým s blízkou osobou • byť žiarlivý: žiarli, je žiarlivý na svoju ženu; žiarliť, byť žiarlivý na kamaráta

    2. pociťovať nežičlivosť, závisť pri prednostiach, úspechoch druhých • byť žiarlivýzávidieť: žiarli na kladné prijatie básnikovho diela; závidí mu, že dielo kladne prijalikniž. nevražiť (cítiť pritom nepriateľstvo): nevražil na všetkých, ktorí ho predbehli


    žičiť 1. byť voči niekomu naklonený, chcieť, aby sa niečo priaznivo vyvíjalo, aby niekoho obklopovalo dobro, blahobyt; byť v priaznivej konštelácii, prinášať niečo dobré, pozitívne • priaťdopriavať: nikomu nežičil, neprial, iba sebe; dopriava mu odpočinok; osud, šťastie nám žičí, praje; počasie nám na dovolenke nežičilo, neprialozastar. bláhať (Šoltésová)nadŕžaťnadržiavaťnadržovať (želať niekomu úspech, víťazstvo, dobré vyriešenie vecí, obyč. vo vzťahu k inému): nadŕža, nadržiava mužstvu Slovanaexpr. žíriť (ísť, byť na úžitok): zmena mu žíri

    2. p. želať


    žiť 1. byť v stave života • byť naživebyť živý: dieťa žilo, bolo nažive iba dva dni; želám ti, aby si ešte dlho žil, bol živýdýchať (dýchaním prejavovať život): ranený ešte dýcha; už prestal dýchaťhovor.: existovaťjestvovať: je rád, že ešte existuje, jestvuje

    2. napĺňať život istým spôsobom • nažívať: žijeme, nažívame s rodinou veľmi dobre; žiť, nažívať skromne, bezstarostnevychádzať (žiť v zhode): s každým vychádza; ťažko sa s ním vychádza, lebo je netolerantnýzastar. prežívať (Kalinčiak): prežívať si ako v rajihovor. existovať: naučiť sa spolu existovaťmať savodiť sa (byť niekomu nejako): mám sa dobre, vodí sa mi dobreexpr. poživkávať si (príjemne si žiť)

    3. udržiavať svoju existenciu niečím, čerpať z niečoho al. od niekoho životné potreby • živiť sa: žije zo svojej statočnej práce, živí sa svojou prácou; žije, živí sa z dôchodkuhovor.: jestvovaťexistovať: Z čoho vôbec jestvujete, existujete?

    4. p. trvať 1, byť 1 5. p. bývať 6. p. venovať sa


    živelný 1. spôsobený silami v prírode • prírodný: živelná, prírodná katastrofa, pohroma

    2. ktorý má veľkú intenzitu podobajúcu sa živlom • prudkýneovládateľný: zmocnila sa ho živelná, prudká, neovládateľná zúrivosťdivýdivokýnespútanýbujný: divá, nespútaná silamocnýsilnýintenzívny: mocný, intenzívny citzúrivývášnivýbúrlivý: zúrivá nenávisť; vášnivá, búrlivá radosťkniž. robustný: robustný temperamentexpr.: diabolskýbesnýbláznivýšialený: diabolská vášeň, bláznivý smiech

    3. prebiehajúci sám od seba, bez usmerňovania, vonkajšieho zásahu • spontánny: živelný, spontánny prejavsamovoľnýsamočinný: samovoľný, samočinný vývinneusmerňovanýneorganizovaný: neusmerňovaná výchova, neorganizovaná vzburaneplánovanýneplánovitý: neplánované, neplánovité hospodárstvo

    p. aj spontánny


    živoriť žiť, jestvovať v zlých životných podmienkach (o ľuďoch, o rastlinách, aj o veciach); žiť v núdzi, v biede (o ľuďoch) • biediťexpr.: bedačiťbedárčiť: ľudia na predmestí živorili, biedili, bedačili z malého platu; stromy živorili bez vlahyhovor. expr. vegetovať: ku koncu mesiaca sme už iba vegetovaliexpr. príštipkárčiť: príštipkárčil ako opravár obuvinár. hriebať (Kálal)trpieť núdzuexpr. trieť biedu: počas vojny obyvateľstvo trpelo núdzu, trelo bieduhovor. expr.: troškáriťtrochárčiťtrocháriť: troškária, trochária na malom majetkuexpr.: žobráčiťbrdárčiťkniž. strádať: celý život strádaliexpr. ziabnuť: ziabnuť na malom plate (Jesenská)fraz.: žiť zo dňa na deňžiť z ruky do ústžiť ako ryba na suchu


    život 1. súhrn javov príznačných pre živý organizmus (op. smrť) • bytiejestvovanieexistencia: náš život, naše bytie, jestvovanie je na zemi iba dočasnézastar.: súcnosúcnosťkniž. osud (okolnosti pôsobiace na život al. priebeh života): tvoj osud je v tvojich rukáchzastar. byt (spôsob života): študovať ľud, jeho byt (Vajanský)

    2. základný, podstatný prejav živej bytosti • činnosťčinorodosťaktivita: kypieť životom, činnosťou, aktivitouvitalitaelán: ostať bez vitality, bez elánuruchpohyb: ulice boli bez života, ruchu, pohybudynamika: literatúre chýba dynamika, život

    3. jestvovanie v čase • kniž. vek: zomrel v osemdesiatom roku svojho života, svojho veku

    4. usporiadanie, spôsob hospodárskeho, spoločenského, kultúrneho a pod. jestvovania ľudskej spoločnosti • svet: budovanie nového života, sveta; vtedy bol iný život, svet

    5. p. človek 1 6. p. životnosť 7. p. brucho


    životaschopný ktorý má vlastnosti potrebné do života • súcirúči: je to životaschopný mladík; súca, rúča študentkaschopnýkniž. spôsobilý: schopný, spôsobilý odborníkhovor.: šikovnýakurátny: šikovná, akurátna dievčinabystrýtalentovanýnadaný (rozumovo schopný): talentovaný herecobratnýzručnýzastar. oberučnýexpr. kaľavný (manuálne schopný): oberučný, kaľavný tovarišzdatnývitálny (s dobrými zdravotnými predpokladmi): zdatný, vitálny človekpodnikavýakcieschopnýnelenivýpríčinlivý (schopný konať v rozličných situáciách): podnikavá, príčinlivá skupina umelcovenergickýpriebojnýrázny (ktorý má veľa energie a chuti konať): energická, priebojná ženakniž. životaplný: životaplná mládež


    životný 1. týkajúci sa života • existenčný: životné, existenčné podmienkyceloživotný (týkajúci sa celého života): celoživotné dielo, celoživotná skúsenosťodb.: vitálnybiotický: vitálna energia, biotické faktory

    2. p. závažný 1 3. p. skutočný 1


    životodarný 1. nevyhnutne potrebný na život • oživujúciživný: životodarná, oživujúca vlaha; živná zemživý: živá vodabiol. biogénny: biogénne prvkyexpr. požehnaný: požehnaný dážďkniž.: živototvornýživotonosný: živototvorný, životonosný dážďkniž. zastar. životvorný (Botto)

    2. kniž. podnecujúco pôsobiaci • blahodarný: životodarná, blahodarná sila prírodypriaznivýkladnýpozitívny: priaznivé účinky teplapodnetnýkonštruktívnyplodonosný: plodonosné myšlienky, vplyvyživý: živá moc lásky


    životopis 1. opis niečieho života • biografia: životopis, biografia básnika

    2. stručný opis vlastného života obyč. ako príloha k žiadosti • kniž. curriculum vitae


    živý 1. ktorý prejavuje znaky života (op. mŕtvy, neživý) • žijúci: živé, žijúce bytosti, organizmykniž. zastar. živúci: živúca prírodaexpr.: živučkýživučičký: vrátil sa domov živučičký, živý

    2. stále pôsobiaci • aktuálny: stále živé, aktuálne myšlienkytrvajúcipretrvávajúci: trvajúce, pretrvávajúce otázky, problémy

    3. ktorý má veľa energie a dobrú schopnosť pohybu; svedčiaci o tom • čulýpohyblivý: živé, čulé, pohyblivé dieťabodrýkrepký: bodrý mladík, bodrá myseľbystrývrtkýobratnýhybkýexpr. šibký: bystré, obratné pohyby tanečníctemperamentnýenergický (veľmi živý): má živú, temperamentnú, energickú povahuživelnýprudkýimpulzívny (ktorý živo, prudko reaguje): živelné, impulzívne gestáživotaschopnývitálny: je to veľmi živý, životaschopný, vitálny človeknespráv. čiperný

    p. aj veselý

    4. plný pohybu, ruchu (op. pokojný) • rušný: živá, rušná ulicafrekventovaný: stál na frekventovanej križovatke

    5. konaný, prejavovaný s veľkou intenzitou • intenzívnysilný: živý, intenzívny záujem; dielo malo živý, silný ohlasveľkýmohutný: urobiť na niekoho mohutný dojemvýrazný: výrazná vôňa kvetovprenikavýostrýexpr. žeravý: pocítil ostrú, žeravú bolesť v kolenečulý: bolo počuť živú, čulú zábavu, vravu

    6. p. žiarivý 1, pestrý 1, 2 7. p. názorný 8. p. skutočný 1 9. p. životodarný 1, 2


    žízniť arch. 1. pociťovať smäd (obyč. dlhší čas) • smädnúť: žízniť, smädnúť na púštibyť smädný (obyč. momentálne): Nie si smädný?

    2. p. túžiť


    žliabok 1. vyhĺbenina na rozličných nástrojoch, súčiastkach • ryhabrázda: žliabok, ryha na kovovej platnizárezdrážkavrúbok (na spojenie, vloženie, vedenie niečoho) • hovor. zastar.: fugafalc: fugy na šindli

    2. porov. žľab


    žltý majúci farbu ako svieže púpavy, prvosienky, ako citrón, žĺtok a pod. • jasnožltýostrožltýsýtožltý: jasnožlté, sýtožlté letné slnkosvetložltýslabožltýžltobledýžltobielybledožltý (žltý s bledým odtieňom): svetložlté, slabožlté šaty; steny žltobielej farbyžltastýžltkastýžltavýžltkavýnažltastýnažltkastýnažltkavýžltavobielyžltkavobielyžltkavobledýžltkastobledý (trochu sfarbený do žlta): žltkavé, nažltasté staré fotografieexpr.: žltučkýžltulinkýžltunkýžltušký: žltučké kuriatkažltozelenýzelenožltýkaki (neskl.; žltý so zeleným odtieňom): žltozelená, kaki blúzamosadzovožltý (žltý ako mosadz) • zlatožltýžltozlatýzlatistýzlatýzlatkavýzlatastý (žltý so zlatým odtieňom): zlaté, zlatasté klasyslamenožltýslamenýslamovožltýslamový (žltý ako slama) • šafranovožltý (žltý ako šafran) • expr.: zlatučkýzlatuškýzlatulinký; žltočervený (žltý s červeným odtieňom): žltočervené ranné zorežltohnedýokrový (žltý s hnedým odtieňom) • horčicový: žltohnedá pokožkažltosivý (žltý s odtieňom do siva) • špinavožltý: žltosivá hlinapomarančovožltýoranžovožltý (žltý s odtieňom do oranžova) • tuhožltýtmavožltýtemnožltý (žltý s tmavým odtieňom) • medovýmedovožltýcitrónovýcitrónovožltýkanárikovýpieskovýpúpavovýžĺtkovýžĺtkovožltýmaslovýkrémovýšafranový (žltý ako med, kanárik, piesok, maslo, krém, šafran a pod.): dala si ušiť kostým pieskovej, krémovej farbyplavýhovor.: blond (neskl.) • blonďavý (o vlasoch): má žlté, plavé, blond vlasyzožltnutý (ktorý zožltol): zožltnutý list


    žobrač úplne chudobná, celkom bezmajetná vrstva obyvateľstva živiaca sa obyč. žobraním; pejor. nadávka nemajetným ľuďom • žobrotažobráci: na okraji mesta sa usídlila žobrač, žobrotapejor.: holotavšivačexpr. bedačobyč. expr. plebschudobaproletariát (nemajetní ľudia)

    p. aj banda 1


Pozri výraz B v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV