Synonymá slova "bí" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 191 výsledkov (2 strán)

  • beláň človek s belavými vlasmi; zviera s belavou srsťou: on je beláň i koňa má beláňabelkobeloň: v brunetovi nikto nehľadal malého belkablondínhovor. blondiakzried. plavovlásokbielohlávok (iba o človeku) • beluš (iba o zvierati)


    belosť, bielosť biele zafarbenie: belosť telabielobapoet.: belotabielota: belota snehu oslepuje očipoet.: beľúbeľ: beľ vyľakanej tvárepren. alabaster: svieti alabaster jej pleti


    bezmocný 1. nemajúci fyzickú silu, neschopný postarať sa o seba, odkázaný na pomoc iných; svedčiaci o tom • slabý (op. silný) • kniž. nemohúci: bezmocný, slabý starec; leží už tri mesiace bezmocný, nemohúcibezvládnynevládny (neschopný pohybu, neovládajúci svoje telo): prišla staroba a telo sa stalo bezvládnym, nevládnym; bezvládne, nevládne údy

    2. nemajúci možnosť konať, brániť sa, zabrániť niečomu; svedčiaci o tom • bezradnýkniž. nemohúci: policajti boli bezmocní, bezradní; bezmocná, nemohúca zúrivosťbezbrannýslabý (op. silný): bezbranná, slabá žena; voči živlu boli ľudia bezbranní, slabíexpr.: krehkýhriešnybiednyúbohýmalý (nedokonalý, obyč. v náboženskom chápaní): sme len krehkí, hriešni, biedni, malí ľudia


    bianko p. prázdny 1, čistý 2


    bibas p. hlupák


    biblia p. kniha 1


    bibliofil zberateľ bibliofílií (krásnych al. vzácnych kníh) • zastar. knihomil


    bibliografia súpis bibliografických údajov • literatúra: k štúdii chýba bibliografia, literatúrazastar. zried. knihopis


    bibliológia p. knihoveda


    bibliotéka p. knižnica 1


    bibliotekár p. knihovník


    bicať p. biť 2


    bicykel dvojkolesové vozidlo na nožný pohon • zastar. velocipédhovor. zastar. koleso


    bicyklista jazdec na bicykli • cyklista: vodič zrazil dvoch bicyklistov, cyklistovzastar. velocipedista


    bičak p. nôž


    bičovať 1. p. šľahať 1 2. p. trápiť 3. p. kritizovať 4. p. dráždiť 2


    bidlo p. pánt 2


    bieda 1. p. chudoba 1 2. p. starosť1 1


    biediť p. živoriť


    biedne 1. porov. biedny 1 2. p. málo 2, slabo 1, 2, porov. aj biedny 2


    biedny 1. žijúci v biede (materiálnej al. duchovnej); trpiaci nedostatkom, zažívajúci útrapy; svedčiaci o tom: biedny tvorchudobný (op. bohatý) • núdznynemajetný (op. majetný) • bezmajetnýbedársky: sú veľmi biedni, chudobní, núdzni; nemajetné, bezmajetné, bedárske pomeryubiedenývybiedenýzastar. ubedovaný: ubiedené, ubedované detiúbohýexpr. neborkýexpr. zastaráv. nevoľný: úbohá, neborká, nevoľná sirotazúboženýzbedačený (biedny telesne i duševne): zúbožení, zbedačení utečencipoľutovaniahodný (vzbudzujúci súcit): poľutovaniahodný mrzákexpr. zbedárenýzbedovanýzbiedenýzried. zabiedenýexpr. zried. živorivý (Tatarka)expr.: prabiednypramizernýprebiednyúbohučký

    2. expr. nevyhovujúci kvalitou, množstvom a pod. • chudobný (op. bohatý): biedna, chudobná strava; biedna, chudobná úrodachatrný (opotrebovaný): chatrné oblečeniechabývetchýnedostatočný: chabé, vetché zdravie; chabé, nedostatočné vedomostislabýexpr.: úbohýmizernýpramizernýžobráckyprabiednykniž. zastar.: mizeráckymizeráblpejor.: všivavývšivácky: slabý, úbohý, mizerný, pramizerný plat; žobrácky, všivavý životexpr. tenký (biedny čo do množstva): tenký zárobokkniž. dezolátnyexpr.: žalostnýprebiednyúbohučký: dezolátny stav, žalostný výsledokexpr.: psípsovskýpsotný

    p. aj slabý, zlý

    3. p. chudý 4. p. bezmocný 2


    bieliť 1. p. šúpať 2. p. líčiť 1 3. p. prať1


    bielizník p. skriňa


    bielkovina zložitá organická zlúčenina, najdôležitejšia súčasť živej hmoty • proteín: bez bielkovín, proteínov nie je život


    bielo majúc bielu farbu, farbu ako sneh, na bielu farbu, bielou farbou (op. čierno) • nabielo, pís. i na bielo (op. načierno) • dobiela, pís. i do biela (op. dočierna): bielo, nabielo natreté dvere; lastovička má na brušku bielo, dobiela sfarbené periesnehobielo: snehobielo prestretý stôlalabastrovopoet. úbeľovo: kaštieľ alabastrovo, úbeľovo žiari v slnečných lúčochpoet. snežne: Snežne sa v slnci smial môj dom. (Mihálik)expr.: bielučkobielunkobielulinkobieluško: bielučko, bielunko vypratá bielizeňnabielučkonabielunkonabielulinkonabieluško, pís. i na bielučko atď.: na bielučko natreté zábradliedobielučkadobielunkadobielulinkadobieluška, pís. i do bielučka atď.: do bielunka, dobielulinka vyšedivené vlasy

    porov. aj biely


    bieloba p. belosť


    bielohlávok p. beláň


    bielohlavý p. šedivý 1


    bielokrvnosť p. leukémia


    bieloskvúci p. biely


    bielosť, bielota p. belosť


    bielovláska p. blondína


    bielovlasý p. šedivý 1


    bielučko, bielunko, bielulinko, bieluško p. bielo


    bielučký, bielučičký, bielunký, bielulinký p. biely


    biely ktorý má farbu ako mlieko, sneh, ľalia a pod.: biele zuby, biele šatysnehobielymliečnobiely: biele, snehobiele šaty nevesty; biela, mliečnobiela pokožkajasnobielykniž.: bieloskvúcibelostný (krásne, žiarivo biely): bieloskvúce plecia, belostný mramorcínovobiely (biely ako cín): cínovobiela farbakriedový (biely ako krieda): kriedová tvárpren. alabastrovýmramorový (obyč. o pokožke, tvári a pod.) • porcelánovobielyporcelánový (biely ako porcelán; obyč. o tvári) • perleťový (biely a lesklý ako perleť) • platinový (biely ako platina) • mliečny (farbou podobný mlieku): mliečne skložltobiely (biely so žltým nádychom): žltobiele vlasymodrobiely (biely s modrým nádychom): modrobiely dymsivobielybelavýšedivobielypopolavobielyšpinavobiely (biely s nádychom do siva): sivobiele, šedivobiele mraky; popolavobiele vlasy; špinavobiele múry domovstriebrobiely: striebrobiely kovpren. srienistý: srienistá hlava starcapren. snežný (Kalinčiak)expr.: bielučkýbielučičkýbielunkýbielulinký: bielu(či)čká, bielu(li)nká košeľazabielenýzabelený (ktorý sa stal bielym): zabielené, zabelené ruky od vápnapribiely (príliš, nápadne biely): pribiela tvár


    bifliar p. bifľoš


    bifľoš hovor. pejor. žiak, študent, ktorý sa veľa mechanicky učí: hovorí sa, že je veľký bifľošhovor. pejor. bifliarštud. slang. šprták: nemá rád bifliarov, šprtákov


    bifľovať sa p. učiť sa 1


    bigamia manželstvo muža s dvoma ženami naraz • dvojženstvo: naše právne predpisy zakazujú bigamiu, dvojženstvo


    bigotnosť p. pobožnosť


    bigotný p. silný 4


    biľag p. znak 2


    biľagovať verejne obviňovať • označovať: biľagovali, označovali ho za zradcuobviňovaťočierňovať (z niečoho) • pranierovať: pranierovali ho za chyby


    bilancia p. súvaha


    bilancovať p. hodnotiť


    bilateralita vlastnosť vzťahu medzi dvoma objektmi al. účastníkmi • bilaterálnosť: bilateralita, bilaterálnosť národného parku zaväzuje obe krajinyobojstrannosť: obojstrannosť zmluvy sa prestala dodržiavať


    bilaterálny p. dvojstranný


    bilet, biletka p. vstupenka


    bilingválny, bilingvistický p. dvojjazyčný


    bilingvizmus aktívne používanie dvoch jazykov • dvojjazyčnosť: bilingvizmus je bežný na národnostne zmiešaných územiach


    bim napodobňuje hlas zvona, odbíjanie bicích hodín, zvuk vznikajúci pri údere na zvon al. iný, obyč. kovový predmet • bambom: bim, bim, hodiny odbili dve; bim, bam, bom, ozývalo sa z veže kostola; bim, bam, rozliehalo sa v celom dome po každom údere na radiátorbim-bambim-bom: bim-bam, bim-bom, ozývalo sa po celej doline


    bimanuálny p. obojručný


    bim-bam, bim-bom p. bim


    binárny p. dvojčlenný


    binokulár p. mikroskop


    binóm p. dvojčlen


    biografia p. životopis 1


    biotický p. životný 1


    bipolárny p. dvojpólový 1


    bíreš p. hofier


    bisexuálny p. obojpohlavný


    biskup p. kostrč


    biskupský ktorý sa vzťahuje na biskupa, biskupstvo • kniž. episkopálny: biskupský, episkopálny úrad; biskupská, episkopálna správadiecézny (ktorý sa vzťahuje na diecézu): diecézna rada


    biskupstvo p. diecéza


    bistro p. kaviareň, bufet


    bisťu 1. vyjadruje mierne zahrešenie, zakliatie • bisťubohubisťu dadebisťuže: ej, bisťu, ako je to možné; bisťubohu, čo si to za človeka; a to, bisťu dade, nie je zlá ponukabodajbodajžebodaj ťabodaj hobodajže ťabodajže ho: bisťu, bodaj ťa, ale som sa zľakol; bodaj (že) ho, ozval sa mi žlčníkabyže ťabastrigulibasordika motyka: Bastriguli, basordika motyka, zasa si tu?

    2. p. veru


    bisťubohu p. bisťu 1


    bisťuže p. bisťu 1


    biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

    2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

    3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

    4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


    biť sa 1. rozdávať si navzájom údery • ruvať saruť sa: od zlosti sa začali biť, ruvať, ruťmlátiť satĺcť saotĺkať saexpr.: sekať sahlušiť saklbčiť sachlpčiť saprať sahovor. pasovať sa: deti sa na lúke pasujúhovor. boxovať sa (biť sa päsťami) • nár. klčkovať sazried. marasiť sa (Tatarka)expr. lomiť sa (niečím): palicami sa lomia

    2. hovor. netvoriť súladný celok • nehodiť sa (k sebe)hovor. nepasovať: predložené koncepcie sa bijú, nehodia sa k sebe, nepasujú (navzájom)kričať (pri farbách): farebne doplnky kričia

    3. p. bojovať 1, 2


    bitang p. naničhodník


    bitka 1. fyzický konflikt dvoch al. viacerých ľudí: hádka prerástla do bitkyzápaszápolenie: zápas, bitka dvoch chlapov; zápolenie päsťamiboj (veľký, často ozbrojený konflikt): boj troch cisárov sa odohral na tomto miestešarvátkapotýčka (menší konflikt): slovné potýčkyexpr.: ruvačkarúbačkapračkadračkakucapaca: nikto nevedel, kto vyvolal tú ruvačku, rúbačkuhovor. pasovačkaexpr. zried.: ruvanicarúbanicahovor. expr.: harmatanecmelameľa: rozbité okná krčmy svedčili o riadnom harmatanci

    2. trest údermi: bitku cítil ešte tri dniexpr.: výpraskvýplata: môžeš sa tešiť na výpraskhovor. expr. zastar.: virgasvirgáčvilágoš: budeže to doma virgassubšt. nakladačka • fraz.: dvadsaťpäťpäťadvadsať (na zadok): dostaneš päťadvadsať palicou


    bitkár kto sa rád bije: aby nebol bitý, stal sa sám bitkáromnásilníkexpr. zurvalec: s takým násilníkom a zurvalcom si nič nezačínajzastar. dráčpejor.: rabiátrabiátnik


    bitúnok miesto, kde sa zabíja dobytok na mäso: z bitúnka sa ťahal zápach ponad celé mestečkojatkajatky: mäso vo veľkom kupoval priamo v jatkezastar. zábitok


    bivakovať p. táboriť


    bizarný p. čudný, zvláštny 1


    biznis p. obchod 1


    biznismen p. obchodník, podnikateľ


    bledý 1. majúci slabšiu farebnú intenzitu al. majúci odtieň s prevládajúcou bielou farbou (op. tmavý) • svetlý: obraz maľovaný bledými, svetlými farbami; bledé, svetlé vlasynevýraznýmdlý: nevýrazný, mdlý odtieňbezfarebnýbezfarbýkniž. bezkrvnýpriesvitný (o tele človeka): bezfarebné, bezkrvné pery; celý je bledý, priesvitnýbiely: mať bledú, bielu pleťpoblednutýpobledlýzblednutýpreblednutý (ktorý stratil sýtosť farby) • zried.: prebelenýprebielený (prestúpený, preniknutý bielou farbou): prebelené, prebielené rukyzried. ublednutý (Jégé)bledastýbledavýbledistý (trocha bledý, s nádychom do bleda) • priblednutýpribledý (priveľmi bledý) • vyblednutývyžltnutý: vyblednuté, vyžltnuté škatule vo výkladeexpr.: bledučkýbleduškýbledunkýbledulinký

    2. p. slabý 2, 3 3. p. kritický2


    blondína žena al. dievča s plavými vlasmi • blondínkaplavovláskasvetlovláska: nie je prirodzená plavovláska, blondínabielovláskaexpr. zlatovláska


    bojovať 1. zvádzať boj, bitku (najmä vo vojenskom, príp. športovom zmysle) • biť sa: naši otcovia bojovali, bili sa za vlasťzápasiť: zápasiť, biť sa s presiloukniž. zápoliť: zápoliť v tvrdom bojikniž. brojiť (stavať sa na odpor): brojiť proti násiliu, proti zradcomsekať sarúbať sa (bojovať so sečnými zbraňami): sekali sa, rúbali sa do krvizastaráv. potýkať sa: potýkať sa s nepriateľomzastar. probovať sa: dvaja sa s ním probujúzried. porážať sa: kmene sa medzi sebou porážajúfraz. merať si sily: na ihrisku si merajú sily dve najlepšie mužstváexpr.: ruvať saruť sa: rujú sa medzi sebou ako dva kohúty

    2. usilovať sa niečo vydobyť, niečo dosiahnuť • viesť bojbiť sa: bojujú, vedú boj, bijú sa za lepšie miestazápasiťboriť sakniž. borcovať sa: zápasiť, boriť sa s prekážkamikniž. harcovať (za niečo) • hovor. pasovať saexpr.: ruvať saruť sa


    bolieť 1. spôsobovať fyzickú bolesť • pobolievať (v menšej miere al. prerušovane): bolí, pobolieva ma hlavaexpr. boľkať (v styku s deťmi) • expr. trešťať (veľmi, prenikavo bolieť): hlava, koleno mu treštílomiť (silno, ako pri lámke): lomí ma celé telopáliť (pálčivo bolieť): oči pália od dymudet. bibieť: bibí ma to

    2. spôsobovať duševnú bolesť, nepokoj • zarmucovať: rodičov bolí, zarmucuje nevďaksúžiťsužovaťumáraťkrušiť (spôsobovať bôľ, žiaľ): súži, umára, kruší ju vedomie, že ľudia zbytočne umierajúpáliťmrzieť: páli, mrzí ho neúspech

    p. aj trápiť


    bufet obchodná miestnosť, v ktorej sa podáva rýchle občerstvenie • kantína: v staničnom bufete, v kantíne mali iba vysušené chlebíčkybistrovoj. slang. arma: v arme potajomky čapovali


    čistiť 1. zbavovať nečistoty, špiny • drhnúť (čistiť kefou, silným trením): čistí, drhne zanedbaný bytsubšt.: pucovať • pulírovať: pucovať si topánky, pulírovať autosubšt. šúrovať (dôkladne umývať): šúrovať chodbuexpr.: lízaťoblizovať (povrchne čistiť) • hovor. sidolovaťleštiťsubšt.: glancovať • glančiť (čistením robiť hladkým a lesklým): sidoluje, leští kľučkyočisťovaťzried. očíšťať

    2. zbavovať neželateľných prvkov, prímesí • čeriťčíriť: čistiť, čeriť víno, ovocnú šťavuprečisťovaťprečíšťať: prečisťovať osivochem. rafinovať (čistiť rafináciou): rafinovanie cukruchem. rektifikovať (čistiť destiláciou): rektifikovať olejočisťovaťzried. očíšťať

    p. aj osievať

    3. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstraňovať z povrchu kôru, šupu a pod. • šúpaťlúpaťbieliť: nerád čistí, šúpe, bieli zemiaky; čistí, lúpe, bieli kožku z jablkahôliť: hôli si hrušku; hôli šupku z hruškyolupovať: ovocie si najskôr olupuješkriabaťškrabaťoškrabovaťzoškrabovať (ostrým predmetom, škrabaním): škr(i)abe zeleninu do polievky; škriabe, (z)oškrabuje zaschnutú špinu z nábytkusubšt. pucovať • očisťovaťzried. očíšťať


    čistý 1. ktorý dbá o čistotu; svedčiaci o čistote, čistotnosti (op. špinavý) • nezašpinenýneušpinenýnezamazanýneumazaný: jesť čistými, nezašpinenými, neušpinenými rukami; mať čistú, nezamazanú, neumazanú košeľuexpr.: nezafúľanýneufúľaný: vrátiť sa z ihriska nezafúľaný, neufúľanýumytý (ktorý získal čistotu umytím): umytý riadupratanývyčistenýexpr. vyleštenýsubšt. vyglancovaný: uprataný, vyčistený, vyglancovaný bytčistotnýzried. čistotymilovný (dbajúci o čistotu a poriadok): čistotná, čistotymilovná ženadezinfikovanývydezinfikovanýhygienickýodb. sterilný (zbavený choroboplodných zárodkov): dezinfikovaná bielizeň; vydezinfikovaná rana; hygienické, sterilné prostredie; sterilná injekčná striekačkanezamorenýneznečistený: nezamorené, neznečistené ovzdušiepramenitýpramenistý (o čistej vode) • expr.: čistučkýčistunkýčistulinký

    2. ktorý nenesie stopy zásahu, porušenia prvotného stavu (o veciach) • nepopísanýnepomaľovanýexpr.: nepočmáranýnepočarbaný (bez stôp po písaní, maľovaní): čistý, nepopísaný zošit; čisté, nepomaľované, nepočmárané, nepočarbané múryneskl. bianko: bianko listholý: holé stenynepoškvrnený: nepoškvrnený snehexpr.: čistučkýčistunkýčistulinký

    3. s ničím nepomiešaný, ničím neznečistený, neznehodnotený • číryrýdzi: čisté, číre, rýdze zlatopriezračnýpriehľadnýneskalenýnezakalenýpren. krištáľový (o čistej vode) • pravýstopercentný: pravá, stopercentná vlnajasný (o oblohe, farbe) • neskl. netto (op. hrubý, brutto): netto váharafinovaný: rafinovaný cukor, tukchem. intaktný (chemicky čistý): intaktná látkaexpr.: číročistýčíročíryzastaráv. kóšernýneskl. kóšer (pôvodne pripravený podľa židovských rituálnych predpisov; o jedle a nápojoch)

    4. p. čestný 1, bezúhonný, cnostný, úprimný 2 5. p. samý 1 6. p. číry 2, holý 4, skutočný 2 7. p. dôkladný


    čudný ktorý sa vyznačuje mimoriadnosťou, zriedkavosťou; ktorý je málo známy, ktorý sa nedá presne pomenovať, určiť • neobyčajnýnezvyčajnýnevšednýzvláštny (op. obyčajný, bežný, všedný): čudný, neobyčajný príbeh; čudné, nezvyčajné správanie; nezvyčajný, nevšedný, zvláštny stromdivnýpodivnýpodivuhodnýpodozrivýznepokojujúci (vzbudzujúci údiv, počudovanie, znepokojenie): začuť divné, podivné, podivuhodné zvuky; podozrivé, znepokojujúce tichočudácky (typický pre čudáka): vedie čudácky životkniž.: bizarnýpitoreskný: bizarné, pitoreskné tvaryexpr.: čudesnýprečudesnýprečudnýpredivnýprepodivnýprapodivnýprazvláštnyexpr. zried. pračudný (veľmi čudný): čudesná, prečudesná, prečudná krajina; prepodivný, pračudný pocitnepochopiteľnýzáhadnýtajomný (plný tajomstva, nepoznaný, nepreskúmaný): nepochopiteľná, záhadná osoba; tajomné symbolynevysvetliteľný: nevysvetliteľná záhada, nevysvetliteľný úkaz


    diecéza jednotka územnej správy katolíckej cirkvi • biskupstvo: obsadenie diecéz biskupmi; nitrianske biskupstvo


    dráždiť 1. vyvolávať v niekom citový nepokoj, podráždenie • popudzovať: dráždi, popudzuje ju synova neporiadnosťrozčuľovaťrozhorčovať: riaditeľa rozčuľuje, rozhorčuje pasivita spolupracovníkovznepokojovaťznervózňovaťkniž. iritovať (vyvolávať nervozitu): znervózňovať niekoho svojím správanímhnevať (vyvolávať negatívny postoj): hnevali ho prázdne rečipoburovať (vyvolávať odpor): rodičov poburuje šírenie narkomániebodaťpichaťpodpichovaťpodpichávaťdodieraťexpr. dopaľovaťpodkušovaťpodkušiavaťpodkúšaťsubšt.: hecovať • štengrovať (chcieť vyprovokovať reakciu): toľko ho podpichovali, dopaľovali, až zaútočilhuckaťštvať: huckal, štval ľud proti vládepohuckávať (občas) • kniž. jatriťpoet.: jazviťrozrývať (dráždiť bolesťou): jatria ho pochybnosti; dušu mu rozrýva nepokoj

    p. aj dobiedzať

    2. dávať podnet na reakciu, na nejakú činnosť • podnecovať: vôňa jedla dráždi, podnecuje chuťnutkaťnútiť: niečo ho nutkalo, nútilo do spevuhovor. rezať (bolestivo dráždiť): dym reže očibičovať (intenzívne dráždiť): bičovať nervy, fantáziupovzbudzovaťkniž. stimulovať (dráždiť v kladnom zmysle): knihy povzbudzovali, stimulovali jeho pozornosťkniž. provokovať: agresívny prejav provokuje rovnakú odpoveďvzrušovať (dráždiť zmysly): vzrušovali ho dobrodružstvánár. expr. pašmaťsubšt.: hecovať • rajcovať (eroticky dráždiť)


    dvojčlen mat. algebraický súčin dvoch veličín • binóm


    dvojčlenný pozostávajúci z dvoch členov • odb. binárny: dvojčlenná, binárna množina; dvojčlenný, binárny protikladodb. dichotomický (delený na dvoje): dichotomický systém


    dvojjazyčný súvisiaci s dvojjazyčnosťou, t. j. s uplatňovaním, ovládaním, používaním dvoch jazykov • dvojjazykový: dvojjazyčná, dvojjazyková kultúradvojrečový: dvojrečové prostrediebilingválnybilingvistický (hovoriaci, píšuci dvoma jazykmi): bilingválne, bilingvistické obyvateľstvoprekladový (tlmočiaci z jedného jazyka do druhého): prekladové slovníky


    dvojpólový odb. 1. majúci dva póly • odb. bipolárny: dvojpólový, bipolárny magnet; dvojpólové, bipolárne premietanie

    2. p. rozdvojený 1


    dvojstranný ktorý sa vzťahuje na dve strany, platí pre obidve strany • bilaterálny: dvojstranné, bilaterálne zmluvyobojstrannýkniž. obapolný: obojstranná, obapolná dohoda; obojstranné záväzkyodb. ambivalentný (zahrnujúci aj protiklad)

    p. aj vzájomný


    hambálok, hambalok žŕdka pre sliepky v kuríne • bidlo: sliepky sedia na hambálku, na bidlepánt: zletieť z pánta


    hlad 1. pocit potreby jesť • lačnosťlačnota: umierať od hladu, od lačnoty

    2. všeobecný nedostatok potravín • biedanúdza: vypukol hlad, vypukla bieda

    3. p. túžba


    hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprostákexpr.: chumajchmuľochruňotrpáktruľotrkvastupectupáktupáňkubotrúbapejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavecexpr.: ďuroľoľozadebneneczadubenectĺkmumkomumomumajmumákhlúb (Rázusová-Martáková)hovor. expr. blázonexpr. dilinohovor. expr. šibnutýexpr.: dubová hlavazadebnená hlavaprázdna makovicaexpr. zried. trúd (Zguriška)expr.: debilidiotkreténimbecilpejor. somár: Nebuď somár!pejor.: osolbumbajtrubirohbambuchtrúpľaľoprimitívobmedzenecignorantmamľaschrenozembuchmamelukhovor. pejor.: trdlotrloťulpasbibashotentotšišihrub.: hovädokôňvôlbaransubšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská)šaluga (Jesenská)


    hodnotiť zisťovať hodnotu, význam a pod. niekoho, niečoho • posudzovaťzhodnocovať: hodnotili, posudzovali súčasnú situáciu na trhukvalifikovať (obyč. odborne): kvalifikovať prácu učiteľaoceňovať (kladne hodnotiť): oceňovali jeho výkonmerať: svoj úspech meria vynaloženou námahouvážiťzvažovať (dôkladne): vážili, zvažovali každé umelcovo slovohovor. šacovaťodhadovať (hodnotiť odhadom): šacovať, odhadovať hodnotu obrazubilancovať (súhrnne): bilancovali výsledky prácekritizovať (hodnotiť poukázaním na chyby, nedostatky): kritizovať stav hospodáreniaklasifikovať (o školskom prospechu, výkone a pod.): žiaka klasifikovali na jednotkubodovať (hodnotiť počtom bodov): bodovať súťažiacichpozerať (sa)hľadieťdívať sa: Ako sa pozeráš, ako hľadíš na tú vec?zastar. taxovať


    hofier v dávnejšej minulosti príslušník dedinskej chudoby nevlastniaci dom ani pôdu • želiarbíreš


    chatrný 1. vyznačujúci sa opotrebovanosťou, nekvalitou, nedostatočným al. zlým stavom a pod. • opotrebovanýzodratýzodraný: chatrná, opotrebovaná technika; chatrné, zodraté oblečenievetchýchabýnedostatočný: vetché zariadenie; chabý, nedostatočný príjemchudobnýexpr.: biednymizernýúbohý: chudobná, biedna strava; mizerná, úbohá úroda, záhradkaslabýmalý: slabý, malý rastkraj. lahodný: šaty mala iba také lahodné

    p. aj biedny 2, obnosený

    2. p. slabý 1, 2


    chudák 1. úbohý, poľutovaniahodný tvor: chudák, je veľmi chorýúbožiak: úbožiakovi treba pomôcťneborákneborký: neborák sused mal trápenienešťastníknešťastlivec (človek postihnutý nešťastím): topiaci sa nešťastníkexpr. bedár: bedár na nohyexpr. zmok

    2. chudobný človek: zobrala si chudákabedár: dedinskí bedáriexpr. žobrák: je to už žobrák, všetko mu vzaliexpr. hladošexpr.: trochártroškárhovor. pejor.: šiflikáršuflikárpejor.: trhanšklbanhandrár: trhani bez majetkupejor. všivák (nemajetný a podlý človek): biedni všivácipejor.: niktoš: nemá nič, je to niktošproletáriron. sedmoslivkárzastar.: chudobár (Kalinčiak)mizerák (J. Kráľ)biednik (Vansová)


Pozri výraz BÍ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV