Synonymá slova "at" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 54 výsledkov (1 strana)

  • atak p. útok 1, 2


    útok 1. vojenské napadnutie niekoho, niečoho; priama bojová akcia na zničenie nepriateľa: ozbrojený útok; útok na nepriateľské pozícieagresiavpádinvázia (útočné napadnutie): agresia, vpád na cudzie územie; invázia námornej pechotynájazd (vtrhnutie na cudzie územie): tatárske nájazdyofenzíva (väčší útok): prejsť do ofenzívynápor: nápor nepriateľských vojskvýpad (náhly útok): výpad jazdyvýboj (útok s cieľom získať cudzie územie): koloniálne výbojevoj. úder (sústredený útok): smer hlavného úderukniž. atakzastar.: šturmnápad (Kalinčiak)

    2. náhle, prudké napadnutie (iné ako vojenské, napr. fyzické, slovné, v tlači a pod.): útok rozzúreného zvieraťa; v každom slove videl útok proti sebeatentát (útok na život z politických pohnútok): spáchať atentát na niekohokniž. inzultácia: inzultácia rozhodcu na futbalovom zápasevýpad: výpady opozícienápor: to je nápor na nervykniž.: atakinvektíva: verejné ataky, invektívy


    atakovať p. útočiť, napadnúť 2


    napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý snehnapadať (postupne): napadalo lístiaexpr.: nakydať (sa)naváľať sanavaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehunasypať sanasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golierpripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehuexpr. zried.: narútiť sanarúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu

    2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúťzaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodcaskočiťvrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súperanaskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočilexpr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v nocikniž.: atakovaťinzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážkuosopiť saexpr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu

    3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienkapomyslieť sirozpomenúť sarozpamätať saspomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úradkniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počulexpr. vhupnúť do hlavypren. svitnúť (v hlave/v mysli)fraz. prísť na niečostreliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneďblysnúťblysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienkanár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)


    útočiť uskutočňovať vojenský al. iný útok, násilie • napádať: vojaci útočia zboku, napádajú nás v nociprepadať (nenazdajky): partizáni prepadali vojenské oddiely; prepadať niekoho otázkamidorážaťdoskakovaťskákaťdobiedzaťdotieraťdomŕzať (násilným, nežiaducim spôsobom niekoho znepokojovať): psy do nás dorážali, doskakovali, skákali; komáre doňho dobiedzali, dotierali celý večer; domŕza ma nástojčivou žiadosťouzastar. šturmovaťkniž. atakovať: atakovanie spoluhráčabombardovať (útočiť bombami; expr. ustavične niečím znepokojovať): letecké bombardovanie; bombardovať niekoho otázkami


    ataman p. vodca


    vodca kto vedie istú spoločenskú skupinu, hnutie: politickí, odborárski vodcoviaveliteľ: veliteľ skupinykapitán (v minulosti vodca objektu, územia a pod.): kapitán hradu, mestakormidelník: kormidelník štátutribún: tribún revolúcienáčelník (hlava kmeňa al. rodu): indiánsky náčelníkhist. hajtman (vojenský vodca): kozácky hajtmanhist. ataman (kozácky vodca) • kniž. koryfej: ideový koryfejhovor. šéfslang. šerif: šéf, šerif bandyslang. bosvajda (vodca skupiny Rómov)


    atašé p. pridelenec


    pridelenec pracovník diplomatického zastupiteľstva majúci na starosti istý odbor • atašé: kultúrny, tlačový, vojenský pridelenec, atašé


    ateista stúpenec ateizmu • neverecneveriacibezverec: byť presvedčeným ateistom; počet neveriacich klesáobyč. pejor. bezbožník (z hľadiska veriaceho) • expr. pohanexpr. bohaprázdnik (Timrava)hovor. expr.: neznabohneznajboh


    ateistický vychádzajúci z ateizmu, založený na ateizme popierajúcom náboženské učenie o existencii Boha (op. teistický): ateistické presvedčenienevereckýneveriaci (v náboženskom zmysle; op. veriaci): neverecké knihy; neveriaci, ateistický človeknenáboženský (op. náboženský) • expr. bezbožný: nenáboženská, bezbožná výchovapejor.: neznabožskýneznajbožský: neznabožská, neznajbožská mládežmaterialistický (zdôrazňujúci hmotnú podstatu sveta a druhotnosť vedomia; op. idealistický): ateistický, materialistický svetonázor; ateistické, materialistické videnie


    bezbožný ktorý neverí v Boha al. ktorý sa prejavuje, správa tak, ako keby neveril; bez mravných zábran; svedčiaci o tom (op. zbožný) • neveriacineverecký (op. veriaci): bezbožný, neveriaci človek; bezbožné, neverecké knihyateistický (op. teistický): ateistická výchovapejor.: neznabožskýneznajbožskýexpr. pohanský: neznabožské, neznajbožské reči; bezbožný, pohanský svetbohapustýbohaprázdny: páchať bohapusté, bohaprázdne skutkyrúhavýrúhačskýbohorúhavýbohorúhačský (urážajúci Boha): rúhavé, rúhačské, bohorúhavé, bohorúhačské rečihriešnynemravnýnehanebný (porušujúci mravné zásady): viesť hriešny, nemravný, nehanebný životskazený (mravne): skazený svetsvätokrádežný


    ateizmus myšlienkový smer popierajúci existenciu Boha • neverectvo: hlásanie ateizmu; komunizmus šíri neverectvoobyč. pejor. bezbožnosťexpr. bohaprázdnosťhovor. expr.: neznabožstvoneznajbožstvo


    nadčasový nepodliehajúci zmenám v čase, zachovávajúci si pôvodnú aktuálnosť, myšlienkovú silu, stále platný • stálynemenný: ľúbosť je nadčasovou, stálou, nemennou hodnotoupretrvávajúci: nadčasový, pretrvávajúci odkaz básnikatrvalývečný (časovo neobmedzený): trvalé, večné pravdy; ľudské diela s trvalou, večnou platnosťouodb. gnómickýkniž. atemporálny


    atentát p. útok 2


    vysvedčenie 1. písomné potvrdenie, obyč. úradné o nejakej skutočnosti: školské vysvedčenie, lekárske vysvedčeniepotvrdenie: vydať potvrdeniecertifikátzastar. svedectvo: maturitné svedectvo (Alexy)atestatestát

    2. p. doklad 1


    atest, atestát p. vysvedčenie 1


    hodnotiaci ktorý hodnotí, posudzuje schopnosti, spôsobilosť a pod. • kvalifikačný: hodnotiaca, kvalifikačná komisiaklasifikačnýznámkovací (založený na známkovom hodnotení): klasifikačná, známkovacia škálaatestačný


    atestovať p. potvrdiť 2


    potvrdiť 1. podať svedectvo o správnosti, pravdivosti niečoho • dosvedčiť: mládenec potvrdil, dosvedčil, že auto šlo rýchlodotvrdiťzastar. stvrdiť: pravdivosť udalosti dotvrdili všetci prítomnídokumentovaťdokázať (doložiť dôkazmi): dokázať svoju nevinuodprisahať (potvrdiť prísahou)

    2. uznať za platné; písomne osvedčiť • schváliť: vláda potvrdila, schválila rozpočet na tento rokzastar. stvrdiťkniž. sankcionovať: sankcionovať uznesenie, zákonkniž. atestovaťzastar. certifikovaťadmin. kvitovať (potvrdiť príjem niečoho): kvitovať zmenkuspečatiť (dať konečnú platnosť): priateľstvo sme spečatili bozkom; sľub spečatiť podpisom

    3. porov. prisviedčať


    atlas anat. prvý krčný stavec • nosič


    atlét p. silák


    silák človek vyznačujúci sa silou • atlétexpr.: valibukvalihoravalivrchmiesiželezooborherkules: z chlapca vyrástol valibuk, oborexpr., obyč. iron. svalovec


    atletický typický pre atléta, svedčiaci o športovaní • športovývyšportovaný: atletická, športová postava; vyšportované telo


    atmosféra 1. p. vzduch 2. p. situácia 1, prostredie 1, nálada 3, duch 6


    duch 1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý duchdžin (zlý al. dobrý duch v orientálnych náboženstvách) • mátohastrašidlo (v poverách duch, ktorý straší)

    2. myšlienkový svet, duchovná sféra človeka: smiať sa v duchumyseľmyšlienky: predstaviť si niečo v mysli, v myšlienkachduša: nepokojná dušavnútro: uchovávať si dojmy vo svojom vnútrikniž. psychakniž. zried. psyché

    3. duševné schopnosti na nejakú činnosť: byť obdarený duchomnadanievlohytalent: mať básnický talent, básnického ducha

    4. duševné vlastnosti: byť veselého duchazaloženie: svojím založením je pesimistapovaha: mierna povahaletora: flegmatická letora

    5. duševný stav • nálada: nestrácať pokojného ducha, pokojnú náladu

    6. celkový súhrn príznačných vlastností niečoho: revolučný duch dobyrázcharakter: romantický ráz, charakter operyovzdušieatmosféra: medzi nimi vládne ovzdušie, atmosféra priateľstvanálada: nálada neznášanlivosti na pracovisku

    7. p. osobnosť 1


    prostredie 1. súhrn podmienok, v ktorých niečo existuje, v ktorých sa niečo koná • klíma: harmonické rodinné prostredie, harmonická rodinná klímaovzdušie: kamarátske ovzdušiepomery: politické pomeryokolnosti (jav, ktorý podmieňuje, ovplyvňuje iný jav): na to nie sú priaznivé okolnostisituácia (súhrn okolností): v tejto situácii sa nedá pracovaťatmosféra (stav istého prostredia): slávnostná atmosférapôda: stretnúť sa na domácej pôde, pripraviť pôdu na rokovanieokolie: vplývať na svoje okoliekniž. milieu [vysl. -ljo˝]: kultúrne milieuzried. okružie (Rázus)odb. médium: kvapalné médium

    2. p. okolie 1


    situácia 1. súhrn istých príznačných javov, charakteristických vlastností v istom časovom období • stav: zlá, kritická situácia; zlý, kritický stavpomeryokolnostičasy (celková situácia): zlé pomery na pracovisku; mimoriadne okolnosti; časy sú dobrépodmienky: vyhovujúce pracovné podmienkyprostredie (situácia, v ktorej niekto žije, niečo sa deje): vyhovujúce rodinné prostrediepozícia (situácia so zreteľom na okolie): dostať sa do zlej pozíciepostavenie: postavenie žien v spoločnostipoloženie: zemepisné položenierozpoloženie: byť v nepríjemnom rozpoložení pred otcomatmosféraovzdušie (celkový ráz situácie): vládla tam nepriateľská atmosféra; cítiť nepriateľské ovzdušiekniž. statusodb. štatus (situácia niečoho v istom období): status vedy v modernej spoločnosti

    2. p. poloha


    vzduch zmes kyslíka, dusíka a iných plynných častí obklopujúca zemeguľu a nevyhnutná pre živé organizmy: studený, čistý vzduch, stlačený vzduchpovetrie: nadýchať sa zdravého povetriaatmosféraovzdušie (plynný obal planéty): zemská atmosféra, znečisťovať ovzdušiehovor. expr. luft: čerstvý luftodb. vietor (vzduch v bani, vzduch privádzaný do vysokej pece)


    nálada 1. celkový psychický stav: mať smutnú náladurozpoloženie: byť v nedobrom rozpoloženívôľa: je celkom bez vôleduch: nestrácať pokojného duchahovor. myseľ: mať veselú myseľkniž. naladenie: rozmarné naladenie (Timrava)

    2. kladné psychické rozpoloženie • dobrá vôľa: stratiť náladu, dobrú vôľuveselosťrozjarenosť: od rána ho neopúšťa veselosť, rozjarenosťexpr. špička (dobrá nálada vyvolaná alkoholom): mať špičku

    3. celkový stav, okolnosti, v ktorých niekto žije, niečo sa deje: atmosféra, ovzdušie: priateľská nálada, atmosféra, priateľské ovzdušiepomery: vládli tam príjemné pomeryprostredie: dobré rodinné prostrediepostoj: postoj verejnosti

    4. p. ráz


    atomizovať p. trieštiť 2, porov. rozdeliť


    trieštiť 1. údermi, nárazmi porušovať celistvosť a rozdrobovať na kusy • rozbíjaťroztĺkať: trieštiť, roztĺkať ľad, skalydrviťtĺcť (na menšie kúsky): drviť, tĺcť korenieštiepať (po vrstvách): štiepať skaly

    2. robiť nejednotným, rozháraným • rozptyľovaťrozdeľovaťrozdrobovať: trieštia, rozptyľujú svoje sily; rozdeľuje, triešti spoločnosťkniž. atomizovať


    atómový p. jadrový


    jadrový založený na fyzikálnych procesoch v jadre atómu; využívajúci tieto procesy • odb. nukleárny: jadrová reakcia; jadrová, nukleárna energia; jadrové, nukleárne zbraneatómový (súvisiaci s atómom): atómová elektráreň


    atrakcia príťažlivé, pútavé predstavenie, vystúpenie: púťové atrakcieexpr. magnethovor. expr. ťahák (niečo, čo vyvoláva neobyčajný záujem verejnosti): film bol ťahákhovor. expr. trhák (o filme, knihe, divadelnom predstavení)


    atraktívny p. príťažlivý


    príťažlivý ktorý priťahuje, obyč. svojou krásou, zaujímavosťou, svojím pôvabom (op. nepríťažlivý, odpudivý, odpudzujúci) • pútavýlákavý: príťažlivá, pútavá tvár; príťažlivá, lákavá krása, ponukavábivývábny: vábivá, vábna vôňa, hudbapekný (op. škaredý) • pôvabný: pekná, pôvabná ženašarmantný (priťahujúci svojím šarmom): šarmantný mužatraktívny (ktorý priťahuje svojou nezvyčajnosťou): atraktívny zjavsugestívnypodmanivýpodmaňujúci: sugestívny, podmanivý, podmaňujúci hlasmámivýzvodný: mámivý, zvodný úsmevdémonický (neodolateľne, až hrozivo príťažlivý): démonická osobapren. magický (ktorý priťahuje svojou tajuplnosťou): podľahla magickému šarmu spoločníkapren. magnetický (ktorý priťahuje ako magnet): magnetická ženapren. uhrančivý: uhrančivý úsmevsexi (sexuálne príťažlivý) • subšt. rajcovný • kniž. žiaduci

    p. aj pekný


    vábivý ktorý vábi, láka, priťahuje, zvádza • vábnylákavý: vábivé, vábne zvuky; vábne, lákavé predstavy, úsmevyzvodný: zvodné rečipríťažlivý: príťažlivé dievčamámivý: mámivá krásapútavý (vzbudzujúci záujem): pútavá knihapodmaňujúcipôsobivýsugestívny: podmaňujúca milota; pôsobivý, sugestívny hlasvnadný: vnadné biele líčka (Vajanský)atraktívny: atraktívny tovarkoketný (usilujúci sa vzbudiť pozornosť opačného pohlavia): koketné správaniezried. vnadivý


    vzrušujúci ktorý vzrušuje • strhujúciohromujúciuchvacujúcikniž. úchvatný: vzrušujúci, strhujúci, ohromujúci, uchvacujúci film; vzrušujúci, strhujúci, úchvatný okamihpodmaňujúcipodmanivý: podmaňujúca, podmanivá hudbanapínavýpútavý: napínavý, pútavý dej románudobrodružný: dobrodružný filmpríťažlivýatraktívny: príťažlivé, atraktívne dievčapikantnýšteklivý (zmyselne al. intímne vzrušujúci): pikantné, šteklivé historky


    zvodný ktorý zvádza, láka niečím príjemným, pekným, žiaducim a pod. • lákavývábivývábny: zvodná, vábivá žena; lákavý, vábny úsmevzvádzajúcilákajúcivábiaci: zvádzajúca krása; lákajúca, vábiaca predstavamámivýpútavýpríťažlivýatraktívny: mámivé bohatstvo; pútavý program; príťažlivé, atraktívne správaniezaujímavýsugestívny: zaujímavé, sugestívne čítanie; sugestívny účinokšarmantnýpôvabnýľúbeznýočarujúci (ktorý láka krásou): pôvabný, očarujúci pohľadpeknýkrásnyžiarivý: zvodná, žiarivá budúcnosťkoketný (o žene): má koketnú priateľkuzastar.: zvodivýzvodlivý (Hviezdoslav)podmanivýpodmaňujúcipôsobivýefektný (ktorý láka svojou výnimočnosťou): podmanivé dievča; pôsobivé, efektné farby


    atrament farebná tekutina na písanie: čierny, červený atramentzastaráv. tintazastar. černidlo (Hviezdoslav)


    atrapa p. napodobnenina


    napodobnenina niečo napodobnené • napodobeninaimitácia: napodobnenina, napodobenina, imitácia kože, hodvábunápodoba: nápodoba rozprávkyfalzifikát (napodobnenina vydávaná za originál): falzifikát listinyodb. falzumreprodukcia: jeho romány sú iba reprodukciou skutočnostiplagiát (napodobnenie cudzieho diela): plagiát známeho obrazukópia (verná napodobnenina umeleckého diela): kópia obrazuatrapa (napodobnenina určená na reklamu): vo výklade sú iba atrapypaškvil (nepodarená napodobnenina niečoho) • pren. pejor. odvar (slabá napodobnenina): odvar románu


    atribút 1. p. znak 1 2. p. prívlastok 1


    prívlastok 1. gram. vedľajší vetný člen, ktorý rozvíja podstatné meno • gram. atribút

    2. štyl. slovo al. skupina slov vyjadrujúca vlastnosť, vzťah niekoho, niečoho k inému • označenie: dať niečomu hanlivý prívlastok, hanlivé označenieštyl. epiteton (básnický prívlastok)


    znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúciečrta: povahové črtystránka: podstatná stránka javucharakter: charakter vedeckostiráz: romantický ráz operypovaha: povaha chorobyexpr. punc: dielo má esejistický punckniž. atribút: atribúty národazastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasykniž. rys: podstatné rysy spoločnosti

    2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišielpríznak: objavili sa príznaky starnutiaprejav: prejav láskyvýraz: výraz vďakysvedectvo: horúčka je svedectvom chorobynáznak: náznaky zmenyznamenie: automobilizmus je znamením dobyznámka: ukázali sa známky nesúhlasusyndróm: syndróm hluchotyexpr. biľag (negatívny znak): biľag zradcukniž. symptóm: symptómy strachukniž. stigma: stigma menejcennosti

    3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znaksymbol (výsostný znak): symbol mesta Žilinyerbcímer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címerštít: zemiansky štítemblémodznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznaktotem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)

    4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znaksignál: svetelný signálnávesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znameniepokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou

    5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobeniaznačka: turistické značkyoznačenie: označenie ulícznamienko: znamienko rovnostiznamenie: znamenie kríža


    ochabnutý 1. ktorý má menšiu silu, intenzitu ako predtým al. ako na začiatku (op. zväčšený) • zmenšenýzníženýopadnutý: ochabnutý, zmenšený záujem; ochabnutá, znížená, opadnutá pozornosť žiakovodb. atrofický

    2. ktorého fyzické al. duševné sily oslabli; svedčiaci o takom oslabení • chabýslabýmalátny: ochabnutý, chabý, slabý starec; ochabnuté, malátne telo; mať chabé, slabé nervymdlýzoslabnutýexpr. mľandravý: mdlý hlas; zoslabnuté, mľandravé svalyvysilenýunavenýustatývyčerpaný (obyč. ako výsledok fyzickej námahy): vysilený zrak; unavené, ustaté pohyby; vysilený, vyčerpaný organizmussklesnutýskľúčenýskormútenýexpr.: zvädnutýuvädnutýspľasnutý (duševne ochabnutý): sklesnutá, skormútená myseľ; skľúčená, zvädnutá náladanepružný (bez pôvodnej pružnosti) • ovisnutý: ochabnutá, nepružná pokožkaneohybný (bez pôvodnej ohybnosti): neohybná chrbtica


    atrofovať p. zmenšiť sa


    zmenšiť sa stať sa menším (op. zväčšiť sa): rozdiel medzi bratmi sa zmenšilstenknúťstenčiť sazúžiť sa (stať sa menším čo do hrúbky, šírky, expr. množstva, objemu): vrstva papiera sa stenčila, stenkla; chodba sa zúžila; expr. zásoby stenkli, stenčili sazoschnúť (sa)zosušiť sa (suchom, sušením sa zmenšiť): drevo (sa) zoschlo, zosušilo salek. atrofovať (o tkanive al. o telesných orgánoch) • expr. scvrknúť sa (stratiť na veľkosti, množstve, význame a pod.): rodinné úspory sa scvrklipoklesnúťklesnúť (stratiť na intenzite, význame, hodnote a pod.): rozvodovosť (po)klesla; cena áut (po)kleslaubudnúťodbudnúť (zmenšiť sa čo do množstva, rozsahu a pod.): záujemcov, zásob ubudlo, odbudlozoslabnúťoslabnúťzoslabiť sa (v intenzite): zvuky (z)oslabli, zoslabili sa; horúčka (z)oslabla, zmenšila sazredukovať saznížiť sa (v množstve, intenzite; op. zvýšiť sa): náskok vedúceho pretekára sa zredukoval, znížil, zmenšil na minimumobmedziť sa: výroba zbraní sa obmedzilazdrobnieť (stať sa drobným, malým): písmo jej akosi zdrobnelozrednúť: zástupy zredlizried. zmalieť (Urban)


    atypický ktorý sa vymyká z bežných, zaužívaných typov (op. typický) • netypický: atypické, netypické správanie; atypická, netypická výstavba (op. radová) • netypizovaný (op. typizovaný, sériový): atypické, netypizované fľaše, výrobkynetradičnýnezvyčajnýosobitýzvláštny: netradičný, nezvyčajný, zvláštny jav, prípadnekonvenčný (mimo konvencií): nekonvenčný spôsob, pohľad na vec


    mimoriadny 1. ktorý porušuje ustálený poriadok, ustálené pravidlá, normy; ktorý prevyšuje ustálenú, očakávanú mieru (op. riadny, bežný) • neobyčajnýnezvyčajnýnevšednýkniž.: neobvyklýnezvyklý: bol zaskočený mimoriadnymi, neobyčajnými, nezvyčajnými udalosťami; je to mimoriadna, nevšedná žena; mať neobvyklé, nezvyklé požiadavkyzvláštnyvýnimočnývzácnyextraordinárnyhovor.: extra (neskl.) • extrovný (ktorý prevyšuje priemer; ktorý sa nevyskytuje často): jeho knihy obsahovali mimoriadne, zvláštne, výnimočné myšlienky; človek mimoriadnych, vzácnych kvalít; to nie je nič výnimočné, nič extrazriedkavýojedinelýjedinečnýosamotenýosihotený (ktorý sa nevyskytuje často al. pravidelne): mať zriedkavé, ojedinelé šťastie; tento básnik je v našej literatúre jedinečný, osamotený, osihotený zjavnenormálnynetypickýkniž.: abnormálnyatypický (ktorý sa odchyľuje od normálu): tento rok bolo nenormálne, abnormálne sucho; mať netypické, atypické vlastnostivýlučnýosobitýexkluzívny (iný ako bežný; iba jeden svojho druhu): zaujímať v histórii výlučné, osobité miesto; poskytnúť novinám exkluzívny rozhovorneočakávanýprekvapujúcikniž. prekvapivý (ktorý nebol očakávaný; ktorý prevýšil očakávanie): neočakávaný, prekvapujúci, prekvapivý zvrat udalostíosobitnýšpeciálny (zvlášť zameraný a prevyšujúci bežnú normu): prikladať niečomu mimoriadny, osobitný, špeciálny význam; využiť osobitnú príležitosťvynikajúcinadpriemerný (ktorý prevyšuje ustálený priemer): mimoriadny, vynikajúci, nadpriemerný umelecpozoruhodnýudivujúcizarážajúci (ktorý vzbudzuje pozornosť, údiv): pozoruhodný, udivujúci talent; mimoriadna, zarážajúca beloba pletiveľkýobrovský (prevyšujúci priemer): veľké, obrovské utrpenie národanevídanýnebývalýneslýchanýneopísateľnýneuveriteľný (málo sa vyskytujúci; veľmi prevyšujúci priemer): dosiahnuť nevídaný, neslýchaný, neuveriteľný úspech; tvár nevídanej, neopísateľnej krásyzvýšený (vyšší ako bežný): venovať niečomu mimoriadnu, zvýšenú pozornosťprvoradýkniž. eminentný (stojaci v hierarchii hodnôt najvyššie): mať na niečom prvoradý, eminentný záujembezpríkladný (ktorý nemá obdobu): mimoriadna, bezpríkladná starostlivosť o dieťavýstavný (ako na výstave): mimoriadny, výstavný exemplár motýľaextrémny (ktorý má krajné vlastnosti al. krajnú mieru vlastností): vo vrchoch sme žili v mimoriadnych, extrémnych podmienkach

    2. ktorý sa vyskytuje mimo poriadku, mimo pravidiel (op. riadny, pravidelný) • osobitnýšpeciálny: vypraviť mimoriadny, osobitný, špeciálny rýchlik; špeciálna letecká linka; osobitná, špeciálna forma štúdianepravidelný: nepravidelný výskyt hmyzuneplánovanýzvláštny: neplánované, zvláštne zasadanie vládynetradičný (porušujúci tradíciu): netradičné stretnutie


    príznakový ktorý na seba upozorňuje výrazným príznakom, odlišnosťou (op. nepríznakový, bezpríznakový): príznakový výraz (op. neutrálny) • netypickýatypickýnápadný: netypická, atypická výslovnosť; príznaková, nápadná vlastnosťnepravidelný (op. pravidelný): nepravidelné skloňovanieneobvyklýnezvyčajnýextravagantnýexkluzívny: neobvyklý, nezvyčajný štýl; extravagantné, exkluzívne slovo, vyjadrovanie


Pozri výraz AT v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV