Synonymá slova "abs" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 72 výsledkov (1 strana)

  • absencia 1. nezúčastňovanie sa na niečom, chýbanie (op. prezencia) • neprítomnosťneúčasť: absencia, neprítomnosť, neúčasť na zasadaniach

    2. p. nedostatok 1


    nedostatok 1. nedostačujúce množstvo (op. dostatok): nedostatok pitnej vodydeficit (chýbanie niečoho): deficit surovínhovor. manko: umelecké mankokniž. absencia: absencia dôkazov

    2. chýbanie životných potrieb • biedanúdzachudoba: žiť v nedostatku, v biede, v núdzi, v chudobeexpr. psota: trpieť psotuhovor. mizéria: vojnová mizériatieseňtvŕdza: byť v tiesni, v tvŕdzi

    3. p. chyba 1, 2


    absentovať p. chýbať 2


    chýbať 1. pociťovať nedostatok, stratu niekoho, niečoho • chybieťchybovaťnedostávať sanemaťnedochodiťnedochádzať: chýbajú, chybia, chybujú nám peniaze, nedostáva sa nám uznania za prácu; nemá odvahu, chýba mu odvaha; nedochodí im benzín, nemajú benzínnespis. postrádať

    2. nebyť na určenom mieste • byť neprítomný: chýbať, byť neprítomný v školezameškávaťvymeškávaťvynechávať (chýbať pri pravidelnom vykonávaní niečoho): často vymeškáva hodiny hudbyabsentovať


    absolutista p. diktátor


    diktátor neobmedzený, násilnícky vládca: krvavý diktátortyran: revolta proti tyranovisamovládcakrutovládcaabsolutistadespota: samozvaný despotautláčateľutlačovateľ: boj proti utláčateľomukrutníkmučiteľtrýzniteľzotročovateľ (kto zotročuje): zotročovateľ národovpren. katpejor. katankniž. cézarpejor. džingischán


    absolutistický ktorý má neobmedzenú moc, neobmedzené rozhodovanie; založený na neobmedzenej vláde jednej osoby (obyč. panovníka) • autokratický: absolutistická, autokratická monarchiasamovládny: samovládny režimneobmedzenýabsolútny: neobmedzený vládca; neobmedzená, absolútna moczastar. zried.: samoderžavnýsamodŕžavný

    porov. aj diktátorský


    absolútny vyskytujúci sa v plnej al. neobmedzenej miere • úplný: absolútna, úplná zhoda názorov (op. neúplná, čiastočná); pacient potrebuje absolútny, úplný pokojtotálny (všetko zahŕňajúci): totálny krach, totálna tmaexpr. stopercentný: potrebujem mať stopercentnú istotudokonalý (absolútny v dokonalosti): mať absolútny, dokonalý sluchbezvýhradnýbezpodmienečný (bez akýchkoľvek výhrad, podmienok): bezvýhradná, bezpodmienečná poslušnosťbezhraničný (nepoznajúci hranice): mal moju bezhraničnú dôveruneohraničenýneobmedzenýabsolutistický (obyč. o záležitostiach moci, vládnutia): mať absolútne, neohraničené, neobmedzené právomoci; absolutistická mocmaximálny (dosahujúci maximum miery): absolútna, maximálna koncentráciadiametrálny: diametrálny protikladjednoznačnýsuverénny: absolútny, jednoznačný víťaz pretekov; v škole je absolútna, suverénna jednotkadrvivý: drvivá väčšinazried. zvrchovaný: pocítila zvrchované šťastiehlboký: zavládlo hlboké tichoexpr. svätý: všetko je absolútna, svätá pravda


    neobmedzený ktorý je bez obmedzení, bez hraníc, bez prekážok (op. obmedzený) • neohraničenýnekonečný: neobmedzené, neohraničené finančné prostriedkynehatený: nehatený rozvojnespútanýnesputnaný: nespútaná, nesputnaná fantázianepodmienenýkniž. indeterminovaný (bez obmedzujúcich podmienok; op. podmienený, determinovaný): (ničím) nepodmienená, indeterminovaná zmluvaširoký: mať široké možnosti uplatneniaúplnýabsolútnyabsolutistický (do krajnosti): mať k niečomu úplnú, absolútnu dôveru; stal sa z neho absolútny, absolutistický vládca; vo svojich rukách sústredil absolútnu mocnekontrolovaný (bez regulujúcej kontroly): neobmedzené, nekontrolované zbrojenienevyčerpateľnýpren.: nevysýchavýnevysychavý (bez obmedzení obyč. čo do množstva): nevyčerpateľné zásoby plynu; nevysychavý zdroj inšpirácie

    p. aj nekonečný, úplný, veľký


    absolutizmus forma vlády, v ktorej vladárovi patrí neobmedzená moc • samovláda: zvrhnúť absolutizmus, samovládudespotizmus (neobmedzené násilné vládnutie) • krutovládahrôzovládatyraniatyranstvotyranizmusdiktatúra (neobmedzená moc jednotlivca al. skupiny) • kniž. samoderžavie (absolútna vláda v cárskom Rusku)


    absolútne 1. p. celkom 1, úplne 2. p. doslova 2


    celkom 1. vyjadruje okolnosť krajnej miery, úplnosti niečoho (deja, stavu, vlastnosti a pod.) • úplneplne: celkom, úplne sa zotmelo; plne sa sústredili na prácunaplnosplnakniž. zúplna: naplno, splna rozkvitnutá ruža; zúplna popretŕhať rodinné zväzkyhovor.: dočistanačistonadobro: svojím správaním ho dočista pripraví o rozum; vlasy má už načisto šedivéhovor.: naskrznaskrzeexpr. skrz-naskrz: kým prišiel domov, naskrz(e), skrz-naskrz premokolkompletnehovor. komplet: ešte to nie je kompletne, komplet hotovéhovor. zgruntu: zgruntu prerobený domzried. nacelkom (Bodenek)zastar.: celecelkycelkovitefraz.: na celej čiareso všetkým činomnespis.: zbrusu • docela: cele vážne poviem (Matuška); darí sa mu celky, celkovite dobredokonalehovor.: absolútnetotálneexpr. stopercentne (so zdôraznenou okolnosťou krajnej miery): je dokonale šťastný; vrátil sa absolútne, totálne vyčerpaný; je už stopercentne zdravýdiametrálne (celkom opačne): diametrálne sa odlišujúhovor. navlasnachlp, pís. i na chlp (zo všetkých stránok): sú si navlas podobní; spravil to nachlp rovnakonaširokodoširokadokorán (pri otváraní a pod.): celkom, dokorán roztvoriť okno; naširoko, doširoka otvoriť dveresubšt.: cakompak • cakomprásk • cakumpak • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl

    2. p. vôbec 1


    doslova 1. bez vynechania slova • doslovne: úlohu doslova, doslovne odpísal od spolužiakapresneverneexpr. otrocky: presne, verne zopakoval každý prednesený návrhslovo po slove: slovo po slove zopakoval, čo mu vraveliod slova do slova: znova od slova do slova porozprával, čo sa mu stalofraz.: do bodkydo (posledného) písmenado (posledného) písmenkado (poslednej) litery

    2. zdôrazňuje platnosť výrazu, v pravom zmysle slova • doslovne: chlapec ho doslova, doslovne zrazil na zempriam: doslova, priam sa roztriasol od strachunaozajskutočne: auto kúpil naozaj, skutočne za babkuvôbecvonkoncomabsolútne: doslova, vôbec na nič sa nezmohol; vonkoncom, absolútne nič nepovedalfaktickyhovor. faktkniž. de facto: fakticky, de facto ani okom nemiholvýslovne: výslovne ho ťahal, len aby prišli včas


    úplne vyjadruje krajnú, najvyššiu mieru deja, stavu, vlastnosti a pod.; zo všetkých stránok (op. čiastočne) • celkom: úplne, celkom sa spoľahol na rodičovplneplnosplnanaplnokniž. zúplna: celý čas sa mu plne, splna venovali; naplno, zúplna otvorené ventilytotálne: do cieľa prišiel totálne, úplne vyčerpanýkompletnedokonalehovor. komplet: auto sa mu kompletne rozpadlo; vždy sa vie dokonale prispôsobiťhovor. absolútneexpr.: kapitálnestopercentne: som si tým absolútne, kapitálne, stopercentne istýhovor.: načistodočista: ten sa načisto, dočista zbláznilnaskrznaskrzevonkoncom: je naskrz(e), vonkoncom mokrýhovor. zgruntu: museli sme to zgruntu prerobiťexpr. skrz-naskrz: vrátili sa skrz-naskrz premrznutíhovor.: navlasnachlp: sú navlas, nachlp rovnakídokorándoširoka (pri otváraní): úplne, dokorán otvoril oknázastar. celefraz.: na celej čiareso všetkým činomdo posledného písmena/písmenkasubšt.: cakompak • cakumpak • cakomprask • cakomprásk • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl • nespis.: naprosto • zbrusu

    porov. aj úplný 1, 2


    bezpodmienečný ktorý platí bez podmienok, výhrad; ktorý nepripúšťa iné riešenie • odb. nepodmienečný: dostať bezpodmienečný, nepodmienečný trestúplný: úplná kapituláciakategorický (vylučujúci inú možnosť): kategorický príkaz, zákazbezvýhradnýabsolútny (ktorý nemá nijaké nároky, výhrady, obyč. v citovej oblasti): bezvýhradná, absolútna oddanosť, vernosťexpr. otrocký: vyžadovať otrockú poslušnosťnevyhnutnýokamžitý (ktorý neznesie odklad): žiadať bezpodmienečnú, nevyhnutnú nápravu; okamžité splnenie úlohy


    dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

    2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

    3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

    4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

    5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


    hlboký 1. ktorý má veľkú hĺbku (op. plytký): hlboké jazero, hlboký tanierhovor. veľký: báť sa veľkej vody, nosiť šaty s veľkým výstrihombezodnýbezdný (nemajúci dna) • priepastný: bez(o)dná, priepastná jama, šachtaexpr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlboký (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký) • poet. zried.: hlbýhĺby (Hviezdoslav, Vajanský)

    2. majúci veľkú intenzitu, mieru • silnýmocný (op. slabý): hlboký, silný, mocný dojemveľkýbezhraničnýbezodnýbezdný: upadnúť do veľkého, bezhraničného, bezodného smútkuintenzívnyexpr. poriadny: intenzívny, poriadny spánok (op. ľahký) • úplnýabsolútnypren. hrobový: úplné, absolútne, hrobové ticho; hrobová tmaexpr.: hlbočiznýhlbokánsky (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký)

    3. idúci do hĺbky, sledujúci dôkladnosť; odrážajúci hĺbku (myšlienkovú, duchovnú; op. povrchný) • hlbokomyseľnýmúdry: hlboký, hlbokomyseľný, múdry človek; hlboké, hlbokomyseľné, múdre úvahydokonalýdôkladný: presvedčil o dokonalej, dôkladnej znalosti veci, pomerovobsažný (ktorý má obsahovú hodnotu, hĺbku): obsažná myšlienkavážnyserióznyopravdivý: jeho záujem je hlboký, vážny, seriózny, opravdivý

    4. (o zvuku) ktorý znie v nízkej polohe (op. vysoký, tenký) • nízkyspodnýpren. hrubý: hlboké, nízke, spodné tóny; hlboký, nízky, hrubý hlastmavýtemný (o hlase; op. jasný) • pren. zamatovýbručivýbasový (o zvuku, hlase) • expr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlbokýprihlboký (príliš hlboký)


    maximálny ktorý dosahuje hornú (možnú) hranicu istej hodnoty, miery a pod. (op. minimálny) • najväčšínajvyšší: vedci zhromaždili maximálny, najväčší, najvyšší počet údajov; auto dosahuje najväčšiu, najvyššiu rýchlosť 160 km za hodinunajrozsiahlejší: je to doteraz najrozsiahlejší programmaximalistický (prekračujúci únosnú mieru): mať maximalistické požiadavky na žiakovúplnýabsolútny (ktorý má plnú al. neobmedzenú mieru): maximálne, úplné využitie rezerv; žiadal od nej úplnú, absolútnu poslušnosťkrajnývrcholnýhraničnýlimitnýlimitovýprahovýstropnýstropovýmedznýšpičkový (ktorý je neprekonaný, neprekonateľný): krajné napätie; vrcholné, limitné, limitové, hraničné hodnoty, ktoré sú ešte prípustné; prahová, stropná, stropová intenzita počuteľného zvuku; krajné, medzné vypätie síl; vrcholný, špičkový výkon športovcazvrchovaný (vyskytujúci sa vo zvlášť veľkom množstve a pod.): zvrchovaná miera šťastia


    nekonečný ktorý nemá koniec v priestore, v čase, v množstve, v intenzite (op. konečný) • neobmedzenýneohraničený (op. obmedzený, ohraničený): nekonečný, neohraničený priestor; mládež má neobmedzené možnosti sebarealizáciebezhraničnýbezmedznýkniž.: bezbrehýbezmernýkniž. zastar. bezkonečný (obyč. čo sa týka intenzity al. priestoru): zmocnilo sa ho bezmedzné, bezbrehé zúfalstvo; vždy túžil po bezhraničných, bezkonečných diaľaváchnedozernýnedohľadný (čo sa týka priestoru): očami blúdil po nedozerných, nedohľadných šíraváchnesmierny (čo sa týka množstva a intenzity): počas života nazbieral nesmierne množstvo umeleckých predmetov; ovládla ho nesmierna ľútosťzdĺhavýrozsiahlyrozvláčny (čo sa týka času; op. krátky, krátkodobý): viedli medzi sebou zdĺhavú vojnu; mať spolu zdĺhavé, rozsiahle rozhovory; treba skončiť zdĺhavé, rozvláčne sporyvečný (čo sa týka času al. množstva): všade sa stretával s večným nepochopením; mŕtvi tu spia svoj večný senexpr. absolútnyúplný (čo sa týka intenzity): pociťovala voči nemu absolútnu, úplnú oddanosť; vo svojich rukách sústredil absolútnu, úplnú mocmat. entý (presne neurčený vo veľmi veľkom množstve): člen entého radu čísel

    p. aj dlhý, veľký


    nezávislý ktorý nie je v stave al. vo vzťahu závislosti (op. závislý) • samostatnýautonómny: nezávislý, samostatný, autonómny štát; nezávislé, samostatné rozhodovanieslobodnývoľný (bez vzťahu podriadenosti, podrobenosti): nezávislý, slobodný národ; slobodný podnikateľ; voľný trhabsolútny (bez akejkoľvek závislosti od vzťahu; op. relatívny): absolútna fyzikálna veličinazvrchovanýsuverénnyvýsostný (bez akejkoľvek závislosti, obmedzenia; op. podriadený): zvrchovaná, suverénna vláda; mať v rukách zvrchovanú moc; výsostné územiesebestačnýkniž. samobytnýzastar. samostačný (bez závislosti od nejakej pomoci): deti sú už finančne sebestačné; je sebestačný v práci; hospodársky samobytný orgánemancipovanýkniž. zried. al. publ. independentnýneskl. obyč. slang. independent (oslobodený od závislosti, vplyvu): emancipované ženy; independentná mládežosamostatnený (ktorý získal samostatnosť, nezávislosť): osamostatnená republikanestraníckyhovor. bezpartajný (bez závislosti od straníckej príslušnosti): nezávislý, nestranícky, bezpartajný kandidát (do parlamentu)


    slepý1 1. ktorý nevidí, trpiaci slepotou • nevidiacizastaráv. nevidomý: slepý, nevidomý, nevidiaci človek, stareczaslepenýoslepený: starobou zaslepené, oslepené očislabozraký (ktorý slabo vidí): slabozraké dieťa

    2. ktorý sa neriadi, neusmerňuje rozumom; ktorý nesvedčí o rozvážnosti, premyslenosti (obyč. o veľmi intenzívnych a prudkých citových prejavoch) • zaslepený: byť slepý, zaslepený zlosťou, žiarlivosťoubezhraničnýbezmedznýnekonečný: odpúšťať vie iba bezhraničná, bezmedzná, nekonečná láskabezvýhradnýoddaný: bezvýhradná, oddaná poslušnosťabsolútnydogmatický (ktorý absolútne nepochybuje, nepripúšťa námietky): absolútna, dogmatická vierabezhlavý: bezhlavá vášeň, horlivosťfanatický (slepo oddaný): fanatickí prívržencibezduchýbezmyšlienkovýbezmyšlienkovitý: bezduché, bezmyšlienkové, bezmyšlienkovité napodobovanieneovládateľný: slepý, neovládateľný pudneznámy: slepá, neznáma silanerozumnýnerozvážny: nerozumná, nerozvážna oddanosť

    3. p. ľahostajný 4. p. falošný 5. p. nepriehľadný


    úplný 1. ktorému nič nechýba (op. neúplný) • celýkompletnýneskl. komplet: úplná, celá, kompletná súprava; úplná, celá, kompletná zostava posádkyplný: uskutočniť zmeny v plnom rozsahu; vyplatiť plnú mzduneskrátený (op. skrátený): neskrátené zneniecelkovýkomplexnýcelistvýkniž. celostnýucelený (tvoriaci celok): utvoriť si celkový, komplexný, celistvý, ucelený obraz o veciskompletizovanýsúborný: skompletizované, súborné dielo autoragenerálny (všetko zahŕňajúci): generálna rekonštrukcia stavbytaxatívny (v úplnosti uvedený): taxatívny výpočet

    2. ktorý sa vyskytuje v úplnosti, ktorý nemá nijaké rezervy (op. neúplný) • absolútnydokonalý: pacient potrebuje úplný, absolútny pokoj; aspoň na okamih pocítila úplné, absolútne, dokonalé šťastietotálny: všade vládla totálna tmaexpr. stopercentnýslang. stopro: mať stopercentnú istotupren. matematický: matematická presnosťsuverénnyjednoznačný: suverénny, jednoznačný víťazneobmedzenýneohraničenýbezhraničný (vyskytujúci sa v neobmedzenej miere): mať nad niekým neobmedzenú, neohraničenú moc; prejaviť priateľovi bezhraničnú dôverubezpodmienečnýbezvýhradný (bez akýchkoľvek podmienok, výhrad): vyžadoval bezpodmienečnú, bezvýhradnú poslušnosťexpr. otrocký: otrocká poslušnosťmaximálny (dosahujúci maximum nejakej vlastnosti, miery, hodnoty a pod.): pracovať do maximálneho vypätia síl, maximálne využitie zdrojovzried. zvrchovaný: zvrchované blahohlbokýpren. hrobovýmŕtvolný: hlboké, hrobové tichoexpr. svätý: to je svätá pravdanepreniknuteľný (obyč. o úplnej tme) • samýhovor.: vyloženývyslovený: povedať vyložený, vyslovený nezmysel

    3. p. skutočný 2


    absolvovať 1. dokončiť štúdium na nejakej škole • vyštudovaťvychodiťskončiť: absolvoval, vychodil, skončil univerzitu popri zamestnaní s vyznamenaním

    2. byť prítomný od začiatku do konca (a urobiť, čo treba) • vykonaťzúčastniť sa: žiaci absolvovali, vykonali všetky predpísané cviky; zúčastnil sa na kurze, absolvoval kurz už minulý rokodbaviť si: odbavili sme si, vykonali sme návštevu u príbuzných


    dokončiť doviesť do konca (op. začať) • skončiťukončiťzakončiť: dokončili, skončili nakrúcanie filmu; ukončiť, zakončiť začatú prácukniž.: dokonaťzakľúčiť: dokonal, zakľúčil príhovor citátomprestať (s niečím): prestal s robotou až neskoro večerdotiahnuťdovŕšiťzavŕšiťzvŕšiť (na najvyššiu mieru): autor nedotiahol scénu do detailov; umelec dovŕšil, zavŕšil svoje dielokorunovať (s úspechom): práca korunovaná úspechom, odmenouuzavrieťuzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečomu): uzavrel diskusiuabsolvovať (dokončiť štúdium): absolvoval stáž v zahraničídohotoviťdorobiťdobudovaťdotvoriť (dokončiť ručnú al. intelektuálnu prácu): dohotovila, dorobila obed; dobudovať sídlisko; dotvoriť esej, obrazskoncovať (dokončiť niečo nepríjemné): rázne skoncoval s hádkouslang.: odkrútiť (si)dokrútiť (si): chlapci si odkrútili, dokrútili vojenčinunár. pokončiť (Kukučín)


    odbaviť 1. skončiť, urobiť istú prácu, povinnosť a pod. • vybaviť: odbavil, vybavil v meste všetko, čo si predsavzalvykonať: vykonať si svoju povinnosťhovor. absolvovať: povinnú návštevu už absolvovalopatriťobriadiť (urobiť isté pravidelné úkony, postarať sa o niekoho): deti už opatrila, obriadilahovor. odflinkať (odbaviť povrchne, zbežne): modlitbu narýchlo odflinkalzastar. odbudnúť: skúšky odbudol s úspechom

    2. p. odbiť 3


    odslúžiť, odslúžiť si slúžením vykonať: odslúžil si dvojročnú vojenčinuhovor. expr. odkrútiť si: odkrútiť si nočnú zmenuvyslúžiťvyslúžiť si (skončiť službu): vyslúžiť vojenčinuhovor. absolvovaťodbaviť: službu absolvoval, odbavil v pokoji


    podrobiť sa 1. súhlasiť so želaním, rozkazom, pokynom niekoho • podriadiť saposlúchnuť: podrobiť sa, podriadiť sa rodičovskej vôlipočúvnuť: počúvnuť kňazovu radupodvoliť sa: podvolil sa vyššiemu záujmudisciplinovať sa (podrobiť sa disciplíne) • ustúpiťpoddať sa: po prehováraní napokon ustúpil, poddal sakniž. zried. podčiniť sa: podčiniť sa rozhodnutiu iného

    2. súhlasiť s vykonaním niečoho na sebe, so sebou • podstúpiť: podrobiť sa operácii, podstúpiť operáciupodvoliť sa: musel sa podvoliť psychologickému testuabsolvovať: na záver kurzu treba absolvovať skúšku


    podstúpiť 1. súhlasiť s vykonaním niečoho na sebe, so sebou • podrobiť sa: podstúpiť operačný zákrok, podrobiť sa zákrokupodvoliť sa: testom sa nechcela podvoliťabsolvovať: absolvovať liečenie

    2. vystaviť sa niečomu nepríjemnému, ťažkému, zlému • pretrpieťvytrpieťprestáťvystáť: podstúpila, prestála, vystála pri mužovi veľké utrpenie; podstúpiť, vytrpieť mučenieprežiťzažiťskúsiťokúsiťzakúsiť: prežiť, zažiť v detstve veľa krívdprekonaťzniesťvydržať: prekonať, vydržať všetko príkorieprejsť (cez niečo, čím): prešli tvrdou školouexpr. preskákať: preskákala už veľa chorôbhovor. expr. natrieť sa: natreli sa veľa biedy


    skončiť 1. uskutočniť poslednú fázu, koniec niečoho, doviesť do konca (op. začať) • dokončiťukončiťzakončiť: robotu sme skončili, ukončili o hodinu skôr; prednášku dokončil, zakončil citátomkniž.: dokonaťzakľúčiť: začaté dielo autor už nestihne dokonať, zakľúčiťnár. pokončiť: pokončiť vec razom (Kukučín)dovŕšiťzavŕšiťzvŕšiť (na najvyššiu mieru, úplne): víťazstvo dovŕšime, z(a)vŕšime oslavoukorunovať (s úspechom): korunovať dielo oslavouuzavrieťuzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečoho): uzavrieť, uzatvoriť besedu, sympóziumabsolvovať (vychodiť školu, štúdium, kurz a pod.): gymnázium úspešne absolvovalskoncovať (niečo nepríjemné, neželateľné, zdĺhavé a pod.): skoncujeme naše hádky; skoncovať s neporiadkamiprerušiť (predčasne): prerušiť ťarchavosťprestať: prestať, skončiť s robotou

    2. mať zlý koniec • hovor. expr. dobačovaťdogazdovaťdoskákať: skončiť na šibenici, v nemocnici; už sme dobačovali, doskákali; takýmto spôsobom rýchlo dogazduješ

    3. p. umrieť


    urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviťvykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus prácezriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načaskniž. učiniť: učiniť niekomu radosťzložiť (o nejakom úkone): zložiť sľubabsolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuťzmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dvahovor. expr.: vystrúhaťvystruhnúťstruhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasuexpr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dvahovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhnemeporobiťpovykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba

    2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviťzriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účesvyrobiťvyhotoviťzhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiekzostaviťzostrojiťskonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadlapripraviťprichystaťprihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľhovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolískuexpr.: skŕpaťznôtiťznevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obedobyč. pejor.: zmastiťspichnúťzlepiťpozliepaťstrepaťzlátaťzbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľusubšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliťzosmoliťvypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť veršhovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program?vytvoriťutvoriť: vytvoriť, utvoriť si názorvybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihriskozastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obedzastar. vystanoviť (Kukučín)

    3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviťzriedkavejšie zrobiťkniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom

    4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviťnaložiťzriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôlepodniknúť: nepodnikol v tej veci celkom ničpočať sipočať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať

    5. p. spôsobiť


    vykonať 1. naplniť skutkom niečo zamýšľané • urobiťspraviťuskutočniťrealizovať: vykonať, urobiť, uskutočniť rozsudok smrti; vykonať, spraviť zamýšľanú cestu; realizovať rozkazykniž. učiniť: učiní všetko, čo trebaodbaviťvybaviťzastar. odbyťhovor. expr. odkrútiť (vykonať istú povinnosť, úkon): odbaviť, vybaviť si pobožnosť; robotu si odbyl; pracovnú zmenu si už odkrútilabsolvovaťskončiť: kurz absolvoval, skončil už vlanizložiť (nejaký úkon): zložiť sľubzriedkavejšie zrobiť: lekár vykonal, zrobil u nás návštevupodniknúť: podniknúť útok na niekohozastať (mať schopnosť vykonať): svoju prácu zastanepovykonávaťporobiť (obyč. postupne): povykonáva, porobí, čo načim

    2. stať sa pôvodcom niečoho (obyč. zlého, nenáležitého, nezvyčajného) • vyviesťexpr. vyparatiť: Vidíte, čo nám syn vykonal, vyviedol, vyparatil!vystrojiť: je to hanba, čo ste tu vystrojilipovykonávaťpovystrájaťpovyčíňaťexpr.: povyvádzaťpostvárať (postupne, viac skutkov) • navykonávaťnavystrájaťnavyčíňaťexpr.: navyvádzaťnastvárať (vykonať vo veľkom množstve): Koľko pestiev sme za mlada navystrájali, nastvárali!expr.: napáchaťpopáchaťpošarapatiť

    3. p. vybaviť 1, 2


    zakončiť doviesť do konca, urobiť koniec niečoho a obyč. na konci opatriť niečo niečím (op. začať) • zavŕšiťkniž.: zvŕšiťzakľúčiť: vystúpenie zakončili, z(a)vŕšili, zakľúčili tancom; sukňu zakončiť obruboukniž. dokonať: dokonať svoje dielouzavrieťuzatvoriť (reč, rozhovor a pod.; op. otvoriť): uzavrieť, uzatvoriť diskusiu, prednáškudokončiťdovŕšiť (úplne, vyčerpávajúco): robotu nestihol dokončiť, dovŕšiťskončiťukončiť: zápas skončiť, ukončiť predčasnekorunovať (úplne zakončiť): úspešnú robotu korunovala odmenaabsolvovať (vychodiť školu, kurz a pod.): maturitu absolvoval výbornezried. epilogizovať (urobiť záver; Vajanský)


    zložiť 1. dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu a uložiť • kniž. sňať: zložiť, sňať klobúk z hlavy; zložiť náklad z vozakniž. zosňať: zosňať niekomu putázvesiť (niečo zavesené): zvesiť, zložiť obraz zo stenyzavesiť (telefón, slúchadlo) • poskladaťkniž. posnímať (postupne, viacero vecí al. z rozličných miest): poskladať knihy z policezosadiť: zosadil dieťa z hojdačky

    2. dať dokopy a tým utvoriť celok • poskladať: rozobraté hodinky už nevedel zložiť, poskladaťzostaviťzmontovať (z hotových častí): zostaviť stavebnicu, zmontovať chatuzrubiť (zložiť zo zrubov): domec zrubený z brvienskonštruovaťzostrojiťhovor. zmajstrovať (vymyslieť a zhotoviť do celku): sám si zložil, zostrojil prístrojhovor. znôtiťexpr. sklepať (narýchlo, nedôkladne): debnu znôtil, sklepal zo starých dosákzopäť (ruky) • zosumovaťzosumírovať: keď všetky fakty zosumírujem…zoštylizovaťsformulovať (štylizovaním zložiť, zostaviť): zoštylizovať text prednášky

    3. dať do záhybov, dať cez seba • poskladať: zložiť, poskladať papier, látkuprehnúťpreložiť: prehnúť, preložiť okraj listu

    4. expr. fyzicky (pren. i slovami) napadnúť a premôcť • zraziť: zložiť, zraziť súpera na zemexpr.: skoliťskosiť: skoliť, skosiť niekoho jedným úderomzvaliťpodťaťkniž. sklátiť: neos. zvalilo, podťalo, sklátilo ho na zemzastreliť: zložil, zastrelil jeleňa jediným výstrelom

    5. utvoriť umelecké dielo (obyč. hudobné al. slovesné) • skomponovať: operu zložil, skomponoval ako dvadsaťročnýnapísať: napísať román, kantátuexpr.: sklepaťzbúchaťzlepiťpozliepať (narýchlo a povrchne): sklepať, zbúchať poviedkuposkladať (viacero diel)

    6. uskutočniť nejaký duševne náročný al. významný úkon • urobiťspraviť: zložiť, urobiť doktorát, maturitu; spravil prijímacie skúškypodstúpiť: podstúpil zaťažkávaciu skúškuabsolvovať: úspešne absolvoval záverečný ceremoniálkniž. učiniť: učiniť sľub čistoty; učiniť, zložiť prísahuposkladať (postupne)

    7. p. vzdať sa 8. p. zaplatiť 1


    absorbovať mať schopnosť niečo do seba dostať a spotrebovať • vstrebaťprijaťpohltiťvpiťvsať: zem absorbovala, vstrebala, pohltila vlahu; pokožka dobre absorbuje, vpije, vsaje krémneprepustiť (o svetle a zvuku): stena absorbuje, neprepustí hlukadsorbovať chem. (absorbovať nejakú látku povrchovou vrstvou inej látky) • povpíjať (postupne)


    nasiaknuť prijať do seba tekutinu al. pach • vpiťvsaťnasaťvstrebať: zem nasiakla vodou; zem vpila, nasala, vsala, vstrebala vodu; bavlnená látka vpije, vstrebe pot, nasiakne potomabsorbovaťpohltiť (zároveň spotrebovať): chemické látky môžu pohltiť zápachnapáchnuť (iba o pachu): šaty napáchli cigaretovým dymomnamoknúť (iba o vode): bielizeň na daždi namoklahovor.: napiť savypiť: špongia napitá vodou; pôda vypila všetku vlahunasýtiť sa (byť preniknutý niečím): vzduch nasýtený vôňou


    piť 1. prehĺtaním prijímať tekutinu • glgať (hlasno piť): pije, glgá priamo z fľašepopíjať (si)upíjať (si) (po troche piť): popíja víno, upíja si z vínapoťahovať (piť s prestávkami): poťahuje si z termosky čajexpr. cickať (po troche): dieťa cická mliečkosrkaťsŕkaťchlipkaťpochlipkávaťuchlipkávať (pomaly a po troche): slamkou srkať, chlipkať malinovkuexpr.: napájať sanadájať sa (piť v množstve): deti sa napájajú, nadájajú džúsomexpr. ťahať (piť z fľaše) • expr.: slopaťlogaťlôchaťlúchaťdrúľaťchlontať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): pes slope, logá vodu; krava lúcha zo žľabuchlípaťchleptaťchľamtaťchľastaťstrebať (hltavo, rýchlo, hlasno piť; pejor. o ľuďoch): chlípať horúcu kávu; prasa chľasce voduexpr. súkať (hltavo, bez miery): súka do seba pohár za pohárompripíjať (piť na zdravie) • vypíjať (piť všetko al. zostatok) • odpíjať (piť z nejakého množstva) • požívať (piť v tekutom stave): požívať liekkonzumovať (pitím al. jedením spotrebúvať): konzumujú veľa piva

    2. nadmieru požívať alkoholické nápoje • opíjať sa: piť, opíjať sa do nemotyexpr.: chľastaťslopaťlogaťstrebaťuhýbať siuhýnať si: nechce prestať chľastať; každý deň si uhýnaexpr.: trundžiťhovor. pejor. korheľčiť: korheľčí od mladostiexpr.: tankovaťcicať: chlapi tankujú, cicajú od ránasubšt.: nasávať • sať

    3. mať schopnosť prepúšťať, prijímať tekutinu • pohlcovaťvpíjať: suchá zem smädno pije, pohlcuje, vpíja letný dážďabsorbovaťvstrebávať: látka absorbuje, vstrebáva pot

    4. p. cicať


    prijať 1. mať schopnosť obsiahnuť niečo do seba • absorbovať: zem prijala, absorbovala výdatné zrážky; látka nestačí prijať, absorbovať vlhkosťpohltiťvpiťvsaťvstrebať: záclony pohltili dym; pokožka dobre vpije, vsaje výživný krém; listy vstrebali vlahupojať (najmä rozlohou): sála pojme, prijme tisíc divákov

    2. dovoliť niekomu vstúpiť niekam a pokladať ho za organickú zložku, súčasť niečoho • pribrať: prijať, pribrať niekoho do partievziaťzobrať: prijali, vzali do spolku ďalších členov; vziať, zobrať niekoho na bytprivítať: privítali ho v rodine ako svojhoadoptovaťosvojiťprisvojiť si (prijať do rodiny, prijať za vlastné): adoptovať dieťa z domova; prisvojili, osvojili si chlapca ako sirotu

    3. prejaviť súhlas s niečím • akceptovať: naše požiadavky vedenie prijalo, akceptovalouznať (prijať ako pravdivé, nevyhnutné a pod.): uznať nevyhnutnosť daného postupukvitovať: hercov výkon obecenstvo kvitovalo s nadšenímrešpektovať (prijať ako nevyhnutné a podľa toho sa správať): rešpektujem tvoje námietkyschváliť (obyč. úradne prijať): návrh, uznesenie plénum schválilo, prijalopodrobiť sapodvoliť sa (prijať po zdráhaní): podvoliť sa miestnym zvykom; bez slov sa podrobila navrhnutému plánukniž. recipovať: recipovať názory

    4. začať mať (istý tvar, výraz, istú kvalitu a pod.) • nadobudnúťdostaťzískať: jej tvár prijala, nadobudla ostrý výraz; ocenenie získali z rúk predsedu poroty

    5. p. vziať 3, 4 6. p. privítať 2


    vpiť pitím pohltiť, pórmi a pod. vtiahnuť • vstrebať: bavlnená látka dobre vpije, vstrebe potvcucaťvcicať: koláč vcucal všetku šťavunasiaknuťvsiaknuť: zem nasiakne vlahou, zem vsiakne vlahunapiť savypiť: špongia napitá vodou; pijak vypil mastnotu; korienky vodu rýchlo vypilimenej vhodné: vsaťnasať: vsala, nasala vlhkosťprijaťpojaťpohltiťabsorbovať: pôda pojme, absorbuje veľa vodyodb. resorbovať (do vnútra buniek) • povpíjať (postupne)


    absorbovať sa p. vsiaknuť


    vsiaknuť (o tekutine) vniknúť do pórovitej, sypkej látky, byť pohltený • vpiť sa: voda rýchlo vsiakne, vpije sa do rozpukanej zemevsať sa: atrament vsiakol, vsal sa do pijavého papieravstrebať sa: masť sa vstrebala do pokožkyabsorbovať sa: kyslík sa absorbuje vo vodezried. zasiaknuť: pot zasiakol do šiat


    abstinencia zdŕžanie sa niečoho, najmä pitia liehovín: zachovávať úplnú abstinenciustriedmosťzdržanlivosť: pohlavná striedmosť, zdržanlivosťzastar. striezlivosť: spolky striezlivostiodriekanieexpr. pôstkniž. frugalita (zachovávanie miery)


    abstinent kto sa zdržiava telesných pôžitkov, najmä pitia liehovín: stať sa abstinentomnepijannefajčiar (kto nepije, nefajčí): sú tu samí nepijani, nefajčiariexpr. mních (striedmy človek)


    abstinentný p. zdržanlivý


    zdržanlivý ktorý mierni prejavy svojich citov; ktorý zachováva mieru v prejavoch, v jedení, pití a pod.; svedčiaci o tom • umiernený: je zdržanlivý, umiernený vo svojich prejavoch; umiernená politikamiernynevtieravýdiskrétny: je to veľmi mierny, diskrétny človekrezervovanýodmeraný (zdržanlivý v správaní): zachováva si rezervovaný, odmeraný postojchladnýstudenýoficiálny (zdržanlivý v správaní sa): chladný, oficiálny tón reči; studený úsmevstriedmy (zdržanlivý v pôžitkoch): vedie striedmy život; je striedmy v nárokochabstinentskýabstinentný (zdržanlivý v pití alkoholu): má abstinentské zásadyasketickýexpr.: kláštornýkláštornícky: žiť asketickým, kláštorným životomcudnýmravnýčistýhanblivý (zdržanlivý v pohlavnom živote): cudná, čistá dievčina; hanblivý chlapecuzavretýneprístupnýnekomunikatívnyupätýodmietavý (zdržanlivý v spoločnosti): je to uzavretý, upätý človekhovor. škrobenýpren. kožený (zároveň predstieraný): škrobený, kožený výraz tváre


    abstinentský p. zdržanlivý, nealkoholický


    nealkoholický ktorý neobsahuje alkohol; ktorý je bez podávania a konzumácie alkoholu • bezalkoholický: nealkoholické nápoje (op. alkoholické); bezalkoholické pivo; zišla sa u nás nealkoholická, bezalkoholická spoločnosťabstinentský: abstinentský večierokslang. nealko


    abstrahovať p. zovšeobecniť, nevšimnúť si


    nevšimnúť si nevziať do úvahy (úmyselne al. neúmyselne) • vynechaťobísťneuviesťodmyslieť (si): nevšimol si závažnú vec; neuviedol, obišiel známych autorov; odmyslel (si) zopár faktovabstrahovať: abstrahovať od problémov, rozdielovodmietnuť (nevšimnúť si úmyselne): odmietol nové tituly kníhbojkotovať (hospodársky al. politicky odmietať, odmietnuť)


    odhliadnuť nebrať na niečo ohľad, zreteľ • nebrať do úvahyodozrieť: ak odhliadneme od čiastkových neúspechov; ak neberieme do úvahy prehrunevšimnúť si: vedome si nevšimol zlomyseľnú poznámkuhovor.: odrátaťodpočítať: keď odrátame, odpočítame jeho spôsoby, bol to dobrý človekkniž. abstrahovať (od niečoho) • kniž. zried. substrahovať


    zovšeobecniť dať všeobecný význam niečomu, obyč. na základe skúmania a porovnávania jednotlivých javov; urobiť všeobecne platným, použiteľným (op. skonkretizovať) • generalizovať: zovšeobecniť, generalizovať svoje skúsenostipaušalizovať (obyč. povrchne, nediferencovane): veci neradno paušalizovaťabstrahovaťvyabstrahovať (zovšeobecniť pomocou abstrakcie): žiak vedel dobre abstrahovať; vyabstrahovanie zákonitostí


    abstrakcia p. idealizácia


    idealizácia filoz. tvorenie ideálneho pri zobrazovaní sveta, idealizovanie • abstrakcia: bod je idealizácia, abstrakcia


    abstraktný 1. založený na abstrakcii, získaný abstrakciou (op. konkrétny) • myšlienkovýideálny: abstraktný, myšlienkový svet; abstraktná, myšlienková, ideálna konštrukcia, schémanekonkrétny: nekonkrétny dôkazpojmový (realizovaný v pojmoch): pojmové myslenie, kategórieteoretický (op. praktický): teoretická úvahakniž. odťažitý: odťažitý problém

    2. p. neskutočný 1


    akademický 1. týkajúci sa najvyššej vzdelávacej inštitúcie (vysokej školy, univerzity) • vysokoškolskýuniverzitný: akademická, vysokoškolská pôda; mať akademické, univerzitné vzdelanie; akademický, vysokoškolský titul; akademické, vysokoškolské práva a slobody

    2. zameraný čisto teoreticky, odborne náročný; i pejor. nemajúci praktický význam • teoretickýabstraktnýkabinetný: akademická, teoretická debata; akademický, abstraktný, kabinetný problémpejor.: učenývedecký: je to veľmi akademické, učené, vedecképrázdnybezobsažnýneobsažnýpejor. jalový (neprinášajúci nič závažné, konštruktívne, podstatné): schôdzky majú charakter akademických, prázdnych, bezobsažných, neobsažných, jalových diskusiípejor. priakademický (prehnane akademický)


    ideálny 1. totožný s ideálom; taký, aký by mal byť; zodpovedajúci túžbam, predstavám o ideáli • bezchybnýdokonalý: ideálna, bezchybná manželka; ideálny, dokonalý hrdinavzornýukážkový (slúžiaci ako vzor, ukážka ideálnosti): vzorný, ukážkový otec; ukážkové rodinné vzťahynajlepšínajvhodnejší: najlepší, najvhodnejší postup, spôsob; najvhodnejšie prostredie na oddychperfektnýskvelý: prežili perfektnú, skvelú dovolenku; perfektné, skvelé počasievydarenýharmonický: vydarené, harmonické manželstvo

    2. ktorý jestvuje iba vo vedomí, v predstavách, nezodpovedajúci skutočnosti • abstraktný (založený na abstrakcii): ideálna, abstraktná konštrukcia; ideálne, abstraktné zobrazenieneskutočnýfiktívny (op. skutočný): ideálne, neskutočné, fiktívne svety, objektynereálnynerealistický (bez možnosti realizácie; op. reálny, realistický): nereálne, nerealistické predstavyplatonický (bez naplnenia v skutočnosti, bez zmyselnosti; obyč. o láske, vzťahoch a pod.)

    3. p. idealistický 1


    kabinetný 1. odtrhnutý od života, nesúvisiaci s praxou (o človeku al. jave, veci) • kniž. salónny: kabinetný, salónny vedec, revolucionárabstraktnýteoretický: zaoberať sa kabinetnými, abstraktnými, teoretickými problémamiakademický: viesť prázdnu akademickú debatu

    2. p. vzorový


    myšlienkový súvisiaci s myšlienkou, týkajúci sa myslenia • ideovýfilozofický: myšlienkové, ideové, filozofické prúdy, smeryduchovný: myšlienkový, duchovný svetpojmovýabstraktný

    p. aj abstraktný


    neskutočný 1. ktorý v realite nejestvuje; ktorý nezodpovedá skutočnosti (op. skutočný, reálny) • nereálnykniž. ireálny: neskutočný, nereálny svet fantázie; nereálny, ireálny predpokladneživotnýnerealistický (nepodobný skutočnému životu): neživotný, nerealistický opis skutočnostiabstraktnýnekonkrétnykniž. odťažitý (vyskytujúci sa iba v myšlienkach; odtrhnutý od skutočnosti, od života): abstraktné, odťažité predstavy; nekonkrétne plány; rozvíjať odťažité témyneuveriteľnýabsurdnýkniž. bizarný (príliš vzdialený od skutočnosti): vyrozprával nám neuveriteľný, absurdný príbeh; socha s bizarnými tvarmiutopickýutopistický (založený na nereálnej, neuskutočniteľnej predstave): utopická predstava o rovnostivymyslenýfantastický: vymyslený, fantastický dej knižkylegendárny (ktorý je iba legendou): legendárny príbehmýtický (majúci charakter mýtu): mýtické postavykniž.: imaginárnyfiktívny (utvorený fantáziou): imaginárne, fiktívne predstavysimulovanývirtuálny (utvorený strojom, počítačom ako náhrada za skutočný): simulované prostredie, virtuálna realitarozprávkový (vyskytujúci sa iba v rozprávkach): rozprávkový hrdinaknižnýschematickýpejor. papierový (vyskytujúci sa iba v knihách): knižný príbeh; schematický, papierový hrdinasnový (vyskytujúci sa iba vo sne, v túžbach): snová vízia svetazdanlivýiluzórnyiluzívnykniž.: domnelýpomyselný (založený na zdaní, ilúzii, vidine): zdanlivý, iluzórny pokoj; zdanlivá, domnelá smrťfatamorganickýchimérickýhalucinačnýpreludný: fatamorganické zjavenie; chimérické, halucinačné, preludné videnie, obrazyklamlivýklamný (založený na klame): klamlivá, klamná predtuchanadprirodzenýnadpozemskýnadzemskýkniž. zastar. nezemský (existujúci vo vymyslenom svete; prevyšujúci skutočnosť): neskutočné, nadprirodzené, nadzemské bytosti; dievčina nadpozemskej, nezemskej krásypren. nadoblačný: lietať v nadoblačných sférachnadživotný (väčší ako skutočný): nadživotná veľkosť

    2. p. neprirodzený 1


    pojmový týkajúci sa pojmov • filoz. konceptuálny: pojmové, konceptuálne myslenienocionálny: nocionálna oblasťabstraktnýpredstavovýmyšlienkový: abstraktný, predstavový, myšlienkový svet

    p. aj abstraktný 1


    nezmysel čo nemá zmysel • nerozum: odporovať by bol nezmysel, nerozumnezmyselnosťabsurdnosť: nezmyselnosť, absurdnosť nápadu je očividnákniž.: absurdumabsurdita: čo povedal, to je absurdumhlúposťsprostosťpochabosť: hnevajú sa pre hlúposti, sprostostihovor. pejor. gebuzina: tie gebuziny sa nedajú čítaťkniž. nonsens

    p. aj sprostosť 2


    absurdita, absurdnosť p. nezmysel


    absurdný p. nezmyselný


    nereálny nevyskytujúci sa v reálnom svete; nezhodujúci sa so skutočnosťou (op. reálny) • neskutočnýkniž. ireálnyfiktívny: nereálne, neskutočné postavy z rozprávok; filmový príbeh sa odohráva v neskutočnom, fiktívnom svetenehmotnýnadzmyslový: nehmotné, nadzmyslové javynesprávnychybnýfalošný (zámerne al. nezámerne iný ako je skutočný; op. správny): nereálny, nesprávny odhad situácie; uviesť nesprávne, chybné, falošné údajeutopickýideálny (existujúci v predstavách, plánoch a pod., obyč. s kladnými vlastnosťami): utopický, ideálny svetneuskutočniteľnýdonkichotskýdonkichotovský (ktorý sa nemôže stať skutočnosťou): nereálne, neuskutočniteľné, donkichotské plányabsurdný (príliš vzdialený od skutočnosti, s malou pravdepodobnosťou uskutočnenia): mať absurdné požiadavkyskresľujúciskreslený (deformujúci skutočnosť): mať o niečom skresľujúcu, skreslenú predstavu


    nezmyselný ktorý je bez zmyslu, pre ktorý niet rozumného dôvodu • nelogickýalogický: nezmyselné, nelogické riešenie; nelogické dôvodyhlúpysprostýsubšt. blbý (op. múdry): klásť hlúpe, sprosté otázkyabsurdný (ktorý je celkom bez zmyslu, logiky): absurdná myšlienkapochabý (svedčiaci o nezodpovednom, ľahkovážnom prístupe): viesť nezmyselné, pochabé rečinerozumný (op. rozumný, triezvy): klásť nerozumný odpor; viesť nerozumné vojnyneopodstatnenýneodôvodnenýbezdôvodný (op. opodstatnený, odôvodnený): neopodstatnené, bezdôvodné nepriateľstvozried.: bezzmyselnýprotirozumovýprotizmyselný

    p. aj zbytočný


    absurdum p. nezmysel


Pozri výraz ABS v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Krátky slovník slovenského jazyka: ď, minaret, básniť, pramen, promptny, trpas, neriešiť, kame, šot, vládnuť, bít, spáchať, padly, pneumatika, svedčať
Technický slovník: supé, win16, no, mer, sda, , čad, fifo, an, tã ã a, receipt, ej, tower, finis, deň
Ekonomický slovník: tluã, aty, ad n, sgc, zn, ck, mqs, hou, pra, mtz, zrs, rvd, kai, pyj, vtl
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV