Synonymá slova "a" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 4081 výsledkov (35 strán)

  • atmosféra 1. p. vzduch 2. p. situácia 1, prostredie 1, nálada 3, duch 6


    a to p. čiže 1


    atomizovať p. trieštiť 2, porov. rozdeliť


    atómový p. jadrový


    atrakcia príťažlivé, pútavé predstavenie, vystúpenie: púťové atrakcieexpr. magnethovor. expr. ťahák (niečo, čo vyvoláva neobyčajný záujem verejnosti): film bol ťahákhovor. expr. trhák (o filme, knihe, divadelnom predstavení)


    atraktívny p. príťažlivý


    atrament farebná tekutina na písanie: čierny, červený atramentzastaráv. tintazastar. černidlo (Hviezdoslav)


    atrapa p. napodobnenina


    atribút 1. p. znak 1 2. p. prívlastok 1


    atrofovať p. zmenšiť sa


    atypický ktorý sa vymyká z bežných, zaužívaných typov (op. typický) • netypický: atypické, netypické správanie; atypická, netypická výstavba (op. radová) • netypizovaný (op. typizovaný, sériový): atypické, netypizované fľaše, výrobkynetradičnýnezvyčajnýosobitýzvláštny: netradičný, nezvyčajný, zvláštny jav, prípadnekonvenčný (mimo konvencií): nekonvenčný spôsob, pohľad na vec


    au p. ach 3


    audiometer prístroj na určovanie ostrosti sluchu • sluchomer


    auditívny p. sluchový


    auditórium p. poslucháreň


    augur p. pokrytec


    august p. pajác 3


    aukcia p. dražba


    aukcionár p. dražobník


    aula p. sála


    aureola p. svätožiara


    aušus p. nepodarok 1


    aušusový p. nekvalitný, podradný 2


    autentický p. pravý 1, pôvodný 1, hodnoverný


    autentifikovať, autentizovať p. overiť


    autiak p. automobil


    auto p. automobil


    autobus veľké motorové vozidlo na dopravu osôb: diaľkový autobus, cestovať autobusomautokar (turistický autobus s príslušným vybavením): zájazd autokaromsubšt. bus


    autodidakt p. amatér


    autochtón p. praobyvateľ


    autochtónny p. pôvodný 1, domáci 2


    autokar p. autobus


    autokefália p. samostatnosť


    autokemping 1. táborenie motoristov v prírode • kemping: v posledných rokoch sa u nás rozšíril autokemping

    2. priestor na táborenie motoristov • kempinghovor. kemp: ubytovať sa v autokempingu, v kempingu, v kempe


    autokinetický p. samohybný


    autokratický p. diktátorský, absolutistický


    autokritika p. sebakritika


    automat 1. p. prístroj 2. p. samopal


    automaticky 1. porov. automatický 1 2. p. mimovoľne


    automatický 1. vykonávajúci nejakú činnosť al. úkony vlastnou silou, vlastným mechanizmom, bez účasti, zásahu človeka; založený na tomto princípe • plnoautomatickýplnoautomatizovaný: automatická, plnoautomatická, plnoautomatizovaná výrobná linkasamočinnýsamochodnýsamohybný: automatická, samočinná kontrola výrobkov; samočinné vypínanie magnetofónu; samochodný, samohybný strojautomatizovaný (vykonávaný automaticky): automatizované zariadenie, automatizované ovládanie prevádzky

    2. konaný automaticky, u človeka bez účasti vôle, vedomia (o prejavoch človeka al. iného živého tvora) • mimovoľnýsamovoľný: automatický, mimovoľný, samovoľný pohyb, reflexneuvedomenýnevedomý (bez účasti ľudského vedomia; op. uvedomený, vedomý): neuvedomená, nevedomá reakciapodvedomýpudovýinštinktívny: podvedomá, pudová, inštinktívna obranareflexnýreflexívny: reflexné, reflexívne prejavy organizmuzmechanizovanýmechanickýzautomatizovaný (robený bez rozmýšľania, automaticky, ako stroj; obyč. o pohyboch pri manuálnej práci) • bezmyšlienkovitý: bezmyšlienkovitá práca, bezmyšlienkovité úkony

    p. aj bezduchý 1


    automatizovaný p. automatický 1


    automobil dvojstopové cestné motorové vozidlo na prepravu osôb al. nákladov • auto: osobný, nákladný automobil, osobné, nákladné autohovor.: autiakvoz: sťahovací vozhovor. zastar. motorobyč. pejor. kára subšt.: fáro, búrak (veľký elegantný automobil) • hovor. limuzína (auto s uzavretou karosériou al. prepychový automobil): kúpil si limuzínuhovor. dodávka (dodávkový automobil): chodiť s dodávkouelektromobil (automobil na elektrický pohon) • kupé (automobil s uzavretou dvojmiestnou karosériou, obyč. s pevnou strechou): typ Škoda kupékaravan (obytný automobil): ísť do cudziny karavanomkamión (ťažký krytý nákladný automobil, obyč. diaľkový) • hovor.: nákladiaknákladniaksubšt. náklaďák (nákladný automobil) • hovor. gazík (terénny automobil zn. GAZ) • džíp (vojenský terénny osobný automobil) • subšt. tirák (veľký kamión so značkou TIR) • hovor. sanitka (sanitný automobil): zavolať sanitkuhovor. úrazovka (úrazový automobil) • hovor. záchranka (záchranný automobil)


    autonómia p. samostatnosť


    autonómne p. samostatne 1, porov. aj nezávislý


    autonómnosť p. samostatnosť


    autonómny p. nezávislý, samostatný 1


    autopsia 1. p. pitva 2. p. skúsenosť


    autor kto niečo vytvoril, najmä umelecké al. vedecké dielo: autor románu, štúdiepôvodca: pôvodca objavu, básnetvorca: tvorca piesnekniž. stvoriteľ: stvoritelia dejínpisateľ (autor niečoho napísaného): pisateľ vyhláseniakniž. tvoriteľ (Vajanský)


    autorita 1. p. úcta, vážnosť 1, vplyv 2 2. p. odborník, znalec, profesionál


    autoritársky p. prísny 1, panovačný


    autoritatívny p. prísny 1; totalitný, diktátorský, panovačný


    autostop spôsob cestovania, pri ktorom sa využíva zastavené auto • hovor. stop: prišiel domov (auto)stopom


    autostráda diaľková cesta s mimoúrovňovými križovatkami pre niekoľko prúdov motorových vozidiel • diaľnica: ísť po autostráde, po diaľnici


    autotaxi p. taxík


    avantgarda skupina priekopníkov • predvoj: literárna avantgarda, umelecký predvoj


    avantgardista p. priekopník


    avantgardný, avantgardistický p. priekopnícky, moderný 1, 2, nový 2


    avantúra p. dobrodružstvo


    avanturista p. dobrodruh


    avanturistický p. dobrodružný


    averzia 1. p. antipatia 2. p. odpor 2


    aviatik p. letec


    aviatika p. letectvo


    avión p. lietadlo


    avízo p. správa1, oznam


    avizovať dať správu niekomu o niečom, čo sa uskutoční • dať avízoohlásiťoznámiť: avizoval, ohlásil, oznámil som mu svoju návštevu; avizovali nám poštovú zásielkuupovedomiť (úradne oznámiť): upovedomiť cestujúcich o zmene dopravydať na vedomie: dali nám na vedomie rozhodnutie úraduupozorniť (vyzvať na všimnutie si niečoho): upozorniť na splatnosť účtu


    avšak p. ale 1


    azda p. možno 2, pravdepodobne 1, prípadne 2, vari 1, 2


    azdaže p. možno 2


    ázijský p. orientálny


    azúr kniž. belasá farba jasného neba • lazúrkniž. blankyt: azúr, blankyt mora


    azúrovo p. modro1


    azúrový p. modrý


    azyl p. útočisko


    1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú účinkovú • že: vyskakoval, až sa mu hlava zakrútila; bolo tam dymu, až, že zadúšalo

    2. zdôrazňuje pripojený výraz z hľadiska veľkej miery • dokonca: prišlo ich až, dokonca tridsať

    3. zdôrazňuje pripojený výraz z hľadiska krajnej hranice, miery a pod. • ibalen: až, iba dnes si ho všimli; z dovolenky sa vrátil iba, len včera

    4. p. kým 1 5. p. keď 1 6. p. ak 1


    až-až, ažaž p. veľa, priveľa


    ažúr p. mriežka


    ažúrový p. mriežkovaný


    ba 1. zdôrazňuje kladnú odpoveď (najmä po zápornej otázke), zdôrazňuje popieranie predchádzajúcej výpovede • ale: Nestretli ste ho? – Ba, ale áno. Nepôjdeš? – Ba pôjdem. Však to neurobíš?! – Ale urobím.

    2. p. aj 1 3. p. dokonca 1


    batéria (suchý) galvanický článok al. sústava takýchto článkov: batéria do tranzistorahovor. baterka: baterka sa vybilaakumulátor (akumulátorová batéria): musím dobiť akumulátor, batériu, baterku v autemonočlánok (jeden galvanický článok): do baterky potrebuješ tri monočlánky


    belosť, bielosť biele zafarbenie: belosť telabielobapoet.: belotabielota: belota snehu oslepuje očipoet.: beľúbeľ: beľ vyľakanej tvárepren. alabaster: svieti alabaster jej pleti


    besiedka 1. záhradný domček • altánaltánokfilagória: po obede si v lete chodievali sadnúť do besiedky, do altánkuzastar. letník (Kukučín)

    2. p. beseda 1


    bezbožný ktorý neverí v Boha al. ktorý sa prejavuje, správa tak, ako keby neveril; bez mravných zábran; svedčiaci o tom (op. zbožný) • neveriacineverecký (op. veriaci): bezbožný, neveriaci človek; bezbožné, neverecké knihyateistický (op. teistický): ateistická výchovapejor.: neznabožskýneznajbožskýexpr. pohanský: neznabožské, neznajbožské reči; bezbožný, pohanský svetbohapustýbohaprázdny: páchať bohapusté, bohaprázdne skutkyrúhavýrúhačskýbohorúhavýbohorúhačský (urážajúci Boha): rúhavé, rúhačské, bohorúhavé, bohorúhačské rečihriešnynemravnýnehanebný (porušujúci mravné zásady): viesť hriešny, nemravný, nehanebný životskazený (mravne): skazený svetsvätokrádežný


    bezdôvodný ktorý nemá dôvod, príčinu (op. odôvodnený) • neodôvodnený: bezdôvodné, neodôvodnené podozrievanieneopodstatnený (op. opodstatnený): neopodstatnený hnevapriórnynepodloženýnepodopretý (ktorý je bez dôkazov, nezdôvodnený; op. podložený, podopretý): apriórne tvrdenie; nepodložené, nepodopreté obvinenieneoprávnený (op. oprávnený) • bezpodstatný: neoprávnená, bezpodstatná žiadosť, obavabezpríčinný: bezpríčinný smiechbezpredmetný: bezpredmetná námietkaexpr.: planýjalový: planý, jalový poplachzbytočný (ktorý nemusel byť, pretože nemal dôvod): narobili zbytočný rozruchzried. bezzákladný

    p. aj nezaslúžený, nespravodlivý


    bezduchý 1. (i pejor.) duševne, intelektuálne nerozvinutý; konaný, uskutočňovaný bez (tvorivej) rozumovej činnosti; nemajúci myšlienkovú náplň, hĺbku • bezobsažnýprázdnyneobsažný: bezduchý, bezobsažný, prázdny človek; bezduché, bezobsažné, prázdne, neobsažné táraniezried.: duchaprázdnyduchapustý (Hurban, Záborský)bezmyšlienkový: bezmyšlienkové dieloobmedzenýhlúpy: obmedzený byrokrat, hlúpe poznámkynetvorivý (op. tvorivý): netvorivé napodobňovanie, netvorivá prácabezmyšlienkovitýautomatickýzautomatizovanýmechanickýpren. pejor. papagájsky (robený mechanicky, bez hlbšieho uvedomenia, rozmýšľania): bezmyšlienkovité, automatické memorovanie; automatická, zautomatizovaná, mechanická činnosť; papagájske opakovanie

    p. aj schematický

    2. p. mŕtvy1 1


    bezočivý urážlivo smelý • opovážlivýtrúfalýexpr. prismelý: bezočivý, opovážlivý mladík; bezočivé, trúfalé, prismelé správanie voči autoritearogantný (bezočivo povýšený) • hovor. drzý (bezočivo vyzývavý): zabolela ju synova arogantná odpoveď; premeriaval si ženu drzým pohľadomkniž. impertinentnýnemiestny: impertinentná, nemiestna poznámkanetaktnýnevychovaný (op. taktný, vychovaný) • pejor. chrapúnsky: netaktné, nevychované, chrapúnske správaniedotieravýdobiedzavý (bezočivo neodbytný): dotieraví, dobiedzaví novináriodporný: odporný fagannehanebnýkniž. bezostyšný (nepoznajúci hranice hanby): nehanebné, bezostyšné ohováranieneslýchanýsubšt. nehorázny • expr.: pustýbohapustýbohaprázdny (bezočivosťou vzbudzujúci pohoršenie): neslýchaná, nehorázna, pustá, bohapustá lož; bohaprázdny rehotnár. priezočivýsubšt. sprostý


    bezpodmienečný ktorý platí bez podmienok, výhrad; ktorý nepripúšťa iné riešenie • odb. nepodmienečný: dostať bezpodmienečný, nepodmienečný trestúplný: úplná kapituláciakategorický (vylučujúci inú možnosť): kategorický príkaz, zákazbezvýhradnýabsolútny (ktorý nemá nijaké nároky, výhrady, obyč. v citovej oblasti): bezvýhradná, absolútna oddanosť, vernosťexpr. otrocký: vyžadovať otrockú poslušnosťnevyhnutnýokamžitý (ktorý neznesie odklad): žiadať bezpodmienečnú, nevyhnutnú nápravu; okamžité splnenie úlohy


    bezpohlavný 1. pohlavne nevyvinutý; neprejavujúci záujem o pohlavný život • asexuálny: bezpohlavná, asexuálna bytosť

    2. p. neurčitý


    beztak hovor. 1. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • aj taki tak: poďme domov, beztak, aj tak už nič neurobíme; nechaj ho, beztak, i tak si urobí po svojomani tak (iba v záporných vetách): vráťte sa, beztak, ani tak už tam nič neuvidíte

    2. dopĺňa výpoveď a modifikuje pripojený výraz s cieľom podať isté vysvetlenie • aj taki taktak či tak: ty mu beztak, aj tak dobre neporadíš; odíďte, lebo mu beztak, i tak iba zavadziate; beztak, tak či tak mu nik neuveríjednakojednak: ale vy mu jednak(o) nepomôžetehovor. beztoho: Za chlapcom sa nerozbehol, beztak, beztoho by ho nebol dobehol.fraz.: napriek tomunapriek všetkémunapriek tomu všetkému

    3. p. predsa 2


    beztvarý ktorý nemá určitý, pevný tvar • beztvárny: beztvará, beztvárna hmotaodb. amorfný: amorfný nerastneurčitý: neurčitý umelecký výtvor


    bielo majúc bielu farbu, farbu ako sneh, na bielu farbu, bielou farbou (op. čierno) • nabielo, pís. i na bielo (op. načierno) • dobiela, pís. i do biela (op. dočierna): bielo, nabielo natreté dvere; lastovička má na brušku bielo, dobiela sfarbené periesnehobielo: snehobielo prestretý stôlalabastrovopoet. úbeľovo: kaštieľ alabastrovo, úbeľovo žiari v slnečných lúčochpoet. snežne: Snežne sa v slnci smial môj dom. (Mihálik)expr.: bielučkobielunkobielulinkobieluško: bielučko, bielunko vypratá bielizeňnabielučkonabielunkonabielulinkonabieluško, pís. i na bielučko atď.: na bielučko natreté zábradliedobielučkadobielunkadobielulinkadobieluška, pís. i do bielučka atď.: do bielunka, dobielulinka vyšedivené vlasy

    porov. aj biely


    biely ktorý má farbu ako mlieko, sneh, ľalia a pod.: biele zuby, biele šatysnehobielymliečnobiely: biele, snehobiele šaty nevesty; biela, mliečnobiela pokožkajasnobielykniž.: bieloskvúcibelostný (krásne, žiarivo biely): bieloskvúce plecia, belostný mramorcínovobiely (biely ako cín): cínovobiela farbakriedový (biely ako krieda): kriedová tvárpren. alabastrovýmramorový (obyč. o pokožke, tvári a pod.) • porcelánovobielyporcelánový (biely ako porcelán; obyč. o tvári) • perleťový (biely a lesklý ako perleť) • platinový (biely ako platina) • mliečny (farbou podobný mlieku): mliečne skložltobiely (biely so žltým nádychom): žltobiele vlasymodrobiely (biely s modrým nádychom): modrobiely dymsivobielybelavýšedivobielypopolavobielyšpinavobiely (biely s nádychom do siva): sivobiele, šedivobiele mraky; popolavobiele vlasy; špinavobiele múry domovstriebrobiely: striebrobiely kovpren. srienistý: srienistá hlava starcapren. snežný (Kalinčiak)expr.: bielučkýbielučičkýbielunkýbielulinký: bielu(či)čká, bielu(li)nká košeľazabielenýzabelený (ktorý sa stal bielym): zabielené, zabelené ruky od vápnapribiely (príliš, nápadne biely): pribiela tvár


    bisťu 1. vyjadruje mierne zahrešenie, zakliatie • bisťubohubisťu dadebisťuže: ej, bisťu, ako je to možné; bisťubohu, čo si to za človeka; a to, bisťu dade, nie je zlá ponukabodajbodajžebodaj ťabodaj hobodajže ťabodajže ho: bisťu, bodaj ťa, ale som sa zľakol; bodaj (že) ho, ozval sa mi žlčníkabyže ťabastrigulibasordika motyka: Bastriguli, basordika motyka, zasa si tu?

    2. p. veru


    bufet obchodná miestnosť, v ktorej sa podáva rýchle občerstvenie • kantína: v staničnom bufete, v kantíne mali iba vysušené chlebíčkybistrovoj. slang. arma: v arme potajomky čapovali


    celkom 1. vyjadruje okolnosť krajnej miery, úplnosti niečoho (deja, stavu, vlastnosti a pod.) • úplneplne: celkom, úplne sa zotmelo; plne sa sústredili na prácunaplnosplnakniž. zúplna: naplno, splna rozkvitnutá ruža; zúplna popretŕhať rodinné zväzkyhovor.: dočistanačistonadobro: svojím správaním ho dočista pripraví o rozum; vlasy má už načisto šedivéhovor.: naskrznaskrzeexpr. skrz-naskrz: kým prišiel domov, naskrz(e), skrz-naskrz premokolkompletnehovor. komplet: ešte to nie je kompletne, komplet hotovéhovor. zgruntu: zgruntu prerobený domzried. nacelkom (Bodenek)zastar.: celecelkycelkovitefraz.: na celej čiareso všetkým činomnespis.: zbrusu • docela: cele vážne poviem (Matuška); darí sa mu celky, celkovite dobredokonalehovor.: absolútnetotálneexpr. stopercentne (so zdôraznenou okolnosťou krajnej miery): je dokonale šťastný; vrátil sa absolútne, totálne vyčerpaný; je už stopercentne zdravýdiametrálne (celkom opačne): diametrálne sa odlišujúhovor. navlasnachlp, pís. i na chlp (zo všetkých stránok): sú si navlas podobní; spravil to nachlp rovnakonaširokodoširokadokorán (pri otváraní a pod.): celkom, dokorán roztvoriť okno; naširoko, doširoka otvoriť dveresubšt.: cakompak • cakomprásk • cakumpak • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl

    2. p. vôbec 1


    cesta 1. premiestňovanie sa za istým cieľom: vydať sa na cestupúť: dlhá púť nehostinnou krajinoutúra (dlhšia turistická cesta, hovor. expr. namáhavá cesta): ísť na celodennú túruturné (cesta s organizovaným verejným vystúpením): koncertné turné

    2. užší pás zeme upravený na premávku • zastaráv. hradská: ísť po ceste, po hradskejhovor. asfaltka (asfaltová cesta) • hovor. betónka (betónová cesta) • autostrádadiaľnica (diaľková cesta) • vozovka (cesta oddelená od krajnice čiarou)

    3. p. metóda


    cieva rúrka v živočíšnom al. rastlinnom organizme rozvádzajúca krv al. výživné látky: systém cievžila: podrezať si žily; listové žilyanat.: vénatepnaartéria (cieva odvádzajúca zo srdca okysličenú krv) • kanálik: kanáliky v stonke


    cigareta druh fajčiva z jemne pokrájaného tabaku v rúrkovitom papierovom obale • subšt. cigaretľa: ušúľať si cigaretu, cigaretľuhovor.: amerikapapirosapapiroskasubšt.: cigoška • ciga: zapáliť si cigošku


    cirkusant zamestnanec cirkusu • hovor. cirkusák: túlavý život cirkusákaartistakomediant (výkonný cirkusový umelec): predvádza sa ako cirkusový artista, komediant

    p. aj artista


    citový 1. týkajúci sa citu, súvisiaci s citom • emocionálnyemočnýemotívny: citový, emocionálny, emotívny svet, zážitok; emočná sila, línia románuodb.: senzitívnysenzibilný: senzibilná reakcia; senzitívny, senzibilný človekodb.: afektívnyafektový: afektívna pamäť; afektívny, afektový prejavlingv. expresívny: citové, expresívne zafarbenie slova; expresívny významlyrický (vyjadrujúci city, nálady): lyrické pasáže básnehovor. pren. srdcový (týkajúci sa ľúbostného citu): srdcová záležitosť

    2. p. citlivý 2


    ctižiadostivý túžiaci uplatniť sa, vyniknúť; túžiaci po cti, uznaní (o človeku); svedčiaci o ctižiadosti • ambiciózny: byť zdravo ctižiadostivý, ambiciózny; ctižiadostivé, ambiciózne plánycieľavedomý (idúci za istým cieľom): patrila k cieľavedomým ľuďompriebojný (idúci dopredu, presadzujúci sa; op. nepriebojný): priebojný študent, duchdravý (bezohľadne ctižiadostivý; o človeku) • ctibažný (bažiaci po sláve, cti): byť chorobne ctibažný


    čáry-máry zaklínacia formulka pri čarovaní • čary-maryčáry-máry fuk: vyriekol čáry-máry (fuk) a hodinky zmizliabrakadabrakahókus-pókus: paličkou trikrát zakrúžil nad klobúkom, zamrmlal abrakadabraka, hókus-pókus a vybral z neho zajacasimsalabim


    časový 1. týkajúci sa času • temporálny: časová, temporálna súvislosť; časové, temporálne spojkychronologický: časová, chronologická postupnosť

    2. príznačný pre istú dobu • dobovýaktuálny: časové, dobové otázky, témy


    časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri častidiel: prvý diel filmudielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dieleczväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníkačiastka: čiastky rokapodiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podielkvóta (pomerná časť): finančná kvótasúčasťsúčiastka: súčasť, súčiastka oblečeniakus: kus chlebačlánok: článok reťazeohnivoohnivko (časť reťaze): železné ohnivkáetapa: vývinová etapaoddiel: oddiel knihykapitolazastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlavapasážkniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedkypartia: partia symfóniestať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihyepocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epocháchvýňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z operyhud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomokfragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposuútržok: útržky rozhovorukniž. úlomok: úlomky vietukážka: predniesť ukážky z dielakniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo životakniž. výrez: výrez zo skutočnostizastar. výlomok: výlomky z Jánošíkaúryvok: úryvky z listuzložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdyprvokelement (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementyodb. komponent: komponenty zlúčenínúsek: úsek cestyrajónkniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajónsektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektoryštvrť (časť mesta): vilová štvrťhovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment


    čert nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla • diabol (op. anjel): preobliecť sa za čerta, pokušenie diablasatansatanáš: pekelný satanášAntikrist (diabol ako protivník Krista) • pren. antikrist (zlý človek) • zlý duchzloduchpekelníkdémonluciferbesďas (obyč. v nadávkach): ký ďas ťa sem dovliekolexpr. rohatýhovor. expr.: paromšľakfras (obyč. v kliatbach): nech ho parom uchytí; šľak to vzal; bodaj ho fras vzalhovor.: anciášancikrist (v kliatbach a nadávkach): anciáša, ancikrista tvojhohovor. expr. helement (v nadávkach) • hovor. expr. beťah (v kliatbach a nadávkach) • zastar.: priepastník (Vansová)rarach (Hurban)kniž. zastar. zloboh (Dobšinský)bibl. belzebubnáb. pokušiteľ: premôcť pokušiteľažart. krampus (Letz)


    čin niečo vykonané, uskutočnené • skutok: nerozvážny čin, hrdinský skutokakt: akt pomstykrok: nerozmyslený krokkniž. počin: významný počinakcia (zámerná činnosť): bojová akciaoperácia (čin pozostávajúci zo zložitejších úkonov): obranná operáciaúkon (časť súvislej činnosti): právny úkondielo: dielo odvahy


    činiteľ 1. kto sa na niečom aktívne zúčastňuje, kto má na niečo vplyv: politický činiteľkniž. dejateľ: kultúrny dejateľ

    2. pôsobiaca, hybná sila: časový činiteľfaktor: hospodársky faktorpôvodcaagens: lingv. pôvodca, agens dejakniž. subjekt: vystupovať ako subjekt dejín

    3. p. orgán 3


    činnosť 1. vykonávanie niečoho: vedecká, podnikateľská činnosťprácarobota: telesná, namáhavá práca, dať sa do roboty; tešiť sa z výsledkov robotyzamestnanie: zamestnanie predavačky; pripraviť žiakom náhradné zamestnanieprax (činnosť v istom odbore s cieľom pripraviť sa na prácu; činnosť v istom odbore vôbec): pedagogická prax poslucháčov, lekárska praxaktivita (zvýšená činnosť): umelecká aktivitadielo: pokračovať v dielekniž. var (intenzívna činnosť): myšlienkový var

    2. fungovanie niečoho • chod: činnosť, chod strojabeh: zabezpečiť beh podnikuprevádzka: uviesť elektráreň do prevádzkypráca: práca nôhfunkcia: dobrá funkcia obličiekpohyb: uviesť motor do pohybu


    čiže 1. vyjadruje priraďovací vzťah, vzťah totožnosti medzi dvoma členmi, z ktorých druhý istým spôsobom vysvetľuje, objasňuje význam prvého člena • to jest (skr. t. j.): nastáva znehodnotenie papierových peňazí, čiže, t. j. infláciatedatotižtotižto: v dvadsiatych a tridsiatych rokoch, teda v období medzi dvoma vojnami; cez víkend, totiž, totižto v sobotu pôjdeme na výleta tonespráv. a síce: zdravý človek má vyvinutých päť zmyslov, a to zrak, sluch, hmat, čuch a chuťalebo: import alebo dovoz by mal byť nižší ako vývoz

    2. p. ale 2


Pozri výraz A v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: tlt, bsd, btt, ons, hbl, mda, vds, vdp, duo, rvz, oki, osr, gav, eq, mga
Slovník skratiek: å, nzp, x37, aen, hnz, å ä er, d52, nov, nvt, dlc, geamr, z85, sem, ť, lce
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV