Synonymá slova "ov" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 313 výsledkov (3 strán)
-
oslava 1. podujatie na počesť niekoho, niečoho • slávnosť: rodinná oslava, slávnosť • oslavovanie • hovor.: sláva • paráda: oslavovanie narodenín; Čo to tu máte za slávu, parádu? • večierok (menšia večerná slávnosť) • hovor. žúr (oslava v súkromí spojená s pohostením): byť pozvaný na večierok, na žúr • subšt.: párty • čurbes • mejdan
2. kniž. prejavovanie uznania al. úcty • oslavovanie: kniha je oslavou, oslavovaním hrdinstva • chvála: jedlo je chválou gazdinky • hold • pocta: báseň je holdom, poctou jubilantovi • ovácie (pomn.; verejné prejavy úcty volaním, potleskom a pod.): búrlivé, nadšené ovácie umelcovi • kniž. velebenie • zried. veleba (Sládkovič, Roy) • kniž. zvelebovanie • zastar. zveleba (Hviezdoslav): velebenie, zvelebovanie Boha • kniž.: glorifikácia • glorifikovanie: nezaslúžil si takú glorifikáciu
ovácie p. oslava 2
vädnúť 1. (o rastlinách) strácať sviežosť • uvädať • ovädať: rezané kvety rýchlo vädnú, uvädajú • usychať • uschýnať • vysychať • vysýchať • vyschýnať (nedostatkom vlahy): sad vysychá, stromy uschýnajú • odkvitať (strácať kvety): ruže odkvitajú • odumierať (obyčajne na jeseň): lístie už odumiera
2. p. chradnúť
ovädnúť p. zvädnúť 1
uschnúť stratiť vlhkosť, sviežosť, stať sa suchým; vypariť sa z povrchu • usušiť sa: tráva na koreni uschla, usušila sa; kvet uschol; pot na čele uschol, usušil sa • uvädnúť • zvädnúť • ovädnúť • zried. zavädnúť (v dôsledku straty vlhkosti stratiť sviežosť): kvety rýchlo zvädli • vyschnúť • vysušiť sa (dôkladne, celkom): konáre stromu vyschli; bylinky sa dobre vysušili • preschnúť • presušiť sa (trocha, čiastočne uschnúť; dôkladne uschnúť): do večera seno preschne, presuší sa; drevo dobre preschlo, presušilo sa skrz naskrz • zaschnúť (úplne, celkom uschnúť; uschnúť a prilepiť sa na niečo): pokopaná zem zaschla; krv na rane zaschla • obschnúť • oschnúť (na povrchu, čiastočne): bielizeň už o(b)schla • kniž. vyprahnúť (veľmi sa vysušiť): zem vyprahla, ústa vyprahli • pouschýnať • pousychať • pozaschýnať • pozasychať (postupne uschnúť): tráva predčasne pouschýnala, pousychala, pozasychala
zvädnúť 1. stratiť sviežosť, prestať byť čerstvým v dôsledku nedostatku vlahy, slnka a pod. (o rastlinách) • uvädnúť: muškát sa neujal, zvädol, uvädol • ovädnúť • obvädnúť: obvädnuté listy • povädnúť (postupne al. trocha): ruže vo váze rýchlo povädli • zried. zavädnúť (trocha, mierne) • odkvitnúť (prestať kvitnúť): odkvitnuté kvety • uschnúť • vyschnúť (prestať žiť nedostatkom vlahy): presadené stromčeky uschli, vyschli • odumrieť: odumreté lístie • ovisnúť (o rastlinách al. ich častiach pri nedostatku vody, živín a pod.): listy na slnku ovisli • pozvädať • pouvädať (postupne)
2. p. ochabnúť 1
zvädnutý 1. ktorý zvädol (o rastlinách, resp. o ich častiach) • uvädnutý: zvädnutá, uvädnutá ruža • ovädnutý • povädnutý • obvädnutý (trocha zvädnutý): povädnutá kytica • odkvitnutý (ktorý odkvitol): odkvitnuté kvety • uschnutý • vyschnutý • odumretý • ovisnutý • suchý (ktorý uschol, odumrel, ovisol pre nedostatok vlahy): vyschnuté stromčeky, suché, odumreté lístie; ovisnuté margaréty
2. p. ochabnutý 2
obhádzať hádzaním navrstviť niečo na povrch niečoho al. okolo niečoho • obhodiť • ohádzať • ohodiť: obhádzali, obhodili hrob kvetmi; ohádzať, ohodiť bunker zemou • expr.: okydať • obkydať • opackať • opáckať (obhádzať obyč. niečím nečistým): priečelie domu o(b)kydané, opackané blatom • expr. obcapkať: tortu obcapkala krémom • zahádzať (hádzaním pokryť) • omietnuť • hovor.: ovakovať • okožovať (obhádzať omietkou): zvonka ešte neomietnutá, neovakovaná, neokožovaná vila
omietnuť nahodiť omietku • hovor.: ovakovať • zavakovať • okožovať: drevenicu zvonka omietli, ovakovali, okožovali • hovor.: obhádzať • obhodiť • ohádzať • ohodiť (omietkou, cementom) • expr.: opackať • opáckať • obcapkať (omietnuť obyč. blatom)
ovakovať p. omietnuť
krajec plochý kúsok odkrojeného chleba • okruch: natrieť krajec, okruch chleba maslom • vršec: vršec chleba (Rázusová-Martáková) • expr. oval (veľký krajec) • nár. falat • smida • smidka • expr. okruštek (tenký kúsok chleba) • kniž. skyva (kus chleba): ísť do sveta za skyvou chleba (za zárobkom)
oval p. krajec
omámený 1. ktorý je zbavený jasného vedomia, zmyslov; svedčiaci o tom • zmámený • omráčený: po užití uspávacích liekov bol celý omámený, omráčený; omráčený padol dolu tvárou • utlmený (čiastočne zbavený jasného vedomia): pacient je ešte utlmený po narkóze • expr. omarený • hovor.: oťapený • ovalený: po prebdenej noci ostal omarený; od únavy bol celý oťapený, ovalený • zried. ošialený (zachvátený ošiaľom): od radosti bol až ošialený
2. p. očarený
prekvapený zasiahnutý niečím neočakávaným (o človeku); svedčiaci o prekvapení, údive • začudovaný • udivený: prekvapené, začudované, udivené dieťa; prekvapený, začudovaný, udivený pohľad • zarazený • zaskočený • expr.: vyjavený • omráčený (nepríjemne prekvapený): ostal zarazený, zaskočený, vyjavený; zarazená, zaskočená, vyjavená tvár • neskl. hovor. expr. paf: byť paf z úspechu • užasnutý • ohromený (veľmi prekvapený): dívala sa nemá a užasnutá • zried.: učudovaný • podivený • expr. al. slang.: vyvalený • vygúlený • vyhúkaný • vyoraný • expr.: ovalený • ohúrený
užasnutý naplnený úžasom, veľmi prekvapený; svedčiaci o tom • ohromený • ohúrený • omráčený: dívala sa užasnutá, ohromená, omráčená; užasnutý, ohromený, ohúrený pohľad • expr.: vyjavený • ovalený • zdúpnený • neskl. hovor. expr. paf: zastal vo dverách vyjavený; bol celý paf z toľkej nádhery • zarazený • zdesený • zhrozený (u ktorého prudký, neočakávaný negatívny zážitok vyvolal úžas): zarazená, zdesená, zhrozená nezmohla sa na slovo • stŕpnutý • zmeravený (ktorý od úžasu stŕpol, zmeravel): stŕpnutá, zmeravená tvár • nemý (ktorý od úžasu stratil reč): užasnutí, nemí pozorovali nezvyčajný úkaz na oblohe
p. aj prekvapený
zarazený privedený do rozpakov niečím nečakaným; svedčiaci o rozpakoch, o prekvapení • prekvapený • zadivený • udivený: zarazený, prekvapený pohľad • ohromený • ohúrený • omráčený (veľmi zarazený): zastal celý ohúrený, omráčený • expr.: ohlušený • obarený • ovalený • vyvalený: sedí ako ohlušený • začudovaný • zmätený • zháčený • zaskočený: zmätená tvár; bol zaskočený jej reakciou • zmeravený • stŕpnutý • šokovaný (znehybnený od prekvapenia): stŕpnutý od sklamania; šokovaný aroganciou podriadených • hovor. expr. zmítorený • subšt. zmagorený
ohromiť spôsobiť veľké, neočakávané (obyč. nepríjemné) prekvapenie • expr.: ohúriť • omráčiť • ochromiť: správa o nešťastí ich ochromila, ohúrila, omráčila • expr. ovaliť: ovalil ju pravdou • hovor.: šokovať • zošokovať (spôsobiť šok): nepriaznivý výsledok nás šokoval • udiviť • prekvapiť (v menšej miere a aj v kladnom zmysle): udivil, prekvapil nás výkon mužstva • zdesiť • vydesiť • podesiť (nečakanou udalosťou nahnať hrôzu, strach): pohľad na zhorenisko nás zdesil, vydesil, podesil • expr.: zmraziť • zamraziť: hrôza ich zmrazila do špiku kostí; tragická zvesť zamrazila prítomných • expr. premraziť (ohromiť strachom): premrazilo ma, keď som videl haváriu zblízka
omráčiť 1. úderom zbaviť vedomia • expr. ohlušiť: drúkom ho omráčil, ohlušil • expr. prizabiť (úderom al. iným spôsobom takmer zabiť): elektrický prúd ho mal prizabiť • expr.: ovaliť • orútiť • ochmeliť (veľmi udrieť): ovalil, orútil, ochmelil ho tým, čo mu prišlo pod ruku • nár. expr. olomáziť: zlodeja olomázil hrabľami • omámiť • expr. omariť • hovor. expr. oťapiť (zbaviť jasného vedomia): alkoholové výpary ho omámili, omarili, oťapili
2. p. ohromiť
ovaliť expr. 1. udrieť ťažkým predmetom • expr. obúšiť: ovalil, obúšil ho sekerou • expr.: praštiť • tresnúť • tresknúť • chňapnúť • rachnúť • buchnúť • zried. chropnúť (Tajovský): ovalil, praštil, tres(k)ol, rachol zviera palicou po hlave • expr.: ochmeliť • orútiť • nár. expr.: olomáziť • ošinúť: ochmeliť niekoho drúkom, orútiť kyjom • omráčiť • expr. ohlušiť (zbaviť pritom vedomia): kameňom ho omráčil, ohlušil
2. p. ohromiť
prekvapiť 1. niečím neočakávaným priviesť do údivu • udiviť • zadiviť: prekvapila, udivila nás múdrosť dieťaťa; prekvapí, zadiví ťa, ako práce pokročili • zaskočiť (veľmi prekvapiť, obyč. nepriaznivo): všetkých zaskočil skorý otcov návrat • zaraziť • zmiasť (silno a obyč. nepríjemne prekvapiť): zarazil, zmiatol ma pach zhoreniny • kniž. frapovať: celú spoločnosť frapovalo správanie dievčiny • zdesiť • expr.: omráčiť • ohromiť • ohúriť • ovaliť (niečím neočakávaným vzbudiť des, úžas a pod.): zvesť o nešťastí nás zdesila, omráčila; ohromiť, ohúriť rodinu náhlou ženbou • expr.: myknúť • hegnúť (náhle prekvapiť): myklo ho, heglo ho, že nik nesúhlasil s jeho postupom
2. neočakávane a obyč. rušivo zasiahnuť do niečej činnosti • prepadnúť • vyrušiť: prekvapiť, prepadnúť rodinu na dovolenke; prekvapiť, vyrušiť zlodeja pri čine • pristihnúť (pri niečom tajnom, nezákonnom a pod.): pristihnúť niekoho pri čiernom obchodovaní • zastihnúť: chlapca zastihli pri klamstve; zastihla nás noc • obyč. iron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželane): navštívili nás zlodeji
udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte) • buchnúť • búšiť • bachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta! • expr.: trepnúť • tresnúť • tresknúť • capnúť • capiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadku • klepnúť • klopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlave • expr.: čapnúť • čapiť • ťapnúť • bacnúť • pacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíka • expr.: rachnúť • rafnúť • švacnúť • chňapnúť • chlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlave • hovor. expr.: praštiť • chmeliť • pleštiť • treštiť • expr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústa • švihnúť • šľahnúť • šibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútom • česnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez oči • kniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčom • plesnúť • plesknúť • pľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líci • expr.: zaťať • seknúť • reznúť • rubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebrá • expr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po pleci • dať zaucho • expr.: facnúť • fľasnúť • fľasknúť • fľusnúť • fľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústach • expr.: streliť • struhnúť • vylepiť • hovor. expr.: zasoliť • vysoliť • prisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolím • expr. priložiť: jednu mu priložil • expr.: drgnúť • ďugnúť • durknúť • hrknúť • zried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbta • expr.: druzgnúť • luznúť • liznúť • lupnúť • lopnúť • hovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätá • hovor. expr.: fuknúť • šuchnúť • šupnúť • pifnúť • flingnúť • flinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, pifla • nár. klknúť (Chrobák) • hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je ticho • expr.: zavaliť • zaraziť (prudko): zavalil ho po papuli • expr.: ovaliť • orútiť • omráčiť • ochmeliť • obúšiť • olomáziť • ohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškom • expr.: ohlôniť • opáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekoho • expr.: pretiahnuť • obtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňom • fraz. uštedriť buchnát/zaucho
2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať
elipsovitý ktorý má tvar elipsy • eliptický: ihrisko elipsovitého, eliptického tvaru • oválny: obraz v oválnom ráme; obrus na oválnom, elipsovitom stole • vajcovitý (majúci tvar vajca): vajcovité kamene, vajcovité obrysy
p. aj podlhovastý
oválny ktorý má tvar oválu • oválový • elipsový • elipsovitý • eliptický: bežať po oválnej, elipsovitej dráhe štadióna; oválový, elipsový výstrih; elipsovitý, eliptický pôdorys • podlhovastý • predĺžený • pretiahnutý (väčší do dĺžky ako do šírky): podlhovastá, predĺžená, pretiahnutá tvár • vajcovitý (ako vajce): oválny, vajcovitý otvor
podlhovastý majúci väčšiu dĺžku ako šírku (a obyč. tvar elipsy al. obdĺžnika) • pretiahnutý • oválny • vajcovitý: zaujala ju podlhovastá, pretiahnutá, oválna, vajcovitá tvár portrétu • obdĺžnikovitý • obdĺžnikový • pozdĺžny: obdĺžnikovitá, obdĺžniková pečiatka; pozdĺžny tvar predmetu • elipsovitý • elipsový (majúci tvar elipsy): elipsovitý, elipsový medailón • stĺpikovitý • stĺpkovitý: stĺpikovitý šperk
vajcovitý majúci tvar vajca • oválny: vajcovitá, oválna lebka, oválny stôl • zried. vajčitý: vajčitá kadička (F. Hečko) • elipsovitý • eliptický: elipsovitá dráha, eliptická dráha
p. aj podlhovastý
krotký 1. ktorý sa nebojí človeka (o zvieratách; op. plachý, divý): krotké labute, holuby • prítulný (ktorý sa k človeku túli): prítulná mačka • skrotený • domestikovaný (ktorého človek zbavil divosti): skrotené šelmy, domestikované zvieratá
2. vyznačujúci sa miernosťou, nevýbojnosťou v povahe, v správaní (o človeku a jeho prejavoch) • mierny • pokojný: poznali ju ako krotkú, miernu, pokojnú osobu; dívala sa naňho krotkým, miernym, pokojným pohľadom • nevýbojný • tichý: nevýbojný charakter; dieťa ležalo schúlené, krotké, tiché • pren. ovčí
ovčiak plemeno väčších služobných al. strážnych psov • zastar. ovčiar: od salaša vybehli ovčiaky, ovčiare • vlčiak (nemecký ovčiak)
ovčiar 1. p. pastier 2. p. ovčiak
pastier kto pasie hospodárske zvieratá • hovor. pasák: pastier, pasák husí; obecný pastier, pasák • bača (hlavný pastier oviec) • valach (pastier oviec) • honelník (pomocník baču al. valacha) • kraviar (pastier kráv) • koniar (pastier koní) • sviniar (pastier svíň) • voliar (pastier volov) • ovčiar (pastier oviec) • husiar (pastier husí) • gaučo (pastier dobytka na argentínskych pampách) • nár. trškár (Timrava) • zastar.: gondáš • kondaš (pastier svíň)
ovčiareň stavba, maštaľ pre ovce • ovčinec
jahňa mláďa ovce: sused má dve jahnence • baranča • baránok • baranček • ovečka • zried. ovčiatko
ovčiatko p. jahňa
ovčina koža z dospelej ovce • škopovina • škopovica
ovčinec p. ovčiareň
oveľa (podstatne) väčšou mierou • omnoho • značne • hodne • o hodne: je oveľa, omnoho vyšší ako ja; dosahuje značne, hodne, o hodne lepšie výsledky ako ostatní • nepomerne • neporovnateľne: cez les je to nepomerne, neporovnateľne kratšie • veľakrát • veľa ráz • mnohokrát • mnoho ráz: je veľakrát, mnoho ráz šikovnejší ako ty • hovor.: oveľakrát • o veľa ráz • omnohokrát • o mnoho ráz: v zahraničí zarobil oveľakrát, o veľa ráz, o mnoho ráz viacej ako doma • expr.: poriadne • riadne: (po)riadne väčší chlap • nár. omoc
veľakrát vyjadruje násobenosť vo veľkom počte; opakovane vo veľkom počte, v mnohých prípadoch • veľa ráz • mnohokrát • mnoho ráz: veľakrát, veľa ráz sa zamýšľal nad svojou budúcnosťou; mnohokrát, mnoho ráz už vyhral nado mnou • nejedenkrát • nejeden raz • viackrát • viac ráz • hovor.: viacejkrát • viacej ráz: nejedenkrát, nejeden raz, viackrát ho už pristihli • nespočetnekrát • kniž. nesčíselnekrát: v zahraničí bol už nespočetnekrát, nesčíselnekrát • mnohonásobne • oveľa • expr.: stonásobne • tisícnásobne: je mnohonásobne, oveľa schopnejší ako iní • často • neraz: často, neraz nevedel, ako ďalej • expr.: stokrát • sto ráz: stokrát, sto ráz som mu vravel, aby to nerobil • expr. nastokrát: ďakujem vám nastokrát • expr.: tisíckrát • tisíc ráz • miliónkrát • milión ráz: tisíckrát, milión ráz mal príležitosť ospravedlniť sa • expr.: tucetkrát • tucet ráz • ixkrát • ix ráz: už tucetkrát, ixkrát, ix ráz si to mohol rozmyslieť • expr.: toľkokrát • toľko ráz: už toľkokrát, toľko ráz sa vyhrážal, že odíde, ale predsa zostal
oveľakrát p. oveľa
venčiť 1. ozdobovať vencom, kvetmi a pod. • ovenčovať • ovenčievať: venčila si hlavu stužkami, ovenčovali hrob • poet. zastar.: vencovať • venčať (Sládkovič, Škultéty)
2. p. lemovať 2
ovenčievať, ovenčovať p. venčiť 1
obrúbiť 1. dať na niečo obrubu, lem • olemovať • oblemovať: obrúbiť, o(b)lemovať golier stuhou • obšiť • zaobšiť: okraj sukne (za)obšiť inou látkou • zried. zaobrúbiť • obendlovať • zaendlovať (obrúbiť šitím): obendlovaná záclona • obháčkovať (obrúbiť háčkovaním): obháčkovať rukáv • oprámikovať (obrúbiť prámikom) • prámovať (obrúbiť prámom): golier prámovaný kožušinou
2. utvoriť prirodzenú al. umelú obrubu okolo niečoho • ovrúbiť • orámovať • ovenčiť: tvár obrúbená, orámovaná, ovenčená tmavými vlasmi • obohnať • obklopiť • obkolesiť: dom rokmi obohnala, obklopila, obkolesila hustá zeleň • obopäť • obopnúť: mesto obopäté, obopnuté horami
ovenčiť 1. p. ozdobiť 2. p. obrúbiť 2
ozdobiť dať na niečo ozdobu, urobiť krajším, pekným • vyzdobiť (dôkladne, bohato): šaty ozdobiť zlatými gombíkmi • okrášliť • skrášliť • poet. okrásiť: vlasy si okrášlila, skrášlila mašľou • hovor. expr. vycifrovať • expr. vyčačkať: vycifrovať, vyčačkať kone do záprahu • vyšperkovať (ozdobiť šperkmi) • dekorovať: slávnostne dekorovaná sála • ovenčiť • poet. zvenčiť • nár. podvenčiť (ozdobiť vencom) • poet. okvietiť (ozdobiť kvetmi) • podperiť • operiť (ozdobiť perom): podperený klobúk • kniž. opentliť (ozdobiť stužkami) • obiť (ozdobiť kovom): valaška obitá striebrom • ornamentovať • kniž. ornamentalizovať (ozdobiť ornamentmi): truhlica ornamentovaná rezbami • obyč. pejor.: ovešať • obvešať (bohato, často nevkusne ozdobiť): o(b)vešať sa bižutériou • obložiť • hovor. garnírovať (pridať k hlavnému jedlu doplnky lahodiace chuti a očiam): misu obložiť, garnírovať zeleninou • pocifrovať (ozdobiť navrchu): pocifrovať medovníky • prizdobiť • prikrášliť (trocha): čepiec prizdobili, prikrášlili výšivkami
vyzdobiť ozdobami, výzdobou (obyč. bohatou), kvetmi a pod. urobiť pekným, slávnostným • ozdobiť: sálu vyzdobiť, ozdobiť girlandami • vykrášliť • vykrásiť • skrášliť • okrášliť: vykrášliť, skrášliť nevestu diadémom • expr.: vyparádiť • vyfintiť (oblečením) • expr.: vycifrovať • vyčačkať (vyzdobiť lacnými ozdobami) • expr. vycipkať (dôkladne vyzdobiť): vycipkaná hlava • vyvenčiť • ovenčiť (vyzdobiť vencami): vyvenčená, ovenčená brána • poet.: vykvietiť • okvietiť (vyzdobiť kvetmi) • hovor. expr. vyperiť (vyzdobiť pierkom): vyperení svadobčania • vyšperkovať: vyšperkuje si ruky drahými prsteňmi
osvedčený 1. ktorý sa už viackrát použil, uplatnil s dobrým, vyhovujúcim výsledkom • overený • vyskúšaný: osvedčená, overená cesta; vyskúšané recepty • klasický (dávno osvedčený): osvedčený, klasický recept • spoľahlivý (na ktorý sa dá spoľahnúť): spoľahlivá metóda • expr. vychodený: vychodené cestičky
p. aj spoľahlivý
2. p. skúsený
overený p. osvedčený 1
spoľahlivý na ktorého, na ktorý sa dá spoľahnúť (op. nespoľahlivý) • dôveryhodný: všetci ho považovali za spoľahlivú, dôveryhodnú osobu • seriózny • solídny (majúci vlastnosti, na ktoré sa dá spoľahnúť, napr. vážnosť, kvalitu a pod.): seriózny, solídny obchodný partner; ponúkať seriózne, spoľahlivé výrobky • hodnoverný • vierohodný • nepochybný (ktorému možno uveriť, o ktorom nemožno pochybovať): hodnoverné, vierohodné údaje; vierohodné správy, nepochybné dôkazy • bezpečný • istý • zaručený (dávajúci bezpečnosť, istotu, záruku): poznať bezpečnú, istú skrýšu; zaručené informácie • osvedčený (op. neosvedčený) • overený (op. neoverený) • vyskúšaný (ktorý sa už osvedčil, overil, vyskúšal): osvedčený, overený prostriedok; vyskúšaný liek • presný (spoľahlivý v presnosti): presné hodinky
overiť na základe vlastnej skúsenosti nadobudnúť istotu o pravosti, správnosti niečoho • preveriť: overiť, preveriť údaje, správy, tézy • odb. verifikovať • kniž.: ohodnoverniť • zhodnoverniť • justifikovať (potvrdiť hodnovernosť, pravdivosť niečoho): verifikovať, ohodnoverniť, justifikovať listiny, doklady • legalizovať (overiť pravosť): legalizovaný podpis • skontrolovať • preskúmať: skontrolovanie, preskúmanie pravosti dokumentu • presvedčiť sa (o niečom; so spojkou že): presvedčiť sa o klamstve; presvedčil sa, že dokument je pravý • autentifikovať • autentizovať: autentifikovať odpis listiny • vidovať (overiť správnosť niečoho a potvrdiť obyč. šifrou) • pooverovať • popreverovať (postupne, viac vecí)
presvedčiť sa na základe vlastnej skúsenosti nadobudnúť istotu o niečom • zistiť: na vlastnej koži sa presvedčil, zistil, aká je práca namáhavá • overiť (pravosť, správnosť niečoho): overiť si dôveryhodnosť správy, presvedčiť sa o dôveryhodnosti správy • prísť na niečo • zbadať • spozorovať: už prišli na to; zbadali, spozorovali, že som hovoril pravdu • vyšetriť (presvedčiť sa skúmaním podrobností): vyšetrite, kto bol pri čine • usúdiť • pochopiť (presvedčiť sa o zmysle niečoho): napokon sme usúdili, pochopili, že argumenty sú zbytočné • uvedomiť si: uvedomil si, že všetko je iba zdanie
preveriť dôkladne zvážiť všetky stránky niečoho, všetky okolnosti a posúdiť vierohodnosť niečoho • preskúmať: preveriť, preskúmať pravosť zlata • skontrolovať • zrevidovať • revidovať (znova prezrieť, preveriť z nového hľadiska): (z)revidovanie účtov, dokladov; (z)revidovanie starých názorov • overiť (skúmaním zistiť pravosť, správnosť niečoho): overiť si údaje • preskúšať (podrobiť dôkladnej skúške): ešte raz preskúšať nový výrobok, či má potrebné vlastnosti • prezrieť: prezreli ešte raz všetky podozrivé miesta • hovor. prekádrovať (preveriť kádrovo, obyč. z politického hľadiska): každoročné prekádrovanie pracovníkov bolo povinné • fraz. expr. pozrieť sa niekomu na prsty: Veď ja si vás preverím, ja sa vám pozriem na prsty!
overovateľ kto niečo overuje, kto potvrdzuje pravosť niečoho • odb. certifikátor
obťažkať 1. naložiť ťarchou • zastaráv. obťažiť: jablká obťažkali, obťažili strom; konáre obťažkané, obťažené snehom • zried. oťažiť: oťažili nás batohmi • zaťažiť (zapôsobiť na niečo záťažou): pren.: dni zaťažené starosťami; zaťažiť si svedomie krádežou • ovešať (obťažkať vešaním): stromček ovešaný salónkami
2. spôsobiť ťarchavosť ženy • expr. obťarchať: obťažkal, obťarchal svoju ženu už tretí raz • priviesť do druhého/iného/požehnaného stavu • biol. oplodniť • hrub. nabúchať
3. p. poťažkať
ovešať p. ozdobiť
ovesiť 1. p. zvesiť 2 2. p. zavesiť 1
zavesiť 1. upevniť niečo do visiacej polohy al. do závesu (op. zvesiť): zavesiť obraz na stenu, zavesiť dvere do pántov • expr.: zakvačiť • zakvačkať: zakvačiť, zakvačkať uterák na vešiak • hovor.: zaháknuť • zahákovať (zavesiť na hák): zaháknuť dvierka • hovor. zaháčiť (zavesiť na háčik): zaháčil sako za uško • vyvesiť (roztiahnuť a zavesiť): vyvesiť bielizeň • hovor.: obesiť • zried. ovesiť: v rýchlosti si šaty obesila, ovesila na stoličku • pozavesovať • povešať • vyvešať • porozvesovať • porozviešať • porozvešiavať (postupne, viac vecí): fotografie povešala, porozvesovala po celej izbe • expr. pozakvačovať (postupne zakvačiť) • prevesiť (zavesiť cez niečo al. na iné miesto): prevesila si kabelku cez plece
2. hovor. dať telefónne slúchadlo do pôvodnej polohy (a tým prestať telefonovať) • zložiť • položiť: volaný zdvihol telefón, ale hneď zavesil, zložil, položil
3. p. zauškovať
zvesiť 1. dať dolu z visiacej polohy (op. zavesiť) • kniž.: sňať • zosňať: zvesiť, sňať obraz zo steny; zvesiť bielizeň zo šnúry; sňať kabát z vešiaka • hovor. skvačiť • zložiť (dať dolu): zložiť si okuliare • zried. odvesiť: odvesiť šabličku (Ondrejov) • zvešať (postupne zvesiť): zvešať šatstvo z plota
2. nakloniť voľne smerom dolu (najmä hlavu, uši a pod.) • ovesiť: zahanbený zvesil, ovesil hlavu • spustiť: v bezmocnosti spustila ruky do lona • skloniť: skloniť šiju, hlavu • nachýliť • schýliť: v pokore nachýlila, schýlila hlavu • stiahnuť: pes stiahol, zvesil chvost; stiahnuť plecia
obviazať vinutím dookola upevniť, obaliť niečo niečím • podviazať (obviazať odspodu): podviazať vlasy stuhou • previazať: obviazať, previazať balík špagátom • zaviazať: obviazať, zaviazať snop, slamu povrieslom • okrútiť • obkrútiť • obtočiť • omotať • obmotať • ovinúť • oviť • obvinúť • obviť (obyč. bez pevného spojenia, bez uzla a pod.): o(b)krútiť, o(b)vinúť, o(b)motať si hlavu šatkou, uterákom • oviazať • poviazať • hovor.: ofačovať • zafačovať (opatriť obväzom): oviazať, poviazať ranenú ruku; celého ho ofačovali, zafačovali • poobväzovať • pofačovať (postupne, viac vecí)
omotať umiestniť motaním dookola niečoho; takýmto spôsobom niečo obaliť • obmotať • okrútiť • obkrútiť • otočiť • obtočiť: omotať, obmotať špagát okolo škatule; okrútiť, obkrútiť nohy onucami; otočiť, obtočiť hlavu uterákom • ovinúť • obvinúť • oviť • obviť (vinutím): ovinúť, oviť šál okolo krku; obvinúť, obviť strom lykom • kniž. zviť (Matuška) • obviazať • oviazať • previazať (viazaním) • ofačovať • pofačovať (ranu) • opriasť • obsnovať • osnovať (pradivom, vláknom): pavúk opriadol pavučinou luster; ihla obsnovaná niťou • opliesť (pletivom): plot oplietli pichľavým drôtom • expr. opantať: opantal sa reťazami • zapriasť • zasnovať (omotať vláknom, pradivom): mucha zapradená do pavučiny • zabaliť: hlavu si zabalila do teplého šálu • pookrúcať • poobkrúcať • poobtáčať • poopletať • pooplietať (viackrát, postupne, viac vecí)
oviazať p. obviazať
zviazať 1. viazaním spojiť (dve al. viacero častí) a utvoriť tak celok • zaviazať: zviazať konce špagáta; z(a)viazať šnúrky na mašličku; z(a)viazať snop obilia • vyviazať: vyviazať obilie do snopov • zakosíliť • zauzliť (zviazať uzlom): niť treba pevne zakosíliť, zauzliť • zatiahnuť (niečo uvoľnené): zatiahnuť si pevnejšie mašľu • uviazať • priviazať (viazaním upevniť, pripevniť): psa uviazať, priviazať na reťaz • previazať (niečo cez niečo): previazať balíček mašľou • stiahnuť • opásať • prepásať (viazaním okolo niečoho spojiť): stiahnuť prúty do zväzku; opásať, prepásať štôs kníh motúzom • obkrútiť • okrútiť • obviazať • oviazať (niečím): o(b)krútiť, o(b)viazať balík špagátom • poviazať • pozväzovať (postupne zviazať): snopy treba rýchlo poviazať, pozväzovať
2. dať do pút a tým obmedziť voľný pohyb • spútať • sputnať • zaputnať: zviazať, spútať niekomu nohy, ruky; sputnali, zaputnali ho do reťazí • poviazať • poputnať • posputnávať (postupne, viacero jednotlivcov): zločincov chytili pri čine a hneď ich poviazali, poputnali • oputnať • opútať (ruky, nohy)
3. p. spojiť 2, zjednotiť
kývať 1. uvádzať do pohybu neupevnenú časť niečoho; opakovane vykonávať pohyb zhora nadol al. zboka nabok (časťou tela): kývať zvon • knísať • kolísať: vietor kníše, kolíše vetvami stromu; knísať, kolísať nohami • expr. kyvkať • nár. kynkať: kyvkať hlavou • klátiť (o ťarbavom pohybe): klátiť rukami • vykyvovať (kývaním uvoľňovať): vykyvovať si zub • mykať • trepať • trepotať (prudko potrhávať): mykať hlavou; krava trepe chvostom zboka nabok; trepať, trepotať krídlami • trocha expr. kyvotať: kyvoce kľúčom • expr.: mingať • opálať • hompáľať • kolembať • holengať • combáľať • celengať • celembať • bolengať • nár. halengať (kývať nohami, rukami) • zried. ovievať • vrtieť • šmrdkať • pošmrdkávať (o drobných pohyboch): pes ovieva, šmrdká, pošmrdkáva chvostom • pokyvovať • expr. pokyvkávať (chvíľami kývať)
2. pohybom ruky, hlavy a pod. dávať znamenie • mávať: kývajú, mávajú nám na pozdrav; kýva klobúkom na rozlúčku • expr. kyvkať • kniž. kynúť: kynúť hlavou na súhlas • trepotať (prudkým pohybom): trepoce šatkou na brehu
ovievať 1. viatím zasahovať • ofukovať: vietor mu ovieva, ofukuje tvár; ofukuje si ranu
p. aj previevať
2. p. kývať 1
previevať 1. (o vetre, vánku a pod.) viatím, fúkaním zasahovať • prefukovať • predúvať: všetky kúty záhrady previeval, prefukoval čerstvý vetrík; poľanou previeval, predúval svieži vánok • ovievať (po povrchu): rekreantov ovieva morský vánok • prevetrávať: prievan prevetrával izbu
2. presýpaním, na vejačke a pod. čistiť od nepotrebných, neželateľných čiastočiek • viať • cúdiť: veje, previeva, cúdi mak • preosievať • presievať • osievať (cez sito al. riečicu): preosievať, osievať múku na koláče; kompost zakaždým starostlivo presieva, osieva • hovor. zastar.: rajtarovať • rajtárovať
obväz materiál, prostriedok na ovinutie poranenej časti tela • zastar. obväzok • zried. obvinok (Šoltésová) • hovor. fáč: strhol mu z hlavy obväz, fáč • ovíjadlo • ovínadlo • obvínadlo (pruh látky slúžiaci ako obväz) • bandáž (pevný ochranný obväz): dať si bandáž na koleno • gáza (riedka tkanina používaná ako obväz) • náplasť (malý obväz na prilepenie)
ovíjadlo p. obväz
ovíjať p. vinúť 1
vinúť 1. krúživým pohybom umiesťovať • navíjať: vinuli, navíjali drôt na cievku • motať • namotávať: motať vlnu • obtáčať • obkrúcať • ovíjať (vinúť okolo niečoho): obkrúcal, ovíjal jej ruku okolo pása
2. nežne k sebe pritláčať • túliť: matka k sebe vinula, túlila dcéru • objímať (obopínať rukami): objímala syna • tisnúť • tískať • tiskať • pritískať • privíňať • prituľovať (vinúť s väčšou silou): tisol si na hruď uplakané dieťa • stískať • zvierať • zovierať (s veľkým tlakom vinúť k sebe): zvieral ju v náručí • expr. tuľkať
ovíjať sa p. pnúť sa 1
plaziť sa 1. pohybovať sa vlnovitými pohybmi tela (o plazoch) al. prikrčený na zem (o človeku a zvieratách) • liezť: slimák sa pomaly plazil, pomaly liezol po šaláte; vojak so psom sa plazí, lezie smerom k lesu • pren. ťahať sa • šíriť sa: hmla sa ťahala, šírila po celom kraji
2. usilovať sa o nenápadný pohyb • zakrádať sa: zlodej sa plazil, zakrádal k otvorenému obloku • prikrádať sa • plúžiť sa: dieťa sa prikráda k prichystaným sladkostiam; pes sa plúži ku kosti
3. (o niektorých rastlinách) zachytávať sa pri rastení na iných rastlinách al. predmetoch úponkami • popínať sa • ťahať sa: divý vinič sa plazí, popína, ťahá po múre • vinúť sa • ovíjať sa: fazuľa sa vinie, ovíja okolo plota
4. p. klaňať sa 2
pnúť sa kniž. 1. pomocou úponov sa zachytávať na opore • popínať sa: na múre sa pne, popína divý vinič • ovíjať sa: fazuľa sa ovíja okolo palice • ťahať sa: imelo sa ťahá okolo konára • pren. plaziť sa: po dome sa plazí zimozeleň
2. p. vypínať sa 2
vinúť sa 1. (o rastlinách) zachytávať sa úponkami • ovíjať sa • obtáčať sa • obkrúcať sa: brečtan sa vinie, obkrúca okolo stĺpa • popínať sa • pnúť sa • ťahať sa: po múre sa ťahá, pne vinič • pren. poet. viť sa: okolo mňa sa chmáry čierne vijú (J. Kráľ)
2. nežne sa pritláčať k niekomu • túliť sa: milenci sa k sebe vinuli, túlili • prituľovať sa • privíňať sa: dieťa sa privíňalo k matke • expr. tuľkať sa • hovor. cigániť sa (líškavo sa túliť) • chúliť sa (obyč. na ochranu): chúli sa mu v náručí • pritískať sa • pritláčať sa • tlačiť sa • tiskať sa: pritíska sa mu na hruď • expr. pritierať sa (s bočným zámerom)
3. ležať na istom mieste po dĺžke • ťahať sa • tiahnuť sa: chodník sa vinie, ťahá údolím • rozprestierať sa • rozkladať sa: na severe krajiny sa rozprestierajú vrchy • pokračovať (vinúť sa ako pokračovanie niečoho): v diaľke pokračuje cesta • hadiť sa • kľukatiť sa • krútiť sa (vinúť sa so zákrutami): dedina sa hadí, kľukatí popri ceste; potok sa krúti pomedzi vrchy • ohýbať sa • ohýnať sa (vinúť sa s ohybom): popri vrchu sa ohýbal chodníček • geol. meandrovať (o rieke): Váh meandruje údoliami
ovíjavý p. popínavý
popínavý ktorý sa pri raste zachytáva úponkami al. sa ovíja okolo blízkych predmetov, iných rastlín a pod. (o rastlinách) • plazivý • ťahavý: popínavé, plazivé výhonky; popínavé, ťahavé kvety • ovíjavý: záhrada plná ovíjavého pupenca
ovínadlo p. obväz
onuca 1. kus látky (používaný v minulosti) na omotanie nohy v obuvi • okrúcačka • zastar. ovinovačka (často ako súčasť vojenskej rovnošaty): špinavé onuce, ovinovačky, okrúcačky • zastar.: ovinka • ovinok • omotka
2. p. handra 1 3. p. slaboch
ovinka, ovinok, ovinovačka p. onuca 1
obopnúť, obopäť potiahnuť povrch al. jeho časť niečím dookola • obkrútiť • okrútiť • obtočiť: opaskom nemohol obopnúť, o(b)krútiť, obtočiť svoje robustné telo • obvinúť • ovinúť • obviť • oviť: o(b)vinúť, o(b)viť krk dlhým šálom • obmotať • omotať: o(b)motať si nohu uterákom • obtiahnuť (tesne celý povrch): nohy obtiahnuté texaskami
p. aj obomknúť
opásať 1. ovinúť driek pásom, remeňom, opaskom a pod. al. pripevniť na pás • prepásať • podpásať: opásal, prepásal si brucho remeňom; podpásal si meč • pripásať (pripevniť k pásu): pripásať k pásu šabľu • previazať: previazala dcére okolo pásu zásteru • ovinúť: ovinúť si uterák okolo bedier
2. ovinutím, viazaním upevniť • zviazať • prepásať: opásať, prepásať, zviazať balík • stiahnuť (omotaním upevniť): stiahnuť boľavé miesto, stiahnuť vrece motúzom
ovinúť p. omotať, obopnúť, obviazať
klesať 1. dostávať sa do nižšej polohy (op. stúpať) • padať: čln klesá, padá na dno • expr.: kvackať • kväckať • kvickať • kľuckať • klonkať • klinkať (o hlave) • ovísať: konáre ovísali pod ťarchou snehu; ruky mu ovísali dolu • poet. zvisať (Rázus): hlava pomaly zvisá • opadať • opadávať (o hladine) • zvažovať sa • expr. rútiť sa (prudko padať) • mať spád • spadať • spadúvať: cesta sa zvažuje, rúti nadol; domy spadajú k ceste • nížiť sa • skláňať sa (mierne klesať): chodník sa skláňa k rieke
2. strácať na intenzite, hodnote, význame a pod. (op. stúpať) • znižovať sa: teplota klesá, znižuje sa; ceny klesajú, znižujú sa • ubúdať: zo slávy mu ubúda
visieť 1. byť upevnený nad ťažiskom • byť zavesený: obrazy visia, sú zavesené na stenách
2. voľne smerovať nadol • ovisať • ovísať: ruky jej bezvládne viseli, ovísali • padať: hlava mu padala
3. presahovať cez okraj smerom nadol • trčať • vytŕčať • vyčnievať • prečnievať: sukňa jej visela, vytŕčala, prečnievala spod kabáta • prevísať (visieť cez niečo): hlava mu prevísala cez operadlo
4. nehybne al. v ľahkom pohybe sa rozprestierať • vznášať sa • nadnášať sa: ťažké mračná visia nad mestom; dym sa vznáša vo vzduchu
5. p. väzieť 1, viaznuť 1 6. p. ľúbiť 1, lipnúť 1 7. p. dlhovať
klesnúť 1. dostať sa do nižšej polohy • padnúť: vták klesol, padol na zem • poklesnúť • sadnúť • usadnúť • usadiť sa • kľaknúť • uľahnúť (klesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším): zem poklesla, usadla, usadila sa; stavba uľahla, kľakla • prepadnúť sa (klesnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadol • zľahnúť • ľahnúť • zosadnúť: zem zľahla, zosadla • znížiť sa • opadnúť (o vode): rieka opadla • ovisnúť • kniž. zvisnúť • sklesnúť • spustiť sa: krídla ovisli, spustili sa • expr.: odkvacnúť • odkväcnúť • odkvicnúť • spadnúť (od bezvládnosti, ťarchy a pod.): hlava mu odkvacla, spadla na plecia; fúzy mu ešte viac zvisli; konáre ovisli od bohatej úrody • zviezť sa • zložiť sa (pri strate rovnováhy, vedomia a pod.) • sklátiť sa (celým telom): kôň sa bezvládne sklátil na zem • zried. zvesiť sa (Timrava)
2. stratiť na intenzite, hodnote, význame a pod. • znížiť sa: jeho odvaha klesla; cena mäsa sa znížila • ubudnúť: počet záujemcov ubudol
3. p. upadnúť 1
ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúť • zoslabnúť • zmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátnelo • expr.: zmľandravieť • zdengľavieť • zhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejú • zvädnúť • zried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieť • vychradnúť: vychradnuté, vycivené telo • hovor. ovisnúť • sklesnúť • hovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadli • zried. ochradnúť • expr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnela • oťarbavieť • sťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela
p. aj oťažieť
2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúť • zoslabnúť • opadnúť • upadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadla • ochromieť • otupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupela • utíšiť sa • utíchnuť • ochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlo • poľaviť • povoliť • popustiť: bolesť poľavila • zmierniť sa • zmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmierneli • poddať sa: vietor sa časom poddá
ovisnúť dostať sa do visiacej al. nižšej polohy (obyč. od ťarchy, bezvládnosti) • klesnúť • sklesnúť • kniž. zvisnúť: konáre obťažkané snehom ovisli, (s)klesli, zvisli nadol • expr.: okväcnúť • okvacnúť • okvicnúť • odkväcnúť • odkvacnúť • odkvicnúť (o častiach tela): hlava, ruky mu okväcli, odkvicli • ochabnúť • hovor. opadnúť (o pleciach, lícach) • nár. expr. okloptavieť: čepiec jej okloptavel • previsnúť (ostať visieť na niečom al. cez niečo): hlava previsla cez operadlo stoličky
spľasnúť, spľasknúť 1. naraz zmenšiť svoj objem (o plnom, nafúknutom predmete): lopta spľas(k)la • scvrknúť sa (zmenšiť svoj objem vysychaním, ochladzovaním, obyč. postupným; často v pren. použití): brucho mu spľas(k)lo, scvrklo sa; peňaženka sa mi scvrkla • opľasnúť: jazero raz opľaslo, raz sa zdvihlo • opadnúť • ochabnúť • ovisnúť • sklesnúť (stať sa chabým, stratiť pružnosť): krídla mu ovisli
2. iba v spoj. spľas(k)núť rukami, dlaňami prudko dať dovedna ruky, dlane (obyč. pri prejave údivu, zúfalstva a pod.) • splesnúť • sprasknúť • sprasnúť: spľas(k)núť, sprasknúť rukami, dlaňami • zalomiť (iba v spoj. zalomiť ruky, rukami): zalomila rukami nad toľkým nešťastím • zried. stľapnúť: stľapla od údivu ruky
nepružný 1. ktorý nemá schopnosť vrátiť sa do pôvodnej polohy, ktorý stratil pružnosť (op. pružný) • ovisnutý • ochabnutý • expr.: zvädnutý • uvädnutý: nepružná, ochabnutá postava; ovisnutá, ochabnutá, zvädnutá koža (na tvári) • neohybný • meravý • pren. drevený (ktorý sa nedá ľahko ohýbať; op. ohybný): nepružná, neohybná, meravá chrbtica; drevený tanečník • expr. mľandravý (bez pružnosti a sily): nepružné, mľandravé svaly
2. ktorý nevie pružne, rýchlo reagovať na zmeny a pod.; svedčiaci o tom (op. pružný) • nedvižný • neobratný: nepružný, nedvižný obchodník; nedvižný, neobratný podnikateľ • pejor.: ťarbavý • nemotorný: ťarbavé, nemotorné vedenie podniku • ťažkopádny (nepružný v myslení): ťažkopádne reakcie rečníka (op. pohotové) • neprispôsobivý (ktorý sa nevie prispôsobiť) • neprispôsobený: nepružná, neprispôsobivá reklama • skostnatený • meravý • kniž.: strnulý • ustrnutý: skostnatené, meravé, strnulé, ustrnuté myslenie
ochabnutý 1. ktorý má menšiu silu, intenzitu ako predtým al. ako na začiatku (op. zväčšený) • zmenšený • znížený • opadnutý: ochabnutý, zmenšený záujem; ochabnutá, znížená, opadnutá pozornosť žiakov • odb. atrofický
2. ktorého fyzické al. duševné sily oslabli; svedčiaci o takom oslabení • chabý • slabý • malátny: ochabnutý, chabý, slabý starec; ochabnuté, malátne telo; mať chabé, slabé nervy • mdlý • zoslabnutý • expr. mľandravý: mdlý hlas; zoslabnuté, mľandravé svaly • vysilený • unavený • ustatý • vyčerpaný (obyč. ako výsledok fyzickej námahy): vysilený zrak; unavené, ustaté pohyby; vysilený, vyčerpaný organizmus • sklesnutý • skľúčený • skormútený • expr.: zvädnutý • uvädnutý • spľasnutý (duševne ochabnutý): sklesnutá, skormútená myseľ; skľúčená, zvädnutá nálada • nepružný (bez pôvodnej pružnosti) • ovisnutý: ochabnutá, nepružná pokožka • neohybný (bez pôvodnej ohybnosti): neohybná chrbtica
ovisnutý 1. ktorý je vo visiacej polohe, ktorý klesol smerom nadol; fraz. al. pren. svedčiaci o sklamaní, zahanbení al. skľúčenosti (op. vztýčený) • zvesený: stál s ovisnutými, zvesenými plecami; fraz. odišiel s ovisnutým, so zveseným nosom • spustený • sklonený: pes chodil so spusteným chvostom; ovisnutá, sklonená hlava • zvädnutý (o kvete; pren. o časti tela): zvädnuté tulipány, ústa • hovor. opadnutý • zried. zvisnutý
2. p. nepružný 1, ochabnutý 2
spľasnutý, spľasknutý ktorý má zmenšený objem • ovisnutý • opadnutý (po náhlom úbytku hmotnosti al. obsahu): spľasnuté, spľasknuté, ovisnuté brucho; spľasnuté, opadnuté líca • scvrknutý • sploštený • ploský • expr. stľapkavený (po náhlom vyprázdnení): scvrknuté vemená; sploštený, ploský slamník; stľapkavený vankúš • vyfučaný (bez vzduchového obsahu): vyfučaná lopta
oviť p. omotať, obopnúť, obviazať
obchádzať 1. ísť okľukou, oblúkom okolo niekoho, niečoho • obchodiť • vyhýbať sa: obchádza, obchodí jamy, blato; vyhýba sa jamám, blatu; aj psy ho obchodia • bočiť • strániť sa (nechcieť sa stretnúť s niekým, s niečím): bočí od susedov, stráni sa známych; zďaleka bočí od školy
2. ísť popri niečom, niekom • obchodiť • prechádzať: cesta obchádza, obchodí ich dom, prechádza popri ich dome • míňať: autobus míňal radnicu • obiehať: auto obiehalo bicyklistu
3. brať do svojej moci (o telesných al. duševných stavoch) • obchodiť • zachvacovať • opanúvať • ovládať: obchádza, obchodí ho chrípka; zachvacuje, opanúva, ovláda ho žiaľ • zmocňovať sa: zmocňuje sa ich apatia • ísť • padať: ide, padá na mňa smútok
4. zámerne nespĺňať nejakú povinnosť, správať sa nezúčastnene • obchodiť • vyhýbať sa: obchádza, obchodí nariadenia; vyhýba sa škole, problémom • nerešpektovať • nevšímať si • kniž. negovať • odmietať • ignorovať: nerešpektuje, nevšíma si predpisy; odmieta príkazy; ignoruje, neguje predpísanú formu • nedbať • nebrať do úvahy • kniž. fumigovať: nedbať na mienku niekoho; fumigovať vyhlášku • zanedbávať • vynechávať: zanedbáva, vynecháva tréningy • práv. opomínať: opomínaný dedič
5. p. obšmietať sa 1 6. obchádzať si p. predchádzať si 7. p. opatrovať
tlmiť 1. zmenšovať intenzitu (obyč. zvuku, svetla) • mierniť • zmierňovať: tlmiť, mierniť, zmierňovať krik • tíšiť • stišovať: tíši, stišuje hlas, smiech • oslabovať • zoslabovať: kryt (z)oslabuje nárazy vetra • pritlmovať (čiastočne, v menšej miere): pritlmujú spev
2. zabraňovať citovému prejavu • potláčať • dusiť • udúšať: tlmí, potláča, dusí v sebe hnev • tíšiť • stišovať: tíši svoj bôľ modlitbou • pritlmovať • krotiť: pritlmuje, krotí mužove výbuchy pred deťmi • expr.: ututlávať • tutlať (zadržiavať v sebe): ututlávať, tutlať svoju nenávisť • zried. uzdiť • ovládať (citové prejavy): uzdí, ovláda svoju dychtivosť
vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznať • uvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvo • byť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopností • zastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať
2. mať osvojené ako poznatok • poznať • chápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglicky • ovládať • zvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslo • vyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň
3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopný • dokázať • vládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiť • vyznať sa: vyzná sa vo všetkom • môcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohli • hovor.: uhádnuť • potrafiť • zastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľa • vystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť) • arch. dolieť
vládnuť 1. byť panovníkom • panovať: v krajine vládla, panovala Mária Terézia • kraľovať • cárovať • hovor. vladáriť: kedysi panovníci kraľovali, vladárili neobmedzene • kniž. tróniť • kniž. zastar.: vojvodiť • vládať: na zámku trónila kňažná; cudzinci vládali slovenskými krajmi • pejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom)
2. byť všeobecne rozšírený al. platný • panovať: v dome vládol, panoval pokoj • dominovať • mať prevahu (vládnuť s prevahou): športová technika dominuje nad silou • prevládať • prevažovať (vládnuť s prevahou): v parlamente prevládal iný názor • byť • existovať • vyskytovať sa • rozprestierať sa • rozťahovať sa (zvyčajne sa vyskytovať): na severe Afriky vládne, rozprestiera sa púšť; tu vládnu, sú samé lesy
3. vedieť narábať: perfektne vládne štetcom • ovládať (niečo): umelec ovláda svoj sláčik
4. p. vlastniť
vyznať sa2 1. mať dobré vedomosti o niečom, vedieť o niečom veľa • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho): v remesle sa vyzná, remeslu rozumie; v hubách sa nevyznám, do húb sa nerozumiem • ovládať: históriu národa ovláda • orientovať sa (vyznať sa v situácii, v polohe a pod.): v cudzom meste sa vie orientovať; orientuje sa v politike • mať rozhľad • mať prehľad: v literatúre má rozhľad
2. mať pochopenie pre niekoho • rozumieť • chápať: vyzná sa v ľuďoch, rozumie im, chápe ich
ovládateľný p. poslušný
poslušný ktorý sa ochotne, bez odporu podriaďuje rozkazu, rade, želaniu niekoho; svedčiaci o poslušnosti (op. neposlušný) • počúvny: deti sú poslušné, počúvne • disciplinovaný (dodržiavajúci disciplínu, obyč. školskú; op. nedisciplinovaný): poslušní, disciplinovaní žiaci; disciplinovaná trieda • pokorný • expr. poddanský • zried. poddaný (poslušný už svojím prirodzeným založením, nebúriaci sa): pokorná, poddanská, poddaná povaha dievčaťa • ovládateľný • skrotený (obyč. o zvierati, ktoré poslúcha príkazy človeka; op. neovládateľný): ovládateľná, skrotená šelma
nadchnúť vzbudiť v niekom nadšenie, zápal • oduševniť: svojím spevom nadchla, oduševnila celé publikum • rozohniť • rozpáliť • rozvášniť (vo veľkej miere): nové idey ich rozohnili, rozvášnili • kniž.: zapáliť • roznietiť • rozplameniť • zried. zanietiť: zapálil, zanietil masy za národ • očariť • očarovať • exaltovať (vyvolať silný kladný citový zážitok): prednes ho očaril, exaltoval • uniesť • strhnúť • ovládnuť • opanovať • chytiť (nadšením vziať do svojej moci): krása hôr ho celkom uniesla, opanovala, strhla • expr. opantať • kniž. uchvátiť: more ho opantalo, uchvátilo svojou krásou • vzrušiť • rozrušiť • rozochvieť • rozohriať • pohnúť • dojať (vyvolať citové pohnutie): verše ju rozochveli, dojali
osvojiť si učením, vôľou, tréningom a pod. si zapamätať, prijať ako svoje • naučiť sa • ovládnuť: ľahko si osvojiť látku z chémie; naučil sa hre na klavíri • fraz. prijať za svoje (vlastnosť, návyk a pod.): osvojil si držať hlavu hore; prijal za svoje chodiť vzpriamene • prisvojiť si (prijať za vlastné): prisvojili si cudzie zvyky • hovor. pochytať: od kamarátov pochytal všelijaké zlozvyky • expr.: vcicať • vcucať • kniž. vsiaknuť • vsať (dychtivo, intenzívne si osvojiť): vsiakol, vsal do seba vedomosti
ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovať • zmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhov • podmaniť • podrobiť • podriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinu • spútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človeka • posadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadol • zachvátiť • premôcť • preniknúť • prejať • zried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosť • nadísť • obísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišiel • prepadnúť • popadnúť • zried. spopadnúť: (s)popadol ho strach • vlúdiť sa • vojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do duše • expr. opantať: smútok ju opantal • zaľahnúť • doľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti
2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcť • potlačiť • opanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosť • skrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnev • expr.: osedlať • zazubadliť • ozubadliť: osedlať, zazubadliť vášne • zvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou
3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sa • zvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíri • osvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu
podrobiť (si) uviesť niekoho, niečo do závislosti, zbaviť slobody • podmaniť si: kmene si podrobili, podmanili celú krajinu • zotročiť • porobiť • ujarmiť (uvrhnúť do otroctva) • zried. zjarmiť (Hviezdoslav) • podriadiť si: podriadenie si domorodcov • ovládnuť • opanovať: ovládnuť, opanovať východoeurópsky trh • uchvátiť • zmocniť sa (násilne): uchvátenie, zmocnenie sa moci • expr. zried. zgalejníčiť (Bodenek)
premôcť 1. fyzickou al. duševnou silou nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím • prekonať: je taký silák, že každého premôže, prekoná; svojou rozhodnosťou a odvahou prekonal protivníka • poraziť • prevládať • prevládnuť • uvládať: poraziť súpera; prevládal, prevládol staršieho brata; porazil, prevládol v matematike všetkých • hovor. položiť: jeho odvaha ma položila • zvíťaziť (nad niekým): mužstvo zvíťazilo nad silným súperom • nabiť (v športovom zápolení): nabiť súpera v hokeji • šport. slang. prevalcovať: mužstvo nás prevalcovalo • zdolať • zničiť • zmôcť: vojsko zdolalo, zničilo mesto; všetky prekážky sme postupne zdolali, zmohli • popremáhať (postupne, viac osôb, prekážok a pod.) • zvládnuť • kniž. preklenúť: zvládnuť, preklenúť hospodárske ťažkosti • podrobiť si • zdrviť • rozdrviť: podrobiť si národ, zdrviť súpera • zlomiť • prelomiť • oblomiť: zlomiť, prelomiť synov odpor • zaprieť: musí zaprieť svoje vladárske chúťky
2. vôľou stlmiť city a ich prejavy, telesné stavy a pod. • prekonať • potlačiť: premôcť, potlačiť smútok, zvedavosť, predsudky, plač • nedať najavo • udusiť • zadusiť: nedala najavo svoju radosť; udusiť, zadusiť slzy, hnev • zadržať: zadržať zlosť • ovládnuť • opanovať • skrotiť: nemohol ovládnuť, opanovať svoj odpor k povýšenému správaniu sa; skrotiť zlosť • expr. ututlať: ututlať v sebe túžbu pomstiť sa • utajiť: utajiť radosť • umlčať • prehlušiť (zabrániť prejaveniu sa): umlčať, prehlušiť výčitky svedomia
3. (o citoch a ich prejavoch, o telesných stavoch) nadobudnúť u niekoho prevahu • opanovať • ovládnuť: po namáhavej ceste nás premohla, opanovala, ovládla únava • preniknúť: prenikol ma pri tej predstave strach • zmôcť: zmohol ho hlad • prevládnuť: prevládla v ňom túžba po pomste • hovor.: vziať • zobrať: choroba ho vzala, zobrala
preniknúť 1. vykonať pohyb cez niečo, cez nejakú prekážku • prejsť • dostať sa: hlas prenikne, prejde cez stenu; dnu neprenikol, neprešiel, nedostal sa ani lúč slnka; vojsko preniklo, dostalo sa cez priesmyk • doľahnúť: krik detí doľahol až k nám • prestúpiť: puklinami prestúpená stena • preraziť: pokúšame sa preraziť cez les; huba prerazila dlážku • expr. presekať sa • prerúbať sa • prebiť sa (preniknúť bojom): presekať sa, prebiť sa k hraniciam • preryť sa (preniknúť rytím): krt sa preryl cez trávnik; expr. myšlienka sa preryla na povrch • expr. predrať sa • pretlačiť sa • pretisnúť sa (ťažko, s námahou preniknúť): nevládali sme sa cez dav predrať, pretlačiť na druhú stranu; svetlo sa predralo cez škáry • expr. prepchať sa: zlodej sa prepchal oblokom do bytu • presiaknuť (o tekutine al. plynnej látke): voda presiakla múrom; vôňa presiakla celý byt • nasiaknuť (prijať do seba): dymom nasiaknuté, preniknuté záclony, šaty • vojsť • vstúpiť • expr.: vraziť • udrieť: červeň mu vstúpila, vrazila do líc; víno vstúpilo, udrelo do hlavy
2. silno zapôsobiť na organizmus, zmysly, city a pod. • premknúť • prejať • prejsť: prenikol, premkol, prejal nás všetkých veľký strach; mráz prenikne, prejde, premkne až do kostí • ovládnuť • opanovať • zachvátiť • zasiahnuť • zmocniť sa (vziať do svojej moci): celého ho ovládol, zachvátil, zasiahol žiaľ; pri pohľade na dieťa sa matky zmocnila, matku zachvátila radosť • prestúpiť: prestúpila nás naraz Božia bázeň • kniž.: predchnúť • prechvieť (celkom preniknúť): byť predchnutý láskou k domovine; prechvela ho bolesť sklamania • doľahnúť: doľahla na mňa úzkosť, prenikla ma úzkosť • naplniť: naplnil ma duch slobody • vrezať sa • zarezať sa (nepríjemne preniknúť): ostrý zvuk sa vrezal, zarezal do uší • zájsť: zašiel ho pocit žiaľu, nešťastia
3. p. rozšíriť sa 3
prepadnúť 1. poškodiť sa a padnúť (cez niečo) • preboriť sa: ľad sa pod nohami prepadol, preboril • preliačiť sa • prelúpiť sa • prelomiť sa (pod tlakom sa zlomiť) • prevaliť sa: strecha sa pod ťarchou snehu prelomí, prevalí • poprepadúvať • poprepádať • poprepadávať (postupne, na viacerých miestach, o viacerých osobách)
2. nenazdajky, náhle prísť obyč. s bojovým, zištným úmyslom • zaútočiť • napadnúť: lupiči prepadli, napadli chodca; medvedica zaútočila na turistov • prekvapiť (neočakávane vyrušiť): vojsko prekvapilo spiace mesto • iron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželateľne): navštívili nás zlodeji • poprepadúvať • poprepádať • poprepadávať (postupne)
3. náhle niekoho vziať, dostať do svojej zlej, nepriaznivej moci • postihnúť: prepadla, postihla ho zlá choroba • zastihnúť: obávame sa, že nás prepadne, zastihne búrka • zachvátiť • zasiahnuť: zachvátil, zasiahol ma nečakaný spánok • ovládnuť • opanovať • zmocniť sa: zakaždým ju ovládne kašeľ; z ničoho nič sa ma zmocní smútok • schytiť • pochytiť: schytila, pochytila ho zlosť
4. byť zasiahnutý, dostať sa do moci, vplyvu niečoho • podľahnúť: prepadnúť, podľahnúť strachu, zmätku • oddať sa: napokon sa oddal zúfalstvu, prepadlo ho zúfalstvo
5. neprospieť v škole: prepadnúť z matematiky • slang.: rachnúť • buchnúť: v tretej triede rachol • slang. rupnúť: profesor dal študenta rupnúť z fyziky • poprepadúvať • poprepádať • poprepadávať (o viacerých osobách)