Synonymá slova "bezn" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 38 výsledkov (1 strana)

  • beznádej p. zúfalstvo


    zúfalstvo stav toho, kto stratil nádej, kto nevidí východisko • zúfalosť: zmocnilo sa ho zúfalstvo; zo zúfalosti si siahol na životzúfanie: priviesť niekoho do zúfaniazastar. zúfanlivosť (Šoltésová)beznádejbeznádejnosť: pocit beznádeje, beznádejnosti


    beznádejne p. čierno 2, porov. aj beznádejný


    čierno, star. i čierne 1. majúc čiernu farbu, farbu ako sadza, na čiernu farbu, čiernou farbou (op. bielo) • načierno, pís. i na čierno (op. nabielo) • dočierna, pís. i do čierna (op. dobiela): čierno, dočierna sfarbené obočie; natrieť lavicu načiernotmavonatmavodotmava, pís. i na tmavo, do tmava: tmavo, natmavo natretá polička

    porov. aj čierny 1

    2. z tej horšej stránky (op. ružovo) • chmúrnochmúrnepochmúrnetemnotemne: všetko vidíš čierno, chmúrne, temnebeznádejnepesimisticky (op. optimisticky) • skepticky: vyzerá to s nami čierno, beznádejne; na všetko sa pozerá pesimisticky, skepticky


    beznádejnosť p. zúfalstvo


    beznádejný pri ktorom niet nádeje (na zlepšenie, zmenu a pod.) • zúfalý: beznádejná, zúfalá situáciabezvýhľadnýbezútešný: bezvýhľadný, bezútešný stavbezvýchodiskovýbezvýchodnýneriešiteľný (z ktorého niet východiska): ocitnúť sa v bezvýchodiskovom, bezvýchodnom položenízastar. dešperátny: dešperátny stavstratenýprehratýprehraný: pacientov zápas s chorobou bol vopred stratený, prehratýmárny: márny bojexpr.: stroskotanýskrachovaný: stroskotaný, skrachovaný prípadexpr. odpísaný


    bezvýhľadný ktorý nemá (dobré) vyhliadky, perspektívy • bezperspektívny: bezvýhľadný, bezperspektívny zajtrajšokbeznádejnýbezútešný: beznádejná, bezútešná situácia


    malodušný ktorý sa vyznačuje malosťou ducha, nedostatkom viery al. odvahy; svedčiaci o malosti ducha (op. veľkodušný) • kniž. malomyseľnýzastaráv. slaboduchý: malodušní, malomyseľní, slaboduchí ľudia nemajú odvahu podnikať; viesť malodušné, slaboduché rečineveriacimaloverný (ktorý neverí v niečo pozitívne, prejavuje sa nedôverčivosťou): ostal neveriacim, maloverným pesimistomkniž. defetistickýpejor. porazenecký (ktorý neverí vo vlastné sily, schopnosti): zaujal defetistický, porazenecký postojbojazlivýustráchanýustrašený: malodušný, bojazlivý mládenec; ustráchaný, ustrašený pohľadskľúčenýskormútenýkniž. skleslý (op. radostný): malodušní, skľúčení odsúdenci; skľúčená, skleslá náladazúfalýbeznádejnýbezútešný (ktorý si zúfa, ktorý stratil nádej; svedčiaci o nedostatku nádeje): po prvom neúspechu sa stal malodušným, zúfalým; oddal sa beznádejnému, bezútešnému smútku


    nenapraviteľný ktorý sa nedá napraviť, zlepšiť, odčiniť • nepolepšiteľný: mal povesť nenapraviteľného, nepolepšiteľného alkoholika; nepolepšiteľný recidivistanotorický (trvalo známy niečím negatívnym): je to notorický povaľačexpr. večný: znovu sa ozvali tí istí, veční nespokojencipren. expr. beznádejný: nedá si poradiť, je to beznádejný prípad!pren. nevyliečiteľný: nevyliečiteľný optimista


    nevyliečiteľný ktorý sa nedá vyliečiť (op. vyliečiteľný) • neliečiteľný: nevyliečiteľná, neliečiteľná chorobanezahojiteľnýzastaráv.: nevyhojiteľnýnezhojiteľný (ktorý sa nedá vyhojiť, zaceliť): nevyhojiteľná, nezahojiteľná rana; nezhojiteľná túžbasmrteľný (spôsobujúci smrť): nevyliečiteľné, smrteľné ochorenietrvalý (ktorý sa nedá odstrániť liečbou): trvalé následky úrazupren.: ťažkýbeznádejný: tento pacient je ťažký, beznádejný prípad


    zúfalý 1. ktorý (si) zúfa • malomyseľný: zúfalý, malomyseľný človek; je celkom zúfalýzronenýzdrvenýnešťastný (zúfalý a utrápený): odišiel zdrvený

    2. ktorý vyjadruje stav beznádeje; svedčiaci o beznádeji • beznádejný: zúfalá, beznádejná situáciabezútešnýbezvýhľadnýbezvýchodiskovýbezvýchodný: bezútešné, bezvýchodiskové položeniežalostnýneutešenýdezolátny: je v žalostnom, dezolátnom stavezastar.: dešperátnyzúfanlivý: dešperátny, zúfanlivý výkrik

    3. p. veľký 1


    beznáročný p. skromný 1


    skromný 1. ktorý má malé nároky, požiadavky; svedčiaci o skromnosti, nenáročnosti • nenáročnýbeznáročný: málokto je dnes skromný, nenáročný; prichystať skromný, nenáročný obed (op. bohatý, veľkolepý) • nenápadnýjednoduchý (ktorý sa vyznačuje všednosťou, obyčajnosťou): nenápadné, jednoduché dievča, šatydiogenovský (ktorým sa vyznačoval grécky filozof Diogenes): diogenovský životchudobný (op. bohatý): chudobná oslavachatrnýúbohýbiedny (skromný a nevyhovujúci): visel na ňom chatrný, úbohý, biedny odevexpr.: skromnučkýskromnuškýskromnunkýskromnulinký (veľmi skromný) • priskromný (príliš skromný) • expr. preskromný

    2. p. slabý 2, skúpy 2, malý 1


    bežne p. zvyčajne, porov. aj bežný


    zvyčajne často, takmer pravidelne sa vyskytujúc; nie výnimočne • obyčajnekniž. obvykle: do diskusie sa zvyčajne, obyčajne zapája ako prvýspravidla: spravidla si dáva pozor na jazykbežnenormálne: bežne, normálne býva o takomto čase už domakonvenčne: konvenčne pristupovať k riešeniu úlohyväčšinouzväčšapoväčšine (vo väčšine prípadov): v sobotu väčšinou, zväčša, poväčšine chodieva do prírodyrád: rád zabúda na to, čo sa sluší

    porov. aj obyčajný 1


    bezpríznakový ktorý nemá charakteristický príznak (op. príznakový) • neutrálny: bezpríznaková, neutrálna vlastnosť; bezpríznakové, neutrálne slovobežnýzvyčajnýobvyklýpravidelný (ničím nie výnimočný): bežná, obvyklá lexika; bežné, zvyčajné, obvyklé správanie; pravidelné skloňovanienevýraznýnevyhranenýneurčitý (bez výrazného znaku, vlastnosti): nevýrazný, nevyhranený štýl; neurčitý výraz tváre


    bežný veľmi rozšírený, všeobecne známy, ničím nie výnimočný • zvyčajnýkniž. obvyklý (op. nezvyčajný, neobvyklý): bežný, zvyčajný, obvyklý postupkniž. uzuálny: uzuálny spôsobobyčajnýkaždodennývšednýprozaický (často sa vyskytujúci, používaný): obyčajné, každodenné, všedné, prozaické starosti, potrebyobligátnykonvenčný (spoločensky bežný): obligátny prípad; obligátny, konvenčný názorbanálnytriviálny (bežný svojou častosťou a jednoduchosťou): nepozná také banálne, triviálne vecičastýexpr. tuctový: častý, tuctový zjavnormálnyprirodzený: niekdajšie tabu je dnes normálnym, prirodzeným javompravidelný (bežný vzhľadom na svoje pravidelné opakovanie): pravidelný príznak chorobyvžitýzaužívanýtradičnýzabehanýzabehnutý: vžitý, zaužívaný úzus; tradičný, zabehaný, zabehnutý postupbezpríznakovýneutrálny (bez charakteristického príznaku; op. príznakový): bezpríznaková, neutrálna lexikajednoduchýprostýdrobnýmalý (o človeku)


    častý vyskytujúci sa, opakujúci sa veľakrát, nie zriedkavo (op. zriedkavý, vzácny): časté záchvaty, časté meškaniefrekventovaný: frekventovaný výrazhojný: hojný výskyt cudzích slov v texterozšírený: rozšírené ochorenie (op. ojedinelé); rozšírené prípady vlámaniabežnývšedný: bežný, všedný zjavkaždodenný (vyskytujúci sa každý deň): každodenný hosť, zákazníkpričastýprihojný (príliš častý, hojný)


    hovorový lingv. typický pre bežné vyjadrovanie, prejavy; týkajúci sa tej vrstvy spisovného jazyka, ktorá sa používa pri bežnom, nie oficiálnom dorozumievaní: hovorová rečbežnýneoficiálny: hovorové, bežné slová; neoficiálne prostriedkykonverzačný: hovorový, konverzačný štýl (štýl súkromného styku charakteristický ústnosťou) • pren. kuchynský: kuchynská reč


    každodenný 1. opakujúci sa, vyskytujúci sa každý deň • denný: každodenná, denná tlač; každodenný, denný tréningexpr. dennodenný: dennodenné cestovanie ho vyčerpávalopravidelnýstály: bol pravidelným návštevníkom známej kaviarne

    2. ktorý nie je zriedkavý, výnimočný • dennýexpr. dennodenný: každodenné, denné povinnosti, problémybežnýobyčajnývšedný: bežný, obyčajný, všedný zjavzvyčajnýnormálny: to je zvyčajná, normálna prax; zvyčajný, normálny jav


    menovitý ktorý je konkrétne vyjadrený; odb. ktorý zodpovedá uvedeným číselným údajom • odb. nominálny: menovitá, nominálna hodnota bankoviek; menovité, nominálne napätie (na elektrickom zariadení) • normálnybežný: normálny, bežný výkon motora


    normálny 1. ktorý sa neodlišuje od priemeru al. od stavu, na ktorý sme zvyknutí (op. nenormálny) • pravidelnýriadny: dýchanie je normálne, pravidelné; prísť v normálnom, riadnom časeobyčajnýobvyklýzvyčajnýbežnýprirodzený (op. výnimočný, mimoriadny): je to taký obyčajný človek; obvyklý, zvyčajný spôsob liečenia; je to v spoločnosti zvyčajný, bežný javzabehanýzaužívanýstarý (op. nový): vybočiť zo zabehaných, zaužívaných, starých koľajíregulárny (zodpovedajúci ustáleným pravidlám): dosiahnuť niečo regulárnym postupomnormalizovaný (upravený do potrebného stavu): spoločnosť je opäť normalizovaná

    2. p. zdravý 1


    občiansky ktorý je určený pre občana, ktorý súvisí s občanom • úradnýhovor. civilný: občiansky, civilný sobáš (op. cirkevný); úradné, civilné meno (op. umelecké al. krycie) • všednýbežný (op. oficiálny) • hovor. normálny: predseda spolku je vo svojom všednom, bežnom, v normálnom živote lekárom


    obyčajný 1. ktorý sa bežne, často vyskytuje; ktorý nie je ničím príznakový (op. zvláštny, výnimočný, nezvyčajný) • obvyklýbežnývšednýčastý: obyčajný, obvyklý spôsob obživy; obyčajný, všedný príbeh; všedné šaty (op. sviatočné); je to obvyklý, bežný, častý javzvyčajnýpravidelnýnepríznakový: zvyčajný, nepríznakový priebeh choroby; prísť vo zvyčajnom, pravidelnom časenormálnyprirodzený (v medziach normy): všetko je v normálnom, prirodzenom stavekaždodennýdenný (vyskytujúci, opakujúci sa každý deň): každodenné starosti; každodenná, denná dávka potravyprozaický (naplnený všednosťou): žiť obyčajný, prozaický život; mať prozaické túžbyrutinnýrutinový (spojený s rutinou): prekonávať prekážky sa stalo pre neho rutinnou, rutinovou záležitosťoupejor. ordinárny: podávať ordinárny rumtriviálnybanálny (svojou všednosťou vzbudzujúci až nevôľu): zaťažoval všetkých svojimi triviálnymi, banálnymi historkami; začínať vždy od triviálnych poučiekexpr. tuctový (bez akejkoľvek výnimočnosti): tuctová tvár, akých sú tisícezaužívanýtradičný (spojený so zvykom, s tradíciou): obyčajný, zaužívaný postup; zaužívaný, tradičný poriadokjednoduchýprostýradovýnevýznačnýnevýznamnýdrobný (o človeku bez vyššieho postavenia, bez funkcie a pod.; o veciach, ktoré nie sú exkluzívne, vyberané): obyčajný, jednoduchý, prostý, drobný človek; prostý, radový vojakpospolitýzastar. obecný: pospolitý ľudhocijakýbársakýledajaký (v zápore): to nie je len taký hocijaký, bársaký umelecbezvýznamnýbezcennýexpr. mizernýhovor. expr.: sprostýhlúpy (op. významný, cenný, hodnotný): bezvýznamná udalosť; trápiť sa pre bezcenné, mizerné peniaze; hnevať sa pre sprosté, hlúpe peroexpr. praobyčajný

    2. p. jasný 2


    prirodzený 1. daný prírodou, vyplývajúci z prírodných zákonitostí • vrodený: prirodzený, vrodený inštinktpudový: prirodzené, pudové správanie, prejavyspontánnyživelnýneusmerňovaný (bez zásahu zvonka, bez ľudského vplyvu): spontánny, živelný vývoj; spontánny, neusmerňovaný živočíšny výbersamočinnýsamovoľný (prebiehajúci, uskutočňujúci sa sám od seba): samočinné, samovoľné čistenie vody; samovoľné striedanie sa štyroch ročných obdobínecvičenýneškolený (bez cviku, učenia): necvičený hlas, neškolený talent

    2. neutvorený ľudskou činnosťou, pochádzajúci z prírody (op. umelý) • prírodný: prirodzené, prírodné hnojivo; prirodzený, prírodný hodváb (op. syntetický) • kniž. naturálny: naturálne produktypravý (zachovávajúci prírodnú pôvodnosť): zmenila svoju prirodzenú, pravú farbu vlasov

    3. plný prirodzenosti, nenútenosti (op. neprirodzený) • bezprostrednýspontánny: prirodzený, bezprostredný, spontánny prejav radostinenútený (op. nútený) • nestrojený (op. strojený): nenútené, nestrojené správanie, gestánenásilný (op. násilný, silený): nájsť nenásilný spôsob vplyvu, nenásilný smiechuvoľnený (op. upätý): byť uvoľnený v spoločnosti, v rozhovore

    4. ktorý sa neprieči prirodzenosti, nevymyká z normálu • bežnýobyčajný: prirodzený, bežný, obyčajný javobvyklývšedný: prirodzená, obvyklá reakcia organizmu; všedná vecnormálnysamozrejmý: normálny, samozrejmý fakt; samozrejmá ľudská potrebapravidelný (prirodzený svojou pravidelnosťou): pravidelné príznaky chorobyzried. zrejmý (Urban)


    štandardný 1. ktorý zodpovedá norme, ktorý má pravidelne dobrú úroveň • normovanýustálený: štandardný, normovaný výrobok; štandardný, ustálený výkon pracovníka

    2. ktorý je najviac rozšírený, ktorý sa vyskytuje bežne • bežnýpriemerný: štandardný, bežný sortiment; priemerná úroveň


    tradičný ktorý má tradíciu; ktorý sa oddávna, resp. už dlhší čas vyskytuje, opakuje (op. netradičný) • zaužívaný: tradičné, zaužívané novoročné zvyky; tradičné, zaužívané vianočné jedlávžitýosvedčenýzabehaný (ktorý sa opakovaním osvedčil, stal sa bežným): spoliehal sa na vžitý, osvedčený postup (op. nový, novátorský) • zvyčajnýobvyklý: zišli sa na svojom zvyčajnom, obvyklom mieste; zvyčajný, obvyklý názor na daný problémbežný: bežné vzory, materiály (op. nové) • tradicionalistickýzastar. tradicionálny (uprednostňujúci tradíciu pred niečím novým, nezaužívaným): tradicionalistické, tradicionálne koncepciekonvenčnýzastar. konvencionálny (rešpektujúci konvenciu): konvenčný pozdrav; konvenčná, konvencionálna kultúra

    p. aj konzervatívny


    všedný často, pravidelne sa vyskytujúci (op. výnimočný) • obyčajnýzvyčajnýobvyklýbežný: všedný, obyčajný, zvyčajný, bežný javkaždodenný: nebola to každodenná udalosťdenný: denné starostinormálny: normálny stavbanálny: banálna historkajednotvárnymonotónny (stále rovnaký): jednotvárna, monotónna prácaprozaický: prozaické starostiexpr. tuctový: tuctový výroboknevýrazný (ktorý nemá vyhranené črty): nevýrazná tvárošúchanýzovšednenýexpr. otrepaný (stálym používaním zunovaný): ošúchaná, otrepaná téma; zovšednené slováhovor. nepoetickýkniž. profánny: profánna skutočnosťzried. všednodenný (Mihálik)šedivýsubšt. šedý: šedivý život, šedá historka (Hrušovský)


    vžitý ktorý sa vžil • bežnýzaužívaný: vžité, bežné, zaužívané výrazy; zaužívaný názovustálený (ktorý sa ustálil): ustálené zvykyzažitý: zažité spôsobytradičný (založený na tradícii): tradičný pracovný postupkonvenčnýzastar. konvencionálny: konvenčné názvyštandardný: štandardné metódy


    krásny 1. ľudskými zmyslami al. intelektom vnímaný ako veľmi pekný • nádherný: krásne, nádherné vlasy; to sú všetko len krásne, nádherné ideályveľkolepýohromujúci (krásny na pohľad, pútajúci zrak): uvidel veľkolepú, ohromujúcu prírodnú scenériu; veľkolepé, ohromujúce divadloprekrásnyprenádhernýkniž. čarokrásny (nevýslovne krásny) • poet.: divokrásnysedmokrásny: dostávala prekrásne, prenádherné listy; prekrásny, prenádherný, čarokrásny šperkpôvabnýkniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabný, spanilý zjavpekný: pekná duša, pekné spomienkyroztomilýexpr. zastar. rozmilýrozkošnýexpr.: utešenýpreutešený (krásny svojou milotou, pôvabom a bezprostrednosťou): roztomilé, rozmilé dieťa; rozkošná starenka, utešený párľúbeznýpoet.: lepýľúby: ľúbezný, ľúby zvuk harfymalebný (vyvolávajúci pocit krásna harmóniou zvukov, farieb al. tvarov): malebná prírodaočarujúciexpr. čarovnýkniž.: okúzľujúcikúzelný (ktorý očarí svojou krásou): očarujúci, čarovný večer; okúzľujúca, kúzelná melódiaexpr.: rajskýnebeskýanjelský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • poet. elyzejskýdet. al. expr. čačaný: čačaná bábikapodmanivýpodmaňujúci (neodolateľne krásny): podmanivý, podmaňujúci hlas spevákažiarivýoslnivýoslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúca tvárskvelýúžasnýkniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obrazexpr. prerozkošný: prerozkošný výhľadpren. expr. rozprávkovýprikrásny (príliš krásny)

    2. p. vynikajúci 1, vysoký 2, veľký 1, dobrý 3


    ľúbezný svojím vzhľadom al. inými vlastnosťami vyvolávajúci pocit krásy a súčasne miloty • rozkošnýroztomilýočarujúciexpr. zastaráv. rozmilý: ľúbezné, rozkošné, roztomilé dieťa; usmiala sa na neho očarujúcim, rozmilým úsmevompríjemnýľubozvučnýlahodný (najmä o zvuku): dievča malo príjemný, ľubozvučný, lahodný hlaspôvabnýmilý (obyč. v prejave): ľúbezný, pôvabný tanec; mať pôvabné, milé správaniezried. úľubnýpoet. ľúby


    ľubozvučný príjemný na vnímanie sluchom (op. neľubozvučný, kakofonický, disonantný) • zvučnýodb. eufonický: ľubozvučný, zvučný rým; harfa vydáva ľubozvučné, eufonické tónylahodný (veľmi príjemne pôsobiaci): znie lahodná hudbaľúbeznýpoet. ľúbymilozvučný (veľmi krásny a milý): ľúbezný, ľúby zvuk huslíharmonickýsúladnýsúzvučnýzladenýodb.: konsonantnýkonsonančný (tvoriaci vzájomne vyvážený a pekne znejúci celok): harmonické, súzvučné, zladené duo; súladné, konsonantné vyznenie skladbymelodickýspevavý (založený na melódii; podobný spevu): slovenčina je melodická, spevavá reč

    p. aj príjemný


    milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahýmilovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milenýpremilýpremilenýľúbeznýpreľúbeznýzlatýprezlatýsladkýpresladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácnycenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítanývhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýmilulinký (veľmi milý)

    2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavývľúdnyprívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivýdobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľskýsrdečnýúprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežnýprítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplýhrejivýoblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilulinkýmilučičkýpremilýpresladký (veľmi milý)

    3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemnýsympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabnýľúbeznýlahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypeknýkrásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošnýroztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdnyprívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýchutnučkýchutnulinkýmilulinkýpremilýpreľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

    4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

    5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapecpriateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajerchalanštramákfešákgavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimecgalánsubšt. šamster


    pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumnýšvárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievčakniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človekstrojnýurastenýdriečnyhovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencovzastar. herský (Kukučín, Tajovský)rúčisúci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestuelegantnýhovor. expr. fešnýhovor. neskl.: feššiktip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-topšarmantnýpríťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženouvkusnýestetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytokpôvabnýkniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvárroztomilýľúbeznýexpr. zastar. rozmilýexpr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávkarozkošnýmilýhovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočkyexpr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večerlahodnýpoet. ľúbyexpr.: rajskýnebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúciexpr. čarovnýkniž.: okúzľujúcikúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódiaparádnyhovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasokdet. al. expr. čačanýneskl.: čačačeče: čačaná bábika; to je čača, čečeladnýgraciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šatyhovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistinakrásny (veľmi pekný): krásny krajvýstavný: výstavný kuspoet. maľovaný: šuhaj maľovanýnádhernýprekrásnykniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvetpodmaňujúcipodmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjavúžasnýkniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obrazžiarivýoslnivýoslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľadpren. expr. rozprávkový: rozprávkové šatyúhľadný: úhľadné písmoupravený: upravené ulice, záhradkynár. nádobný (Dobšinský)expr.: peknučkýpeknuškýpeknulinkýpeknunkýchutnučkýchutnulinkýexpr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)

    2. p. dobrý 1, 3, 4, správny2, priaznivý 2 3. p. veľký 1


    zvodný ktorý zvádza, láka niečím príjemným, pekným, žiaducim a pod. • lákavývábivývábny: zvodná, vábivá žena; lákavý, vábny úsmevzvádzajúcilákajúcivábiaci: zvádzajúca krása; lákajúca, vábiaca predstavamámivýpútavýpríťažlivýatraktívny: mámivé bohatstvo; pútavý program; príťažlivé, atraktívne správaniezaujímavýsugestívny: zaujímavé, sugestívne čítanie; sugestívny účinokšarmantnýpôvabnýľúbeznýočarujúci (ktorý láka krásou): pôvabný, očarujúci pohľadpeknýkrásnyžiarivý: zvodná, žiarivá budúcnosťkoketný (o žene): má koketnú priateľkuzastar.: zvodivýzvodlivý (Hviezdoslav)podmanivýpodmaňujúcipôsobivýefektný (ktorý láka svojou výnimočnosťou): podmanivé dievča; pôsobivé, efektné farby


    preľúbezný p. milý 1, 3


Pozri výraz BEZN v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV