Synonymá slova "ari" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 34 výsledkov (1 strana)
-
aristokracia p. šľachta
šľachta spoločenská vrstva, ktorá na základe svojho rodu požíva rozličné prednosti a výhody: vyššia, nižšia šľachta • aristokracia: rodová aristokracia • šľachtictvo • zemianstvo (nižšia šľachta) • džentry (nižšia šľachta, obyč. uhorská) • kniž. nobilita
aristokrat p. šľachtic 1, 2
šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokrati • pán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánom • veľmož • knieža • veľkoknieža • arciknieža • vojvoda • veľkovojvoda • arcivojvoda • gróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barón • zeman • rytier • markíz • džentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazal • lénnik • man (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)
2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav) • aristokrat: aristokrat ducha • rytier: rytier cti
aristokratický 1. p. urodzený 2. p. privilegovaný 3. p. vyberaný 1, vznešený 1, 3
panský 1. týkajúci sa bohatých, privilegovaných vrstiev (obyč. v minulosti) • veľkopanský: panské, veľkopanské majetky • šľachtický • aristokratický: šľachtické, aristokratické kruhy • urodzený • vznešený (s dlhou tradíciou): urodzený, vznešený rod
2. p. dobrý 3, bezstarostný, pohodlný 2 3. p. vyberaný 1, mestský
privilegovaný ktorý má privilégiá, výhody a pod. • aristokratický • šľachtický (týkajúci sa aristokracie, obyč. za feudalizmu): privilegované, aristokratické, šľachtické kruhy • výsadný • nadradený: výsadné mestá; výsadné, nadradené postavenie • uprednostňovaný • preferovaný (majúci prednosť) • zvýhodnený (majúci výhody): privilegované, uprednostňované deti prominentov; zvýhodnené skupiny
p. aj protekčný
urodzený rodom predurčený na vysoké spoločenské postavenie (obyč. o príslušníkoch šľachty v minulosti) • šľachtický • aristokratický: neznámy patril podľa šiat k urodzeným, šľachtickým, aristokratickým vrstvám • panský • vznešený: dievča z panského rodu; v kaštieli sa zišla vznešená spoločnosť • noblesný • neskl. nóbl
vyberaný 1. starostlivo volený; dbajúci na vysokú úroveň • jemný • vybraný: má vyberané, jemné, vybrané spôsoby • distingvovaný: distingvovaný prejav • uhladený • spôsobný (vyberaný v prejave): uhladený človek • elitný: elitná spoločnosť • delikátny • hovor., obyč. iron.: nóbl • salónny (spoločensky vycibrený): delikátne, nóbl, salónne správanie • aristokratický (akým sa vyznačujú aristokrati): mať aristokratické spôsoby • vznešený • hovor. lepší (spoločensky vyššie postavený) • expr. panský: vznešené panstvo; dievča z lepšej, panskej rodiny • hovor.: fajnový • fajný: fajnový pán
2. ktorý vo veľkej miere oplýva dobrými vlastnosťami, schopnosťami a pod. • jemný • vybraný • delikátny • prvotriedny • akostný • kvalitný: vyb(e)rané, jemné, delikátne vína; prvotriedny, akostný, kvalitný materiál • znamenitý • vynikajúci • výborný • skvelý: dnes som mal znamenitý, vynikajúci, výborný, skvelý obed • vycibrený: vycibrený vkus • kabinetný: kabinetná ukážka komorného spevu • prvý (ktorý je na najvyššej úrovni): vozeň prvej triedy • hovor.: fajnový • fajný: fajnová vôňa • kniž. zastar. exkvizitný
p. aj výborný
vznešený 1. vzbudzujúci obdiv a úctu • kniž.: velebný • majestátny: vznešené, velebné tóny symfónie; vznešené, majestátne vrchy • dôstojný: kráčať dôstojným krokom • expr. božský: božská príroda • aristokratický • noblesný • hovor., obyč. iron. nóbl: noblesné, nóbl pohyby • slávnostný • kniž. svätý: slávnostná, svätá chvíľa • kniž. patriarchálny: patriarchálny zjav • expr. prevznešený • kniž. svetlý: svetlá pamiatka zosnulých • obradný: obradné privítanie
2. mravne hodnotný • ušľachtilý • šľachetný: mať vznešené, ušľachtilé, šľachetné poslanie • statočný • čestný: statočný, čestný čin
3. majúci vysoké spoločenské postavenie (často v oslovení) • slávny: vznešený, slávny rod • urodzený: urodzení páni • aristokratický • šľachtický: mať aristokratický pôvod
aristokratka p. šľachtičná
šľachtičná príslušníčka šľachty • aristokratka • pani (členka privilegovanej vrstvy) • kňažná • veľkokňažná • arcikňažná • vojvodkyňa • veľkovojvodkyňa • arcivojvodkyňa • grófka (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barónka • zemianka • markíza (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnátka (šľachtičná v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojarka (príslušníčka vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lady [vysl. lejdy] (príslušníčka anglickej šľachty) • baronetka (príslušníčka nižšej anglickej šľachty) • kontesa (dcéra grófa) • baronesa (dcéra baróna)
čariť, čarovať1 robiť činy, ktoré sa zdanlivo vymykajú rozumovému chápaniu • robiť čary • bosorovať: stará cigánka vedela veštiť, čariť, čarovať, bosorovať • expr. bosoráčiť • kniž. kúzliť: kúzelník čaruje, kúzli z klobúka zajaca • eskamotovať (robiť kúzla, robiť eskamotáž) • zariekať • zariekavať (spôsobovať urieknutie): čarodejnica zarieka, zariekava (chorobu)
nadchnúť vzbudiť v niekom nadšenie, zápal • oduševniť: svojím spevom nadchla, oduševnila celé publikum • rozohniť • rozpáliť • rozvášniť (vo veľkej miere): nové idey ich rozohnili, rozvášnili • kniž.: zapáliť • roznietiť • rozplameniť • zried. zanietiť: zapálil, zanietil masy za národ • očariť • očarovať • exaltovať (vyvolať silný kladný citový zážitok): prednes ho očaril, exaltoval • uniesť • strhnúť • ovládnuť • opanovať • chytiť (nadšením vziať do svojej moci): krása hôr ho celkom uniesla, opanovala, strhla • expr. opantať • kniž. uchvátiť: more ho opantalo, uchvátilo svojou krásou • vzrušiť • rozrušiť • rozochvieť • rozohriať • pohnúť • dojať (vyvolať citové pohnutie): verše ju rozochveli, dojali
oduševniť vzbudiť veľký záujem o niečo, nadšene zaujať • nadchnúť: výkon umelca oduševnil publikum; nadchnúť mládež pre šport • kniž.: zapáliť • zanietiť: zapáliť masy vierou vo víťazstvo; zanietiť niekoho za dobrú vec • uniesť • uchvátiť • očariť: predstavenie nás unieslo, uchvátilo, očarilo • rozohniť • expr. rozvatriť (spôsobiť citové zaujatie za niečo): víno ho v reči rozohnilo
počariť, počarovať 1. postihnúť čarami • pobosorovať • učariť • učarovať: čarodejnica počarila, pobosorovala princovi; chodí neprítomná, akoby jej niekto bol učaril, učaroval • porobiť • expr. pobosoráčiť: niekto musel dieťaťu porobiť, pobosoráčiť • urieknuť • uriecť (pohľadom počariť): pozerá, akoby chcela dievča uriecť
2. expr. silne zapôsobiť • učariť • učarovať: prepych všetkým načisto počaril, učaril • uchvátiť: krása mora nás uchvátila • expr. pobosorovať: hudba mi celkom pobosorovala • expr. uniesť: pohľad na hory turistov uniesol • nadchnúť (citovo zapôsobiť a vyvolať záujem) • očariť • omámiť • opojiť: spev slávneho tenoristu ma očaril, omámil, opojil
uchvátiť 1. násilím, prevahou al. potajomky vziať niečo, zried. niekoho • zmocniť sa: povstalci uchvátili moc, zmocnili sa vlády; uchvátil mu dievča • expr.: uchytiť • uchmatnúť • urvať: každý chce pre seba uchytiť, uchmatnúť, urvať čo najviac • kniž. uzurpovať si (mocensky): uzurpovali si právo rozhodovať • osvojiť si (násilím): osvojili si, čo im nepatrí • strhnúť: strhnúť na seba moc
2. vyvolať kladné silné citové vzrušenie, priviesť do vytrženia • expr. uniesť: pohľad na more ho uchvátil, uniesol • nadchnúť (citovo vzrušiť a vyvolať záujem, zápal): šport ho nadchol • strhnúť (zároveň podnietiť k citovému al. inému prejavu): výkon umelca ho celkom strhol • omámiť • zmámiť • očariť • opojiť (o niečom krásnom): omámi, očarí vás krása vychádzajúceho slnka • rozohniť (uviesť do silného citového vzrušenia): víno ich rýchlo rozohní • pren. expr. elektrizovať: správa o výhre ho elektrizovala • chytiť • dojať (v menšej miere): hercov prednes ho vždy chytí, dojme
zaujať 1. vzbudiť záujem, vyvolať pozornosť niekoho niečím • upútať: deti zaujalo, upútalo rozprávanie o cudzích krajoch • fraz.: padnúť do očí • padnúť do oka: látka mu hneď padla do očí, do oka • zainteresovať: ľudí treba zainteresovať o verejné veci • prilákať • privábiť • hovor. pritiahnuť (vzbudiť pozornosť, záujem niečím žiaducim): dobré výkony prilákali, privábili mnohých; ku knihe ma pritiahla priateľka • podchytiť (zaujať a usmerniť): podchytiť záujem mládeže o hudbu • hovor. chytiť: hra ma chytila od začiatku • uniesť • uchvátiť • očariť • nadchnúť (veľmi zaujať niečím pozitívnym, krásnym, dobrým a pod.): krása vychádzajúceho slnka ho celkom uniesla, uchvátila, očarila; nadchla ich myšlienka okamžitej pomoci • fascinovať (silno zaujať): fascinovaný krásou okolia zabudol na čas • hovor. zabrať: debata nás celkom zabrala • zamestnať • zaneprázdniť (zaujať nejakou činnosťou): starosť o deti ju zamestnala, zaneprázdnila po celý deň
2. zaplniť miestne, priestorovo, mocensky a pod. • zabrať • obsadiť: toto územie zaujali, zabrali, obsadili Slovania už v 6. storočí; mladí zaujali, zabrali miesta vpredu; obsadiť funkciu ministra • zaplniť (zaujať voľné miesto): všetky pracovné miesta sú zaplnené • okupovať (vojensky)
očariť, očarovať vyvolať silný, obyč. kladný zmyslový zážitok • oslniť • kniž. okúzliť: Tatry ho očarili, oslnili • opojiť • omámiť • zmámiť: krása dievčiny ho omámila, opojila; víťazstvo ho celkom opojilo, omámilo • expr. oslepiť (často s dôsledkom nerozvážneho konania): láska ho oslepila • fascinovať: je fascinovaný jej zjavom • uchvátiť • uniesť • oduševniť: vystúpenie súboru ich uchvátilo, unieslo, oduševnilo • nadchnúť (vo veľkej miere) • dojať (citovo kladne): výkon umelca nás nadchol, dojal • expr. obájiť: obájili ho staré povesti • expr.: počariť • počarovať • učariť • učarovať • porobiť (silne, na dlhší čas zapôsobiť): hudba mu počarila, učarila
urieknuť, uriecť pohľadom niekomu al. niečomu uškodiť (podľa povery) • uhranúť: dieťatko neprestajne popľúva, aby ho neuriekli; díva sa na mňa, akoby ma šla uhranúť • porieknuť • poriecť: Dieťa je krásne, len ho neporiekni! • počarovať • počariť • učarovať • učariť (podľa povery vykonať na niekom čary pohľadom): museli mu počarovať, lebo sa celkom zmenil; učarovala, učarila mu pohľadom • porobiť • pobosorovať: robí, akoby mal porobené, pobosorované • zarieknuť • zariecť: zarieknuť, zariecť niekomu šťastie • zried. preočiť (Figuli): ešte mi kone preočí
prečariť, prečarovať2 p. premeniť 1, 3
premeniť 1. urobiť z niečoho, z niekoho niečo iné, niekoho iného • zmeniť • pretvoriť: premeniť, zmeniť, pretvoriť spoločenský systém • kniž.: prerodiť • preporodiť • obrodiť (premeniť na lepšie; znova a inak urobiť): prerodiť, preporodiť človeka, spoločnosť; mravne obrodiť svet • kniž. preformovať: treba preformovať celé naše myslenie • zreformovať • reformovať (urobiť zásadné úpravy s cieľom zlepšiť niečo): (z)reformovať pravopis • odb. transformovať: transformovať elektrický prúd • kniž. transfigurovať (premeniť podobu niečoho) • kniž. zried. sublimovať (Mráz) • preorientovať (premeniť orientáciu, smerovanie): preorientovať priemysel • prečariť • prečarovať (premeniť čarami): ježibaba prečarila, prečarovala princa na žabu • kniž. zastar. (rus.) preobraziť: preobrazenie sveta (Vajanský)
p. aj prerobiť
2. dať niečomu iný vzhľad, ráz a pod. • zmeniť: premenila, zmenila si farbu vlasov • hovor.: preinačiť • preonačiť • zinačiť: preinačiť si hlas; zariadenie si opäť preonačili, zinačili • pren. prefarbiť: národnostne sa mesto prefarbilo • pozmeniť • obmeniť (čiastočne premeniť): pozmenil si názor na vec; obmenená melódia • popremieňať (postupne, viacero vecí): všetko bolo v izbe popremieňané • zvrtnúť: nečakane zvrtol svoje presvedčenie
3. nahradiť niečím iným • zameniť • vymeniť: premeniť, zameniť koruny na šilingy • hovor.: prečarať • prečarovať • začarať • začarovať • vyčarať • vyčarovať: prečarali si kabáty; mačku začar(ov)al, vyčar(ov)al za zajaca • prehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť posledné dve vety • zmeniť • rozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): nemám si kde zmeniť, rozmeniť stovku • popremieňať • pozamieňať • povymieňať (postupne, viacero vecí)
pričariť, pričarovať p. vyčariť
učariť, učarovať p. počariť 1, 2, urieknuť
vyčariť, vyčarovať2 vyvolať, spôsobiť, urobiť (akoby) čarami • kniž. vykúzliť: vyčariť, vykúzliť úsmev na tvári; vyčarila, vyčarovala zo zvyškov dobrú večeru • pričariť • pričarovať (privolať čarami): pričarovať mládencovi dievča
vynútiť 1. nútením, násilnými prostriedkami dosiahnuť niečo od niekoho • vymôcť (často i na základe právneho nároku): vynútiť si, vymôcť si priznanie; vynútiť, vymôcť od niekoho splatenie dlhu • domôcť sa: domôcť sa splnenia sľubu • vydobyť • vybojovať (veľkým úsilím, cieľavedomým bojom): vydobyli, vybojovali si najlepšie pozície • hovor.: vyforsírovať • vyrevolverovať: vyforsírovali, vyrevolverovali pre syna súhlas • vyvzdorovať (vynútiť vzdorom): dieťa si vyvzdorovalo pozornosť • expr. vydrieť: vydrel od otca posledné peniaze • hovor. expr.: vydupkať • vydupať: vie si vydupkať, vydupať osobné výhody, pozornosť
2. s námahou, nasilu prejaviť (slovom, výrazom a pod.) • vyčariť • vyčarovať • kniž. vykúzliť: vynúti, vyčarí na tvári strojený úsmev; vynútil, vykúzlil zo seba slová uznania • pren. expr. vydolovať: nevie zo seba vydolovať ani pozdrav
vyvolať 1. spôsobiť vznik • vzbudiť • podnietiť: vyvolať, podnietiť hádku, nepokoje, bitku, radosť; vyvolanie, vzbudenie ľútosti, rešpektu, obdivu • kniž. vznietiť: ktosi vznietil proti nám podozrenie • zobudiť: chceli v nás zobudiť súcit • kniž. navodiť: žartom navodiť príjemnú atmosféru • vyčariť • kniž. vylúdiť: vyčariť, vylúdiť úsmev • zapríčiniť • kniž. rozpútať (začať niečo negatívne): zapríčiniť, rozpútať požiar, vojnu
2. urobiť si o niečom, o niekom v mysli predstavu • predstaviť si • vybaviť si: vyvolá si, vybaví si v mysli známu tvár • kniž. evokovať: evokovalo to v nás radostnú náladu
3. menom vyzvať žiaka odpovedať • štud. slang. vytiahnuť: možno ma dnes profesor nevyvolá, nevytiahne
začarovať2, začariť čarami, čarodejnou mocou premeniť (obyč. v rozprávkach) • zabosorovať: striga začarovala, začarila, zabosorovala princa na žabu • zakliať (premeniť na zlé vyslovením kliatby; op. odkliať): zakliať krajinu • zastaráv. začítať: pozerá na nás, akoby nás chcel začítať • expr.: včarovať • včariť • vkliať (začarovať niekam): včariť krásu do obrazu