Synonymá slova "ak" v Synonymickom slovníku slovenčiny

ak 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú podmienkovú • keď: málo máš jesť a piť, ak, keď chceš dlho živý byť; ak, keď dub spadne, i pes ho preskočí • pokiaľ • až: káva neškodí, pokiaľ sa pije s mierou; až mu neurobia po vôli, odíde • nech • expr. nechže: bol by spadol, nech(že) sa nechytí stola • expr. akže: akže sa bojíš, nechoď ta

2. p. asi 1

asi 1. vyjadruje približnosť číselných a iných výrazov, pred ktorými tento výraz stojí • približne: nazbierala asi dve kilá jahôd; kolmé škáry musia byť asi, približne také široké ako vodorovné; asi, približne o piatej • zhruba • hovor. asi tak • tak: vrátili sa zhruba pred hodinou; vzdal sa asi tak päť kilometrov pred cieľom; mohol mať tak šesťdesiat kíl • okolo • zo • zastar. čajsi: bolo tam okolo dvadsať poslucháčov; za celý čas stretol zo desať turistov • hovor. cirka, pís. i circa: prihlásilo sa ich cirka desať • okrúhlo • okrúhle: Okrúhlo po týždni začal pravidelne vykonávať službu. (Žáry) • poet. as: v pravici as kašiek zlatých kytičku (Hviezdoslav) • ak (vyjadruje približnosť s príznakom obmedzenia): mala ak šestnásť rokov • nár.: ale • jedno: daj mi ale dvadsať korún; bol jedno dva-tri roky po svadbe (Timrava) • fraz. podľa všetkého

2. p. možno 2, pravdepodobne 1, vari 2 3. p. sotva 2

keby 1. uvádza vedľajšiu vetu s významom neistej al. neuskutočnenej podmienky • ak by: nespravil by to, keby mu nepomohli; ak by sa do večera nevrátil, pôjdeme ho hľadať

2. uvádza želacie vety • expr. kebyže: keby(že) si už prestal tárať • kiežby • bár by • bárs by: kiežby, bár(s) by radšej nebol prišiel • nech by • bodaj by: nech by už konečne začali; bodaj by si už radšej bol ticho

akadémia p. škola 1

škola 1. vzdelávacia a výchovná inštitúcia • hromad. školstvo: základné, stredné školy, vysoké školstvo • ústav • inštitút (v minulosti typ školy): učiteľský ústav, pedagogický inštitút • akadémia (typ školy): obchodná akadémia

2. skupina ľudí, ktorá je niekomu, niečomu naklonená, ktorá sa stavia za niekoho, za niečo: Hegelova škola • stúpenci • nasledovníci: stúpenci, nasledovníci Ľ. Štúra • pokračovatelia • nasledovatelia: mať pokračovateľov, nasledovateľov • žiaci: Metodovi žiaci

3. p. vyučovanie 4. p. výchova 5. p. štúdium

akademický 1. týkajúci sa najvyššej vzdelávacej inštitúcie (vysokej školy, univerzity) • vysokoškolský • univerzitný: akademická, vysokoškolská pôda; mať akademické, univerzitné vzdelanie; akademický, vysokoškolský titul; akademické, vysokoškolské práva a slobody

2. zameraný čisto teoreticky, odborne náročný; i pejor. nemajúci praktický význam • teoretický • abstraktný • kabinetný: akademická, teoretická debata; akademický, abstraktný, kabinetný problém • pejor.: učený • vedecký: je to veľmi akademické, učené, vedecké • prázdny • bezobsažný • neobsažný • pejor. jalový (neprinášajúci nič závažné, konštruktívne, podstatné): schôdzky majú charakter akademických, prázdnych, bezobsažných, neobsažných, jalových diskusií • pejor. priakademický (prehnane akademický)

jalový 1. ktorý nie je schopný reprodukcie, neschopný mať potomstvo (o zvieratách, hrub. i o človeku), plody (o rastlinách, pôde a pod.) • neplodný (op. plodný) • odb.: sterilný • infertilný (op. fertilný): jalové, neplodné, sterilné samice dobytka; infertilná pôda • planý • neúrodný (op. úrodný): planý kvet jablone; neúrodná zem • hluchý (i hosp.): hluchý klas

2. ktorý nie je oplodnený (o zvieratách) • neoplodnený: jalové, neoplodnené samice

3. pejor. ktorý nemá vnútornú (obyč. myšlienkovú) hodnotu • prázdny: jalové, prázdne reči (rozprávanie o ničom) • bezobsažný • neobsažný • povrchný • plytký: bezobsažný, neobsažný život; povrchné, plytké myslenie • samoúčelný • pejor. akademický (bez praktického významu): jalová, samoúčelná, akademická debata • bezcieľny • bezúčelný • zbytočný • neužitočný • daromný • márny: bezcieľne, bezúčelné, zbytočné roky; neužitočná, daromná, márna práca • nezmyselný (ktorý neprináša výsledok): nezmyselný boj

kabinetný 1. odtrhnutý od života, nesúvisiaci s praxou (o človeku al. jave, veci) • kniž. salónny: kabinetný, salónny vedec, revolucionár • abstraktný • teoretický: zaoberať sa kabinetnými, abstraktnými, teoretickými problémami • akademický: viesť prázdnu akademickú debatu

2. p. vzorový

vysokoškolský vzťahujúci sa na vysoké školy • akademický: mať vysokoškolské, akademické vzdelanie • univerzitný (vzťahujúci sa na univerzitu): vysokoškolský, univerzitný profesor

akcelerácia p. zrýchlenie

zrýchlenie prírastok na rýchlosti za jednotku času: zrýchlenie motorového vozidla • odb. akcelerácia

akcelerátor p. urýchľovač

urýchľovač prístroj na urýchľovanie • zrýchľovač • akcelerátor

akcent 1. p. prízvuk 1, 2 2. p. ráz

prízvuk 1. silné zvýraznenie slabiky al. tónu; jeho grafické zdôraznenie • lingv. akcent: slovný, vetný prízvuk, akcent; dať prízvuk, akcent na prvú slabiku • dôraz (zosilnenie hlasu): vysloviť posledné slovo s dôrazom

2. charakteristický, príznakový spôsob hovorenia • akcent: hovoriť s francúzskym prízvukom, akcentom • zafarbenie

ráz súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter: romantický ráz, charakter opery • povaha: povaha choroby • kniž. tvár • tvárnosť: tvár, tvárnosť spoločnosti • smer: školy humanitného smeru • podoba: jeho tvár nadobudla smutnú podobu • štýl (ráz veci al. javu): štýl obliekania • typ (ráz, ktorému zodpovedá skupina javov): typ strednej školy • založenie • kniž. razenie (základná povahová vlastnosť): svojím založením je optimista; človek starého razenia • duch (celkový ráz): duch doby • akcent: báseň má osobný akcent • tón (charakter rečového prejavu): všeľudský tón umeleckého diela • kniž. kolorit: dobový kolorit románu • expr. punc: dielo má politický punc • črta (charakteristická vlastnosť): všetky stavby majú spoločnú črtu • rámec • forma: odovzdávanie cien malo slávnostný rámec, slávnostnú formu • nálada (celkový ráz): nálada obrazu

akcentovať vyslovovať s prízvukom • dávať prízvuk • prízvukovať: akcentoval, prízvukoval prvé slabiky, dával prízvuk na prvé slabiky • zdôrazňovať • podčiarkovať • vyzdvihovať • podťahovať • vypichovať • hovor. duplikovať (opakovane dávať prízvuk, dôraz na zmysel povedaného): akcentoval, zdôrazňoval, podčiarkoval základnú myšlienku • expr. priklincúvať • hovor. pritláčať

zdôrazniť osobitne, naliehavo upozorniť na niečo, povedať s dôrazom • dať dôraz (na niečo) • vyzdvihnúť: zdôrazniť, vyzdvihnúť význam prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny; dať dôraz na hlavnú myšlienku prednášky • kniž. podčiarknuť: podčiarkol, že výnimka zo zákona neplatí • hovor.: zduplikovať • zdupľovať • priduplikovať • pridupľovať (dôrazne pripomenúť): svoju žiadosť ešte raz zduplikoval, zdupľoval • nedok.: prízvukovať • akcentovať (opakovane dávať prízvuk, dôraz na niečo): nemusíš mi to toľko prízvukovať, akcentovať • expr. priklincovať: záver ešte raz priklincoval • zvýrazniť • kniž. vyakcentovať (urobiť výrazným): zvýrazniť, vyakcentovať ideu rovnosti • hovor. expr. vypichnúť: znova vypichol posledný prípad epidémie • zastar. podtiahnuť • subšt. podtrhnúť • kniž.: vypointovať • pointovať (zdôrazniť s použitím pointy): svoju reč (vy)pointoval dobre voleným príkladom • hovor. pritlačiť (dôrazne poznamenať) • expr. oháňať sa (nedok.): oháňal sa vlastenectvom

akceptabilný p. prijateľný

prijateľný ktorý sa dá prijať (op. neprijateľný) • vyhovujúci: prijateľné, vyhovujúce riešenie, podmienky • akceptovateľný • kniž. akceptabilný: akceptovateľný, akceptabilný návrh zákona • prístupný • dostupný • primeraný • hovor. ľudový (finančne prijateľný; op. neprimeraný): prístupné, dostupné, primerané, ľudové ceny

akceptant p. príjemca

príjemca kto niečo prijíma • prijímateľ: príjemca, prijímateľ listu, zásielky, daru • kniž. recipient • práv. percipient (oprávnený príjemca) • práv. akceptant (príjemca ponuky, zmenky)

akceptovať p. prijať 3

prijať 1. mať schopnosť obsiahnuť niečo do seba • absorbovať: zem prijala, absorbovala výdatné zrážky; látka nestačí prijať, absorbovať vlhkosť • pohltiť • vpiť • vsať • vstrebať: záclony pohltili dym; pokožka dobre vpije, vsaje výživný krém; listy vstrebali vlahu • pojať (najmä rozlohou): sála pojme, prijme tisíc divákov

2. dovoliť niekomu vstúpiť niekam a pokladať ho za organickú zložku, súčasť niečoho • pribrať: prijať, pribrať niekoho do partie • vziať • zobrať: prijali, vzali do spolku ďalších členov; vziať, zobrať niekoho na byt • privítať: privítali ho v rodine ako svojho • adoptovať • osvojiť • prisvojiť si (prijať do rodiny, prijať za vlastné): adoptovať dieťa z domova; prisvojili, osvojili si chlapca ako sirotu

3. prejaviť súhlas s niečím • akceptovať: naše požiadavky vedenie prijalo, akceptovalo • uznať (prijať ako pravdivé, nevyhnutné a pod.): uznať nevyhnutnosť daného postupu • kvitovať: hercov výkon obecenstvo kvitovalo s nadšením • rešpektovať (prijať ako nevyhnutné a podľa toho sa správať): rešpektujem tvoje námietky • schváliť (obyč. úradne prijať): návrh, uznesenie plénum schválilo, prijalo • podrobiť sa • podvoliť sa (prijať po zdráhaní): podvoliť sa miestnym zvykom; bez slov sa podrobila navrhnutému plánu • kniž. recipovať: recipovať názory

4. začať mať (istý tvar, výraz, istú kvalitu a pod.) • nadobudnúť • dostať • získať: jej tvár prijala, nadobudla ostrý výraz; ocenenie získali z rúk predsedu poroty

5. p. vziať 3, 4 6. p. privítať 2

schváliť prejaviť súhlas s niečím, dať súhlas na niečo, uznať za správne • súhlasiť: schválili naše rozhodnutie, súhlasili s ním • odobriť (uznať za dobré): nemôžem odobriť tvoj postup • prijať • akceptovať: parlament prijal, akceptoval zákon • odhlasovať (hlasovaním schváliť): rezolúciu jednomyseľne odhlasovali • admin. odsúhlasiť (vyjadriť súhlas): projekt na schôdzke odsúhlasili • ratifikovať (schváliť medzinárodnú zmluvu v ústavnom orgáne) • potvrdiť • kniž. sankcionovať (uznať za platné): uznesenie, zmluvu parlament potvrdil, sankcionoval • odb.: kolaudovať • skolaudovať (úradne schváliť, prevziať stavbu)

uznať 1. prejaviť pochopenie pre niekoho, porozumenie s niekým • pochopiť • porozumieť: nič neuzná svojej žene, v ničom ju nepochopí, neporozumie • zried. uveriť: kto sám neskúsi, druhému neuverí

2. prijať ako pravdivé • priznať: uznať, priznať svoje chyby, omyly • pripustiť (po uvážení prijať ako možné): uznal, pripustil, že celá vec je vymyslená • zried. uvážiť: Uváž, to nie je pre teba dobre! • akceptovať (prijať so súhlasom): nový návrh všetci akceptovali • rešpektovať (nedok.; prijímať ako nevyhnutné a podľa toho sa riadiť): rešpektovať predpisy, príkazy, rady niekoho

3. (úradne) vyhlásiť platnosť niečoho • potvrdiť: uznať otcovstvo; uznať, potvrdiť nárok na niečo • schváliť (stotožniť sa a prijať so súhlasom): uznať, schváliť vládu, prezidenta; poslanci neschválili platnosť zákona

4. kladne sa vyjadriť o hodnote, povahe niečoho, niekoho • oceniť • ohodnotiť: uznať, oceniť, ohodnotiť všestranný prínos diela • doceniť (správne, náležite zhodnotiť): vedeli doceniť krásu tunajšej prírody • hovor. kvitovať (vziať na vedomie s potešením): priatelia kvitovali, že sme prišli načas

akceptovateľný p. prijateľný

akces p. prírastok

prírastok zväčšenie počtu, množstva niečoho • prírast: prirodzený prírastok, prírast obyvateľstva; prírastok, prírast vkladov • odb.: akces • akvizícia • publ. nárast: nárast bytov

akcesorický p. vedľajší 3

vedľajší 1. nachádzajúci sa v susedstve • susedný: priateľ býva na vedľajšej, v susednej ulici • priľahlý: priľahlé územie

2. vyskytujúci sa popri hlavnom • bočný: vedľajšia, bočná trať • postranný: postranné uličky • pridružený (vykonávaný ako vedľajší): pridružená výroba • pobočný • filiálny (op. hlavný): pobočný závod, filiálna stanica • zastar. vicinálny: vicinálna trať

3. nemajúci podstatný význam, veľkú dôležitosť (op. hlavný) • bezvýznamný • nevýznamný • nedôležitý: tento fakt je teraz vedľajší; bezvýznamná, nevýznamná vec • nepodstatný: nepodstatný rozdiel • nevážny: nevážna rana (Vajanský) • podradný (menej dôležitý): podradná otázka • podružný: podružný problém • druhoradý • nezávažný • pobočný: druhoradé, nezávažné dokumenty; zaoberať sa pobočnými vecami • bočný: bočný zárobok • odľahlý: odľahlý problém • okrajový: má to len okrajový význam • epizódny • epizodický: epizódna postava vo filme • druhotný (podmienený niečím iným; op. prvotný): druhotné suroviny • kniž. sekundárny (op. primárny): sekundárna príčina choroby • expr. smiešny: smiešne podrobnosti prípadu • kniž. akcesorický: akcesorická úloha

p. aj nepodstatný

akcia¹ 1. p. podujatie, čin 2. p. zábava 2

akcia² p. účastina

čin niečo vykonané, uskutočnené • skutok: nerozvážny čin, hrdinský skutok • akt: akt pomsty • krok: nerozmyslený krok • kniž. počin: významný počin • akcia (zámerná činnosť): bojová akcia • operácia (čin pozostávajúci zo zložitejších úkonov): obranná operácia • úkon (časť súvislej činnosti): právny úkon • dielo: dielo odvahy

podujatie jednorazová organizovaná činnosť • podnik • akcia: zúčastniť sa na kultúrnom podujatí, podniku; humanitná akcia

účastina cenný papier umožňujúci účasť na zisku • akcia: kúpiť si účastiny, akcie; účastiny, akcie klesajú

zábava 1. príjemné vyplnenie voľného času; čin, podujatie, ktoré vyvoláva veselosť, príjemnú náladu • kratochvíľa: robiť niečo iba zo zábavy, z kratochvíle • expr. zábavka • rozptýlenie: hľadať zábavky, rozptýlenie • hra: neviazané hry vystriedali povinnosti • radovánky: prázdninové radovánky detí • hovor. expr. kabaret: na hodinách zemepisu mávali žiaci kabaret • hovor. expr.: komédia • kanada: s priateľmi je kanada • hovor. expr. psina: zajtra bude u nás psina • hovor. špásy: trávia dni v špásoch • subšt.: švanda • subšt. a vulg. sranda: zažiť švandu, srandu

2. spoločenské podujatie obyč. s hudbou a tancom: mladí išli na zábavu • veselica (zábava spojená s tancom, obyč. vonku): májová veselica • karneval (zábava s maskami) • muzika (dedinská tanečná zábava): vykrútiť dievča na muzike • diskotéka (s tancom spojená zábava mladých ľudí pri reprodukovanej hudbe): chodiť na diskotéku • hovor.: tanec • tancovačka (tanečná zábava): ísť na tanec, na tancovačku • hovor. žúr (zábava v súkromí spojená s pohostením): pozvať niekoho na žúr • večierok • večer • zastar. večerinka (Vajanský; menšia večerná zábava): spoločenský večer, večierok • ples • hovor. bál (veľká tanečná zábava) • majáles (májová tanečná zábava v prírode): školský majáles • juniáles (júnová tanečná zábava v prírode): usporiadať juniáles • radovánky: tešiť sa na dovolenkové radovánky • hýrenie • orgie (výstredná zábava): spomína na bezuzdné orgie • bakchanálie (pôvodne hýrivá slávnosť na počesť boha Bakcha v starom Ríme): hýria ako na bakchanáliách • hovor.: flám • lumpovačka • lumpačka (nočná zábava pri pijatike): chodili z flámu na flám • kniž. soaré (zábavný večierok) • expr. pohuľanka (bujná zábava s pitím): nočná pohuľanka • gaudium (pôvodne zábava na rozptýlenie konaná v kláštoroch na prehĺbenie spoločenstva; zábava vôbec) • zastar. veselie (veselá zábava): bujné veselie • zastar. šibrinky (fašiangová sokolská maškarná zábava) • slang. akcia: po štátniciach bola posledná akcia • slang. krúžkovica (zábava vysokoškolského krúžku) • slang. záťah: panský záťah sa nevydaril • subšt. čurbes (neviazaná, hlučná zábava): mám rád čurbesy s tvrdým rockom • subšt. mejdán: odmietla pozvanie na mejdán • subšt.: párty (pohostenie spojené so zábavou) • subšt. candrbál

akcidentálne p. náhodne

náhodne bez akýchkoľvek príčinných súvislostí, bez očakávania, bez zámeru (op. úmyselne, zámerne) • náhodou • zastar.: náhodilo • náhodile: toto miesto si vybrali náhodne, náhodou • nečakane • neočakávane • nepredvídane: vo vlaku sa stretli nečakane, neočakávane; všetko sa to stalo nepredvídane • neúmyselne • nezámerne • omylom: z pušky vystrelil neúmyselne, nezámerne, omylom • neplánovane • neplánovite (bez predchádzajúceho plánu): na konferenciu sa dostal neplánovane; pri práci postupuje náhodne, neplánovite • odb. akcidentálne

porov. aj náhodný 1

akcieschopný p. schopný

schopný ktorý má vlastnosti potrebné na vykonávanie niečoho (op. neschopný): schopný mladý pracovník; vojak je schopný • zručný • zastaráv. oberučný • expr. kaľavný (pracovne, obyč. manuálne schopný): zručný, oberučný remeselník; oberučná, kaľavná dievka • súci • šikovný • hovor. akurátny (vyhovujúci zo všetkých stránok): súca, šikovná krajčírka; vybrať si akurátnu ženu • bystrý (rozumovo schopný): bystrý študent • talentovaný • nadaný: talentovaný, nadaný herec • perspektívny (schopný vývinu, rastu): perspektívny vedec • obratný (bystrý, pohotový v konaní): obratný obchodník • podnikavý • akcieschopný (schopný konať, schopný činu, nezaháľajúci): podnikavá osoba; podnikavý, akcieschopný kolektív • zdatný • životaschopný (plný energie, zdravia, schopný postarať sa o seba): byť telesne zdatný; nepotrebuje pomoc – je zdatný, životaschopný • povolaný • kniž. spôsobilý: byť povolaný, spôsobilý na túto činnosť • potentný (pracovne al. pohlavne schopný): potentná mladá autorka, potentný muž

životaschopný ktorý má vlastnosti potrebné do života • súci • rúči: je to životaschopný mladík; súca, rúča študentka • schopný • kniž. spôsobilý: schopný, spôsobilý odborník • hovor.: šikovný • akurátny: šikovná, akurátna dievčina • bystrý • talentovaný • nadaný (rozumovo schopný): talentovaný herec • obratný • zručný • zastar. oberučný • expr. kaľavný (manuálne schopný): oberučný, kaľavný tovariš • zdatný • vitálny (s dobrými zdravotnými predpokladmi): zdatný, vitálny človek • podnikavý • akcieschopný • nelenivý • príčinlivý (schopný konať v rozličných situáciách): podnikavá, príčinlivá skupina umelcov • energický • priebojný • rázny (ktorý má veľa energie a chuti konať): energická, priebojná žena • kniž. životaplný: životaplná mládež

akcionár p. účastinár

podielnik kto má na niečom podiel, obyč. hmotný • spoluúčastník: podielnik, spoluúčastník na zisku • akcionár

účastinár majiteľ účastín • akcionár

akciovka p. spoločnosť 2

spoločnosť 1. súhrn spoločne žijúcich ľudí: antická spoločnosť, vývin ľudskej spoločnosti • spoločenstvo: mestské, vidiecke spoločenstvo • kniž. societa: slovenská societa • verejnosť • pospolitosť: pracovať v prospech verejnosti, pospolitosti

2. záujmové, obyč. organizované zoskupenie ľudí al. inštitúcií: akciová spoločnosť, spoločnosť s obmedzeným ručením • spolok: záhradkársky, včelársky spolok; schváliť stanovy spolku • združenie: združenie rodičov a priateľov školy • organizácia: tajná organizácia • klub (obyč. menšia spoločnosť na pestovanie záujmovej činnosti): klub dôchodcov, športový klub • jednota: telovýchovná jednota • kniž. korporácia: verejná korporácia • liga (spolková organizácia): Slovenská liga v Amerike • zväz (spoločnosť vzniknutá na základe spoločných záujmov): zväz architektov • kongregácia (združenie laikov v katolíckej cirkvi): Mariánska kongregácia • konferencia: Slovenská biskupská konferencia • kongres: Svetový kongres Slovákov • únia (spojenie organizácií al. štátov): Európska únia • asociácia (spojenie organizácií rovnakého druhu): umelecká asociácia • syndikát (stavovská spoločnosť): syndikát novinárov • obec (spoločnosť ľudí so spoločnými záujmami): obec spisovateľov • zastar. beseda: umelecká beseda • družstvo (organizácia na spoločnú činnosť): roľnícke, výrobné družstvo • aliancia: aliancia podnikateľov • federácia • konfederácia (združenie organizácií): federácia rušňovodičov, konfederácia odborových zväzov • klan (pevne uzavretá spoločnosť): rodinný klan • cech (spoločnosť ľudí rovnakých záujmov): cech taxikárov • rad (skupina ľudí spojených spoločnými záujmami, vlastnosťami): patriť do radov bojovníkov za ľudské práva • hovor. akciovka (akciová spoločnosť): založiť akciovku • cirk. konvent (združenie mníchov v kláštore): františkánsky konvent • hist. tovarišstvo: Slovenské učené tovarišstvo • hist. zádruha (staroslovanská spoločnosť spočívajúca na kolektívnej držbe pôdy niekoľkých rodín) • mafia (tajná teroristická spoločnosť): sicílska mafia zasa vyčíňala

p. aj spoločenstvo 1

akiste p. isto 3, pravdepodobne 1

isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou • iste • smelo: isto, smelo prekonával všetky prekážky • pevne • neomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľom • spoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky

2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva • iste • bezpečne • neohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečne • spoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo

3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu • iste • istotne • zaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziť • dozaista • naisto • určite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepší • zaručene • bezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívi • bezpochyby • nepochybne • nesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasy • zrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledok • presne: viem to celkom isto, presne, že prídu • expr.: isteže • isto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžu • pevne • skalopevne • expr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspech • expr.: istučko • istučičko • isto-istučko • isto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rád • podistým • akiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ráno • celkom isto • celkom iste • celkom určite • rozhodne • napevno • expr. stopercentne • hovor. expr.: nabetón • betónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarí • subšt.: stopro • nastopro • fraz.: bez debaty • stoj čo stoj • čo by čo bolo • za každú cenu • za každých okolností • nech sa deje čokoľvek • fraz. expr.: aj keby hromy bili • aj keby tragače padali

4. p. pravda² 1, veru, skutočne 2

pravdepodobne 1. vyjadruje možnosť, predpoklad al. neistotu • asi: pravdepodobne, asi príde až večer • azda • hádam: keby som ho nebol chytil, bol by azda, hádam spadol • možno • expr. možnože • hovor. môžbyť • hovor. expr. môžbyťže: možno, možnože, môžbyť mu do toho niečo prišlo • akiste • najskôr • najskorej • podľa všetkého: akiste, najskôr zmeškal vlak; najskorej, podľa všetkého dostal šmyk • vari • expr. variže • poet. var: krajšej vari(že), var už ani niet • hovor. bohdá: v budúcnosti, bohdá, bude lepšie • menej vhodné: snáď • zastar. asnáď • asnáďže (Záborský, Vajanský) • zastar. čajsi • čajs: aj druhých súdi čajsi podľa seba

2. blízko pravde (o reči, o slovách) • presvedčivo • vierohodne • hodnoverne: znie to celkom pravdepodobne, presvedčivo; argument pôsobí vierohodne, hodnoverne • pravdivo: vyznieva to celkom pravdivo

aklamovať p. súhlasiť 1

súhlasiť 1. byť s niekým rovnakej mienky, rovnakého názoru, prejavovať súhlas • dávať súhlas • vyjadrovať súhlas: súhlasím s riešením, aké ste navrhli; dávam na to súhlas; iba počúva a so všetkým súhlasí, vyjadruje súhlas • stotožňovať sa (mať rovnaký názor): nestotožňoval sa s rozhodnutím predstavenstva • obyč. pejor. prikyvovať (horlivo al. mechanicky súhlasiť): na schôdzke na všetko prikyvoval, so všetkým súhlasil • prisviedčať • prisvedčovať • pritakávať (slovne prejavovať súhlas): na otázky iba prisviedčal, pritakával • zastaráv. svedčiť: kto mlčí, ten svedčí • pristávať • pristupovať • privoľovať (častejšie v dokonavom vide): už pristávajú, pristupujú, privoľujú na naše požiadavky • podvoľovať sa • podrobovať sa (prestávať odporovať a prejavovať súhlas): už sa podvoľujú, podrobujú, že rozkazy splnia • sympatizovať (vyjadrovať kladný postoj, obyč. vnútorne): s jeho konaním sympatizujeme • kniž. aklamovať (nahlas, hromadne prejaviť súhlas)

2. byť rovnaký, zhodný s niečím al. navzájom • zhodovať sa: súhlasiť, zhodovať sa s originálom • zodpovedať (byť totožný s niečím): vyhlásenie zodpovedá pravde • kniž. korešpondovať (byť v súlade): korešponduje to s mojou predstavou • hovor.: hrať • sedieť • štimovať (byť v poriadku): niečo tu nesúhlasí, neštimuje; to akosi nehrá, nesedí

udomácniť 1. prispôsobiť domácemu životnému prostrediu (najmä rastliny a zvieratá) • zdomácniť: udomácniť, zdomácniť nové odrody pšenice • aklimatizovať: aklimatizovať ovocné stromy; aklimatizovanie zvierat v zoologickej záhrade • odb. domestikovať (najmä zvieratá): domestikovať divé kozy • skrotiť (zvieratá): skrotiť zver • zvyknúť • privyknúť (na domáce podmienky) • naturalizovať (prispôsobiť cudziemu prostrediu)

2. začať používať ako bežné: udomácniť nové zvyky • zaužívať • zaviesť: zaužívať, zaviesť nové spôsoby

aklimatizovať sa prijať nové prostredie, podnebie, podmienky a naučiť sa v nich žiť • prispôsobiť sa • adaptovať sa: ťažko sa v novom prostredí aklimatizuje, adaptuje, prispôsobí • akomodovať sa: akomodovať sa novému prostrediu • zvyknúť si • privyknúť • navyknúť: zvyknúť si, privyknúť, navyknúť na teplejšie podnebie • zdomácnieť • udomácniť sa: niektoré stredomorské rastliny zdomácneli, udomácnili sa aj u nás

prispôsobiť sa konať v zhode s daným (novým) stavom, zmeniť sa tak, aby to vyhovovalo daným okolnostiam, požiadavkám • kniž. uspôsobiť sa: prispôsobiť sa, uspôsobiť sa novému školskému prostrediu • asimilovať sa (prispôsobiť sa až do splynutia s novým, iným): obyvateľstvo sa postupne asimilovalo • privyknúť • zvyknúť si • navyknúť si: rýchlo si privykol, zvykol na chladnejšie podnebie • udomácniť sa • zdomácnieť • aklimatizovať sa (prispôsobiť sa novému prostrediu): v zamestnaní sa už udomácnila; mnohé latinské slová u nás zdomácneli; hráči sa v trópoch ťažko aklimatizovali • naturalizovať sa (v cudzom prostredí): emigranti sa už celkom naturalizovali • adaptovať sa • odb. akomodovať sa: oči sa na tmu adaptovali, akomodovali • spružnieť (stať sa pružnejším, prispôsobivejším): politika spružnela • nár. prilahodiť sa: žena sa prilahodí (Kukučín)

udomácniť sa 1. prispôsobiť sa (domácemu) životnému prostrediu (najmä o rastlinách a zvieratách) • zdomácnieť: dobytok sa dobre udomácnil, zdomácnel aj v severnejších krajoch • aklimatizovať sa: rastliny, zvieratá, ľudia sa rýchlo aklimatizovali • skrotnúť (o zvieratách): mačka už skrotla • domestikovať sa: zvieratá sa už domestikovali • naturalizovať sa (privyknúť v cudzom prostredí; o ľuďoch): emigranti sa už naturalizovali • expr. oťukať sa (o ľuďoch v novom prostredí): najskôr sa musí trocha oťukať • privyknúť si • zvyknúť si (na domáce podmienky)

2. nájsť, založiť si domov • usadiť sa • usídliť sa: rodina sa udomácnila, usadila, usídlila v blízkosti centra • ubytovať sa (nájsť si byt, bývanie): ubytovali sa u nás na dlhý čas • zabývať sa (zaplniť domov potrebnými náležitosťami): na sídlisku sa mladomanželia už dobre zabývali

3. začať sa používať ako niečo bežné, stať sa rozšíreným • zaužívať sa: nový výraz sa rýchlo udomácnil, zaužíval • zdomácnieť: cudzia kultúra u nás zdomácnela • rozšíriť sa: medzi mládežou sa rozšírili drogy • expr. usalašiť sa • zried. zahostiť sa: v dome sa usalašila, zahostila nevraživosť

zvyknúť (si) osvojiť si niečo ako zvyk • privyknúť (si) • navyknúť (si): postupne si na včasné vstávanie zvykol, privykol, navykol; oči si zvykli, privykli na tmu • udomácniť sa • aklimatizovať sa (prispôsobiť sa životnému prostrediu): dlho sa nevedela v novom zamestnaní udomácniť, nevedela si zvyknúť • naučiť sa • priučiť sa (učením získať návyk, zvyk): musíš sa naučiť, priučiť poriadku; naučiť sa pravidelne chodiť plávať

akné p. vyrážka

vyrážka chorobná zmena kože al. sliznice: svrbivá vyrážka, telo pokryté vyrážkami • pupenec • pupienok • uhor: mať pupence, pupienky, uhry na tvári • vriedok • výsyp (drobné vyrážky na pokožke): detský výsyp • ekzém • lišaj (nákazlivá kožná choroba) • lek.: erupcia • exantém • lek. akné (hnisavý zápal mazových žliaz kože, najčastejšie na tvári)

ako 1. vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na spôsob al. kvantitu • expr. akože: Ako(že) sa máš? Ako dlho zostaneš? Ako(že) to spravíš? • nár. al. poet.: jak: Jak si to predstavuješ? • nár. jako

2. uvádza porovnávací výraz al. porovnávaciu vetu • ani: oči ako, ani žúžoľ; robota mu ide ako, ani po masle • akoby: oblaky sú akoby namaľované • poet.: sťa • sťaby: rovný sťa jedľa; Stáročia sťaby zbrojnoši stoja. (Plávka) • než (pri nerovnakosti iba po 2. stupni prídavných mien al. prísloviek a po slovách iný, inak, opačný, opačne): lepší ako, než ja; je iný, než sme my; bolo to inak, ako, než som si myslel; skončilo sa to opačne, než sme predpokladali • zried. čo: zje toľko čo otec • nár. al. poet. jak • nár. jako: Slnko jak koráb v krvavých vodách plá pod oblohou. (Krasko) • nár. lež: Lepšie je dievčatku lež neveste. (Šoltésová)

3. uvádza vedľajšiu vetu doplnkovú • že: počul ho, ako sa vyhráža; videl som brata, že odchádza

4. hovor. uvádza výraz pri váhaní, rozpakoch a pod. • hovor. expr. akože: ty si ho ako vyhodil; on sa akože bránil

5. p. keď 1 6. p. ledva 2

keď 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú časovú • ako: keď horúčka klesne, bude už dobre; ako sa blížili k dedine, psy začali brechať • až: robotu dokončíme, keď, až sa vrátime • kedykoľvek: kedykoľvek prišiel, zakaždým niečo doniesol • zried. čo: čo toto budete čítať, už budem v meste

2. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú príčinnú • keďže: keď(že) však všetci zostali ticho, odišla • lebo • pretože: nedostaneš nič, lebo si prišiel neskoro

3. uvádza prívlastkovú vedľajšiu vetu s časovým významom • nespráv. kedy: v tom roku, keď sa narodil, presťahovali sa na dedinu

4. p. ak 1

ledva 1. vyjadruje krajný stupeň situácie; vyjadruje, že sa dej uskutočnil al. uskutočňuje s prekážkami • sotva: v tme ho ledva, sotva vidí • hovor.: len-len • len-len že • tak-tak • tak-tak že: len-len, tak-tak sa mu podarilo ujsť; len-len že, tak-tak že sa vyškriabal z jamy • expr.: ledvaže • sotvaže: od únavy ledvaže, sotvaže vidí • expr. ledvučičko (Hviezdoslav) • expr. horko-ťažko: ledva, horko-ťažko sa ubránili presile • zastar. ledvy • arch. ledvým činom (Tajovský, Figuli) • nár. ledvaj

2. uvádza časovú vedľajšiu vetu s rýchlou následnosťou dejov vyjadrených v súvetí • sotva: ledva, sotva dokončili robotu, začalo pršať • ako • iba • iba čo • iba toľko • čo • len • len čo • len toľko čo • hneď ako: ako, iba si sadol, už začal rozprávať; iba čo, len toľko čo sa rozbrieždilo, odišli do poľa; ledva, hneď ako prišiel domov, sadol si pred televízor • expr.: ledvaže • sotvaže: ledvaže, sotvaže zazvonilo, už ich nebolo • zastar. ledvy • nár. ledvaj

teda 1. konštatuje al. komentuje istú skutočnosť, uvádza zhrnutie nejakého zistenia • tak • slovom • skrátka: teda, tak si už uvedomuješ, čo si spravil; slovom, skrátka, musíš sa rozhodnúť • jednoducho • prosto • proste: správa sa jednoducho, prosto ako slobodný mládenec • nuž: nuž, mal by sa nad tým zamyslieť • raz • konečne: buďte už raz, konečne ticho • už • potom • takrečeno: a ako to už potom, takrečeno býva, nešťastie nechodí samo • kniž. ergo: ergo, zajtra sa stretneme • zastar. tedy

2. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; uvádza vysvetlenie k textu al. vypočítavanie • čiže: prišli aj naši, teda, čiže otec a mama • to jest (skr. t. j.) • a to: najvyšší predstaviteľ štátu, t. j. prezident; rastú tam ihličnaté stromy, a to smreky, jedle, borovice • napríklad • ako (uvádzajú vysvetlenie al. neúplné vypočítavanie): kôstkoviny, napríklad, ako čerešne, slivky, ringloty, majú šťavnatú dužinu • zastar. tedy

3. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a teda • preto • a preto • tak • a tak: je ešte mladý, (a) teda si to môže dovoliť; nemá nikoho, (a) preto, (a) tak si musí poradiť sama • nuž: išli iní, nuž išiel aj on • i: prišla noc, i museli skončiť • zastar. tedy

4. p. no 3

totiž pripája vysvetlenie, spresnenie, doplnenie • totižto: je totiž, totižto sám na všetko • vlastne: poznáme sa, sme vlastne krajania • aspoň: aspoň čo sa mňa týka, je to pravda • čiže • hovor. ako: on, čiže, ako náš otec, sa o nás dobre stará

že 1. uvádza predmetovú al. doplnkovú vedľajšiu vetu • ako: počula, že ktosi plače, ako ktosi plače; videli ho, že uteká z domu, ako uteká z domu

2. uvádza príslovkovú príčinnú vedľajšiu vetu • lebo • pretože • hovor. i poet. bo: zato nechce ísť do izby, že, lebo sú tam cudzí ľudia; príhodu som porozprával, pretože je poučná • keďže (stojí na začiatku súvetia): keďže bola unavená, ľahla si

3. uvádza príslovkovú účinkovú vedľajšiu vetu • až: tak ju vykrútil, že, až topánky stratila • čo: tak robil, čo sa celý spotil

4. uvádza príslovkovú účelovú vedľajšiu vetu • nech • expr. nechže: dajte mi povraz, že mu zviažem ruky, nech mu zviažem ruky • čo: podaj mi pero, čo sa podpíšem • aby • žeby: prišiel, aby, žeby vrátil dlžobu

5. uvádza dôsledkovú vedľajšiu vetu • takže • tak: motor hučal, že, tak(že) nič nebolo rozumieť • a preto • a tak • a teda: to sa roznieslo, a preto, a tak sa už nik neopovážil navštíviť ho

6. uvádza želaciu vetu • nech: Že, nech sa zdravý vrátiš! • kiež: Kiež múdro vykoná!

7. uvádza zvolaciu vetu • či: Že sa nehanbíš! Či sa nehanbíš!

8. odkazuje na situáciu a uvádza reprodukciu reči tretej osoby • vraj • údajne: že bude horúce leto, vraj bude horúce leto; chlapec údajne ochorel na suchoty

9. p. veru

a 1. vyjadruje priraďovací zlučovací vzťah • i • aj: brat a sestra; drevo porúbal a uložil v drevárni; povyše dediny dobehli ostatných i pridali sa k nim; ponúkal syr, mlieko aj slaninu • jednak (v rámci dvojčlennej spojky jednak – jednak, jednak – a jednak): poruchy štítnej žľazy liečia jednak v ústavnom ošetrení, jednak ambulantne • ako aj • ako i (vyjadruje zdôraznený zlučovací vzťah): otec, ako aj matka mu pomáhali pri úlohách • plus (pri spočítavaní; op. mínus): dva plus tri

2. p. ale 1 3. p. ach 1 4. p. aha 1

ani 1. vyjadruje zlučovací vzťah v záporných vetách • a ani • ako ani: nevie po nemecky ani po anglicky, a ani po anglicky; nepriniesol si ceruzku ani ostatné pomôcky, ako ani ostatné pomôcky

2. vyjadruje stupňovací vzťah v záporných vetách • ale ani: neprišiel ani nezatelefonoval, ale ani nezatelefonoval • ba ani • ba ani len: matku už celý mesiac nenavštívil, ba ani (len) jej nenapísal

3. pri zápore zdôrazňuje pripojený výraz • poet. ni: nepovedal ani slovo; Nech nemám nič, ni zem, ni dom. (Smrek) • ani len (zosilnene zdôrazňuje pripojený výraz): ani len polievku nezjedol

4. p. ako 2

zrazu 1. vyjadruje, že dej, stav a pod. sa uskutočnil al. nastal rýchlo, obyč. bez toho, aby sa bol očakával • odrazu • naraz • razom: zrazu, odrazu začalo pršať; naraz, razom sa mu zazdalo, že nerobí dobre • náhle: náhle sa jej zakrútila hlava • zastaráv. znáhla (Vansová, Jesenský) • nečakane • neočakávane • nepredvídane: chlapec sa nečakane, neočakávane rozbehol • nenazdajky • znenazdajky • znenazdania • znezrady: nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu; znenazdania, znezrady mu vylepil zaucho • zastar. zneponazdania (Dobšinský, Urban) • zaraz • hovor. šmahom • expr.: hupkom • hupky: zaraz, šmahom, hupkom sa zmenil • sčista-jasna • z ničoho nič • fraz.: ako hrom z jasného neba • ako blesk z čistého neba: zjavil sa tam sčista-jasna, ako hrom z jasného neba • nár. zápustom (Švantner) • kniž. zastar.: nenadále • znenadála • fraz.: z minúty na minútu • z hodiny na hodinu • zo dňa na deň • ani sa nenazdáš

2. nadväzuje na situáciu a vyjadruje prekvapenie, miernu iróniu a pod. • odrazu • naraz • razom: zrazu, odrazu aký múdry; naraz, razom mu je to už dobré

neočakávane nerátajúc s niečím, nepredvídajúc niečo • nečakane: rodičia sa neočakávane, nečakane skoro vrátili z návštevy • prekvapujúco • nepredvídane • nepredpokladane: narazili na prekvapujúco, nepredvídane silný odpor; predstavenie trvalo nepredpokladane dlho • neplánovane • náhodne • náhodou: pri výkopoch náhodne, náhodou našli zvyšky nejakého obydlia • znezrady • znenazdania • znenazdajky • nenazdajky: znezrady, znenazdania sa z brány vyrútil pes; znenazdajky, nenazdajky sa obrátila dozadu • sčista-jasna • z ničoho nič: sčista-jasna, z ničoho nič začalo pršať • zrazu • náhle • razom (neočakávane a obyč. rýchlo): zrazu, náhle sa otvorili dvere; razom sa rozlúčil a odišiel • vtom (práve vtedy): vtom zhaslo svetlo • nár. nezradky (Vansová) • fraz.: ako blesk z jasného neba • ako hrom z čistého/z jasného neba • (len tak) mne nič, tebe nič

porov. aj neočakávaný

áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej. • rád • vďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne. • dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre. • hovor. expr. no: Zaspal si? – No. • ahm • hm • mh • mhm • uhm: Chceš jesť? – Uhm. • pravdaže • prirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene! • samozrejme • pochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne! • iste • isteže • zaiste: Vyhráme? – Iste(že)! • veru hej • veru áno • hejveru • ale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru! • ako by nie • bodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie. • prečo nie • prečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie. • hovor. expr.: akože • akože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem. • hovor.: tak • taák • táák: tak, veru tak, prikývol starec • hovor. expr.: to • to-to • to-to-to • tototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-to • hovor. jasné • fraz. čestné slovo • zastaráv. samosebou • nár.: aj • ačida • ačidali • čida • čidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola) • čidaže (Jaroš) • fraz. to sa rozumie • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem

akoby 1. vyjadruje prirovnávací vzťah • ako keby: reval, akoby ho z kože drali; chvíľu postál, akoby, ako keby rozmýšľal, čo spraviť • poet. sťaby: slabý, sťaby trpký úsmev sa jej zjavil na tvári • kniž. kvázi: uplatnil kvázi vedecký postup • ani keby • ani čo by • ako čo by: vchádzal pomaly, ani keby sa bál; bežal tak pomaly, ani čo by nevládal; vonku fúkalo, ako čo by sa tam všetci čerti ženili • nár. al. poet. jakby: Čuvy jakby švihol dych napätej struny. (Plávka) • nár. žebože

2. p. ako 2

domácky² 1. spôsobom typickým pre domácnosť (op. továrensky) • podomácky, pís. i po domácky: domácky, podomácky vyrobené súkno

2. spôsobom typickým pre domov • podomácky, pís. i po domácky • ako doma: cíti sa v kožuchu domácky, podomácky; cíťte sa ako doma • zastar. domášne (Vajanský) • bezprostredne • uvoľnene • familiárne (bez obmedzenia, bez napätia): správa sa bezprostredne, uvoľnene, familiárne

sám 1. označuje výlučnú jedinosť, oddelenosť osoby al. skupiny, nikto iný (op. všetci, každý) • jediný: v triede bol sám, jediný, čo vypočítal všetky príklady

p. aj jediný

2. bez spoločnosti, prítomnosti iných • osamote • osamotene: stál tam sám, osamote, osamotene ako prst • osamelo • opustene • osihotene: žije osamelo, opustene, osihotene na konci dediny • expr.: zabudnuto • strateno (odlúčene od ostatných) • fraz. ako kôl v plote

porov. aj opustený 1

3. bez cudzej pomoci • samostatne • osobne: urobil to všetko sám, samostatne; sám, osobne sa chcel presvedčiť o výhodách

4. z vlastnej vôle, bez cudzieho zásahu • dobrovoľne • samostatne: prihlásil sa sám, dobrovoľne; sám, samostatne sa rozhodol ísť študovať právo

5. zdôrazňuje pomenovanie osoby al. veci • priam • priamo • dokonca: veď je to sám predseda, priam predseda; priamo, dokonca prezident ich navštívil

6. p. opustený

málo 1. vyjadruje neurčité malé množstvo, nízky počet, rozsah a pod. (op. veľa, mnoho) • trocha • trochu: zatiaľ má iba málo, trocha starostí • neveľa • nemnoho: na predstavenie prišlo neveľa, nemnoho divákov • koľko-toľko • riedko • hovor. poriedko • zried. nedosť: jedla bolo riedko, poriedko • skromne • poskromne • skúpo • kniž. sporo: snehu napadlo skromne, poskromne, skúpo • niečo • dačo • voľačo • čosi: zostalo nám iba niečo, čosi chleba • niekoľko • hovor. pár: iba niekoľko, pár žiakov vedelo odpovedať na otázku • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: má máličko, málinko priateľov • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku • skromnučko • skromnunko • skromnulinko • štipka • štipku • byľka • byľku • kvapka • kvapku • kvapôčku: nazbieral troška, trošička, trošinku jahôd; z koláčov si zobrala skromnučko; zjedol štipku, byľku zemiakov; vypil kvapku mlieka • minimálne • hovor. minimum • expr. pramálo (veľmi málo): na to nám zostane minimum, pramálo korún • primálo (príliš málo): prišlo primálo záujemcov • fraz.: za náprstok • ako kvapka v mori

2. vyjadruje okolnosť malej miery, malého rozsahu, malej intenzity a pod. (op. veľa, mnoho, veľmi) • trocha • trochu: málo, trocha si pospal • neveľa • nemnoho: roky ťažkej driny ho poznačili len neveľa, nemnoho • koľko-toľko: ušlo sa mi iba koľko-toľko • neveľmi • nepríliš • zried. nedosť: je to neveľmi, nepríliš známa skladba • skromne • poskromne • skúpo • kniž. sporo: skromne, poskromne, skúpo osvetlená izba • zľahka: zľahka sa usmiala • slabo • expr.: biedne • úboho • mizerne: túto prácu platia slabo, biedne; celý život úboho, mizerne zarábal • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: máličko, málinko, málulinko sa zamračil • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku • štipku • byľku • kvapku • kvapôčku: troška, trošička, trošinku si oddýchol; štipku, byľku sa mu uľavilo • expr. skromnučko • skromnunko • skromnulinko: skromnučko sa najedol • nepatrne • mizivo • minimálne • hovor. minimum • expr. pramálo (veľmi málo): nepatrne, mizivo sa staral o rodinu; minimálne, pramálo ho to zaujímalo • primálo (príliš málo): primálo sa stará o rodinu • chvíľu • hovor. nezaveľa (krátky čas): chvíľu, nezaveľa si pospal

3. p. zriedkavo

koľko 1. vyjadruje otázku zacielenú na počet al. množstvo; ako veľa, ako mnoho • expr. koľkože: Koľko(že) vás pôjde na výlet? • koľkí • expr. koľkíže (životné mužského rodu): Koľkí(že) sa prihlásili na zájazd? • koľké • expr. koľkéže (neživotné mužského rodu, ženského a stredného rodu): Koľké(že) z dievčat boli na zábave? • nár. koľme

2. expr. vo zvolacích vetách ukazuje na veľký počet, na veľké množstvo • expr.: koľkože • čo • čože: koľko(že) sa len načakala; čo(že) ten toho už narozprával • expr.: ako veľa • ako mnoho: koľko, ako veľa krvi už stratil • expr. koľkoro (ukazuje na veľké množstvo a zároveň na rozmanitosť): koľkoro šiat má doma • nár. koľme

3. uvádza vedľajšiu príslovkovú vetu miery • nakoľko: každý utekal, koľko, nakoľko vládal

4. p. hocikoľko

naraz 1. v tom istom čase, v tej istej chvíli • súčasne • zároveň: nemôžeš byť naraz, súčasne, zároveň na dvoch miestach • odrazu • razom: na dvor vybehli odrazu, razom • zastar. vraz (Hviezdoslav, Jesenský) • nár. naraze (Švantner) • fraz. ako na povel

2. bez prerušenia, na jeden raz • razom: naraz, razom vypil celý pohár vody • dúškom • fraz.: jedným dúškom • na dúšok • na jeden dúšok • jedným dychom • jedným vrzom • na jeden vrz: dúškom, jedným dúškom vybehol až na štvrté poschodie; na dúšok, na jeden dúšok povedal, čo sa mu stalo; všetko vybavil jedným vrzom • hovor. na ex (o pití): fľašu piva vypil na dúšok, na ex • fraz. na (jedno) posedenie

3. v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • zrazu • odrazu • razom: naraz, zrazu sa otočil; odrazu, razom sa schladilo • znezrady • nenazdajky • znenazdajky • znenazdania: znezrady, nenazdajky, znenazdania z kríkov vybehol zajac • náhle • náhlo: náhle sa zastavil

4. nadväzuje na situáciu a vyjadruje hodnotiaci postoj (prekvapenie, miernu iróniu a pod.) • odrazu • zrazu: naraz, zrazu, odrazu, aký je múdry

zachovaný 1. ktorý je v dobrom, pôvodnom stave • neopotrebovaný: zachované, neopotrebované topánky • ako nový: jej šaty boli ako nové • hovor. zánovný (už nie celkom nový): zánovný klobúk • neporušený: neporušená stavba zámku • kniž. zachovalý: zachovalý nábytok

2. p. bezúhonný

takrečeno 1. uvádza spresňujúci al. alternatívny výraz; inými slovami povedané • takpovediac: výsluch bol prvou, takrečeno, takpovediac spravodajskou etapou; druhé stretnutie je takrečeno, takpovediac zrežírované • vlastne • respektíve • teda: dotkol sa podstaty, vlastne, respektíve jadra problému; vnikol do jadra bytosti, teda do každej jej bunky • fraz. ako sa vraví

2. p. takmer

ako-tak 1. p. nejako 2. p. trocha¹ 2, zhruba 1

nejako vyjadruje neurčitosť spôsobu, nejakým spôsobom; vyjadruje istú pochybnosť • dajako • voľajako • akosi: robotu do večera už nejako, dajako dokončíme; voľajako, akosi sa mi to nepáči • hovor.: dáko • dákosi • voľáko: dáko, voľáko sa už tam dostaneme • hovor.: nejak • dajak • voľajak: nejak, dajak, voľajak si už poradíme • ako-tak • tak a tak: do leta už ako-tak vydrží • poet. al. nár. jaksi • nár.: voľákosi (Krno) • jaksi-taksi • fraz. nejakým činom

porov. aj hocijako

trocha¹ 1. vyjadruje malé množstvo (op. veľa, mnoho) • trochu • málo: vypil trocha, trochu, málo mlieka • neveľa • nemnoho • niekoľko • koľko-toľko: zjedol neveľa, nemnoho polievky; našiel iba niekoľko dubákov • riedko • hovor. poriedko: jabĺk sa urodilo riedko, poriedko • skúpo • kniž. sporo • zried. nedosť: skúpo, sporo zakvitnutý strom • skromne • hovor. poskromne: do batoha si vložil skromne, poskromne jedla • niečo • dačo • čosi • voľačo: na cestu si niečo, dačo našetril; zostalo tam ešte čosi, voľačo chleba • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: natrhal troška, trošičku, trošinka trávy • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: na dne zostalo máličko, málinko vody • expr.: byľku • štipku • kvapku • kvapka • kvapôčka • skromnučko • skromnunko • skromnulinko: do polievky pridala byľku, štipku korenia; vypil kvapku vína • expr. zamak, pís. i za mak • fraz.: mačný mak • za mačný mak

2. vyjadruje okolnosť malej miery, malej intenzity; v malej miere, do istej miery (op. veľmi, veľa) • trochu • málo: trocha, málo si privstal • neveľa • nemnoho • koľko-toľko: neveľa, nemnoho nám pomohli • nepatrne: nepatrne sa usmiala • neveľmi • nepríliš • zried. nedosť: neveľmi, nepríliš si pomohol • skromne • poskromne: skromne, poskromne si oddýchol • slabo • chabo • skúpo • kniž. sporo: slabo, chabo, sporo vykúrená izba • jemne • ľahko • zľahka: jemne, ľahko, zľahka ho pohladila po vlasoch • hovor. ako-tak: ako-tak si polepšil • kúsok • expr.: kúsoček • kúštik • kúštiček: daj do kúsok, kúštik vyššie • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: troška, trošička, trošinku sa bála • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: máličko, málinko, málulinko sa zlepšil • expr.: byľku • štipku • kvapku • kvapôčku: od zimy byľku, štipku vyrástla • expr.: skromnučko • skromnunko • skromnulinko • expr. zamak, pís. i za mak • fraz.: mačný mak • za mačný mak

3. vyjadruje malý časový rozsah, krátky čas; na krátky čas • trochu • chvíľu • chvíľku • expr. chvíľočku • hovor. nezaveľa: trocha, chvíľu, chvíľku si zdriemnuť • nachvíľu • nachvíľku: ešte chcel nachvíľu, nachvíľku zostať • kúsok • expr.: kúsoček • kúštik • kúštiček: prídem kúsok, kúštik neskoršie • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: troška, trošičku, trošilinka sa oneskoril • fraz. na skok: prišla iba na skok

zhruba 1. v hlavných črtách, z väčšej časti • hrubo: zhruba, hrubo som mu načrtol svoj plán • zväčša • všeobecne: zväčša, všeobecne si ešte pamätá na udalosti z detstva • približne • skoro: dosiahli približne, skoro rovnaké výsledky • čiastočne • neúplne: čiastočne, neúplne opracovaná doska • hovor. ako-tak: ako-tak sa mi rana zahojila

2. p. asi 1, približne 1, 2 3. p. hrubo 1–3

rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchle • chytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedol • narýchlo • nachytro: narýchlo, nachytro uvarila obed • napochytro • napochytre • naponáhlo • naponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z tašky • urýchlene • zrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchať • chvatne • chvatom • zried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicu • bystro • rezko • svižne • svižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvor • expr. šibko: šibko sa pustil do jedenia • mihom • švihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odíde • náhlivo • horúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil veci • náhle • náhlo • zried.: nanáhle • nanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúť • rapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížila • hovor.: expresne • expres • pren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebné • obratom • kniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky doklady • hneď • ihneď • skoro • naskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiť • zaraz • razom • v okamihu • okamžite • expr.: raz-dva • šupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zima • behom • skokom • zried. skokmo: behom, skokom sa pustili do roboty • letkom • letmo • v letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domov • expr.: hupkom • hupky • zvrtkom • zried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodmi • nár.: friško • šmihom • gvaltom (Hviezdoslav, Botto) • nár. stojme (Dobšinský) • prirýchlo • prichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavili • bleskove • bleskovo • bleskom • poet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalší • bleskurýchle • bleskurýchlo • poet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povie • expr.: ozlomkrk • ozlomkrky • ostopäť • ostošesť • fraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorky • expr.: odušu, pís. i o dušu • fraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalej • fraz.: s časom opreteky • s vetrom opreteky: cestu stavali s časom opreteky • fraz.: akoby bičom plesol • akoby dlaňou plieskal • z minúty na minútu • len tak fuk-fuk • míľovými krokmi • nár.: úvalom • úbehom • nespráv.: spechom • spešne • prekotne

akokoľvek 1. p. hocijako 1 2. p. hoci

hoci uvádza prípustkovú vedľajšiu vetu; vyjadruje prípustku al. krajnú podmienku • hoc • hoci aj • hoc aj: hoci, hoc príde neskoro, vždy sa zastaví na slovíčko; môžeš prísť hoc aj zajtra • aj keď • i keď • keď aj: aj keď sa usiluje, nedarí sa mu • napriek tomu • že • kniž. navzdor tomu • že • zastar. vzdor tomu • že: napriek tomu, že sa ponáhľal, prišiel neskoro • čo aj • čo i • čo hneď • čo priam • a čo • nech aj: čo aj, čo hneď, nech aj všetko urobíš, nepustím ťa; budem ju čakať čo aj, čo priam do rána • bár • bár aj • bárs • bárs aj • trebárs • trebárs aj: zbadali ho, bár, bárs aj, trebárs sa skrýval medzi ľuďmi • hocijako • hocako • akokoľvek: hocijako, akokoľvek bol dobrým rečníkom, v tej chvíli nepovedal ani slova • nech: nájdu ho, nech sa aj pod zem skryje • zastar.: ač • ačpráve (Kalinčiak, Sládkovič, Jesenský) • nár.: hoďa • hoďas (Šoltésová, Hviezdoslav) • nespis. ačkoľvek

hocijako 1. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri výbere spôsobu; akýmkoľvek spôsobom, tak al. inak; nezáleží na tom, ako • hocako • hovor. hocijak: knihy môžu poukladať hocijako, hocako • akokoľvek • všelijako • hovor. všelijak: môže sa rozhodnúť akokoľvek, všelijako, vždy na to doplatí • ľubovoľne • rozlične • tak i onak • tak či onak: môžeš to ľubovoľne, rozlične, tak či onak upraviť • expr. kadejako • hovor. expr.: kadejak • hovor.: bársako • bárako: do divadla nemôžeš ísť kadejako, bársako oblečený • ledajako • hovor. ledajak: takúto prácu nemožno urobiť hocijako, ledajako • expr. lárom-fárom: žije si lárom-fárom

2. p. nedbanlivo 3. p. hoci

akomodovať sa p. aklimatizovať sa

akonáhle p. sotva 3

akord¹ p. harmónia 1

akord² p. úkol

harmónia 1. vzájomná ucelenosť, vyváženosť častí istého celku, diela a pod. (op. disharmónia) • súlad • súladnosť: harmónia, súlad, súladnosť farieb, pohybov • súzvuk • súzvučnosť: súzvuk, súzvučnosť tónov • súhra: súhra tvarov • ladnosť • kniž. lad • súmernosť: súmernosť tváre • zastar. súmer (Kukučín) • kniž. symfónia: symfónia farieb • hud.: konsonancia • spoluznenie: spoluznenie kvarty a tercie • hud. akord (súzvuk troch al. viacerých tónov) • zried. súznenie: súznenie rýmov

2. p. zhoda 1, porozumenie 2

úkol pracovná úloha odmeňovaná podľa množstva vykonanej práce • hovor. akord: pracovať v úkole, v akorde

akordeón p. harmonika

harmonika hudobný nástroj, v ktorom vznikajú tóny kmitaním jazýčkov v prúde vzduchu: hrať na ťahacej harmonike • hud. akordeón (chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou) • hovor. chromatika (chromatická harmonika)

akosi p. nejako

akosť p. kvalita

kvalita súhrn vlastností, ktoré má mať výrobok, ak má uspokojovať konkrétne potreby spoločnosti • akosť: výrobky mimoriadnej kvality, akosti; zlá akosť, kvalita vína

akostný 1. týkajúci sa akosti, kvality • kvalitatívny: akostná, kvalitatívna trieda; akostný, kvalitatívny rozdiel (op. kvantitatívny) • odb. bonitný

2. ktorý má dobrú akosť (obyč. o veciach materiálnej povahy) • kvalitný (op. nekvalitný): akostný, kvalitný tovar • prvotriedny (ktorý má 1. akostnú triedu): akostné, prvotriedne výrobky (op. druhotriedne) • dobrý: akostné, dobré potraviny

delikátny 1. veľmi dobrej akosti; svedčiaci o tom • vyberaný • jemný: delikátne, vyberané jedlá; delikátna, jemná chuť • lahodný • lahôdkový • delikatesný • pochúťkový • dezertný (ktorý je lahôdkou): lahodné francúzske vína; lahôdkové, delikatesné syry; pochúťková, dezertná čokoláda • prvotriedny • kvalitný • akostný: prvotriedne, kvalitné, akostné potraviny

p. aj jemný 2, 6

2. p. vyberaný 1, 2, jemný 3. p. chúlostivý 3

dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočný • poctivý • čestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakter • bezúhonný • poriadny • počestný • mravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný život • slušný • vychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievča • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomu • pekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetný • ušľachtilý • kniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutok • pridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekár • súci • schopný • šikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovník • onakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženu • hovor. expr. neúrečný • dokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matka • skvelý • perfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéf • prvotriedny • elitný • výborný • vynikajúci • znamenitý • špičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedec • hovor. neskl.: príma • fajn • neskl. hovor. expr. super • hovor. expr. báječný • subšt.: bezvadný • bezva

3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná práca • vyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledok • hodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihu • pekný • krásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečné • hovor.: fajnový • fajný • hovor. neskl.: fajn • príma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večera • vhodný • súci • hovor.: akurátny • neskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurát • chutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodný • hojný • bohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rok • vydarený • podarený • kniž. zdarný • hovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, zisk • neskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadba • presný • bezchybný • dokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluch • absolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé oči • výborný • skvelý • znamenitý • špičkový • vynikajúci • prvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umenie • pohodlný • bezstarostný • expr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • výhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchod • závideniahodný: závideniahodné miesto • užitočný • prospešný • osožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienky • expr.: dobručký • dobručičký • dobrulinký • dobrušký • subšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobrácky • kniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvár • dobrosrdečný • dobroprajný • dobromyseľný • dobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osoba • láskavý • vľúdny • prívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľad • hovor. neskl.: fajn • príma: mať fajn, príma sestru • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • pekný • milý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slova • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné sily • kniž. bohumilý: bohumilý človek, skutok • expr.: anjelský • boží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrý • expr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručký • dobrušký • dobručičký • dobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1

kvalitný ktorý má dobrú kvalitu; dobre urobený, vykonaný (op. nekvalitný, zlý) • akostný: kvalitná, akostná vlna; kvalitné, akostné uhlie • prvotriedny (ktorý má 1. akostnú triedu, veľmi dobrú kvalitu): dodávať len kvalitný, prvotriedny tovar (op. druhotriedny, menej hodnotný); kvalitní, prvotriedni pracovníci • hodnotný • cenný (obyč. o veciach, ktoré majú duchovnú kvalitu; op. nehodnotný, bezcenný): hodnotná, cenná literatúra; hodnotná, cenná prednáška • dobrý • solídny: kvalitná, dobrá práca; dobrý výkon • ušľachtilý (kvalitný a vzácny): ušľachtilé plemeno, ušľachtilá oceľ • delikátny • jemný • hovor. výberový (obyč. o požívatinách veľmi dobrej akosti): delikátne, jemné víno; jemné cigarety; výberový tovar; výberové tuky • značkový (ktorého značka je zárukou kvality) • hovor.: fajnový • fajný: kvalitná, fajnová voňavka; fajnový, fajný obed • plnohodnotný • zastar. plnocenný (ktorý má plnú hodnotu; op. neplnohodnotný): plnohodnotná, plnocenná strava je dôležitá pre rast • kniž. plnokrvný (ktorý má dobré vlastnosti v plnej miere): plnokrvné umelecké dielo • hovor. expr. spravodlivý: fľaša spravodlivej slivovice • žírny: kvalitná, žírna pôda

prvotriedny majúci veľmi dobrú (najlepšiu) akosť, úroveň a pod. (op. druhotriedny, podradný) • výborný • vynikajúci • znamenitý: prvotriedny, výborný, vynikajúci, znamenitý výrobok; prvotriedna, výborná, vynikajúca, znamenitá práca • dokonalý (ktorý nemá nedostatky, chyby; op. nedokonalý): dokonalá gazdinka • kvalitný • akostný • vysokokvalitný • vysokoakostný (op. nekvalitný): kvalitný výkon, kvalitný tovar, akostné víno • vyberaný • delikátny (o tovare, výrobkoch, potravinách a pod.): vyberané, delikátne jedlo • prvý • najlepší (o kvalite): materiál prvej, najlepšej akosti • zastar. prvej klasy (Jesenská)

stolový ktorý je dobrej akosti, ktorý je vhodný na jedenie • akostný • výberový (obyč. o ovocí): stolové, akostné, výberové hrozno • dezertný • jemný: dezertné, jemné vína • jedlý: stolový, jedlý olej

porov. aj delikátny

vyberaný 1. starostlivo volený; dbajúci na vysokú úroveň • jemný • vybraný: má vyberané, jemné, vybrané spôsoby • distingvovaný: distingvovaný prejav • uhladený • spôsobný (vyberaný v prejave): uhladený človek • elitný: elitná spoločnosť • delikátny • hovor., obyč. iron.: nóbl • salónny (spoločensky vycibrený): delikátne, nóbl, salónne správanie • aristokratický (akým sa vyznačujú aristokrati): mať aristokratické spôsoby • vznešený • hovor. lepší (spoločensky vyššie postavený) • expr. panský: vznešené panstvo; dievča z lepšej, panskej rodiny • hovor.: fajnový • fajný: fajnový pán

2. ktorý vo veľkej miere oplýva dobrými vlastnosťami, schopnosťami a pod. • jemný • vybraný • delikátny • prvotriedny • akostný • kvalitný: vyb(e)rané, jemné, delikátne vína; prvotriedny, akostný, kvalitný materiál • znamenitý • vynikajúci • výborný • skvelý: dnes som mal znamenitý, vynikajúci, výborný, skvelý obed • vycibrený: vycibrený vkus • kabinetný: kabinetná ukážka komorného spevu • prvý (ktorý je na najvyššej úrovni): vozeň prvej triedy • hovor.: fajnový • fajný: fajnová vôňa • kniž. zastar. exkvizitný

p. aj výborný

výživný dôležitý z hľadiska výživy, obsahujúci látky potrebné pre život • výdatný • záživný: výživná, výdatná, záživná strava • hodnotný • kvalitný • akostný: hodnotné, kvalitné potraviny • sýty • bohatý: sýte, bohaté raňajky • kniž. hutný: hutné jedlo • žírny: žírna tráva • živný (bohatý na živiny): živná pôda • kalorický: kalorická hodnota jedla • odb.: nutričný • nutritívny: nutričná, nutritívna hodnota

p. aj výdatný

akože 1. p. ako 1, 4 2. p. áno