Synonymá slova "��us" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 30 výsledkov (1 strana)

  • aušus p. nepodarok 1


    bác 1. napodobňuje (silný) zvuk pri páde, údere, náraze, výstrele a pod.; naznačuje pád, úder, výstrel a pod. • bumpác: Bác! Dvere sa zavreli s veľkým buchotom.; Zvesil pušku z pleca. Bum! Bác! zahrmí celá hora. (Šteinhíbel); bum, pác, bolo počuť z vedľajšej miestnostirachtresk: rach, tresk, hrom udrel do blízkeho stromucapcáp (slabší zvuk pri páde, údere): cap, rozpleskla sa kaša na dlážkečapčapsčľap (napodobňuje, naznačuje udretie dlaňou al. plochým predmetom): čap, čľap dieťa po zadočkuchľuschľust (naznačuje udretie): A chľus mu druhú, takže mu až krv z nosa vystrekla. (Urban)

    p. aj buch, švác, prask

    2. p. ach 1


    čľap 1. napodobňuje zvuk, ktorý vzniká nárazom vody, vyšpľachnutím vody al. tekutiny, spadnutím niečoho do vody, blata a pod.; naznačuje špľachnutie, vyšpľachnutie • čľapsčľupčľups: čľap, čľaps, niečo spadlo do jazera; čľup, čľups, a už bol vo vodečapčaps: čap, čaps do blatašpľachšplech: špľach, šplech mu vodu za golierchľuschľustchrst (naznačuje vyšpľachnutie): chľus, chrst hrnčekom vody medzi očičvach: čvach, čvach, ozývalo sa spod čižiem v riedkom blate

    2. p. bác 1


    fác naznačuje zvuk pri (náhlom) údere dlaňou, pri plesknutí najmä po tvári; naznačuje takýto úder • fľask: fác, fľask, bolo počuť z izby po každom zauchupleskpľask: matka zrazu plesk, pľask synovi po líciflinkfuk (naznačuje udretie): fác, flink, fuk jej jednu po hlavepácbác (naznačuje silnejšie, silné udretie): zrazu pác, bác mu po rukechľuschľust: chľus, chľust mu po papulišvác: švác ho po chrbteťap (naznačuje slabé udretie): ťap decku po zadočku


    čeľusť 1. párová lebková kosť, v ktorej sú zasadené zuby • sánka (dolná čeľusť): tvár s vystúpenými čeľusťami, sánkamiexpr. škraňa

    2. p. čeľustie


    čeľustie otvor do pece, sporáka, kachieľ • čeľusť (obyč. mn. č.): čeľustie, čeľuste kachieľ


    foršus p. preddavok


    preddavok suma vyplatená pred vyúčtovaním niečoho • hovor. záloha: dostať zálohu na pracovnú cestuzastaráv. závdavok: vyplatiť robotníkom závdavokhovor. expr. foršus: vybrať si foršus


    chľus, chľust 1. p. bác 1 2. p. čľap 1


    korelácia kniž. vzájomný vzťah • súvzťažnosť: korelácia, súvzťažnosť medzi jednotlivcom a spoločnosťoukorelovanosťusúvzťažnenosť: korelácia, korelovanosť, usúvzťažnenosť pojmov


    usúvzťažnenosť p. korelácia


    pomyslieť si 1. zistiť niečo prostredníctvom rozumu, vedomia • nazdať sa: pomyslela si, nazdala sa, že je všetko v poriadku; ešte si pomyslí, ešte sa nazdá, že klamemusúdiť (urobiť si úsudok): usúdil, že im to stačíuvedomiť si: nikdy si neuvedomil, aký význam to má preňhoprísť na niečo: zrazu som prišiel na to, že všetko je vymyslené

    2. p. spomenúť si 3. p. predstaviť si 2


    posúdiť urobiť si al. prejaviť úsudok o niečom, dospieť k istému názoru o niečom; urobiť odborný posudok • zhodnotiťohodnotiť: posúdiť, zhodnotiť situáciu ako dobrú; chlapcov výkon posúdili, ohodnotili vysokooceniť (kladne posúdiť): ocenil našu spoluprácu ako vzornúkvalifikovať (obyč. odborne posúdiť spôsobilosť, hodnotu a pod.): kvalifikovať prácu stavbárovrecenzovať (posúdiť umelecké, vedecké al. iné dielo) • klasifikovaťoklasifikovať (obyč. známkou vyjadriť posúdenie výkonu, najmä v škole): diplomovú prácu (o)klasifikovali veľmi dobreodhadnúť (približne posúdiť hodnotu, veľkosť a pod. niečoho): odhadnúť hĺbku jazera; zle odhadnúť situáciuzvážiťuvážiť (porovnávaním posúdiť): zvážiť, uvážiť všetky možnosti, okolnostipozrieť (sa)podívať sa: treba sa pozrieť, podívať na vec aj z inej stranyusúdiť (urobiť si úsudok): z danej situácie usúdil, že nemá zmysel ďalej čakať


    presvedčiť sa na základe vlastnej skúsenosti nadobudnúť istotu o niečom • zistiť: na vlastnej koži sa presvedčil, zistil, aká je práca namáhaváoveriť (pravosť, správnosť niečoho): overiť si dôveryhodnosť správy, presvedčiť sa o dôveryhodnosti správyprísť na niečozbadaťspozorovať: už prišli na to; zbadali, spozorovali, že som hovoril pravduvyšetriť (presvedčiť sa skúmaním podrobností): vyšetrite, kto bol pri čineusúdiťpochopiť (presvedčiť sa o zmysle niečoho): napokon sme usúdili, pochopili, že argumenty sú zbytočnéuvedomiť si: uvedomil si, že všetko je iba zdanie


    zistiť skúmaním al. i náhodne poznať niečo ako isté • prísť na niečozbadaťspozorovať: zistiť, spozorovať, zbadať svoj omyl, prísť na svoj omyl; treba zistiť príčinu neúspechu, treba prísť na ňuobjaviť (obyč. nečakane zistiť): objavil, že v komore sú mravcekonštatovaťskonštatovať (zistené povedať): (s)konštatoval som, že je už neskoropostrehnúťpobadaťvšimnúť si (zistiť očami): postrehol, pobadal, všimol si, že mnohí na prednáške chýbajúvypozorovaťvybadaťkniž. vysledovať (zistiť pozorovaním): vypozoroval, vybadal, že mnohí začínajú prejavovať nespokojnosťhovor. zaevidovať: zaevidoval, že ktosi naňho uprene hľadíurčiť (skúmaním, meraním a pod. zistiť): určiť, zistiť presnú polohu lode; určiť presný časodb. stanoviť (presne zistiť): stanoviť hladinu cholesteroluvyskúmaťvybádať (zistiť obyč. vedeckým skúmaním): treba vyskúmať, vybádať, ako sa zákonitosť prejavípozisťovať (postupne, viac vecí zistiť) • presvedčiť sa (na základe vlastnej skúsenosti): presvedčili sme sa, že to bol omylvyšetriť (zistiť skúmaním podrobností): treba vyšetriť, či je obžaloba pravdivápubl. zmapovať (zistiť rozšírenie, výskyt nejakého javu): zmapovať záujem obyvateľstvausúdiť (dospieť k záveru): napokon usúdil, že je zbytočné hádať savyrozumieťpochopiť (zistiť zmysel niečoho): z návodu sa nedal vyrozumieť, pochopiť, zistiť presný postupvydedukovať (zistiť dedukciou) • uvedomiť si (zistiť vedomím): uvedomil si, že prehralzvedieť (pozorovaním zistiť): podľa reči zvedel, že nie je od náshovor.: vysondovaťpresondovať (opatrne, nepriamo zistiť): treba vysondovať, presondovať, aký má na voľbu názor väčšina pracovníkovhovor. opáčiť: opáčil, čo si mysliahovor. expr.: vyhrabaťvykutať (podrobným, systematickým al. tajným hľadaním zistiť): Kde si o ňom vyhrabal, vykutal také veci?zried. zjaviť: nikto ešte nezjavil, ako sa dolina pôvodne volalafraz. expr. zrátať si/spočítať si na prstoch jednej ruky (ľahko zistiť): to, že nemá nádej dostať výhodné miesto, vedel si zrátať na prstoch jednej ruky


    strápený vysilený fyzickým al. duševným trápením; svedčiaci o tom • utrápenýusužovanýzried. usúžený: stretnúť priateľa strápeného, utrápeného, usužovaného; usúžené srdce (Hviezdoslav)ustaranýustarostenýzastaraný (utrápený starosťami): ustaraná, ustarostená matkasklesnutýkniž. skleslý (fyzicky al. duševne ochabnutý): sklesnutá, skleslá tvár vyjadrovala rezignáciuunavenývyčerpanývysilenýzmorenýumorený: pohľad na chorobou unavené, vyčerpané, vysilené, zmorené, umorené dieťastrhanýhovor. sťahanýexpr.: zničenýzdrvený (veľmi strápený, s viditeľnými stopami trápenia): vyzerala strhaná, sťahaná, zničená; zdrvený pohľadzúboženýubiedenýzastar. ubedovaný (vyzerajúci veľmi úboho, biedne): zúbožené, ubiedené telo; ubedovaná hlavička (J. Kráľ)ubolenýexpr. zried.: uboľavenýubolestenýpren. dolámaný (bolesťou strápený, unavený): ubolená duša; uboľavený, ubolestený zrak; ledva zložil do postele svoje dolámané údyexpr.: umučenýzmučenýskatovanýstýranýutýranýzried. utrýznený (strápený mučením, týraním): bezvládne, umučené, zmučené, skatované, stýrané telo; plačom sa jej chvela stýraná, utýraná, utrýznená hruď


    usúžený p. strápený


    ubytovať sa zaujať byt, nájsť si bývanie (v byte, v dome; obyč. na kratší čas): ubytoval sa v hoteli, v mestezložiť sa: zatiaľ sa zložil v školeexpr. usalašiť sa: usalašili sa u bratausídliť sa (často aj na dlhší čas): v susedstve sa usídlili noví nájomnícinasťahovať saexpr. nakvartírovať sa (obyč. na dlhší čas zaujať byt): nasťahoval sa do podnájmuzastar. uhospodiť sa: uhospodil sa u istého garbiara (Kukučín)usadiť saosadiť sa (nájsť, zaujať trvalý domov): usadil sa v rodičovskom dome; osadil sa natrvalo na vidiekuutáboriť sa (ubytovať sa v stane, v tábore, expr. ubytovať sa vôbec)

    p. aj usadiť sa


    udomácniť sa 1. prispôsobiť sa (domácemu) životnému prostrediu (najmä o rastlinách a zvieratách) • zdomácnieť: dobytok sa dobre udomácnil, zdomácnel aj v severnejších krajochaklimatizovať sa: rastliny, zvieratá, ľudia sa rýchlo aklimatizovaliskrotnúť (o zvieratách): mačka už skrotladomestikovať sa: zvieratá sa už domestikovalinaturalizovať sa (privyknúť v cudzom prostredí; o ľuďoch): emigranti sa už naturalizovaliexpr. oťukať sa (o ľuďoch v novom prostredí): najskôr sa musí trocha oťukaťprivyknúť sizvyknúť si (na domáce podmienky)

    2. nájsť, založiť si domov • usadiť sausídliť sa: rodina sa udomácnila, usadila, usídlila v blízkosti centraubytovať sa (nájsť si byt, bývanie): ubytovali sa u nás na dlhý časzabývať sa (zaplniť domov potrebnými náležitosťami): na sídlisku sa mladomanželia už dobre zabývali

    3. začať sa používať ako niečo bežné, stať sa rozšíreným • zaužívať sa: nový výraz sa rýchlo udomácnil, zaužívalzdomácnieť: cudzia kultúra u nás zdomácnelarozšíriť sa: medzi mládežou sa rozšírili drogyexpr. usalašiť sazried. zahostiť sa: v dome sa usalašila, zahostila nevraživosť


    usadiť sa 1. nájsť domov, bývanie, sídlo (obyč. trvalé) • osadiť sausídliť sa: naši predkovia sa natrvalo usadili, osadili v krajine pod Tatrami; usídlil sa v mestehovor. zakotviťexpr.: uviaznuťzaviaznuť: zakotvil na dedine; napokon uviazol, zaviazol kdesi v Afrikepren. expr. pustiť korene: v emigrácii už pustil koreneudomácniť sazabývať sa (prispôsobiť sa novému domovu): po presťahovaní sa rýchlo udomácnilikniž. etablovať sa: na katedre etablovaný profesorexpr.: usalašiť saupelešiť sazapelešiť saroztiahnuť sarozpelešiť sa: usalašil sa, upelešil sa v rodičovskom domeutáboriť sa (dočasne sa ubytovať v stane): kočovníci sa utáborili na kraji horyhovor.: nanosiť sananiesť sa (obyč. o niekom, niečom neželanom, nevítanom): hmyz sa nám nanosil, naniesol do komorykniž. sadnúť (si) (obsadiť isté miesto): sadol si na otcovo miestokniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na rukepousádzať sapousadzovať sa (postupne): kmene sa pousádzali pri riekach

    p. aj ubytovať sa

    2. (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu, usadeninu • usadnúť sa: v celom byte sa usadil, usadol prachuložiť sa (pozvoľna): navrch sa uložilo páperienavrstviť sa (vo väčších vrstvách): naspodku sa navrstvil piesoksadnúť: na stromy sadla hmlapousádzať sapousadzovať sa (postupne): v čajníku sa pousádzal kameň

    3. p. sadnúť (si) 1


    usídliť sa p. usadiť sa 1


    vniknúť 1. dostať sa do niečoho, obyč. dovnútra • vojsťpreniknúťvpraviť sa: úlomky mu vnikli, vošli, prenikli do rany; rýchlo sa vpravil do hryexpr. vsúkať sa: nemohol sa vsúkať do novej rolyvohnať savhnať savhrnúť savpadnúťnahrnúť sanabehnúťvovaliť sa (prudko vniknúť): krv sa mu vohnala, nahrnula do tváre; do izby vpadlo svetloexpr.: vrútiť savraziťvbŕdnuťzried. vmetať sa: víno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do ústvtrhnúťvbiť sadobiť savlomiť sa (násilím vniknúť): zástup vtrhol do domu; dobil sa, vlomil sa do obchoduvliať sanaliať sapresiaknuťodb. infiltrovať (o tekutine): voda sa vliala do pivnice; voda presiakla do pôdy, infiltrovala pôduvprúdiťvtiecťvplynúť (prúdom vniknúť): krv vprúdila do žílvovŕtať sa (vniknúť vŕtaním, expr. dostať sa hlboko): skrutka sa vovŕtala do dreva; myšlienka sa mu vovŕtala do myslevlámať sakniž. zastar. vlúpať sa (vniknúť s úmyslom ukradnúť): zlodeji sa vlámali do domuprebiť sapreraziťprebojovať sa (vniknúť cez veľké prekážky): vojsko sa prebilo do mestausadiť sausídliť sazahniezdiť sahovor. nanosiť sa (vniknúť natrvalo): myši sa zahniezdili v špajzevrásť (vniknúť rastom): korene vrástli do zemevhrýzť sa (hryzením): vhrýzol sa zubami do jablkazabodnúť sazapichnúť sa (o ostrom nástroji): ihla sa zabodla do kože

    2. p. pochopiť 1


    zahniezdiť sa 1. urobiť si hniezdo (o vtákoch) • uhniezdiť sa: za dedinou sa zahniezdili, uhniezdili bocianyusadiť sausídliť saudomácniť sa: pod strechou sa usadili, usídlili, udomácnili lastovičkyexpr. zapelešiť sa (o niečom neželateľnom): v dome sa zapelešili potkany

    2. expr. nájsť podmienky na prijatie (obyč. o niečom neželateľnom) • zakoreniť sakniž. vkoreniť sazapustiť korene: zahniezdila sa, zakorenila sa v ňom nenávisť, ľahostajnosť; neznášanlivosť v rodine zapustila hlboké koreneudomácniť sausadiť sausídliť saujať sa: nízka morálka sa udomácnila, ujala na mnohých pracoviskáchrozbujniť sarozbujnieť: zlo sa všade rozbujnilo, rozbujnelopejor.: rozprasiť sazaprasiť sa: vo vede sa zaprasila ideológia


    ukladať sa 1. pozvoľna klesať a zostávať ležať: horniny sa ukladali jedna na druhú; pren. smútok sa jej ukladal v dušisadaťusádzať sa (v drobných čiastočkách): prach sadal na nábytok; v hrnci sa usádzal kalstlať sa: lupene kvetov sa stelú na zem; dym sa stelie po poliachvrstviť sanavrstvovať sa (pri ukladaní utvárať vrstvy): nánosy sa vrstvia, navrstvujú v ohybe riekyhromadiť sa (vo vrstvách): v pivnici sa hromadí nečistota

    2. ukladať sa na lôžko s cieľom ísť spať al. si odpočinúť • líhať siklásť sa: všetci sa už ukladali na noc, líhali si, kládli sa do perín


    zasadať 1. konať schôdzku, zasadnutie, poradu, zhromaždenie; zúčastňovať sa na schôdzke a pod. • mať schôdzumať schôdzkumať zasadnutiemať poradu: parlament dnes zasadá, má zasadnutie; riaditelia majú pravidelnú schôdz(k)u, poraduhovor.: schôdzkovaťschôdzovať (často s negatívnym hodnotením): celý deň iba schôdzkujú a robota nikderadiť sa (na porade): predstavenstvo sa radilo do neskorej nocihovor. sedieť: výbor sedí už dve hodiny

    2. začať zaujímať sedaciu polohu • sadať siusádzať sausadzovať sa: zasadať, sadať si k stolu; práve sa usádzali, usadzovali k obeduexpr.: uvelebovať sausalašovať sa (pohodlne, s pôžitkom)

    porov. aj sadnúť (si) 1


    usídlenec kto sa niekde usídlil, obyč. natrvalo • usadlík: mestskí usídlenci, usadlícistarousadlík (kto sa v mieste dávno usadil)


    usústavniť p. zoskupiť


    zoskupiť usporiadať, dať do skupiny, do skupín • hovor. zgrupovať: zoskupiť, zgrupovať okolo seba milovníkov poéziezdružiť: žiakov združiť do divadelného spolkuzhromaždiťsústrediťzohnať (dať dohromady, obyč. v množstve): všetky veci zhromaždil, sústredil na jedno miestopozháňať (postupne) • zoradiťhovor.: zošikovaťzošíkovať (dať do radu, do šíku, do istého útvaru): zoradiť, zošikovať vojakov do trojstupuzorganizovať: zorganizoval mládež do záujmových krúžkovodb. usústavniť (uviesť, zaradiť do systému): fakty treba usústavniťexpr.: stlupiťzhrčiťzhuknúťzhluknúť (dať do neusporiadaných skupín): stlupiť, zhrčiť ovce do košiarapreskupiť (znova, inak zoskupiť): preskupenie hráčov


    usúžiť p. utrápiť


    utrápiť trápením poškodiť na duševnom al. telesnom zdraví • umoriť: nešťastie ju utrápilo, umorilo (na smrť)usužovaťusúžiť (duševne poškodiť): matku usužovalo, usúžilo vedomie, že stratila synazried.: zosužovaťstrápiťdotrápiť: starosti ho zosužujúubiťzdeptaťskrušiť (zbaviť duševných síl): samota ich ubije, zdeptá; neistota, bieda ľudí skrušíhovor.: ukrenkovaťusekírovať (stálym pôsobením, malichernosťami, neprimeranými požiadavkami zbaviť duševných síl): nedorozumenia v rodine ju ukrenkovali; nedovolí, aby ju v robote usekírovaliumučiťutrýzniťutýraťstrýzniťstýraťskváriť (poškodiť telesne al. duševne; spôsobiť muky): choroba dieťa načisto strýznila, stýrala; pocit viny ju utýral, utrýznilexpr. zgniaviť: osud ho zgniavilhovor. expr.: umordovaťdotýraťdomučiť (telesne): dotýrať kone na dlhej cestezmoriťhovor. expr. zmordovaťstrhať (vyčerpať najmä fyzicky): dlhá choroba ho zmorilazdrviťdoraziťzničiťznivočiť: zlá správa ma zdrvila, zničila, znivočilaslang.: zvalcovaťprevalcovať: zvesť ho zvalcovalaexpr. zožrať: ak sa nebudeme brániť, zožerú nás


Pozri výraz ��US v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV