Synonymá slova "��ud" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 28 výsledkov (1 strana)

  • čudácky p. čudný


    čudný ktorý sa vyznačuje mimoriadnosťou, zriedkavosťou; ktorý je málo známy, ktorý sa nedá presne pomenovať, určiť • neobyčajnýnezvyčajnýnevšednýzvláštny (op. obyčajný, bežný, všedný): čudný, neobyčajný príbeh; čudné, nezvyčajné správanie; nezvyčajný, nevšedný, zvláštny stromdivnýpodivnýpodivuhodnýpodozrivýznepokojujúci (vzbudzujúci údiv, počudovanie, znepokojenie): začuť divné, podivné, podivuhodné zvuky; podozrivé, znepokojujúce tichočudácky (typický pre čudáka): vedie čudácky životkniž.: bizarnýpitoreskný: bizarné, pitoreskné tvaryexpr.: čudesnýprečudesnýprečudnýpredivnýprepodivnýprapodivnýprazvláštnyexpr. zried. pračudný (veľmi čudný): čudesná, prečudesná, prečudná krajina; prepodivný, pračudný pocitnepochopiteľnýzáhadnýtajomný (plný tajomstva, nepoznaný, nepreskúmaný): nepochopiteľná, záhadná osoba; tajomné symbolynevysvetliteľný: nevysvetliteľná záhada, nevysvetliteľný úkaz


    zvláštny 1. iný ako obyčajný, iný ako všedný, každodenný • neobyčajnýnezvyčajný: zvláštny, neobyčajný človek; zvláštne, nezvyčajné schopnostikniž. nezvyklý: nezvyklý úkaznevšednýnetradičnýnetypický: nevšedný záujem; netradičná, netypická situáciajedinečnýunikátnyvýnimočnýoriginálny (ktorý sa javí ako výnimka): výnimočná žena; vyznačovala sa jedinečným, originálnym oblečenímcudzí: odpovedal cudzím hlasommimoriadnynevídanýnápadný (vzbudzujúci pozornosť svojou neobyčajnosťou): mimoriadna príhoda, nevídaná ponuka, nápadné menoexotický (neobyčajný svojou cudzorodosťou): exotická krásakuriózny: kuriózny prípadkniž.: bizarnýpitoreskný: bizarné, pitoreskné tvaryčudnýdivnýpodivnýzáhadnýpodivuhodný (vymykajúci sa z rámca všednosti svojou záhadnosťou): vedie zvláštny, čudný, podivuhodný životneopísateľnýnevyjadriteľnýnevypovedateľnýnevysloviteľnýnedefinovateľný: nachádzal sa v neopísateľnom, nedefinovateľnom stavenejasnýnezrozumiteľnýnepochopiteľnýnevysvetliteľný: zvláštne, nejasné, nezrozumiteľné reči; nevysvetliteľný javčudácky (typický pre čudáka): má čudácke spôsoby

    2. p. špeciálny 1, 2 3. p. mimoriadny 1, 2 4. p. svojský 1 5. p. tajomný


    čudák človek, ktorého správanie, prejavy sa vymykajú norme: v mladosti bol čudákhovor. expr. patrón: je to čudný patrón, nechodí do spoločnostiexpr.: odľudčudo (J. Horák)zastar. podivín


    mizantrop človek, ktorý nemá rád ľudí, ktorý sa ľuďom vyhýba (op. filantrop) • odľudodľudník: pokladali ho za odľuda, mizantropasamotár (kto je rád sám)

    p. aj nenávistník


    odľud 1. p. samotár, čudák 2. p. surovec


    samotár osamote žijúci človek • expr. odľud: nie je nijaký samotár, odľudexpr. zried.: odľudníkneľudníkpustovníkeremita (kto z náboženských dôvodov žije v samote) • expr. divoch


    surovec surový, brutálny, bezcitný človek: jej manžel sa ukázal ako surovec a pijanukrutníknásilníknemilosrdníkkniž. hrubec (Tatarka)kniž. zastar. hrubian (Kukučín)expr. grobian: správať sa ako grobianexpr. zried. suroň (Krno)expr. šarhapejor.: odľudbarbarrabiátrabiátnikbeštiaupíršelmazverzvierahyenanetvorsubšt. hulvát


    dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

    2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

    3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

    4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

    5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


    škrtiť 1. usmrcovať zovretím hrdla al. bolestivo zovierať hrdlo • drhnúťhrdúsiť: holými rukami škrtiť, drhnúť niekoho; vrah škrtí, hrdúsi svoju obeť šatkou; kašeľ ho škrtí, drhne, hrdúsidusiťdláviť (neumožňovať dýchať): dym ho dusí v krku; dlávi ma čosi v hrdleudúšaťzadúšaťzadŕhaťpriškrcovať (sčasti) • nár. expr. krtušiťexpr.: tantušiťtentušiť (Tajovský)

    2. p. hatiť 3. p. šetriť 1


    tlmiť 1. zmenšovať intenzitu (obyč. zvuku, svetla) • mierniťzmierňovať: tlmiť, mierniť, zmierňovať kriktíšiťstišovať: tíši, stišuje hlas, smiechoslabovaťzoslabovať: kryt (z)oslabuje nárazy vetrapritlmovať (čiastočne, v menšej miere): pritlmujú spev

    2. zabraňovať citovému prejavu • potláčaťdusiťudúšať: tlmí, potláča, dusí v sebe hnevtíšiťstišovať: tíši svoj bôľ modlitboupritlmovaťkrotiť: pritlmuje, krotí mužove výbuchy pred deťmiexpr.: ututlávaťtutlať (zadržiavať v sebe): ututlávať, tutlať svoju nenávisťzried. uzdiťovládať (citové prejavy): uzdí, ovláda svoju dychtivosť


    kľud p. správ. ticho1 4


    ľud 1. najširšie vrstvy obyvateľstva • hovor. národ: styk s ľudom, národom

    2. p. ľudia


    ľudia dav, zhromaždenie ľudí • ľudhovor.: ľudstvonárodsvet: bolo tam ľudí, ľudstva, ľudu, sveta, že sme ani nič nevideli


    odľudštiť sa zbaviť sa ľudskosti, stať sa neľudským • dehumanizovať sa: svet sa dnes odľudštil, dehumanizoval


    oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkýchexpr.: ošialiťobalamutiťobaláchaťhovor. expr. oblafnúťhovor.: okabátiťošudiťexpr. oblúzniťexpr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš!nár. expr.: ošibať (Rázus)ošmáliť (Hviezdoslav)hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal

    2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliťzaviesťpodviesťkniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvediezmiasť: zmiatol ma jeho úsmevexpr.: obalamutiťobaláchaťošialiťdostať: obalamutil prítomných peknými rečamihovor. prekabátiťexpr. previesťfraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súperahovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal

    3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesťdostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženuexpr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehliexpr. ošialiťhovor. expr.: ošmeknúťošudiťopáliťošudáriťogabaťobabraťobtiahnuťotiahnuťoholiťoplieťopenkaťopinkaťobriadiťošvindľovaťodšvindľovaťokabátiťprekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiťhovor. expr.: opláchnuťopláknuť: všetkých nás oplácholexpr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj)hovor.: vybabraťvypiecťvykývaťfraz. prejsť cez rozumfraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť


    ošudáriť p. oklamať 3


    poľudštiť urobiť ľudskejším, ľudským • zľudštiť: podmienky väzňov treba poľudštiť, zľudštiťhumanizovať: humanizovanie prostredia


    zľudštiť p. poľudštiť


    poľudštiť sa p. zľudštieť


    zľudštieť stať sa ľudským • zľudštiť sapoľudštiť sa: jeho správanie zľudštelo, zľudštilo sa, poľudštilo sahumanizovať sa: bývanie sa humanizovalohovor. expr. učlovečiť sa


    udýchať sa, udychčať sa p. zadychčať sa


    zadychčať sa zrýchliť dýchanie (obyč. pri námahe) • zadýchať sa: choď pomaly, aby si sa nezadychčala, nezadýchalaudychčať saudýchať sa: hneď sa udychčí, udýchaexpr. upachtiť saexpr. zried.: spachtiť sazafučať sa (ustať obyč. od rýchlej chôdze, rýchleho pohybu): bežal, až sa zafučalzahriať sauhriať saupariť sa (námahou si zvýšiť telesnú teplotu): pri podávaní tehál sa celý zahrial, uhrial; pribehol zadychčaný, uparený

    p. aj unaviť sa


    žalovať 1. vznášať na niekoho žalobu, najmä pred súdom • podávať žalobu: žalovať niekoho, podávať na niekoho žalobu za ublíženie na ctiobžalúvať: už druhý raz ho nespravodlivo obžalúvajúobviňovaťviniť (vyhlasovať za vinníka): chlapca obviňujú, vinia z krádeže, žalujú pre krádežkniž.: inkriminovaťrekriminovať (vyčitovať vinu): inkriminovať autora politického vyhlásenia; rekriminovať niekoho za zlý postup

    2. oznamovať, prezrádzať priestupky, nedostatky a pod. niekomu: žaluje na spolužiaka triednemu učiteľoviudávaťdenuncovať (oznamovať obyč. trestný čin nadriadeným orgánom): udáva kamarátovpejor. donášať (prezrádzať na niekoho niečo, obyč. nadriadenému): sliedi a donáša riaditeľovisubšt. bonzovať


Pozri výraz ��UD v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: dif, tii, sqk, sub, udi, doã ë, saq, con, vvo, cgi, rth, sus, zsn, žec, ela
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV