Synonymá slova "��sti��" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 21 výsledkov (1 strana)

  • mierniť 1. robiť miernejším, miernym • zmierňovať: miernil, zmierňoval nedorozumeniezmenšovať: zmenšovať rýchlosťoslabovaťzoslabovať (zároveň robiť slabším): oslabovali odpor vzbúrencovznižovať: znižovať napätietlmiťtíšiťstišovať: liek tlmí, tíši bolesťexpr. hasiť: hasil smäd pivom

    2. robiť pokojnejším, pokojným • upokojovaťuspokojovať: miernil, upokojoval nahnevaného koleguchlácholiťtíšiťutešovaťutišovať (mierniť láskavými slovami): matka chlácholila, tíšila plačúce dieťakrotiť: krotiť vášeňexpr.: čankaťčičíkať: čičíkal ho sľubmikrstiťhatiťbrzdiťchladiť (zároveň brániť v činnosti, v prejave negatívnych emócií): krotil, hatil, brzdil priateľa v hneve; chladil horúce hlavy rozumným uvažovanímhovor. hamovaťexpr. hasiť: hamoval sa v prejavoch; hasil svoju kartársku vášeňsubšt. haltovať


    tíšiť 1. robiť pokojným, zmierňovať intenzitu citových prejavov niekoho • utišovaťupokojovaťchlácholiť: tíši, upokojuje, chlácholí rozhnevaného muža; utišuje ju sľubmiexpr.: čankaťčičíkať: čičíkajú nás nádejou, že zvíťazímekniž.: kojiťukájať (tíšiť telesné al. duševné žiadosti): ukájať smäd, pud, zvedavosťhovor. expr. pstkať (tíšiť intenzitu zvuku vyslovením citoslovca pst): pstká na dieťa

    2. odstraňovať al. zmenšovať niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity, prejavy • tlmiťkrotiť: tíšiť, tlmiť bolesť, smäd; krotiť hnev, smiechmierniťzmierňovať: mierni, zmierňuje sestrin žiaľ svojou prítomnosťouchladiťschládzaťschladzovať: tréner chladí, schladzuje chlapcovu zlosťstišovať (intenzitu zvuku): tíši, stišuje hlasexpr. hasiť: hasiť jed, hnev, vášeň


    tlmiť 1. zmenšovať intenzitu (obyč. zvuku, svetla) • mierniťzmierňovať: tlmiť, mierniť, zmierňovať kriktíšiťstišovať: tíši, stišuje hlas, smiechoslabovaťzoslabovať: kryt (z)oslabuje nárazy vetrapritlmovať (čiastočne, v menšej miere): pritlmujú spev

    2. zabraňovať citovému prejavu • potláčaťdusiťudúšať: tlmí, potláča, dusí v sebe hnevtíšiťstišovať: tíši svoj bôľ modlitboupritlmovaťkrotiť: pritlmuje, krotí mužove výbuchy pred deťmiexpr.: ututlávaťtutlať (zadržiavať v sebe): ututlávať, tutlať svoju nenávisťzried. uzdiťovládať (citové prejavy): uzdí, ovláda svoju dychtivosť


    neprimeraný 1. ktorý nevyhovuje istým požiadavkám, nezodpovedá niečomu (op. primeraný) • nevhodnýnenáležitý: neprimerané, nevhodné oblečenie do spoločnosti; nevhodné, nenáležité slovánemiestnykniž. nepatričnýzastar. nepríležitý (ktorý sa v danej situácii nehodí): nemiestne, nepatričné správanie; robiť niekomu nemiestne, nepríležité návrhyneprístojný (z hľadiska morálky, pravidiel slušnosti a pod.): neprístojné vystupovanie; neprístojné žartynehodnýnedôstojný (vzhľadom na isté spoločenské postavenie, vek a pod.): je to pre vás nedôstojný, nehodný partner; život nedôstojný človekanepriliehavýnevýstižnýnesprávnynekorektnýkniž. neadekvátny (nezodpovedajúci situácii, norme a pod.): nepriliehavý, neadekvátny názov výrobku; zvoliť nesprávny, nekorektný postuphovor. nešikovný: nešikovné formulovanie myšlienkyneúnosnýnadmernýprílišný (prekračujúci hranice únosnosti): mať neúnosné, nadmerné, prílišné požiadavky; neprimerané, neúnosné nárokyneprípustný (ktorý nemožno dovoliť; op. prípustný): neprípustná veselosť

    2. p. neúmerný


    nesprávny ktorý nezodpovedá skutočnosti, pravde, potrebe, situácii, norme a pod. (op. správny) • chybnýnepravdivý: uviesť nesprávne, nepravdivé údaje; prijať nesprávne, chybné rozhodnutiemylnýpomýlený: mať mylné predstavy o živote; urobiť v živote pomýlený krokpochybenýpokrivenýprevrátenýskreslenýnezdravý (deformujúci pravdu, skutočnosť): podať pochybený, skreslený výklad pojmu; vyvracať niečie pokrivené, skreslené, nezdravé názoryneadekvátnynepravý (op. adekvátny): voliť neadekvátne, nepravé výchovné metódy, slová; neadekvátny preklad textunevýstižnýnepriliehavý (ktorý nevystihuje podstatu): nevýstižný, nepriliehavý nadpisnenáležitýneprimeranýnevhodný (z hľadiska situácie, potreby, normy): zvoliť nenáležitý, nevhodný postup; v istej situácii použiť nenáležité, neprimerané slovánekorektný (nezodpovedajúci norme, predpisu a pod.): nekorektná výslovnosťklamnýklamlivý (iný ako je skutočnosť): vytvoriť si o niekom klamný, klamlivý dojemfalošnýbludný (nezodpovedajúci pravde, potrebe): zahrať nesprávny, falošný tón; obhajovať falošné, bludné teóriezlý (obyč. majúci negatívne následky; op. dobrý): vydať sa po nesprávnej, zlej ceste; zlý výsledok


    nevýstižný ktorý nezodpovedá skutočnosti celkom pravdivo (op. výstižný, verný) • nepresnýkniž. neadekvátny: nevýstižný, nepresný opis skutočnosti; nevýstižný, neadekvátny nadpis článkunepriliehavý: nepriliehavé pomenovanie situácie

    p. aj neprimeraný


    pravý 1. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere; vyznačujúci sa pravosťou, pôvodnosťou (op. falošný, nepravý) • skutočný: pravý, skutočný drahokam; pravý, skutočný muž; zistiť pravé, skutočné menovlastný (o mene; op. cudzí): nik nepoznal jeho vlastné menonaozajstnýozajstný: pravá, naozajstná, ozajstná idyla v zákutiach prírodyopravdivýnepredstieranýnefalšovaný: opravdivý, nepredstieraný cit; nefalšovaný záujem; nefalšované peniazeplnokrvný: stojí tu plnokrvný Indiánčistý (bez prímesí): čistý hodváb, čistý liehrýdzičírystopercentný: rýdze zlato, rýdza láskahovor. expr. spravodlivý: spravodlivá slivovicaautentickýpôvodný (op. neautentický, nepôvodný): autentické, pôvodné zábery z frontuhodnoverný (op. nehodnoverný): hodnoverný svedokneskl. par excellence

    2. práve ten jeden (obyč. z mnohých), ktorý sa najlepšie hodí, ktorý najlepšie vyhovuje, v ktorom spočíva podstata (op. nepravý) • správny (op. nesprávny): nájsť pravý, správny kľúč od dverívhodný (op. nevhodný) • náležitý (op. nenáležitý): čakal na vhodný okamih; náležité slová na náležitom miestevýstižný: výstižný argument; vlastnýskutočný: to je pravý, vlastný, skutočný dôvod

    3. p. konzervatívny 1


    presný 1. vyznačujúci sa dôkladnosťou v konaní, myslení (o človeku) • dôkladnýdôsledný: je v práci presný, dôkladný, dôslednýspoľahlivýhovor. akurátny (zaručujúci presnosť): spoľahlivý, akurátny pracovníkkniž. dochvíľny (presný v čase): Nemeškaj, buď dochvíľny!

    2. bezchybne fungujúci • bezchybnýdokonalý: presný, bezchybný, dokonalý strojkniž. precízny: precízny mechanizmusspoľahlivý (v presnosti): spoľahlivé hodinkyjemný (prispôsobený na presné rozlišovanie): jemné váhy, jemná mechanika

    3. dokonale, presne urobený, zhotovený, vykonaný (op. nepresný) • dôkladnýkniž. precízny: oceniť presnú, dôkladnú, precíznu prácudokonalýperfektný: presná, dokonalá, perfektná muškapedantskýpedantnýpuntičkárskypunktičkársky (do detailov presný): pedantská, pedantná, pun(k)tičkárska reštaurátorská robotabezchybnýsprávnydobrýnáležitý (op. chybný, nesprávny, zlý): bezchybný, správny, dobrý výpočet; dobrý, náležitý výsledokexpr. stopercentný

    4. zodpovedajúci skutočnosti, presne vystihujúci skutočnosť • dokonalýúplný: syn je presnou, dokonalou, úplnou kópiou otcavýstižnýpriliehavý: výstižné, priliehavé prirovnanie, označenieverný: verné zobrazeniedoslovnýexpr., obyč. pejor. otrocký (o preklade)

    5. presne určený, formulovaný a pod. • určitý (op. nepresný, neurčitý) • jasnýkonkrétny: presný, určitý počet; presný, určitý, jasný cieľ; jasné kontúry; konkrétne údajestriktnýprísny: striktné, prísne rozlišovanie, vymedzenieodb. exaktný (založený na faktoch, na matematických metódach): exaktné údaje, exaktné metódy


    verný 1. ktorý dodržiava záväzky (op. neverný) • oddaný: verná, oddaná manželka; verný, oddaný zásadámúprimný: vzniklo medzi nimi úprimné priateľstvolojálny: lojálny občanexpr. skalnývytrvalýtrvalý: skalný, vytrvalý fanúšik

    2. úprimne myslený, vykonávaný • ozajstnýnaozajstnýopravdivý: ozajstná, naozajstná, opravdivá láskanepredstieraný: nepredstierané cityskutočný: jeho strach bol skutočný

    3. pravdivo niečo vystihujúci, súhlasiaci so skutočnosťou • presný: verná, presná kópia obrazuvýstižný: výstižný opis havárieživý: živé líčenie udalostizodpovedajúci: zodpovedajúci preklad dielareálnyrealistický (zodpovedajúci skutočnosti): reálny pohľad na život


    vhodný ktorý vyhovuje istým požiadavkám, ktorý spĺňa isté požiadavky • súcipríhodný: film vhodný, súci pre deti; drevo súce na spracovanie; vhodné, príhodné miesto na stanovanieprimeraný: nájsť primerané slováadekvátny: adekvátny výrazústrojnýorganický: organický postupkniž. cieľuprimeraný: použiť cieľuprimerané prostriedkyvyhovujúcizodpovedajúci: vec sa ukázala ako vyhovujúca, zodpovedajúca určeným podmienkamvýstižný: výstižné prirovnaniepriliehavý: priliehavý argumentnáležitý (taký, aký má byť): náležitý postup pri prácikniž. patričný: venovať niečomu patričnú pozornosťsvedčný (ktorý svedčí): svedčný účeskniž. spôsobilý: nie je spôsobilý na ťažkú prácuvítaný: vítaná zmenapríležitý: príležitá chvíľa (Urban)zastar. prístojný: nenachodí prístojné slovo (Tajovský)zastar. radný: takýto postup nie je radný

    p. aj dobrý 3, vyhovujúci, výstižný


    výrazný 1. nápadne sa prejavujúci • osobitýosobitnýzvláštnysvojský: výrazný, osobitý, osobitný, zvláštny, svojský charakter; mať svojské názorysvojrázny: svojrázny spôsob životakniž. samobytný: samobytná kultúra

    2. dobre vnímateľný zmyslami • jasnýzrejmýzreteľný: mať výraznú, jasnú, zrejmú, zreteľnú prevahunápadnýpodstatný: nápadná zmena, podstatný rozdielviditeľnýbadateľnýočividný: viditeľné, badateľné stopy, odtlačky; očividný neúspechprenikavý: dosiahnuť prenikavé víťazstvociteľný: citeľné ochladeniemarkantnýveľký (prevyšujúci priemer): markantné črty tváre, veľké rozdielypríkry: príkre rozporyostrý: ostré tienesýty: sýty odtienok farbykniž. frapantný (prekvapujúco výrazný): utrpieť frapantnú porážkuintenzívnysilný: intenzívny, silný zápachfarebnýfarbistý: farebný, farbistý opis udalostívýrečný: výrečné svedectvovýstižný: výstižný argumentjadrný (krátky a výstižný; o prejave): jadrný humor

    p. aj výstižný, viditeľný, veľký


    výstižný ktorý dobre niečo vystihuje • priliehavýprimeranýpríhodnývhodný: výstižné, priliehavé označenie; primerané, príhodné slová; nájsť vhodný výraználežitý (taký, aký má byť): náležitá odpoveďkniž. patričnýpresný (súhlasiaci so skutočnosťou): presný opis niečohojadrný (o prejave): jadrná rečvýrazný: výrazný názovlapidárny: predložiť lapidárny dôkazstručnýstrohý (obsahujúci iba podstatné veci): stručné, strohé vysvetlenieplastický: plastická charakteristikahovor. trefný: trefná poznámkakniž.: reliéfnyreliéfový: reliéfny, reliéfový obraz literárnej postavykniž. pregnantný: pregnantná formulácia

    p. aj vhodný, výrazný


    skončiť sa 1. dospieť na koniec, dosiahnuť koniec (op. začať sa) • ukončiť sa: porada sa už skončila, ukončilazavŕšiť sazvŕšiť sadovŕšiť sa (dosiahnuť vrchol): jeho život sa z(a)vŕšil, dovŕšilpominúť saminúť sauplynúťubehnúťprejsť (o čase; o deji v čase): polhodinka sa rýchlo (po)minula, uplynula; búrka prešla

    2. mať istý koniec • vyznieťvyjsť: obhajoba sa skončila s úspechom, vyznela úspešne, vyšla dobrehovor.: dopadnúťvypáliť: chceli sme dobre, ale dopadlo to, vypálilo to zlehovor. expr. vystreliť: neraz to presne naopak vystrelíkniž. vyústiť: nedorozumenie vyústilo v bitke


    vliať sa (o tekutine) tečením vniknúť, dostať sa niekam • vtiecť: pramienok sa vlial, vtiekol do potokavústiťvyústiť: rieka vústila, vyústila do morazried. vtonúť


    vyústiť 1. p. vliať sa 2. p. skončiť sa 2


    smerovať 1. pohybovať sa istým smerom • mieriť: turisti smerujú, mieria k morukráčaťísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domovletieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavyplávať (na vode): loď pláva do prístavuhovor.: kerovaťkarovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov

    p. aj ísť

    2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod. • viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hradkniž. spieťdospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemuísť: ide pomaly k svojmu cieľuvyvíjať sapostupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncuústiťvyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky

    3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam • mieriťcieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otecobracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na náskniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centramať tendenciuhovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku


    ústiť končiť sa v ústí niečoho, prechádzať do ústia: dolina ústi do moravyúsťovať (prechádzať do iného priestoru al. stavu): ulica vyúsťuje do námestia; hádka vyúsťuje do ostrého konfliktuvlievať savtekaťmať ústie (o rieke al. vôbec o tečúcej vode): Váh sa vlieva, vteká do Dunaja; rieka má ústie v oceáne; kanál vteká do potoka


    vústiť p. vliať sa


    zastrčiť sunutím niečo niekam vložiť, obyč. s cieľom schovať, skryť • vopchaťstrčiťvstrčiť: (za)strčiť, vopchať, vstrčiť ruky do vrecák, meč do pošvyhovor. zastrknúť: zastrkol kolíkzasunúťvsunúť (sunutím umiestniť): zasunúť, vsunúť kľúč do dverízastoknúť (tak, že niečo pevne stojí): zastokol paličku do zeme, kvet do vlasovvotknúťexpr. štúriť: votknúť, štúriť si nôž za sáruvtlačiťvtisnúť: list si vtlačila, vtisla, zastrčila za blúzkutech. zaústiť (zasunúť, zapojiť rúry) • zastrkaťpostrkaťpozastrkovaťpozastrkávať (postupne al. na viaceré miesta)


    zaústiť p. zastrčiť


Pozri výraz ��STI�� v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: t tny rozpo et, mcr, číro, žhavý, vokã ã, rkr, idn, dot, kri, zi, snd, tor, acv, cf, sl
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV