Synonymá slova "��op" v Synonymickom slovníku slovenčiny

doplatiť 1. dodatočne zaplatiť chýbajúcu časť • priplatiť: doplatili, priplatili synovi na auto • vyrovnať: ja to za teba vyrovnám

2. mať z niečoho škodu, stratu a pod. • zaplatiť: doplatil na svoju tvrdohlavosť; doplatil, zaplatil za svoju odvahu životom • odniesť • odniesť si • odpykať: odvrávanie si odniesol, odpykal bitkou • škodovať (mať finančnú škodu): na kúpe škodoval tisíc korún • prerátať sa • expr.: popáliť sa • opáliť sa (zle pochodiť): opálil sa pri obchode

opáliť sa 1. plameňom al. horúcim predmetom sa na povrchu poraniť • popáliť sa • spáliť sa: opálila sa, popálila sa, spálila sa na ruke žehličkou • oškvariť sa • oškvŕknuť • oškvrknúť: tvár mu nad plameňom oškvŕkla, oškvarila sa • poopaľovať sa (postupne, na viacerých miestach)

2. pôsobením slnka zhnednúť • ohorieť: tvár sa jej pekne opálila, tvár jej pekne ohorela • nár. uhorieť • expr. oškvariť sa (príliš sa opáliť) • očernieť • stmavnúť (na slnku)

3. p. doplatiť 2 4. p. pomýliť sa

pomýliť sa dopustiť sa omylu, urobiť chybu • zmýliť sa: pomýliť sa, zmýliť sa vo výpočtoch • chybiť • pochybiť • schybiť: uznal, že v odhade (po)chybil, schybil • expr. spliesť sa: pri hľadaní adresy sa splietol • expr. potknúť sa (urobiť chybu): zarecitovať báseň bez potknutia • hovor. expr. seknúť sa (veľmi sa pomýliť): pri posudzovaní kvality výrobku sa sekol • fraz. expr. streliť vedľa: v súťaži vždy strelí vedľa • fraz. urobiť chybný krok: v živote málokedy urobí chybný krok • expr.: prerátať sa • prepočítať sa: chcel nás dostať, ale sa prerátal • kniž.: poblúdiť • zablúdiť • zblúdiť (v konaní, úsudku): ako mladý aj poblúdil, zblúdil, ale zbadal svoj omyl • hovor. expr.: opáliť sa • opláchnuť sa • opláknuť sa: pri výbere partnera sa opálil, oplákol • expr.: popliesť sa • zapliesť sa (pomýliť sa v reči): jazyk sa mu poplietol • expr.: pomotať sa • zmiasť sa • pomútiť sa: pri uvažovaní sa pomotal, zmiatol; v hlave sa mu to pomútilo • subšt. kiksnúť: pri rátaní viackrát kiksla

holý 1. ktorý na sebe nemá šaty, neoblečený (o človeku); ktorý nie je zakrytý odevom (op. oblečený) • nahý: byť celkom holý, nahý; kúpať sa holý, nahý • obnažený • odkrytý • rozhalený • vyzlečený: mať obnažené plecia; odkrytá, rozhalená hruď; stáť do pása obnažený, vyzlečený • nepokrytý: chodiť s nepokrytou hlavou • expr.: holučký • holučičký • holunký • holulinký (celkom holý): holučké, holučičké, holunké, holulinké deti • expr., často pejor. nahatý: nahaté ženy

2. ktorý je bez porastu, ničím nepokrytý: holé skaly • lysý • expr. lysatý • plešivý • plešatý • plechatý • plechavý • bezvlasý (bez vlasov; i pren.): lysá, lysatá, plešivá, plešatá, plechavá, plechatá hlava; plešivé, plechaté temená kopcov • neoperený (bez peria): holé, neoperené vtáčatá • šutý • pustý • pren.: nahý • obnažený (bez trávnatého al. iného porastu): šutý kraj (Vajanský), pusté kopce, nahé polia, obnažené konáre stromov • opŕchnutý • opršaný • ošklbaný (zbavený lístia, peria a pod.): opŕchnutý, opršaný strom; opŕchnutá sliepka • bezlistý (o holej rastline, strome a pod.) • kopný (bez snehu; o zemi)

3. gram. bez rozvíjacích vetných členov • nerozvitý (op. rozvitý): holá, nerozvitá veta; holý, nerozvitý podmet

4. sám osebe, bez vedľajších, sprievodných znakov, prvkov a pod. • číry • čistý: holé, číre, čisté fakty • nahý • skutočný • reálny (bez príkras): taká je nahá, skutočná, reálna pravda • prostý: bojovať o prosté prežitie • strohý: strohé údaje

5. p. prázdny 1 6. p. suchý 2

opŕchnutý p. holý 2

chradnúť strácať dobrý zdravotný stav: starec chradne • chorľavieť • chorieť: od jari chorľavie, chorie • chudnúť • slabnúť • expr. tratiť sa (stávať sa chudý, slabý): v ostatnom čase chudne, slabne • upadať (strácať dobrý stav vôbec; aj o veciach): po synovej smrti začala upadať; domácnosť upadá • civieť: chudla a civela • hynúť (o živých organizmoch): zver v zime hynie; rastliny suchom hynú • vädnúť • uvädať • schnúť • usychať • vyschýnať (najmä o rastlinách): listy na slnku rýchlo vädli, usychali; starenka navidomoči schne • poet. marieť (Hviezdoslav) • opúšťať sa (prestávať sa starať o dobrý fyzický a duševný stav): na starosť sa opúšťa

opúšťať sa prestávať sa o seba starať (telesne i duševne) • zanedbávať sa: po manželkinej smrti sa opúšťa, zanedbáva • upadať • chradnúť (najmä telesne) • fraz. expr. vešať hlavu • rezignovať (trpne prijímať daný stav, strácať odvahu bojovať o niečo): po neúspechu nevešali hlavu, nerezignovali

pustnúť strácať prosperitu, materiálnu úroveň al. mravnú hodnotu • upadať: o vinicu sa nik nestará, začala pustnúť, upadať; mládež morálne pustla, upadala • rozpadávať sa: gazdovstvo sa rozpadáva • hynúť: historické pamiatky pomaly pustnú, hynú • kniž. chátrať: stavba už niekoľko rokov chátra • zanedbávať sa • opúšťať sa • spúšťať sa (prestávať sa o seba starať telesne i duševne)

zúfať (si) strácať akúkoľvek nádej • byť zúfalý: nevidí východisko zo svojej ťažkej situácie, zúfa (si), je zúfalý • opúšťať sa (Štúr) • fraz. expr. vešať/strácať hlavu (ostávať bez rozvahy a nádeje): Musíš sa vzchopiť, nesmieš vešať, strácať hlavu! • zastar. dešperovať (Kukučín)

knísať sa pohybovať sa z boka na bok • kolísať sa • kývať sa: na vlnách sa kníše, kolíše, kýve čln • expr. kyvotať sa: vo vetre sa kyvocú konáre • hojdať sa • expr. kolembať sa (pri chôdzi, na hojdačke a pod.): žena sa hojdá, kolembá v bokoch • expr.: kyvkať sa • pokyvovať sa • pokyvkávať sa (slabo sa knísať z boka na bok) • pohojdávať sa • pokolembávať sa (mierne sa hojdať) • expr. zivkať: lavička sa začala zivkať • expr.: hontŕľať sa • hučkať sa (na hojdačke): deti sa v parku hontŕľajú, hučkajú • opálať sa • expr.: hompáľať sa • combáľať sa • combŕľať sa (Šikula) • holengať sa • lengať sa • bolengať • bolengať sa • celembať sa • celengať sa (o niečom visiacom): na pleci sa mu opálal, hompáľal plecniak; ruky sa mu combáľali, holengali pri tele; dlhá sukňa sa jej bolengala, celengala okolo nôh; kosa mu bolengala na pleci • klátiť sa (pri pohybe z boka na bok padať pod ťarchou): stromy vo vetre sa klátili • nár. kynášať sa (Timrava) • pren. balansovať: ruky mu balansovali pozdĺž tela • prehýnať sa: v bokoch sa pôvabne prehýna • zried. prekyvovať sa: v chôdzi sa prekyvuje z boka na bok • nespráv. kymácať sa

opálať sa pohybovať sa z boka na bok (o niečom voľne upevnenom, visiacom) • knísať sa • kolísať sa • kývať sa: vo vetre sa opálajú, kníšu, kývajú tenké haluze • expr.: kyvotať sa • hompáľať sa • combáľať sa • holengať sa • lengať sa • bolengať sa • celembať sa • celengať sa: ruky sa mu hompáľali pri tele; zástavy sa kyvotali na stožiaroch • expr.: plantať sa • pľantať sa (o veľmi voľnom oblečení): nohavice sa pľancú okolo kolien • expr. ometať sa: sukňa sa jej ometá okolo nôh

kolísať 1. pohybovať z boka na bok al. zhora nadol • hojdať: kolísať dieťa v kolíske, hojdať syna na hojdačke • expr. kolembať • nár. húštať: kolembá, húšta dieťa v náručí • uspávať • expr.: čičíkať • beľať (kolísať s cieľom uspať) • nár. expr.: hontŕľať • hučkať • hunčkať (na hojdačke) • kývať • knísať: vietor kýva, kníše konármi stromov • pohojdávať (mierne hojdať) • expr. hopkať (zhora nadol): hopká na kolenách dieťa • opálať • expr.: hompáľať • holengať • bolengať • combáľať • celembať • celengať (niečím, čo visí): opála nohami; hompáľa, holengá taškou v ruke; dieťa utekalo a combáľalo, celembalo rukami

2. byť medzi dvoma krajnými možnosťami, bodmi a pod., byť nerozhodný • váhať • tápať: kolíše, váha, tápa medzi povinnosťou a láskou • kniž. vajatať

3. robiť výkyvy pri pohybe; byť menlivý • balansovať: závažie kolíše, balansuje; ceny kolíšu, balansujú • pohybovať sa (kolísať v istom rozpätí): teploty sa pohybujú okolo nuly

kývať 1. uvádzať do pohybu neupevnenú časť niečoho; opakovane vykonávať pohyb zhora nadol al. zboka nabok (časťou tela): kývať zvon • knísať • kolísať: vietor kníše, kolíše vetvami stromu; knísať, kolísať nohami • expr. kyvkať • nár. kynkať: kyvkať hlavou • klátiť (o ťarbavom pohybe): klátiť rukami • vykyvovať (kývaním uvoľňovať): vykyvovať si zub • mykať • trepať • trepotať (prudko potrhávať): mykať hlavou; krava trepe chvostom zboka nabok; trepať, trepotať krídlami • trocha expr. kyvotať: kyvoce kľúčom • expr.: mingať • opálať • hompáľať • kolembať • holengať • combáľať • celengať • celembať • bolengať • nár. halengať (kývať nohami, rukami) • zried. ovievať • vrtieť • šmrdkať • pošmrdkávať (o drobných pohyboch): pes ovieva, šmrdká, pošmrdkáva chvostom • pokyvovať • expr. pokyvkávať (chvíľami kývať)

2. pohybom ruky, hlavy a pod. dávať znamenie • mávať: kývajú, mávajú nám na pozdrav; kýva klobúkom na rozlúčku • expr. kyvkať • kniž. kynúť: kynúť hlavou na súhlas • trepotať (prudkým pohybom): trepoce šatkou na brehu

opálať p. kývať 1

kôš nádoba upletená z prútia al. iného materiálu • košík: nákupný kôš, košík • opálka (prútený, obyč. oválny kôš na nosenie krmu a pod.): opálka zemiakov • krošňa (kôš, ktorý na chrbte nosili vandrovní remeselníci a podomoví obchodníci): sklenárska krošňa

opálka p. slamenica, kôš

slamenica pletená nádoba zo slamy • slamienka: dať chlieb kysnúť do slamenice, do slamienky • opálka (košík na nosenie krmu a pod.): za opálku zemiakov • ošítka (okrúhla al. podlhovastá slamenica): ošítka s vajcami

lumpovať hovor. nestriedmo sa zabávať, obyč. pri pijatike • hovor. expr. lumpáčiť: lumpujú, lumpáčia každú sobotu • hovor. flámovať: flámujú po nociach • hýriť • opíjať sa • expr. spíjať sa (tráviť veľa času pri alkohole): hýria, spíjajú sa už roky

opíjať sa p. piť 2

piť 1. prehĺtaním prijímať tekutinu • glgať (hlasno piť): pije, glgá priamo z fľaše • popíjať (si) • upíjať (si) (po troche piť): popíja víno, upíja si z vína • poťahovať (piť s prestávkami): poťahuje si z termosky čaj • expr. cickať (po troche): dieťa cická mliečko • srkať • sŕkať • chlipkať • pochlipkávať • uchlipkávať (pomaly a po troche): slamkou srkať, chlipkať malinovku • expr.: napájať sa • nadájať sa (piť v množstve): deti sa napájajú, nadájajú džúsom • expr. ťahať (piť z fľaše) • expr.: slopať • logať • lôchať • lúchať • drúľať • chlontať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): pes slope, logá vodu; krava lúcha zo žľabu • chlípať • chleptať • chľamtať • chľastať • strebať (hltavo, rýchlo, hlasno piť; pejor. o ľuďoch): chlípať horúcu kávu; prasa chľasce vodu • expr. súkať (hltavo, bez miery): súka do seba pohár za pohárom • pripíjať (piť na zdravie) • vypíjať (piť všetko al. zostatok) • odpíjať (piť z nejakého množstva) • požívať (piť v tekutom stave): požívať liek • konzumovať (pitím al. jedením spotrebúvať): konzumujú veľa piva

2. nadmieru požívať alkoholické nápoje • opíjať sa: piť, opíjať sa do nemoty • expr.: chľastať • slopať • logať • strebať • uhýbať si • uhýnať si: nechce prestať chľastať; každý deň si uhýna • expr.: trundžiť • hovor. pejor. korheľčiť: korheľčí od mladosti • expr.: tankovať • cicať: chlapi tankujú, cicajú od rána • subšt.: nasávať • sať

3. mať schopnosť prepúšťať, prijímať tekutinu • pohlcovať • vpíjať: suchá zem smädno pije, pohlcuje, vpíja letný dážď • absorbovať • vstrebávať: látka absorbuje, vstrebáva pot

4. p. cicať

mámiť 1. zbavovať jasného vedomia silným pôsobením na zmysly • omamovať: jar mámi, omamuje • opájať • opantávať: les ho opantával opojnou vôňou • hovor. šialiť: víno šiali hlavu • expr.: omračovať • omárať: omračuje ho krása prírody; mozog mu omára sladká opojnosť

2. usilovať sa dostať niečo od niekoho • lákať: stále mámi, láka od otca peniaze • vábiť (lákať pútaním pozornosti): vábi ho k sebe • ťahať: ťahal informácie od kolegov • expr.: drankať • drančať • pýtkať • vyťahovať • hovor. expr. pumpovať (nástojčivo pýtať): drankala na nové šaty; postupne z nej vyťahoval všetky tajomstvá; pumpovať peniaze od niekoho • kniž.: lúdiť • vyludzovať

3. p. klamať 2

opájať p. mámiť 1

načrtnúť 1. v základných črtách nakresliť • naskicovať • načrtať: maliar načrtol, naskicoval, načrtal obrysy portrétu • hovor. expr. nahodiť: nahodil kontúry na plátno

2. v stručnosti povedať al. napísať • načrtať • naznačiť: vedúci načrtol, načrtal plán zájazdu; naznačil správny postup • hovor. expr. nahodiť: nahodil myšlienky na papier • zried.: narysovať • naskicovať: v rýchlosti naskicoval vývinové tendencie • opísať • podať (stručne): stručne opísal, podal plán výroby

opísať slovami zachytiť (obyč. hlavné črty niečoho) • podať opis • vykresliť: autor opísal, vykreslil hrdinu románu ako čestného človeka; podať opis udalosti • vyrozprávať (rozprávaním predstaviť): príbeh vyrozprával stručne, ale farbisto • podať (ústne al. písomne predložiť): prehľadne, zrozumiteľne podať obsah spisu • zastar. vylíčiť • hovor. expr.: vyfarbiť • vymaľovať: udalosť vyfarbil v živých farbách • načrtnúť (veľmi stručne opísať): načrtnúť svoj zámer • vypodobiť • vypodobniť • zobraziť • zachytiť (opísať umeleckými prostriedkami): autor výstižne vypodob(n)il, zobrazil, zachytil súčasného hrdinu • poopisovať (dôkladne, postupne, zo všetkých strán)

podať 1. prisunúť do blízkosti niekoho, do rúk a pod. • dať: Podaj, daj mi pohár, prosím! • predložiť • ponúknuť (obyč. jedlo, nápoj): predložiť hosťom obed, ponúknuť občerstvenie • servírovať • naservírovať: kávu nám servírovali na striebornej tácke

2. úradne (písomne) postúpiť na ďalšie konanie • predložiť: podať, predložiť žiadosť o byt, o dôchodok • kniž. predostrieť: predostrieť návrh, sťažnosť • poslať (v poštovom styku): podať, poslať súrnu zásielku, telegram • zaslať • odoslať (niekomu správu a pod.)

3. predstaviť sa výkonom • ukázať • predviesť: reprezentácia podala, ukázala, predviedla dobrý výkon • predstaviť: spevák predstavil svoj hlas v plnom lesku

4. ústne al. písomne sa vyjadriť o niečom pred verejnosťou • predložiť: podať, predložiť svoju koncepciu • predstaviť • ukázať: predstaviť, ukázať dejiny v kocke • vyobraziť • zobraziť • stvárniť (geograficky, maľbou al. umeleckými prostriedkami): umelec dobre vyobrazil, zobrazil charakter prírody • zachytiť • znázorniť: výstižne zachytiť, znázorniť boj zla a dobra • načrtnúť (stručne podať): spolupracovníkom načrtol svoj plán • opísať • vykresliť • zastar. vylíčiť (obšírne podať): v románe autor opísal, vykreslil svoje názory na nedávne udalosti

stvárniť dať niečomu al. niekomu istú podobu, obyč. v umeleckom diele • zobraziť: históriu národa stvárnil, zobrazil autor v obsiahlom románe • kniž.: spodobiť • spodobniť • vypodobiť • vypodobniť: spisovateľovi sa podarilo spodob(n)iť, vypodob(n)iť jednoduchého dedinského človeka • sformovať • vymodelovať (obyč. vo výtvarnom diele): z hliny sformoval, vymodeloval figúrky detí • vytvarovať: z kameňa vytvarovať hlavu koňa • zachytiť • znázorniť • vykresliť • opísať (názorne al. slovne, hudobne vyjadriť): maliar znázornil bojovú scénu; svoje životné osudy vykreslil, opísal v trilógii • ukázať • predstaviť: symfónia ukázala, predstavila boj dobra a zla • kniž. stelesniť (dať konkrétnu podobu): autor v románe stelesnil typ slovenskej ženy

zobraziť predstaviť obraz skutočnosti al. subjektívnej predstavy (graficky, maľbou, fotograficky al. rozličnými umeleckými prostriedkami) • vyobraziť • zachytiť: zobraziť, vyobraziť terén na mape; obraz zachycuje podtatranskú krajinu • zvečniť: zvečnil jej krásu na plátne • znázorniť: na grafe znázorniť rast produktivity práce • predstaviť • stvárniť • vykresliť • opísať (zobraziť slovom, konaním, obrazom a pod.): spisovateľ v románe predstavil, stvárnil nedávnu minulosť • ukázať: autor sa pokúsil ukázať zložitosť situácie • odzrkadliť (ukázať ako v zrkadle): dielo dobre odzrkadlilo skutočnosť • kniž. stelesniť (dať niečomu konkrétnu, telesnú podobu): stelesnenie dobra, zla (v umeleckom diele) • kniž.: spodobiť • spodobniť • vypodobiť • vypodobniť: na fotografii je dievča dobre spodob(n)ené • symbolizovať (zobraziť, vyjadriť pomocou symbolov): červená farba symbolizuje revolúciu

návšteva 1. príchod k niekomu, niekam, obyč. s cieľom ostať tam istý čas: išiel na návštevu k rodine • hovor. zastaráv. al. expr. vizita: chodiť po vizitách • kraj.: opáčka • opáčky (pomn.): ísť k niekomu na opáčky

2. p. hosť

navštíviť vykonať návštevu • ísť/prísť na návštevu: navštívil nás otcov priateľ; ísť/prísť na návštevu k susedom, navštíviť susedov • pozrieť (sa) • hovor. opáčiť (krátko navštíviť): prišiel nás pozrieť, opáčiť • ponavštevovať (postupne, viac ľudí): cez sviatky všetkých ponavštevoval • zastar. prividieť (navštíviť trápením a pod.; o Bohu): Boh nás prividel

odpovedať¹ (dok.) rečovo zareagovať na otázku al. na iný prejav • kniž. dať odpoveď • odvetiť: odpovedať niekomu zdvorilo, vyhýbavo; nik nedal odpoveď, nik neodvetil na jeho otázku • kniž. zastar. vetiť • expr.: odseknúť • odvrknúť (úsečne, krátko al. zlostne) • expr. odkresať (ostro) • expr.: odšteknúť • odbrechnúť (štekavým hlasom, obyč. zlostne) • expr. odfrknúť (nedbanlivo, s povýšenosťou) • odvravieť • expr. odpapuľovať (bezočivo, neslušne odpovedať) • expr.: odhundrať • odžundrať • odfrflať • odmrmlať • odmumlať • odbrblať • oddudrať • odšomrať (s nespokojnosťou al. nezrozumiteľne): na napomenutie čosi namrzene odhundrala, odšomrala • ozvať sa • ohlásiť sa (slovne zareagovať na niečo): až na druhé zaklopanie sa ozval, ohlásil • reagovať (slovne) • replikovať (v polemike) • hovor. opáčiť • kniž. odtušiť (v uvádzacej vete): Neviem o tom – odtušila • hovor. zabrať: žiak zabral na všetko

porov. aj povedať¹

ohmatať 1. hmataním, chytaním preskúmať • hovor. opáčiť: v tme ohmatal, opáčil vypínač • expr.: omacať • omackať • hovor. omakať: omacia, omaká látku ešte raz • expr.: pohmatať • pohmatkať • pomacať • pomackať (hmataním sa dotknúť niečoho): pohmatal, pomacal trochu pred sebou a vstúpil • poohmatávať • poopačovať • poomaciavať • poomakávať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach)

2. hmataním, chytaním zašpiniť, znehodnotiť • obhmatať • ochytať • obchytať: o(b)hmatať, o(b)chytať poháre, kľučky • pobabrať: pobabrané jedlo • poohmatávať • poobhmatkávať • poochytávať • poobchytávať (postupne, viacero vecí, na viacerých miestach): poohmatávané, poobchytávané dvere, karty

ochutnať 1. zistiť chuť zjedením al. obliznutím malého množstva z niečoho • hovor. okoštovať: ochutnala, okoštovala jedlo, či je dosť slané • skúsiť • okúsiť • hovor. opáčiť (chuť niečoho): daj mi skúsiť, okúsiť, opáčiť z koláča • odb. degustovať: degustoval víno

2. zjesť malé množstvo z niečoho • expr.: oblízať • olízať • obliznúť • oliznúť: ochutnal, oblízal som zo všetkého, čo sa na stôl predložilo • expr. zried. uliznúť (si) (o niečom tekutom): ulizol si z fľašky • expr. ďobnúť: do torty iba ďobol • pren. expr.: privoňať • čuchnúť: k vínu ani neprivoňal, ani nečuchol

opáčiť 1. p. ohmatať 1 2. p. ochutnať 1 3. p. navštíviť 4. p. spýtať sa 5. p. odpovedať¹ 6. p. zistiť 7. p. skúsiť 1, 3

preskúmať dôkladne zvážiť všetky stránky niečoho, dôkladne skúmaním overiť niečo • preveriť: treba preskúmať, preveriť kvalitu výrobku • prezrieť • prehliadnuť: na hranici dôkladne prezreli, prehliadli našu batožinu; prezrieť, prehliadnuť ranu • prešetriť • vyšetriť (šetrením dôkladne preskúmať): prešetriť, vyšetriť prípad • prebádať (odborne, vedecky): archeologicky prebádali okolie mesta • preštudovať (preskúmať štúdiom): v archíve preštuduje pramenný materiál • expr. posvietiť si (dôkladne preskúmať): posvietiť si na podrobnosti prípadu • hovor.: presondovať • vysondovať (opatrne preskúmať): presondujte, vysondujte mienku voličov • hovor. expr. oťukať (opatrne): najskôr oťukal nové prostredie • vyskúmať • zistiť • vypátrať • prepátrať (skúmaním sa dozvedieť): treba vyskúmať, zistiť, vypátrať, čo je vo veci; prepátrali celú jeho minulosť • prehľadať • presliediť: prehľadali mi vrecká; presliediť celé okolie • odb. rekognoskovať: rekognoskovanie terénu • preňuchať (o zvieratách, expr. aj o ľuďoch) • expr. presnoriť: preňuchať, presnoriť všetky zákutia domu • hovor. opáčiť (preskúmať hmatom, chuťou): opáčim, ako to chutí • skontrolovať (urobiť kontrolu): skontrolovanie pravosti zlata • zrevidovať (preskúmať pravosť niečoho): zrevidovať účty, doklady • rozanalyzovať (preskúmať analýzou)

skúsiť 1. vyvinúť úsilie dosiahnuť niečo • pokúsiť sa • urobiť pokus: skúsiť, pokúsiť sa nájsť riešenie; pokúsiť sa, urobiť pokus o útek, o zmierenie • hovor.: oprobovať • sprobovať • poprobovať: oprobujeme, sprobujeme šťastie • hovor. opáčiť: opáčim to ešte raz • hovor. posprobúvať (viac vecí al. spôsobov) • pousilovať sa • vynasnažiť sa: pousilujeme sa, vynasnažíme sa robotu dohotoviť

2. zistiť niečo, presvedčiť sa o niečom (obyč. nepriaznivom) vlastnou skúsenosťou • okúsiť • zakúsiť: za mladi skúsil veľa zlého; sklamanie, hlad ešte neskúsil, neokúsil, nezakúsil • poskusovať • naskusovať (všeličo skúsiť): veľa toho v živote poskusuješ • prežiť • zažiť (stať sa účastníkom niečoho): cez vojnu sme prežili, zažili veľa trápenia, biedy • užiť (intenzívne al. vo veľkej miere skúsiť niečo, obyč. príjemné, kladné): užiť si dobroty, radosti • prekonať • pretrpieť • prestáť • vytrpieť • vystáť • pocítiť (utrpením skúsiť): prekonať, pretrpieť, prestáť muky; pocítiť niečo na vlastnej koži; vytrpieť, vystáť veľa príkoria, posmechu • prejsť (čím) • podstúpiť: podstúpiť tvrdý výcvik, prejsť ťažkosťami • pren. expr. privoňať: privoňať k poriadnej robote

3. skúškou sa presvedčiť o stave niečoho, preveriť spôsobilosť niečoho • vyskúšať • preskúšať: skúsime, vyskúšame svoje sily; skúste, preskúšajte, či motor funguje • hovor.: oprobovať • sprobovať • vyprobovať • opáčiť: oprobujem, sprobujem si topánky, či ma nebudú tlačiť; opáčiť mäso, či je uvarené

p. aj vyskúšať

spýtať sa dať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa niečo • opýtať sa • položiť otázku: spýtaj sa, opýtaj sa, kedy odchádza vlak; spýtať sa, opýtať sa na známych; položím vám otázku, s koľkými štátmi susedí naša republika • hovor. opáčiť (rozpačito sa spýtať): Opáčil: neprišli by ste k nám? • popýtať sa • prepýtať sa • pospytovať sa • povypytovať sa • povyspytovať sa • poopytovať sa (dôkladne, postupne, obyč. na viacero ľudí al. vecí, príp. viacerých): popýtaj sa na tú vec; pospytovali sa, povypytovali sa, kade vedie cesta • zastar.: vyspytovať sa • vyspýtať sa: vyspytovať sa na všetko možné • poinformovať sa (vyžiadať si informácie) • prezvedieť sa • vyzvedieť sa: poslali ma prezvedieť sa, vyzvedieť sa, či večer prídu • poprezvedať sa • povyzvedať sa (spýtať sa viacerých osôb, na viacerých miestach): poprezvedali sa o nás u známych • expr. vyspovedať (prísne, podrobne sa pospytovať na niečo): mať ju vyspovedala, ako to všetko bolo

vyskúšať skúšaním zistiť, či niečo vyhovuje; skúškou preveriť spôsobilosť al. stav niečoho • hovor.: vyprobovať • oprobovať • sprobovať: šaty treba najskôr vyskúšať, vyprobovať; vyskúšam, sprobujem, či stroj funguje • preskúšať (dôkladne al. narýchlo, trocha vyskúšať): študenta preskúšam z celej látky; ešte si prednes trocha preskúšajú • skúsiť: vidličkou skúsiť, či je zelenina mäkká • hovor. opáčiť (vyskúšať hmatom) • zastaráv. vyexaminovať (vyskúšať vedomosti žiaka, študenta, uchádzača a pod.)

zistiť skúmaním al. i náhodne poznať niečo ako isté • prísť na niečo • zbadať • spozorovať: zistiť, spozorovať, zbadať svoj omyl, prísť na svoj omyl; treba zistiť príčinu neúspechu, treba prísť na ňu • objaviť (obyč. nečakane zistiť): objavil, že v komore sú mravce • konštatovať • skonštatovať (zistené povedať): (s)konštatoval som, že je už neskoro • postrehnúť • pobadať • všimnúť si (zistiť očami): postrehol, pobadal, všimol si, že mnohí na prednáške chýbajú • vypozorovať • vybadať • kniž. vysledovať (zistiť pozorovaním): vypozoroval, vybadal, že mnohí začínajú prejavovať nespokojnosť • hovor. zaevidovať: zaevidoval, že ktosi naňho uprene hľadí • určiť (skúmaním, meraním a pod. zistiť): určiť, zistiť presnú polohu lode; určiť presný čas • odb. stanoviť (presne zistiť): stanoviť hladinu cholesterolu • vyskúmať • vybádať (zistiť obyč. vedeckým skúmaním): treba vyskúmať, vybádať, ako sa zákonitosť prejaví • pozisťovať (postupne, viac vecí zistiť) • presvedčiť sa (na základe vlastnej skúsenosti): presvedčili sme sa, že to bol omyl • vyšetriť (zistiť skúmaním podrobností): treba vyšetriť, či je obžaloba pravdivá • publ. zmapovať (zistiť rozšírenie, výskyt nejakého javu): zmapovať záujem obyvateľstva • usúdiť (dospieť k záveru): napokon usúdil, že je zbytočné hádať sa • vyrozumieť • pochopiť (zistiť zmysel niečoho): z návodu sa nedal vyrozumieť, pochopiť, zistiť presný postup • vydedukovať (zistiť dedukciou) • uvedomiť si (zistiť vedomím): uvedomil si, že prehral • zvedieť (pozorovaním zistiť): podľa reči zvedel, že nie je od nás • hovor.: vysondovať • presondovať (opatrne, nepriamo zistiť): treba vysondovať, presondovať, aký má na voľbu názor väčšina pracovníkov • hovor. opáčiť: opáčil, čo si myslia • hovor. expr.: vyhrabať • vykutať (podrobným, systematickým al. tajným hľadaním zistiť): Kde si o ňom vyhrabal, vykutal také veci? • zried. zjaviť: nikto ešte nezjavil, ako sa dolina pôvodne volala • fraz. expr. zrátať si/spočítať si na prstoch jednej ruky (ľahko zistiť): to, že nemá nádej dostať výhodné miesto, vedel si zrátať na prstoch jednej ruky

nepriehľadný cez ktorý nevidieť (op. priehľadný) • nepriezračný • nepriesvitný: nepriehľadné, nepriesvitné sklo; nepriezračný papier • matný • mliečny • pren. slepý (o skle): mliečne, matné obločné sklo • opálový (o skle): nepriehľadné, opálové žiarovky

opálový p. nepriehľadný

obhorieť zhorieť dookola na povrchu • obškvŕknuť • obškvrknúť • oškvŕknuť • oškvrknúť: obhorené, obškvrknuté hrady • ohorieť (obyč. na okraji): vlasy mu pri požiari ohoreli • opáliť • ošľahnúť (čiastočne, na povrchu): opálené brvno, plameňom ošľahnutý múr • oškvariť • oškvrčať: pri pahrebe mu oškvrčalo, oškvarilo topánky • nár. expr.: ošmrhliť • ošmrliť

oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkých • expr.: ošialiť • obalamutiť • obaláchať • hovor. expr. oblafnúť • hovor.: okabátiť • ošudiť • expr. oblúzniť • expr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš! • nár. expr.: ošibať (Rázus) • ošmáliť (Hviezdoslav) • hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal

2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliť • zaviesť • podviesť • kniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvedie • zmiasť: zmiatol ma jeho úsmev • expr.: obalamutiť • obaláchať • ošialiť • dostať: obalamutil prítomných peknými rečami • hovor. prekabátiť • expr. previesť • fraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súpera • hovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal

3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesť • dostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženu • expr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehli • expr. ošialiť • hovor. expr.: ošmeknúť • ošudiť • opáliť • ošudáriť • ogabať • obabrať • obtiahnuť • otiahnuť • oholiť • oplieť • openkať • opinkať • obriadiť • ošvindľovať • odšvindľovať • okabátiť • prekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiť • hovor. expr.: opláchnuť • opláknuť: všetkých nás opláchol • expr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj) • hovor.: vybabrať • vypiecť • vykývať • fraz. prejsť cez rozum • fraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť

opáliť 1. p. spáliť 3 2. p. udrieť 1 3. p. oklamať 3

spáliť 1. zničiť ohňom, žiarou: spáliť všetky listy • spopolniť (spálením zmeniť na popol, obyč. človeka): spopolnili ho v bratislavskom krematóriu • popáliť • pospaľovať (postupne, viac vecí): pri vatre popálili všetko raždie a drevo • zuhoľniť (spáliť na uhoľ): zuhoľniť drevo

2. pálením spotrebovať (na teplo, svetlo a pod.) • popáliť • prepáliť: za zimnú sezónu spáli, popáli, prepáli veľa plynu, elektriny; popálil všetky sviečky • skúriť (kúrením spotrebovať): skúriť palivo

3. zničiť, poškodiť účinkom tepla, mrazu, exhalátov a pod.: horúce slnko spálilo trávnik • ošľahnúť • opáliť • omraziť (o mraze): mráz ošľahol, opálil kvety; omrazené listy • kniž. ožehnúť • oškvariť • oškvŕknuť • oškvrknúť • obškvŕknuť • obškvrknúť • nár. expr.: ošmrliť • ošmrhliť (Chrobák; trocha, sčasti na povrchu spáliť): oškvaril si vlasy nad plameňom; plamene mi o(b)škvŕkli ruku • vypáliť (ohňom, žieravinou a pod.): vypáliť si oči kyselinou • prepáliť (pálením niečo naskrze prejsť): prepáliť obrus, vlasy • prižiariť • pripiecť • pripáliť (sčasti spáliť): prižiariť jedlo v rúre

4. p. upáliť 5. p. premárniť

udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte) • buchnúť • búšiť • bachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta! • expr.: trepnúť • tresnúť • tresknúť • capnúť • capiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadku • klepnúť • klopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlave • expr.: čapnúť • čapiť • ťapnúť • bacnúť • pacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíka • expr.: rachnúť • rafnúť • švacnúť • chňapnúť • chlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlave • hovor. expr.: praštiť • chmeliť • pleštiť • treštiť • expr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústa • švihnúť • šľahnúť • šibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútom • česnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez oči • kniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčom • plesnúť • plesknúť • pľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líci • expr.: zaťať • seknúť • reznúť • rubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebrá • expr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po pleci • dať zaucho • expr.: facnúť • fľasnúť • fľasknúť • fľusnúť • fľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústach • expr.: streliť • struhnúť • vylepiť • hovor. expr.: zasoliť • vysoliť • prisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolím • expr. priložiť: jednu mu priložil • expr.: drgnúť • ďugnúť • durknúť • hrknúť • zried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbta • expr.: druzgnúť • luznúť • liznúť • lupnúť • lopnúť • hovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätá • hovor. expr.: fuknúť • šuchnúť • šupnúť • pifnúť • flingnúť • flinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, pifla • nár. klknúť (Chrobák) • hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je ticho • expr.: zavaliť • zaraziť (prudko): zavalil ho po papuli • expr.: ovaliť • orútiť • omráčiť • ochmeliť • obúšiť • olomáziť • ohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškom • expr.: ohlôniť • opáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekoho • expr.: pretiahnuť • obtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňom • fraz. uštedriť buchnát/zaucho

2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať

opackať, opáckať p. obhádzať

opáčka, opáčky p. návšteva 1

opadať¹ postupne sa oddeliť a po častiach padnúť, klesnúť dolu; takýmto spôsobom postupne stratiť svoje časti (lístie, perie a pod.) • poopadávať: všetko ovocie zo stromov opadalo, poopadávalo; stromy na jeseň opadali • opŕchnuť • opršať: lupienky, kvety vo vetre opŕchli; perie sliepkam opršalo; hydina opŕchla; stromy opršali • spŕchnuť (o drobných čiastkach): lístie, ihličie spŕchlo • osypať sa: kvet sa osypal; stena sa osypala • odpraskať • poodpraskať • opukať sa (popukať a po častiach odpadnúť): kôra, omietka odpraskala, poodpraskala, opukala sa

opŕchnuť p. opadať¹

opakovane vyjadruje okolnosť (niekoľko ráz) opakovaného deja, opakovanej činnosti, opakovaného stavu a pod. • opätovne: opakovane, opätovne sa zamýšľal nad svojou budúcnosťou • opäť • znova • znovu • kniž. poznove • zried. poznova • kniž. zried. poznovu: opäť, znova sa dopúšťajú trestnej činnosti • zasa • zase • zas: zasa, zase prehrali • viackrát • viac ráz • viacej ráz: stromčeky treba viackrát, viac ráz striekať • periodicky (v pravidelných intervaloch): periodicky zisťovali stav znečistenia

opätovne p. opakovane, znova

znova vyjadruje opakovanie deja al. stavu • znovu • ešte raz: celú skladbu zahrali znova, znovu, ešte raz • zasa • zase • zas: zasa, zase prišiel domov neskoro • opäť • opätovne: opäť, opätovne sa prihlásil na medicínu • nanovo • odznova • odznovu • odnova: rana sa mu nanovo, odznova zapálila; začína vždy odznovu, odnova • opakovane: opakovane sa skupinke prihovoril • oznova • oznove • kniž. poznove • kniž. zried.: poznova • poznovu: oznova, poznove sa na ňu dlho zadíval • poet. znov (Hviezdoslav) • kniž. zastar.: vnovo • vnove (Šoltésová, Podjavorinská) • nár. znovek (Hviezdoslav)

opäť p. opakovane, znova

opakovaný ktorý sa viac ráz opakuje • opätovný: ani na opakované, opätovné výzvy nezložil zbraň • hovor. duplikovaný (s dôrazom sa opakujúci): opakované, duplikované upozornenie • sústavný • neustály • jednostajný • systematický (pravidelne al. stále sa opakujúci): byť vystavený opakovaným, sústavným, neustálym útokom; vracať sa k téme s opakovanou, systematickou pravidelnosťou • návratný • chronický (často sa opakujúci): chronické ochorenie • odb. recidívny: recidívny záchvat • odb. habituálny (opakovaný z neznámej príčiny): habituálna reakcia

opätovný p. opakovaný

opakovať 1. hovoriť ešte raz al. viac ráz to isté • kniž. opätovať: opakovať, opätovať otázku • expr.: omieľať • omáľať • otrepávať (viac ráz): do omrzenia omieľa, omáľa to isté; otrepáva ošúchané frázy • pejor.: papagájovať • verklíkovať (netvorivo opakovať) • reprodukovať (slovne vyjadrovať niečo po inom al. niečo počuté, prežité): reprodukovať námietky vedenia • hovor. duplikovať (dôrazne opakovať) • zastar. repetovať (opakovať si učivo) • fraz. zodierať v reči

2. robiť ešte raz to isté • zdvojovať • dublovať • hovor. dupľovať: opakovať, dupľovať obed • reprízovať (uvádzať ako reprízu): operu reprízujú už po päťdesiaty raz

3. robiť to isté ako iný • opätovať • vracať • odplácať: úsmev mu opakoval, opätoval; vyhrážky mu vracal, odplácal

opätovať p. opakovať 1, 3

vracať¹ 1. dávať pôvodnému majiteľovi • navracať • prinavracať: vracal mu požičané peniaze • remitovať: remitovali knihy do vydavateľstva

2. dávať niekomu niečo za niečo • opätovať • odplácať: vracal, opätoval mu návštevy • vynahrádzať • nahrádzať • splácať: bohato mu vynahrádzal starostlivosť; splácala mu urážky klebetami

3. uvádzať do pôvodného stavu • navracať • prinavracať • obnovovať: lekár vracia chorému zdravie; prinavracal jej stratené šťastie

opálený ktorý má stmavnutú pokožku od slnka; ktorý má hnedú farbu od slnka • ohorený: z dovolenky sa vrátil krásne opálený, ohorený; opálené, ohorené ruky • hnedý • zhnednutý • bronzový (dohneda opálený): hnedá, zhnednutá tvár (od slnka) • čierny (veľmi opálený): prišiel od mora čierny ako černoch • hovor. chytený (od slnka): chvíľu bol na slnku a už je chytený • nár. uhorený: uhorené líca

opásať 1. ovinúť driek pásom, remeňom, opaskom a pod. al. pripevniť na pás • prepásať • podpásať: opásal, prepásal si brucho remeňom; podpásal si meč • pripásať (pripevniť k pásu): pripásať k pásu šabľu • previazať: previazala dcére okolo pásu zásteru • ovinúť: ovinúť si uterák okolo bedier

2. ovinutím, viazaním upevniť • zviazať • prepásať: opásať, prepásať, zviazať balík • stiahnuť (omotaním upevniť): stiahnuť boľavé miesto, stiahnuť vrece motúzom

zviazať 1. viazaním spojiť (dve al. viacero častí) a utvoriť tak celok • zaviazať: zviazať konce špagáta; z(a)viazať šnúrky na mašličku; z(a)viazať snop obilia • vyviazať: vyviazať obilie do snopov • zakosíliť • zauzliť (zviazať uzlom): niť treba pevne zakosíliť, zauzliť • zatiahnuť (niečo uvoľnené): zatiahnuť si pevnejšie mašľu • uviazať • priviazať (viazaním upevniť, pripevniť): psa uviazať, priviazať na reťaz • previazať (niečo cez niečo): previazať balíček mašľou • stiahnuť • opásať • prepásať (viazaním okolo niečoho spojiť): stiahnuť prúty do zväzku; opásať, prepásať štôs kníh motúzom • obkrútiť • okrútiť • obviazať • oviazať (niečím): o(b)krútiť, o(b)viazať balík špagátom • poviazať • pozväzovať (postupne zviazať): snopy treba rýchlo poviazať, pozväzovať

2. dať do pút a tým obmedziť voľný pohyb • spútať • sputnať • zaputnať: zviazať, spútať niekomu nohy, ruky; sputnali, zaputnali ho do reťazí • poviazať • poputnať • posputnávať (postupne, viacero jednotlivcov): zločincov chytili pri čine a hneď ich poviazali, poputnali • oputnať • opútať (ruky, nohy)

3. p. spojiť 2, zjednotiť

opátka predstavená ženského kláštora • zastar.: abatiša • matka predstavená

opätok zvýšená časť obuvi, o ktorú sa opiera päta • podpätok: topánky s vysokým opätkom, podpätkom

opis¹ slovné zachytenie podstatných znakov predmetov al. javov • opísanie • kniž. deskripcia: prednáška bola len suchým opisom, opísaním, deskripciou faktov • charakteristika: výstižná charakteristika • vykreslenie • kresba (umelecký, najmä literárny opis): vykreslenie, kresba postáv, prostredia • portrét (verný opis): vydarený filmový portrét krajiny

opísanie p. opis¹

opľasnúť p. spľasnúť 1

spľasnúť, spľasknúť 1. naraz zmenšiť svoj objem (o plnom, nafúknutom predmete): lopta spľas(k)la • scvrknúť sa (zmenšiť svoj objem vysychaním, ochladzovaním, obyč. postupným; často v pren. použití): brucho mu spľas(k)lo, scvrklo sa; peňaženka sa mi scvrkla • opľasnúť: jazero raz opľaslo, raz sa zdvihlo • opadnúť • ochabnúť • ovisnúť • sklesnúť (stať sa chabým, stratiť pružnosť): krídla mu ovisli

2. iba v spoj. spľas(k)núť rukami, dlaňami prudko dať dovedna ruky, dlane (obyč. pri prejave údivu, zúfalstva a pod.) • splesnúť • sprasknúť • sprasnúť: spľas(k)núť, sprasknúť rukami, dlaňami • zalomiť (iba v spoj. zalomiť ruky, rukami): zalomila rukami nad toľkým nešťastím • zried. stľapnúť: stľapla od údivu ruky

oplešivieť stratiť vlasy, stať sa plešivým • oplešatieť • oplechavieť: oplešivel, oplešatel, oplechavel už v štyridsiatke • spĺznuť • vypĺznuť • opĺznuť (stratiť srsť, zried. aj vlasy): spĺzol, opĺzol, vypĺzol až na plešinu

opĺznuť stratiť srsť, chlpy, zried. perie • vypĺznuť • spĺznuť: líška, mačka opĺzla, vypĺzla; sliepka, kožušina vypĺzla • vypadať • povypadávať • povypadúvať (uvoľniť sa a oddeliť sa; o srsti, chlpoch): srsť psovi opĺzla, vypadala, povypadávala

opľuť, opľuvať vypľuť sliny na niečo, pofŕkať slinami niečo; pren. pejor. vyjadriť pohŕdanie • popľuť • popľuvať: opľuť, popľuť dlážku; opľuť celú rodinu • expr. ochriakať: ochriakané, popľuvané steny • zried. spľuvať • poopľúvať (viackrát, na viacerých miestach)

p. aj zneuctiť

opŕchať, oprchávať p. pŕchnuť

oputnať, opútať p. spútať 1

opýtanie p. otázka 1

otázka 1. rečový prejav, ktorým sa niekto chce niečo dozvedieť • dopyt • opýtanie: odpovedať na otázky, dopyty; urobiť niečo bez opýtania, bez otázok • hovor. opytovačka (obyč. v mn. č.): nebolo opytovačkám konca • subšt. dotaz

2. p. problém 1

opýtať sa p. spýtať sa

páliť 1. vydávať veľmi veľké teplo • pripekať • pripaľovať: slnko páli, pripeká, pripaľuje • expr. piecť • hovor.: pražiť • smažiť: letné slnko pečie; rozpálená platňa praží dookola • hriať (intenzívne): radiátor veľmi hreje • opaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky)

2. pri dotyku spôsobovať pálčivú bolesť • spaľovať: horúca polievka mu páli, spaľuje ústa • obárať • opárať (parou al. vriacou tekutinou): obára, opára si jazyk čajom • kniž. žihať (Hviezdoslav)

3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim • štípať: mráz páli, štípe líca • pichať: dym pichá v očiach • svrbieť • špieť (bolestivo svrbieť): hojaca sa rana svrbí, špie • bolieť (ostrou bolesťou): porezanie bolí

4. ničiť ohňom • spaľovať: páli, spaľuje suché konáre

5. vyrábať pomocou ohňa, žiaru • vypaľovať: páliť, vypaľovať keramiku

6. pripravovať oheň • zapaľovať: páliť, zapaľovať svätojánske ohne • rozkladať • zažíhať: zažíhať vatry

7. p. strieľať 1 8. p. bežať 1 9. p. dvoriť

pĺznuť strácať srsť, perie (o zvieratách, vtákoch), vlasy (o človeku) • padať • vypadávať: psovi pĺznu, padajú, vypadávajú chlpy; na temene mu začali pĺznuť, padať vlasy • pŕchnuť • opŕchať • oprchávať • vypŕchať • vyprchávať (o perí al. o vtákoch strácajúcich perie): perie začalo husiam pŕchnuť; holuby pŕchnu

pŕchnuť postupne sa odchyľovať a po čiastočkách padať (o perí, listoch, zrne, omietke a pod.); takýmto spôsobom strácať perie, listy, zrno, omietku a pod. • opŕchať • oprchávať • vypŕchať • vyprchávať • spŕchať: perie husiam pŕchne, opŕcha; ružové lupienky vo vetre pŕchnu, spŕchajú • opadávať • padať: omietka zo stien padá, opadáva; múry opadávajú • zried. opršiavať: lístie zo stromov už opršiava • pršať (padať husto ako dážď): ihličie červeného smreka nám prší na hlavu • pĺznuť (o perí, srsti)

puchnúť chorobne zväčšovať svoj objem (o tele al. jeho častiach) • napúchať • spúchať • zapúchať • opúchať: tvár od plaču puchne, napúcha, opúcha; prsty mu puchnú, spúchajú, zapúchajú od ťažkej roboty • pripúchať (trocha puchnúť) • odúvať sa • nabiehať • navierať • nalievať sa (zväčšovať objem telesných dutín tekutinou): brucho sa mu odúva, nalieva; oči nabiehajú, navierajú slzami

spútať, sputnať 1. putami zabrániť voľnému pohybu, dať do pút: spútali, sputnali mu ruky a odviedli preč • zviazať • poviazať (upevniť motúzom, špagátom a pod.): pri prevoze museli zviera pevno zviazať, poviazať • zaputnať (upevniť putami al. ináč): zaputnali mu nohy aj ruky • poputnať • posputnávať (postupne) • opútať • oputnať (ruky, nohy)

2. p. spojiť 2 3. p. ovládnuť 1

zneuctiť 1. zbaviť cti, úcty, vážnosti a pod. • zhanobiť • znevážiť: zneuctili, zhanobili pamätník obetiam vojny; zneuctiť, znevážiť dôstojnosť človeka • kniž. sprzniť • zastaráv. znectiť • pren. opľuť: znectiť, opľuť rodinné meno • znesvätiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá posvätná úcta): znesvätiť kaplnku; znesvätenie pozostatkov • dehonestovať • zdehonestovať (znížiť vážnosť, úctu niekoho, niečoho): (z)dehonestovanie práce kolegov • diskreditovať • zdiskreditovať (obrať o dôveru, vážnosť, česť): spisovateľa verejne (z)diskreditovali • pohaniť • potupiť • spotupiť • pošpiniť • poškvrniť • expr. znešváriť: pohaniť, potupiť svoj rod; pošpiniť, poškvrniť, znešváriť všetko, čo bolo sväté • kniž. sprofanizovať: chlapi všetky ušľachtilé city sprofanizovali • kniž.: podeptať • zdeptať • pošliapať: neváhali pošliapať zákon; zdeptať, podeptať ľudskú dôstojnosť • uraziť • pokoriť • ponížiť (veľmi ublížiť na cti): urazil jeho predkov; cíti sa hlboko pokorený, ponížený

2. p. znásilniť