Synonymá slova "��kol��" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 69 výsledkov (1 strana)

  • domov 1. miesto, kde sa človek narodil, kde žije, býva, rodná krajina • domovinarodný kraj: krásy domova, domoviny, rodného krajadom: žiť ďaleko od domuvlasť: slobodná vlasťkniž.: otčinaotcovizeňrodná hruda: milovať otčinu; byť verný rodnej hrudekniž. domicilpren. expr. hniezdo: rodné hniezdo

    2. miesto zrodu, pôvodu • vlasť: domovom, vlasťou ryže je Indiapravlasťkniž. kolíska: kolíska Slovanov bola za Karpatmi


    kolíska 1. lôžko pre dojča upravené na kolísanie: vyrezávaná kolískazastaráv. belčov (drevená kolíska): uložiť dieťa do belčovahojda (visiaca kolíska, obyč. urobená z plachty) • hovor. kolembačka

    2. p. domov 2, vlasť 2


    vlasť 1. krajina, v ktorej sa niekto narodil, ku ktorej má človek citový vzťah • kniž.: otčinaotcovizeň: slobodná vlasť, bojovať za otčinudomovina: opustiť domovinudomov: čaro domovakniž. svojeť: láska k svojetizastaráv. kraj (u vysťahovalcov): vrátiť sa do krajarodná zem: byť pochovaný v rodnej zemi

    2. miesto pôvodu, zrodu • domov: staré Grécko je vlasťou európskej kultúry; domovom ryže je Indiakniž. kolíska: kolíska civilizácie


    dovôkol, dovôkola p. okolo 1


    húpavý správ. kolísavý, hojdavý


    klátiť sa zosúvať sa pod ťarchou niečoho, pri náraze niečoho a pod. • padať: kláti sa, padá pod ťažkým bremenom; hlava sa mu kláti, padázohýnať saohýnať sa (vo vetre): stromy sa klátiaknísať sakolísať sakývať sahojdať sa (pri chôdzi) • expr. holengať sa: nohy sa mu holengajúexpr. strckať sa: strcká sa ako omámený

    p. aj knísať sa


    knísať sa pohybovať sa z boka na bok • kolísať sakývať sa: na vlnách sa kníše, kolíše, kýve člnexpr. kyvotať sa: vo vetre sa kyvocú konárehojdať saexpr. kolembať sa (pri chôdzi, na hojdačke a pod.): žena sa hojdá, kolembá v bokochexpr.: kyvkať sapokyvovať sapokyvkávať sa (slabo sa knísať z boka na bok) • pohojdávať sapokolembávať sa (mierne sa hojdať) • expr. zivkať: lavička sa začala zivkaťexpr.: hontŕľať sahučkať sa (na hojdačke): deti sa v parku hontŕľajú, hučkajúopálať saexpr.: hompáľať sacombáľať sacombŕľať sa (Šikula)holengať salengať sabolengaťbolengať sacelembať sacelengať sa (o niečom visiacom): na pleci sa mu opálal, hompáľal plecniak; ruky sa mu combáľali, holengali pri tele; dlhá sukňa sa jej bolengala, celengala okolo nôh; kosa mu bolengala na pleciklátiť sa (pri pohybe z boka na bok padať pod ťarchou): stromy vo vetre sa klátilinár. kynášať sa (Timrava)pren. balansovať: ruky mu balansovali pozdĺž telaprehýnať sa: v bokoch sa pôvabne prehýnazried. prekyvovať sa: v chôdzi sa prekyvuje z boka na boknespráv. kymácať sa


    kolísať sa p. knísať sa


    opálať sa pohybovať sa z boka na bok (o niečom voľne upevnenom, visiacom) • knísať sakolísať sakývať sa: vo vetre sa opálajú, kníšu, kývajú tenké haluzeexpr.: kyvotať sahompáľať sacombáľať saholengať salengať sabolengať sacelembať sacelengať sa: ruky sa mu hompáľali pri tele; zástavy sa kyvotali na stožiarochexpr.: plantať sapľantať sa (o veľmi voľnom oblečení): nohavice sa pľancú okolo kolienexpr. ometať sa: sukňa sa jej ometá okolo nôh


    kol 1. p. okolo 1, 4, 5 2. p. pri 3


    okolo 1. zo všetkých strán, do všetkých strán, na všetky strany, v okolí, po okolí • naokolodookola: okolo, naokolo bola samá voda; nechápavo hľadel dookolavôkolnavôkolzôkol-vôkol: vôkol, navôkol ležali porozhadzované šaty; poobzeral sa zôkol-vôkolhovor.: dokolakoldokola: dokola, koldokola rástli borovicepoet. kol (Smrek)zastar.: dovôkoladovôkol

    2. v (tesnej) blízkosti • povedľapomimo: prešiel okolo, povedľa bez pozdravu; lopta preletela okolo, pomimo

    3. dlhšou cestou obchádzajúc niečo • dookolanaokolo: musí ísť okolo, dookola, lebo tadiaľto neprejde; choď naokolo, aby si nespadolhovor.: dokolakoldokola: prejdi dokola, koldokola, lebo tu je blatookľukou: dostanú sa ta okľukou

    4. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie na všetky strany od niekoho, niečoho al. polohu na všetkých stranách od niečoho, niekoho • vôkol: okolo, vôkol nás stáli neznámi ľudiahovor. i poet. kolo: kolo krku mala okrútený šálpoet. kol

    5. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie al. polohu v blízkosti niekoho, niečoho • vedľapovedľapozdĺž (koho, čoho): chodník vedie okolo, vedľa studničky; išli sme povedľa, pozdĺž potokapopri (kom, čom): okolo cesty, popri ceste rastú topolehovor. i poet. kolopoet. kol (koho, čoho): prešli kolo zbúraného domuzried.: mimopomimo (koho, čoho): prebehli mimo, pomimo nás

    6. p. pri 3 7. p. asi 1, približne 2


    pri (kom, čom) 1. vyjadruje miesto blízko niekoho, niečoho • popri: pri plote, popri plote vedie chodníkvedľapovedľapozdĺž (koho, čoho): vedľa, povedľa, pozdĺž cesty rástli topoleblízkov blízkostihovor. blízozried. nablízku (koho, čoho): zastal blízko, blízo nás; nestoj v blízkosti, nablízku obloka

    2. vyjadruje prítomnosť u niekoho, spoločenstvo al. spätosť • sso (kým)u (koho, čoho): býval pri rodičoch, s rodičmi; celý čas žil pri nás, u nás

    3. vyjadruje účel, cieľ • na (koho, čo): potrebovať pri výpočte, na výpočetokolohovor. kolopoet. kol (koho, čoho): pomáhal už iba okolo, kolo domu

    4. vyjadruje časový úsek • počasv priebehu (čoho)cez (koho, čo): pri poslednom stretnutí, počas posledného stretnutia sa zdôveril so svojimi starosťami; v priebehu vysielania, cez vysielanie nemožno vojsť do štúdiav procese (čoho): v procese realizácie, pri realizácii prvej etapy výstavby sa menil projekt

    5. vyjadruje spôsob, mieru • v (čom): rozísť sa pri pokoji, v pokoji

    6. vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): pri všetkej starostlivosti, napriek všetkej starostlivosti mu už nepomohlikniž.: navzdornavzdory (čomu): ušiel i navzdor ostražitosti vychovávateľovkniž. zastar. vzdor

    7. vyjadruje sprievodné okolnosti, podmienku • za (čoho): motor dobre štartuje aj pri nízkych teplotách, za nízkych teplôtv (čom): darí sa mu aj v extrémnych podmienkach


    kolégium p. zbor 1, rada 2


    rada 1. ústne al. písomné vyjadrenie, ako konať • poučenieponaučenie: dávať niekomu radu, poučenie, ponaučenienaučenie: užitočné naučenieodporúčanie: knihu si kúpil na odporúčanie priateľanávod (rada, ako niečo robiť, používať): pridržiavať sa návodutip (dobrá rada): dať niekomu tipinštrukcia: konať podľa inštrukciíinštruktáž: poskytnúť niekomu inštruktáž

    2. skupina osôb ako poradný al. riadiaci orgán: redakčná rada časopisukolégium (skupina vybratých odborníkov, poradcov): kolégium ministrakonzílium (skupina poradcov): lekárske konzíliumvýbor (skupina ľudí zvolených z väčšieho celku): zasadnutie výborugrémium: grémium riaditeľa

    3. p. schôdzka 1


    schôdzka 1. organizované zídenie sa členov istej organizácie, istej skupiny • schôdza: predvolebná, slávnostná schôdzka, schôdzazasadnutiezasadanierokovanie: zasadnutie, zasadanie, rokovanie výboruhovor. sedenie: zajtra máme sedenieexpr. seansa: seansa trvala až do večerazastar. sesia (Kalinčiak)porada (schôdzka s cieľom riešiť problémy): výrobná poradarada (schôdzka, pri ktorej niekto niekomu radí): ísť na radu k priateľovizhromaždenie (organizované stretnutie väčšej skupiny ľudí so spoločným cieľom): verejné zhromaždeniepubl. míting (verejná schôdzka väčšieho počtu ľudí): študentský mítingmanifestácia (verejná slávnostná schôdzka): prvomájová manifestáciazastar. tábor: tábor ľuduaktív (pracovná schôdzka) • konferencia (schôdzka odborníkov, politikov): medzinárodná vedecká konferenciasympózium (schôdzka odborníkov) • konzílium (schôdzka úzkeho kruhu odborníkov): lekárske konzíliumkolokvium (schôdzka odborníkov) • kolégium (schôdzka vybratých odborníkov) • stretnutie (dohovorená schôdzka): stretnutie ministrovzjazd (schôdzka rokujúca o podstatných veciach v politických stranách a organizáciách): zjazd stranykongres (stretnutie širokého okruhu odborníkov, politikov): kongres stomatológovsnem (schôdzka politikov) • zlet (v minulosti slávnostná schôdzka telocvičnej jednoty Sokol) • hovor. výborovka (schôdzka výboru) • hovor. gremiálka (gremiálna schôdzka) • publ. summit (schôdzka najvyšších činiteľov) • publ. operatívka (operatívna schôdzka) • konvent (cirkevná schôdzka u evanjelikov) • synoda (schôdzka predstaviteľov evanjelickej cirkvi) • koncil (schôdzka najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi) • hist. sednica: sednica Tatrína

    2. dohovorené zídenie sa, obyč. dvoch ľudí • stretnutie: mám schôdzku, stretnutie s priateľomhovor. randekniž. rendezvous, pís. i randevú: ísť na randezraz (schôdzka viacerých osôb na dohovorenom mieste): zraz účastníkov pochodu je o 8. hod.posedenie (priateľská schôdzka obyč. s pohostením): posedenie pri príležitosti narodenínzried. postretnutiepoet. postret (Hviezdoslav)


    zbor 1. organizovaná skupina ľudí: učiteľský zbor, hasičský zborkonzílium (poradný zbor): lekárske konzíliumkolégium (zbor odborníkov, poradcov): kolégium ministrarada (poradný orgán inštitúcie, organizácie): redakčná rada časopisugrémium: grémium technikovlégia (dobrovoľný vojenský zbor): cudzinecká légia

    2. skupina ľudí zaoberajúca sa vokálnym, tanečným a pod. umením: mužský spevácky zborsúbor: tanečný súborteleso: hudobné telesoansámbl, pís. i ensemble: divadelný ansámbl, ensemblezastar. korpus: spevácky korpus


    kolíček p. štipec 1


    štipec 1. nástroj slúžiaci na zachytenie al. pridržanie niečoho • kolíček: štipce, kolíčky na bielizeň

    2. p. trocha2


    kolidovať vzájomne si byť na prekážku (časovo) • byť v kolíziikrížiť saprekážať si: schôdzka koliduje s prednáškou; termíny sa krížia, prekážajú siodporovať si (byť v rozpore): termíny si odporujú


    kolík pozdĺžny žrďovitý predmet s rozličným využitím: stanový kolíknár. štek [vysl. -t-] (kolík najmä k viničom) • tech. slang. štift; klátikkotvatŕňpríchytka (dutá pomôcka na upevňovanie závesných skrutiek do steny)


    kolínska p. voňavka


    voňavka tekutý kozmetický prípravok vydávajúci príjemnú vôňu, obyč. umelo vyrobený: jemná voňavka, pofŕkať sa voňavkouparfum (koncentrovaná voňavka): francúzsky parfumkolínska vodahovor. kolínska (alkoholový kozmetický prípravok): navoňať sa kolínskou vodou, kolínskouhovor. voňačkahovor. zastar. parfín


    kolísať 1. pohybovať z boka na bok al. zhora nadol • hojdať: kolísať dieťa v kolíske, hojdať syna na hojdačkeexpr. kolembaťnár. húštať: kolembá, húšta dieťa v náručíuspávaťexpr.: čičíkaťbeľať (kolísať s cieľom uspať) • nár. expr.: hontŕľaťhučkaťhunčkať (na hojdačke) • kývaťknísať: vietor kýva, kníše konármi stromovpohojdávať (mierne hojdať) • expr. hopkať (zhora nadol): hopká na kolenách dieťaopálaťexpr.: hompáľaťholengaťbolengaťcombáľaťcelembaťcelengať (niečím, čo visí): opála nohami; hompáľa, holengá taškou v ruke; dieťa utekalo a combáľalo, celembalo rukami

    2. byť medzi dvoma krajnými možnosťami, bodmi a pod., byť nerozhodný • váhaťtápať: kolíše, váha, tápa medzi povinnosťou a láskoukniž. vajatať

    3. robiť výkyvy pri pohybe; byť menlivý • balansovať: závažie kolíše, balansuje; ceny kolíšu, balansujúpohybovať sa (kolísať v istom rozpätí): teploty sa pohybujú okolo nuly


    kývať 1. uvádzať do pohybu neupevnenú časť niečoho; opakovane vykonávať pohyb zhora nadol al. zboka nabok (časťou tela): kývať zvonknísaťkolísať: vietor kníše, kolíše vetvami stromu; knísať, kolísať nohamiexpr. kyvkaťnár. kynkať: kyvkať hlavouklátiť (o ťarbavom pohybe): klátiť rukamivykyvovať (kývaním uvoľňovať): vykyvovať si zubmykaťtrepaťtrepotať (prudko potrhávať): mykať hlavou; krava trepe chvostom zboka nabok; trepať, trepotať krídlamitrocha expr. kyvotať: kyvoce kľúčomexpr.: mingaťopálaťhompáľaťkolembaťholengaťcombáľaťcelengaťcelembaťbolengaťnár. halengať (kývať nohami, rukami) • zried. ovievaťvrtieťšmrdkaťpošmrdkávať (o drobných pohyboch): pes ovieva, šmrdká, pošmrdkáva chvostompokyvovaťexpr. pokyvkávať (chvíľami kývať)

    2. pohybom ruky, hlavy a pod. dávať znamenie • mávať: kývajú, mávajú nám na pozdrav; kýva klobúkom na rozlúčkuexpr. kyvkaťkniž. kynúť: kynúť hlavou na súhlastrepotať (prudkým pohybom): trepoce šatkou na brehu


    váhať prejavovať nerozhodnosť, neistotu • byť nerozhodnýbyť neistýkolísať: dlho váhal, kolísal, kým prišiel; v odpovedi bol nerozhodný, neistýrozhodovať savyčkávať (dlho): roky sa rozhodoval za kúpu domu; vyčkávať s odpoveďouotáľaťodkladaťmeškať (odsúvať rozhodnutie): otáľal so ženbou, odkladal ženbu na neurčitozdráhať saokolkovať (odmietavo): dlho okolkoval, kým súhlasilokúňať saostýchať saexpr. ošívať sa (prejavovať ostych): okúňal sa povedať pravdutápať (obyč. medzi viacerými možnosťami) • kniž. vajatať: tápal medzi teóriami; vajatal medzi odvahou a strachom


    kolísavý 1. ktorý je sprevádzaný kolísaním (o pohybe) • hojdavýknísavýexpr. kolembavý: kolísavá, hojdavá, knísavá, kolembavá plavba loďou po rozbúrenom morikývavýklátivý: kývavá, klátivá chôdzatackavýpotácavýpotákavý (obyč. o pohybe opitého al. malátneho, chorého človeka): približoval sa tackavým, potácavým krokomtápavýneistý: prešiel po lane tápavým, neistým krokom

    2. ktorý nemá stálosť, podlieha zmenám • nestály: kolísavá, nestála výkonnosť športovcamenlivýpremenlivývrtkavý: menlivé, premenlivé počasie; vrtkavá povahavratkýlabilnýneistý (ľahko zmeniteľný): vratké šťastie; vratké, labilné, neisté víťazstvonepevný (op. pevný, stabilný): nepevné ceny potravín

    3. ktorý kolíše v názoroch, presvedčení; nie istý, nevediaci sa rozhodnúť (o človeku); ktorý o tom svedčí • váhavýnerozhodný: kolísavý, nerozhodný vedúcineistýnepevnýmenlivýpremenlivý: neistý, nepevný, menlivý názor


    neistý 1. ktorý nemá istotu pri istých činnostiach, prejavoch; ktorý nemá vieru vo svoje schopnosti, zručnosti a pod; svedčiaci o nedostatku istoty al. sebavedomia (op. istý) • nepevnývratký (op. pevný): po chorobe má ešte stále neistý, nepevný, vratký kroklabilný (op. stabilný): neistá, labilná poloha na rebríkunerozhodnýbezradnýrozpačitý (op. rozhodný, rázny): nerozhodná, bezradná odpoveď; bezradný pohľad prenasledovanéhováhavýtápavýexpr. habkavý (plný váhania, nerozhodnosti; op. rozhodný, pevný): dieťa urobilo prvé váhavé, tápavé krôčiky; tápavé, habkavé hľadanie vhodných slovexpr.: tackavýknísavýkolísavýpotkýnavý (nemajúci istotu, obyč. pod vplyvom opitosti, choroby a pod.; op. pevný): kráčal tackavou, knísavou, kolísavou, potkýnavou chôdzouexpr.: trasľavýroztrasený (nemajúci istotu obyč. vplyvom staroby, rozrušenia a pod.): trasľavé, roztrasené písmo; trasľavé rukyhovor. strémovaný (nemajúci istotu vplyvom trémy): strémovaný rečník

    2. ktorý nie je bezpodmienečne pravdivý, zaručený, vopred daný al. zaistený (op. istý, zaručený) • pochybnýspornýnespoľahlivýnezaručený: dospieť k neistým, pochybným, sporným vedeckým výsledkom (op. nepochybným, spoľahlivým, zaručeným); dať niekomu neisté, nespoľahlivé zárukyexpr.: nepevnývratkývrtkavý: mať vratkú, nepevnú politickú pozíciu (op. pevnú); byť vrtkavý v názorochproblematickýkniž. otázny: naša budúcnosť je zatiaľ neistá, problematická; či sa to uskutoční, to je ešte otáznepremenlivýnestályrozháraný (op. stály, ustálený): žijeme neisté, nestále, rozhárané časy; dnes to vyzerá na premenlivé, nestále počasienebezpečnýriskantný (ktorý sa môže zle skončiť): pustila sa do neistého, riskantného podnikania; je to príliš nebezpečný, riskantný obchodohrozený (ktorému hrozí nebezpečenstvo; op. bezpečný): jeho život je neistý, ohrozený


    nerozhodný 1. ktorý sa nevie (rýchlo) rozhodnúť; svedčiaci o nedostatku rozhodnosti (op. rozhodný) • váhavýneistý: nerozhodný, váhavý človek; váhavý, neistý krok (op. rázny) • nepevnýkolísavý (striedajúci rozhodnutia; op. pevný, zásadový): nepevné, kolísavé slová; má nepevné, kolísavé názoryrozpačitý (bez presvedčivého rozhodnutia): rozpačité sľuby; rozpačité odmietnutiebezradný (úplne bez schopnosti rozhodnúť sa): bezradné vyčkávanie výsledku rokovania; bezradné prešľapovanie na miestenevyhranený (bez jednoznačného rozhodnutia): nevyhranený svetonázortápavýexpr. habkavý: tápavá, habkavá odpoveď žiakaotáľavý (ktorý odkladá rozhodnutie): otáľavý kupec

    p. aj neistý

    2. ktorý nemá víťaza; rovnaký na obidvoch stranách • vyrovnaný: nerozhodný, vyrovnaný boj, zápasremízový: nerozhodný, remízový výsledok; remízové stretnutie (družstiev)patový (o nerozhodnej šachovej hre; i pren.)


    nestály 1. ktorý nemá vytrvalosť, charakterovú pevnosť (o človeku); svedčiaci o tom (op. stály) • vrtkavýprelietavýchvíľkovýpren. expr. aprílový: nestály, aprílový, prelietavý človek; byť vrtkavý, prelietavý v názoroch, v láskevrtošivýrozmarný: vrtošivá, rozmarná ženanepevný (op. pevný) • nestabilnýlabilný (op. stabilný): byť nepevný, nestabilný v citochnespoľahlivýneseriózny (ktorý nedodržiava sľuby a pod.): nespoľahlivý obchodný partner, neseriózna známosťľahkomyseľnýexpr. veternýfraz. kam vietor, tam plášť (o človeku) • zastar. vrtohlavý

    2. ktorý podlieha zmenám (op. stály) • premenlivýmenlivý: (pre)menlivá spoločenská situácia; (pre)menlivé šťastienepevnýlabilnýnestabilnývratký (op. pevný, stabilný): mať vratkú, labilnú pozíciu (v zamestnaní)neistýneustálenýrozkolísaný (ešte nie úplne stály): neisté, neustálené pomeryvrtkavýaprílový (rýchlo, neočakávane sa meniaci; op. ustálený, vyrovnaný): vrtkavé, aprílové počasieprelietavý: prelietavé šťastievrtošivýrozmarný (podliehajúci chvíľkovým zmenám): vrtošivá nálada; vonku je vrtošivý, rozmarný časkolísavý (striedavo stúpajúci a klesajúci): kolísavé napätie; kolísavý športový výkon (op. vyrovnaný) • pohyblivýodb. flexibilný: pohyblivý, flexibilný kurz peňazípominuteľnýdočasnýprechodný (ktorý má obmedzené trvanie, časovo obmedzenú platnosť; op. večný): pominuteľná, dočasná sláva; nestály, prechodný spoločenský javnetrvanlivý (s obmedzenou trvanlivosťou): netrvanlivý materiálchvíľkovýkniž.: podenkovýprchavý (s veľmi krátkym trvaním): dosiahnuť iba podenkový úspechexpr. zried. rozlietavý


    premenlivý ktorý podlieha zmenám, ktorý prejavuje nestálosť • nestály (op. stály): premenlivé, nestále nálady; premenlivé, nestále počasiestriedavý: striedavé úspechymenlivýmeňavýmenistýmenivý: menlivé, meňavé, menisté, menivé farby, materiályaprílový (o počasí) • pren. pejor. chameleónsky (meniaci názory v závislosti od okolností): chameleónsky postojzried. premieňavý (Kostra)kolísavýrozkolísanýnestabilný (striedavo stúpajúci a klesajúci; op. stabilný): kolísavý výkon športovcavrtkavýexpr. zried. rozlietavý: vrtkavé šťastie, vrtkavá povahaodb. premenný: premenná veličinakniž. variabilný: variabilné tvary, formy


    váhavý ktorý váha; svedčiaci o váhaní, o nerozhodnosti • neistý: váhavý človek, váhavá, neistá chôdza; neistý hlaskolísavý: kolísavá povahanerozhodný: nerozhodná odpoveďnepevnýtápavý: nepevné, tápavé pohybyexpr. habkavý: habkavý krokotáľavýokúňavý: otáľavý vedúci, okúňavý chlapecrozpačitý: rozpačitý pohľadpomalýzdĺhavý (ktorý trvá neprimerane dlho): pomalá, zdĺhavá rečbezradný (neschopný sa rozhodnúť): bezradné prešľapovanie na miestezdráhavý (váhavo odmietajúci): zdráhavé dievča


    vratký 1. ktorý nemá pevnú polohu (op. pevný) • nepevný: vratká, nepevná stoličkalabilný (op. stabilný): labilná polohaneistý (op. istý): neistý kroktackavýkolísavýknísavýrozkolísanýexpr. kolembavý (sprevádzaný tackaním, kolísaním, knísaním): tackavá, kolísavá, knísavá, rozkolísaná chôdza; kolembavé pohyby člnahojdavýexpr. rozheganý: hojdavá, rozheganá posteľexpr.: trasľavýroztrasený (nemajúci istotu): trasľavé ruky, roztrasený stareczastar. zvratný (Sládkovič)

    2. ktorý nie je bezpodmienečne pravdivý, zaručený, vopred daný al. zaistený (op. pevný) • nepevnýneistý (op. istý): mať vratkú, nepevnú, neistú politickú pozíciunestály (op. stály) • labilný (op. stabilný): v názoroch je veľmi nestály, labilnývrtkavýkolísavý: šťastie je vrtkavé, kolísavémenlivýpremenlivý: žijeme v menlivých, premenlivých časochproblematický: budúcnosť je vždy problematickánerozhodnýbezradný (op. rozhodný): nerozhodná, bezradná odpoveď

    p. aj neistý 1, 2


    kolízia 1. p. rozpor, nezhoda 2. p. zrážka 1


    nezhoda nedostatok zhody (op. zhoda) • nesúladrozpornerovnosťnezhodnosť: nezhoda, nesúlad, rozpor medzi slovami a činminesúhlas: nesúhlas vo výpočtochkolízia: kolízia medzi záujmami a povinnosťaminezrovnalosť: odstrániť nezrovnalosti v účtochkonflikt: dramatický konfliktdisharmónianesúzvuk: disharmónia hlasovdiferencia: názorové diferenciedisonancia: nastali medzi nimi disonanciekniž. nelad (Kukučín)kniž. diskrepancianedorozumenie: majú medzi sebou nedorozumeniaspor (stretnutie nezhodných názorov al. záujmov): riešiť spory medzi súrodencamitrenica (nezhoda názorov): politické treniceroztržka (prerušenie stykov pre nezhody): medzi susedmi nastala roztržkakniž. zastar. trenie (Kalinčiak)


    rozpor stretnutie nezhodných názorov al. záujmov • spor: vyriešiť rozpory, spory rokovanímnezhoda (nedostatok zhody; op. zhoda): záujmové nezhodynesúlad (nedostatok súladu; op. súlad): nesúlad v manželstvekonflikt: dostať sa s niekým do konfliktukolízia (skríženie, prekrývanie sa niečoho): kolízia záujmov a povinnostíroztržkakniž. rozbroj (prerušenie stykov pre rozpory): vyvolať roztržku, rozbrojkniž. rozopra: rodinná rozoprazápletka: diplomatická zápletkaprotiklad (hlboký rozpor): boj protikladovprotirečeniekontradikcia: v jeho prejave je plno protirečeníantagonizmus (nezmieriteľné protirečenie): spoločenský antagonizmusnesúhlas: nesúhlas vo výpočtochpubl. konfrontácia (nezhoda v názoroch): konfrontácie medzi politikmikniž. kontroverzia: došlo medzi nimi ku kontroverzii


    spor 1. stretnutie sa názorov al. záujmov • konflikt: riešiť medzinárodné spory, konflikty rokovaním; dostať sa s niekým do sporu, konfliktunezhoda (nestotožnenie sa v názoroch): rodinné nezhodynedorozumenie (nesúlad v názore): majú medzi sebou nedorozumeniatrenica (obyč. v mn. č.): politické treniceroztržkakniž. rozbroj (prerušenie stykov pre spory): vyvolať roztržku, rozbrojrozporkniž. rozopra: rodinné rozpory, rozoprykolízia (skríženie, prekrývanie sa niečoho): kolízia medzi záujmami a povinnosťamipubl. konfrontácia (nezhoda v názoroch): časté konfrontácie medzi kolegamikniž. kontroverzia: došlo medzi nimi ku kontroverziikniž.: svárnesvárpejor. zastar.: miškulanciemišpulancie

    2. p. hádka, zrážka 3


    zrážka 1. prudký náraz pohybujúcich na telies do seba: zrážka áut, vlakovkolízia: dopravná kolíziazraz: zraz gúľhovor. karambol: byť svedkom karamboluhavária (dopravná nehoda): zahynul pri haváriisubšt. búračka

    2. bojové stretnutie, obyč. miestneho rázu: zrážka s buričmikonflikt: konflikt dosiahol nečakané rozmerybitka: vyhrať bitkuboj: padnúť v bojizápas: zápas s presilouincident: pohraničný incidentpotýčka (krátke bojové stretnutie): potýčky hliadokšarvátka: vyvolať šarvátkukonfrontácia: hroziť konfrontáciou sílmenej vhodné stret (najmä v publicistike): na demonštrácii došlo k stretu; pren. stret ideí

    3. prudká výmena názorov: medzi bratmi došlo k zrážkehádka: rodinná hádkaškriepka: zbytočné škriepkyzvada: zvada o peniazespor: vyprovokovať sporpotýčka: matka sa dostala do potýčky so synomincident: dnes som mal incident s manželkoupriek: nekonečné prieky o dedičstvovýstup: robiť výstupykonfrontácia: ideologická konfrontáciakonflikt: dramatický konfliktšarvátka: malicherné šarvátkyhovor. scéna: hysterické scényexpr.: búrkavojnahrmavica: manželská búrka, domáca vojna, strhla sa hrmavicahovor. vada: muž a žena dali sa do vady (Timrava)expr. zried. vadenica (Novomeský)hovor. expr. harmataneckniž. svár

    p. aj roztržka

    4. suma zrazená z istej sumy • odb. odpočet: zrážky z úveru

    5. iba mn. č. výsledok kondenzácie vodných pár v ovzduší v podobe kvapalnej al. zmrznutej vody: máj býva bohatý na zrážkydážď (zrážky padajúce v kvapkách na zem): hustý dážďsneh (zamrznutá para padajúca vo forme bieleho páperia na zem): sypký snehľadoveckrúpykrupobitie (kúsky ľadu padajúce ako zrážky): ľadovec zničil úrodu; včera padali krúpy


    kolízny p. kritický2


    kritický2 ktorý o niečom rozhodne; v ktorom o niečo ide; ktorý sa vyznačuje závažnosťou, dôležitosťou • rozhodujúciosudný: kritický, rozhodujúci okamih; bola to preňho osudná chvíľakalamitnýhavarijnýkolíznykrízový (signalizujúci ťažkosti, ohrozenie, zhoršenie niečoho): kalamitná, havarijná situácia; krízové pomerynepríjemný: dostať sa do nepríjemného postavenianebezpečnýhrozivýhovor. expr. bledý (kritický s náznakom zlého konca, ohrozenia života a pod.): stav pacienta je kritický, nebezpečný, hrozivý; je to s ním bledéťažkývážnyzlý: prekonať ťažké, vážne obdobie; žiť v zlých časochhovor. expr.: naklonenýnahnutý: je to nahnuté


    kolóna 1. pochodový tvar vojska • prúd: kolóny, prúdy vojenských áut

    2. p. rad1 1


    oddiel 1. organizačne vymedzený útvar • jednotka: vojenský, letecký oddiel, vojenská, letecká jednotkabataliónprápor (vojenský útvar zložený z rôt) • flotila (oddiel loďstva al. letectva) • garda (vybraný vojenský oddiel) • jazda (oddiel jazdcov) • voj (časť vojenského oddielu) • kolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel)

    2. niečo z väčšieho celku • dielčasť: oddiel, diel, časť knihykapitolaarch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.)


    rad1 1. skupina jednotlivcov al. vecí usporiadaných v jednej línii za sebou al. vedľa seba: rad cvičencov, domovkonvojkolóna (dlhý rad, obyč. vozidiel): konvoj, kolóna áutšík (usporiadaný rad): pochodovať v šíkochreťaz (sled osôb, vecí al. javov vo viac-menej súvislom páse): reťaz detí, motocyklov; reťaz spomienokšpalier (dva rady ľudí lemujúcich cestu, priechod a pod.): prejsť špalieromzástup (zaradenie jednotlivcov za sebou): vyrovnané zástupyhovor. front (rad ľudí čakajúcich na niečo): stáť vo fronte na vstupenky do divadlahovor. šor: postaviť sa do šoruhovor. expr. štrúdľa: pred štadiónom stojí štrúdľa divákovpren. had (dlhý rad): had vozidiel

    2. p. spoločnosť 2 3. p. množstvo 2 4. p. poradie 5. p. ulica


    skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromovhovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcovkolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilovhúfexpr.: hromadakopakŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákovodb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

    2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétovrad: patriť do radov bojovníkov za demokraciutím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcovdružina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družinatriedavrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvyzdruženie: združenie priateľov umeniastrana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve stranycelok: reprezentačný celokmužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvodružstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistovkruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poéziekrúžok (záujmová skupina): divadelný krúžokstav: učiteľský stavfrakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakciahŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕbyklan (pevne uzavretá skupina): vojenský klanmafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štábpeletónpelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónuhovor. partia: partia murárov, kartárovsubšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská gardakapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkovexpr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detípejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarovpejor.: bandagrupaperepúť: politické grupypejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcovsubšt. mančaft

    p. aj spoločnosť 2


    kolónia krajina s politickou a hospodárskou závislosťou od istej mocnosti: zámorské kolóniezastaráv. dŕžava: niekdajšie francúzske dŕžavydomínium (v minulosti samosprávna časť Britského spoločenstva národov)


    osada 1. administratívne nesamostatná sídelná jednotka menšia ako obec: osada rybárov, banícka osadakopanice (skupina domov na samote; na západnom Slovensku): myjavské kopanicelazy (horská osada s roztrúsenými obydliami): detvianske lazyzastar. zried. folvark (Vajanský, Kukučín)

    2. osídlené miesto v cudzom etnickom prostredí • kolónia: francúzske osady, kolónie na západoafrickom pobreží


    kolónka p. rubrika 1


    rubrika 1. časť nejakého tlačiva, formulára, často vymedzená čiarami a opatrená nadpisom označujúcim, čoho sa zápis týka: rubrika na dátum a miesto narodeniakolónka: vyplniť v žiadosti všetky kolónkystĺpec: stĺpec príjmov

    2. v novinách a časopisoch časť stránky s ustáleným záhlavím na články a správy z istého odboru: kultúrna rubrikastĺpec: športový stĺpeckútik: jazykový kútikokienko (pravidelný publicistický útvar v časopise, v rozhlase a pod.): ženské okienko


    konškolár p. spolužiak


    spolužiak kto spolu s niekým chodí al. chodil do tej istej triedy: stretnúť sa s bývalým spolužiakomzastar.: konškolárkonškolák


    labilita 1. neschopnosť udržať pevnú polohu (op. stabilita) • labilnosťnestabilitanestabilnosťvratkosť: labilita, labilnosť, vratkosť chôdze

    2. neschopnosť rozhodnúť sa pre jeden cieľ (op. stabilita) • labilnosťkolísavosťnestálosťvratkosťvrtkavosť: citová labilnosť, kolísavosť, nestálosť, vratkosť, vrtkavosť

    3. vnútorná nesúrodosť (op. stabilita) • labilnosťnepevnosťslabosť: politická labilnosť, nepevnosť, slabosť


    navôkol p. okolo 1


    nič1 popiera jestvovanie, výskyt veci al. množstva niečoho; nijaké množstvo veci al. deja: nemá ničfraz.: ani (za) mačný makani (za) mačný máčikani fani mäkké fani ňani kvapkuani kvapkyani byľkuani kúsokani kúskafraz. ani (toľko), čo by za necht vošlo: nedostane ani za mačný mak, ani kúskaexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfraz. z koláča dieruhovor. expr. starú beluhrub. prdvulg. trthovno (pri kladnom tvare slovesa): figu (borovú), starú belu dostane


    vôkol p. okolo 1, 4


    zôkol-vôkol p. okolo 1


    syrovník koláč plnený syrom • syrový koláčsyrník


    školák p. žiak 1


    žiak 1. kto chodí do základnej al. strednej školy • školák: žiaci, školáci majú prázdninyštudent (žiak strednej školy): študenti maturujú v júni

    2. p. stúpenec, pokračovateľ


    študent kto študuje na strednej al. vysokej škole: dobrý, priemerný študentposlucháč (vysokoškolský študent): poslucháč medicíny, architektúryštudujúci: študujúci popri zamestnanížiak (strednej školy) • vysokoškolák (vysokoškolský študent) • zastar. študiózus (Zúbek)zastar. univerzitant (Kukučín)


    vysokoškolák p. študent


    úkol pracovná úloha odmeňovaná podľa množstva vykonanej práce • hovor. akord: pracovať v úkole, v akorde


    základný tvoriaci najdôležitejšiu, nevyhnutnú (sú)časť niečoho • hlavný: základný, hlavný princíp učeniauholnýosnovnývýchodiskový (tvoriaci súčasť základu): položili uholný kameň stavbyprvotnýprimárny: prvotný význam; primárna funkcia, vlastnosť (op. druhotný, sekundárny) • centrálnykľúčovýdominantný: centrálne postavenie; kľúčový, dominantný prvokzásadnýťažiskový: zásadný, ťažiskový problémkniž.: fundamentálnymeritórnyprincipiálnykapitálnykardinálnysubstanciálnybazálny: principiálny rozdiel; kapitálne, substanciálne otázkypodstatný: Všímaj si najprv podstatné veci, vlastnosti!existenčný (týkajúci sa existencie): existenčné potrebyexpr. psí: psia povinnosťkniž.: konštitutívny: konštitutívne prvkykmeňový (základný a nemenný): kmeňový stav pracovníkov, kmeňové stádozačiatočnýprvopočiatočnýzárodkovýzárodočnýpren. embryonálny (základný a prvý z hľadiska pôvodu): začiatočný, zárodočný stavneodvodený: neodvodený význam slovaelementárnyjednoduchýtriviálny (základný a najmenej zložitý): neovláda ani základné, elementárne, jednoduché pravidlá prevádzkyvšeobecný (nezabiehajúci do podrobností): všeobecné vzdelaniekniž. rudimentárny: rudimentárne znaky životaškoláckyzačiatočnícky: školácka chyba


    záškolák kto sa vyhýba školskej dochádzke • slang. blicér


    zrazenina hmota, ktorá vznikla zrazením krvi • lek. trombus: v rane sa utvorila zrazeninakrvný koláč


Pozri výraz ��KOL�� v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: kcz, pej, ppu, scats, tmd, cvn, zyl, rou, osj, stf, vyd, samã, draå, cmz, tvo
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV