Synonymá slova "��i��" v Synonymickom slovníku slovenčiny

a 1. vyjadruje priraďovací zlučovací vzťah • i • aj: brat a sestra; drevo porúbal a uložil v drevárni; povyše dediny dobehli ostatných i pridali sa k nim; ponúkal syr, mlieko aj slaninu • jednak (v rámci dvojčlennej spojky jednak – jednak, jednak – a jednak): poruchy štítnej žľazy liečia jednak v ústavnom ošetrení, jednak ambulantne • ako aj • ako i (vyjadruje zdôraznený zlučovací vzťah): otec, ako aj matka mu pomáhali pri úlohách • plus (pri spočítavaní; op. mínus): dva plus tri

2. p. ale 1 3. p. ach 1 4. p. aha 1

ach 1. vyjadruje príjemné al. nepríjemné prekvapenie • ách • áách: ach, pozrime sa, ako sa tu všetko zmenilo • a • á • áá: Á, to ste vy? • bác: bác, to som si mohol myslieť • ejha: ejha, to je prekvapenie • fíha • fiha • fí • fú: fí(ha), to sa ti podarilo • ha • há • hah • hach • haj • háj • huh • huch: hah, či som sa zľakol • hí • híí • hjaj • hjáj: hí, hjaj, ale ich tu je • i • í • íí: í, veď ten nás vypráši • íha: íha, také čosi ešte nevidel • jé • jej • jéj • joj • jojoj • jój • juj: jej, jój, či si vyrástol • oh • óh • och • oj • ojej • ojéj • ojoj • ojój: och, oj, ojój, čo sa toho tam nazbieralo

2. vyjadruje túžbu, želanie • ách: Ach, ách, kedy tam už budeme? • eh • ech • ej: ech, ej, ale by som sa rád povozil • och • oj • joj • juj: oj, juj, či by som si dal z tej čokolády

3. vyjadruje bolesť • ách: ach, ách, kedy ma to prestane páliť • au: au, to bolí • ih • íh • oh • och • óho: ih, oh, zasrkol pri každom šľahnutí bičom • jaj • jáj • joj • jój • juj • júj: jaj, bolí; juj, všetko ma štípe • jajaj • jojoj • jujuj • jujúj: jojoj, nebi ma, už budem dobrý

4. p. eh 1

aj 1. vyjadruje priraďovací stupňovací al. odstupňúvací vzťah • i: pozdravili sa, aj sa chvíľu porozprávali; prijmú ho na večeru, aj, i prenocujú • ba • ba aj • ba i: usmeje sa na neho, ba (aj) pohladí ho po ruke • ba ešte • ba ešte aj • ba ešte i: hnev pomúti rozum, ba ešte ho (aj) odoberie • a ešte • a ešte aj • i ešte: vyhrážal sa mu, a ešte ho (aj) udrel • ale aj • ale i: ráno mrzlo v horách, ale aj v nížinách • ba až • ba dokonca • ba dokonca aj • ba priam (vyjadruje zdôraznený stupňovací vzťah): zašiel do polí, ba vyšiel až na kopec; upokojil sa, ba dokonca (aj) zaspal

2. zdôrazňuje pripojený výraz • i: vrátil sa aj druhý raz; i brata tam stretol • tiež (stojí za zdôrazneným výrazom): ty to urobíš tiež? • takisto • kniž. taktiež • rovnako: ty takisto, taktiež nesieš zodpovednosť; rovnako táto informácia je nepravdivá

3. p. a 1 4. p. áno

fíha vyjadruje obdiv, prekvapenie, údiv, zhrozenie a pod. • fiha • fí • fi • hí • híí • híha: fíha, fí, to je výkon; híha, ale si vyrástol • í • íí • iha • íha: Í, íha, už si sa vrátil? • ejha • ha: ejha, ha, ten je rýchly • ó • óó • oh • óh • óha • och: ó, óha, och, však je to krásne • oj • ojej • ojéj • ojoj • ojój: oj, ojej, to je výška • thí • ťhí • tí • tíha: thí, tí, tíha, pozri, koľkí idú

i 1. p. a 1 2. p. aj 1, 2 3. p. teda 3, tak 2 4. p. ach 1

tak 1. ukazuje al. odkazuje na spôsob al. mieru deja; takým spôsobom, do takej miery • takto: tak, takto sa im to nepodarí • natoľko: nemusíš sa tak, natoľko ponáhľať • expr.: takhľa • taktohľa: takhľa, taktohľa to urob • nár. ľaľatak

2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a tak • preto • a preto: bol unavený, (a) tak, (a) preto si ľahol • teda • a teda: mal chvíľu čas, (a) teda sa tu zastavil • nuž: odmietol som, nuž sa nahneval • i: chytili ho pri špehovaní, i zbili ho • takže • že (uvádza vedľajšiu vetu dôsledkovú): okríkli ho, takže radšej odišiel; noc bola horúca, že nemohol zaspať

3. nadväzuje na situáciu a uvádza vety s rozličným obsahom, s rozličnou modálnosťou • nuž • no • teda: Tak, nuž čo mám robiť? No, teda, už si spokojný? • hovor. takže: takže prídeš

4. hovor. uvádza výraz prinášajúci novú informáciu • napríklad • povedzme • hovor. takto: Nechcel by si tak, napríklad mlieko?; nebolo by zlé, keby, povedzme, takto niečo dali

5. p. asi 1, približne 2 6. p. áno

teda 1. konštatuje al. komentuje istú skutočnosť, uvádza zhrnutie nejakého zistenia • tak • slovom • skrátka: teda, tak si už uvedomuješ, čo si spravil; slovom, skrátka, musíš sa rozhodnúť • jednoducho • prosto • proste: správa sa jednoducho, prosto ako slobodný mládenec • nuž: nuž, mal by sa nad tým zamyslieť • raz • konečne: buďte už raz, konečne ticho • už • potom • takrečeno: a ako to už potom, takrečeno býva, nešťastie nechodí samo • kniž. ergo: ergo, zajtra sa stretneme • zastar. tedy

2. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; uvádza vysvetlenie k textu al. vypočítavanie • čiže: prišli aj naši, teda, čiže otec a mama • to jest (skr. t. j.) • a to: najvyšší predstaviteľ štátu, t. j. prezident; rastú tam ihličnaté stromy, a to smreky, jedle, borovice • napríklad • ako (uvádzajú vysvetlenie al. neúplné vypočítavanie): kôstkoviny, napríklad, ako čerešne, slivky, ringloty, majú šťavnatú dužinu • zastar. tedy

3. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a teda • preto • a preto • tak • a tak: je ešte mladý, (a) teda si to môže dovoliť; nemá nikoho, (a) preto, (a) tak si musí poradiť sama • nuž: išli iní, nuž išiel aj on • i: prišla noc, i museli skončiť • zastar. tedy

4. p. no 3

absolvovať 1. dokončiť štúdium na nejakej škole • vyštudovať • vychodiť • skončiť: absolvoval, vychodil, skončil univerzitu popri zamestnaní s vyznamenaním

2. byť prítomný od začiatku do konca (a urobiť, čo treba) • vykonať • zúčastniť sa: žiaci absolvovali, vykonali všetky predpísané cviky; zúčastnil sa na kurze, absolvoval kurz už minulý rok • odbaviť si: odbavili sme si, vykonali sme návštevu u príbuzných

dokončiť doviesť do konca (op. začať) • skončiť • ukončiť • zakončiť: dokončili, skončili nakrúcanie filmu; ukončiť, zakončiť začatú prácu • kniž.: dokonať • zakľúčiť: dokonal, zakľúčil príhovor citátom • prestať (s niečím): prestal s robotou až neskoro večer • dotiahnuť • dovŕšiť • zavŕšiť • zvŕšiť (na najvyššiu mieru): autor nedotiahol scénu do detailov; umelec dovŕšil, zavŕšil svoje dielo • korunovať (s úspechom): práca korunovaná úspechom, odmenou • uzavrieť • uzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečomu): uzavrel diskusiu • absolvovať (dokončiť štúdium): absolvoval stáž v zahraničí • dohotoviť • dorobiť • dobudovať • dotvoriť (dokončiť ručnú al. intelektuálnu prácu): dohotovila, dorobila obed; dobudovať sídlisko; dotvoriť esej, obraz • skoncovať (dokončiť niečo nepríjemné): rázne skoncoval s hádkou • slang.: odkrútiť (si) • dokrútiť (si): chlapci si odkrútili, dokrútili vojenčinu • nár. pokončiť (Kukučín)

prerušiť 1. dočasne nepokračovať v istej činnosti; zastaviť priebeh niečoho al. porušiť istý celok • pretrhnúť: prerušiť, pretrhnúť čítanie, dodávku vody; prerušenie spánku • expr.: preseknúť • preťať (náhle prerušiť): smiech detí presekol, preťal výstrel; prerušiť, preseknúť, preťať kábel, telefonický hovor • hovor. expr. vypriahnuť (prerušiť robotu): načas musíte vypriahnuť • expr. rozťať (rázne, prudko prerušiť): rozťať reč, mlčanie • pretrhať (trhaním prerušiť): pretrhané sny • poprerušovať • spretŕhať • spretrhať • spopretŕhať • spopretrhávať • popretrhávať • popretŕhať • popretrhovať • popresekávať • popretínať (viac ráz, na viacerých miestach a pod.): poprerušované, spretŕhané spojenie; popretŕhať styky; popretínať káble • kniž. zastar. prervať (Vajanský, Jesenský) • skočiť do reči (prerušiť reč): rečníkovi viac ráz skočili do reči, viac ráz ho prerušili

2. urobiť koniec niečomu • skončiť • ukončiť: prerušiť, skončiť mlčanie; prerušenie, skončenie, ukončenie ťarchavosti • skoncovať (s niečím, niekým nepríjemným, neželateľným a pod.): skoncovať so stykmi, spormi • zastaviť: treba ho v reči zastaviť; zastaviť, prerušiť prúd nenávisti • prestať (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím): prestať robiť, prestať s robotou

prestať 1. dočasne al. celkom prerušiť istú činnosť (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím) • skončiť (s čím): prestala vyšívať; prestala, skončila s vyšívaním • skoncovať (prestať sa zaoberať s niečím; prestať robiť niečo nepríjemné, neželateľné): skoncovať s hádkami, s nenávisťou • zabudnúť (prestať v činnosti pri istom duševnom stave): dieťa od prekvapenia zabudlo plakať, dýchať; od radosti zabudne myslieť na nebezpečenstvo

2. (o javoch, dejoch) mať koniec, zavŕšiť svoje jestvovanie (op. vzniknúť) • pominúť • pominúť sa • minúť • minúť sa: horúčavy naraz prestali, pominuli (sa), minuli (sa) • skončiť sa • zaniknúť • prejsť: hnevy medzi rodinami sa skončili, zanikli, prešli • zmiznúť: obavy z budúcnosti čoskoro zmiznú • poľaviť • popustiť • povoliť • ustať • utíchnuť • stíchnuť • zmierniť sa (stať sa miernejším, stratiť na sile; o poveternostných javoch): mrazy poľavili, popustili, povolili; búrka utíchla, stíchla, zmiernila sa; dážď čoskoro povolí, stíchne • pretíchnuť (obyč. na chvíľu): bolesť pretíchla, dážď pretíchol • kniž.: ustrnúť • utuchnúť (o deji): spev naraz ustrnul; neutuchla v ňom láska k vlasti • stratiť sa: bolesť sa stratila, strach sa stratí • expr.: zakapať • skapať: zlozvyk piť na pracovisku zakapal, skapal

skončiť 1. uskutočniť poslednú fázu, koniec niečoho, doviesť do konca (op. začať) • dokončiť • ukončiť • zakončiť: robotu sme skončili, ukončili o hodinu skôr; prednášku dokončil, zakončil citátom • kniž.: dokonať • zakľúčiť: začaté dielo autor už nestihne dokonať, zakľúčiť • nár. pokončiť: pokončiť vec razom (Kukučín) • dovŕšiť • zavŕšiť • zvŕšiť (na najvyššiu mieru, úplne): víťazstvo dovŕšime, z(a)vŕšime oslavou • korunovať (s úspechom): korunovať dielo oslavou • uzavrieť • uzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečoho): uzavrieť, uzatvoriť besedu, sympózium • absolvovať (vychodiť školu, štúdium, kurz a pod.): gymnázium úspešne absolvoval • skoncovať (niečo nepríjemné, neželateľné, zdĺhavé a pod.): skoncujeme naše hádky; skoncovať s neporiadkami • prerušiť (predčasne): prerušiť ťarchavosť • prestať: prestať, skončiť s robotou

2. mať zlý koniec • hovor. expr. dobačovať • dogazdovať • doskákať: skončiť na šibenici, v nemocnici; už sme dobačovali, doskákali; takýmto spôsobom rýchlo dogazduješ

3. p. umrieť

umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)

uzatvoriť 1. dať do takej polohy al. stavu, ktorý znemožňuje prístup niekoho al. prívod niečoho • zatvoriť • uzavrieť • zavrieť (op. otvoriť): (u)zatvoriť športový areál; (u)zavrel dvere na kľúč; (u)zatvoriť potrubie, (u)zavrieť plynový kohútik • zapchať: zapchať otvor • prehradiť (priehradou znemožniť priechod): cestu do záhrady prehradili plotom • pozatvárať • pouzatvárať • pozavierať • pouzavierať (postupne, viacero vecí): po(u)zatvárali, po(u)zavierali všetky obloky • blokovať • zablokovať (nedovoliť prístup): (za)blokovať letisko • zabarikádovať (zabrániť prístupu barikádou): zabarikádovať vstup do budovy

2. urobiť súvislým • uzavrieť • spojiť: uzavrieť, uzatvoriť, spojiť obvod, okruh

3. urobiť definitívny koniec, záver niečoho (op. začať) • uzavrieť • zakončiť: debatu uzatvorili, uzavreli, zakončili vzájomnou dohodou • kniž. zakľúčiť: prednášku zakľúčil príkladom zo života • skončiť • dokončiť • zavŕšiť (doviesť do konca): štúdium skončil, zavŕšil doktorátom; začaté dielo už nedokončil, nezavŕšil

4. dohodou realizovať • uzavrieť: uzatvoriť, uzavrieť manželstvo • dohodnúť • dojednať (jednaním realizovať): dohodnúť, dojednať zmluvu o kúpe domu

5. dospieť k záveru, urobiť z niečoho záver • uzavrieť: z výsledkov uzatvorili, uzavreli, usúdili, že postup bol chybný • dedukovať (vyvodiť dedukciou): dedukoval správne

vykonať 1. naplniť skutkom niečo zamýšľané • urobiť • spraviť • uskutočniť • realizovať: vykonať, urobiť, uskutočniť rozsudok smrti; vykonať, spraviť zamýšľanú cestu; realizovať rozkazy • kniž. učiniť: učiní všetko, čo treba • odbaviť • vybaviť • zastar. odbyť • hovor. expr. odkrútiť (vykonať istú povinnosť, úkon): odbaviť, vybaviť si pobožnosť; robotu si odbyl; pracovnú zmenu si už odkrútil • absolvovať • skončiť: kurz absolvoval, skončil už vlani • zložiť (nejaký úkon): zložiť sľub • zriedkavejšie zrobiť: lekár vykonal, zrobil u nás návštevu • podniknúť: podniknúť útok na niekoho • zastať (mať schopnosť vykonať): svoju prácu zastane • povykonávať • porobiť (obyč. postupne): povykonáva, porobí, čo načim

2. stať sa pôvodcom niečoho (obyč. zlého, nenáležitého, nezvyčajného) • vyviesť • expr. vyparatiť: Vidíte, čo nám syn vykonal, vyviedol, vyparatil! • vystrojiť: je to hanba, čo ste tu vystrojili • povykonávať • povystrájať • povyčíňať • expr.: povyvádzať • postvárať (postupne, viac skutkov) • navykonávať • navystrájať • navyčíňať • expr.: navyvádzať • nastvárať (vykonať vo veľkom množstve): Koľko pestiev sme za mlada navystrájali, nastvárali! • expr.: napáchať • popáchať • pošarapatiť

3. p. vybaviť 1, 2

zakončiť doviesť do konca, urobiť koniec niečoho a obyč. na konci opatriť niečo niečím (op. začať) • zavŕšiť • kniž.: zvŕšiť • zakľúčiť: vystúpenie zakončili, z(a)vŕšili, zakľúčili tancom; sukňu zakončiť obrubou • kniž. dokonať: dokonať svoje dielo • uzavrieť • uzatvoriť (reč, rozhovor a pod.; op. otvoriť): uzavrieť, uzatvoriť diskusiu, prednášku • dokončiť • dovŕšiť (úplne, vyčerpávajúco): robotu nestihol dokončiť, dovŕšiť • skončiť • ukončiť: zápas skončiť, ukončiť predčasne • korunovať (úplne zakončiť): úspešnú robotu korunovala odmena • absolvovať (vychodiť školu, kurz a pod.): maturitu absolvoval výborne • zried. epilogizovať (urobiť záver; Vajanský)

zrušiť zmariť pôsobnosť, znemožniť ďalšiu činnosť, platnosť niečoho: zrušiť termín volieb, zrušiť zmluvu • odvolať (vyhlásiť za neplatné): odvolať nariadenie • odrieknuť • odriecť • nedodržať: odriekli účasť na konferencii; zrušiť, nedodržať sľub • anulovať: výsledok zápasu anulovali • práv. nulifikovať (vyhlásiť za neplatné) • práv. derogovať (zrušiť platnosť istej normy, časti zákona) • likvidovať • zlikvidovať • odstrániť • subšt. skasírovať: (z)likvidovať, odstrániť všetky rozdiely medzi deťmi; (z)likvidovať umelé hranice; vedúci účet skasíroval • odb. stornovať (objednávku, zmluvu, účet) • zastaviť • skončiť (s niečím) • ukončiť (niečo): zastaviť, zrušiť vývoz zbraní; skončiť s výrobou chemikálií, ukončiť výrobu chemikálií • zavrieť • zatvoriť • uzavrieť (činnosť niečoho): (u)zavrieť priechod cez ulicu; zatvoriť baňu, podnik, prevádzku • pozrušovať • poodvolávať • poodriekať (postupne zrušiť): pozrušovať, poodvolávať termíny, nariadenia • rozviazať (zrušiť zmluvu, dohovor): rozviazali s nami pracovný pomer

zúčtovať 1. vybaviť účty • vyúčtovať: dovezený tovar treba zúčtovať, vyúčtovať • zrátať • spočítať (počítaním zistiť účet): zrátajte, spočítajte si všetko a my zaplatíme • vyrovnať sa • vyrovnať si účty/účet (zaplatiť veriteľovi): Kedy sa vyrovnáme? Kedy si vyrovnám s tebou účet?

2. uviesť do poriadku niečo problematické, nepríjemné, zaujať k tomu zásadný, definitívny postoj • expr. porátať sa: zúčtovať s minulosťou; porátať sa so zradcami • vyrovnať sa • vyrovnať si účty: nevedel sa vyrovnať, nevedel si vyrovnať účty s minulosťou • skoncovať • skončiť (urobiť koniec niečomu neželateľnému): skoncovať, skončiť s neporiadkami, so zradcami • zanechať • opustiť: zanechať, opustiť hnevy

alarmovať vyvolávať poplach • robiť alarm • robiť poplach: alarmovať, robiť poplach pri požiari • expr.: burcovať • buntošiť • buntovať • balušiť (vyvolávať znepokojenie, aktivitu): zbytočne buntošíte, balušíte • plašiť: správa nás plašila do obozretnosti

budiť 1. privádzať zo spánku do stavu bdenia, vytŕhať zo spánku • zobúdzať • prebúdzať: budí, zobúdza, prebúdza ich rachot električiek • expr.: duriť • durkať • búriť • burcovať • buntošiť • buntovať: durili, burcovali, buntošili nás už o polnoci; mať ho durkala zavčasu; búrili nás ešte pred svitaním • nár. bútoriť

2. byť príčinou niečoho, spôsobovať vznik niečoho • vzbudzovať • prebúdzať • vyvolávať • podnecovať • vznecovať: budil, vzbudzoval, vyvolával všade záujem, obdiv; budili, podnecovali v nás nenávisť; svojím správaním budili, vznecovali podozrenie • odb. generovať: budiť, vzbudzovať, generovať elektrické kmitanie

buntošiť 1. p. búriť 1, alarmovať 2. p. budiť 1

búriť 1. dávať podnet na vzburu al. povzbudzovať vôbec do činnosti • poburovať • znepokojovať: búri, znepokojuje verejnosť • mobilizovať: búrili, mobilizovali mládež, aby sa zdvihla na odpor • hovor. expr.: buntošiť • buntovať • expr. surmovať (zvoniť na poplach) • expr.: balušiť • burcovať: buntoší, burcuje svedomie rodičov; baluší ju zlé tušenie

2. p. budiť 1 3. p. búriť sa 2

duriť 1. nútiť opustiť isté prostredie • hnať • štvať: otec duril, hnal deti domov; štvať zver • vyháňať • odháňať: matka vyháňala deti z izby • vháňať • zaháňať (do iného prostredia): bača zaháňal ovce do košiara • expr.: pratať • badúriť • badurkať • buntošiť • hovor. expr. kúriť: večer ho badúrila, kúrila z kuchyne

2. p. naháňať 2, súriť 1 3. p. budiť 1

balušiť 1. p. blúzniť 1 2. p. búriť 1, znepokojovať 3. p. strašiť 2

blúzniť 1. bez zmyslu a nezrozumiteľne hovoriť, najmä v spánku, v horúčke al. v agónii • expr. balušiť: má zimnicu a blúzni; nevie o sebe, iba baluší • expr. bľabotať • zried. bľabotiť • expr. baláchať • hovor. fantazírovať: od hladu už fantazíruje • halucinovať (nezmyselne hovoriť obyč. pri psychickej poruche)

2. p. rojčiť, snívať

plašiť 1. vyvolávať pocit strachu, naháňať strach • strašiť • ľakať • desiť: plaší, straší, ľaká deti strašidlami • znepokojovať (vnášať nepokoj): znepokojovať niekoho zlými správami • expr.: mátať • mátožiť • balušiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu

2. vyvolávaním strachu dostať niekoho, niečo preč odniekiaľ • odháňať • vyháňať • duriť: plašiť, odháňať, vyháňať škorce z čerešne • rozháňať (vyvolaním strachu rozptyľovať na všetky strany): pes rozháňal ovce • odstrašovať • kniž. pudiť • zapudzovať: odstrašovať, pudiť dobiedzavé deti

strašiť 1. ukazovať sa ako strašidlo, mátoha (podľa povery) • mátať • expr. mátožiť: v opustenom dome straší, máta; na hrade mátoží biela pani

2. naháňať strach • ľakať • desiť: straší, ľaká, desí nás možnosť požiaru • expr.: mátať • mátožiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu • plašiť • znepokojovať (vnášať nepokoj, obavu, strach): ľudí plašili, znepokojovali zvesti z frontu • expr. balušiť: v noci ju balušili myšlienky na smrť • pren. expr. kuvikať: kuvikajú, že bude zle

3. p. vyhrážať sa

tárať expr. nepremyslene, nerozvážne, obyč. veľa a zbytočne hovoriť • expr.: trepať • tliapať • trieskať • plieskať • búchať • kvákať • hrub. drístať: tára, trepe hlúposti; trieska, plieska, búcha do sveta; ustavične kváka o tom istom; drísta samé hlúposti • expr.: pliesť • motať (bez zmyslu): Čo toľko pletieš, moceš? • expr.: mlieť • trkotať • drkotať • rapotať (rýchlo, obyč. mechanicky, bez hlbšieho zmyslu): mleli, trkotali o bezvýznamných veciach • pejor. jazyčiť (veľa, zle rozprávať o niekom) • hovor. expr.: repetiť • rependiť • klebetiť: ženy po celý čas repetili, rependili, klebetili o deťoch • expr.: bľabotať • ľapotať • ľaptať: je to iba prázdne bľabotanie; ustavične ľap(o)ce o dačom • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (tárať o daromniciach): niečo šepletila, taľafatkovala, haraburdila s kamarátkou • expr.: baláchať • balušiť (táraním vyvolávať zmätok): balácha, baluší do sveta • expr.: brblať • brbotať • frfotať: Prestaňte už frfotať! • subšt.: kecať • valiť: nehodno mu veriť, to iba valí • fraz.: strieľať/hovoriť dve na tri • hovoriť, čo slina na jazyk donesie • púšťať si ústa/jazyk na prechádzku/na špacírku • mlátiť prázdnu slamu

znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiť • tlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačia • zried. nepokojiť • expr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omína • nár. omykať: starosť ho omyká • hovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým! • hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovať • rušiť • vyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušuje • expr.: balušiť • mátať • mátožiť: baluší, máta ma zlá predstava • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v duši • pokúšať • dráždiť • rozčuľovať • popudzovať • rozrušovať • hnevať • zlostiť • jedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehry • škrieť • mrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácie • expr.: dopekať • dokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspech • zmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť

ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosť • a: zvečerilo sa, ale, a matere nikde • lež: zbadal ju, lež nedal to najavo • však (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládal • kniž. avšak: sľúbil, avšak neprišiel • predsa • a predsa • ale predsa • predsa však • no predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišiel • jednako • a jednako • ale jednako • no jednako • jednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učil • iba • ibaže • len • lenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zub • kým • naproti tomu • zatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami

2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko! • či • hovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!

3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dal • ozaj • naozaj • skutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom nič • fakticky • hovor. fakt

4. p. asi 1 5. p. ba 1

alebo 1. vyjadruje vylučovací vzťah často s príznakom eventuality • či • a či: teraz alebo nikdy; tak alebo, či onak; byť či nebyť; nevie, či má ísť do kina, či, alebo do divadla; bolo nás šesť a či sedem • buď • buďto: buď sa pridaj, buď choď preč; buď(to) sa vráti, buď(to) sa rozídeme; poet. al. hovor. abo • poet. al. hovor. expr. abože: Abože mi zahyň, abo buď slobodný. (S. Chalupka) • nár. lebo: lebo odhryzne, lebo roztrhá (Hronský)

2. p. čiže 1 3. p. prípadne 1

či 1. p. alebo 1 2. p. ale 2 3. p. prípadne 1 4. p. vari 1 5. p. že 7

prípadne 1. k predchádzajúcemu výrazu pripája aktuálny výraz • poprípade: vrátim sa v piatok, prípadne, poprípade v sobotu • eventuálne • respektíve (skr. resp.): zajtra, eventuálne, respektíve pozajtra začnú napúšťať nádrž • možno: prácu dokončia o desať dní, možno aj o týždeň • alebo • či: pošli matku, prípadne, alebo, či otca • zastar.: poťažne • poťažmo

2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete al. výrazu s odtienkom prípustky • poprípade: poobede si môžeš prípadne, poprípade ľahnúť • eventuálne: eventuálne mu napíšem • azda • vari • hoci: nech prídu azda, vari, hoci aj rodičia • zastar.: poťažne • poťažmo

vari 1. uvádza otázku s odtienkom prekvapenia, pochybnosti • var, pís. i var' • variže: Vari, variže sa ho bojíš? • azda • hádam: Azda, hádam mu nechceš pomôcť? • či • čo: Či sa na mňa hneváš? Nepočuješ? Čo si ohluchol?

2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete s odtienkom pravdepodobnosti • var, pís. i var' • možno • azda • hádam: správa sa vari, var, možno až príliš suverénne; azda, hádam sa dočkáme aj lepších čias • asi • pravdepodobne: rodičom asi, pravdepodobne on najviacej pomohol • tuším • nebodaj: kašeľ tuším, nebodaj už ustúpil • menej vhodné snáď • zastar. čajsi

3. p. prípadne 2

že 1. uvádza predmetovú al. doplnkovú vedľajšiu vetu • ako: počula, že ktosi plače, ako ktosi plače; videli ho, že uteká z domu, ako uteká z domu

2. uvádza príslovkovú príčinnú vedľajšiu vetu • lebo • pretože • hovor. i poet. bo: zato nechce ísť do izby, že, lebo sú tam cudzí ľudia; príhodu som porozprával, pretože je poučná • keďže (stojí na začiatku súvetia): keďže bola unavená, ľahla si

3. uvádza príslovkovú účinkovú vedľajšiu vetu • až: tak ju vykrútil, že, až topánky stratila • čo: tak robil, čo sa celý spotil

4. uvádza príslovkovú účelovú vedľajšiu vetu • nech • expr. nechže: dajte mi povraz, že mu zviažem ruky, nech mu zviažem ruky • čo: podaj mi pero, čo sa podpíšem • aby • žeby: prišiel, aby, žeby vrátil dlžobu

5. uvádza dôsledkovú vedľajšiu vetu • takže • tak: motor hučal, že, tak(že) nič nebolo rozumieť • a preto • a tak • a teda: to sa roznieslo, a preto, a tak sa už nik neopovážil navštíviť ho

6. uvádza želaciu vetu • nech: Že, nech sa zdravý vrátiš! • kiež: Kiež múdro vykoná!

7. uvádza zvolaciu vetu • či: Že sa nehanbíš! Či sa nehanbíš!

8. odkazuje na situáciu a uvádza reprodukciu reči tretej osoby • vraj • údajne: že bude horúce leto, vraj bude horúce leto; chlapec údajne ochorel na suchoty

9. p. veru

čiže 1. vyjadruje priraďovací vzťah, vzťah totožnosti medzi dvoma členmi, z ktorých druhý istým spôsobom vysvetľuje, objasňuje význam prvého člena • to jest (skr. t. j.): nastáva znehodnotenie papierových peňazí, čiže, t. j. inflácia • teda • totiž • totižto: v dvadsiatych a tridsiatych rokoch, teda v období medzi dvoma vojnami; cez víkend, totiž, totižto v sobotu pôjdeme na výlet • a to • nespráv. a síce: zdravý človek má vyvinutých päť zmyslov, a to zrak, sluch, hmat, čuch a chuť • alebo: import alebo dovoz by mal byť nižší ako vývoz

2. p. ale 2

totiž pripája vysvetlenie, spresnenie, doplnenie • totižto: je totiž, totižto sám na všetko • vlastne: poznáme sa, sme vlastne krajania • aspoň: aspoň čo sa mňa týka, je to pravda • čiže • hovor. ako: on, čiže, ako náš otec, sa o nás dobre stará

amerikanizovať sa prispôsobiť sa americkému spôsobu života • poameričtiť sa • hovor. poamerikánčiť sa: po dvoch rokoch v USA sa celkom amerikanizoval, poamerikánčil, poameričtil

aspoň 1. vyjadruje želanie podávateľa, pobádanie prijímateľa z hľadiska krajnej miery, situácie a pod. • expr. aspoňže: aspoň(že) nám napísal; aspoňže sa vrátil • čo len • čo i len: keby mi čo (i) len kvety priniesol • prinajmenej • prinajmenšom: musí sa o to prinajmenej, prinajmenšom pokúsiť • minimálne • najmenej: mal by sa jej minimálne ospravedlniť; na to musí mať najmenej strednú školu • nár. balen

2. vyjadruje spodnú hranicu približnosti číselných a iných výrazov, pred ktorými stojí • najmenej • prinajmenej • prinajmenšom: vrhli sa na neho aspoň, najmenej piati; na strome zostalo prinajmenej, prinajmenšom päť kíl čerešní • minimálne • hovor. minimum: na túto prácu potrebuje minimálne, minimum týždeň

3. p. totiž

babrať sa 1. hovor. expr. manipulovať, robiť s niečím nečistým al. robiť tak, že sa pritom človek zašpiní • hovor. expr. paprať sa • špiniť sa: dieťa sa babre, papre, špiní v blate • expr.: rýpať sa • ryť sa • hrabať sa • prehrabávať sa • nár. bŕsť (v zemi, v odpadkoch) • vŕtať sa (v nose) • expr.: gebriť sa • fafrať sa • čičrať sa • bŕľať sa: decko sa pri jedle celé gebrí, fafre; čičrať sa v zemi, v prachu

2. hovor. expr. pomaly, zdĺhavo a obyč. nešikovne niečo robiť • hovor. expr.: paprať sa • piplať sa • prplať sa: s montovaním súčiastky sa babre, piple už pol dňa • hovor. expr.: šiplať sa • šušmať sa • šuchtať sa • titlať sa • fafrať sa: šiple, šušme sa s prípadom dlho • expr.: šmotkať sa • šmotlať sa • expr. zried. šmatlať sa • rýpať sa: neviem, čo sa s robotou toľko šmotká, šmatle, rýpe • hrať sa • ihrať sa (pomaly, ale dôkladne robiť): hrá sa, ihrá sa s čistením obloka do večera • zdržiavať sa (dlho a obyč. neefektívne robiť): nezdržiavajte sa, nebabrite sa s prezliekaním • expr. cifrovať sa: čo sa s tým toľko cifruje • hrub.: kašlať sa • kašľať sa • vulg. srať sa

3. p. zaoberať sa

čičrať sa p. babrať sa 1

babušiť expr. priveľmi, teplo obliekať • hovor. baliť: babušia, balia deti do periniek • zakrúcať • zamotávať: babušiť, zakrúcať dieťa nie je zdravé

báči, báčik, báčino, báčinko p. ujo 1, dedo 2

bakšiš 1. p. obslužné 2. p. úplatok

báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strach • desiť sa • ľakať sa • hroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmy • strachovať sa • stráchať sa • strašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť? • mať obavu • obávať sa • triasť sa • expr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúšku • expr. byť pokakaný • fraz. expr.: mať plné nohavice/gate • púšťať do nohavíc/do gatí

2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť sa • mať starosť • obávať sa • mať obavu • byť ustarostený • chvieť sa • triasť sa • kniž. trnúť • tŕpnuť • stŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorel • strachovať sa • stráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujú • hovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti

strašiť sa p. báť sa 1

baviť 1. poskytovať zábavu • zabávať • rozveseľovať • obveseľovať: baviť, zabávať, rozveseľovať spoločnosť • rozptyľovať (zbavovať zlej nálady): rozptyľoval nás vymyslenými príbehmi

2. poskytovať potešenie, vzbudzovať záujem • tešiť • zaujímať: nič ho nebaví, neteší, nezaujíma; baví, teší ho spievať

3. odvádzať od (dôležitej) činnosti • zabávať • zdržiavať: baviť, zabávať, zdržiavať pri práci • oberať o čas: Nebavte nás, neoberajte nás o čas zbytočne!

tešiť 1. spôsobovať radosť, poskytovať potešenie • blažiť • oblažovať • potešovať • obšťastňovať: tešilo, blažilo, potešovalo ho vedomie úspechu; dar ho dlho obšťastňoval • baviť • zaujímať • hovor. interesovať (prinášať potešenie, vzbudzovať záujem): baví ho šport; nič ho nebaví, nezaujíma • upútavať: všetko nové ho upútava • lahodiť (spôsobovať lahodný pocit): reč mu lahodí

2. poskytovať útechu v žiali, v nešťastí a pod. • potešovať • utešovať: kamaráti ho tešia, potešujú, utešujú, že sa uzdraví

bažiť p. túžiť

lakomiť sa silno túžiť po hmotných veciach, výhodách • bažiť • dychtiť: lakomí sa na cudzie; dychtí po výnosnom obchode • expr.: pachtiť sa • zháňať sa • pejor. mamonárčiť (získavať bohatstvo): pachtí sa, zháňa sa za peniazmi; celý život len mamonárči • byť lakomý • lipnúť (byť pripútaný k niečomu): lakomí sa na peniaze; lipne na ziskoch

lipnúť 1. byť silno pripútaný k niekomu, niečomu: lipne na svojich deťoch • expr. visieť: lipne, visí na svojom majetku • kniž. zastar.: ľpieť • ľnúť • kniž. zried. lipieť: lipel na svojej matke • ľúbiť • mať rád (lipnúť s láskou): ľúbi, má rád nové knihy • túžiť • bažiť • dychtiť (lipnúť s túžbou): túži, baží po peniazoch

2. p. lepiť sa 1

túžiť pociťovať silnú túžbu mať niečo, dosiahnuť niečo, veľmi niečo chcieť: túžiť za porozumením, za domovom; túžiť po pokoji • bažiť • dychtiť (vo veľkej miere): baží po dobrom jedle; dychtí vládnuť nad rodinou • kniž.: prahnúť • žízniť: prahne, žízni po láske, uznaní • kniž. lačnieť: lačnie za vzdelaním • zried. smädiť: smädia po krvi • expr.: mrieť • zmierať • umierať • hynúť • horieť (obyč. pri silnej citovej náklonnosti k niekomu): mrie, umiera za milým • zried. žiadostiť (žiadostivo túžiť): nik po nej nežiadostí • expr. umárať sa (trápiť sa túžbou): umára sa za deťmi, za ženou • expr. triasť sa (s nedočkavosťou): trasie sa za funkciami • vzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za deťmi • rojčiť (s túžbou premýšľať): rojčiť o šťastí, o vzdialených krajinách • expr.: divieť • šalieť (sa) • šialiť sa • hovor. expr.: blaznieť • blázniť sa (nápadne prejavovať vášnivú túžbu za niečím, niekým): divie, šalie (sa) za autami, za hokejom; blaznie, blázni sa za dievčatami • hovor. expr. letieť (na niekoho); (žiadostivo túžiť): letí na peniaze, na mužov • lakomiť sa • expr. pachtiť sa (za majetkom, peniazmi) • nár. expr. pašmať sa

bdieť 1. v noci byť bez spánku • nespať • byť hore: bdela, nespala, bola hore celú noc

2. prejavovať konkrétnu starostlivosť o niekoho, niečo • bedliť • dávať pozor: bdejú, bedlia nad čistotou parku; dávať pozor na svoje zdravie, bdieť nad svojím zdravím • starať sa • dbať: starať sa, dbať o to, aby všetko bolo v poriadku • dozerať • dohliadať: dozerá, dohliada na pracovníkov • strážiť: stráži hranice

dozerať sledovať, aby sa niečo zlé, neželateľné nestalo • dohliadať: učiteľ dozeral, dohliadal na žiakov • dávať pozor • mať/vykonávať dozor: strážnik dával pozor, aby bola zamknutá brána; školník mal dozor v šatni • prizerať • bdieť • bedliť: prizerala na vnučku (Timrava); bdela, bedlila nad správnou výživou svojich detí • hovor. merkovať: staršie deti merkovali mladšie • varovať • opatrovať (deti al. starých ľudí): opatrovala starkých v chorobe • kontrolovať • robiť kontrolu • robiť inšpekciu (dozerať sústavne al. pravidelne): kontrolovať, robiť kontrolu potravín • hovor. zastar. inšpicírovať: jeho povinnosťou bolo inšpicírovať • chrániť • ochraňovať • strážiť (poskytovať aj ochranu): chrániť deti pred úrazom; strážiť materiál • hovor. zastar. vartovať • kniž. striezť • zastaráv. striehnuť: poslali ho vartovať, striehnuť záhradu

hájiť 1. chrániť pred vstupom, pred odcudzením a pod. (ako hájnik) • strážiť: háji, stráži vinicu, sad • hovor. expr. vartovať: vartuje hrozno • dohliadať • dozerať • chrániť: dohliada na zver v lese, chráni ju • držať stráž • mať stráž: drží stráž nad revírom, má stráž v revíre • hovor. hájničiť (byť hájnikom)

2. p. brániť 1, stáť¹ 4

chrániť poskytovať ochranu • ochraňovať • brať do ochrany: deti treba chrániť, ochraňovať pred úrazom • strážiť • byť na stráži • držať stráž (chrániť pred vstupom, odcudzením a pod.): strážiť svoje územie • brániť • obraňovať (nedovoliť škodlivo zasahovať): prírodu treba brániť pred vandalmi • nár. verestovať: verestuje rodinu • hájiť • obhajovať (chrániť argumentmi): háji, obhajuje slabších • kniž. zried. štítiť (Kukučín) • kryť: zákopy kryjú vojakov • hovor. dekovať (odvádzať do bezpečia): dekuje deti pred rozhnevaným otcom

p. aj šetriť 3

strážiť držať stráž, ochranu pri niečom, pri niekom, aby sa nestalo niečo škodlivé, aby sa niečo nestratilo a pod. • dávať pozor • mať stráž • byť na stráži: v lete stráži vinohrad, má stráž, je na stráži vo vinohrade; na kúpalisku dáva pozor na svoje veci • varovať • hovor.: vartovať • merkovať: ostala doma varovať, vartovať deti; merkuje (na) husi, aby neušli • dozerať • dohliadať: dozerať, dohliadať na čistotu, na poriadok, na chorého • zastaráv. striehnuť • kniž. striezť: striehne si svoj pozemok; strežie si tajomstvo, majetok • bdieť • bedliť (trvalo sa starať, aby niečo prebiehalo želateľným spôsobom): bdie, bedlí nad spravodlivosťou rozsudku, nad výchovou detí

p. aj chrániť

beda vyjadruje bedákanie, zúfalstvo, strach, hrôzu, zdesenie a pod. • beda, prebeda: beda/beda, prebeda, čo len s nami bude • bože/bože • prebože: bože/bože, prebože, veď nás tu skántria • božemôj • boženku • božičku: božemôj, boženku, ako to vyzeráš • kriste • kristepane: kriste, kristepane, kam sa teraz podejeme • jaj • och: Jaj, och, čo si to spravil?

bože vyjadruje obavu, starosť, bôľ, žalosť, strach, hrôzu, zúfalstvo, prekvapenie, údiv a pod. • božemôj • panebože: bože, božemôj, veď sa odtiaľ nedostaneme; Panebože, kde sa tu berieš? • preboha • kriste • kristepane: Preboha, kristepane, čo nás ešte čaká? • boženku • božičku: boženku, božičku, ale som sa zľakol • prekristapána • prepánajána: Prepánajána, ako si tam vyliezol? • ježišmaria • ježišmária • ježišmáriajozef • máriajozef • šmáriajozef: ježišmária, máriajozef, veď sa môžeš zabiť • prepánakráľa

p. aj beda

božičku 1. p. beda 2. p. bože

bedačiť p. živoriť

živoriť žiť, jestvovať v zlých životných podmienkach (o ľuďoch, o rastlinách, aj o veciach); žiť v núdzi, v biede (o ľuďoch) • biediť • expr.: bedačiť • bedárčiť: ľudia na predmestí živorili, biedili, bedačili z malého platu; stromy živorili bez vlahy • hovor. expr. vegetovať: ku koncu mesiaca sme už iba vegetovali • expr. príštipkárčiť: príštipkárčil ako opravár obuvi • nár. hriebať (Kálal) • trpieť núdzu • expr. trieť biedu: počas vojny obyvateľstvo trpelo núdzu, trelo biedu • hovor. expr.: troškáriť • trochárčiť • trocháriť: troškária, trochária na malom majetku • expr.: žobráčiť • brdárčiť • kniž. strádať: celý život strádali • expr. ziabnuť: ziabnuť na malom plate (Jesenská) • fraz.: žiť zo dňa na deň • žiť z ruky do úst • žiť ako ryba na suchu

bedárčiť p. živoriť

besedovať neoficiálne, nenútene sa rozprávať (obyč. v širšom kruhu) • debatovať • zhovárať sa • konverzovať • hovor. diškurovať (sa): besedovali, debatovali, zhovárali sa, diškurovali (sa) o novom filme • expr. baviť sa (nezáväzne): O čom sa bavíte, besedujete? • zastar.: dišputovať • rákošiť • nár. kočendovať

p. aj diskutovať

diskutovať vymieňať si názory na problémy (obyč. v širšom kruhu): poslanci diskutovali o návrhu zákona • rokovať • prerokúvať • prerokovávať • kniž. pertraktovať (oficiálne diskutovať): rokovať o stanovách spolku; budeme prerokúvať, pertraktovať vec na ministerstve • radiť sa (diskutovať s úmyslom dávať si rady): radiť sa o novom pláne • konzultovať (diskutovať s odborníkom): konzultovať s lekárom o zdravotnom stave • besedovať • debatovať • konverzovať (neoficiálne, nenútene diskutovať): besedovali, debatovali o novom filme • rozprávať sa • zhovárať sa • hovor. diškurovať (sa): zhovárali sa, diškurovali o dovolenke • expr. baviť sa (veselo, nezáväzne diskutovať): bavili sa pri pive • zastar.: dišputovať • rákošiť • nár. kočendovať

rákošiť 1. p. vystrájať¹ 2. p. besedovať

vystrájať¹ robiť kúsky, ktoré okolie prijíma negatívne, ktoré spôsobujú nepríjemnosti; neviazane, neprimerane sa správať • vyvádzať • vyčíňať: nedospelí chlapci vystrájajú, vyvádzajú nezbedy; vyčíňanie bandy • expr. stvárať • hovor. zvádzať: Čo tam vedľa stvárajú?; stvárať kúsky, čertoviny, neprístojnosti, nezbedy; zvádzať hlúposti • vymýšľať • zried. paratiť: deti stále čosi vymýšľajú • hovor. expr.: garazdovať • garazdiť • robiť garazdu: nič nerobia, iba sa povaľujú a robia garazdu • expr.: besnieť (sa) • besniť (sa) • divieť • šalieť (sa) (veľmi vystrájať) • nezbedníčiť • robiť nezbedu/nezbedy • robiť neplechu/neplechy • robiť pestvá (vystrájať zo samopaše) • hovor. beťárčiť • šantiť • šantovať • robiť šanty • robiť šibalstvá • robiť huncútstva (vystrájať žartovné, huncútske kúsky) • expr. rákošiť (Hviezdoslav) • hovor. expr. šarapatiť • zried. vrtošiť • zastaráv.: všetečiť • všetečniť (Šoltésová) • fraz. expr. nezmestiť sa do kože

beťárčiť p. vystrájať¹

beztak hovor. 1. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • aj tak • i tak: poďme domov, beztak, aj tak už nič neurobíme; nechaj ho, beztak, i tak si urobí po svojom • ani tak (iba v záporných vetách): vráťte sa, beztak, ani tak už tam nič neuvidíte

2. dopĺňa výpoveď a modifikuje pripojený výraz s cieľom podať isté vysvetlenie • aj tak • i tak • tak či tak: ty mu beztak, aj tak dobre neporadíš; odíďte, lebo mu beztak, i tak iba zavadziate; beztak, tak či tak mu nik neuverí • jednako • jednak: ale vy mu jednak(o) nepomôžete • hovor. beztoho: Za chlapcom sa nerozbehol, beztak, beztoho by ho nebol dobehol. • fraz.: napriek tomu • napriek všetkému • napriek tomu všetkému

3. p. predsa 2

predsa 1. uvádza vetu s funkciou pôsobiť na prijímateľa • veď: predsa, veď nemôžeš jesť iba čokoládu • poet. preds' (Smrek)

2. zdôrazňuje očakávané al. opačné stanovisko podávateľa výpovede • jednak • jednako: predsa, jednak(o) im budeme musieť pomôcť • aj tak • i tak • tak či tak • ale aj tak • no aj tak • hovor. beztak: aj tak, tak či tak, beztak si myslím, že je to dobrý človek • poet. preds'

3. p. ale 1

rovnako 1. rovnakým spôsobom, rovnakou mierou, rovnakým dielom (op. rozdielne, rozlične) • jednako: urobili to rovnako; chlapci sú rovnako, jednako starí • takisto • práve tak: s nimi sa to skončilo takisto, práve tak • zhodne • súhlasne • totožne • identicky: zhodne, súhlasne, totožne svedčia všetci pozvaní; pri prieskume postupovali identicky • kniž. paritne: vo výbore sú paritne zastúpené všetky strany • narovnako • najednako • najedno (v spojení so slovesami vyjsť, prísť): aj tak to vyjde narovnako, najednako, najedno • nemenej • niemenej, pís. i nie menej: dosiahli nemenej, niemenej dobré výsledky • detto: platí to rovnako, detto • zastar. rovnak (Dobšinský) • zastar.: rovne • rovno (Kalinčiak, Vajanský) • nár. zároveň (Timrava)

2. vždy takisto, bez zmeny, rovnakým spôsobom • jednako: stravuje sa stále rovnako, jednako • nezmenene • neinak • neináč: rovnako, nezmenene, neinak sa oblieka už niekoľko rokov • nepremenne: nemusí byť práve a nepremenne slúžkou

porov. aj rovnaký

3. zdôrazňuje platnosť výpovede (s odporovacím odtienkom) • jednako • jednak: rovnako, jednako je to len pravda • aj tak • i tak • beztak: je to aj tak, beztak nepravdepodobné

4. p. aj 2 5. p. napoly 1

bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačia • expr. bežkať: dievčatko bežká oproti • expr.: hnať sa • uháňať • upaľovať • upínať • trieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za nami • expr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcom • cválať: kone cválajú opreteky • kniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jachá • expr.: letieť • páliť • prášiť • frčať • fičať • fŕľať • frndžať • frngať • rafať • hafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesť • expr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami? • hovor. expr.: mastiť • mazať • švihať • šibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalej • slang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasa • hovor. expr.: sypať sa • padať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte! • hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto! • kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú? • kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľať • uvíjať • trtúľať • trtúliť • frňať

p. aj ponáhľať sa

2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2

hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vody • expr.: kydať • šústať • trieskať • plieskať • cápať • trepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zem • expr. prášiť: práši do sliepok kameňom • zahadzovať • odhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do koša • metať • miesť • šľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tváre • šúchať • pigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky

p. aj sádzať 1

2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykať • triasť: kôň hádzal, triasol chvostom • trepať • trepotať • šklbať: trepať, šklbať rukou • otriasať • potriasať • natriasať • zmietať: loďou otriasalo, zmietalo • socať: v záchvate ho socalo • expr. hegať: električkou hegá

prášiť 1. p. bežať 1 2. p. hádzať 1, strieľať 1

strieľať 1. vypúšťať strelu zo strelnej zbrane • páliť: strieľať, páliť z dela, z pištole; strieľa, páli po nepriateľovi • expr.: prášiť • ráchať: naslepo za ním práši z revolvera; rozzúrene ráchajú do davu • vystreľovať (viac ráz): na svoju obeť vystreľoval spoza stromu

p. aj poľovať

2. prudko usmerňovať loptu, puk a pod. do cieľa • dávať • kopať: strieľať, dávať, kopať gól

3. porov. zastreliť 4. porov. utiahnuť si

vrhať 1. prudkým pohybom spôsobovať let niečoho • hádzať: vrhal, hádzal guľou • expr.: kydať • šústať • trieskať • plieskať • cápať • trepať: kydá, trieska všetko na kopu; cápe taniere o zem • expr.: prášiť • šibať: prášil, šibal kamienky do vody; šibať blesky • zahadzovať • odhadzovať (vrhať preč, od seba): mal vo zvyku odhadzovať papiere na zem • metať • vmietať • miesť (niečo sypké): metá, metie sneh do tváre • nár. lúčať: lúčal kamienky ďaleko od seba

2. porov. vohnať 2 3. p. rodiť 1

bielučký, bielučičký, bielunký, bielulinký p. biely

biely ktorý má farbu ako mlieko, sneh, ľalia a pod.: biele zuby, biele šaty • snehobiely • mliečnobiely: biele, snehobiele šaty nevesty; biela, mliečnobiela pokožka • jasnobiely • kniž.: bieloskvúci • belostný (krásne, žiarivo biely): bieloskvúce plecia, belostný mramor • cínovobiely (biely ako cín): cínovobiela farba • kriedový (biely ako krieda): kriedová tvár • pren. alabastrový • mramorový (obyč. o pokožke, tvári a pod.) • porcelánovobiely • porcelánový (biely ako porcelán; obyč. o tvári) • perleťový (biely a lesklý ako perleť) • platinový (biely ako platina) • mliečny (farbou podobný mlieku): mliečne sklo • žltobiely (biely so žltým nádychom): žltobiele vlasy • modrobiely (biely s modrým nádychom): modrobiely dym • sivobiely • belavý • šedivobiely • popolavobiely • špinavobiely (biely s nádychom do siva): sivobiele, šedivobiele mraky; popolavobiele vlasy; špinavobiele múry domov • striebrobiely: striebrobiely kov • pren. srienistý: srienistá hlava starca • pren. snežný (Kalinčiak) • expr.: bielučký • bielučičký • bielunký • bielulinký: bielu(či)čká, bielu(li)nká košeľa • zabielený • zabelený (ktorý sa stal bielym): zabielené, zabelené ruky od vápna • pribiely (príliš, nápadne biely): pribiela tvár

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)

búšiť¹ p. udrieť 1

búšiť² p. biť 1, 3

pulzovať (o krvi, o srdci) pravidelne narážať, udierať a pritom vydávať temný zvuk • biť • kniž. tepať • kniž. zried. tepotať: v žilách mu pulzuje, bije, tepe horúca krv; srdce mu bije, pulzuje rýchlejšie pri spomienke na rodinu • tĺcť • tlkotať • klopať (o srdci) • búchať • búšiť • buchotať (hlasno, výrazne): srdce mu divo búcha, búši/buchoce; búšenie krvi • skákať (hlasno, nepravidelne; o srdci): od strachu jej srdce divo skáče

udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte) • buchnúť • búšiť • bachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta! • expr.: trepnúť • tresnúť • tresknúť • capnúť • capiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadku • klepnúť • klopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlave • expr.: čapnúť • čapiť • ťapnúť • bacnúť • pacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíka • expr.: rachnúť • rafnúť • švacnúť • chňapnúť • chlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlave • hovor. expr.: praštiť • chmeliť • pleštiť • treštiť • expr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústa • švihnúť • šľahnúť • šibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútom • česnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez oči • kniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčom • plesnúť • plesknúť • pľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líci • expr.: zaťať • seknúť • reznúť • rubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebrá • expr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po pleci • dať zaucho • expr.: facnúť • fľasnúť • fľasknúť • fľusnúť • fľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústach • expr.: streliť • struhnúť • vylepiť • hovor. expr.: zasoliť • vysoliť • prisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolím • expr. priložiť: jednu mu priložil • expr.: drgnúť • ďugnúť • durknúť • hrknúť • zried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbta • expr.: druzgnúť • luznúť • liznúť • lupnúť • lopnúť • hovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätá • hovor. expr.: fuknúť • šuchnúť • šupnúť • pifnúť • flingnúť • flinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, pifla • nár. klknúť (Chrobák) • hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je ticho • expr.: zavaliť • zaraziť (prudko): zavalil ho po papuli • expr.: ovaliť • orútiť • omráčiť • ochmeliť • obúšiť • olomáziť • ohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškom • expr.: ohlôniť • opáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekoho • expr.: pretiahnuť • obtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňom • fraz. uštedriť buchnát/zaucho

2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať

drieť sa 1. expr. ťažko a namáhavo pracovať • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • hrdlovať • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť • chlopotiť sa • klopotiť • klopotiť sa: naši otcovia dreli, hrdlačili na poli od svitu do mrku • expr.: otročiť • mozoliť • hlušiť • moriť sa • mordovať sa • plahočiť sa • robotiť • nádenníčiť • expr. al. hist. robotovať • hovor. expr. koňovať: otročí, hluší, morduje sa každý deň pri stroji • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá za troch • expr.: katovať sa • strháňať sa • expr. zried. vajatať (sa): strháňa sa v bani • subšt. makať

2. p. šúchať sa 3. p. učiť sa 1

hlušiť 1. p. biť 2, 4 2. p. drieť sa 1

pracovať 1. konať istú duševnú al. telesnú prácu; vykonávať prácu ako zamestnanie • robiť: celý deň ťažko pracuje, robí; pracovať, robiť v záhrade, za písacím strojom • byť zamestnaný • mať zamestnanie: Kde si zamestnaný, kde pracuješ?; syn nemá zamestnanie, nepracuje • hovor. expr. zarezávať (naplno pracovať): zarezávali sme od rána • expr.: robotiť • nádenníčiť (tuho, ťažko pracovať) • expr. al. hist. robotovať • hovor. expr.: koňovať (ťažko pracovať) • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá to za troch • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • hrdlovať • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť sa • klopotiť sa • plahočiť sa (namáhavo, ťažko pracovať) • expr.: otročiť • mozoliť • hlušiť • moriť sa • mordovať sa (ťažko, namáhavo pracovať): otročí celý deň vo fabrike; hlušiť ako otrok; morí sa, mozolí na poli • subšt.: fachčiť • makať (intenzívne pracovať) • expr. zjemn. robkať: Budete ešte chvíľu robkať?

2. byť v chode, v činnosti • fungovať: prístroj nepracuje, nefunguje • ísť (náležite): motor ide dobre • bežať (najmä o strojoch): stroj beží naprázdno

robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovať • byť zamestnaný • mať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnosti • hovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbe • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • moriť sa • mordovať sa • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť sa • klopotiť sa • mozoliť • otročiť • nádenníčiť • plahočiť sa • hrdlovať • hlušiť • robotiť • robotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovať • potiť sa • šťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokov • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábať • subšt.: makať • fachať • hovor. porábať • expr.: robkať • šemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielni • šuchtať sa • ťahať sa • expr.: smoliť • potiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referát • expr.: lepiť • látať • vyrábať • dávať dokopy • pejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správu • expr.: sekať • súkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršom • babrať sa • expr.: piplať sa • šiplať sa • prplať sa • paprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárni • pejor. kašľať sa • niž. hovor.: ondiať sa • ondieť sa • vulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

2. zaoberať sa istou činnosťou • konať • vykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosť • arch. činiť: činil dobré skutky • podnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadiel • uskutočňovať • realizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model stroja • zostrojovať • konštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastky • produkovať • vyrábať • dorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré víno • montovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovať • muštrovať • porábať (obyč. ručne): majstroval police • tvoriť • utvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

4. byť príčinou niečoho • spôsobovať • zapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónom • kniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

6. p. pokračovať 1

dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiť • dláviť • dáviť • drhnúť • hrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurence • udúšať • zadúšať • zadŕhať • zadrhávať • priškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľan • expr.: tantušiť • tentušiť: chlapci sa v bitke tantušili • nár. expr. krtúšiť

2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviť • tlačiť • pučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkou • gniaviť • mliaždiť • rozpúčať • roztláčať • drviť • váľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilie • expr.: miagať • madžgať • mangľovať • depsiť • depčiť • degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra • potláčať • utláčať • premáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

3. postihovať trápením, bolesťou • moriť • súžiť • sužovať: dusia, moria, súžia ju starosti • trápiť • tlačiť • ťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosť • expr.: gniaviť • dláviť • hrdúsiť • kváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhať • potláčať • tlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosť • zadržiavať • zdržiavať • utajovať • expr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiar • zhášať • zahášať • uhášať: zahášať zvyšky pahreby

škrtiť 1. usmrcovať zovretím hrdla al. bolestivo zovierať hrdlo • drhnúť • hrdúsiť: holými rukami škrtiť, drhnúť niekoho; vrah škrtí, hrdúsi svoju obeť šatkou; kašeľ ho škrtí, drhne, hrdúsi • dusiť • dláviť (neumožňovať dýchať): dym ho dusí v krku; dlávi ma čosi v hrdle • udúšať • zadúšať • zadŕhať • priškrcovať (sčasti) • nár. expr. krtušiť • expr.: tantušiť • tentušiť (Tajovský)

2. p. hatiť 3. p. šetriť 1

tantušiť p. biť 2, škrtiť 1

tentušiť p. biť 2, škrtiť 1

biť sa 1. rozdávať si navzájom údery • ruvať sa • ruť sa: od zlosti sa začali biť, ruvať, ruť • mlátiť sa • tĺcť sa • otĺkať sa • expr.: sekať sa • hlušiť sa • klbčiť sa • chlpčiť sa • prať sa • hovor. pasovať sa: deti sa na lúke pasujú • hovor. boxovať sa (biť sa päsťami) • nár. klčkovať sa • zried. marasiť sa (Tatarka) • expr. lomiť sa (niečím): palicami sa lomia

2. hovor. netvoriť súladný celok • nehodiť sa (k sebe) • hovor. nepasovať: predložené koncepcie sa bijú, nehodia sa k sebe, nepasujú (navzájom) • kričať (pri farbách): farebne doplnky kričia

3. p. bojovať 1, 2

hlušiť sa p. biť sa 1

klbčiť sa p. biť sa 1

chlpčiť sa p. biť sa 1

blahorečiť p. chváliť 2, žehnať 2