Synonymá slova "��bo����" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 122 výsledkov (2 strán)

  • ateistický vychádzajúci z ateizmu, založený na ateizme popierajúcom náboženské učenie o existencii Boha (op. teistický): ateistické presvedčenienevereckýneveriaci (v náboženskom zmysle; op. veriaci): neverecké knihy; neveriaci, ateistický človeknenáboženský (op. náboženský) • expr. bezbožný: nenáboženská, bezbožná výchovapejor.: neznabožskýneznajbožský: neznabožská, neznajbožská mládežmaterialistický (zdôrazňujúci hmotnú podstatu sveta a druhotnosť vedomia; op. idealistický): ateistický, materialistický svetonázor; ateistické, materialistické videnie


    bábo p. dieťa 1


    dieťa 1. nedospelý človek do 15. roku • hovor. decko: teší sa ako dieťa, deckoexpr. drobec: vziať drobca na rukyexpr.: špuntštopeľštupeľ (malé dieťa): päťročný špunt, štopeľ, štupeľexpr.: fafrnokšprndúľšprndeľratolesť: najmladšia ratolesť rodinyexpr. neviniatko (malé dieťa) • expr.: žubrienkažabec: malý žabecexpr. stvoreniatkohovor. expr. škvŕňaexpr.: svrčekcvrček (malé dieťa) • kniž. pachoľa (malé dieťa) • hovor. expr.: pimprľapimperľapimprlíknovorodenecexpr.: novonarodeniatkonovorodeniatko (práve, nedávno narodené dieťa) • zried. novonarodenec (Timrava)zastar. novorodeňa (Krčméry)dojča (dieťa v prvých mesiacoch po narodení) • nájdenecexpr. najdúch (nájdené dieťa) • kniž. nemluvňahovor.: bábäbábo (novonarodené dieťa) • subšt. kojenec • batoľa (dieťa medzi 1. a 3. rokom života) • subšt. baby [vysl. bejbi]hrub. bastard (o dieťati ako o miešancovi) • hrub.: panghartpankhart (dieťa nemanželského pôvodu) • pren. pejor.: šteňaštenec

    2. p. človek 1


    beda vyjadruje bedákanie, zúfalstvo, strach, hrôzu, zdesenie a pod. • beda, prebeda: beda/beda, prebeda, čo len s nami budebože/božeprebože: bože/bože, prebože, veď nás tu skántriabožemôjboženkubožičku: božemôj, boženku, ako to vyzeráškristekristepane: kriste, kristepane, kam sa teraz podejemejajoch: Jaj, och, čo si to spravil?


    bože vyjadruje obavu, starosť, bôľ, žalosť, strach, hrôzu, zúfalstvo, prekvapenie, údiv a pod. • božemôjpanebože: bože, božemôj, veď sa odtiaľ nedostaneme; Panebože, kde sa tu berieš?prebohakristekristepane: Preboha, kristepane, čo nás ešte čaká?boženkubožičku: boženku, božičku, ale som sa zľakolprekristapánaprepánajána: Prepánajána, ako si tam vyliezol?ježišmariaježišmáriaježišmáriajozefmáriajozefšmáriajozef: ježišmária, máriajozef, veď sa môžeš zabiťprepánakráľa

    p. aj beda


    božemôj 1. p. beda 2. p. bože


    boženku 1. p. beda 2. p. bože


    božičku 1. p. beda 2. p. bože


    bedákať hlasno (slovami, plačom) vyjadrovať pocity žiaľu, bôľu, úzkosti a pod. (nad niečím, niekým) • lamentovaťlamentiťnariekaťhorekovaťbedovaťbolestiťexpr.: fňukaťochkaťbožekať: lamentuje nad nešťastím; stále ochká, božeká, že nemá časkvíliť (pocity žiaľu prejavovať vysokým plačlivým hlasom) • kniž. úpieť: kvíli, úpie, nad stratou blízkeho človekajajkaťjajčaťjojkaťjojčaťjujkaťstenaťstonať (obyč. od fyzickej bolesti): jajčí, stená, že ho od roboty všetko bolí

    p. aj sťažovať sa, plakať


    božekať p. bedákať, nariekať 1


    jajčať expr. vydávať stony od bolesti, strachu a pod. a obyč. pritom vyslovovať citoslovcia jaj, joj, jujexpr.: jajkaťjojčaťjujkať: jajčí, jajká, jojčí, ako keby ho na nože brali; jujká od hrôzyexpr.: jojkaťachkaťochkať (aj pri vyjadrení obdivu, prekvapenia): jojká nad tou krásou; achká, ochká nad svojím osudomstonaťstenaťnariekaťbedákaťlamentovaťhorekovaťkvíliťvzdychaťexpr.: stukaťbožekať: stoná, narieka, bedáka nad svojím nešťastímexpr. ufkať (pri nespokojnosti s niečím): ufká, že mu je zle


    nariekať 1. nahlas prejavovať žiaľ, bolesť (aj fyzickú) • bedákať: narieka, bedáka nad svojím osudomexpr.: horekovaťlamentovaťlamentiťbožekať: horekovala celú nockniž.: žalostiťbolestiť: dlho žalostila nad stratou mužaplakaťslziť (prejavovať žiaľ plačom): srdcervúco plakala; Neslz toľko!expr.: revaťziapaťvrešťaťjojčaťjajčaťjojkaťjajkať (plakať veľmi nahlas): revala, jojčala od bolestivzlykaťfikať (prerušovane plakať): rozprávala a neprestajne vzlykala, fikalaexpr. fňukaťkniž. roniť slzypoet. lkať (Sládkovič, Krasko)stonaťstenaťkvíliť (nariekať a bolestne vzdychať): stonal nad hrobomexpr.: achkaťochkaťskuvíňaťskučaťkňučaťzavýjaťvyť (nariekať prenikavými zvukmi): zavýjať, skučať od žiaľukniž. úpieť (žalostne plakať): úpieť za slobodou

    2. p. sťažovať sa


    biedny 1. žijúci v biede (materiálnej al. duchovnej); trpiaci nedostatkom, zažívajúci útrapy; svedčiaci o tom: biedny tvorchudobný (op. bohatý) • núdznynemajetný (op. majetný) • bezmajetnýbedársky: sú veľmi biedni, chudobní, núdzni; nemajetné, bezmajetné, bedárske pomeryubiedenývybiedenýzastar. ubedovaný: ubiedené, ubedované detiúbohýexpr. neborkýexpr. zastaráv. nevoľný: úbohá, neborká, nevoľná sirotazúboženýzbedačený (biedny telesne i duševne): zúbožení, zbedačení utečencipoľutovaniahodný (vzbudzujúci súcit): poľutovaniahodný mrzákexpr. zbedárenýzbedovanýzbiedenýzried. zabiedenýexpr. zried. živorivý (Tatarka)expr.: prabiednypramizernýprebiednyúbohučký

    2. expr. nevyhovujúci kvalitou, množstvom a pod. • chudobný (op. bohatý): biedna, chudobná strava; biedna, chudobná úrodachatrný (opotrebovaný): chatrné oblečeniechabývetchýnedostatočný: chabé, vetché zdravie; chabé, nedostatočné vedomostislabýexpr.: úbohýmizernýpramizernýžobráckyprabiednykniž. zastar.: mizeráckymizeráblpejor.: všivavývšivácky: slabý, úbohý, mizerný, pramizerný plat; žobrácky, všivavý životexpr. tenký (biedny čo do množstva): tenký zárobokkniž. dezolátnyexpr.: žalostnýprebiednyúbohučký: dezolátny stav, žalostný výsledokexpr.: psípsovskýpsotný

    p. aj slabý, zlý

    3. p. chudý 4. p. bezmocný 2


    strápený vysilený fyzickým al. duševným trápením; svedčiaci o tom • utrápenýusužovanýzried. usúžený: stretnúť priateľa strápeného, utrápeného, usužovaného; usúžené srdce (Hviezdoslav)ustaranýustarostenýzastaraný (utrápený starosťami): ustaraná, ustarostená matkasklesnutýkniž. skleslý (fyzicky al. duševne ochabnutý): sklesnutá, skleslá tvár vyjadrovala rezignáciuunavenývyčerpanývysilenýzmorenýumorený: pohľad na chorobou unavené, vyčerpané, vysilené, zmorené, umorené dieťastrhanýhovor. sťahanýexpr.: zničenýzdrvený (veľmi strápený, s viditeľnými stopami trápenia): vyzerala strhaná, sťahaná, zničená; zdrvený pohľadzúboženýubiedenýzastar. ubedovaný (vyzerajúci veľmi úboho, biedne): zúbožené, ubiedené telo; ubedovaná hlavička (J. Kráľ)ubolenýexpr. zried.: uboľavenýubolestenýpren. dolámaný (bolesťou strápený, unavený): ubolená duša; uboľavený, ubolestený zrak; ledva zložil do postele svoje dolámané údyexpr.: umučenýzmučenýskatovanýstýranýutýranýzried. utrýznený (strápený mučením, týraním): bezvládne, umučené, zmučené, skatované, stýrané telo; plačom sa jej chvela stýraná, utýraná, utrýznená hruď


    úbohý 1. ktorý vzbudzuje súcit, poľutovanie • poľutovaniahodný: úbohý, poľutovaniahodný tvor, človekbiedny: biedna vdovaexpr.: neborkýnevoľný: nik sa nezľutoval nad neborkými sirotami; dieťa moje nevoľnéubiedenýzúboženýzbedačenýzastar. ubedovaný (telesne i duševne zničený): fotografie ubiedených, zúbožených, zbedačených ľudí postihnutých zemetrasením; tábory pre zúbožených, zbedačených utečencov; ubedovaná hlavička (J. Kráľ)nešťastný (ktorého stihlo nešťastie): zaplakala nad nešťastnou rodinouexpr. hriešny: hriešna stvoraexpr.: úbohučkýpreúbohýhovor. expr. uhriešený (J. Horák)expr. zried.: zbedárenýzbedovanýzbiedený

    2. p. biedny 1, 2, slabý 2, mizerný 1 3. p. obmedzený 1, nízky 2


    zničený 1. ktorý má narušené fungovanie, ktorý stratil pôvodnú podobu, funkciu a pod. • poškodený: zničené, poškodené rádiopokazenýskazený: pokazený, skazený strojznivočenýspustošený: znivočený, spustošený krajexpr.: zdecimovanýzhumpľovanýzdevastovanýspľundrovanýzruinovaný: vojnou zdecimovaná, zdevastovaná, zruinovaná Európa

    2. expr. duševne al. telesne podlomený • expr. znivočenýutrápenýstrápený: sadla si celkom zničená, utrápenázmorenýumorenýzdrvenýzúboženýubiedenýusužovaný: bol zmorený ťažkou prácouvyčerpanýunavenýukonanýustatý (zbavený síl): prišiel z práce vyčerpaný, ukonanýzlomenýexpr.: dobitýdokatovanýukatovanýskvárenýzdecimovanýhovor. expr.: skapatýzmordovaný: celý je dobitý, skapatýhovor.: hotovývyradenýhovor. trop (neskl.) • expr. groggy (neskl.) • subšt. kaput (neskl.): po zápase bol hotový, groggy


    zúbožený p. strápený, úbohý 1


    bo p. lebo 1, že 2


    lebo 1. uvádza príčinnú vedľajšiu vetu • pretože: nenavštívil nás, lebo nemal čas; stretnutie sa neodohralo, pretože súper neprišielkeďžekeď (stojí zvyčajne na začiatku súvetia): keď si nám pomohol, pomôžeme aj my tebe; keďže bol malý, nevzali ho so sebouhovor. i poet. bo: odišiel z domu, bo sa pohádal so ženouzastar. síce (Dobšinský)nespis.: nakoľko • poneváč

    2. p. alebo 1 3. p. že 2


    že 1. uvádza predmetovú al. doplnkovú vedľajšiu vetu • ako: počula, že ktosi plače, ako ktosi plače; videli ho, že uteká z domu, ako uteká z domu

    2. uvádza príslovkovú príčinnú vedľajšiu vetu • lebopretožehovor. i poet. bo: zato nechce ísť do izby, že, lebo sú tam cudzí ľudia; príhodu som porozprával, pretože je poučnákeďže (stojí na začiatku súvetia): keďže bola unavená, ľahla si

    3. uvádza príslovkovú účinkovú vedľajšiu vetu • : tak ju vykrútil, že, až topánky stratilačo: tak robil, čo sa celý spotil

    4. uvádza príslovkovú účelovú vedľajšiu vetu • nechexpr. nechže: dajte mi povraz, že mu zviažem ruky, nech mu zviažem rukyčo: podaj mi pero, čo sa podpíšemabyžeby: prišiel, aby, žeby vrátil dlžobu

    5. uvádza dôsledkovú vedľajšiu vetu • takžetak: motor hučal, že, tak(že) nič nebolo rozumieťa pretoa taka teda: to sa roznieslo, a preto, a tak sa už nik neopovážil navštíviť ho

    6. uvádza želaciu vetu • nech: Že, nech sa zdravý vrátiš!kiež: Kiež múdro vykoná!

    7. uvádza zvolaciu vetu • či: Že sa nehanbíš! Či sa nehanbíš!

    8. odkazuje na situáciu a uvádza reprodukciu reči tretej osoby • vrajúdajne: že bude horúce leto, vraj bude horúce leto; chlapec údajne ochorel na suchoty

    9. p. veru


    bočiť p. vyhýbať (sa) 2


    gániť pejor. neprívetivo, zlostne, obyč. zboku na niekoho pozerať • zazerať: nemajú sa radi, gánia, zazerajú na sebaexpr.: fľochaťfľočiťfľošiť: nahnevano fľochala, fľočila na protivníkanár. bočiťzastar. zahliadaťexpr. škúliť: zlostne na mňa škúli, ako by som mu bol obed zjedolmračiť saškarediť samraštiť sa (celkove prejavovať nevôľu) • kniž. nevražiťnár. murgotiť sa (Chrobák)


    obchádzať 1. ísť okľukou, oblúkom okolo niekoho, niečoho • obchodiťvyhýbať sa: obchádza, obchodí jamy, blato; vyhýba sa jamám, blatu; aj psy ho obchodiabočiťstrániť sa (nechcieť sa stretnúť s niekým, s niečím): bočí od susedov, stráni sa známych; zďaleka bočí od školy

    2. ísť popri niečom, niekom • obchodiťprechádzať: cesta obchádza, obchodí ich dom, prechádza popri ich domemíňať: autobus míňal radnicuobiehať: auto obiehalo bicyklistu

    3. brať do svojej moci (o telesných al. duševných stavoch) • obchodiťzachvacovaťopanúvaťovládať: obchádza, obchodí ho chrípka; zachvacuje, opanúva, ovláda ho žiaľzmocňovať sa: zmocňuje sa ich apatiaísťpadať: ide, padá na mňa smútok

    4. zámerne nespĺňať nejakú povinnosť, správať sa nezúčastnene • obchodiťvyhýbať sa: obchádza, obchodí nariadenia; vyhýba sa škole, problémomnerešpektovaťnevšímať sikniž. negovaťodmietaťignorovať: nerešpektuje, nevšíma si predpisy; odmieta príkazy; ignoruje, neguje predpísanú formunedbaťnebrať do úvahykniž. fumigovať: nedbať na mienku niekoho; fumigovať vyhláškuzanedbávaťvynechávať: zanedbáva, vynecháva tréningypráv. opomínať: opomínaný dedič

    5. p. obšmietať sa 1 6. obchádzať si p. predchádzať si 7. p. opatrovať


    pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sahľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otcahovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred sebaupierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieťpáčiťexpr. okáliťexpr. zried.: okáľovaťočiťfraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcichjastriťiskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolíblýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazeraťexpr.: gániťfľočiťfľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočilinazeraťexpr.: nazízaťnakúkaťškúliťpoškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykolvzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z oblokarozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolízízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviťbezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakámehovor.: vykúkaťvykukávaťvykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z oblokahovor. expr.: mumákovaťtrpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

    2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezeraťobzeraťobzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádžekniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciuhovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: okúka okoliefraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacichrozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

    3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovaťškúliťpokukávaťpokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom auteexpr.: bľuskaťfľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčencemrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedkuhádzať očami (po niekom, po niečom)

    4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sahľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhodyvšímať sivenovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnostistarať sadbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestráprizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hreprizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

    5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieťzračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očísálaťprejavovať saukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistotazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

    6. p. hodnotiť


    varovať sa dávať si pozor pred niečím • chrániť sastrániť sa: varuje sa, chráni sa pred nebezpečenstvom; stráni sa podvodníkovbyť obozretný: pred všetkým je obozretnývystríhať savyhýbať (sa)bočiťobchádzať (zároveň nebrať do úvahy): vystríha sa, vyhýba sa zodpovednosti; obchádza predpisy, bočí od problémov


    vyhýbať (sa) 1. odídením, odkročením uvoľňovať niekomu cestu • vyhýnať (sa)uhýbať (sa)uhýnať (sa)ustupovať/ísť z cesty: hnevá sa na mňa, preto (sa) mi už zďaleka vyhýba, vyhýna, ustupuje mi z cestyobchádzať: obchádza rozkopaný chodníkodstupovať savystupovať sa: odstupuje sa, vystupuje sa zástupu detí

    2. zámerne sa vzďaľovať z dosahu niečoho negatívneho, nepríjemného, neželateľného • vyhýnať (sa)uhýbať (sa)uhýnať (sa): vyhýbať (sa), vyhýnať (sa) zbytočným chybámvyvarúvať sa (čoho) • varovať sa (čoho, pred čím) • vystríhať sa: varovať sa, vystríhať sa pred ochorenímchrániť sa: nechránite sa dosť pred prechladnutím; chrániť sa zléhobočiťstrániť sa: bočí od spoločnosti, stráni sa zlaodťahovať sa: odťahujú sa od robotyhovor. expr.: taktizovaťdiplomatizovaťlavírovať (konať vyhýbavo s cieľom neprezradiť zámer): zákulisné taktizovanie, diplomatizovanievykrúcať (sa) (v reči)


    bočka p. sud


    sud nádoba v podobe valca s dvoma kruhovitými dnami: hliníkový sud, sudy plné pivabočka (menší vypuklý sud): bočka vínakaďa (veľká otvorená sudovitá nádoba): kaďa na kvasenie kapustybarel (kovový sud na naftu, benzín a pod.) • okovnár. okovnák (drevený okovaný sud)


    bočník p. pobočnica


    pobočnica bočný remeň, povrazec, ktorým sa kone pripínajú o voz • postrannicapobočok: uvoľniť koňom pobočnice, postrannice, pobočkybočník


    bočný 1. ktorý sa miestom, polohou nachádza na boku, po strane, vedľa niečoho • postrannýpobočný: bočné, postranné osvetlenie; bočné, postranné dverevedľajší: vedľajšia ulicaodb. laterálny: laterálna lokalizácia, laterálne výhonkyzastar. stranný: stranný pozorovateľ (Kukučín)šport. krídelný: krídelný útočník

    2. p. vedľajší 2, 3, druhoradý 3. p. tajný1


    druhoradý ktorý je z hľadiska významu, dôležitosti, hodnoty až na druhom, resp. ďalšom mieste (op. prvoradý) • vedľajšípodružný (op. hlavný): druhoradý, vedľajší, podružný problém, činiteľdruhotriedny (op. prvotriedny): druhotriedny herecbočnýsekundárnyzried. druhotný: bočná, druhotná záležitosťzastaráv. pobočný: zaoberať sa pobočnými vecamimenejcennýmenejhodnotnýpodradný (ktorý má nižšiu úroveň, menšiu hodnotu): menejcenná, menejhodnotná, podradná prácazried. druhostupňový (Mráz)

    p. aj vedľajší, podradný


    nepriamy jestvujúci, uskutočňovaný bez priamej, bezprostrednej prítomnosti al. súvislosti, obyč. prostredníctvom niekoho, niečoho (op. priamy, bezprostredný) • sprostredkovaný: nepriame, sprostredkované informácie; sprostredkovaná účasť (op. osobná) • kniž. indirektný: indirektný vplyvvedľajšídruhotný: vedľajší, druhotný účinok lieku; nepriamy, druhotný dôkazbočnýpostranný (ktorý nesmeruje priamo): bočné, postranné osvetlenieprenesenýobraznýmetaforický (založený na istej podobnosti, vnútornej súvislosti): nepriame, prenesené pomenovanie; obrazné vyjadreniezaobalenýzastretý: zaobalená reč; zaobalená, zastretá narážka


    okrajový 1. ktorý sa nachádza na kraji, ktorý tvorí okraj niečoho (op. centrálny) • periférny: okrajové, periférne územia; periférne nervstvovzdialenýodľahlýbočný (ktorý sa nachádza smerom od stredu, od centra): vzdialené, odľahlé, bočné uličkykniž. marginálny (ktorý sa nachádza na okraji textu, t. j. na margu): okrajové, marginálne poznámky

    2. p. vedľajší 3, podradný 1


    podradný 1. menej dôležitý (op. prvoradý, hlavný, dôležitý) • podružnýdruhoradýtreťoradý: podradná, podružná, druhoradá, treťoradá vecbočnývedľajšínepodstatnýnedôležitý: bočný, vedľajší, nepodstatný, nedôležitý problém; záležitosť bočného, vedľajšieho, nepodstatného, nedôležitého významuperiférnyokrajový: periférny, okrajový prípad; mať v niečom periférnu, okrajovú úlohukniž. inferiórny (op. superiórny)

    2. ktorý má menšiu hodnotu, horšiu kvalitu • druhotriednytreťotriedny: podradná, druhotriedna, treťotriedna akosť (op. prvotriedny) • druhoradýmenejcennýmenejhodnotnýnekvalitnýnehodnotný (op. kvalitný, hodnotný): druhoradá, menejcenná, menejhodnotná práca; nekvalitný tabak; nekvalitný, nehodnotný tovarpozadný (o obilí horšej kvality) • brakovýsubšt. aušusový (obyč. o tovare zlej kvality, menšej hodnoty) • hrubý: hrubá robota, hrubá stravanízkyzlý (o kvalite)


    postranný 1. umiestnený na strane, na boku; vychádzajúci, smerujúci zo strany • bočný: postranné, bočné osvetlenie; postranné, bočné výhonkyvedľajší (op. hlavný): postranná, vedľajšia ulicaprívesný: prívesný vozíkšport.: pomedznýčiarový (o rozhodcovi)

    2. nekonaný priamo; z nejakého, obyč. nečestného dôvodu skrývaný, utajovaný • tajnýskrytý: netajila sa svojimi postrannými, tajnými, skrytými zámermipobočnýbočný: mať pobočné, bočné úmysly; dostať sa niekam bočnými chodníčkamipokútnynečistýkniž. nekalý: pokútne, nečisté, nekalé zámery, plány


    tajný1 ktorý nie je (obyčajne úmyselne) vystavovaný pozornosti iných, ktorý je skrývaný pred inými; ktorý je známy, prístupný iba zasväteným, kompetentným a pod. (op. verejný) • skrytý (op. otvorený): tajný, skrytý otvor; tajná, skrytá organizácia; v zálohe mal ešte jeden tajný, skrytý tromftichý: tajný, tichý odpor; vec sa uskutočnila s tichým súhlasom šéfautajenýexpr. zakuklený: utajený, zakuklený nepriateľnemenovanýneznámy (ktorý nie je menovaný, známy): informácie z nemenovaného, neznámeho zdrojazatajenýzatajovanýtajenýutajovanýmaskovaný: meno informátora je zatajené, zatajovanénepozorovanýzastar. potajomnýzastar. zried. potajmý (Šoltésová, Kukučín)šifrovaný (utvorený tajnými znakmi): tajné, šifrované písmolingv.: argotovýargotický (majúci charakter argotu): dohovárali sa nejakou tajnou, argotickou rečoudôvernýneverejný (op. verejný): dôverná správa; neverejné hlasovanie, zhromaždeniepostrannýbočný (tajný a zároveň zákerný, nečistý): podozrievali ho z postranných, bočných úmyslovpodzemnýilegálnynelegálnypokútny (tajný z politických, ekonomických, vojenských a pod. dôvodov; op. legálny): podzemná, ilegálna, nelegálna organizácia; ilegálny, nelegálny, pokútny obchod so zbraňamizákulisnýkuloárnykuloárový (týkajúci sa iba úzkeho kruhu ľudí): zákulisný, kuloárny dohovorkniž. ezoterický


    vedľajší 1. nachádzajúci sa v susedstve • susedný: priateľ býva na vedľajšej, v susednej ulicipriľahlý: priľahlé územie

    2. vyskytujúci sa popri hlavnom • bočný: vedľajšia, bočná traťpostranný: postranné uličkypridružený (vykonávaný ako vedľajší): pridružená výrobapobočnýfiliálny (op. hlavný): pobočný závod, filiálna stanicazastar. vicinálny: vicinálna trať

    3. nemajúci podstatný význam, veľkú dôležitosť (op. hlavný) • bezvýznamnýnevýznamnýnedôležitý: tento fakt je teraz vedľajší; bezvýznamná, nevýznamná vecnepodstatný: nepodstatný rozdielnevážny: nevážna rana (Vajanský)podradný (menej dôležitý): podradná otázkapodružný: podružný problémdruhoradýnezávažnýpobočný: druhoradé, nezávažné dokumenty; zaoberať sa pobočnými vecamibočný: bočný zárobokodľahlý: odľahlý problémokrajový: má to len okrajový významepizódnyepizodický: epizódna postava vo filmedruhotný (podmienený niečím iným; op. prvotný): druhotné surovinykniž. sekundárny (op. primárny): sekundárna príčina chorobyexpr. smiešny: smiešne podrobnosti prípadukniž. akcesorický: akcesorická úloha

    p. aj nepodstatný


    boh v náboženskom chápaní bytosť s nadprirodzenými schopnosťami • božstvo: bohovia, božstvá primitívnych národovbôžik (v polyteizme božstvo nižšieho stupňa): pohania majú celú plejádu bohov i bôžikovpoet. hromovládca


    božstvo p. boh


    boľavieť p. chorľavieť


    chorľavieť mať často narušený zdravotný stav • chorieťzried. pochorievať: chorľavel, chorel, pochorieval celý rokbyť chorý (stále): je chorý na prieduškybyť postihnutýtrpieť: je postihnutý, trpí na žalúdokzried. boľavieť (Rázus): mrzutiem a boľaviempolihovaťpolihúvať (chvíľami ležať pri chorobe): polihuje od jariexpr. zried. dengľavieťexpr.: postenávaťpostonávaťpostenkávaťpostonkávať

    p. aj chradnúť


    boľavý 1. p. bolestivý 1, bolestný 1 2. p. nepríjemný


    bolestivý 1. ktorý bolí, ktorý spôsobuje telesnú, zried. aj duševnú bolesť; svedčiaci o bolesti • boľavý: bolestivé, boľavé miesto po operačnom zákroku; bolestivá, boľavá injekciaubolenýrozbolenýrozboľavený: ubolené, rozbolené, rozboľavené údy, kniž. i (pren.) rozjatrený, nezahojený: rozjatrená, nezahojená ranabolestný (častejšie o duševnej, zried. aj o telesnej bolesti): bolestná strata; bolestné vytrhnutie zuba (op. bezbolestné) • citlivý (na bolesť): rana je ešte boľavá, citlivákniž. bôľny (svedčiaci o duševnej bolesti): bôľny vzdych

    2. p. nepríjemný


    bolestný 1. prezrádzajúci, spôsobujúci duševnú, zried. i telesnú bolesť; svedčiaci o bolesti • bolestivý: bolestné, bolestivé lúčenie, precitnutie; bolestný, bolestivý zákrok, pôrod (op. bezbolestný) • boľavý: boľavá clivota, boľavá ranakniž. bôľnytrpkýhorkýsmutný (naplnený trpkosťou, smútkom): bôľny pohľad; trpké, horké sklamanie; smutný úsmevkniž.: strastiplnýstrastnýzried. bolestiplný: strastiplné, strastné obdobie; bolestiplné vzdychyžalostnýkniž.: žalostivýžiaľny (plný bolesti, žiaľu): žalostné, žalostivé, žiaľne nariekaniekniž.: srdcervúcisrdcelomný: srdcervúci, srdcelomný výjav, príbeh, plačexpr., často pejor.: bolestínskytrpiteľský: pozerať s bolestínskym, trpiteľským výrazom v tvárizraňujúcikniž. jatrivý: zraňujúci pohľad na choré dieťa, jatrivá spomienka na nešťastné detstvokniž. sebatrýznivý: sebatrýznivý smútokpoet. golgotský: golgotský kríž (Hviezdoslav)sedembolestný (i poet., ktorý veľa trpel): Sedembolestná Matka Božia, sedembolestná zem (Kostra)expr. prebolestný: prebolestná matkapren.: tŕnitýtŕnistý: tŕnitá, tŕnistá životná cesta

    2. p. nepríjemný


    citlivý 1. schopný vnímať (i jemné) vonkajšie podnety a reagovať na ne • vnímavý: citlivé, vnímavé zmysly; citlivý, vnímavý čitateľ; je citlivý, vnímavý na chladkniž.: senzibilnýsenzitívny: senzibilné, senzitívne orgány, bunky, nervyjemný (rozoznávajúci podrobnosti; obyč. o zmysloch): jemný sluch, hmatčujný (o citlivom sluchu, ušiach) • bolestivýboľavý (citlivý na bolesť): rana je ešte citlivá, bolestivá, boľavádráždivýprecitlivený (ktorý sa ľahko podráždi) • podráždenýrozdráždený (ktorý reaguje na momentálne podráždenie): podráždené, rozdráždené oči; rozdráždená pokožkapricitlivý (príliš citlivý)

    p. aj bystrý 2

    2. ktorý má vyvinutú citlivosť, ktorý má cit; podliehajúci citom, dojmom (o človeku); svedčiaci o dostatku citu, jemnocitu (op. necitlivý) • vnímavý: citlivý, vnímavý človekkniž.: senzitívnysenzibilný: senzitívny, senzibilný typexpr. čujnýcitný (op. bezcitný): čujné, citné srdcekniž. cituplnýcitový: cituplná, citová bytosťemocionálny (riadiaci sa citmi; o človeku) • jemnýjemnocitnýtaktnýopatrnýohľaduplnýkniž. subtílny (ktorý vie jemne vnímať, rozlišovať a tomu primerane reagovať; op. hrubý): je jemná, jemnocitná; taktný spôsob; opatrný, ohľaduplný, subtílny prístupzraniteľnýzried. raniteľný (citovo): (z)raniteľná duša dieťaťachúlostivýháklivýprecitlivenýkniž. útlocitnýpricitlivý (príliš citlivý): je chúlostivá, háklivá, precitlivená na dvojzmyselné narážky; precitlivená, útlocitná dievčina

    3. p. nepríjemný, chúlostivý 2


    nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vecnesympatickýzastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odpornýprotivnýpríkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladuneznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomeryobávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súpertrápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápnedelikátnyháklivýchúlostivýcitlivýexpr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosťnepohodlnýneželanýnevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažounevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotunedobrýnepriaznivýexpr. škaredýhovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocitodpudzujúcinevábnyodpudivýošklivýmrzkýexpr.: hnusnýpaskudnýpotvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robotanevľúdnyneprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanienechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správaniemrzutýexpr.: sprostýhlúpyexpr. zastar.: oštarnýobidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavenízlýzápornýkniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosťtiesnivýomínavýtienistýtônistýzastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky životaexpr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíleexpr.: pálčivýboľavýbolestnýbolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problémexpr. horúci: prežiť horúce minútyzried. mrkotný (F. Hečko)


    bolieť 1. spôsobovať fyzickú bolesť • pobolievať (v menšej miere al. prerušovane): bolí, pobolieva ma hlavaexpr. boľkať (v styku s deťmi) • expr. trešťať (veľmi, prenikavo bolieť): hlava, koleno mu treštílomiť (silno, ako pri lámke): lomí ma celé telopáliť (pálčivo bolieť): oči pália od dymudet. bibieť: bibí ma to

    2. spôsobovať duševnú bolesť, nepokoj • zarmucovať: rodičov bolí, zarmucuje nevďaksúžiťsužovaťumáraťkrušiť (spôsobovať bôľ, žiaľ): súži, umára, kruší ju vedomie, že ľudia zbytočne umierajúpáliťmrzieť: páli, mrzí ho neúspech

    p. aj trápiť


    bozk dotyk perami, ústami ako prejav lásky, nežnosti, úcty, priateľstva a pod., pobozkanie • expr. božtek: dala synovi bozk, božtek na cestupoet. pocel: ľadový pocel smrtihovor.: pyštekpusa: poslal jej vzdušnú pusu


    božtek p. bozk


    bozkať dotknúť sa perami niekoho, niečoho pri prejave lásky, nežnosti, úcty a pod. • pobozkaťdať bozkexpr. dať božtek: bozkal, pobozkal žene ruku; dať niekomu bozk, božtek na ústa, na čelo, na lícehovor. dať pusu: na rozlúčku si dali pusupoet. pocelovaťdet. bokaťkniž. poľúbiť (Tajovský, Škultéty)vulg. bozať (iba vo výrazoch typu môžeš ma bozať…) • expr., obyč. pejor.: pocuckaťpocmúľať: ešte sa na rozlúčku pocmúľalizbozkávaťvybozkávaťzastar. zľúbať (pokryť bozkami): od radosti ju celú zbozkával, vybozkávalexpr.: vyoblizovaťpooblizovať (pokryť bozkami)


    bozkávať dotýkať sa perami niekoho, niečoho pri prejave lásky, nežnosti, úcty a pod. • dávať bozk/bozkyexpr. dávať božtek/božteky: vrúcne sa bozkávali; bozkáva dieťa, dáva bozk, božtek dieťaťu na čelohovor.: dávať pusu/pusinkupusinkovaťpoet. celovaťzastar. ľúbaťexpr.: lízaťoblizovaťcukrovaťhrdličkovaťexpr., obyč. pejor.: cmúľaťcmuľkaťcuckať: stále sa lížu, oblizujú, cmúľajúzasýpať/zasypávať bozkamiobsýpať/obsypávať bozkami (veľa bozkávať)


    preboha vyjadruje úpenlivú prosbu, strach, údiv, hrôzu a pod. • prepánabohaprekristapánaprekrista: Preboha, prepánaboha, dajte mi už pokoj! Prekrista(pána), veď odtiaľ spadne!božekristekristepane: Bože, kriste(pane), veď sa môže zabiť!prepánaprepánajánaprepánakráľa: Prepána(jána), prepánakráľa, čo to robíte?hovor. expr.: pánapánabekapánajána: Pánabeka, pánajána, čo s nami bude?fraz.: pre živého bohapre boha živého


    božechráň 1. expr. vyjadruje záporný hodnotiaci postoj • expr.: bohchráňbožeuchovajbohuchovaj: nič od teba nechcem, božechráň, bohchráň; božechráň, božeuchovaj, aby mu odporovali; nepriečim sa, božeuchovaj, bohuchovajexpr.: chráňbožechráňbohexpr. zried. chráňpane: nechcem ohovárať, chráňbože, chráňboh, ale nesprával sa pekneexpr.: pánbohchráňpánbochráň: nechce mu ublížiť, pánbohchráňveru nie: nemá príčinu ponosovať sa, veru nie, božechráň

    2. p. nedajbože 2 3. p. nie 1


    nedajbože expr. 1. vyjadruje nemožnosť al. sťaženú možnosť realizovať dej obyč. pomenovaný neurčitkom • expr. nedajboh: dvere nedajbože, nedajboh otvoriť, tak boli zaseknutéhovor. expr.: zabožemôjani za božemôj: vyšli do polovice kopca a ďalej ani za božemôjexpr. nie a nie: v tomto roku nedajbože, nie a nie vyhrať zápas

    2. vyjadruje obavu pred uskutočnením deja • expr.: nedajbohnebodaj: nedajbože, nedajboh, aby teraz prišiel otec; keby nás tu nebodaj našli, bude zleexpr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanepánbohchráň: božechráň, bohchráň, chráňboh, aby nás tu niekto videl; chráňbože, chráňpane, pánbohchráň, aby sa mu niečo staloexpr.: božeuchovajbohuchovajhovor. ešte to by chýbalo: božeuchovaj, bohuchovaj pozrieť sa mu rovno do očí; Ešte to by chýbalo, aby nezmaturoval!


    nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

    2. p. však 4


    božeuchovaj 1. p. božechráň 1 2. p. nedajbože 2 3. p. nie 1


    boží 1. p. božský 2. p. dobrý 4


    božský 1. týkajúci sa Boha • Boží: božské, Božie zákony; božská, Božia vôľa

    2. p. vznešený 1, nádherný 1, výborný


    dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

    2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

    3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

    4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

    5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


    nábožný 1. vyznávajúci vieru v Boha, riadiaci sa zásadami viery, náboženstva (op. bezbožný) • pobožnýzbožný: rodičia boli veľmi nábožní, zbožní, pobožníbohabojný (riadiaci sa zásadami kresťanskej morálky): viedol nábožný, bohabojný životveriaci (majúci vieru v Boha; patriaci k cirkvi): nábožný, veriaci ľud si svojpomocne postavil kostolkniž. religiózny: religiózny človekhovor. božípejor.: svätuškárskypobožnostkárskypobožnôstkarský (prepiato al. pokrytecky nábožný)

    2. p. posvätný 2


    božiť sa p. prisahať sa


    prisahať sa uisťovať o niečom formou slávnostného vyhlásenia al. formou sľubu s odvolaním sa na Boha, Bibliu a pod. • prisahaťzaprisahávať sa: prisahal (sa), že rodinu pomstí; prisahá (sa), zaprisaháva sa, že do domu viac nevkročíveriť sazaverovať sa: musel sa pred všetkými veriť, zaverovať, že on to neurobilbožiť sa: boží sa, že sa polepšídušiť sa (o pravdivosti niečoho uisťovať slovami na moj dušu): stále sa duší, ale nik mu už neverízaklínať sakliať sa (prisahať sa formou kliatby): zaklína sa, že radšej zomrie, akoby mala porušiť sľubnár. hromiť sa (Kálal)expr. biť sa do pŕs (uisťovať o niečom vytŕčavým vyhlasovaním)


    božsky p. výborne 1


    nádherný 1. veľmi, nezvyčajne, obdivuhodne krásny (op. ohyzdný, ohavný, škaredý) • prekrásny: z vrcholu bol nádherný, prekrásny výhľad; mám nádherný, prekrásny pocitskvelý: skvelý hotelobdivuhodnýúžasnýkniž. úchvatný (nesmierne, strhujúco krásny): západ slnka bol obdivuhodný, úžasný; predvádzala úchvatný tanecrozkošnýroztomilýexpr. zastar. rozmilý (milo, príjemne krásny): daroval jej rozkošný, roztomilý prstienokočarujúcioslňujúcioslnivýpodmaňujúcipodmanivý (nesmierne, neodolateľne krásny): jej pohľad bol očarujúci, oslňujúci, oslnivý; oddávať sa podmaňujúcim, podmanivým tónom hudbyexpr.: čarovnýanjelskýkniž.: čarokrásnyprelestný (neskutočne krásny) • poet. lepý: písal čarovné, čarokrásne verše; anjelský, prelestný zjavexpr.: nebeskýrajskýelyzejský (povznášajúco, blažene krásny): z rádia znie nebeská, rajská melódiahovor. expr. božský: má božský hlasexpr.: rozprávkovýrozprávkovokrásny (krásny ako v rozprávke) • expr. bájnyhovor. expr. báječný: na pobreží má rozprávkovú, rozprávkovokrásnu vilu; nádherný, bájny zjav; rozprávkový, báječný životžiarivý (prenikavo krásny): žiarivý úsmevveľkolepýskvostný (nezvyčajne krásny; nesúci znaky bohatstva, moci): veľkolepá scenéria; veľkolepá, skvostná stavbaprepychovýluxusnýblýskavý (s prvkami bohatstva, prepychu): prepychová, luxusná večerná toaletaparádnypompéznykniž. pyšnýexpr. hrdýpoet. hrdokrásny: pyšné, hrdé bralákniž. honosnýzastar. okázalý (nie každodenne krásny, vyrátaný na efekt): parádny koč; pompézny, honosný, okázalý kráľovský sprievodexpr. prenádherný

    p. aj pekný 1, krásny 1

    2. p. výborný


    príjemný ktorý lahodí zmyslom; ktorý prináša radosť, potešenie, pohodu • lahodnýzastar. polahodný: príjemný, lahodný spev; príjemný, lahodný, polahodný vietorblaživýblaženýkniž. blahýoblažujúcislastnýhrejivý (poskytujúci, prinášajúci blaho): blaživý, blažený, blahý, oblažujúci pocit; hrejivé teplo ľudskej dlanepeknýpôvabnýutešený: pekná spomienka, pôvabný večer, utešený deňmilýroztomilýrozkošnýľúbyhovor. chutnýhovor. expr.: chutnučkýchutnulinkýexpr. zastar. rozmilý (vzbudzujúci milotu): milá tvár; milé, roztomilé, rozmilé dievčasympatický (vzbudzujúci sympatie): sympatická spoločnosťdobrý (op. zlý) • hovor. neskl.: fajnpríma: dobrý dojem; fajn, príma prostrediedomácky (príjemný ako doma): domácka atmosférapotešujúcipotešiteľnýradostnýlichotivýoptimistický: potešujúca, potešiteľná, radostná, optimistická správa; lichotivé uznanieľubozvučný (o príjemnom zvuku) • expr.: božskýrajský: božská, rajská hudbaružový: ružové snyexpr. sladkýpren. expr.: medovýcukrový: sladký, medový životpoet. sladkoústy: sladkoústy sen


    výborne 1. s vynikajúcou úrovňou, vynikajúcim spôsobom • vynikajúcoskveleskveloznamenite: výborne, vynikajúco zvládli všetky prekážky; skvele, znamenite si poradili so súpermibezchybnedokonaleideálneperfektne: bezchybne, dokonale sa pripravil na skúšky; perfektne, ideálne zvládli úlohumajstrovskyprvotriedne: majstrovsky, prvotriedne spracovaná témapozoruhodnekniž. excelentneexpr. fenomenálne: pozoruhodne, excelentne, fenomenálne ovláda programovaniehovor. expr. exportne: exportne spracoval prihrávku a vystrelil na bránkuhovor. expr.: ohromneúžasnefantasticky: vie ohromne, úžasne, fantasticky variťhovor.: prímafajnsuper: pri mori bolo príma, fajn, superhovor. tip-topexpr. jedna radosť: oblieka sa tip-top, jedna radosťexpr. božskyhovor. expr. báječnesenzačne: na dovolenke sme sa mali božsky, báječneslang. senzisubšt.: betálne • bohovsky • bohove • bohovo • bezvadne • bezva • senza

    porov. aj výborný

    2. vyjadruje uspokojenie, pochvalu a pod. • dobresprávneveľmi dobre: výborne, dobre, tak som si to predstavoval; správne, veľmi dobre, musíš sa už raz rozhodnúťznamenitevynikajúcoskvele: znamenite, vynikajúco, skvele, to nám vyhovujehovor. fajnhovor. expr.: ohromnefantastickybáječne: fajn, ohromne, s tým som nerátal; fantasticky, báječne, takto sa nám to podaríbravobravó: bravo, výborne, to je úspechsubšt.: bezvadne • bezva • bohove • bohovo • bohovsky

    3. p. ostro 4


    výborný ktorý má najvyššiu mieru akosti, úrovne a pod. • vynikajúciznamenitýprvotriedny: podávali výborné, vynikajúce, znamenité, prvotriedne jedlá; výborný, vynikajúci lekár; dosiahnuť znamenité výsledky; predával len prvotriedny tovarnajlepšívyberaný: pili len najlepšie vínaelitný: elitné publikumvýznamný: dosiahnuť významné výsledkyskvelý: skvelý spoločníkhovor. expr.: báječnýsenzačný: čítal som báječnú knihuexpr. božský: božský nápojexpr. rozprávkový: rozprávkové počasieexpr. úžasný: bol to úžasný človekexpr. hrdý: hrdá hostinahovor. expr. ohromný: je to ohromný odborníkveľkolepý: veľkolepé dieloostrý (o zmysloch): mať ostrý zrakvysokoakostnývysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľneprekonateľnýnezdolateľný (ktorý sa nedá prekonať, zdolať): ako rozprávač je neprekonateľný, nezdolateľnýobdivuhodnýpozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podal obdivuhodný, pozoruhodný výkonzávideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodný životvydarený: vydarený večierokdokonalý (spĺňajúci všetky požiadavky): dokonalý obrazbezchybný (ktorý je bez chýb): bezchybný prekladbrilantnýbravúrny: brilantná, bravúrna hrahovor. expr. fantastický: fantastická hudbaideálnyperfektný: prežili sme ideálnu dovolenkuhovor. expr. exportný: exportná kvalitageniálny: mám geniálne myšlienkyjedinečný: je to jedinečný pracovníkmajstrovský: majstrovské ovládanie strojaoslňujúcioslnivý: oslňujúci, oslnivý výkonslávny: slávny činexpr.: kapitálnykolosálnyfenomenálnykráľovskýnádhernýkrásny (prekračujúci očakávanie): podaril sa mu kapitálny úlovok; prišiel na kolosálne riešenie; dostať kráľovský honorár; nádherný zápas; dosahoval krásne výsledkykniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec umeniakniž. eminentný: eminentný žiakkniž. eklatantný: eklatantný dôkazkniž. excelentnýhovor.: prímatip-topsuper: príma učiteľ; kúpil som si tip-top topánkyzastar. vynikavý (Kukučín)subšt.: bezvadný • bezva: bezvadné, bezva počasiesubšt. bohovský: To je bohovský nápad!subšt. senzi

    p. aj vynikajúci


    vynikajúci 1. ktorý vyniká kvalitou, vlastnosťami, výkonom a pod. • znamenitývýborný: vynikajúci, znamenitý lekár; vynikajúci, výborný výrobokskvelý: skvelé víno, skvelý príklad dobrosrdečnostiprvotriedny: podávali tam prvotriedne jedládokonalý: dokonalý obrazzávideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodnú manželkubezchybný (ktorý je bez chýb): podať bezchybný výkonveľkolepý: veľkolepé stavebné dielovysokoakostnývysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľšpičkový: vyrábať špičkové prístrojejedinečný: je to jedinečný učiteľkniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec operykniž. eminentný: eminentný žiakzastar. vynikavý (Kukučín)geniálny (ako vytvorený géniom) • kniž. fenomenálny: geniálna, fenomenálna hudbabrilantnýbravúrny: brilantná, bravúrna hra na klavírikniž.: famóznyfulminantný: famózna obžalobná rečelitný (najlepší): elitní umelcineprekonateľnýnezdolateľný (ktorý nemožno prekonať, zdolať): ako kuchárka je neprekonateľná, nezdolateľnáobdivuhodnýpozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podať obdivuhodný, pozoruhodný výkonmajstrovský: majstrovské ovládanie loptyohromný: je to ohromný odborníkexpr.: krásnypeknýnádherný: krásne, pekné, nádherné výsledkyslávny: slávny činveľký: veľký spisovateľoslnivýoslňujúciočarujúcikniž. okúzľujúci (pôsobiaci silným dojmom): oslnivý, očarujúci herecký výkonexpr.: kráľovskýbožský: kráľovský, božský nápojexpr. kapitálny: podaril sa mi kapitálny úlovoksvetoznámyhovor. svetový: svetoznámy, svetový chirurghovor. expr. fantastický: fantastická hudbaexpr. úžasný: bol to úžasný človekexpr. kolosálny: objavil som kolosálne riešenieexpr. rozprávkovýhovor. expr. báječný: rozprávkové počasie, videl som báječný filmexpr. skvostný: má skvostnú manželkuexpr. hrdý: je to hrdá stavbahovor.: prímatip-topsuper: príma zápas, tip-top šaty; ten kabát je supersubšt.: bezvadný • bezva • bohovský • hovädský • hovadský

    p. aj vyberaný 2, vzorný

    2. p. významný 2


    vznešený 1. vzbudzujúci obdiv a úctu • kniž.: velebnýmajestátny: vznešené, velebné tóny symfónie; vznešené, majestátne vrchydôstojný: kráčať dôstojným krokomexpr. božský: božská prírodaaristokratickýnoblesnýhovor., obyč. iron. nóbl: noblesné, nóbl pohybyslávnostnýkniž. svätý: slávnostná, svätá chvíľakniž. patriarchálny: patriarchálny zjavexpr. prevznešenýkniž. svetlý: svetlá pamiatka zosnulýchobradný: obradné privítanie

    2. mravne hodnotný • ušľachtilýšľachetný: mať vznešené, ušľachtilé, šľachetné poslaniestatočnýčestný: statočný, čestný čin

    3. majúci vysoké spoločenské postavenie (často v oslovení) • slávny: vznešený, slávny rodurodzený: urodzení pániaristokratickýšľachtický: mať aristokratický pôvod


    cirkevný týkajúci sa cirkvi; cirkvou ustanovený, uznaný, v cirkvi platný • náboženský: cirkevný, náboženský obrad (op. svetský); cirkevný, náboženský rozkolklerikálny (súvisiaci s klérom): klerikálne kruhy, záujmykánonický: kánonické právo, kánonické knihychrámový: chrámová hudba

    p. aj náboženský


    duchovný1 1. súvisiaci s vedomím, myslením, psychikou človeka (op. telesný); týkajúci sa produktov a prejavov vedomia človeka (op. hmotný, materiálny) • duševný: duchovný, duševný rast; duchovná, duševná aktivitamorálnymravný (op. materiálny): morálna, mravná pomoc, silanehmotnýnemateriálny: nehmotné, nemateriálne investícienevýrobný (op. výrobný) • neproduktívny (op. produktívny): nevýrobná, neproduktívna sféra, oblasť

    p. aj duševný

    2. zameraný na duchovnú oblasť, duchovnosť • spirituálnyspiritualistickýmystický: duchovné, spirituálne, spiritualistické stretnutia; spirituálna, mystická hudbanáboženský (op. svetský): stredoveká náboženská poézia; duchovné, náboženské piesneidealistický (op. materialistický): idealistické založenie autora, idealistický princíp

    3. týkajúci sa cirkevnej duchovnej oblasti • kňazský: duchovný, kňazský stavpastoračnýpastorálny: pastoračná, pastorálna činnosť; pastoračné pôsobenie


    náboženský ktorý súvisí s náboženstvom al. s cirkevnou náukou: náboženské presvedčenie, náboženská extáza, náboženská neznášanlivosťduchovný (op. svetský): náboženská, duchovná poéziakniž. religiózny: religiózna výchova, religiózny motív básnekniž.: konfesionálnyzried. konfesijný: konfesionálna príslušnosť; konfesionálne, konfesijné sporycirkevný (súvisiaci s cirkvou): cirkevný rozkol, obradbohoslovnýbohoslužobnýteologický: bohoslovná, bohoslužobná, teologická literatúrakniž. sakrálny: sakrálny charakter výtvarného umenia


    cnostný vyznačujúci sa cnosťami, mravnosťou; založený na cnosti, mravnosti • čnostnýmravný (op. nemravný): cnostný, čnostný, mravný človekpočestnýkniž. mravopočestný: počestní, mravopočestní občaniabezúhonnýbez hany (ktorý je bez mravnej ujmy): bezúhonná osoba, osoba bez hanyčistýkniž.: zachovanýzachovalý (mravne): viesť čistý, mravne zachovaný, zachovalý životbohabojnýnábožný (cnostný v duchu kresťanskej morálky) • kniž. bohumilý: bohabojní, nábožní, bohumilí ľudiacudnýnevinný (cnostný v pohlavnom živote): cudná, nevinná láska; nevinná deva

    p. aj mravný, bezúhonný


    posvätný 1. nábožensky uctievaný, slúžiaci na také uctievanie: posvätné predmetykultový (obyč. o mimokresťanských kultoch): posvätné, kultové miesta, textyobradný (týkajúci sa náboženských obradov) • sakrálnysakramentálnysvätý: posvätné, sväté mestohieratickýexpr. presvätý

    2. vzbudzujúci veľkú vážnosť, úctu; svedčiaci o tom • svätýexpr. presvätý: posvätné, sväté ticho; posvätné, sväté, presväté rúchonedotknuteľnýneskl. tabutabuovýtabuizovaný (ktorého sa nemožno dotknúť, ktorý nemožno pošpiniť, znevážiť): rodina je posvätná, nedotknuteľná; to je pre mňa tabu; tabuový predmetneporušiteľný (ktorý nemožno porušiť): neporušiteľný vzťah, sľubdrahý: drahé relikvieexpr. nábožný: pristupovať k niečomu s nábožnou úctou, nábožným obdivomkniž. blahoslavený: blahoslavená pamiatka


    dajsamibože vyjadruje zľahčovanie, pohŕdanie • dajsamisvete: dajsamibože, dajsamisvete, trocha vody ti neublížinevídalije tam toho: nevídali, trocha odreté koleno a toľko kriku; je tam toho, taká chorobano boženo veru: no bože, veď ti z nosa neodhryzne; no veru, toľké hrdinstvoláry-fárytrci-frci: láry-fáry, trci-frci, veď ma nepoznajúhjahjajejha: hja(j), ejha, veď sa už odtiaľ dajako dostane


    chráňboh, chráňbože 1. p. božechráň 1 2. p. nedajbože 2 3. p. nie 1


    chúďa slabý, úbohý, bezbranný tvor: ochorelo, chúďaexpr.: chúďatkochudiatkochudáčik: nebuď smutné, chúďa, chúďatko, chudiatko mojeexpr.: úbožiatkonebožiatko: úbožiatka, nebožiatka zostali samyexpr. zried.: nebožaúboža (Urban)


    úbožiatko p. chúďa


    úboža p. chúďa


    chudák 1. úbohý, poľutovaniahodný tvor: chudák, je veľmi chorýúbožiak: úbožiakovi treba pomôcťneborákneborký: neborák sused mal trápenienešťastníknešťastlivec (človek postihnutý nešťastím): topiaci sa nešťastníkexpr. bedár: bedár na nohyexpr. zmok

    2. chudobný človek: zobrala si chudákabedár: dedinskí bedáriexpr. žobrák: je to už žobrák, všetko mu vzaliexpr. hladošexpr.: trochártroškárhovor. pejor.: šiflikáršuflikárpejor.: trhanšklbanhandrár: trhani bez majetkupejor. všivák (nemajetný a podlý človek): biedni všivácipejor.: niktoš: nemá nič, je to niktošproletáriron. sedmoslivkárzastar.: chudobár (Kalinčiak)mizerák (J. Kráľ)biednik (Vansová)


    úbožiak p. chudák 1


    chudera poľutovaniahodná žena • chudinaúbožiačka: chudera, chudina, od včera nič nejedlaneborkaneborká: neborka matka sa súžila pre deti


    úbožiačka p. chudera


    kliať vyslovovať kliatby, nadávky, hrubé slová • kniž. zlorečiťpreklínaťnadávať: nič sa mu nedarí, kľaje, zlorečí, preklína, nadávahrešiť (hrubo): hreší ako paholokhromžiťexpr. hromovať (na niekoho, niečo): hromží na neporiadkykniž. klnúťhovor. expr.: bohovaťstobohovaťšľakovaťexpr. zastar.: žúriť (J. Kráľ)teremtetovať; rúhať sa (hrubo urážať niekoho vznešeného, niečo posvätné): rúhať sa Bohu, nebufraz. brať meno Božie nadarmo


    kostol sakrálna budova: farský kostolchrám (väčší kostol): gotický chrámdóm (biskupský sídelný kostol): košický dómkatedrála (biskupský sídelný kostol): baroková katedrálabazilika (kostol s nepárnym počtom lodí): Bazilika sv. Petra v Rímesvätyňa (budova určená na náboženské obrady): kresťanská svätyňakaplnka (menší kostol bez vlastnej farskej správy): kaplnka v polizried. kaplica: zámocká kaplica (Jégé)modlitebnicamodlitebňa (budova al. miestnosť na vykonávanie modlitieb) • Boží domdom modlitbysvätostánok (Figuli)sobor (pravoslávny kostol) • synagóga (židovský kostol) • mešitadžamija (mohamedánsky kostol)


    náboženskosť p. religiozita 1


    religiozita 1. oddanosť náboženskej viere • kniž. religióznosť: prejavy prehnanej religióznostináboženskosť

    2. p. pobožnosť


    náboženstvo presvedčenie o existencii Boha, bohov; formálne prejavy tohto presvedčenia • vieravierovyznanie: kresťanské náboženstvo, kresťanská viera; prestúpiť na iné vierovyznanievyznanie: sloboda vyznaniakniž. konfesiakniž. zastar. relígia


    presvedčenie chápanie skutočnosti, ktoré človek pokladá za správne a nesporné • zmýšľanie: náboženské presvedčenie, zmýšľanie; konať podľa svojho presvedčenia, zmýšľanianázornáhľad: politické názory, náhľady; vyjadriť svoj názor, náhľadsvetonázorsvetonáhľad (sústava názorov o okolitom svete): idealistický svetonázor, svetonáhľadviera (pevné presvedčenie o jestvovaní, o správnosti niečoho): viera v posmrtný životvyznanievierovyznanienáboženstvokniž. konfesia (pevné presvedčenie o jestvovaní Boha, pridŕžanie sa tohto presvedčenia): kresťanské, židovské vierovyznanie, náboženstvo; sloboda vyznania; byť bez konfesiezásada (pevne ustálené presvedčenie o konaní, správaní): nemenné životné zásadykniž. krédo: konať podľa svojho krédaistota (pevné presvedčenie): s istotou niečo tvrdiťmienkaúsudok (výsledok usudzovania, uvažovania): verejná mienka; urobiť si úsudok o niečommyseľ: je mu to proti mysli


    viera 1. pevné presvedčenie o jestvovaní, správnosti, pravdivosti niečoho: viera v Boha, v budúcnosť, stratiť vierudôvera (náklonnosť veriť): dôvera k rodičomkniž. kredit: morálny kredit

    2. náboženské presvedčenie: kresťanská vieravyznanie: sloboda vyznaniavierovyznanie: židovské vierovyznanienáboženstvo: K akému náboženstvu sa hlásite?kniž. konfesia

    p. aj dôvera


    nábožnosť p. pobožnosť


    pobožnosť dodržiavanie náboženských zásad • zbožnosťnábožnosť (prejavovanie viery v Boha): bol známy svojou pobožnosťou, zbožnosťou, nábožnosťoupejor.: pobožnostkárstvosvätuškárstvo (neúprimná, pokrytecká pobožnosť) • bigotnosť (prepiata pobožnosť) • kniž.: religiozitareligióznosť


    odkryť, odokryť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia (op. zakryť) • odklopiťodchlopiť: odkryť, odokryť, odklopiť zemiakovú jamuodhaliťodostrieťzried. odstrieť (odkryť niečo zastreté, zahalené): odhaliť sochu, odostrieť oblokodhrnúť (odokryť hrnutím): odhrnula si tvár zastretú závojomodcloniť (odkryť niečo zaclonené): odcloniť si očiobnažiť (zbaviť oblečenia): obnažiť si nohy, telopoodkrývaťpoodhaľovaťpoodostieraťpoodhŕňaťpoodcláňať (postupne, viac vecí) • poodkryťpoodokryťpoodhaliťpoodhrnúťpoodcloniť (trochu, čiastočne)

    2. dať preč, nabok, čím je niečo zakryté, zastreté • odklopiťodchlopiť: odkryť, odklopiť vrchnák škatuleodhrnúťodhaliťodostrieťzried. odstrieť: odhrnúť oponu, odhaliť, odostrieť závoj, závesodcloniť (odstrániť clonu): odcloniť záclonupoodkrývaťpoodklápaťpoodchlápaťpoodhŕňaťpoodhaľovaťpoodostierať (postupne, viac vecí) • poodkryťpoodokryťpoodklopiťpoodchlopiťpoodhrnúťpoodhaliťpoodcloniť (trocha, čiastočne)

    3. skúmaním, novými poznatkami zistiť • odhaliťobjaviť: od(o)kryť, odhaliť zákonitosti fungovania trhu; jeho nadanie objavili náhodouprísť na niečonájsť: prísť na nový vodný zdroj, nájsť ložisko rudyodtajniť (odokryť niečo tajné, zatajované): odtajniť trezoryfraz.: vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosťdostať na svetlo božie

    p. aj vypátrať


    ožobráčiť 1. obrať, dostať o majetok • zbedačiťzbedárčiť: neúroda ožobráčila, zbedačila roľníkovochudobniť (urobiť chudobným): vojna ochudobnila celý národexpr. zdrať: obchodníci nás celkom zdralipolit.: pauperizovaťsproletarizovať: pauperizovať, sproletarizovať masyexpr. zúbožiť (uviesť do stavu telesnej al. duševnej biedy): povodeň zúbožila dedinufraz.: priviesť/priniesť na mizinupriviesť/priniesť na žobrácku palicupriviesť do biedypriviesť na psí tridsiatok

    2. p. zmrzačiť 1


    zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiťzabiťzahubiťzhubiťvyničiťvyhubiťexpr.: skántriťskynožiťvykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyzzmiesťzmietnuť: tajfún zmietol osaduponičiťponivočiťdonivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovaťzlikvidovaťzneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcovdevastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesyvydrancovaťvyplieniťhovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo krajzruinovať: zruinované hospodárstvofraz.: priviesť na žobrácku palicupriviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatokzbedačiťožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudíexpr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinudecimovaťzdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojskapremôcťzdolaťprevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzuznehodnotiťpoškodiťpokaziťskaziťdemolovaťzdemolovaťfraz.: priviesť navnivočpriviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdkurozvrátiťrozbiťrozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvorozmetať: rozmetať hniezdozmrzačiťexpr.: skaličiťdokaličiťstráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talentexpr.: popsuťdokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdraviepren. expr. zakopať: šťastie si zakopalpodlomiť: choroba mu podlomila zdravieexpr. skváriť: mráz skváril úrodu

    2. p. utrápiť


    zúbožiť p. ožobráčiť 1, zničiť 1


    rezignovať 1. dobrovoľne opustiť istý stav, istú funkciu • odstúpiť: rezignoval, odstúpil z funkcie predsedu; odstúpila celá vládapodať demisiukniž. abdikovať: minister podal demisiu, abdikovalzložiť (úrad, funkciu) • vzdať sazriecť sazrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa dobrého miestahovor.: zaďakovaťpoďakovať sa: riaditeľ sa poďakovalzanechaťnechať: zanechal, nechal všetky funkcie

    2. zmieriť sa s okolnosťami • ustúpiť: po neúspechu rezignoval, ustúpilcúvnuťucúvnuť: cúvol pred ťažkosťamivzdať sazriecť sazrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa všetkých nádejípodvoliť sapoddať sa (prestať odporovať): po porážke sa nechcel podvoliťhovor. kapitulovaťfraz. expr. stiahnuť chvost: v hádke vždy kapituloval, stiahol chvostfraz.: oddať sa osuduodovzdať sa/poručiť sa do vôle Božej


    svah časť terénu zvažujúca sa, skláňajúca sa do doliny al. do roviny: mierny, prudký svah; spúšťať sa po svahustráň: na stráni rastú jahodyúbočieúboč: cesta vedúca úbočím, úbočouúbočina (Hviezdoslav)strminazrázúplaz (strmý svah): ísť hore strminou; zľadovatený zráz; rútiť sa dolu úplazomúšust (strmý svah pokrytý zosúvajúcimi sa skalami): spustiť sa dolu úšustomgrúň (zalesnené horské úbočie): ovce sa pasú na grúňochstena (zvislý svah): skalnatá stenabreh: stúpajú hore prudkým brehomzried.: príkrinazábrežie (Sládkovič)spust (Laskomerský)kopecvrch (vyvýšenina v teréne al. jej jedna časť): motor dobre neťahá do kopca; ísť na bicykli dolu vrchomnár. lazina


    úboč, úbočie, úbočina p. svah


    umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


Pozri výraz ��BO���� v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: zvl, sqe, dg, sud, ump, cgg, amiã, viz, hpv, ifc, rad č, vnz, nzr, uvp, fve
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV