Synonymá slova "�� �� �� �� �� �� �� �� �� �� �� �� �� �� �� aj" v Synonymickom slovníku slovenčiny

a 1. vyjadruje priraďovací zlučovací vzťah • i • aj: brat a sestra; drevo porúbal a uložil v drevárni; povyše dediny dobehli ostatných i pridali sa k nim; ponúkal syr, mlieko aj slaninu • jednak (v rámci dvojčlennej spojky jednak – jednak, jednak – a jednak): poruchy štítnej žľazy liečia jednak v ústavnom ošetrení, jednak ambulantne • ako aj • ako i (vyjadruje zdôraznený zlučovací vzťah): otec, ako aj matka mu pomáhali pri úlohách • plus (pri spočítavaní; op. mínus): dva plus tri

2. p. ale 1 3. p. ach 1 4. p. aha 1

aj 1. vyjadruje priraďovací stupňovací al. odstupňúvací vzťah • i: pozdravili sa, aj sa chvíľu porozprávali; prijmú ho na večeru, aj, i prenocujú • ba • ba aj • ba i: usmeje sa na neho, ba (aj) pohladí ho po ruke • ba ešte • ba ešte aj • ba ešte i: hnev pomúti rozum, ba ešte ho (aj) odoberie • a ešte • a ešte aj • i ešte: vyhrážal sa mu, a ešte ho (aj) udrel • ale aj • ale i: ráno mrzlo v horách, ale aj v nížinách • ba až • ba dokonca • ba dokonca aj • ba priam (vyjadruje zdôraznený stupňovací vzťah): zašiel do polí, ba vyšiel až na kopec; upokojil sa, ba dokonca (aj) zaspal

2. zdôrazňuje pripojený výraz • i: vrátil sa aj druhý raz; i brata tam stretol • tiež (stojí za zdôrazneným výrazom): ty to urobíš tiež? • takisto • kniž. taktiež • rovnako: ty takisto, taktiež nesieš zodpovednosť; rovnako táto informácia je nepravdivá

3. p. a 1 4. p. áno

áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej. • rád • vďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne. • dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre. • hovor. expr. no: Zaspal si? – No. • ahm • hm • mh • mhm • uhm: Chceš jesť? – Uhm. • pravdaže • prirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene! • samozrejme • pochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne! • iste • isteže • zaiste: Vyhráme? – Iste(že)! • veru hej • veru áno • hejveru • ale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru! • ako by nie • bodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie. • prečo nie • prečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie. • hovor. expr.: akože • akože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem. • hovor.: tak • taák • táák: tak, veru tak, prikývol starec • hovor. expr.: to • to-to • to-to-to • tototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-to • hovor. jasné • fraz. čestné slovo • zastaráv. samosebou • nár.: aj • ačida • ačidali • čida • čidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola) • čidaže (Jaroš) • fraz. to sa rozumie • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem

takisto 1. vyjadruje totožnosť al. podobnosť dejov, vlastností al. kvantity • rovnako: hrali takisto, rovnako ako predtým; je takisto, rovnako veľký • práve tak • priam tak: práve tak, priam tak mu poradili aj iní • podobne • obdobne: pri práci postupovali podobne, obdobne • nie inak • nie ináč • neinak • neináč: včera prišiel neskoro, dnes nie inak, neinak, neináč • detto • kniž. taktiež: on dostal tisíc korún, ty detto, taktiež • zastar. takže (Tajovský)

2. upozorňuje na výraz, ku ktorému patrí • rovnako: môžeš prísť, takisto, rovnako tvoj brat • práve tak • priam tak: zodpovednosť má práve tak, priam tak ako ostatní • aj: aj priateľa navštívil • tiež (stojí za výrazom): chlapec bol zranený tiež • zastar. item • nár. otobôž (Jesenská)

dokonca 1. zdôrazňuje výraz, pred ktorým stojí; k tomu všetkému • dokonca aj • dokonca i • ešte • ešte aj • ešte i: dokonca sa (aj) vyhrážal; ešte sa mu (aj) posmieval • ba • ba aj • ba ešte • ba ešte aj: ba (aj) do plaču sa pustila • už aj: už aj navariť vie • sám: prišiel sám predseda • hovor. notabene: ale čo so starcami, ktorých máš notabene podľa zákona na starosti (Zelinová)

2. p. až 2

ajaj, ajáj 1. p. ej 1 2. p. nie 1

beztak hovor. 1. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • aj tak • i tak: poďme domov, beztak, aj tak už nič neurobíme; nechaj ho, beztak, i tak si urobí po svojom • ani tak (iba v záporných vetách): vráťte sa, beztak, ani tak už tam nič neuvidíte

2. dopĺňa výpoveď a modifikuje pripojený výraz s cieľom podať isté vysvetlenie • aj tak • i tak • tak či tak: ty mu beztak, aj tak dobre neporadíš; odíďte, lebo mu beztak, i tak iba zavadziate; beztak, tak či tak mu nik neuverí • jednako • jednak: ale vy mu jednak(o) nepomôžete • hovor. beztoho: Za chlapcom sa nerozbehol, beztak, beztoho by ho nebol dobehol. • fraz.: napriek tomu • napriek všetkému • napriek tomu všetkému

3. p. predsa 2

predsa 1. uvádza vetu s funkciou pôsobiť na prijímateľa • veď: predsa, veď nemôžeš jesť iba čokoládu • poet. preds' (Smrek)

2. zdôrazňuje očakávané al. opačné stanovisko podávateľa výpovede • jednak • jednako: predsa, jednak(o) im budeme musieť pomôcť • aj tak • i tak • tak či tak • ale aj tak • no aj tak • hovor. beztak: aj tak, tak či tak, beztak si myslím, že je to dobrý človek • poet. preds'

3. p. ale 1

rovnako 1. rovnakým spôsobom, rovnakou mierou, rovnakým dielom (op. rozdielne, rozlične) • jednako: urobili to rovnako; chlapci sú rovnako, jednako starí • takisto • práve tak: s nimi sa to skončilo takisto, práve tak • zhodne • súhlasne • totožne • identicky: zhodne, súhlasne, totožne svedčia všetci pozvaní; pri prieskume postupovali identicky • kniž. paritne: vo výbore sú paritne zastúpené všetky strany • narovnako • najednako • najedno (v spojení so slovesami vyjsť, prísť): aj tak to vyjde narovnako, najednako, najedno • nemenej • niemenej, pís. i nie menej: dosiahli nemenej, niemenej dobré výsledky • detto: platí to rovnako, detto • zastar. rovnak (Dobšinský) • zastar.: rovne • rovno (Kalinčiak, Vajanský) • nár. zároveň (Timrava)

2. vždy takisto, bez zmeny, rovnakým spôsobom • jednako: stravuje sa stále rovnako, jednako • nezmenene • neinak • neináč: rovnako, nezmenene, neinak sa oblieka už niekoľko rokov • nepremenne: nemusí byť práve a nepremenne slúžkou

porov. aj rovnaký

3. zdôrazňuje platnosť výpovede (s odporovacím odtienkom) • jednako • jednak: rovnako, jednako je to len pravda • aj tak • i tak • beztak: je to aj tak, beztak nepravdepodobné

4. p. aj 2 5. p. napoly 1

bočný 1. ktorý sa miestom, polohou nachádza na boku, po strane, vedľa niečoho • postranný • pobočný: bočné, postranné osvetlenie; bočné, postranné dvere • vedľajší: vedľajšia ulica • odb. laterálny: laterálna lokalizácia, laterálne výhonky • zastar. stranný: stranný pozorovateľ (Kukučín) • šport. krídelný: krídelný útočník

2. p. vedľajší 2, 3, druhoradý 3. p. tajný¹

doplnkový pridaný k niečomu, dopĺňajúci niečo: doplnkové časti oblečenia • dopĺňací • doplňovací: dopĺňacie, doplňovacie štúdium, skúšky • postgraduálny (o štúdiu po skončení obyč. vysokej školy na doplnenie, rozšírenie vzdelania) • odb. komplementárny (ktorý je doplnkom k inému): komplementárne farby; doplnkový, komplementárny uhol • odb.: supletívny • suplementárny: supletívne, suplementárne prvky • dodatkový (neskôr doplnený): dodatkový text • pomocný • vedľajší (slúžiaci ako doplnok k hlavnému): pomocná literatúra, pomocné vedy, vedľajšia výroba

druhoradý ktorý je z hľadiska významu, dôležitosti, hodnoty až na druhom, resp. ďalšom mieste (op. prvoradý) • vedľajší • podružný (op. hlavný): druhoradý, vedľajší, podružný problém, činiteľ • druhotriedny (op. prvotriedny): druhotriedny herec • bočný • sekundárny • zried. druhotný: bočná, druhotná záležitosť • zastaráv. pobočný: zaoberať sa pobočnými vecami • menejcenný • menejhodnotný • podradný (ktorý má nižšiu úroveň, menšiu hodnotu): menejcenná, menejhodnotná, podradná práca • zried. druhostupňový (Mráz)

p. aj vedľajší, podradný

druhotný 1. podmienený iným (op. prvotný) • kniž. sekundárny (op. primárny): druhotné, sekundárne znaky, suroviny, zdroje • odvodený • nepôvodný (op. pôvodný): odvodený, nepôvodný význam • vedľajší: vedľajšia príčina

2. p. druhoradý, vedľajší 3

nepodstatný nie príliš dôležitý; nie hlavný, nie základný (op. podstatný, dôležitý) • nezávažný: nepodstatný, nezávažný dokument; nezávažná pripomienka • zanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): urobili iba zanedbateľné ústupky; zanedbateľné údaje • bezvýznamný • kniž. irelevantný (op. významný, relevantný): pre súd bezvýznamné, irelevantné fakty • kniž. indiferentný (nie rozhodujúci): je to vo vzťahu k danej veci indiferentné • nepatrný • malý (op. veľký): uskutočnili iba nepatrné, malé zmeny; zohral v tom iba nepatrnú, malú úlohu • vedľajší (op. hlavný): to je teraz vedľajšia vec • expr. smiešny: nezaťažuj ma smiešnymi podrobnosťami

nepriamy jestvujúci, uskutočňovaný bez priamej, bezprostrednej prítomnosti al. súvislosti, obyč. prostredníctvom niekoho, niečoho (op. priamy, bezprostredný) • sprostredkovaný: nepriame, sprostredkované informácie; sprostredkovaná účasť (op. osobná) • kniž. indirektný: indirektný vplyv • vedľajší • druhotný: vedľajší, druhotný účinok lieku; nepriamy, druhotný dôkaz • bočný • postranný (ktorý nesmeruje priamo): bočné, postranné osvetlenie • prenesený • obrazný • metaforický (založený na istej podobnosti, vnútornej súvislosti): nepriame, prenesené pomenovanie; obrazné vyjadrenie • zaobalený • zastretý: zaobalená reč; zaobalená, zastretá narážka

podradný 1. menej dôležitý (op. prvoradý, hlavný, dôležitý) • podružný • druhoradý • treťoradý: podradná, podružná, druhoradá, treťoradá vec • bočný • vedľajší • nepodstatný • nedôležitý: bočný, vedľajší, nepodstatný, nedôležitý problém; záležitosť bočného, vedľajšieho, nepodstatného, nedôležitého významu • periférny • okrajový: periférny, okrajový prípad; mať v niečom periférnu, okrajovú úlohu • kniž. inferiórny (op. superiórny)

2. ktorý má menšiu hodnotu, horšiu kvalitu • druhotriedny • treťotriedny: podradná, druhotriedna, treťotriedna akosť (op. prvotriedny) • druhoradý • menejcenný • menejhodnotný • nekvalitný • nehodnotný (op. kvalitný, hodnotný): druhoradá, menejcenná, menejhodnotná práca; nekvalitný tabak; nekvalitný, nehodnotný tovar • pozadný (o obilí horšej kvality) • brakový • subšt. aušusový (obyč. o tovare zlej kvality, menšej hodnoty) • hrubý: hrubá robota, hrubá strava • nízky • zlý (o kvalite)

pomocný poskytujúci pomoc, prispievajúci na uskutočnenie nejakej hlavnej činnosti • výpomocný (určený na výpomoc): pomocné, výpomocné pracovné sily • doplnkový • vedľajší (slúžiaci ako doplnok k hlavnému): oboznámiť študentov aj s pomocnou, doplnkovou, vedľajšou literatúrou k téme; pomocné, doplnkové otázky; pomocná, vedľajšia výroba

postranný 1. umiestnený na strane, na boku; vychádzajúci, smerujúci zo strany • bočný: postranné, bočné osvetlenie; postranné, bočné výhonky • vedľajší (op. hlavný): postranná, vedľajšia ulica • prívesný: prívesný vozík • šport.: pomedzný • čiarový (o rozhodcovi)

2. nekonaný priamo; z nejakého, obyč. nečestného dôvodu skrývaný, utajovaný • tajný • skrytý: netajila sa svojimi postrannými, tajnými, skrytými zámermi • pobočný • bočný: mať pobočné, bočné úmysly; dostať sa niekam bočnými chodníčkami • pokútny • nečistý • kniž. nekalý: pokútne, nečisté, nekalé zámery, plány

vedľajší 1. nachádzajúci sa v susedstve • susedný: priateľ býva na vedľajšej, v susednej ulici • priľahlý: priľahlé územie

2. vyskytujúci sa popri hlavnom • bočný: vedľajšia, bočná trať • postranný: postranné uličky • pridružený (vykonávaný ako vedľajší): pridružená výroba • pobočný • filiálny (op. hlavný): pobočný závod, filiálna stanica • zastar. vicinálny: vicinálna trať

3. nemajúci podstatný význam, veľkú dôležitosť (op. hlavný) • bezvýznamný • nevýznamný • nedôležitý: tento fakt je teraz vedľajší; bezvýznamná, nevýznamná vec • nepodstatný: nepodstatný rozdiel • nevážny: nevážna rana (Vajanský) • podradný (menej dôležitý): podradná otázka • podružný: podružný problém • druhoradý • nezávažný • pobočný: druhoradé, nezávažné dokumenty; zaoberať sa pobočnými vecami • bočný: bočný zárobok • odľahlý: odľahlý problém • okrajový: má to len okrajový význam • epizódny • epizodický: epizódna postava vo filme • druhotný (podmienený niečím iným; op. prvotný): druhotné suroviny • kniž. sekundárny (op. primárny): sekundárna príčina choroby • expr. smiešny: smiešne podrobnosti prípadu • kniž. akcesorický: akcesorická úloha

p. aj nepodstatný

ďalej 1. vo väčšej vzdialenosti, do väčšej vzdialenosti (op. bližšie): postav sa ďalej, aby si nezavadzal • zastar. diaľ

2. vyjadruje pokračovanie, trvanie deja, stavu, vlastnosti a pod. • naďalej • aj potom: môžeš ďalej, naďalej chodiť s nami; naďalej, aj potom zostali dobrými priateľmi • ešte • stále: voda ešte, stále kvapká z kohútika • zastar. diaľ (Podjavorinská)

3. p. ešte 1, 2 4. p. potom 2 5. p. viac 3 6. p. voľno¹

hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneď • okamžite • zaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiť • teraz • momentálne • zastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázali • už • už aj: hneď, už, už aj sa vráťte • začerstva • zahorúca, pís. i za čerstva, za horúca • zried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitky • bezodkladne • neodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviť • obratom • mihom • naskutku • razom • expr. v mihu-okamihu • hovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do roboty • hovor. štandopede • expr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domov • hovor. expr. nafľaku, pís. i na fľaku • nár.: porád (Dobšinský) • pospolu (Kukučín) • stojme (Dobšinský) • fraz.: hneď a zaraz • obratom ruky • na prvý pohľad

2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneď • skoro • čoskoro • čochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerí • rýchlo: mal to rýchlo hotové • zakrátko • zanedlho • onedlho • zried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadku • priam • hovor.: čosi-kdesi • čosi-kamsi • už-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tma • expr.: zamálo • zamáličko (Plávka, Rázus) • fraz. každú chvíľu

3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneď • bezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikať • tesne • rovno: prišiel tesne, rovno po začiatku • blízko: blízko pri ceste je odpočívadlo • okamžite • vzápätí • kniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

4. p. rovno 9

domáci 1. doma pripravený, zhotovený, používaný a pod.; typický pre domácnosť • domácky: produkty domácej, domáckej výroby; obliecť si domáce, domácke šaty • zastar. domášny • nár. domajší: domášna, domajšia strava • ľudový • trocha pejor. babský: ľudové, babské lieky • rodinný: rodinné scény, rodinný lekár • súkromný: súkromný učiteľ • domestikovaný (o zvieratách, ktoré sa prispôsobili životu s človekom)

2. vzťahujúci sa na rodisko, krajinu, národ a pod. (op. cudzí, zahraničný) • miestny • domorodý • autochtónny (op. prisťahovaný): domáci, miestni, domorodí, autochtónni obyvatelia • tuzemský: tuzemský tovar, tuzemská mena • tunajší • nár.: tuťajší • tutejší: tunajšie zvyky • vnútorný (op. vonkajší): vnútorné pomery; vnútorný trh (op. zahraničný)

p. aj pôvodný

miestny ktorý je obmedzený na istý bod, na istú oblasť; ktorý sa týka iba časti väčšieho priestorového celku • lokálny • regionálny: miestny, lokálny kolorit obce bol nenapodobiteľný; miestna, lokálna bolesť hlavy; lokálne, regionálne pomery • pomiestny • menej časté lokalitný: pomiestne mená, lokalitné názvy • domáci • domorodý (op. cudzí): domáce, domorodé obyvateľstvo • tunajší (týkajúci sa miesta, o ktorom sa hovorí, kde sa práve nachádzame): rozprávať o miestnych, tunajších problémoch • tamojší (týkajúci sa miesta, o ktorom sa hovorilo, kde sme boli predtým): nepoznám tamojšie pomery • nár.: tutejší • tuťajší; odb. topický: topické názvy • zastaráv. vicinálny: vicinálna trať • obecný (týkajúci sa obce; patriaci obci): toto je miestny, obecný starosta; miestna, obecná samospráva • práv. partikulárny (ktorý platí len na istom území; op. všeobecný): partikulárne zákony • odb. endemický (vyskytujúci sa iba na istom území): endemické rastliny, endemická nákaza

ej 1. vyjadruje radosť, veselosť, obdiv, spokojnosť, uspokojenie a pod. • eh • ech: ej, ech, to sa mi páči • ajaj • ajáj • ťaj • ťáj • ťajaj • ťajáj: ajaj, ťaj, ale je tu veselo • hej: ej, hej, to je život • haj • háj • hoj • hojoj • hojój • hohój • oj • ojoj • ojój: haj, hoj, vykrikoval od radosti; oj, ojoj, bude nám tu dobre • jaj • jáj • jajaj • joj • jój • jojoj • juj • júj • jujuj • jujúj: jaj, joj, juj, či som rád • juch • juchá • juchachá • hurá • sláva (vyjadruje búrlivú radosť): juchá, hurá, sláva, vyhrali sme

2. p. eh 1 3. p. ach 2

taj p. tajomstvo 1, záhada 1

tajomstvo 1. niečo neznáme, ťažko poznateľné, záhadné: tajomstvo života • záhada • tajomnosť: usilovať sa odkryť tajomstvá, záhady prírody • kniž. taj: taje vesmíru • kniž. zastar. tajina (Kukučín) • mystika • kniž. mystérium: mystika, mystérium smrti

2. niečo nevysvetlené • hádanka • záhada: ostalo to pre mňa tajomstvom, hádankou, záhadou do smrti • rébus: jeho správanie je pre nás rébusom

3. niečo, čo nemá byť prezradené, čo má ostať skryté: redakčné, vojenské tajomstvo; zveriť niekomu tajomstvo • tajnosť: nemať pred nikým nijaké tajnosti • intimita • intímnosť • dôvernosť • kniž. zastar. tajina (Šoltésová)

ujú vyjadruje veselosť, radosť, bujnosť • ujujú • ujha • uch • ťaj • ťáj • ťajaj • ťajáj: ujú, ujujú, ťaj, ale sme sa zabavili • ťú • ťuh • ťuha • ťuhaj • ťuháj • ťuhaja • ťuhuj • ťuj • ťúj • tuľaľa: ťuh, ťuhaj, tuľaľa, zvýskol od radosti • ih • íh • iha • íha • íhaj • iháj • ihohó • ihop: už je náš, iha, iháj, ihohó • ihú • ihuhú • ichú • ichuchú • juch • juchá • juchachá • juj • júj • jujuj • jujúj • hujúj • huhu • huhú • hahó • hujuj • hujbuj: ihú, ihuhú, juch, jujuj, rozbehli sa a šup do vody

záhada 1. niečo nepochopiteľné, tajomné • záhadnosť • tajomstvo: záhady ľudskej existencie; metafyzické záhadnosti; záhada, tajomstvo vesmíru, života • kniž. taj: taje prírody • tma: tma neznáma • temnota • temnosť: temnota minulosti • kniž.: temno • mystika: mystika smrti • kniž. mystérium: mystérium kríža

2. niečo nepoznané, nevysvetlené al. zložité na riešenie: to je záhada, ako sa tak rýchlo uzdravil; riešiť záhady obrázkového písma • hádanka: bola preňho vždy hádankou • problém: problémy fyziky • hovor. rébus: jeho správanie je pre mňa rébus

ekzém lek. druh kožnej choroby • lišaj: mať na nohe ekzém, lišaj • vyrážka (vo všeobecnosti)

lišaj p. ekzém

vyrážka chorobná zmena kože al. sliznice: svrbivá vyrážka, telo pokryté vyrážkami • pupenec • pupienok • uhor: mať pupence, pupienky, uhry na tvári • vriedok • výsyp (drobné vyrážky na pokožke): detský výsyp • ekzém • lišaj (nákazlivá kožná choroba) • lek.: erupcia • exantém • lek. akné (hnisavý zápal mazových žliaz kože, najčastejšie na tvári)

formalita 1. ustálená vonkajšia podoba úkonu: pasové formality • forma: to je len forma bez akéhokoľvek obsahu • formálnosť • konvencia (ustálený spôsob niečoho): spoločenské konvencie • zvyklosť • návyk • zvyčaj • obyčaj

2. p. formalizmus

prax 1. bežný spôsob konania • postup: prax, postup pri podávaní daňového priznania • kniž. úzus: taká bola vtedy prax, taký bol vtedy úzus • zvyk • obyčaj • zvyčaj: vžitá prax, vžitý zvyk, vžitá obyčaj

2. p. činnosť 1 3. p. skúsenosť

zákon 1. objektívne, vedou objavené súvislosti javov sveta; ich presná formulácia: prírodné, fyzikálne zákony • zákonitosť (čo sa uskutočňuje podľa zákonov, čo vyplýva z nich): zákonitosti jazykového vývoja • princíp (všeobecný základný zákon): princíp akcie a reakcie

2. ustálené pravidlo záväzné pre príslušníkov istého celku; ustálený postup pri istej činnosti: prirodzené zákony ľudskosti • norma: spoločenská, mravná norma • zásada: pevné životné zásady • obyčaj (ustálený spôsob konania): domáca obyčaj • zvyklosť: krajové zvyklosti • zvyk: storočný zvyk • zvyčaj • zákonitosť: umenie má svoje zákony, zákonitosti • princíp: princípy vedeckej práce

zvyčaj p. zvyk, zákon 2, formalita 1, prax 1

zvyk ustálený spôsob správania, konania vzniknutý pravidelným opakovaním istej činnosti: ľudové zvyky; nedobrý zvyk fajčiť v spálni • obyčaj: robiť niečo podľa starej obyčaje • zvyklosť: krajové zvyklosti • kniž. uzancia: obchodná uzancia • hovor. móres (obyč. mn. č.): zavádzať nové móresy • expr.: manier • maniera (obyč. mn. č.): má panské maniere, maniery • zvyčaj • návyk (osvojený spôsob správania, konania): hygienické návyky • pravidlo (prijatá zásada): životné pravidlá • konvencia: spoločenské konvencie • tradícia (súhrn zvykov, názorov prechádzajúcich z pokolenia na pokolenie): ostať verný tradíciám • kniž. úzus: vžitý úzus • zastaráv. mrav: podľa rodinného mravu

obyčaj p. zvyk

hanlivý ktorý je prejavom pohŕdania, znevažovania, záporného postoja k niekomu al. niečomu • hanoblivý • hanobný: hanlivý, hanoblivý, hanobný spis, článok • urážajúci • urážlivý • potupný (ktorý uráža): urážajúce, urážlivé, potupné reči, poznámky, klebety • znevažujúci • utŕhačský • utŕhačný (na cti); zhoršujúci • lingv. pejoratívny: zhoršujúci, pejoratívny význam slova; pejoratívne slová • škaredý • nepekný • nelichotivý: vychrlil zo seba rad škaredých, nepekných výrazov na jej adresu • zried. príhanlivý

potupný ktorý spôsobuje potupu, urážku • hanebný • hanobný • hanlivý • hanoblivý: potupný, hanebný, hanobný pamflet; musel počúvať potupné, hanlivé, hanoblivé urážky • hnusný • ohavný • odporný: hnusná, ohavná, odporná zrada • urážlivý • urážajúci: znášal urážlivé, urážajúce obvinenia • ponižujúci • pokorujúci (ktorý ponižuje, pokoruje): vydržal v ponižujúcej, pokorujúcej pozícii na kolenách; ponižujúci, pokorujúci trest • nedôstojný: potupná, nedôstojná smrť • kniž. infámny

urážajúci p. urážlivý 1

urážlivý 1. spôsobujúci urážku, obsahujúci urážku • urážajúci: urážlivý, urážajúci výrok; urážlivé, urážajúce správanie • hanlivý • hanebný • potupný: ušli sa jej všetky hanlivé, hanebné, potupné mená

porov. aj hanlivý

2. ktorý sa ľahko urazí • nedotklivý: urážlivá, nedotklivá osoba, povaha

hoci uvádza prípustkovú vedľajšiu vetu; vyjadruje prípustku al. krajnú podmienku • hoc • hoci aj • hoc aj: hoci, hoc príde neskoro, vždy sa zastaví na slovíčko; môžeš prísť hoc aj zajtra • aj keď • i keď • keď aj: aj keď sa usiluje, nedarí sa mu • napriek tomu • že • kniž. navzdor tomu • že • zastar. vzdor tomu • že: napriek tomu, že sa ponáhľal, prišiel neskoro • čo aj • čo i • čo hneď • čo priam • a čo • nech aj: čo aj, čo hneď, nech aj všetko urobíš, nepustím ťa; budem ju čakať čo aj, čo priam do rána • bár • bár aj • bárs • bárs aj • trebárs • trebárs aj: zbadali ho, bár, bárs aj, trebárs sa skrýval medzi ľuďmi • hocijako • hocako • akokoľvek: hocijako, akokoľvek bol dobrým rečníkom, v tej chvíli nepovedal ani slova • nech: nájdu ho, nech sa aj pod zem skryje • zastar.: ač • ačpráve (Kalinčiak, Sládkovič, Jesenský) • nár.: hoďa • hoďas (Šoltésová, Hviezdoslav) • nespis. ačkoľvek

hocikde 1. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, na ktorom al. v ktorom prebieha dej al. činnosť • hockde • kdekoľvek: hocikde, kdekoľvek ho môžeš stretnúť; vyspí sa hockde, kdekoľvek • expr.: kadekde • kdekade: kadekde, kdekade boli postrkané papiere • všelikde (vyjadruje mnohosť rozličných miest): všelikde v skrini mal špinavé ponožky • hovor.: bárkde • bárskde: bárkde, bárskde nájdeš jeho veci • kade-tade • tu i tam • tu aj tam (na rozličných miestach): hocikde, kade-tade, tu i tam po zemi ležali rozhádzané knihy • expr. lárom-fárom • nár. sťakde

2. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania činnosti al. deja; uvádza vedľajšiu vetu s významom miesta • hockde • hocikam • hockam: pôjde s ňou hocikde, hockam; všade si ho obľúbili, hockde, hocikam prišiel • kdekoľvek • kamkoľvek: hocikde, kdekoľvek, kamkoľvek sa obrátil, všade bola voda • tu i onam: ľahnúť si môžeme tu i onam • všelikde • všelikam (vyjadruje mnohosť rozličných miest): kúpať sa dá ísť všelikde, všelikam • hovor.: bárkde • bárskde • bárkam • bárskam: môžeš ísť robiť bárkde, bárskam • kde • kam (uvádza vedľajšiu vetu): kde, kam, hocikde príde, tam iba neporiadok zanechá za sebou

3. p. všade

isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou • iste • smelo: isto, smelo prekonával všetky prekážky • pevne • neomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľom • spoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky

2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva • iste • bezpečne • neohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečne • spoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo

3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu • iste • istotne • zaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziť • dozaista • naisto • určite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepší • zaručene • bezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívi • bezpochyby • nepochybne • nesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasy • zrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledok • presne: viem to celkom isto, presne, že prídu • expr.: isteže • isto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžu • pevne • skalopevne • expr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspech • expr.: istučko • istučičko • isto-istučko • isto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rád • podistým • akiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ráno • celkom isto • celkom iste • celkom určite • rozhodne • napevno • expr. stopercentne • hovor. expr.: nabetón • betónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarí • subšt.: stopro • nastopro • fraz.: bez debaty • stoj čo stoj • čo by čo bolo • za každú cenu • za každých okolností • nech sa deje čokoľvek • fraz. expr.: aj keby hromy bili • aj keby tragače padali

4. p. pravda² 1, veru, skutočne 2

južný typický pre juh; pochádzajúci z juhu • južanský: južný, južanský naturel; južná, južanská kultúra • tropický (pochádzajúci z trópov) • teplomilný (uspôsobený znášať teplé podnebie): tropické, teplomilné plody, rastliny • zastar.: poludňajší • poludný: poludňajšia časť mesta (Kalinčiak)

poludňajší týkajúci sa poludnia, obeda • hovor. obedňajší • obedný: poludňajšia, obedňajšia prestávka

koľaj p. trať 1

trať 1. priestor, obyč. pruh zeme upravený na dopravné spojenie koľajovými vozidlami: dvojkoľajová trať, cesta pozdĺž trate • železnica: širokorozchodná železnica • dráha • hovor. štreka • koľaj (dvojica koľajníc)

2. dopravný prostriedok slúžiaci doprave v istom smere • linka: trolejbusová trať č. 211, zámorská letecká linka • spoj: autobusový spoj

3. miesto upravené na preteky • dráha: bežecká trať, dráha • hovor. štreka

kročaj 1. p. krok 1 2. p. stopa 1

krok 1. vzdialenosť, ktorá sa prekoná jedným pohybom nohy pri chôdzi: robiť drobné, veľké kroky; pri každom kroku cítil bolesť • kniž. kročaj: nesmelé kročaje • zried. stupaj (Figuli) • úkrok (krok smerom nabok)

2. p. chôdza 3. p. čin, ťah 2, opatrenie

stopa 1. odtlačok po spodnej časti nohy (chodidla) al. po obuvi na zemi, v snehu a pod.: ľudské stopy, zajačie stopy • stupaj: v snehu ostávali stupaje čižiem • šľapaj: zanechávať šľapaje v blate • šľapa: robiť šľapy mokrými nohami • tlapa (stopa zvieracieho chodidla) • kniž. kročaj • hovor. zastaráv. šľak

2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: stopy únavy na tvári • znak • známka: v očiach má znaky, známky bolesti • znamenie • kniž. sled: prepadol sa bez sledu (Vajanský)

3. p. zvyšok

laňajší p. vlaňajší

vlaňajší týkajúci sa vlaňajška • lanský: vlaňajšia, lanská zima bola veľmi tuhá • minuloročný: minuloročné hospodárske výsledky • nár. laňajší

mimoriadny 1. ktorý porušuje ustálený poriadok, ustálené pravidlá, normy; ktorý prevyšuje ustálenú, očakávanú mieru (op. riadny, bežný) • neobyčajný • nezvyčajný • nevšedný • kniž.: neobvyklý • nezvyklý: bol zaskočený mimoriadnymi, neobyčajnými, nezvyčajnými udalosťami; je to mimoriadna, nevšedná žena; mať neobvyklé, nezvyklé požiadavky • zvláštny • výnimočný • vzácny • extraordinárny • hovor.: extra (neskl.) • extrovný (ktorý prevyšuje priemer; ktorý sa nevyskytuje často): jeho knihy obsahovali mimoriadne, zvláštne, výnimočné myšlienky; človek mimoriadnych, vzácnych kvalít; to nie je nič výnimočné, nič extra • zriedkavý • ojedinelý • jedinečný • osamotený • osihotený (ktorý sa nevyskytuje často al. pravidelne): mať zriedkavé, ojedinelé šťastie; tento básnik je v našej literatúre jedinečný, osamotený, osihotený zjav • nenormálny • netypický • kniž.: abnormálny • atypický (ktorý sa odchyľuje od normálu): tento rok bolo nenormálne, abnormálne sucho; mať netypické, atypické vlastnosti • výlučný • osobitý • exkluzívny (iný ako bežný; iba jeden svojho druhu): zaujímať v histórii výlučné, osobité miesto; poskytnúť novinám exkluzívny rozhovor • neočakávaný • prekvapujúci • kniž. prekvapivý (ktorý nebol očakávaný; ktorý prevýšil očakávanie): neočakávaný, prekvapujúci, prekvapivý zvrat udalostí • osobitný • špeciálny (zvlášť zameraný a prevyšujúci bežnú normu): prikladať niečomu mimoriadny, osobitný, špeciálny význam; využiť osobitnú príležitosť • vynikajúci • nadpriemerný (ktorý prevyšuje ustálený priemer): mimoriadny, vynikajúci, nadpriemerný umelec • pozoruhodný • udivujúci • zarážajúci (ktorý vzbudzuje pozornosť, údiv): pozoruhodný, udivujúci talent; mimoriadna, zarážajúca beloba pleti • veľký • obrovský (prevyšujúci priemer): veľké, obrovské utrpenie národa • nevídaný • nebývalý • neslýchaný • neopísateľný • neuveriteľný (málo sa vyskytujúci; veľmi prevyšujúci priemer): dosiahnuť nevídaný, neslýchaný, neuveriteľný úspech; tvár nevídanej, neopísateľnej krásy • zvýšený (vyšší ako bežný): venovať niečomu mimoriadnu, zvýšenú pozornosť • prvoradý • kniž. eminentný (stojaci v hierarchii hodnôt najvyššie): mať na niečom prvoradý, eminentný záujem • bezpríkladný (ktorý nemá obdobu): mimoriadna, bezpríkladná starostlivosť o dieťa • výstavný (ako na výstave): mimoriadny, výstavný exemplár motýľa • extrémny (ktorý má krajné vlastnosti al. krajnú mieru vlastností): vo vrchoch sme žili v mimoriadnych, extrémnych podmienkach

2. ktorý sa vyskytuje mimo poriadku, mimo pravidiel (op. riadny, pravidelný) • osobitný • špeciálny: vypraviť mimoriadny, osobitný, špeciálny rýchlik; špeciálna letecká linka; osobitná, špeciálna forma štúdia • nepravidelný: nepravidelný výskyt hmyzu • neplánovaný • zvláštny: neplánované, zvláštne zasadanie vlády • netradičný (porušujúci tradíciu): netradičné stretnutie

neuveriteľný ktorému sa dá ťažko uveriť, ktorý presahuje hranice pravdepodobnosti (op. pravdepodobný, možný) • nepravdepodobný: nepravdepodobný, neuveriteľný príbeh • neslýchaný • nepredstaviteľný • nevídaný: neslýchaná, nevídaná trúfanlivosť, bezočivosť; neuveriteľné, nevídané možnosti • výnimočný • mimoriadny (op. bežný, zvyčajný): dievčina neuveriteľnej, mimoriadnej krásy; mať výnimočné, mimoriadne schopnosti • prekvapujúci • kniž. prekvapivý • zarážajúci (vzbudzujúci prekvapenie, údiv): kniha dosiahla prekvapujúci, prekvapivý úspech; prekvapujúca, zarážajúca skutočnosť • obrovský • expr. nekresťanský (neuveriteľne veľký, obyč. čo do intenzity): mať obrovskú odvahu; nekresťanská suma • vynikajúci • skvelý (neuveriteľne dobrý, kvalitný): výrobok vynikajúcich vlastností; vynikajúci, skvelý výsledok

p. aj veľký

prekvapujúci ktorý prekvapí, zarazí • zarážajúci: prekvapujúce, zarážajúce správanie • udivujúci • ohurujúci • expr. omračujúci: udivujúce schopnosti; ohurujúca, omračujúca krása • šokujúci (spôsobujúci šok): šokujúce zistenie • kniž. prekvapivý

p. aj neočakávaný

nedeľňajší p. nedeľný

nedeľný týkajúci sa nedele; uskutočňovaný v nedeľu; určený na nedeľu • nedeľňajší: nedeľné, nedeľňajšie popoludnie; nedeľné, nedeľňajšie kázne • sviatočný • hovor. kostolný (op. všedný): obliecť si nedeľné, sviatočné, kostolné šaty; sviatočná nálada

sviatočný ktorý sa týka sviatku; ktorý je určený na sviatok • nevšedný • výnimočný (op. všedný): všade vládla sviatočná, nevšedná atmosféra; konečne prišla očakávaná sviatočná, výnimočná chvíľa • slávnostný • spoločenský • parádny • expr. kostolný (o oblečení): slávnostný, spoločenský, parádny oblek; kostolné šaty • nedeľný • nedeľňajší (ktorý býva v nedeľu, určený na nedeľu): sadli k nedeľnému, nedeľňajšiemu obedu; to je nedeľný kabát • voľný (op. pracovný): príjemne stráviť sviatočné, voľné dni

obedňajší, obedný p. poludňajší

obličaj p. tvár 1

tvár 1. predná časť ľudskej hlavy; jej výraz: široká, usmievavá tvár • kniž. obličaj: vráskavý obličaj • hovor. pejor. pofa (Rázus) • subšt. ksicht: hlúpy ksicht

2. p. človek 1 3. p. podoba 1 4. p. charakter 2

odpoludňajší p. popoludňajší

popoludňajší týkajúci sa popoludnia • odpoludňajší • poobedňajší: popoludňajší, odpoludňajší odpočinok; poobedňajšia vychádzka

omamný 1. ktorý zbavuje jasného vedomia, zmyslov • omamujúci: čuchať omamné, omamujúce prostriedky; užívať omamné, omamujúce lieky • mámivý • opojný • zried. opojivý (spôsobujúci zároveň príjemné pocity): mámivé exotické vône; omamujúce, opojné víno • zadúšajúci • zadúšavý • ťažký • mdlý (brániaci voľnému dýchaniu, spôsobujúci mdlobu; obyč o vôni) • halucinačný • halucinogénny (spôsobujúci zároveň vidiny, halucinácie): halucinačné, halucinogénne výpary • narkotický (spôsobujúci narkózu): narkotické látky • malátny (spôsobujúci malátnosť): malátne ticho, malátna vôňa

2. p. čarovný 1, neodolateľný

zadúšajúci 1. p. zadúšavý 1 2. p. omamný 1

zadúšavý 1. spôsobujúci dusenie, brániaci v pravidelnom dýchaní • dusivý • zadúšajúci: zadúšavé, dusivé chemické výpary • zried. zádušlivý • zastar. zádušný: zádušlivý dym • škrtivý • hrdúsivý: škrtivý, hrdúsivý kašeľ

p. aj dýchavičný

2. (o citovom prejave) ktorý nechceme naplno prejaviť • potláčaný: zadúšavý, potláčaný plač • premáhaný: premáhané vzlyky • vzlykavý • híkavý: vzlykavý plač

podmaňujúci ktorý má schopnosť niekoho upútať, podmaniť, očariť • podmanivý: podmaňujúca, podmanivá melódia • očarujúci • kniž. okúzľujúci: očarujúca, okúzľujúca krása • pôsobivý • sugestívny: pôsobivý, sugestívny hlas, spev • strhujúci • unášajúci • kniž.: úchvatný • uchvacujúci (ktorý citovo strháva, uchvacuje): strhujúca hudba, úchvatný zjav

p. aj pekný, krásny, príťažlivý

unášajúci p. podmaňujúci

potok menší prirodzený vodný tok • bystrina (prudký horský potok): rozvodnený potok, rozvodnená bystrina • zried. bystrica (Hviezdoslav) • jarok (menší potok): cez dedinu tečie jarok • poet. riava (horský potok s prudkým spádom): bystrá riava • kniž. ručaj: zurčiaca ručaj

ručaj p. potok

povznášajúci ktorý mocne pôsobí a obyč. i (mravne) zošľachťuje • vznešený • ušľachtilý: povznášajúci, vznešený, ušľachtilý cieľ; povznášajúca, vznešená, ušľachtilá práca v oblasti umenia • očistný • očisťujúci • kniž. katarzný (prinášajúci vnútorné očistenie a tým aj uvoľnenie, povznesenie): naplnil ju očistný, očisťujúci, katarzný pocit; povznášajúci, katarzný účinok • slávnostný • velebný • kniž. majestátny (mocne pôsobiaci na city svojou vážnosťou, velebnosťou, majestátnosťou): slávnostné, velebné, majestátne ticho obradu

slávnostný ktorý súvisí so slávnosťou, ktorý je na ňu určený; vyznačujúci sa dôstojnosťou, vážnosťou, veľkoleposťou, vznešenosťou a pod.: slávnostný koncert • sviatočný • spoločenský • parádny • lepší (určený do spoločnosti, na nejakú príležitosť, udalosť) • výnimočný • nevšedný (op. bežný, každodenný): obliecť si sviatočné, spoločenské, lepšie šaty; parádna uniforma; výnimočná, nevšedná chvíľa, spoločenská udalosť • gala • zastaráv. gála (ktorým obyč. slávnosť vrcholí): gala večer, program • reprezentatívny • reprezentačný (vhodný, určený na reprezentáciu; obyč. o oblečení) • dôstojný • vážny • patetický • vznešený • kvetnatý (obyč. o ľudskom prejave): príhovor predniesol dôstojným, vážnym, patetickým hlasom, tónom; otvoriť výstavu vznešenou, kvetnatou rečou • obradný (slávnostný ako pri obrade): dostalo sa jej obradného privítania • povznášajúci • povznesený: povznášajúca atmosféra obradu, povznesená nálada • majestátny • kniž.: velebný • svätý (vyznačujúci sa majestátnosťou, velebnosťou): nad sieňou sa vznášalo majestátne, velebné, sväté ticho • oslavný (určený na oslavovanie): oslavné fanfáry

predminulý ktorý predchádzal pred niečím minulým • predlanský • predvlaňajší • predminuloročný: predminulý, predlanský rok; predminulé, predlanské, predvlaňajšie, predminuloročné leto

predvlaňajší p. predminulý

raňajší p. ranný

ranný týkajúci sa rána; ráno konaný, ráno sa vyskytujúci, prichádzajúci • raňajší: ranná, raňajšia zmena, prechádzka • poet. zastar. jutrený (J. Kráľ) • skorý: príde ranným, skorým autobusom

ťaj, ťáj, ťajaj, ťajáj p. ej 1, ujú

tutejší, tuťajší p. miestny, domáci 2

usmerniť 1. dať žiadaný smer pohybu niečoho: dopravu usmerniť doľava • napraviť: napraviť niekoho na cestu • skorigovať (smer): skorigovať dráhu letu rakety • nastrojiť: nastrojili ma nesprávnym smerom • naviesť • navodiť • nasmerovať (zamerať na istý smer): naviesť, nasmerovať anténu • upraviť • naraziť (do smeru): upravia ťa, kade máš ísť; mlynár narazil vodu na mlyn • orientovať: autá treba orientovať okolo mesta • zregulovať (usmerniť reguláciou): zregulovať tok rieky

2. pôsobením na niekoho, niečo napraviť istým smerom, k istému cieľu • upriamiť: myseľ usmerniť, upriamiť na štúdium • zamerať • zacieliť • zried. zamieriť: záujmy detí zamerať, zacieliť na šport • orientovať: výrobu orientovať na potraviny • obrátiť: obrátiť záujem na niečo • fraz.: priviesť na pravú/dobrú cestu • priviesť na správnu koľaj (správne usmerniť)

veď 1. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • však: v prírode všetko ožíva, veď, však sa blíži jar • predsa: načo by išiel inam, predsa tu je doma • a veď • lebo veď: škoda sa rozčuľovať, a veď, lebo veď ho poznáš • veď aj • veď i: šálku neumyl, veď aj, veď i ráno bude z nej piť • nár. šak

2. v nadväznosti na kontext vyjadruje utvrdenie sa v mienke, vyjadruje vyhrážku a pod. • však: veď, však má s ním stále trápenie; veď, však ty ešte raz prídeš • nár. šak

3. uvádza vetu s funkciou pôsobiť na prijímateľa, vyjadruje pobádanie, výzvu • expr.: veďže • nože: veď, veďže sa toľko netráp • predsa: predsa sa mu nebudeš prosiť • už • hovor. však: však sa do toho pusť • nár. šak

vonkajší ktorý sa vyskytuje vonku, zvonku, na povrchu al. mimo niečoho (op. vnútorný): vonkajšia časť, vonkajšia výzdoba, vonkajší vplyv • externý (op. interný): externé štúdium • zastar. zovňajší: zovňajšia krása • zastar. zovnútorný: zovnútorné ťažkosti (Mráz) • vonkajškový (týkajúci sa vonkajška): vonkajškový prístup k niečomu • formálny (týkajúci sa vonkajšej formy): formálne náležitosti • objektívny (jestvujúci nezávisle od vedomia človeka): objektívny svet • odb. exogénny (op. endogénny): exogénny vírus • lek. ektogénny (spôsobený z vonkajších príčin) • kniž. exoterický

zovňajší p. vonkajší

vonkajšok 1. vonkajšia časť, vonkajší priestor (op. vnútro, vnútrajšok): vonkajšok domu, látky • exteriér: exteriér stavby

2. vonkajšia podoba: mať príjemný vonkajšok • zovňajšok: dbať o svoj zovňajšok • povrch: šľachetné srdce pod drsným povrchom • vzhľad • výzor: posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor zdravého človeka • výraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazom • zjav: provokovať svojím zjavom • kniž. vid: človek pekného vidu • kniž. habitus: telesný habitus • zastar. vzozrenie (Rázus) • subšt.: vizáž • fasáda

vzhľad súhrn vonkajších znakov • výzor: mladistvý vzhľad; posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor chorého človeka • výraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazom • úprava: vzorná úprava písomných prác žiakov • podoba: nebo nadobudlo hrozivú podobu • forma: dávať niečomu formu • dizajn, pôv. pís. design (vzhľad výrobku): mať pekný design, dizajn • tvárnosť: tvárnosť krajiny • vonkajšok • kniž. zovňajšok (vonkajší vzhľad): príjemný vonkajšok; dbať o svoj zovňajšok • kniž. vid: človek pekného vidu • kniž. habitus: telesný habitus • hovor. náter: dať niečomu slávnostný náter • zastar. vzozrenie (Rázus) • kniž. zastar. parsún (Hviezdoslav) • subšt. vizáž

zjav 1. čo sa prejavuje navonok, čo možno pozorovať: to je častý, neobyčajný zjav • jav: prírodný, fyzikálny jav • úkaz: sledovať úkazy na oblohe • kniž. fenomén • príznak (charakteristický znak): príznaky choroby; to je národný fenomén • kniž. symptóm: symptómy krízy • zastar. zjavisko (Sládkovič)

2. vonkajšia podoba: provokovať svojím zjavom • vzhľad: dbať o svoj vzhľad • výzor: má ešte detský výzor • vonkajšok • zovňajšok: dievča príjemného vonkajšku, zovňajšku • zastar. zjavenie: krása jeho zjavenia (Timrava)

3. osoba s typickými, obyč. vynikajúcimi vlastnosťami: môj strýko bol zvláštny zjav • osobnosť (jednotlivec s významným postavením v spoločnosti): známe osobnosti kultúry • postava: veľká postava športu • zastar. zjavisko (Kukučín)

zovňajšok p. vonkajšok 2, vzhľad, zjav 2

zmiasť vyviesť z duševnej rovnováhy, priviesť do zmätku • pomiasť: nečakaná situácia nás zmiatla, pomiatla • vykoľajiť: udalosti nás celkom vykoľajili • expr. vytočiť • fraz. vyšinúť z koľají • spliesť • popliesť: spliesť, popliesť protivníka v hre • zmotať • pomotať: všetko sa mu v hlave zmotalo, pomotalo • hovor. expr.: zmútiť • pomútiť • pomátať • zmátať: sláva mu zmútila, pomútila, pomátala rozum • expr.: pobalamutiť • zbalamutiť • obalamutiť • obaláchať • zbaláchať • poblázniť • oblázniť: sladkými rečami nás načisto pobalamutil, pobláznil • zmýliť • pomýliť • hovor. vyšinúť (uviesť do omylu): správa ich zmýlila, pomýlila • subšt. zmagoriť • expr. zmítoriť • kniž. zviesť: dať sa zviesť zlým smerom • expr.: osprostiť • ohlúpiť (urobiť nesúdnym): literatúra ho osprostila • expr. ohúriť (veľmi, nečakane zmiasť): celá záležitosť ma ohúrila • zaraziť (nečakanosťou vyvolať obyč. negatívnu reakciu): neochota spolupracovať ma zarazila • dezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovanie verejnosti • kniž. skonfundovať • fraz.: priviesť/dostať do pomykova • priviesť do rozpakov/do zmätku