Synonymá slova "����p����" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 759 výsledkov (7 strán)

  • abstinencia zdŕžanie sa niečoho, najmä pitia liehovín: zachovávať úplnú abstinenciustriedmosťzdržanlivosť: pohlavná striedmosť, zdržanlivosťzastar. striezlivosť: spolky striezlivostiodriekanieexpr. pôstkniž. frugalita (zachovávanie miery)


    pôst p. abstinencia


    afektácia neprirodzené, strojené správanie, hovorenie • afektovanosť: hovoriť bez afektácie, afektovanosti; afektovanosť v obliekaníneprirodzenosťstrojenosťnútenosťpóza: odpovedať s pózoupozérstvopretvárka: spoločenská pretvárka


    poloha spôsob umiestnenia v priestore, v prostredí • položeniepostavenie: vodorovná poloha, vodorovné položenie, postaveniepozícia: zaujať pohodlnú pozíciu; výhodná pozícia na pozorovaniesituácia: vertikálna poloha, situáciamiesto (umiestnenie v priestore): je to pekné slnečné miestopóza: póza telapostoj: zaujať bojový postoj


    postoj 1. držanie tela • póza: zaujať pohodlný postoj, pohodlnú pózupozícia: základná tanečná pozíciapoloha: zmeniť polohu

    2. p. pomer 2


    poza p. za 2


    póza 1. držanie tela • postojpozícia: nepohodlná póza, tanečný postoj

    p. aj poloha

    2. p. pretvárka, afektácia


    pretvárka predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu • pokrytectvoneúprimnosť: spoločenská pretvárka, spoločenské pokrytectvofalošfalošnosťpózapozérstvoafektáciaafektovanosť (neprirodzené, strojené správanie): odpovedať s pózou, hovoriť bez afektáciepejor. farizejstvo


    za 1. (koho, čoho) vyjadruje čas, časové rozpätie, v ktorom sa niečo deje, uskutočňuje; za trvania niečoho • počasv priebehu (čoho): za, počas jeho vlády bol relatívny pokoj; vodič sa v priebehu jazdy nesmie rozptyľovaťcez (čo): cez dlhé zimné večery veľa rozmýšľal o budúcnostiv (čom): ešte za noci, v noci sa vytratil z domunespráv. behom

    2. (koho, čo) vyjadruje smer na druhú, opačnú stranu • poza (čo): slnko zapadlo za, poza hory; nalial mu vodu za, poza golier

    3. (koho, čo) vyjadruje časový rozsah, v rámci ktorého sa niečo uskutočňuje • počasv priebehu (čoho)cez (čo): za hodinu, počas hodiny ošetril štyroch pacientov; v priebehu dňa, cez deň tri razy pršalozastar. od (čoho): je toho veľa, čo od týždňa, za týždeň skúsil

    4. (koho, čo) vyjadruje vzťah zástupnosti • namiestomiesto (koho, čoho): musel upratať za sestru, namiesto sestry; dal sa vylúčiť namiesto, miesto mňav mene (koho, čoho): poďakoval sa v mene všetkých, za všetkých ocenených

    5. (koho, čo) vyjadruje prospech • pre (koho, čo)v prospech (koho, čoho): obetovala sa za deti, pre deti, v prospech detí

    6. (koho, čo) vyjadruje príčinu, dôvod • zastaráv. od (čoho): za každý kus, od každého kusa dobytka zaplatil poplatok

    7. (kým, čím) vyjadruje časovú al. miestnu následnosť, poradie, postupnosť; vyjadruje účel, cieľ, pôvod • po (kom, čom): jeden za druhým, po druhom vychádzali z úkrytu; odišiel za svojou robotou, po svojej robote; za ním, po ňom vždy zostane neporiadok

    8. p. pri 7


    angažovať sa aktívne sa zúčastňovať na niečom, čo má obyčajne spoločenský, politický ráz • zasadzovať savystupovať: angažuje sa, zasadzuje sa, vystupuje za všetko novéexponovať sa (horlivo pracovať v záujme niekoho, niečoho): exponuje sa, angažuje sa za prijatie zákona; exponuje sa v boji proti drogámhovor.: páliť sapáliť si prsty (brať na seba niečo nepríjemné): nebudem sa už za nich páliť, nebudem si za nich prsty páliťzapájať sa (pridávať sa k spoločnej účasti na niečom, pri niečom): treba, aby ste sa zapájali do riešenia spoločných vecí

    p. aj horliť


    horieť 1. byť ničený, stravovaný ohňom • spaľovať sapáliť sa: drevo horí, spaľuje sa, páli sablčaťblkotaťnár. dudotať (Kálal)expr.: bĺkaťblkaťblnkaťblnkotaťkniž.: planúťplápolaťpoet.: háraťzháraťpláť (horieť plameňom): vatra blčí, blkoce, planie, plápolá; (z)hárať túžbou

    2. p. svietiť 1 3. p. červenať sa 1 4. p. žiariť 2, blýskať sa 1 5. p. sršať 2 6. p. túžiť


    páliť sa 1. p. horieť 1 2. p. angažovať sa


    automobil dvojstopové cestné motorové vozidlo na prepravu osôb al. nákladov • auto: osobný, nákladný automobil, osobné, nákladné autohovor.: autiakvoz: sťahovací vozhovor. zastar. motorobyč. pejor. kára subšt.: fáro, búrak (veľký elegantný automobil) • hovor. limuzína (auto s uzavretou karosériou al. prepychový automobil): kúpil si limuzínuhovor. dodávka (dodávkový automobil): chodiť s dodávkouelektromobil (automobil na elektrický pohon) • kupé (automobil s uzavretou dvojmiestnou karosériou, obyč. s pevnou strechou): typ Škoda kupékaravan (obytný automobil): ísť do cudziny karavanomkamión (ťažký krytý nákladný automobil, obyč. diaľkový) • hovor.: nákladiaknákladniaksubšt. náklaďák (nákladný automobil) • hovor. gazík (terénny automobil zn. GAZ) • džíp (vojenský terénny osobný automobil) • subšt. tirák (veľký kamión so značkou TIR) • hovor. sanitka (sanitný automobil): zavolať sanitkuhovor. úrazovka (úrazový automobil) • hovor. záchranka (záchranný automobil)


    džíp p. automobil


    autor kto niečo vytvoril, najmä umelecké al. vedecké dielo: autor románu, štúdiepôvodca: pôvodca objavu, básnetvorca: tvorca piesnekniž. stvoriteľ: stvoritelia dejínpisateľ (autor niečoho napísaného): pisateľ vyhláseniakniž. tvoriteľ (Vajanský)


    činiteľ 1. kto sa na niečom aktívne zúčastňuje, kto má na niečo vplyv: politický činiteľkniž. dejateľ: kultúrny dejateľ

    2. pôsobiaca, hybná sila: časový činiteľfaktor: hospodársky faktorpôvodcaagens: lingv. pôvodca, agens dejakniž. subjekt: vystupovať ako subjekt dejín

    3. p. orgán 3


    pôvodca 1. kto je príčinou niečoho, kto dáva podnet na niečo • iniciátorkniž. strojca: pôvodca, iniciátor, strojca sprisahaniapripravovateľpodnecovateľorganizátorvyvolávateľ: pripravovateľ, podnecovateľ, vyvolávateľ nepokojovkniž. osnovateľ: osnovateľ vraždyzastar. zapríčiniteľ (Dobšinský)kniž. zdroj (čo spôsobuje vznik niečoho): zdrojom starostí sú detilingv. subjekt (pôvodca deja) • odb. agens

    2. p. autor


    zdroj miesto, odkiaľ sa niečo čerpá, získava, z čoho niečo vychádza; čo spôsobuje vznik, jestvovanie niečoho: vodný zdroj, zdroj energie, zdroj príjmov; zdroj starostíprameň: liečivý prameň, naftový prameň; prameň informáciížriedlo: horúce, termálne žriedlo; žriedlo bohatstva, poznaniakniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrostiohnisko: ohnisko nákazypôvodca: pôvodca nešťastiapôvod: pôvod príjmovdokladdokument: historické doklady, dokumentyzáklad: nájsť spoľahlivý základ

    p. aj základ 3


    babica hovor. žena, ktorá pomáha pri pôrode • pôrodná asistentkahovor. (pôrodná) baba: treba zavolať babicu, babuzried. babka


    bác 1. napodobňuje (silný) zvuk pri páde, údere, náraze, výstrele a pod.; naznačuje pád, úder, výstrel a pod. • bumpác: Bác! Dvere sa zavreli s veľkým buchotom.; Zvesil pušku z pleca. Bum! Bác! zahrmí celá hora. (Šteinhíbel); bum, pác, bolo počuť z vedľajšej miestnostirachtresk: rach, tresk, hrom udrel do blízkeho stromucapcáp (slabší zvuk pri páde, údere): cap, rozpleskla sa kaša na dlážkečapčapsčľap (napodobňuje, naznačuje udretie dlaňou al. plochým predmetom): čap, čľap dieťa po zadočkuchľuschľust (naznačuje udretie): A chľus mu druhú, takže mu až krv z nosa vystrekla. (Urban)

    p. aj buch, švác, prask

    2. p. ach 1


    cap napodobňuje zvuk slabého úderu, zvuk pádu drobného predmetu a pod.; naznačuje slabý úder, pád drobného predmetu a pod. • pacbac: cap, pac, bolo počuť pri každom plesknutí po zadočku; bac dieťa po ručičkeťap: keď tleskla rúčkami, zaznelo slabé ťapcup: cap, cup, zošuchol sa oriešok na zemplesktlesk (pri silnejšom údere): plesk, tlesk mu po líci


    fác naznačuje zvuk pri (náhlom) údere dlaňou, pri plesknutí najmä po tvári; naznačuje takýto úder • fľask: fác, fľask, bolo počuť z izby po každom zauchupleskpľask: matka zrazu plesk, pľask synovi po líciflinkfuk (naznačuje udretie): fác, flink, fuk jej jednu po hlavepácbác (naznačuje silnejšie, silné udretie): zrazu pác, bác mu po rukechľuschľust: chľus, chľust mu po papulišvác: švác ho po chrbteťap (naznačuje slabé udretie): ťap decku po zadočku


    pac p. cap


    pác p. bác 1, paf1


    paf1 napodobňuje zvuk pri výstrele, streľbe; naznačuje výstrel, streľbu • pifpufpif-pafpif-paf-puf: ozvalo sa paf, pif a zajac sa prekoprcol; urobil puf smerom na vrabcapikpuk: pik, pik, puk, puk, bolo počuť v krátkych intervalochpácbácbumrach (napodobňuje silnejší zvuk výstrelu): pác, bác, ozývalo sa z doliny


    švác naznačuje úder al. hodenie • praskprásk: švác, prásk kameňom do oblokabácfácpácbach: bác, fác, pác mu jednu po chrbtepleskšuch: plesk, šuch chlapcovi po prstochšupšups: šup(s) s ním rovno do vodyšvih (naznačuje šľahnutie, úder): švih chlapca bičom po tvári


    báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strachdesiť saľakať sahroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmystrachovať sastráchať sastrašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť?mať obavuobávať satriasť saexpr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúškuexpr. byť pokakanýfraz. expr.: mať plné nohavice/gatepúšťať do nohavíc/do gatí

    2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť samať starosťobávať samať obavubyť ustarostenýchvieť satriasť sakniž. trnúťtŕpnuťstŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorelstrachovať sastráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujúhovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti


    bezcharakterný nemajúci charakter; svedčiaci o tom (op. charakterný) • necharakternýnečestný (op. čestný): bezcharakterný, necharakterný klamár; necharakterný, nečestný spôsobbezzásadový (nemajúci nijaké zásady) • fraz. bez chrbtovej kosti (ktorý nemá pevný charakter, pevné zásady): bezzásadový človek, človek bez chrbtovej kostifraz. kam vietor, tam plášťpren. pejor. chameleónsky (meniaci názory podľa okolností): chameleónske správanienestatočný (op. statočný) • nepoctivý (op. poctivý): vystríhali ho pred nestatočnou, nepoctivou osoboupredajnýhrub. sprostituovaný (meniaci zásady, postoje podľa materiálnych výhod): predajní, sprostituovaní umelci, politicinízkypodlý (mravne zlý): nízke, podlé konaniepejor.: ničomnýnaničhodnýpodliackypľuhavý: ničomná, naničhodná, podliacka, pľuhavá dušahovor. pejor. gaunerský


    mizerný 1. ktorý nemá potrebné, vyhovujúce vlastnosti (op. dobrý, výborný) • zlýnedobrýplaný: žiakova odpoveď bola mizerná, zlá; zlé, nedobré, plané jedlonevyhovujúcinekvalitnýnedostatočný: nevyhovujúci, nedostatočný efekt z podnikania; nevyhovujúci, nekvalitný výrobokneschopnýnesúcinanič (ktorý nemá potrebné vlastnosti na vykonávanie istého povolania a pod.): do útoku postavili neschopných, nesúcich, nanič hráčovslabýmalýnízky (ktorý nedosahuje potrebný počet, množstvo a iné hodnoty): mizerná, slabá, nízka úroda; slabý, nízky, malý zárobokexpr.: biednyúbohýchatrnýchabýžobrácky (ktorý nedosahuje potrebné množstvo al. kvalitu; ktorý svedčí o nedostatku): dosiahnuť biedny, úbohý, chabý výsledok; mať na sebe biedne, chatrné, žobrácke oblečenie; mizerný, žobrácky životexpr.: mizeráckypramizernýmrcha (neskl.) • zastar. mizerábl (veľmi mizerný): mať mizerácku, pramizernú náladu; mrcha, mizerábl počasiehovor. expr.: mrchavýnafigufraz. expr.: na starú belusubšt. na milú kedveš: mrchavá, nafigu cesta; zábava na starú belu, na milú kedvešpejor.: všivavývšiváckypľuhavýsubšt. blbý • niž. hovor. poondiatypoondený: všivavý, pľuhavý život; blbá, poondiata, poondená robotavulg.: posratýna hovnona riť

    2. p. bezvýznamný, bezcenný 3. p. zlý 1, 2


    naničhodný 1. expr. vyznačujúci sa zlými charakterovými, morálnymi a pod. vlastnosťami (o človeku a jeho prejavoch); často v nadávkach vyjadrujúcich negatívny vzťah k niekomu al. niečomu • ničomnýbezcharakternýnečestnýpodlýnízkyzlý: naničhodný, ničomný, bezcharakterný, nečestný človek; naničhodný, podlý, nízky činnepodarenýnevydarený: nepodarený, nevydarený synexpr.: prekliatymizerný: prekliaty, mizerný zlodejhovor. expr. mrchavýexpr. mrcha (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; mrcha robotaexpr.: potvorskýhromskýparomskýparomovskýčertovskýdiabolský: potvorský, hromský šarvanecdarebnýdarobnýexpr.: darebáckygalganskýšľakovitýsprepadenýpejor.: potrimiskárskyprašivývšivavýžobrácky: prašivá, všivavá potvorapejor.: pľuhavýpľuhavskýpanghartskýpankhartskýsvinský: pľuhavý, panghartský lumpniž. hovor.: poondiatypoondenýhrub.: posratýposraný: poondiata, posraná nádcha, vecsubšt. sakramentský

    2. p. bezvýznamný, zbytočný


    nehanebný 1. konajúci, vykonaný bez akejkoľvek hanby, bez psychických al. morálnych zábran • hanebný: nehanebné, hanebné klamstvoneprístojný (prekračujúci únosnú mieru): nehanebné, neprístojné vyčíňanie opilcovodsúdeniahodný (ktorý treba odsúdiť): odsúdeniahodný zradca; odsúdeniahodná zradaškaredýošklivýohyzdnýmrzký (s negatívnymi následkami): škaredý, ošklivý, mrzký činpodlýexpr.: špinavýhnusný (využívajúci nečestné postupy): nehanebný, podlý úskok; špinavá, hnusná ložbezočivýkniž. bezostyšnýhovor. drzý (vyznačujúci sa bezočivosťou, hrubosťou): vyvrátiť nehanebné, bezočivé obvinenie; bezočivý, bezostyšný, drzý klamárpejor. ohavnýhovor. pľuhavý: nehanebná, ohavná zrada; ohavný, pľuhavý skutokexpr.: bohaprázdnybohapustý

    p. aj zlý

    2. p. necudný


    nepriaznivý ktorý nepredstavuje nič pozitívne, výhodné vo vzťahu k niekomu (op. priaznivý) • nežičlivýneprajný (op. žičlivý, prajný): nepriaznivá, nežičlivá, neprajná dobaškodlivý (spôsobujúci nejakú škodu, ujmu): škodlivý vplyv prostredia na organizmusnedobrýkniž. neblahý: osud je voči nemu nepriaznivý, nedobrý; mal na neho nepriaznivý, neblahý vplyvneradostnýneutešenýzlý: mám pre teba neradostné, zlé správy; situácia je neradostná, neutešenánešťastný (prinášajúci nešťastie): nešťastná zhoda okolnostínepríjemný (op. príjemný): vyvolať nepriaznivý, nepríjemný dojemnevýhodnýnevhodnýnevyhovujúcineželateľnýnežiaduci (ktorý neprináša výhodu; op. výhodný): nevýhodný stav zápasu; dostať sa do nevýhodného, nevyhovujúceho postavenia; neželateľný, nežiaduci vplyvnelichotivýneuspokojivý (ktorý neprináša uspokojenia): zvrátiť nelichotivý, neuspokojivý výsledok (v hokeji); kritika bola pre neho nepriaznivá, nelichotivázápornýnegatívny (obyč. pri hodnotení niečoho): kniha vyvolala záporný, negatívny ohlas (op. pozitívny) • ťažkýexpr. pľuhavý (spôsobujúci ťažkosti): žiť v ťažkom období vojny; nepriaznivé, pľuhavé okolnostipren. macošský


    odporný 1. ktorý vzbudzuje odpor, nechuť, antipatiu, opovrhnutie • nepríjemnýprotivný: odporný, protivný žiak; nepríjemná, protivná chuťhnusnýohavnýohyzdnýzlý (vyvolávajúci hnus al. negatívny postoj): hnusné, zlé počasie (op. príjemné, dobré); vykonať ohavný, ohyzdný, zlý čin (op. dobrý); mať hnusný, ohyzdný výzor (op. príjemný) • nechutnýnemilýexpr.: bridkýbridivýneskl.: bridbriď: nechutné, bridké jedlo (op. dobré, chutné); nemilý, bridký hmyz; brid ľudiaošklivýmrzkýškaredý (op. pekný): vonku je ošklivá, mrzká pľušť; mrzké, škaredé správanieodpudzujúciodpudivýnevábny (nútiaci odísť, odvrhnúť niečo a pod.): byť odpudzujúci, odpudivý svojím vystupovaním; parfum mal odpudzujúcu, odpudivú, nevábnu vôňu; odporný, nevábny zjav (op. príťažlivý) • nesympatickýantipatický (o človeku a jeho prejavoch): tento človek mi je nesympatický, antipatický; nesympatická tvárneznesiteľný (ktorý sa nedá vydržať): neznesiteľné pomeryslizký: slizká tvárpríkry (svojou ostrosťou vyvolávajúci nechuť, obyč. o jedle): odporná, príkra chuťexpr.: obludnýpríšernýhrozný (vyvolávajúci veľký odpor, znechutenie): obludný, príšerný skutok; to je hrozné klamstvozried. sprotivenýpejor. pľuhavý (o človeku): odporný, pľuhavý opileckniž. odiózny: odiózne slovámrzutýhovor. expr.: sprostýhlúpy (vyvolávajúci mrzutosť, znechutenie): mrzutá, sprostá, hlúpa situácia

    2. p. opačný 2


    pľuhavý 1. p. bezcharakterný 2. p. zlý 1, 2, naničhodný 1


    podlý konajúci bez zmyslu pre čestnosť, charakternosť, mravnosť (o človeku); svedčiaci o tom • bezcharakterný (op. charakterný) • nečestný (op. čestný): podlý, bezcharakterný človek; podlé, bezcharakterné, nečestné konaniehanebnýnehanebný (hodný odsúdenia; zneucťujúci) • kniž. profánny: hanebný, nehanebný činnízky (mravne): nízke skutkykniž. perfídny: perfídna zákernosťničomnýničomníckynaničhodnýmrzký: ničomný, naničhodný lotor; mrzké úmyslyexpr. mizerný: mizerná, podlá dušapejor.: podliackyoplanskýpľuhavýhovor. pejor.: gaunerskýlumpáckyexpr. oslab. podlučký


    zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planýnedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutoknečestnýnestatočnýnespravodlivýbezcharakternýnecharakternýkniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmyslynemorálnyamorálnynemravnýnehodný: nemorálny chlapzločinnýzločineckýzlodušskýpejor.: lotrovskýoplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizáciazried. zlodušný (Sládkovič)zlomyseľnýzloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudiadiabolskýdémonickýmefistovskýmefistofelovskýexpr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné silynenávistný: nenávistný pohľadneľudskýnehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetnýnepeknýmrzkýodpornýohavnýobludnýohyzdnýošklivýodsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný činmacošský: mať k dieťaťu macošský vzťahčierny: mať čierne svedomiepejor.: podliackypľuhavýkniž. perfídny: podliacke správaniepodlýhnusnýhanebnýnehanebnýničomnýnaničhodnýzastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmyslykrivý: nepovedal o ňom krivé slovonízky: nízky charakterexpr.: špinavýmizernýmizeráckymrchavýmrcha (neskl.) • hovor.: neférovýneférunfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unférskazenýpokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládežpejor.: spľuhavenýspľundravenýexpr. zapľuhavenýhovor. expr.: zopsutýzlumpáčenýzlumpovanýsubšt.: hovädský • hovadský

    2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrýnekvalitnýnesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná stravaneschopnýnehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný filmmrcha (neskl.) • mrchavýplanýnepodarenýnezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáškaslabýbiednychabýchatrnýmizerný: slabý remeselník; mizerný tovarexpr.: krátkyderavý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusovýnulovýnafigu, pís. i na figuexpr.: nanič (neskl.) • nemožnýpejor.: pľuhavývšivavývulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figuhavarijnýkritickýhovor.: katastrofálnydezolátnyhovor. expr.: hroznýstrašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom staveexpr.: neslávnyneutešenýžalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniecnevydarený: nevydarený programskazenýexpr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduchnedokonalýpoškodenýzničenýhovor. expr.: dobabranýpobabranýzbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrupneporiadnypejor. lajdáckyhovor. pejor.: flákačskýšlendriánskyfušerskýhovor. expr. babráckyslang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá opravaexpr.: psípsovskýniž. hovor.: poondiatypoondenývulg.: posratýposranýsubšt. blbý

    p. aj nepríjemný

    3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledoknesprávnymylnýpomýlený: nesprávny, pomýlený postupnezdravý: nezdravé názorynepresnýpochybený: nepresné, pochybené výpočtykrivýpokrivenýskreslenýnenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

    4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanieneprívetivýnemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanienepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

    p. aj nevľúdny

    5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný


    bezmäsitý neobsahujúci mäso (op. mäsitý) • bezmäsý: bezmäsitý, bezmäsý pokrmvegetariánsky (príznačný pre vegetariánov): bezmäsitá, vegetariánska stravapôstny (zachovávajúci pôst od mäsa): po stáročia bol piatok bezmäsitý, pôstny deň


    pôstny naplnený pôstom • predveľkonočný (vzťahujúci sa na kresťanský pôst pred Veľkou nocou): pôstne, predveľkonočné obdobiebezmäsitýbezmäsý (v ktorý sa nejedáva mäso): bezmäsitý, bezmäsý deň


    bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačiaexpr. bežkať: dievčatko bežká oprotiexpr.: hnať sauháňaťupaľovaťupínaťtrieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za namiexpr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcomcválať: kone cválajú opretekykniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jacháexpr.: letieťpáliťprášiťfrčaťfičaťfŕľaťfrndžaťfrngaťrafaťhafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesťexpr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami?hovor. expr.: mastiťmazaťšvihaťšibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalejslang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasahovor. expr.: sypať sapadať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte!hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto!kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú?kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľaťuvíjaťtrtúľaťtrtúliťfrňať

    p. aj ponáhľať sa

    2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2


    bolieť 1. spôsobovať fyzickú bolesť • pobolievať (v menšej miere al. prerušovane): bolí, pobolieva ma hlavaexpr. boľkať (v styku s deťmi) • expr. trešťať (veľmi, prenikavo bolieť): hlava, koleno mu treštílomiť (silno, ako pri lámke): lomí ma celé telopáliť (pálčivo bolieť): oči pália od dymudet. bibieť: bibí ma to

    2. spôsobovať duševnú bolesť, nepokoj • zarmucovať: rodičov bolí, zarmucuje nevďaksúžiťsužovaťumáraťkrušiť (spôsobovať bôľ, žiaľ): súži, umára, kruší ju vedomie, že ľudia zbytočne umierajúpáliťmrzieť: páli, mrzí ho neúspech

    p. aj trápiť


    dvoriť usilovať sa získať náklonnosť dievčaťa, ženy • uchádzať samať sa: dvoril jej už dlho; o dievča sa vytrvalo uchádzal; mal sa k nej, okolo nej celý večerzaliečať salichotiťlíškať saexpr. hrkútať (dvoriť rečami): zaliečal sa, hrkútal kolegyniamhovor.: nahovárať sikurizovaťbrať (na niekoho): nahováral si kamarátku; kurizoval študentkám; bral na blondínyflirtovať (ľahkomyseľne, nezáväzne dvoriť): flirtuje s každou ženouzvádzať (navádzať na ľúbostný vzťah): zvádzal tanečnicuhovor.: krútiť satočiť saexpr. obletovať (upozorňovať na seba stálou prítomnosťou): krúti sa okolo mladých dievčathovor. expr.: páliťopaľovaťťahať (za kým): páli za počernými brunetami; opaľuje každú sukňusubšt. baliť


    hriať 1. vydávať teplo: radiátor hrejepáliťexpr.: piecťpripekať (silno): slnko páli, pečie, pripeká

    2. robiť teplým, teplejším • zohrievaťohrievať: zohrieva, ohrieva, hreje si večeruprihrievať (trocha): prihrieva vychladnutú polievkuprehrievať (naskrze al. nad normálnu mieru) • rozohrievať: cvičenie ho rozohrievalovyhrievaťtemperovať (na istú, obyč. potrebnú teplotu): temperovanie vzduchuvykurovať (hriať kúrením): vykurovať izbu


    myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práciexpr. hútať: hútal o priateľochpremýšľaťrozmýšľaťzamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problémuexpr.: rozdumovaťrozhutovaťprehutovaťkniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle životahovor. expr. páliť: dobre mu to pálihĺbaťfilozofovaťrozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láskečasto expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovaniepejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješpoet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

    2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli detimať na zretelimať na pamätipamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätalikniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysliexpr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlavemieriťzameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochoturozumieťchápaťmieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inakkniž. ponímať: ponímal to inakpredpokladaťpočítaťrátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

    3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľaťpomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísťmieniťmať v úmysle: mieni, má v úmysle predať domchcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničíkalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

    4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť simieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravduusudzovaťzmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobreexpr. hútať (si)expr. zried. hútkať (si)kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš?domnievať samať domnienkubyť v domnienkenazdať sanazdávať sapredpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sakraj. mívať (si) (Kukučín)obmýšľať sa (Šoltésová)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


    náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďouexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženeniadoháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivohovor. šturmovaťexpr.: pretrhávať sapretŕhať sahovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce

    2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľoviexpr.: šutrovať (sa)futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domovbežaťutekať (náhliť sa behom): bežal do práceexpr.: letieťuháňaťhnať satrieliťupaľovaťpáliťhovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku

    3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriťbyť súrny: táto vec náhli, súri, je súrnaponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa


    páliť 1. vydávať veľmi veľké teplo • pripekaťpripaľovať: slnko páli, pripeká, pripaľujeexpr. piecťhovor.: pražiťsmažiť: letné slnko pečie; rozpálená platňa praží dookolahriať (intenzívne): radiátor veľmi hrejeopaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky)

    2. pri dotyku spôsobovať pálčivú bolesť • spaľovať: horúca polievka mu páli, spaľuje ústaobáraťopárať (parou al. vriacou tekutinou): obára, opára si jazyk čajomkniž. žihať (Hviezdoslav)

    3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim • štípať: mráz páli, štípe lícapichať: dym pichá v očiachsvrbieťšpieť (bolestivo svrbieť): hojaca sa rana svrbí, špiebolieť (ostrou bolesťou): porezanie bolí

    4. ničiť ohňom • spaľovať: páli, spaľuje suché konáre

    5. vyrábať pomocou ohňa, žiaru • vypaľovať: páliť, vypaľovať keramiku

    6. pripravovať oheň • zapaľovať: páliť, zapaľovať svätojánske ohnerozkladaťzažíhať: zažíhať vatry

    7. p. strieľať 1 8. p. bežať 1 9. p. dvoriť


    ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa)zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia?expr.: hnať sahnať: nežeňte (sa), máme dosť časuexpr.: chvátaťchvatkať (Urbánek): chváta z domu prečexpr. hafriť (Tajovský)expr.: bežaťutekaťletieťuháňaťupaľovaťpáliťtrieliťhovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleciexpr.: hrnúť savaliť sarútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadiónexpr. trtošiť (Šikula)hovor. zaberať: zaberá poza humná k milejhovor. šutrovať (sa)subšt. fofrovať

    2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohyexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotouexpr.: chamtať sachytriť sa (Kálal)hovor. expr. štvať sahovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)


    pražiť 1. tepelne upravovať v rozpálenom tuku, al. nasucho • smažiť: pražiť, smažiť vajíčka; rybu praží, smaží iba na oleji; v rúre praží mandleškvariť: škvarky sa škvaria na panvicivyprážaťvysmážať (obalenú surovinu pripravovať pražením): vyprážať, vysmážať mäso, karfiol, syrpiecť (pripravovať jedlo pôsobením vysokej teploty s uvoľňovaním vlastného tuku): pečie hosťom klobásuoprážaťosmážaťopekať (krátko al. iba na povrchu pražiť): opeká, opráža si na masti chlieb; opekať na ohni slaninkupáliť (cukor): páli cukor na karamelpripekať (vysokým teplom dokončovať úpravu jedla, obyč. na povrchu): pripekať v rúre rezance

    2. hovor. vydávať prudké teplo; prudkým teplom, prudkou žiarou pôsobiť na niekoho, niečo • smažiťpáliť: slnko praží, smaží do oblokov; kachle neznesiteľne pália; neos. vonku praží, páliexpr.: piecťopekať: slnko pečie, opekáhriať (vydávať teplo): slnečné lúče hrejúpripekať (silno hriať; o slnku): už dávno tak nepripekalo ako dneshovor. pripaľovať (o slnku): vonku pripaľujeexpr. škvariť (nepríjemne): otvorené ohnisko nás škvaríhovor. opaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky): dnes to dobre opaľuje


    strieľať 1. vypúšťať strelu zo strelnej zbrane • páliť: strieľať, páliť z dela, z pištole; strieľa, páli po nepriateľoviexpr.: prášiťráchať: naslepo za ním práši z revolvera; rozzúrene ráchajú do davuvystreľovať (viac ráz): na svoju obeť vystreľoval spoza stromu

    p. aj poľovať

    2. prudko usmerňovať loptu, puk a pod. do cieľa • dávaťkopať: strieľať, dávať, kopať gól

    3. porov. zastreliť 4. porov. utiahnuť si


    svrbieť iba 3. os. spôsobovať na pokožke pálčivý pocit, ktorý nutká na škrabanie • hrýzťpáliť: svrbí, hryzie, páli ma celé teloškrabaťškriabať: škr(i)abe ho pod pazuchounár. škohliť: po uštipnutí ma celý deň škohlila rukašpieť (bolestivo svrbieť): koža, rana pri hojení špela


    štípať 1. bodaním do tela, cicaním krvi spôsobovať bolesť (o hmyze): muchy, komáre štípupichaťbodať: rozzúrené osy nás pichajú, bodajúhrýzťhovor. žrať: blchy, vši ho hryzú, žerúexpr.: poštipkávaťpoštipkovaťpoštipovať (chvíľami, opakovane štípať)

    2. spôsobovať pálčivú bolesť • páliť: ostrá paprika ho štípe, páli na jazykuexpr.: poštipkávaťpoštipkovaťpoštipovať (chvíľami, opakovane štípať)

    3. pociťovať pálčivú bolesť • páliťbolieťpichať: pery ma štípu, pália od mrazu; oči ma bolia, štípu, pália od cibule, pichajú od ostrého svetlašpieť (bolestivo svrbieť): rana špienár. štichať


    biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

    2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

    3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

    4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


    kaziť 1. spôsobovať škodu na niečom, robiť menej hodnotným • poškodzovaťničiťnivočiťznehodnocovať: neodborným zaobchádzaním kazí, poškodzuje, ničí stroj; výfuky kazia, znehodnocujú vzduchexpr. humpľovať (i morálne): humpľuje nábytok, humpľuje si živothovor. expr.: babraťdegviťpackaťhovor. fušovať (neodborne, zle vykonávať nejakú robotu): všetko babre, degví; fušuje šatyhovor. expr. psuť (zle vykonávať robotu al. robiť mravne horším): psuť robotu; psuje mládežhovor. expr. kopať (robiť s chybami): kope písomkuexpr. potvoriť: celý dojem potvorí neporiadok v izbe

    2. p. hatiť, mariť 1, kaliť 3, sabotovať


    packať p. kaziť 1


    páckať p. biť 2


    bitka 1. fyzický konflikt dvoch al. viacerých ľudí: hádka prerástla do bitkyzápaszápolenie: zápas, bitka dvoch chlapov; zápolenie päsťamiboj (veľký, často ozbrojený konflikt): boj troch cisárov sa odohral na tomto miestešarvátkapotýčka (menší konflikt): slovné potýčkyexpr.: ruvačkarúbačkapračkadračkakucapaca: nikto nevedel, kto vyvolal tú ruvačku, rúbačkuhovor. pasovačkaexpr. zried.: ruvanicarúbanicahovor. expr.: harmatanecmelameľa: rozbité okná krčmy svedčili o riadnom harmatanci

    2. trest údermi: bitku cítil ešte tri dniexpr.: výpraskvýplata: môžeš sa tešiť na výpraskhovor. expr. zastar.: virgasvirgáčvilágoš: budeže to doma virgassubšt. nakladačka • fraz.: dvadsaťpäťpäťadvadsať (na zadok): dostaneš päťadvadsať palicou


    Boh v kresťanskom náboženstve najvyššia bytosť ako pôvodca všetkého • StvoriteľPánPán BohNajvyššíVšemohúciOtec nebeskýHospodinhovor. Pánbožko (synonymá pre jeho prvú osobu)


    chlap 1. dospelá osoba mužského pohlavia • muž: pekný chlap, mužpán: program pre pánovexpr. chlapík: urastený chlapíkexpr. chlapina (silný, urastený chlap): vysoký chlapinaexpr. chlapákhovor. chlapec: naši chlapci vyhraličlovek: bol to starší človekzastaráv. mužský

    2. nositeľ typických kladných mužských vlastností • muž: stal sa z neho chlap, mužexpr.: chlapíkchlapák: odvážny chlapíkhovor. expr. pašák: To sú pašáci!

    3. p. manžel


    pán 1. kto niekomu, kto niekde rozkazuje, kto má moc • vládcavladár: pán, vládca, vladár hradu, mesta; vzbury sedliakov proti pánom; Kto je tu pánom?

    2. predstaviteľ moci, nadriadená osoba • vrchnosť: mestskí páni, mestská vrchnosťkniž. al. iron. honorácia (najvýznamnejšie osoby podľa postavenia, majetku): cirkevná honoráciačasto pejor. panstvo: panstvo prišlo vo frakoch

    p. aj honorácia

    3. kto niekoho zamestnáva • zamestnávateľ: pracovať u dobrého pána, zamestnávateľaslang. bos: štedrý boszastaráv. al. pejor. chlebodarca: slúžil slepo svojmu chlebodarcovihovor. milosťpán (oslovenie zamestnávateľa v minulosti): milosťpán rozkázal zapriahať

    p. aj zamestnávateľ

    4. zdvorilé oslovenie osoby mužského pohlavia • často pejor. panstvo: vážení páni, vážené panstvosir (v anglickom prostredí) • donseňor (v španielskom prostredí) • signor [vysl. siň-] (v talianskom prostredí) • iron. milosťpán často iron. al. pejor. pánko: ulízaný mladý pánko

    5. p. chlap 1 6. p. vlastník 7. p. šľachtic 1 8. pís. Pán p. Boh


    šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokratipán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánomveľmožkniežaveľkokniežaarcikniežavojvodaveľkovojvodaarcivojvodagróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barónzemanrytiermarkízdžentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazallénnikman (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)

    2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav)aristokrat: aristokrat ducharytier: rytier cti


    vlastník kto niečo vlastní: vlastník pôdy, kapitálumajiteľ: majiteľ obchodudržiteľ: držiteľ panstvapán: kto je pánom záhradyhovor. gazda: tá vec nemá gazduzastar. majetníkzastar. zemko (vlastník pôdy) • nositeľ: nositeľ vyznamenania


    zamestnávateľ kto niekoho zamestnáva: nároky zamestnanca voči zamestnávateľovipán: pracovať u dobrého pánazastaráv. al. pejor. chlebodarca: štedrý chlebodarca


    božechráň 1. expr. vyjadruje záporný hodnotiaci postoj • expr.: bohchráňbožeuchovajbohuchovaj: nič od teba nechcem, božechráň, bohchráň; božechráň, božeuchovaj, aby mu odporovali; nepriečim sa, božeuchovaj, bohuchovajexpr.: chráňbožechráňbohexpr. zried. chráňpane: nechcem ohovárať, chráňbože, chráňboh, ale nesprával sa pekneexpr.: pánbohchráňpánbochráň: nechce mu ublížiť, pánbohchráňveru nie: nemá príčinu ponosovať sa, veru nie, božechráň

    2. p. nedajbože 2 3. p. nie 1


    nedajbože expr. 1. vyjadruje nemožnosť al. sťaženú možnosť realizovať dej obyč. pomenovaný neurčitkom • expr. nedajboh: dvere nedajbože, nedajboh otvoriť, tak boli zaseknutéhovor. expr.: zabožemôjani za božemôj: vyšli do polovice kopca a ďalej ani za božemôjexpr. nie a nie: v tomto roku nedajbože, nie a nie vyhrať zápas

    2. vyjadruje obavu pred uskutočnením deja • expr.: nedajbohnebodaj: nedajbože, nedajboh, aby teraz prišiel otec; keby nás tu nebodaj našli, bude zleexpr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanepánbohchráň: božechráň, bohchráň, chráňboh, aby nás tu niekto videl; chráňbože, chráňpane, pánbohchráň, aby sa mu niečo staloexpr.: božeuchovajbohuchovajhovor. ešte to by chýbalo: božeuchovaj, bohuchovaj pozrieť sa mu rovno do očí; Ešte to by chýbalo, aby nezmaturoval!


    pánbohchráň 1. p. božechráň 1 2. p. nedajbože 2


    pánbochráň p. božechráň 1


    brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sazberať saodchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoroodoberať saodberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánokísť (preč) • expr.: pakovať sapratať sasypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

    p. aj ísť 1

    2. začínať nejakú činnosť • dávať sapriberať sapúšťať sachystať sapripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestuzberať sahovor.: hotoviť sahotovať savyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vodehovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtujechytať sahovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

    3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvomať sobášuzatvárať/uzavierať sobášsobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martinamať svadbusvadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltárkniž. vstupovať do stavu manželského


    poberať sa 1. chystať sa odísť, chystať sa na cestu • zberať sa: poberá sa, zberá sa do Tatierbrať sa: berie sa od nás prečvydávať savystrájať sachystať sa: lastovičky sa už vydávajú, chystajú do teplých krajovvypravovať sa: vypravuje sa na dlhú túruodoberať sa (odniekiaľ): odoberajú sa už domovuberať sa: nevedno, kam sa tak odrazu začali uberaťhovor.: hotoviť sahotovať sa: už sa hotovia, hotujú na cestu

    p. aj brať sa 1

    2. pripravovať sa a začínať niečo robiť • zberať sapriberať sa: poberajú sa, zberajú sa rodine pomôcť; priberá sa do robotybrať sa: berie sa do praniachystať sahovor.: hotoviť sahotovať sa: chystá sa, hotuje sa rúbať drevopúšťať sadávať sa: púšťa sa, dáva sa písať úlohy, púšťa sa, dáva sa do písania úlohchytať sahovor. lapať sa: nevesta sa chytá, lapá každej roboty

    3. p. ísť 1


    topiť sa2 stávať sa tekutým pôsobením tepla • roztápať sa: sneh sa na slnku rýchlo topí, roztáparozmŕzaťpúšťať sa (o niečom zamrznutom): zem rozmŕza; sneh sa púšťarozpúšťať sa (teplom al. v kvapaline): ľad sa už rozpúšťa; cukor sa v káve rozpúšťataviť sa (stávať sa tekutým pri vysokej teplote): železo sa taví; tavenie rúdškvariť savyškvárať sa (pôsobením vysokého tepla; o slanine, masti, masle)


    brečka 1. riedke blato, riedky rozmočený sneh: po odmäku zostala na uliciach iba brečkaexpr.: čľapkanicačľapkavinačliapkavicačliapkaninapľačkanicapľačkaninašpľachtanicaťapkanica: brodili sa vyše hodiny v špinavej brečke, pľačkanici

    2. p. jedlo 1, kaša 1


    čľapkanica expr. riedke rozmoknuté blato al. mokrý sneh, často s dažďom • čliapkanicačľapkaninačliapkanina: sneh sa zmenil na čľapkanicu, čľapkaninu, čliapkanicu, čliapkaninupľušť: jesenné pľuštebrečka (riedky rozmočený sneh): bahnitá brečkapľačkaninapliačkaninapľačkanicapliačkanicašpľachtanicačvachtanicaťapkanicaplieskanica (Moric)kaša (roztápajúci sa sneh)


    špľachtanica p. čľapkanica


    brloh 1. (chránené) miesto odpočinku zveri, jej obydlie • ležiskoležovisko: večer dravce opúšťajú svoje brlohy, ležoviskádieranora (podzemný brloh): líška je už v norepelechkniž. dúpä: pes snoril v dúpätiskrýša (úkryt vôbec): nájsť skrýšu medveďa

    2. pejor. úkryt antisociálnych al. asociálnych živlov • pejor.: hniezdopelechpelešdúpä: polícia obkľúčila brloh podvodníkov; priekupníci majú svoje hniezdo, dúpä v strede mesta

    3. p. posteľ 4. p. obydlie


    dúpä p. brloh 1, 2


    brodiť (sa) namáhavo ísť cez ťažký terén (cez vodu, blato, sneh) • plahočiť sazapadať: brodili (sa), zapadali v hlbokom snehu; brodili sme sa, plahočili sme sa po pás v blateexpr.: čvachtať sapľačkať sašmochtať samiesiť samiagať samarasiť sapoet.: bŕdnuťbŕsť (Hviezdoslav)cápať (v blate, vo vode) • expr.: krôchať sakrôchňať sa: krôchať sa hromadami snehupredierať sa (cez hustý porast)


    čľapkať sa, čliapkať sa expr. máčať sa vo vode (obyč. s radosťou) a rozstrekovať pritom okolo seba vodu • čliapať sapľačkať sa: deti sa čľapkajú, čliapu, pľačkajú v jarkuexpr.: špľachotať sašpľachtať sašplechotať sašplechtať sa (špliechať pritom) • trocha pejor.: čvachtať sačabrať sa: husi sa čvachcú, čabrú v mlákeexpr. zried. čupkať sanár. expr. pliagať saexpr. plahočiť sa: rád sa plahočí vo vani; v rybníku sa plahočia kačky


    pľačkať sa p. čľapkať sa


    brúsiť 1. robiť ostrým • ostriťnaostrovať: brúsiť, ostriť, naostrovať nôž, nožnicekovaťkuť: kovať, kuť kosuhovor. zastaráv. šlajfovať

    2. hladením opracúvať • obrusovaťvybrusovať: brúsiť, obrusovať kovové súčiastky, diamantypilovať (pilníkom): pilovať hranyrašpľovať (rašpľou): rašpľovať doskupejor.: midlikovaťpidlikovať (nešikovne, na tupo brúsiť)

    3. p. cibriť 4. p. túlať sa 1


    rašpľovať p. brúsiť 2


    buchnúť 1. nárazom, pádom a pod. spôsobiť temný zvuk al. vydať taký zvuk • expr.: tresknúťtresnúťtrepnúť: nahnevane buchnúť, tres(k)núť dvermiprasknúť: čosi vonku praskloplesknúťplesnúťpľasknúťpľasnúť (nárazom ohybných al. plochých predmetov): ples(k)núť bičom, dlaňamiexpr.: capnúťšvacnúťrachnúťbachnúť: tanier capol, rachol, švacol, až sa tak ozývalo; v diaľke niečo rachloexpr.: durknúťzdurknúť: výstrel zdurkolzarachotiťzrachotiťudrieť (buchnúť s rachotením): blízko z(a)rachotil, udrel hromexpr. chlopnúť: dvere hlasno chlopli

    2. p. udrieť 1 3. p. prepadnúť 5


    plesnúť, plesknúť 1. prudkým, rýchlym pohybom al. nárazom (obyč. plochých predmetov) spôsobiť vznik prenikavého, dosť ostrého zvuku • pľasnúťpľasknúť: ples(k)núť, pľas(k)núť dlaňou, bičomtlesnúťtlesknúťtľasknúť (dlaňami) • zaplesnúťzaplesknúťzaplieskať: zaples(k)núť, zaplieskať korbáčomtresnúťtresknúťtrepnúť: rozčúlene tres(k)ol, trepol dveramiexpr.: capnúťcapiť: zaucho hlasno caplo do ticha izbyexpr. lupnúť: udrel, až luplozapukať (viac ráz): zapukať bičom

    2. zasiahnuť niekoho, niečo hlasným, dosť ostro znejúcim úderom • pľasnúťpľasknúť: ples(k)ol, pľas(k)ol muža po pleciťapnúťtľapnúť (zľahka) • pľaštiťpleštiť (silnejšie) • expr.: capnúťčapnúťčľapnúťčapiť (prudko) • expr.: lupnúťpacnúťbacnúť: lupla dieťaťu po zadku, pacla ho po prstochexpr. črchnúť (Jesenská)

    p. aj udrieť 1

    3. p. hodiť


    spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamyexpr.: rachnúťruchnúťrafnúťdruzgnúťcapiťcapnúťtrocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť saskydať saskotiť sastrepať saskrochmeliť sazmechriť sasterigať sasteperiť sazrepetiť sazmlieť sakniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopydet. hapať: dávaj pozor, aby si nehapalskotúľať saexpr.: kycnúťskopŕcať sakopŕcnuťskopŕcnuťskoprcnúťkoprcnúť saskopŕcnuť savykoprcnúť saskrbáľať saskrbáliť saskobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľalexpr. zrebriť sazletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríkaexpr.: džuchnúťžuchnúťšustnúťzošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlonár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol!expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieťzhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúťlupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavyexpr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šuškyexpr.: plesnúťplesknúťpľasnúťpľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blatazrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilozvaliť saexpr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypalexpr.: roztiahnuť sarozcapiť sarozčapiť sanatiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhýfraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť saprevrátiť saprevaliť saexpr.: vyvrátiť savykrbáliť savykydnúť savyvaliť savykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalilapopadaťpospadávaťpospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

    2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosanapadnúťnapadaťspŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístienapršať (veľa) • popršaťspršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

    3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúťzrútiť sazrúcať savyrúcať sazboriť sazosypať sazvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

    4. p. klesnúť 1


    udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

    2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať


    vylepiť 1. zavesiť verejne ako správu, oznam • vyvesiť: vyvesiť, vylepiť vyhlášku, plagát

    2. expr. prudko niekomu dať zaucho al. iný úder na telo • expr.: vlepiťstreliťvypáliťvpáliť: vylepil, vlepil, strelil mu zopár za ušiexpr.: vsotiťvraziťvyťaťvytnúťvysoliťvsoliťzasoliťzavesiť: vsotí, vrazí, zasolí mu pár zaúch a ujde; buď ticho, lebo ti takú zavesímfraz.: dať poza ušidať po hlaveexpr.: struhnúťfuknúťfacnúťfľasnúťfľasknúťplesnúťplesknúťpľasnúť: struhla mu po papuli, plesla ho po ústachexpr.: švacnúťšustnúťšuchnúťšupnúťlupnúťluznúťliznúťhlobnúť (nečakane, rýchlo) • expr. vťapiť (Zguriška)povyliepaťpovylepovať (postupne, viac zaúch): povyliepal deťom jednu sprava, druhú zľava


    cesta 1. premiestňovanie sa za istým cieľom: vydať sa na cestupúť: dlhá púť nehostinnou krajinoutúra (dlhšia turistická cesta, hovor. expr. namáhavá cesta): ísť na celodennú túruturné (cesta s organizovaným verejným vystúpením): koncertné turné

    2. užší pás zeme upravený na premávku • zastaráv. hradská: ísť po ceste, po hradskejhovor. asfaltka (asfaltová cesta) • hovor. betónka (betónová cesta) • autostrádadiaľnica (diaľková cesta) • vozovka (cesta oddelená od krajnice čiarou)

    3. p. metóda


    púť p. cesta 1


    cestujúci kto cestuje: cestujúci už sedia vo vlakuhovor. pasažier: čierny pasažierzastaráv. pocestný (kto koná cestu pešo) • kniž. pútnik (kto putuje, kto koná púť)


    pútnik p. cestujúci


    cúvať 1. pohybovať sa smerom dozadu • ustupovať: auto cúvalo, ustupovalo, aby kolóna mohla prejsť; vojská museli ustupovať, cúvaťhovor.: curgaťcurigaťcurukať (o koňoch, o voze) • expr.: cofaťcofkať: kôň splašene curigá, cofkáexpr.: pätiťspätkovať (najmä o ľuďoch): chlapec spätkuje, pätí, lebo sa bojí bitkyexpr. račkovať (ísť dozadu ako rak) • hovor. zastar. reterovať (Šoltésová)

    2. neuskutočňovať niečo zamýšľané (a tým obyč. vyhovieť inému) • ustupovaťupúšťať: zbabelo cúval, ustupoval; cúvať, upúšťať zo svojho presvedčeniarobiť ústupky


    pätiť p. cúvať 1


    čaro príťažlivé pôsobenie, príťažlivá krása: čaro severskej prírodypôvabpríťažlivosť: pôvab, príťažlivosť mladej ženyčarovnosť: čarovnosť hôršarm: byť bez šarmušarmantnosť: šarmantnosť úsmevumilota: milota dieťaťagráciagraciozitagracióznosť: dievčenská grácia, graciozitakniž. kúzlo: kúzlo domovakniž. prelesť: panenská prelesťpoet. čarpoézia: poézia zasneženej krajinyvnada: ženské vnadysubšt. rajc (dráždivé čaro): tá žena má rajc


    krása vlastnosť toho, čo je pekné, krásne: ženská krásapoet.: krásotapeknota: dcéra krásoty (Sládkovič)nádhera (nezvyčajná krása): nádhera prírodyveľkoleposť: veľkoleposť chrámumalebnosť: malebnosť krajinyroztomilosťladnosť: ladnosť tvarovpôvabpôvabnosť: pôvab dievčaťa: pôvabnosť dedinských domčekovpríťažlivosťkniž.: úchvatnosťvelebnosť: úchvatnosť obrazu, velebnosť hôršumnosťdriečnosťkniž.: vzhľadnosťčarokrásnosť


    pôvab p. čaro


    čarovný 1. oplývajúci neobyčajnou krásou, pôvabom, príťažlivosťou • očarujúci: čarovná, očarujúca príroda, ženapôvabnýkniž.: kúzelnýokúzľujúci: pôvabná tvár; kúzelný, okúzľujúci letný večermalebný: malebné tónykrásnykniž. čarokrásny: krásny, čarokrásny výhľad na morepodmanivýpodmaňujúcineodolateľnýpren. magický (ktorý si každého získa svojou krásou, svojím čarom): podmanivý, podmaňujúci zjav; neodolateľný, magický hlasromantickýpoetický (čarovný ako v poézii; plný snivosti, romantiky): poetická, romantická mesačná nocprekrásnykniž. prelestný: prekrásne, prelestné ránooslňujúcioslnivý (pôsobiaci silným dojmom): oslňujúci, oslnivý úsmev dievčaťaomamnýomamujúciopojný: omamný, omamujúci zážitok; opojné chvílepren. expr. rozprávkový: rozprávková krajinapoet. čarotajný (Hviezdoslav)

    p. aj krásny, nádherný

    2. p. zázračný 1


    krásny 1. ľudskými zmyslami al. intelektom vnímaný ako veľmi pekný • nádherný: krásne, nádherné vlasy; to sú všetko len krásne, nádherné ideályveľkolepýohromujúci (krásny na pohľad, pútajúci zrak): uvidel veľkolepú, ohromujúcu prírodnú scenériu; veľkolepé, ohromujúce divadloprekrásnyprenádhernýkniž. čarokrásny (nevýslovne krásny) • poet.: divokrásnysedmokrásny: dostávala prekrásne, prenádherné listy; prekrásny, prenádherný, čarokrásny šperkpôvabnýkniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabný, spanilý zjavpekný: pekná duša, pekné spomienkyroztomilýexpr. zastar. rozmilýrozkošnýexpr.: utešenýpreutešený (krásny svojou milotou, pôvabom a bezprostrednosťou): roztomilé, rozmilé dieťa; rozkošná starenka, utešený párľúbeznýpoet.: lepýľúby: ľúbezný, ľúby zvuk harfymalebný (vyvolávajúci pocit krásna harmóniou zvukov, farieb al. tvarov): malebná prírodaočarujúciexpr. čarovnýkniž.: okúzľujúcikúzelný (ktorý očarí svojou krásou): očarujúci, čarovný večer; okúzľujúca, kúzelná melódiaexpr.: rajskýnebeskýanjelský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • poet. elyzejskýdet. al. expr. čačaný: čačaná bábikapodmanivýpodmaňujúci (neodolateľne krásny): podmanivý, podmaňujúci hlas spevákažiarivýoslnivýoslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúca tvárskvelýúžasnýkniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obrazexpr. prerozkošný: prerozkošný výhľadpren. expr. rozprávkovýprikrásny (príliš krásny)

    2. p. vynikajúci 1, vysoký 2, veľký 1, dobrý 3


    ladný harmonicky pôsobiaci svojou uhladenosťou a jemnosťou • pôvabný: ladné, pôvabné pohyby tanečníkov (op. drsné) • mäkký: mäkké krivky telaelegantnýgraciózny (spojený s eleganciou): elegantná, graciózna chôdzasúladnýharmonickývkusný (navzájom zharmonizovaný, zladený): šaty s ňou tvoria jeden súladný, harmonický, vkusný celokšarmantný (spojený so šarmom): šarmantná chôdzahovor. šikzastaráv. strojný: cvičenci stáli v strojných radoch

    p. aj pekný


    ľúbezný svojím vzhľadom al. inými vlastnosťami vyvolávajúci pocit krásy a súčasne miloty • rozkošnýroztomilýočarujúciexpr. zastaráv. rozmilý: ľúbezné, rozkošné, roztomilé dieťa; usmiala sa na neho očarujúcim, rozmilým úsmevompríjemnýľubozvučnýlahodný (najmä o zvuku): dievča malo príjemný, ľubozvučný, lahodný hlaspôvabnýmilý (obyč. v prejave): ľúbezný, pôvabný tanec; mať pôvabné, milé správaniezried. úľubnýpoet. ľúby


    malebný (obyč. o neživých veciach) príjemne pôsobiaci na zmysly svojou upravenosťou, harmóniou, krásou • pôvabnýúhľadnýkniž. vzhľadný: malebný, pôvabný kút Slovenska; úhľadný, vzhľadný piešťanský krojpeknýkrásnynádherný: pekný, krásny, nádherný výhľadmilýexpr.: utešenýrozkošnýčarovný: malebná, utešená, milá, rozkošná dedinka; chrámom sa rozľahli utešené, čarovné tónyromantickýidylický (javiaci sa ako neskutočný, vysnívaný): romantický, idylický kraj detstvakniž. pitoreskný (hýriaci farbami): pitoreskné kresby


    milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahýmilovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milenýpremilýpremilenýľúbeznýpreľúbeznýzlatýprezlatýsladkýpresladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácnycenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítanývhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýmilulinký (veľmi milý)

    2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavývľúdnyprívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivýdobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľskýsrdečnýúprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežnýprítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplýhrejivýoblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilulinkýmilučičkýpremilýpresladký (veľmi milý)

    3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemnýsympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabnýľúbeznýlahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypeknýkrásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošnýroztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdnyprívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýchutnučkýchutnulinkýmilulinkýpremilýpreľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

    4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

    5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapecpriateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajerchalanštramákfešákgavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimecgalánsubšt. šamster


    pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumnýšvárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievčakniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človekstrojnýurastenýdriečnyhovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencovzastar. herský (Kukučín, Tajovský)rúčisúci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestuelegantnýhovor. expr. fešnýhovor. neskl.: feššiktip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-topšarmantnýpríťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženouvkusnýestetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytokpôvabnýkniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvárroztomilýľúbeznýexpr. zastar. rozmilýexpr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávkarozkošnýmilýhovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočkyexpr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večerlahodnýpoet. ľúbyexpr.: rajskýnebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúciexpr. čarovnýkniž.: okúzľujúcikúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódiaparádnyhovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasokdet. al. expr. čačanýneskl.: čačačeče: čačaná bábika; to je čača, čečeladnýgraciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šatyhovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistinakrásny (veľmi pekný): krásny krajvýstavný: výstavný kuspoet. maľovaný: šuhaj maľovanýnádhernýprekrásnykniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvetpodmaňujúcipodmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjavúžasnýkniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obrazžiarivýoslnivýoslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľadpren. expr. rozprávkový: rozprávkové šatyúhľadný: úhľadné písmoupravený: upravené ulice, záhradkynár. nádobný (Dobšinský)expr.: peknučkýpeknuškýpeknulinkýpeknunkýchutnučkýchutnulinkýexpr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)

    2. p. dobrý 1, 3, 4, správny2, priaznivý 2 3. p. veľký 1


    pôvabný p. pekný 1, krásny 1, čarovný 1


    príjemný ktorý lahodí zmyslom; ktorý prináša radosť, potešenie, pohodu • lahodnýzastar. polahodný: príjemný, lahodný spev; príjemný, lahodný, polahodný vietorblaživýblaženýkniž. blahýoblažujúcislastnýhrejivý (poskytujúci, prinášajúci blaho): blaživý, blažený, blahý, oblažujúci pocit; hrejivé teplo ľudskej dlanepeknýpôvabnýutešený: pekná spomienka, pôvabný večer, utešený deňmilýroztomilýrozkošnýľúbyhovor. chutnýhovor. expr.: chutnučkýchutnulinkýexpr. zastar. rozmilý (vzbudzujúci milotu): milá tvár; milé, roztomilé, rozmilé dievčasympatický (vzbudzujúci sympatie): sympatická spoločnosťdobrý (op. zlý) • hovor. neskl.: fajnpríma: dobrý dojem; fajn, príma prostrediedomácky (príjemný ako doma): domácka atmosférapotešujúcipotešiteľnýradostnýlichotivýoptimistický: potešujúca, potešiteľná, radostná, optimistická správa; lichotivé uznanieľubozvučný (o príjemnom zvuku) • expr.: božskýrajský: božská, rajská hudbaružový: ružové snyexpr. sladkýpren. expr.: medovýcukrový: sladký, medový životpoet. sladkoústy: sladkoústy sen


    príťažlivý ktorý priťahuje, obyč. svojou krásou, zaujímavosťou, svojím pôvabom (op. nepríťažlivý, odpudivý, odpudzujúci) • pútavýlákavý: príťažlivá, pútavá tvár; príťažlivá, lákavá krása, ponukavábivývábny: vábivá, vábna vôňa, hudbapekný (op. škaredý) • pôvabný: pekná, pôvabná ženašarmantný (priťahujúci svojím šarmom): šarmantný mužatraktívny (ktorý priťahuje svojou nezvyčajnosťou): atraktívny zjavsugestívnypodmanivýpodmaňujúci: sugestívny, podmanivý, podmaňujúci hlasmámivýzvodný: mámivý, zvodný úsmevdémonický (neodolateľne, až hrozivo príťažlivý): démonická osobapren. magický (ktorý priťahuje svojou tajuplnosťou): podľahla magickému šarmu spoločníkapren. magnetický (ktorý priťahuje ako magnet): magnetická ženapren. uhrančivý: uhrančivý úsmevsexi (sexuálne príťažlivý) • subšt. rajcovný • kniž. žiaduci

    p. aj pekný


    zvodný ktorý zvádza, láka niečím príjemným, pekným, žiaducim a pod. • lákavývábivývábny: zvodná, vábivá žena; lákavý, vábny úsmevzvádzajúcilákajúcivábiaci: zvádzajúca krása; lákajúca, vábiaca predstavamámivýpútavýpríťažlivýatraktívny: mámivé bohatstvo; pútavý program; príťažlivé, atraktívne správaniezaujímavýsugestívny: zaujímavé, sugestívne čítanie; sugestívny účinokšarmantnýpôvabnýľúbeznýočarujúci (ktorý láka krásou): pôvabný, očarujúci pohľadpeknýkrásnyžiarivý: zvodná, žiarivá budúcnosťkoketný (o žene): má koketnú priateľkuzastar.: zvodivýzvodlivý (Hviezdoslav)podmanivýpodmaňujúcipôsobivýefektný (ktorý láka svojou výnimočnosťou): podmanivé dievča; pôsobivé, efektné farby


    čáry-máry zaklínacia formulka pri čarovaní • čary-maryčáry-máry fuk: vyriekol čáry-máry (fuk) a hodinky zmizliabrakadabrakahókus-pókus: paličkou trikrát zakrúžil nad klobúkom, zamrmlal abrakadabraka, hókus-pókus a vybral z neho zajacasimsalabim


    hókus-pókus p. čáry-máry


    červeň 1. červené sfarbenie, červená farba • červenosť: červeň jahôd, červenosť líckniž.: rumeňrumenec: rumeň, rumenec na tvárikniž. pýr: pýr hanbypoet.: zábron (Hviezdoslav)broň (Roy)kniž. zried. zápyr (Figuli)

    2. jedna zo štyroch farieb v kartách • srdce


Pozri výraz ����P���� v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV