Synonymá slova "žráč" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 18 výsledkov (1 strana)

  • jedák kto rád a veľa je: od malička bol veľký jedákhovor. expr.: papkáčpapáč: je dobrý papkáčpejor.: pažravecpahltník: nenásytný pažravec, pahltníkpejor.: žrútžráčexpr., často pejor.: hltavechltoňhltoš


    nenásytník kto sa nevie niečím (najmä jedlom) nasýtiť; kto chce stále viac • nenajedenecnenasýtenecexpr. hladošpejor.: nenažranecnenadžganecpahltníkpažravecžráčžrúthltavechltoňhltoš


    žráč p. jedák, nenásytník


    buchnúť 1. nárazom, pádom a pod. spôsobiť temný zvuk al. vydať taký zvuk • expr.: tresknúťtresnúťtrepnúť: nahnevane buchnúť, tres(k)núť dvermiprasknúť: čosi vonku praskloplesknúťplesnúťpľasknúťpľasnúť (nárazom ohybných al. plochých predmetov): ples(k)núť bičom, dlaňamiexpr.: capnúťšvacnúťrachnúťbachnúť: tanier capol, rachol, švacol, až sa tak ozývalo; v diaľke niečo rachloexpr.: durknúťzdurknúť: výstrel zdurkolzarachotiťzrachotiťudrieť (buchnúť s rachotením): blízko z(a)rachotil, udrel hromexpr. chlopnúť: dvere hlasno chlopli

    2. p. udrieť 1 3. p. prepadnúť 5


    zrachotiť p. buchnúť 1


    zjednodušiť urobiť jednoduchším, jednoduchým • kniž. simplifikovať: zjednodušiť predpisy, pravidlá niečohozvulgarizovať (nevedecky zjednodušiť, zovšeobecniť): zvulgarizovať vedecké učenieskresliť (zachytiť ako jednoduchšie v porovnaní so skutočnosťou) • expr. sploštiť (urobiť splošteným, jednoduchším): autor skutočnosť v románe celkom sploštilzostručniťzredukovať (urobiť stručnejším, menším, jednoduchším): referát zostručnil, zredukoval na niekoľko tézzracionalizovať (urobiť racionálnym): zracionalizovať výrobný postup


    zracionalizovať p. zjednodušiť


    črtať sa byť viditeľný v základných črtách • rysovať saukazovať sazračiť sa: na horizonte sa črtajú, ukazujú vrchy; črtá sa, rysuje sa mu sľubná kariéra; na tvári sa zračí, črtá napätiejaviť saprejavovať sazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa (na tvári, v očiach): na tvári sa javí, prejavuje únava; v očiach sa zrkadlí, odráža hnevkontúrovať sa: výsledok sa už kontúruje


    javiť sa 1. byť istým spôsobom vnímaný, viditeľný, vyznačovať sa niečím • prejavovať sazdať sabyť zjavnýukazovať sa: všetko sa javí, zdá, prejavuje ináč; sú tu zjavné nedostatky; ukazuje sa prebytok ovociazračiť sazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: na tvári sa mu zračí, zrkadlí, odráža hnevčrtať sarysovať sa: črtajú sa náznaky zlepšenia

    2. vyvolávať istý dojem • vidieť sazdať sa: želanie sa mu javí, vidí, zdá nesplniteľnépripadaťprichodiťukazovať sa: jeho konanie mu pripadá, prichodí nevhodné; ukazuje sa mi to ako správnepozdávať sa (pri neurčitej predstave): pozdávalo sa mu, že muža poznázried. osvedčovať sa: osvedčuje sa pravým Slovákom


    odrážať sa zanechávať následky, stopy • nachádzať odraz: výsledky práce sa odrážajú, nachádzajú odraz na príjmoch obyvateľstvaodzrkadľovať sazrkadliť sa (odrážať sa ako v zrkadle): mesiac sa odzrkadľoval, zrkadlil v rieke; v tvári sa zrkadlil hnevprejavovať sazračiť sajaviť sa: z úspechu sa mu na tvári prejavuje, zračí, javí radosťukazovať sa: nepriazeň počasia sa už ukazuje na úrodekniž. reflektovať sa


    pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sahľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otcahovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred sebaupierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieťpáčiťexpr. okáliťexpr. zried.: okáľovaťočiťfraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcichjastriťiskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolíblýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazeraťexpr.: gániťfľočiťfľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočilinazeraťexpr.: nazízaťnakúkaťškúliťpoškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykolvzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z oblokarozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolízízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviťbezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakámehovor.: vykúkaťvykukávaťvykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z oblokahovor. expr.: mumákovaťtrpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

    2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezeraťobzeraťobzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádžekniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciuhovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: okúka okoliefraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacichrozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

    3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovaťškúliťpokukávaťpokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom auteexpr.: bľuskaťfľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčencemrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedkuhádzať očami (po niekom, po niečom)

    4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sahľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhodyvšímať sivenovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnostistarať sadbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestráprizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hreprizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

    5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieťzračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očísálaťprejavovať saukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistotazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

    6. p. hodnotiť


    sálať vydávať zo seba teplo, svetlo, žiaru a pod.; prúdiť z nejakého zdroja (o teple, svetle, žiare a pod.; aj pren.) • vyžarovaťžiariť: slnko sála, vyžaruje ostré svetlo; svetlo sála, vyžaruje, žiari zo slnka; pahreba ešte sála, vyžaruje; teplo, oheň sála, vyžaruje z pahreby; kniž. sála, vyžaruje z neho radosť, šťastievychádzať (prúdiť zo zdroja): z pece vychádza horúčosťšíriť sa (prúdiť všetkými smermi): navôkol sa šíri teplo, pokojzračiť sa (prejavovať sa v niečom): na tvári sa mu zračí šťastie, žiaľfyz. emitovať

    p. aj sršať 2


    sršať 1. prudko vo väčšom množstve vyletúvať, odskakovať (obyč. o iskrách): z prskavky iskry sršali na všetky stranyšľahaťvyšľahovať (o ohni): plameň, oheň šľahal, vyšľahoval do výškyprskať (rozstrekovať sa so syčivým zvukom): raketa prská, sršíiskriť sa: neos. z komína sa iskrí

    2. expr. prudko, vo veľkej miere sa prejavovať (obyč. citovo) • planúťexpr. horieť: srší, planie, horí zápalom, radosťoukniž. prekypovať: prekypuje v ňom zlosť, oduševneniekniž. sálaťvyžarovaťzračiť sa: z očí mu sála strach, nenávisť; z tváre vyžaruje radosť; v pohľade sa zračí veselosťiskriť (očami, pohľadom): iskrí očami od zlosti


    ukazovať sa 1. stávať sa (naraz) viditeľným, očividným • zjavovať saobjavovať sa: ukazujú, zjavujú, objavujú sa už na ňom príznaky choroby; na stráňach sa ukazujú, zjavujú prvé fialkyexpr. vystrkovať sa: vystrkujú sa už snežienkyzračiť saodzrkadľovať sazrkadliť sa (o citoch, pocitoch človeka): na tvári sa mu zračí únava, odzrkadľuje sa, zrkadlí sa strachvychádzať (o nebeských telesách): nad obzorom sa ukazuje, vychádza mesiachovor. expr. vykúkať (náhle, sčasti): sem-tam vykúka trávička

    2. stávať sa známym na verejnosti • vychádzať najavovyjavovať saprejavovať sa: zlé hospodárenie sa už zreteľne ukazuje, vychádza najavo; zanedbaná výchova sa vyjavuje, prejavuje na mládežipreukazovať sa: dobrá práca sa preukazuje na výsledkoch

    p. aj javiť sa 1

    3. upozorňovať na seba nápadným správaním • predvádzať sa: rád sa v spoločnosti ukazuje, predvádzaexpr.: pretŕčať savytŕčať sapresúšať sa: pretŕča sa, presúša sa v novom auterobiť sa: on sa iba tak robíhovor. expr.: producírovať saprodukovať sa: producíruje sa, produkuje sa, aby ho všetci obdivovalihovor. expr. vyťahovať sa (zdôrazňovať prevahu nad niekým): vyťahuje sa svojimi známosťamiexpr.: nadŕdať sanarábať sasubšt. machrovať

    p. aj chváliť sa


    vyžarovať 1. vydávať zo seba energiu • fyz. emitovaťzried. vyžiarovať: slnko vyžaruje, emituje teplo, svetložiariť: rozpálená pec žiarisálaťšíriť: pahreba ešte sála, šíri príjemné teplo

    2. byť niečím vylučovaný, prúdiť z nejakého zdroja • vychádzaťzried. vyžiarovať: z lampy vyžaruje, vychádza tlmené svetložiariť: z očí jej žiari veselosťšíriť sa: z hlavy sa mu šíri bolesť do celého telazračiť sa: chorému sa na tvári zračí pokoj, utrpeniedýchať: dýcha z nej pokoj, harmónia


    zapáčiť sa 1. stať sa niekomu milým, príjemným, pekným, vzbudiť kladný cit, ohlas • zaľúbiť sa: dievča sa nám zapáčilo, zaľúbilo na prvý pohľadzvidieť sahovor.: zavidieť sazazdať sapozdať sa (obyč. v menšej miere): bol to tovar, ktorý sa nám ihneď z(a)videl, zazdal, pozdalzried. popáčiť sa (Rázus)zried. povidieť sa (Urban)zried. zľúbiť sa (Dobšinský)zalahodiťpolahodiťpolichotiť: zalahodil jej náš obdivzaimponovať (priaznivo zapôsobiť): svojím vystúpením chlapec zaimponoval všetkým

    2. (iba v 3. os.) začať mať vôľu do nejakej činnosti, dostať chuť niečo robiť • zaľúbiť sa: príde, kedy sa mu zapáči, zaľúbizvidieť sapozdať saexpr. zasladiť sa: zvidelo sa, pozdalo sa, zasladilo sa mu prísť k nám na návštevuzachcieť sazažiadať sa: robia, čo sa im zachce, zažiadazmyslieť si: dieťa dostane, na čo si zmyslízachutiť (prísť na chuť niečomu): moc každému zachutíprísť vhod: robí, ako mu príde vhodexpr.: uráčiť sazráčiť sa (po istom váhaní pustiť sa do nejakej činnosti): konečne sa im uráčilo, zráčilo prísť


    zračiť sa p. javiť sa 1, sálať


    zráčiť sa p. zapáčiť sa 2


Pozri výraz ŽRÁČ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV