Synonymá slova "žo" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 1091 výsledkov (10 strán)

  • asi 1. vyjadruje približnosť číselných a iných výrazov, pred ktorými tento výraz stojí • približne: nazbierala asi dve kilá jahôd; kolmé škáry musia byť asi, približne také široké ako vodorovné; asi, približne o piatejzhrubahovor. asi taktak: vrátili sa zhruba pred hodinou; vzdal sa asi tak päť kilometrov pred cieľom; mohol mať tak šesťdesiat kílokolozozastar. čajsi: bolo tam okolo dvadsať poslucháčov; za celý čas stretol zo desať turistovhovor. cirka, pís. i circa: prihlásilo sa ich cirka desaťokrúhlookrúhle: Okrúhlo po týždni začal pravidelne vykonávať službu. (Žáry)poet. as: v pravici as kašiek zlatých kytičku (Hviezdoslav)ak (vyjadruje približnosť s príznakom obmedzenia): mala ak šestnásť rokovnár.: alejedno: daj mi ale dvadsať korún; bol jedno dva-tri roky po svadbe (Timrava)fraz. podľa všetkého

    2. p. možno 2, pravdepodobne 1, vari 2 3. p. sotva 2


    od (koho, čoho) 1. vyjadruje priestorové al. časové východisko a východisko poradia vôbec (op. do, po) • začnúczačínajúcpočnúcpočínajúc (kým, čím): od prvého januára, začínajúc, počínajúc prvým januárom sa zvýši nájomnézačnúc odzačínajúc odpočnúc odpočínajúc od (koho, čoho): začnúc od, počnúc od pondelka bude zavretézzo (koho, čoho): prišli z východu, od východusmerom od (koho, čoho; vyjadruje smerovanie z nejakého východiska): smerom od rieky zaznel výstrelspoza (koho, čoho; vyjadruje smerovanie z miesta za niečím): spoza dverí sa ozývali hlasy

    2. vyjadruje príčinu, dôvod, pôvod, pôvodcu • po (kom, čom): od starého otca, po starom otcovi zdedil domza (koho, čo): zaplatil daň od záhrady, za záhraduz/zo (koho, čoho): nevie, čo má zo samej radosti robiťpod (kým, čím): od úderov, pod údermi sa zvalil na zem

    3. vyjadruje účel, cieľ • proti (čomu): od smädu, proti smädu je dobrá minerálkana (koho, čo): prášok na bolenie hlavy

    4. p. cez 5


    približne 1. nie celkom presne • zhruba: škodu odhadli iba približne, zhrubaviac-menej: spravili to viac-menej rovnakoskorotakmertemer: má skoro, takmer takú farbu vlasov ako otecokrúhlookrúhlezaokrúhlene: náklady na stavbu sa určia iba okrúhlo, zaokrúhlenehrubo: hrubo odhadnutý ziskkniž. kvázi: dosahuje kvázi dobré výsledky

    2. vyjadruje pravdepodobnosť, približnosť kvantitatívneho výrazu al. časového údaja • asizhruba: stojí to približne, asi päťdesiat korúnokolozo: chlapec mal okolo, zo desať rokovasi takhovor. tak: potreboval by som asi tak, tak desaťtisíc korúnokrúhlookrúhlezaokrúhlene: prišlo okrúhlo, zaokrúhlene dvadsať záujemcovplus-mínushovor. cirka, pís. i circa: vyrobia plus-mínus, cirka stotisíc párov obuviskorotakmertemer (vyjadruje približnosť s hornou hranicou): na štart maratónu prišlo skoro, takmer tisíc bežcov


    zo1 p. z


    zo2 p. asi 1, približne 2


    zvnútra 1. smerom od stredu; z vnútorného priestoru, z vnútornej strany (op. zvonka) • znútra: zvnútra, znútra sa ozval výkrik; debnu zvnútra, znútra vyložiť molitanomhovor.: zdnuzdnuka: dvere boli zdnu, zdnuka zamknuténár.: zdnukázdnuky (Alexy, Kukučín)vnútri (vo vnútornej časti): zemiaky boli vnútri, zvnútra, zdnuka zhnité

    2. (čoho) vyjadruje smerovanie z vnútorného priestoru niečoho, spomedzi niečoho von • znútra (čoho): zvnútra, znútra hromady dreva bolo počuť tiché mňaukaniezzo (čoho): z domu vyšla skupina chlapcov


    zvrchu 1. smerom z priestoru, ktorý je hore; z vrchnej časti, z vrchnej strany (op. zdola, zospodu) • zhora: zletel úplne zvrchu, zhorazvysoka: zvysoka, zvrchu sa mu dobre pozeralo na zápasodhoraodvrchu: odhora, odvrchu začali padať kamene; odvrchu, zvrchu ho zakryl hrubou dekounár. vrchom (Zguriška)

    2. (čoho) vyjadruje smerovanie z vrchnej časti, z vrchnej strany, z povrchu niečoho • zzo (čoho): zliezol zvrchu obrovskej skaly, z obrovskej skaly; zvrchu skrine, zo skrine zložil kuforpoet. zvrch (Hviezdoslav)

    3. p. povýšene


    artista cirkusový al. varietný umelec: televízne vystúpenie artistovžonglér (artista, ktorý žongluje): varietný žonglérekvilibrista (artista ovládajúci ekvilibristiku) • klaun (artista predvádzajúci komické číslo, obyč. v cirkuse): klaun rozosmial divákovvoltižér (artista, ktorý robí akrobatické cviky na neosedlanom koni) • akrobat: akrobat na hrazdecirkusant (cirkusový artista) • povrazolezec (artista cvičiaci na povrazoch natiahnutých nad zemou) • hovor. cirkusákzastar. komediant (kočujúci artista): do dediny prišli komedianti


    banda 1. pejor. skupina ľudí, ktorá je príznaková výzorom, správaním, názormi, majetkovými pomermi a pod.: priekupníci s drogami sa spájajú do bandypejor.: háveďcháskazberbačvargaperepúťchamraďzlezbazlezeňbrandžachrapačhydžobrotaexpr.: čeliadkapliagapejor. zgerbahovor. pejor.: bagážsvoloč: takú bandu, háveď, chásku, zberbu, čvargu, perepúť, chamraď, zlezbu, zlezeň, brandžu, chrapač, čeliadku, pliagu, bagáž, svoloč, ako sa zišla v dome, len tak skoro neuvidíšpejor.: hordasvorkapejor. tlupasubšt. parta (keď sa zdôrazňuje množstvo členov skupiny): vrhla sa naňho celá banda, horda, svorka, tlupa, parta chuligánovgang (zločinecká organizácia): predmestia sú ovládané gangmi, tlupami z podsvetiamafia (tajný spolok) • pejor.: ledačžobračvšivačholota (chudobní ľudia): Neprivedieš sem nikoho viac z tej bandy, bedače, žobrače!pejor. luza (deklasované spoločenské vrstvy)

    2. p. kapela


    biedny 1. žijúci v biede (materiálnej al. duchovnej); trpiaci nedostatkom, zažívajúci útrapy; svedčiaci o tom: biedny tvorchudobný (op. bohatý) • núdznynemajetný (op. majetný) • bezmajetnýbedársky: sú veľmi biedni, chudobní, núdzni; nemajetné, bezmajetné, bedárske pomeryubiedenývybiedenýzastar. ubedovaný: ubiedené, ubedované detiúbohýexpr. neborkýexpr. zastaráv. nevoľný: úbohá, neborká, nevoľná sirotazúboženýzbedačený (biedny telesne i duševne): zúbožení, zbedačení utečencipoľutovaniahodný (vzbudzujúci súcit): poľutovaniahodný mrzákexpr. zbedárenýzbedovanýzbiedenýzried. zabiedenýexpr. zried. živorivý (Tatarka)expr.: prabiednypramizernýprebiednyúbohučký

    2. expr. nevyhovujúci kvalitou, množstvom a pod. • chudobný (op. bohatý): biedna, chudobná strava; biedna, chudobná úrodachatrný (opotrebovaný): chatrné oblečeniechabývetchýnedostatočný: chabé, vetché zdravie; chabé, nedostatočné vedomostislabýexpr.: úbohýmizernýpramizernýžobráckyprabiednykniž. zastar.: mizeráckymizeráblpejor.: všivavývšivácky: slabý, úbohý, mizerný, pramizerný plat; žobrácky, všivavý životexpr. tenký (biedny čo do množstva): tenký zárobokkniž. dezolátnyexpr.: žalostnýprebiednyúbohučký: dezolátny stav, žalostný výsledokexpr.: psípsovskýpsotný

    p. aj slabý, zlý

    3. p. chudý 4. p. bezmocný 2


    blamovať sa hovor. zapríčiniť si nepríjemnú situáciu • zblamovať sazosmiešniť sastrápniť samať blamáž: nič som nevedel, blamoval som sa pred celou spoločnosťounepochodiťfraz. expr. streliť capaexpr.: pohorieťzhorieť (nemať úspech): s návrhom nepochodil, pohorel, zhorel, blamoval sahovor. expr. zhodiť sa: svojou poznámkou sa pred všetkými zhodilkompromitovať sa (poškodiť si dobrú povesť, vážnosť): blamovať sa, kompromitovať sa pred verejnosťouexpr. vybuchnúť: na skúške som načisto vybuchol


    boriť sa 1. rozpadávať sa na časti • búrať sarúcať sa: hrádza sa borí, búra, rúca; pren. plány sa boria, búrajúváľať saprevaľovať saprekacovať sa: murovaná ohrada sa váľa, prevaľujezosúvať sa: breh sa zosúvaprepadávať saprepadúvať saprepadať saprebárať sa (rozpadávať sa a klesať dolu): hrob sa prepadá(va), prebára; ľad sa prebárakniž. rumiť sa: dom sa rumí

    2. vnikať do niečoho mäkkého, kyprého • zabárať sahúpať: nohy sa boria v snehu, zabárajú sa, húpu do snehuzried. bárať sazapadaťprebárať saprepadať saprepadávať saprepadúvať sa: kolesá sa boria, zapadajú, prebárajú sa do blatanár. hriaznuť (boriť sa do snehu)

    3. p. bojovať 2


    budiť 1. privádzať zo spánku do stavu bdenia, vytŕhať zo spánku • zobúdzaťprebúdzať: budí, zobúdza, prebúdza ich rachot električiekexpr.: duriťdurkaťbúriťburcovaťbuntošiťbuntovať: durili, burcovali, buntošili nás už o polnoci; mať ho durkala zavčasu; búrili nás ešte pred svitanímnár. bútoriť

    2. byť príčinou niečoho, spôsobovať vznik niečoho • vzbudzovaťprebúdzaťvyvolávaťpodnecovaťvznecovať: budil, vzbudzoval, vyvolával všade záujem, obdiv; budili, podnecovali v nás nenávisť; svojím správaním budili, vznecovali podozrenieodb. generovať: budiť, vzbudzovať, generovať elektrické kmitanie


    budiť sa prechádzať zo spánku do stavu bdenia • zobúdzať saprebúdzať sa: v lete sa budí, zobúdza, prebúdza zavčasuprecitaťpreberať sa (zo spánku al. zo straty vedomia): precitá, preberá sa zo spánku, z mdlôb


    bútľavý ktorý sa zvnútra rozpadáva, práchnivie (obyč. o dreve) • práchnivýspráchnivený: bútľavé, práchnivé, spráchnivené stromyzried. bútly: bútly peňzhnitýnahnitý (rozpadávajúci sa hnilobou): zhnité, nahnité drevozotletý: zotletá hruškakniž. zastar. spuchrenýnár.: dutľavýdúpnatýdúpny; dutý (po spráchnivení): dutý peň


    cibriť cvičením, starostlivosťou robiť dokonalejším • kultivovaťzošľachťovať: deti treba výchovou od malička cibriť, kultivovať; cibrenie, zošľachťovanie spôsobov, správaniazdokonaľovaťzlepšovaťkresať: prednes si ešte musia dlho zdokonaľovať, zlepšovať, kresaťbrúsiťcizelovaťpilovať (cibriť prepracúvaním v detailoch): brúsiť, pilovať jazykový prejav; cizelovať veršebystriť (pamäť, pozornosť) • zjemňovaťpestovať (všestranne rozvíjať kladné vlastnosti): zjemňovať, pestovať svoj štýl, vkus, hudobné nadanienespis. tríbiť


    čistiť 1. zbavovať nečistoty, špiny • drhnúť (čistiť kefou, silným trením): čistí, drhne zanedbaný bytsubšt.: pucovať • pulírovať: pucovať si topánky, pulírovať autosubšt. šúrovať (dôkladne umývať): šúrovať chodbuexpr.: lízaťoblizovať (povrchne čistiť) • hovor. sidolovaťleštiťsubšt.: glancovať • glančiť (čistením robiť hladkým a lesklým): sidoluje, leští kľučkyočisťovaťzried. očíšťať

    2. zbavovať neželateľných prvkov, prímesí • čeriťčíriť: čistiť, čeriť víno, ovocnú šťavuprečisťovaťprečíšťať: prečisťovať osivochem. rafinovať (čistiť rafináciou): rafinovanie cukruchem. rektifikovať (čistiť destiláciou): rektifikovať olejočisťovaťzried. očíšťať

    p. aj osievať

    3. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstraňovať z povrchu kôru, šupu a pod. • šúpaťlúpaťbieliť: nerád čistí, šúpe, bieli zemiaky; čistí, lúpe, bieli kožku z jablkahôliť: hôli si hrušku; hôli šupku z hruškyolupovať: ovocie si najskôr olupuješkriabaťškrabaťoškrabovaťzoškrabovať (ostrým predmetom, škrabaním): škr(i)abe zeleninu do polievky; škriabe, (z)oškrabuje zaschnutú špinu z nábytkusubšt. pucovať • očisťovaťzried. očíšťať


    čoraz s pribúdaním času, každým okamihom • čím ďalejstále: dievča sa mu čoraz, čím ďalej viac páči; robí stále lepšie a presnejšievždy: po každom tréningu je vždy lepšínár. kamdiaľfraz.: deň čo deňzo dňa na deň


    dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sapribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do robotychytiť saprichytiť sachopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevoprikročiťpristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniuodhodlať sapodobrať sapodujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškamikniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazíhovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krikexpr.: schytiť savychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tancaexpr. lapiť sa: načim nám lapiť sa robotyzastaráv. oddať sakniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniuexpr. zahryznúť sahovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítaniafraz. vyhrnúť si rukávykraj. prisošiť sa (Felix)popúšťať sapopriberať sapozahrýzať sa (postupne)

    2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sazobrať savybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotelapustiť sa: sprievod sa pustil ulicamipodať sa: podať sa ďalejvykročiťvydať saísťzamieriť: vykročili, zamierili správnym smeromvypraviť savystrojiť savychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestuexpr.: vychytiť saschytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

    3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa


    demoralizovať spôsobiť úpadok mravov, morálny rozklad • zdemoralizovaťskaziťpokaziť: zbehovia demoralizovali, pokazili vojenskú disciplínuznemravniť (urobiť nemravným): pornografia znemravnila mnohých mladých ľudíexpr. zmrzačiť (duchovne): zmrzačiť charakterhovor. expr.: zhumpľovaťpopsuťzopsuť: alkohol mu zopsul celý život

    p. aj pokaziť 1


    deravý 1. ktorý má dieru, diery; poškodený dierami • prederavený: deravý, prederavený hrniecexpr.: rozderavenýrozdrapený: rozderavené, rozdrapené handryroztrhanýexpr. zried. rozdierčený: roztrhané vrecenár. expr. randavý: randavá sukňazodratýzničený (ktorý sa používaním prederavil, zničil): nosiť deravé, zodraté, zničené topánkybútľavý (o strome al. zube)

    2. p. slabý 2


    diktátor neobmedzený, násilnícky vládca: krvavý diktátortyran: revolta proti tyranovisamovládcakrutovládcaabsolutistadespota: samozvaný despotautláčateľutlačovateľ: boj proti utláčateľomukrutníkmučiteľtrýzniteľzotročovateľ (kto zotročuje): zotročovateľ národovpren. katpejor. katankniž. cézarpejor. džingischán


    ďob naznačuje pichanie, udieranie zobákom, prstom, nechtom a pod. s cieľom obyčajne narušiť povrch predmetu • ďub: ďateľ ďob, ďob do kôry; ďub a už bola v omietke dieročkazob (s cieľom zožrať, zjesť z niečoho): zob, zob do jablka


    ďobať 1. udierať zobákom • ďubať: ďateľ ďobe, ďube do stromuzobaťkľuvaťkľuť: kvočka ho zobala do nohy; húsky kľuvajú, kľujú do ohradyexpr.: ďobkaťďubkaťťupkať (jemne ďobať)

    2. expr. udierať nejakým ostrým predmetom • pichaťbodať: ďobať, pichať paličkou do zemeexpr.: ďubaťďugaťexpr. zried. ťupať: ďubal sa do čela; Neďugaj, neťupaj ma lakťom!strkaťexpr. štuchať: strkal, štuchal doňho palicouexpr.: ďobkaťďubkaťťupkať (slabo udierať): nesmelo ma ďubkala po pleci


    dobrosrdečný dobrého srdca; plný úprimnej žičlivosti; svedčiaci o tom • dobráckydobrý (op. zlý): dobrosrdečná, dobrácka, dobrá opatrovateľkadobromyseľnýdobroprajnýdobrodušný (op. zlomyseľný): dobromyseľný, dobroprajný, dobrodušný človek; dobromyseľné, dobroprajné slovážoviálny (zároveň i blahosklonný): žoviálna povaha, žoviálny úsmevvľúdnyláskavýprívetivý (prezrádzajúci dobrú, žičlivú dušu, myseľ): vľúdny, láskavý, prívetivý úsmev; prívetivá tvár

    p. aj žičlivý 1, dobrý 4


    dopestovať pestovaním zaistiť úspešný vývin plodín • vypestovaťdorobiť: dopestovať, vypestovať dobré ovocie; dorobil si vínaexpr.: vypiplaťvyprplať (s námahou dopestovať) • vyšľachtiť (dopestovať šľachtením): vyšľachtiť nové odrodyzošľachtiť (zároveň zlepšiť vlastnosti): zošľachtili osivokraj. doriadiť (Kukučín)


    dopustiť 1. neurobiť nič proti niečomu • pripustiť: dopustil, pripustil, aby starcovi ublížilinezabrániť: nezabrániť sporu, hádkestrpieťzniesť (s premáhaním odporu): strpel, zniesol aj urážkydovoliťprivoliťpristaťpristúpiťsúhlasiť

    2. spôsobiť, aby sa niečo stalo (o Bohu) • poslaťzoslať: nebesia na nich dopustili, poslali, zoslali trest


    dosiahnuť 1. dostať sa rukou al. nejakým predmetom až po niečo • dočiahnuť: na dno rieky nedosiahneš, nedočiahneš; dieťa už dosiahne, dočiahne na kľučku

    2. chôdzou sa dostaviť na určité miesto • dostať sadostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dostali sa na vrcholecdôjsťprísť: došli, prišli na koniec dediny

    3. zaujať priestor po istú hranicu • mať dosahdočiahnuť: rebrík dosiahne, dočiahne pod okno; nové myšlienky majú dosah až k nám

    4. prirodzeným vývinom postúpiť na vyššiu úroveň • docieliť: naše umenie dosiahlo, docielilo vysokú úroveňdostať sadospieť: po rokoch sa dostal, dospel k múdrostidôjsťprísť: došiel, prišiel na prah dospelostidozrieť (dosiahnuť zrelosť): situácia dozrela na riešenievyvinúť sa (dlhodobým procesom): jednoduché prírodné štruktúry sa vyvinuli na vyšší stupeň zložitosti

    5. úsilím získať niečo • docieliť: dosiahol, docielil dobré výsledky v prácidopracovať sasubšt. domakať sa (dosiahnuť prácou): dopracoval sa k uznaniudomôcť sadovolať sadokričať sa (dosiahnuť s námahou): pravdy sa nedovoláš; domohol sa, dokričal sa spravodlivostidoprosiť sazried. dožiadať saexpr. zried. dožobrať sa (dosiahnuť prosbami): napokon sa doprosil, dožiadal prijatia u ministradobojovať sa (bojom): dobojoval sa k víťazstvukniž.: zožaťdôjsťdobrať sa (dosiahnuť niečo pozitívne): zožal úspech; došiel, dobral sa uznania


    dostať 1. stať sa vlastníkom niečoho dávaného, poskytovaného, posielaného a pod. • prijať: dostať, prijať darzískať: získal niekoľko platní od priateľahovor.: vyfasovaťfasovať (dostať ako prídel): vyfasovali pracovný odevinkasovať (dostať peniaze): podnik inkasoval za pohľadávkynadobudnúť: dom sme nadobudli dedičstvom

    2. dosiahnuť ako výsledok úsilia • získaťzadovážiťzaobstarať: dostať, získať odmenu; zadovážiť, zaobstarať povolenie na exportutŕžiťstŕžiť (dostať peniaze obyč. predajom): utŕžil dobrý ziskdôjsťprísť: došiel k majetku podvodmivyslúžiť si (dostať za zásluhy): vyslúžil si vyznamenanieexpr. uloviť: ulovil hotový majetokkniž. zožať: zožať potleskkniž. zastar.: obsiahnuťobčiahnuť: obsiahli milosť

    3. byť postihnutý • utrpieť: dostať, utrpieť infarkthovor. chytiť: chytiť chrípkuodniesťodniesť si: odniesol (si) to chorobou; ktosi to odnesiehovor. vyfasovaťinkasovaťutŕžiťstŕžiť: vyfasovali, inkasovali gól; utŕžili, stŕžili len posmechhovor. expr.: zliznúťzlízať: zlizol zauchoiron. vyslúžiť si: vyslúžila si samé výčitky

    4. p. dochytiť 1, chytiť 2 5. p. oklamať 2, 3 6. p. donútiť 7. p. pripraviť 3


    dozvedať sa 1. získavať správy, informácie • oboznamovať sainformovať sa: postupne sa dozvedal o problémoch pracoviska; oboznamoval sa s novými úlohami, informoval sa o nových úloháchdopočúvať sapočúvať (dozvedať sa sluchom): dopočúvam sa, počúvam o tebe samé chvályzoznamovať sa (bližšie sa dozvedať): so svojimi právami sa obžalovaný zoznamoval prostredníctvom advokátahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa

    2. p. pýtať sa 2


    drať 1. častým používaním znehodnocovať • zodieraťopotrebúvaťničiť: rýchlo dral, zodieral šaty, obuv; opotrebúval, ničil novú kosu

    2. zbavovať zvieratá kože • odieraťzdieraťsťahovať: dral, sťahoval králika

    3. p. biť 2 4. p. drancovať


    formulovať dať niečomu slovnú podobu • sformulovaťvyjadriť: otázku (s)formuloval, vyjadril veľmi jasnezostaviťpostaviť: dobre zostavený text; vedieť problém dobre postaviťštylizovaťzoštylizovať (jazykovo vhodne, primerane podať): (zo)štylizovať článok, príspevok, pozvanieurčiťkniž. vytýčiť (vopred formulovať): určiť, vytýčiť program, požiadavky


    hľadisko 1. základ posudzovania • aspekt: posudzovať vec z rozličných hľadísk, aspektovstanovisko: z tvojho stanoviska je to pravdazreteľ: brať do úvahy politický zreteľohľad: v istom ohľade je to pravdazorný uhol: pod týmto zorným uhlom sa problém javí celkom inakprístup: vedecký prístup k riešeniu otázkystránka (vlastnosť niekoho, niečoho z istého hľadiska): vyhovovať zo všetkých stránokvýchodisko: spoľahlivé východisko pri rozhodovaníperspektíva: pozerať sa na vec z perspektívy budúcnosti

    2. miesto, priestor pre divákov, poslucháčov: hľadisko v divadletribúna (stupňovito vyvýšené hľadisko na športoviskách): sedieť na tribúne


    hnisavý tvoriaci, obsahujúci hnis • zahnisanýzhnisanýkniž. jatrivý: hnisavá, zahnisaná, zhnisaná, jatrivá ranahovor.: nazbieranýzozbieraný: nazbierané vyrážkymokvavýtečúci (ktorý mokvá, z ktorého tečie hnis; obyč. o rane) • expr. zahnojenýnár. zhnojavený


    hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhodbyť vhodnýbyť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľavyhovovať: termín mi nevyhovujezodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedápriliehať: šaty jej dobre priliehajúhovor.: šiknúť sašikovať sapasovať: šikne sa k nemu; pasujú spoluhovor. štimovaťzastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánuzapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadákonvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mizísť sapridať saprísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhodexpr. rezať: to mi režesubšt. bodnúť

    2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčaťpristaťslušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebehovor.: pasovaťísťsedieť: klobúk mu pasuje, sedíharmonizovaťladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)


    horúci 1. veľmi teplý: horúci kúpeľ, horúce jedlorozhorúčenýrozpálenýrozohriatyzohriaty: dieťa je horúce, rozhorúčené, rozpálené ani piecka; rozohriaty, rozpálený asfaltvriacihovor. vrelý (ktorý dosiahol bod varu, ktorý vrie; obyč. o tekutinách): vriaca, vrelá polievkapálivýpálčivý (ktorý páli): pálivé, pálčivé slnkotropický (horúci ako v trópoch): tropický deňexpr.: ohnivýžeravý: ohnivé, žeravé pery, letokniž. zastar.: žarký (Hviezdoslav)žihavý (Kukučín)

    2. p. vrúcny 3. naliehavý 2; nepríjemný


    hriať 1. vydávať teplo: radiátor hrejepáliťexpr.: piecťpripekať (silno): slnko páli, pečie, pripeká

    2. robiť teplým, teplejším • zohrievaťohrievať: zohrieva, ohrieva, hreje si večeruprihrievať (trocha): prihrieva vychladnutú polievkuprehrievať (naskrze al. nad normálnu mieru) • rozohrievať: cvičenie ho rozohrievalovyhrievaťtemperovať (na istú, obyč. potrebnú teplotu): temperovanie vzduchuvykurovať (hriať kúrením): vykurovať izbu


    hundrať expr. 1. slovami prejavovať nespokojnosť • expr.: šomraťbrblaťdudraťfrflaťfrfotaťškamraťškamriťškemraťmrmlaťnár. žundrať: hundrať na robotu; šomrať, brblať na všetko; frfle, mrmle proti rozhodnutiuexpr. drdlať (Ferko)arch.: žehraťzried. žuhrať: žehrať na celý svetreptať (intenzívne, verejne a pod.): je nespokojný, stále repcehromžiťexpr.: hartusiťharusiťhartušiťharušiť (hnevlivo): hromží na neporiadkyexpr. zried. homraťnár. žompáriť (Timrava)pohundrávať (trochu, chvíľami hundrať)

    2. nezrozumiteľne, nezreteľne hovoriť • expr.: brblaťbručaťdudlaťdrdlaťdudraťmrmlaťmrmotaťmumlaťmumrať: hundre, brble si popod nos; nik mu nerozumie, čo mrmleexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (nezrozumiteľne a ticho hovoriť): neviem, čo stále šomre, šemotí, šemoníexpr. huhlať (tlmene) • huhňaťfufnaťchuchmať (s nosovým prízvukom)


    hynúť 1. prestávať jestvovať (o živých organizmoch) • umieraťzomieraťmrieťkniž. zmierať (o ľuďoch): ľudia hynuli, umierali na mordochnúťzdochýnaťexpr.: kapaťskapínaťkrepírovať (o zvieratách; pejor. al. hrub. aj o ľuďoch): dobytok dochne, kape, krepírujepadať (hromadne; o ľuďoch i o zvieratách): ľudia vo vojne padali; zver padala, hynula od hladuchradnúťslabnúťcivieťupadať (strácať zdravie, zdravý vzrast a pod.): dieťa chradne, upadá; rastliny suchom chradnúodumierať (telesne i duševne): suchá haluz odumiera

    2. prestávať sa vyskytovať (o veciach a javoch) • zanikaťtratiť sastrácať saodumieraťmiznúť: staré zvyky hynú, zanikajú, odumierajúísť navnivočupadať (strácať dobrý stav): gazdovstvo upadá, ide navnivoč


    chatrný 1. vyznačujúci sa opotrebovanosťou, nekvalitou, nedostatočným al. zlým stavom a pod. • opotrebovanýzodratýzodraný: chatrná, opotrebovaná technika; chatrné, zodraté oblečenievetchýchabýnedostatočný: vetché zariadenie; chabý, nedostatočný príjemchudobnýexpr.: biednymizernýúbohý: chudobná, biedna strava; mizerná, úbohá úroda, záhradkaslabýmalý: slabý, malý rastkraj. lahodný: šaty mala iba také lahodné

    p. aj biedny 2, obnosený

    2. p. slabý 1, 2


    choromyseľný ktorý je duševne chorý • pomätenýbláznivýšialený: správanie choromyseľného, pomäteného, bláznivého, šialeného človekanenormálnyfraz. chorý na rozumfraz. expr. padnutý na hlavuhovor. chorý: je nenormálny, chorý na rozum, padnutý na hlavu; choromyseľná, chorá osobaexpr.: pojašenýzjašenýzošalený: vyčíňa ako pojašená, zjašenáhovor. pochabýexpr. spochabený: trhala si vlasy ako pochabá, spochabenáhovor. expr.: šibnutýšľahnutýťuknutýďugnutýďubnutýďabnutýhovor. pejor.: trafenýstrelený: správal sa ako šibnutý, ťuknutý, ďugnutý, ďubnutý, ďabnutý; výmysly trafeného, streleného mozguneskl. hovor. pejor.: šišiplem-plemsubšt. cvoknutý

    porov. aj slabomyseľný


    chudák 1. úbohý, poľutovaniahodný tvor: chudák, je veľmi chorýúbožiak: úbožiakovi treba pomôcťneborákneborký: neborák sused mal trápenienešťastníknešťastlivec (človek postihnutý nešťastím): topiaci sa nešťastníkexpr. bedár: bedár na nohyexpr. zmok

    2. chudobný človek: zobrala si chudákabedár: dedinskí bedáriexpr. žobrák: je to už žobrák, všetko mu vzaliexpr. hladošexpr.: trochártroškárhovor. pejor.: šiflikáršuflikárpejor.: trhanšklbanhandrár: trhani bez majetkupejor. všivák (nemajetný a podlý človek): biedni všivácipejor.: niktoš: nemá nič, je to niktošproletáriron. sedmoslivkárzastar.: chudobár (Kalinčiak)mizerák (J. Kráľ)biednik (Vansová)


    chudoba 1. stav bez majetku (op. bohatstvo) • biedanúdzanedostatok: trpieť chudobou, biedou, núdzou, nedostatkomhovor. mizéria: vojnová mizériaexpr.: psota: žiť v psotežobrotažobráctvo (úplná chudoba) • úbohosťzastar. mizeráctvo (Sládkovič)

    2. nemajetná vrstva obyvateľstva: dedinská chudobaobyč. expr.: plebsproletariát: mestský proletariátexpr. bedačpejor.: žobračžobrotaholotavšivač: poddanská žobrač

    3. p. prázdnota 2


    chudobný 1. ktorý nemá majetok; svedčiaci o tom (op. bohatý) • biednynúdzny: chudobný, biedny, núdzny človeknemajetnýbezmajetnýnebohatý (op. majetný) • iron. sedmoslivkársky: nemajetná, sedmoslivkárska rodinabedárskyplebejskýexpr. žobrácky: bedársky, plebejský, žobrácky pôvoddomkársky (týkajúci sa chudobných majiteľov dedinských domov v minulosti) • prichudobný (príliš chudobný; dosť chudobný) • expr. zried. živorivý (Tatarka)

    2. ktorý trpí všeobecným nedostatkom niečoho (op. bohatý) • neúrodný (ktorý nie je schopný priniesť úrodu; op. úrodný): chudobný, neúrodný krajchatrnýchabý: chatrné, chabé bývanie; chatrný, chabý odevslabýnedostatočný: slabé, nedostatočné poznatky, vedomostibiednymizernýzlýnehodnotný; nekalorický (nevyhovujúci z hľadiska správnej výživy): biedna, mizerná, zlá strava, nehodnotný, nekalorický obedexpr. úbohýnekvalitný: úbohý, nekvalitný kultúrny programexpr.: psípsotnýpsovský: psie, psotné pomeryprichudobný (príliš chudobný, dosť chudobný)


    chudý ktorý je bez tuku al. má málo tuku (op. tučný): chudý človek, chudý kôňasketický (svedčiaci o striedmosti v jedení): asketická postavaodb. astenický (obyč. aj telesne slabý): astenický typštíhly (tenký, obyč. aj dlhý, vysoký): štíhly mládenec, štíhle nohyexpr. tenký (chudý a úzky; op. hrubý) • suchý (iba kosť a koža): tenké ruky; je suchá ako trieskaslabý (telesne) • schudnutýpochudnutýstenknutý (ktorý schudol): schudnutá, pochudnutá, stenknutá po chorobechudastý (mierne chudý) • expr. chudorľavý: chudasté, chudorľavé dieťavychudnutýexpr.: vycivenýprepadnutýopadnutývpadnutý (chudý a unavený, zbavený síl, sviežosti): od starostí je celá vycivená; má chudú, prepadnutú, vpadnutú tvárexpr.: chudučkýchudunkýchudulinký (veľmi chudý): slabý a chudučký, chudunký, chudulinký tvorexpr. kostnatýzried. kostlivý (ktorému od chudosti trčia kosti): kostnaté, kostlivé teloexpr.: zoschnutýzosušenývysušenýscvrknutýscivený: zoschnutá, scvrknutá, scivená starenkapodvyživený (chudý v dôsledku nedostatočnej výživy, obyč. aj chorý): chudí, podvyživení ľudiaexpr. biednyprichudýpritenký (príliš chudý) • expr.: vybiedenývyškutený


    chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiťchopiťchopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekerylapiťulapiťkniž.: pojaťjať: (u)lapil nôž, do rúkschytiťschopiťpochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrelzobraťvziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za rukuexpr.: chmatnúťschmatnúťchvatnúťschvatnúťchňapnúťkmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou)expr.: zdrapiťzdrapnúťpopadnúťzried. spopadnúťpolapiťrafnúťsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za rukupochytať (postupne, viac vecí)

    2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržaťdostaťdochytiťlapiťpolapiťdolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodejaexpr. čapnúť: už ho čaplizaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkliulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúťnár. dosalápiť (Kálal)

    3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybuzlapaťlapiť: zlapali, lapili vtáčikazried. ulapiťvychytaťvylapať (všetko, do jedného)

    4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sazachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľkniž.: jaťpojať: jal ho odporzaujať: hra ho hneď zaujalazasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domynapadnúť: choroba ho celého napadlavychytiťpochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

    5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1


    informovaný ktorý má o niečom informácie, správy, poznatky, vedomosti • oboznámenýpoučený: je informovaný o udalosti; je oboznámený s udalosťou; byť informovaný, poučený o rozhodnutí, o zmenáchzasvätený (dobre oboznámený s niečím): politik je zasvätený do finančnej problematikyorientovanýzorientovaný


    informovať podať informáciu, správu o niečom • poinformovaťdať správuoboznámiťzoznámiť: informovať obyvateľstvo o stave hospodárenia; oboznámiť čitateľov s novinkami; zoznámil nás s predpismi, poinformoval nás o predpisochupovedomiť (úradne oznámiť) • kniž. vyrozumieť (obyč. o úradnej správe): písomne nás upovedomili, vyrozumeli o rozhodnutí súdudať na vedomie: zmenu pracovného času treba dať na vedomie všetkým pracovníkompoučiť (dať poučenie o nejakom fakte): žiakov ešte raz poučili o odchode vlakovzasvätiť (podrobne, dôverne): zasvätiť niekoho do všetkých podrobnostípozoznamovaťpooboznamovať (postupne, viacerých informovať): dôkladne pozoznamovať niekoho s predpismi


    inscenovať 1. realizovať na scéne • uviesťpredviesť (na scéne): inscenovať, uviesť, predviesť pôvodnú slovenskú operuzahraťpredstaviť: ochotníci zahrali, predstavili dramatizovanú poviedku

    2. usporiadať niečo s úmyslom predstierať niečo • zinscenovaťnastrojiťorganizovaťzorganizovaťkniž. zosnovať: inscenovať proces, zosnovať sprisahaniepripraviťexpr. spískať: Čo ste to na nás spískali?


    invalid človek neschopný plnohodnotnej práce (obyč. fyzickej) pre následky choroby, úrazu a pod.: vojnový invalidmrzák (človek s trvalou telesnou chybou): je mrzák na nohykalika: po havárii ostal kalikouexpr.: žobrákbedárhovor. vozičkár (invalid, ktorý musí používať invalidné vozidlo) • hovor. pejor. kripel


    ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

    2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


    jednoliaty pozostávajúci z častí, prvkov jedného druhu; majúci jednotný ráz • rovnorodý (op. rôznorodý) • odb. homogénny (op. heterogénny): jednoliaty, rovnorodý, homogénny celokkniž. súrodý: súrodá spoločnosťcelistvýkniž. celostnýucelený (ktorému nič nechýba): celistvá, celostná, ucelená štruktúrakniž. monolitný: monolitný útvar, celokjednotnýsúdržnýkniž. zomknutý (tvoriaci jednotu, držiaci spolu, pokope): jednotný, súdržný, zomknutý kolektív


    jednotiť1 zried. robiť jednotným • zjednocovaťzomkýnaťkniž. stmeľovať: spoločný záujem nás jednotí, zjednocuje, stmeľujespájaťzdružovaťintegrovať: spájal, združoval ich spoločný nepriateľ


    kaliť 1. robiť kalným, mútnym • zakaľovaťmútiť: kalí, múti vodu v studničkeznečisťovaťšpiniť (spôsobovať nečistotu niečoho tekutého): potok znečisťujú, špinia odpadky

    2. tech. zahrievaním a ochladzovaním zvyšovať tvrdosť kovu • zakaľovať: kaliť, zakaľovať oceľzried. hartovaťpren. zoceľovať (robiť pevným): v boji zoceľovali svoju vôľu

    3. zabraňovať obyč. niečomu pozitívnemu • kaziťničiť: neúspech kalí, kazí našu radosťmariťhatiťnarúšaťrušiť: marí, hatí naše priateľstvo; nič neruší šťastie mladých


    klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhaťhovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidelhovor. šialiťhovor. expr.: šaľbiariťlakovaťgabať: Nešiaľte, nelakujte nás!fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nosfraz. expr. sypať niekomu piesok do očíhovor. expr.: zohýbaťzohýnať (nehovoriť pravdu)

    2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzaťmýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmipliesťmiasťmámiťhovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmyslyhovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavodezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamnéfraz. expr. maľovať straky na kole

    p. aj balamutiť

    3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželkuhovor. pejor.: švindľovaťfixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľujehovor. expr.: šudiťšudiariť: kde môže, šudípejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať


    klaňať sa 1. úklonom niekoho pozdravovať, robiť poklonu • ukláňať sa: klania sa, ukláňa sa úctivo všetkým prítomnýmpozdravovaťmenej vhodné zdraviť (s úklonom): s úklonom pozdravuje prichádzajúcehozastar. uklonkovať sa (Vansová)

    2. prejavovať mimoriadnu úctu • koriť sa: klaňajú sa mu, koria sa mu ako božstvuuctiť (si)vzdávať úctu: uctiť si krásu, vzdávať úctu krásecirk. adorovaťvzývať: adorovanie, vzývanie Bohaohýbať saohýnať sazohýbať sazohýnať sa (poddávať sa vôli niekoho): (z)ohýbať sa pred vrchnosťoufraz. zohýnať chrbát (servilne al. povoľne prejavovať pokoru) • pejor. plaziť sa (priveľmi úctivo, ponížene sa k niekomu správať): plazí sa pred šéfomexpr. podkiadzať: podkiadza vrchnosti


    klátiť sa zosúvať sa pod ťarchou niečoho, pri náraze niečoho a pod. • padať: kláti sa, padá pod ťažkým bremenom; hlava sa mu kláti, padázohýnať saohýnať sa (vo vetre): stromy sa klátiaknísať sakolísať sakývať sahojdať sa (pri chôdzi) • expr. holengať sa: nohy sa mu holengajúexpr. strckať sa: strcká sa ako omámený

    p. aj knísať sa


    klesnúť 1. dostať sa do nižšej polohy • padnúť: vták klesol, padol na zempoklesnúťsadnúťusadnúťusadiť sakľaknúťuľahnúť (klesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším): zem poklesla, usadla, usadila sa; stavba uľahla, kľaklaprepadnúť sa (klesnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadolzľahnúťľahnúťzosadnúť: zem zľahla, zosadlaznížiť saopadnúť (o vode): rieka opadlaovisnúťkniž. zvisnúťsklesnúťspustiť sa: krídla ovisli, spustili saexpr.: odkvacnúťodkväcnúťodkvicnúťspadnúť (od bezvládnosti, ťarchy a pod.): hlava mu odkvacla, spadla na plecia; fúzy mu ešte viac zvisli; konáre ovisli od bohatej úrodyzviezť sazložiť sa (pri strate rovnováhy, vedomia a pod.) • sklátiť sa (celým telom): kôň sa bezvládne sklátil na zemzried. zvesiť sa (Timrava)

    2. stratiť na intenzite, hodnote, význame a pod. • znížiť sa: jeho odvaha klesla; cena mäsa sa znížilaubudnúť: počet záujemcov ubudol

    3. p. upadnúť 1


    kloniť sa 1. vychyľovať sa zo základnej polohy smerom dole • nakláňať saskláňať sa: obilie sa kloní, nakláňa, skláňa k zemizohýnať saohýnať sazohýbať saohýbať sa (do oblúka): zohýna sa, aby všetko pozbieralnahýnať sa (nad niečím): nahýna sa nad kolískouzvažovať saznižovať sa: terén sa zvažuje, znižuje k moruchýliť saschyľovať sa (blížiť sa k istej hranici): slnko sa chýli k západu; neos. schyľuje sa k večeru

    2. pridávať sa na stranu niekoho (v názoroch a pod.) • prikláňať sa: kloní sa, prikláňa sa na protivníkovu stranukniž. gravitovať: gravitovať k pravici


    kĺzať sa ľahko sa pohybovať po hladkom povrchu • šmýkať sa: kĺzať sa na korčuliach; kĺzať sa, šmýkať sa po ľade, na kĺzačkeskĺzať (sa)skĺzavať (sa)zošmykovať sazošmykávať sa (vybočovať pritom z dráhy, dostávať sa na nenáležité miesto): kolesá sa v blate kĺžu, skĺzajú; šál mu skĺzaval, zošmykoval sa mu z krkuviezť sa: vezie sa na chrbte dolu svahomvoziť sa: vozí sa po zadkupošmykovať sa (pomaly, postupne sa kĺzať): obruč sa pošmykuje nižšie


    kompetentný ktorý má kompetenciu, právomoc • oprávnený: kompetentný pracovník; je kompetentný, oprávnený rozhodovať o niečompríslušnýpovolaný (oprávnený, povinný al. spôsobilý vykonávať istú činnosť): vec posúdia príslušné orgány, povolané osobyzodpovedný (ktorý z hľadiska svojej kompetencie dáva záruku, ručí za niečo): sťažovať sa na zodpovedných miestach


    komponovať dávať vznik dielu, najmä umeleckému • skladať (obyč. hudobné diela): komponuje, skladá opery a symfónietvoriť: postavu tvoril, komponoval ako tragickúzostavovať: výstavu zostavoval z diel súčasných grafikovkniž. osnúvať (myšlienkovo rozvrhovať): román osnúval v polstoročnom zábere


    krátiť robiť kratším • skracovať: kráti, skracuje synovi kabát; pri výslovnosti skracuje dlhé hláskyzmenšovať (robiť menším čo do dĺžky al. menším vôbec): zmenšuje rukávy; zmenšili nám prémiezostručňovať (robiť kratším, stručnejším): pre nedostatok času prednášateľ výklad zostručňuje


    krčiť sa 1. mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby • expr. krkvať sahúžvať sahúžviť sa: látka sa krčí, húžve, krkvevraštiť samraštiť samŕštiť sanár. hrždiť sa (sťahovať sa do vrások): tvár sa mu vraští, mraští, mŕšti od nevôlešúveriť saskrúcať sakriviť sa (dostávať sa do polohy ako pri krútení, zvíjaní): papier, dyha sa šúverí, kriví; krčí sa od bolesti

    2. (o polohe tela) byť ohnutý • hrbiť sahrbatiť sa: krčí sa, hrbí sa nad knihami; hrbatí sa pri robotenahrbovať saprihrbovať sa (trocha sa hrbiť) • ohýnať saohýbať sazohýbať sazhýbať sa: ohýnal sa pod ťažkým bremenomskláňať sa

    3. byť, sedieť v prikrčenej polohe • prikŕčať sa: od strachu sa pred otcom krčíexpr. krepiť sa (Rázus)byť učupenýchúliť sakvočaťčupieťexpr.: čupiť sakvačaťkľučaťdrepieť (byť v polohe s úplne zohnutými kolenami): čupí, kvočí pri zbieraní špendlíkovzried.: ukŕčať satúliť sa: pren. domce sa ukŕčajú, túlia k sebe


    kriviť sa stávať sa krivým • krivieť: prsty mu od choroby krivejú, krivia saohýbať saohýnať sazohýbať sazohýnať sahrbiť sanahrbovať sa (o chrbte, chrbtici): žiakovi sa pri sedení ohýba chrbát; žiak sa pri sedení kriví, hrbí, nahrbujeskrúcať sakrútiť satočiť sašúveriť sa (o doske, dyhe): doska sa teplom kriví, skrúca; dyha sa šúveríprehýbať saprehybovať saprehýnať sa (kriviť sa do vydutého tvaru): doska sa pod ťarchou kníh prehýba, prehýnadeformovať sa


    krmivo potrava pre zvieratá • krmžraniehovor.: žrádložranica: krmivo, krm, žranie, žranica, žrádlo pre prasce, pre psaobrok (krmivo pre ťažné zvieratá): nasypať koňom obrokuzob (krmivo pre vtáky) • hovor. futrohovor. zastar. futrážhovor. zried. žranivo (Záborský)


    kultivovaný ktorý je zdokonalený pestovaním, rozvíjaním, cibrením (o človeku a jeho vlastnostiach, schopnostiach, prejavoch a pod.): kultivovaný človekvycibrenývybrúsený: vycibrený jazyk, vybrúsený štýljemnýzošľachtenýuhladenýdistingvovaný (op. hrubý, drsný): jemné, zošľachtené správanie; uhladené, distingvované vystupovanieškolený (vycvičený, vytrénovaný): zaspievala svojím školeným hlasomdecentný: decentné pohyby, gestánevtieravý (ktorý sa nevnucuje): nevtieravý prejavvzdelanývyspelýkultúrnyfraz. na úrovni (svedčiaci o kultivovanosti ducha, vysokej kultúre): vzdelané, vyspelé, kultúrne publikum; poslucháči na úrovniinteligentný (založený na inteligencii): inteligentná hra, inteligentný spôsob


    laicizovať vymaňovať spod vplyvu cirkvi • zosvetšťovať: nastalo laicizovanie, zosvetšťovanie školstva, morálkykniž.: profanovaťprofanizovaťsekularizovať: postupne sa umenie profanovalo, profanizovalo


    liečiť sa byť v lekárskom al. domácom ošetrení a tak sa stávať zdravším • uzdravovať sa: lieči sa v sanatóriu, rýchlo sa uzdravujevyzdravievaťozdravievať: pomaly vyzdravieva, ozdravievazotavovať sa (po dlhšej chorobe): zotavuje sa z tuberkulózyhovor.: kurírovať sareštaurovať sa: kuríroval sa v teplej izbeexpr.: strábiť salízať sa: rýchlo sa strábi z choroby; líže sa z ránhojiť sazaceľovať sasceľovať sacelieť, celiť sa (o rane): zlomenina sa nehojí; rany sa už celia


    majstrovať hovor. 1. ručne zhotovovať, vykonávať amatérsky nejakú ručnú prácu • hovor. expr. muštrovať: stále čosi majstruje, muštruje; muštroval nový rebríkhovor. porábať: Čože to porábaš?expr. kutiť: kutí okolo domuzastar. kremesliť: kremeslí čosi v šopeskladaťzostavovaťmontovať (z častí do celku): skladá, montuje police

    2. p. napomínať


    malátny 1. fyzicky al. duševne oslabený; svedčiaci o nedostatku fyzických al. duševných síl (op. svižný, rezký) • ochabnutý: dvíhal z postele svoje malátne, ochabnuté telozoslabnutýchabýmdlý: ranený sa ozval chabým, mdlým hlasomslabýmatnýnevýrazný: slabé, nevýrazné tempo; slabý, matný výkonunavenývysilenýzmorenýhovor. expr. zvädnutý (malátny od únavy): unavený, vysilený zrak; unavená, zmorená, zvädnutá myseľskľúčenýsklesnutýskormútenýkniž. skleslý (svedčiaci o nedostatku duševných síl; op. bodrý): pozrel na nás skľúčeným, sklesnutým, skormúteným pohľadomexpr. mátožný (bez pohybovej koordinácie): mátožné pohyby slepcaexpr. mľandravý (svedčiaci o istej nešikovnosti, neschopnosti): od horúčosti je celý mľandravý

    p. aj pomalý

    2. p. omamný 1


    mierniť 1. robiť miernejším, miernym • zmierňovať: miernil, zmierňoval nedorozumeniezmenšovať: zmenšovať rýchlosťoslabovaťzoslabovať (zároveň robiť slabším): oslabovali odpor vzbúrencovznižovať: znižovať napätietlmiťtíšiťstišovať: liek tlmí, tíši bolesťexpr. hasiť: hasil smäd pivom

    2. robiť pokojnejším, pokojným • upokojovaťuspokojovať: miernil, upokojoval nahnevaného koleguchlácholiťtíšiťutešovaťutišovať (mierniť láskavými slovami): matka chlácholila, tíšila plačúce dieťakrotiť: krotiť vášeňexpr.: čankaťčičíkať: čičíkal ho sľubmikrstiťhatiťbrzdiťchladiť (zároveň brániť v činnosti, v prejave negatívnych emócií): krotil, hatil, brzdil priateľa v hneve; chladil horúce hlavy rozumným uvažovanímhovor. hamovaťexpr. hasiť: hamoval sa v prejavoch; hasil svoju kartársku vášeňsubšt. haltovať


    mizerný 1. ktorý nemá potrebné, vyhovujúce vlastnosti (op. dobrý, výborný) • zlýnedobrýplaný: žiakova odpoveď bola mizerná, zlá; zlé, nedobré, plané jedlonevyhovujúcinekvalitnýnedostatočný: nevyhovujúci, nedostatočný efekt z podnikania; nevyhovujúci, nekvalitný výrobokneschopnýnesúcinanič (ktorý nemá potrebné vlastnosti na vykonávanie istého povolania a pod.): do útoku postavili neschopných, nesúcich, nanič hráčovslabýmalýnízky (ktorý nedosahuje potrebný počet, množstvo a iné hodnoty): mizerná, slabá, nízka úroda; slabý, nízky, malý zárobokexpr.: biednyúbohýchatrnýchabýžobrácky (ktorý nedosahuje potrebné množstvo al. kvalitu; ktorý svedčí o nedostatku): dosiahnuť biedny, úbohý, chabý výsledok; mať na sebe biedne, chatrné, žobrácke oblečenie; mizerný, žobrácky životexpr.: mizeráckypramizernýmrcha (neskl.) • zastar. mizerábl (veľmi mizerný): mať mizerácku, pramizernú náladu; mrcha, mizerábl počasiehovor. expr.: mrchavýnafigufraz. expr.: na starú belusubšt. na milú kedveš: mrchavá, nafigu cesta; zábava na starú belu, na milú kedvešpejor.: všivavývšiváckypľuhavýsubšt. blbý • niž. hovor. poondiatypoondený: všivavý, pľuhavý život; blbá, poondiata, poondená robotavulg.: posratýna hovnona riť

    2. p. bezvýznamný, bezcenný 3. p. zlý 1, 2


    mlieť 1. drviť v mlyne, mlynčeku na prach • zomieľaťrozomieľaťrozmieľať: mlieť, zomieľať múku; rozmieľať koreniešrotovať (mlieť nahrubo): šrotovať kukuricu

    2. p. hovoriť 1, rapotať 1


    moriť1 spôsobovať veľké duševné al. telesné utrpenie • trápiťsúžiťsužovať: morí, trápi, súži ho nespavosť; moria, sužujú ho výčitky svedomiakrušiťumárať (vo veľkej miere): kruší ho žiaľ; horúčava nás umáralaexpr.: zožieraťžraťhrýzťzhrýzaťspaľovaťkniž.: užieraťzžierať: zožiera, zhrýza, spaľuje ho žiarlivosť; hryzie ho svedomiedeptaťexpr.: gniaviťdusiťdláviť: depce, gniavi ho neistotaexpr.: mučiťubíjaťnivočiťzabíjať: choroba ho ubíja, nivočíhovor. expr. mordovaťnár. vädiť


    mŕtvy1 1. ktorý prestal žiť (o človeku, tvoroch), ktorý nejaví znaky života (op. živý) • zomretýumretý: hroby mŕtvych, zomretých, umretých príbuznýchkniž. zastaráv.: zomrelýumrelýumrlý (Kukučín, Timrava)zahynutý (ktorý zahynul) • kniž. zastar. zahynulý: zahynutí vojacizdochnutý (o zvieratách, hrub. i o človeku): zdochnutý peskniž. zosnulýtrocha zjemn. nebohýexpr. nebožký: dom zosnulého, nebohého starého otcaneživýnehybnýbezduchý: mŕtve, neživé, nehybné, bezduché telomeravýstuhnutýexpr. tuhýpren.: vystretývyvrátenývyvalený: meravé oči; našli ho stuhnutého, tuhého, vystretého na dlážkepren.: studenývychladnutý: už je studenýpren. vyhasnutý (o očiach) • odumretýodb. nekrotický: odumreté telá morských živočíchov; odumreté, nekrotické tkanivo

    2. p. pustý, prázdny 3. p. neplodný


    mŕtvy2 zomretý človek • nebohý: položiť mŕtveho, nebohého na máryzomretýkniž.: zomrelýzosnulý: modlitba za zomretýchexpr. nebožkýhovor. nebožtík


    mučiť 1. spôsobovať veľké bolesti ubližovaním na tele • týraťtrýzniť: mučili, týrali ho bitímtrápiťmoriť (nedostatkom niečoho): väzňov morili hladomexpr. katovaťhovor. expr. mordovať: zločinci katovali, mordovali svoje obete

    2. expr. spôsobovať duševné muky, trápenie • trápiť: mučil, trápil ho otázkamimoriťsúžiťsužovať: morí, sužuje ho pocit vinytrýzniťtýraťžraťzožierať (vo veľkej miere): začali ho týrať obavy; zožiera ho žiarlivosťexpr.: zhrýzaťužieraťrozrývaťkatovať: výčitky mu zhrýzali, katovali dušuhovor. expr.: mordovaťkrižovať: mordoval, križoval syna hrešením


    mučiť sa expr. podstupovať duševné muky, trápenie • trápiť satrpieť: mučil sa, trápil sa pochybnosťami; trpel láskousúžiť sasužovať samoriť sa: súžil sa vo väzenítýrať satrýzniť sazožierať sa (vo veľkej miere): trýzni sa, zožiera sa pre neúspechexpr.: katovať sazhrýzať saužierať sa: katuje sa, užiera sa ťažkými myšlienkamihovor. expr. mordovať sa: mordoval sa žiarlivosťou


    nadobudnúť stať sa majiteľom, nositeľom niečoho • získať: nadobudol, získal vzdelaniedostať (nadobudnúť ako výsledok niečoho): dostal vyznamenaniezaobstarať siobstarať sizaopatriť sizadovážiť si (po predchádzajúcom úsilí): obstarala si látku na šaty; zadovážil si diplomhovor. zohnaťhovor. expr. splašiť: zohnal, splašil nový kabátvziaťzobraťprísťdôjsť (nadobudnúť bez osobitného úsilia): Kde si vzal toľko peňazí?; ľahko prišiel k tituludosiahnuťdomôcť sa (nadobudnúť s námahou): dosiahol dobré výsledky; domohol sa uznanianahromadiťnabrať (nadobudnúť veľké množstvo): nahromadil si celý majetokexpr.: nahonobiťnazhonobiťhovor. zhonobiť: nahonobil, zhonobil veľa peňazízdediť (nadobudnúť dedičstvom) • nár. nadobariť si


    nahrnúť sa 1. vo veľkom množstve prísť, objaviť sa • expr.: navaliť sanaváľať sa: ľudia sa nahrnuli, navalili do autobusu; snehu sa naváľalonapadnúťexpr. nakydať (sa): napadlo, nakydalo sa veľa snehuexpr. zosypať sa: všetko sa na ňu zosypaloexpr. narútiť saexpr. zried. pohrnúť sa (Kukučín)

    2. p. nahromadiť sa


    najprv v prvej fáze, pred všetkým ostatným • najskôrnajskorejponajprv: najprv, najskôr sme sa s ním porozprávali; najskorej, ponajprv nám musíš pomôcťkniž. v prvom rade: v prvom rade sa musí ospravedlniťprvhovor. najsamprv: prv, najsamprv sa musia zlepšiťsprvusprvotipôvodne: sprvu, sprvoti, pôvodne si o ňom nemysleli nič zlénazačiatkuzozačiatku, pís. i na začiatku, zo začiatkuspočiatku: nazačiatku, zozačiatku, spočiatku sa im darilopredovšetkým: rozmýšľa, čo by mal najprv, predovšetkým urobiťvopred: vopred, najprv si rozmysli, čo poviešzried. najsamnajprvzastar.: samoprvprvejnaprednár. najprvej


    naklonený 1. trocha vysunutý zo základnej (obyč. zvislej) polohy (op. rovný, priamy, vzpriamený) • nachýlenýnahnutý: hlavu mal naklonenú, nachýlenú nabok; stál nahnutý nad dieťašikmýzošikmenýnerovný: kostol so šikmou vežou; šikmá, nerovná strecha; neodb. šikmá rovinavyklonenývychýlenýhovor. vyšinutý (smerom von): nestoj vyklonený, vychýlený z okna; brána bola celá vychýlená, vyšinutánaváženýnavalenýprechýlenýpochýlenýzried. zvážený (na istú stranu): chalupa je navážená, navalená dopredu; strom je prechýlený, zvážený na jeden boksklonenýschýlený (nadol): sklonený, schýlený chrbát od namáhavej robotyprihrbenýnahrbený (o postave): už chodí prihrbený, nahrbenýzohnutýohnutý (do oblúka): naklonená, ohnutá, zohnutá vetva (pod ťarchou ovocia)nakrivený (do kriva): naklonený, nakrivený vrchovec stromuležatý: ležaté písmo

    2. p. žičlivý 1 3. p. kritický2


    nakloniť 1. trochu vysunúť zo základnej polohy • nachýliťnahnúť: naklonil, nahol hlavu dopredu, aby lepšie videlnavážiťzvážiť (s presunutím váhy): navážil batoh dozaduprechýliťzried.: nadhnúťprekloniť (obyč. z jednej strany na druhú): prechýlil hlavu k plecunavaliť: búrka navalila stromskloniťschýliť (smerom dolu): sklonil, schýlil postavu k zemiohnúťzohnúť (do oblúka): ohol šiju dopreduvykloniťvychýliťvyšinúť (smerom von): vyklonil hlavu z okna; náraz vyšinul vozík z koľajíprikloniťprichýliť (smerom k niečomu): priklonila hlavu k dieťaťuponakláňať (postupne) • nár. nakrianiť

    2. vzbudiť žičlivý postoj • nakloniť sizískať: naklonil, získal otca na svoju stranu; naklonil si spolupracovníkovhovor. nakriatnuť: nakriatol ju, aby súhlasilanaviesťzlákať (prehováraním): naviedol priateľov, aby išli na futbalzastar. zvážiť: zvážiť niečiu priazeň


    naľakaný pociťujúci náhle zľaknutie, úľak al. dlhšie trvajúci strach; svedčiaci o pocitoch zľaknutia al. strachu • vyľakanýzľaknutýpreľaknutýprestrašený: krik naľakaných, vyľakaných, preľaknutých ľudí; triasol sa ako zľaknuté, prestrašené zviera; uprel na nás naľakaný, vyľakaný pohľadpoľakanýpoplašenýpostrašenýnastrašenýnaplašenýmenej časté nastráchaný: z lesa vybehol poľakaný, nastrašený zajac; naplašené, nastráchané očiustrašenýustráchanýmenej časté: ustrachovanýprestráchanýzried. uľakanýuľaknutý (pri dlhšom al. trvalom pocite strachu): v detstve som bol ustrašené, ustráchané, ustrachované dieťasplašenývyplašenýzdurenýzjašený (pri silnom a náhlom zľaknutí; neutrálne o zvieratách, expr. o človeku): po ceste uháňal splašený, vyplašený, zdurený kôň; Neutekaj ako zjašený!zdesenývydesenýzhrozený (veľmi naľakaný) • expr. predesený: bol zdesený, vydesený zlou správou; vydal zo seba zhrozený, vydesený výkrikexpr.: roztrasenýrozklepanýrozľakanýslang. vyklepaný: pred každou skúškou je roztrasený, rozklepaný, vyklepanýstrémovaný (pociťujúci strach spôsobený trémou): strémovaný študent, strémovaná odpoveďzried. zostrašenýniž. hovor.: poondiatypoondenýhrub.: pokakanýposranýposratý


    náležitý taký, aký má byť z hľadiska potrieb al. vhodnosti • primeranývhodný: za prácu dostáva náležitú, primeranú odmenu; ťažko volili primerané, vhodné slovápríslušnýpotrebný: hosťa privítali s príslušnou, potrebnou zdvorilosťou; Máš na tú prácu náležité, potrebné vzdelanie?správnyriadnytrocha zastar. príhodnýkniž. patričný: pri záchrane ranených použili náležitý, správny, riadny, patričný postup; starejší predniesol príhodný vinšzodpovedajúciadekvátnysvoj: prekladateľ musí hľadať zodpovedajúce, adekvátne výrazy; dať aktovku na svoje miesto


    namáhať 1. spôsobovať námahu • unavovaťvyčerpávať: namáha, unavuje si oči pri čítaní; ťažká práca ho unavuje, vyčerpávavysiľovaťzaťažovaťoslabovaťzoslabovať (zároveň zbavovať sily): chôdza ho vysiľuje; sedavá práca (z)oslabuje teloexpr. strháňať (námahou vysiľovať): Nestrháňaj sa toľko!

    2. privádzať do intenzívnej činnosti • napínať: namáhať si, napínať si sluch, mozogexpr. nadrapovaťhovor. túrovaťhovor. expr. turbovať: nadrapuje si pľúca; túrovať motor; turboval si hlavu pred skúškouhovor. ťahať: ostré farby ťahajú oči


    naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomníkpodliakpejor. zried. podlina (Jesenská)oplanexpr.: lumplumpákdarebákmizerákpaskudapaskudníklotormrchamrchavecmršinaneosožníkžobrákbezbožníkšpinašpinavecledačinaledačolapikurkárpohanplaninapliagapekný vtákzgerbahovor. expr. anciáštrocha pejor.: lapajlaganpejor.: niktošmamľasobšivkáršklbanpľuhapľuhákpľuhavecpľuhavníkvšivákgalganbitangsmradhnusobahnusákhnusotahnusníkhovor. pejor.: vagabundpapľuhgaunernepodarenecnevydarenecnepodaroknezdarníkpejor. zried. nezdareneckniž. nehodníkhrub.: sviňakurva


    naničhodný 1. expr. vyznačujúci sa zlými charakterovými, morálnymi a pod. vlastnosťami (o človeku a jeho prejavoch); často v nadávkach vyjadrujúcich negatívny vzťah k niekomu al. niečomu • ničomnýbezcharakternýnečestnýpodlýnízkyzlý: naničhodný, ničomný, bezcharakterný, nečestný človek; naničhodný, podlý, nízky činnepodarenýnevydarený: nepodarený, nevydarený synexpr.: prekliatymizerný: prekliaty, mizerný zlodejhovor. expr. mrchavýexpr. mrcha (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; mrcha robotaexpr.: potvorskýhromskýparomskýparomovskýčertovskýdiabolský: potvorský, hromský šarvanecdarebnýdarobnýexpr.: darebáckygalganskýšľakovitýsprepadenýpejor.: potrimiskárskyprašivývšivavýžobrácky: prašivá, všivavá potvorapejor.: pľuhavýpľuhavskýpanghartskýpankhartskýsvinský: pľuhavý, panghartský lumpniž. hovor.: poondiatypoondenýhrub.: posratýposraný: poondiata, posraná nádcha, vecsubšt. sakramentský

    2. p. bezvýznamný, zbytočný


    napätý 1. ktorý má zvýšenú intenzitu (obyč. o duševnej námahe); prezrádzajúci zvýšenú duševnú námahu al. zvýšené úsilie pri istej činnosti (op. oslabený, uvoľnený) • napnutý: napäté, napnuté nervy; napätý, napnutý výraz tvárevypätývystupňovaný: preteky sledoval s napätou, vypätou, vystupňovanou pozornosťousústredenýpozorný (upriamený na niečo): jej sústredený, pozorný pohľad prezrádzal záujemkoncentrovaný: hráč má zmysly vrcholne napäté, koncentrovanévybičovanývzrušený (veľmi napätý; op. ochabnutý): film nás do konca udržal v napätom, vybičovanom, vzrušenom očakávaní

    2. hroziaci konfliktom, nepríjemným vyvrcholením • konfliktnýkonfliktový: medzi manželmi sa utvoril napätý, konfliktný, konfliktový vzťahvypätývystupňovaný: nastala vypätá, vystupňovaná medzinárodná situáciavyostrenývyhrotenýzostrený (smerujúci k zlému koncu): vyostrený, vyhrotený, zostrený spor o územievybičovaný (vo väčšej miere): napätá, vybičovaná pracovná atmosférahovor.: našponovanýnašpanovanývyšponovanývyšpanovanýhovor. expr. infarktový

    3. p. napnutý 1


    napísať 1. písaním vyjadriť • zapísať: napísal, zapísal si adresu do zošitazaznačiťpoznačiťzaznamenať (napísať na zapamätanie): zaznamenali udalosť do kronikynadpísať (napísať nad niečo): nadpísal názov prácehovor.: naklepaťnaklepkaťodklepaťodklepkať (napísať strojom): naklepala, odklepala celý textexpr.: naškrabaťnaškriabaťnačarbaťnačmárať (napísať neúhľadne): načarbal oznam na zdrap papierapopísať (vo väčšom množstve napísať): všeličo v liste popísaldopísať (napísať do konca): dopísala list, úlohu

    2. stať sa autorom textu • spísať: napísal, spísal listskoncipovať (urobiť koncept textu): skoncipoval nový článokzostaviť (z viacerých častí): zostavili protokolvytvoriť (napísať pôvodný, nový text): básnik vytvoril hodnotné dielozložiť: zložiť báseňprispieť: prispieť do časopisu článkom


    napodobňovať, napodobovať robiť tak, aby vznikla podobnosť • imitovať: napodob(ň)oval, imitoval hlas spevákakopírovať (bezducho napodobňovať): kopíroval cudziu tvorbuexpr. opičiť sa: opičila sa po známej herečkeplagizovať (napodobňovať diela bez udania predlohy): nečestne plagizoval básnikapredstierať (napodobňovať ako pravdivé): predstieral, že je chorýnasledovať (podľa istého príkladu): nasledovali otcov príkladhovor. odkukávať (napodobňovať pozorovaním): odkukával spôsoby od staršíchodb.: simulovaťzobrazovať: napodobňovať, zobrazovať situáciu v iných podmienkach; simulovať niečo počítačom


    naproti 1. na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oproti: naproti, oproti postavili nový hotelhovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi; franc.]: sedeli vis-à-vis a ticho sa rozprávalizoči-voči (bezprostredne naproti): postavila sa jej zoči-voči

    2. vyjadruje smerovanie k prichádzajúcej al. približujúcej sa osobe, veci a pod. • oprotizried. proti: išla na stanicu otcovi naproti, oproti; pes nám vybehol protiv ústretyzried. v stretky: deti jej išli v ústrety, v stretky

    3. (komu, čomu) vyjadruje umiestnenie na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oprotiproti (komu, čomu): naproti, oproti škole je veľký park; oblok proti dverám zostal zatvorenýzoči-voči (komu, čomu; vyjadruje postavenie bezprostredne naproti niečomu): mlčky stál zoči-voči otcoviv ústrety (komu, čomu; vyjadruje smerovanie k niečomu): vybrali sa naproti, v ústrety neistej budúcnostinár.: prostonaprosto (koho, čoho; Rázusová-Martáková, Gabaj, Hviezdoslav)

    4. p. napriek 1


    nastrojiť 1. upraviť tak, aby sa niečo uskutočnilo • pripraviť: nastrojil, pripravil mu samé prekážkyprichystaťnachystaťnastaviťnadstaviťhovor. narichtovať (na vykonávanie istej činnosti): nachystal, nastavil, narichtoval budík na zvonenienačasovať (na určitý čas): načasovaná akcia, náložnastražiťnastrážiťnastrčiť (nastrojiť tajne): nastražil, nastrčil mu pascuexpr.: navliecťnarafičiťspískať (nastrojiť niečo nepríjemné): narafičil to tak, aby mu uverili; všetko to spískal onkniž.: osnovaťzosnovať: zosnoval intrigy na pracoviskuhovor. expr. naštimovať: naštimovali mu pascuinscenovaťzinscenovať (nastrojiť s úmyslom predstierať niečo): inscenoval hádku, aby rozvadil kolegov

    2. dodať istý ráz • naladiť: bol nepriateľsky nastrojený; sviatočne naladil rodinukniž. uspôsobiť: uspôsobil tvár do úsmevuhovor. expr. naštimovať

    3. p. usmerniť 1


    nastúpiť 1. chôdzou sa dostať do dopravného prostriedku • vojsťvstúpiťnasadnúť: nastúpil do električky, nasadol na vlak; vstúpil, vošiel do autapristúpiťprisadnúť (nastúpiť ako ďalší): pristúpil, prisadol na ďalšej zastávke

    2. zaujať miesto v útvare • zoradiť sazoskupiť sa: žiaci nastúpili do radu; cvičenci sa zoskupili podľa výšky

    3. p. nastať


    navrieť 1. naplniť sa a zväčšiť svoj objem • nabehnúť: po páde mu navrela hrča na čele; nabehli mu uzliny na krkunapuchnúťopuchnúťspuchnúť (puchnutím navrieť): napuchla mu tvár od plačuzhnisaťhovor.: nazbierať sazozbierať sa (hnisaním navrieť): rana sa nazbieralaponavierať (postupne, viac vecí): ponavierali mu žily

    2. vzniknúť na koži • utvoriť savytvoriť saobjaviť sa: po práci mu navreli mozole; objavili sa mu pruhy po bitkeurobiť saspraviť sa: spravil sa mu vredponavierať (postupne): ponavierali mu vredy


    nebohý1 (o človeku) ktorý prestal žiť, ktorý umrel (op. živý) • mŕtvyzomretý: môj nebohý, mŕtvy manžel; modliť sa za zomretého priateľazastaráv. zomrelýkniž. zosnulý: spomínať na zomrelého, zosnulého človekaexpr. nebožký: hrob nebožkej starej mamyfraz. zjemn.: večnej pamätiblahej pamäti (aj v postavení po podstatnom mene): večnej pamäti naša mať; otec môj blahej pamäti hovorievali…

    p. aj mŕtvy1


    neďaleko 1. v neveľkej priestorovej vzdialenosti (op. ďaleko) • obďalečopodiaľzried. obdiaľ: neďaleko, obďaleč postavili veľký obchodný dom; zastali opodiaľ, obdiaľ a odtiaľ sa pozeralivedľapovedľa: ležia vedľa, povedľa v trávehovor. toť: toť za rohom je kinobokomstranou: zostali stáť bokom, stranou, aby sa im nič nestalopozďalečzobďaleč: sadli si pozďaleč, zobďaleč od nászried. spozďaleč (Topoľská)zastar.: poďalejpoďalšie (Kukučín, Vajanský)blízkonablízku (v malej vzdialenosti): býva tu blízko, nablízkukúsokexpr.: kúštikkúsočekkúštiček: kúsok, kúštik, kúštiček odtiaľ je vodopád

    2. (koho, čoho) vyjadruje neveľkú priestorovú vzdialenosť od niekoho, od niečoho • blízkoobďaleč (koho, čoho): auto ho zrazilo neďaleko, blízko domu; zastal obďaleč dverívedľapovedľa (koho, čoho): sprievod prešiel vedľa, povedľa náspri (kom, čom): pri stanici je hotel


Pozri výraz ŽO v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV