Synonymá slova "žni" v Synonymickom slovníku slovenčiny

rozcítiť sa podľahnúť citovým dojmom, citovému vzrušeniu; stať sa vo zvýšenej miere citlivým • rozcitlivieť sa: pri pohľade na staré fotografie sa rozcítila, rozcitlivela • zried. rozclivieť sa: pri spomienke na rodičov sa rozclivel • roznežniť sa • roznežnieť • zried. rozocnieť sa (stať sa nežným): celý sa roznežnil, rozocnel

rozhovoriť sa dať sa do súvislého hovorenia • rozvravieť sa • rozrozprávať sa • rozrečniť sa: starý otec sa rozhovoril o zašlých časoch; rečník sa prudko rozrečnil • začať: mama začala zoširoka • hovor. rozvyprávať sa • expr.: rozrapotať sa • roztrkotať sa • roztárať sa • rozrepetiť sa • pejor.: rozkrákoriť sa • rozkvákať sa: roztrkotať sa o zbytočnostiach • expr. rozvrčať sa (nahnevaným hlasom) • expr.: rozvrešťať sa • rozjačať sa (ostrým hlasom) • expr.: rozštebotať sa • rozšveholiť sa • rozšvitoriť sa • rozdžavotať sa (veselo): dievčence sa rozštebotali • rozdiskutovať sa (v diskusii) • nár. expr. rozremziť sa

rozrečniť sa p. rozhovoriť sa

roznežnieť, roznežniť sa p. rozcítiť sa

skupániť p. šetriť 2

šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkov • hovor.: šporovať • šporiť • gazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časom • hovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohato • expr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platoch • nár. škrvačiť (Tajovský) • hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniaze • nár. žgrvániť

2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiť • odkladať • ukladať: šetriť, sporiť, odkladať na auto • hovor.: šporiť • šporovať: šporí si, šporuje si do pokladničky • expr.: stískať • utískať (po troche) • expr.: skrbliť • skrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovke • pren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiť • zhŕňať • zháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetky • pejor.: žgrlošiť • žgrlačiť • žgrliť • žgŕňať • žgrloniť • držgrošiť • skývražiť • skuhrať • skuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemal • expr.: skupániť • skúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!

3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleň • hovor.: šanovať • šianať: muža si šanuje, šiana • opatrovať • expr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)

soľnička nádoba na soľ • slanička

spáliť 1. zničiť ohňom, žiarou: spáliť všetky listy • spopolniť (spálením zmeniť na popol, obyč. človeka): spopolnili ho v bratislavskom krematóriu • popáliť • pospaľovať (postupne, viac vecí): pri vatre popálili všetko raždie a drevo • zuhoľniť (spáliť na uhoľ): zuhoľniť drevo

2. pálením spotrebovať (na teplo, svetlo a pod.) • popáliť • prepáliť: za zimnú sezónu spáli, popáli, prepáli veľa plynu, elektriny; popálil všetky sviečky • skúriť (kúrením spotrebovať): skúriť palivo

3. zničiť, poškodiť účinkom tepla, mrazu, exhalátov a pod.: horúce slnko spálilo trávnik • ošľahnúť • opáliť • omraziť (o mraze): mráz ošľahol, opálil kvety; omrazené listy • kniž. ožehnúť • oškvariť • oškvŕknuť • oškvrknúť • obškvŕknuť • obškvrknúť • nár. expr.: ošmrliť • ošmrhliť (Chrobák; trocha, sčasti na povrchu spáliť): oškvaril si vlasy nad plameňom; plamene mi o(b)škvŕkli ruku • vypáliť (ohňom, žieravinou a pod.): vypáliť si oči kyselinou • prepáliť (pálením niečo naskrze prejsť): prepáliť obrus, vlasy • prižiariť • pripiecť • pripáliť (sčasti spáliť): prižiariť jedlo v rúre

4. p. upáliť 5. p. premárniť

zuhoľniť p. spáliť 1

spanštieť pejor. osvojiť si panské spôsoby; stať sa povýšeným • spanštiť sa • popanštiť sa: v meste spyšnel, spanštel, spanštil sa; syn sa rodičom odcudzil, popanštil sa • popániť sa

spomaliť spôsobiť pomalší pohyb; znížiť svoju rýchlosť (op. zrýchliť): tréner naznačil spomaliť tempo hry; lietadlo naraz spomalilo • zvoľniť • stíšiť • zmierniť: zvoľniť, stíšiť, zmierniť krok, chod motora; auto pred domom stíšilo • pribrzdiť • zbrzdiť • hovor. prihamovať (spomaliť brzdením, brzdou): vlak pribrzdil; nepriaznivý vývin treba pribrzdiť, prihamovať • zdržať (spôsobiť pomalší priebeh nejakej činnosti): dažde zdržali žatvu, kosbu sena • zabrzdiť • hovor.: zahamovať • zhamovať (urobiť pomalším, príp. aj zastaviť; zadržať v napredovaní): zabrzdiť, z(a)hamovať rozvoj niečoho • zried. zhatiť • utlmiť • stlmiť • zoslabiť (rýchlosť, tempo)

zvoľniť p. spomaliť

stať sa (o udalostiach) skutočne prebehnúť v istom čase, realizovať sa v konkrétnom čase • uskutočniť sa • odohrať sa: včera sa stala, odohrala závažná vec; veril, že sa všetko stane, uskutoční tak, ako znel sľub • prihodiť sa • kniž.: udiať sa • udať sa: za ten čas sa veľa toho prihodilo, ud(i)alo • poet. zdiať sa: Čo sa tam divné zdialo? (Sládkovič) • prísť • dôjsť (k niečomu) • nastať (začať byť): všetci dúfali, že príde, dôjde k zmene; čakala, že nastane zázrak • hovor. pritrafiť sa • naďabiť sa • zastaráv. pridať sa (často náhodou): pridala sa nám cestou veselá príhoda; v živote sa všeličo pritrafí • porobiť sa (iba v 3. os. jedn. č.): Čo sa tu porobilo?; niečo sa mu porobilo s očami • postávať sa • popridávať sa • expr. popremieľať sa (o viacerých udalostiach): doma sa od tvojho odchodu postávalo veľa vecí • expr. premlieť sa: na tomto mieste sa premlelo veľa bitiek • neos. povodiť sa • zried. poviesť sa: nedobre sa mu povodilo, poviedlo • zájsť (niekoho): zašlo nás nešťastie • zbehnúť sa • zmlieť sa • zomlieť sa • expr. skúriť sa (náhle, nečakane sa stať): všetko sa to zbehlo odrazu; Čo sa medzi nimi skúrilo? • expr. šuchnúť sa (o drobnej, bezvýznamnej al. zatajovanej udalosti): vždy vie, kde sa čo šuchne • pozachodiť • pozachádzať (obyč. o nešťastí): všeličo ho vo svete pozachodilo, všeličo sa mu stalo

uskutočniť sa p. stať sa

stíšiť sa 1. stať sa tichším, tichým (o zvuku) • stlmiť sa: hovor sa stíšil, stlmil • pritlmiť sa (trocha): smiech z vedľajšej izby sa pritlmil • pritíchnuť (sčasti, trocha): všetko vôkol pritíchlo

2. stratiť na intenzite, sile • zmierniť sa • utíšiť sa: nával hnevu sa stíšil, zmiernil; plač sa utíšil • oslabnúť • zoslabnúť • ochabnúť: víchor (z)oslabol, ochabol • upokojiť sa: jeho žiaľ sa trocha upokojil • zvoľniť sa • spomaliť sa: tempo sa zvoľnilo, spomalilo

p. aj stíchnuť 1

zvoľniť sa p. stíšiť sa 2

škŕkať vydávať zvuky ako pri trhaní, prelievaní, trení a pod. (o zažívacích orgánoch) • škvŕkať • škvrčať • expr.: škrčať • kručať: neos. v žalúdku, v bruchu mu šk(v)ŕka, šk(v)rčí, kručí • expr.: čvrkať • čvŕkať • čvrlikať: neos. od hladu mu v črevách čvrká, čvŕka • fraz.: cigáni mu v bruchu/v žalúdku vyhrávajú • cigáni mu v bruchu/v žalúdku klince kujú

umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)

všetečiť, všetečniť p. vystrájať¹

vyfotografovať zachytiť na fotografii • odfotografovať • sfotografovať: vyfotografoval, odfotografoval si vnúčence • hovor.: vyfotiť • odfotiť • sfotiť: všetci sme vyfotení, sfotení s nevestou • zvečniť (na fotografii): celú udalosť zvečnil na svojom aparáte • zobrať • vziať: zobrať, vziať niekoho z profilu • zried. sňať

zachovať 1. postarať sa o stabilnosť, nenarušiteľnosť niečoho, zachrániť pred zánikom, zmenou • uchovať: uchovať poriadok v izbe; zachovať, uchovať pamiatku na rodičov • zvečniť (zachovať na dlhý čas na obraze a pod.): pomník zvečnil odkaz predkov • udržať: udržať niekoho pri živote; mesto si udržalo starobylý ráz, zvyky, dobré mravy; zachovať si, udržať si rozvahu • zadržať • podržať: zem zadržala, podržala vlahu • uchrániť • zachrániť: kaštieľ uchránili, zachránili ako vzácnu pamiatku • ubrániť • uhájiť (pred niekým, niečím): ubrániť, uhájiť si česť, postavenie • obhájiť: prvenstvo, postavenie v lige si obhájili

2. podrobiť sa niečomu, čo sa vyžaduje • dodržať • splniť: zachovať, dodržať dohodnuté pravidlá; zachoval, splnil všetko, čo sľúbil • rešpektovať • uznať (prijať ako nevyhnutné, potrebné): rešpektoval, uznal predpisy • kniž. sledovať (nedok.): sleduje líniu

3. zachovať si p. zapamätať si

zobraziť predstaviť obraz skutočnosti al. subjektívnej predstavy (graficky, maľbou, fotograficky al. rozličnými umeleckými prostriedkami) • vyobraziť • zachytiť: zobraziť, vyobraziť terén na mape; obraz zachycuje podtatranskú krajinu • zvečniť: zvečnil jej krásu na plátne • znázorniť: na grafe znázorniť rast produktivity práce • predstaviť • stvárniť • vykresliť • opísať (zobraziť slovom, konaním, obrazom a pod.): spisovateľ v románe predstavil, stvárnil nedávnu minulosť • ukázať: autor sa pokúsil ukázať zložitosť situácie • odzrkadliť (ukázať ako v zrkadle): dielo dobre odzrkadlilo skutočnosť • kniž. stelesniť (dať niečomu konkrétnu, telesnú podobu): stelesnenie dobra, zla (v umeleckom diele) • kniž.: spodobiť • spodobniť • vypodobiť • vypodobniť: na fotografii je dievča dobre spodob(n)ené • symbolizovať (zobraziť, vyjadriť pomocou symbolov): červená farba symbolizuje revolúciu

zvečniť p. zobraziť, zachovať 1

vyhnúť (sa) 1. odídením, odkročením uvoľniť niekomu cestu • ustúpiť/ísť z cesty • vystúpiť (sa) • odstúpiť sa • uhnúť (sa): sused sa mi už zďaleka vyhol, vystúpil; prosím, ustúpte, uhnite, choďte z cesty, veziem náklad; chlapec stojí uprostred chodníka, nechce sa odstúpiť • obísť (zabrániť stretnutiu): obísť mláku, vyhnúť sa mláke

2. zámerne sa vzdialiť z dosahu niečoho negatívneho, nepríjemného, neželateľného • vyvarovať sa: vyhnúť (sa) zbytočným nedorozumeniam, omylom, vyvarovať sa omylov • uhnúť (sa): uhol sa pred úderom • uniknúť • ujsť: uniknúť, ujsť nebezpečenstvu, smrti; unikla, ušla pred zvedavými pohľadmi • zachrániť sa: zachránili sa pred bankrotom • odtiahnuť sa: odtiahnuť sa od povinnosti, od záväzkov

3. iba vyhnúť p. ohnúť

vyviaznuť uniknúť ťažkej, nepriaznivej situácii • dostať sa (z niečoho): vyviaznuť, dostať sa z nebezpečenstva so zdravou kožou • zachrániť sa: pri havárii sa všetci zachránili • expr. vybŕdnuť • zastar. vybŕsť: konečne vybŕdol z dlhov • vymaniť sa • vyslobodiť sa • expr.: vymotať sa • vymôcť sa (s námahou sa dostať z neželateľného stavu): priam zázrakom sa vymaniť, vymôcť z obkľúčenia • expr.: vyšmyknúť sa • vykĺznuť (sa) (šikovne): vyšmyknúť sa spod povinnosti • expr.: vykľučkovať • vykorčuľovať • vybicyklovať • vykrútiť sa (vyviaznuť z niečoho vlastným pričinením, výhovorkami a pod.): vedel vykľučkovať, vybicyklovať z každej situácie

vychrániť p. vyškrabať

vyškrabať, vyškriabať škrabaním odstrániť znútra vrstvu niečoho; takýmto spôsobom vyprázdniť niečo • hovor. vychrániť: vyškr(i)abať, vychrániť zvyšky jedla z hrnca; misku celú vyškrabe, vychráni • vylízať (prstom, jazykom): vylíže panvicu • zoškrabať • oškrabať: zoškrabať, oškrabať zhoreninu z dna kotla • povyškrabovať • povychraňovať • pozoškrabovať • pooškrabávať (postupne)

porov. aj škrabať

vyslobodiť 1. zbaviť nadvlády, zbaviť ťarchy, trápenia, ťažkostí • oslobodiť: vyslobodiť, oslobodiť národ z otroctva; smrť ho vyslobodila z utrpenia, oslobodila od utrpenia • náb. vykúpiť: Kristus vykúpil svet od večného zatratenia • vymaniť: vymaniť syna spod vplyvu zlej spoločnosti • hovor.: vytrhnúť • vytiahnuť: vytrhli nás z biedy • zachrániť (pred niečím)

2. zbaviť obmedzenia (v pohybe), zbaviť nebezpečného obkľúčenia, nežiaduceho zovretia • uvoľniť • vytiahnuť • oslobodiť: uvoľniť, vytiahnuť telo zo závalu; oslobodil si privrznutý prst • vymaniť • vymôcť: nevládze si nohu vymaniť, vymôcť spod ťažkého bremena • vymotať • expr. vypliesť (vyslobodiť odmotaním): vymotať si ruku z rukáva • expr.: vyrúbať • vysekať (obyč. v boji, zápase): vyrúbať, vysekať ľudí z nepriateľského obkľúčenia • expr. vydrieť (ťažko, s námahou dostať niekoho odniekiaľ) • subšt. vyprostiť

vytrhnúť 1. prudkým pohybom uvoľniť a oddeliť; prudko vziať, prudko vytiahnuť • vyšklbnúť: vytrhnúť si, vyšklbnúť si gombík na kabáte; vytrhnúť, vyšklbnúť boľavý zub; vytrhnúť, vyšklbnúť z ruky pero • nár. vyskubnúť (Figuli) • expr.: vydrapnúť • vydrapiť: vydrapnúť list z písanky; vydrapil mu bankovku z rúk • vymyknúť: vymykol dedovi peňaženku a ušiel • vychmatnúť • vychytiť (prudko vziať) • expr.: vykmasnúť • vyškrabnúť • vydrmnúť: vykmasne jej z náručia dieťa; vyškrabne, vydrmne mu košík z ruky • vyrvať (násilím): vyrvať zbraň nepriateľovi • expr. vyštipnúť (končekmi prstov, pinzetou a pod.) • vyvrátiť (zo základov, z koreňov) • vytrhať • vyšklbať • expr.: vydriapať • vyškriabať (postupne vytrhnúť): vytrhať vlasy, nechty niekomu • povytŕhať • povytrhávať • povytrhúvať • povyšklbávať • povydrapovať • povydrapúvať (postupne, viac vecí)

2. oddeliť, odčleniť z nejakej súvislosti • vybrať • vyňať: slová vytrhnuté, vybraté, vyňaté z kontextu • vyčleniť: neodôvodnene ste vec vyčlenili zo súvislosti

3. hovor. zbaviť ťažkej, nepríjemnej situácie • vyslobodiť • oslobodiť • dostať: vytrhnúť, vyslobodiť, dostať niekoho z otroctva, z nebezpečenstva • vymaniť • vytiahnuť: vymanila, vytiahla syna z nešťastia, z biedy • zachrániť (pred niečím)

4. p. vyrušiť

zachrániť zabrániť zničeniu, zachovať pred skazou, smrťou: ťažko raneného sa už nepodarilo zachrániť • hovor.: ratovať • zaratovať • zratovať • oratovať: z(a)ratoval mi život; oratovali nás pred najhorším • kniž. al. expr. spasiť (vyslobodiť z ťažkého položenia): už ťa nič nespasí • uchrániť • ochrániť (odvrátiť od niekoho dačo zlé): uchrániť, ochrániť svoju povesť pred klebetníkmi • pomôcť (obyč. v zápore): nič mu nepomôže, nič ho nezachráni • vyslobodiť • hovor. vytrhnúť (z niečoho): vyslobodiť, vytrhnúť z nešťastia

vysmiať (niekoho, niečo) • vysmiať sa (niekomu, niečomu) smiechom, posmechom prejaviť nesúhlas, škodoradosť, opovrhnutie a pod. • sposmievať • sposmeškovať • vyposmechovať • vyposmeškovať: vysmiali ma, vyposmeškovali ma, vysmiali sa mi pre moju dôverčivosť; deti ma ešte i sposmievali, sposmeškovali • nár. osmiať (niekoho, niečo) • zironizovať (vysmiať iróniou) • zosmiešniť • fraz.: priviesť/vyviesť na posmech • obrátiť na posmech (urobiť niekoho, niečo smiešnym): zosmiešniť niekoho pred celou spoločnosťou • skarikovať • sparodizovať (vysmiať napodobňovaním): nikoho si neváži, každého skarikuje • povysmievať (opakovane vysmiať)

vystrájať¹ robiť kúsky, ktoré okolie prijíma negatívne, ktoré spôsobujú nepríjemnosti; neviazane, neprimerane sa správať • vyvádzať • vyčíňať: nedospelí chlapci vystrájajú, vyvádzajú nezbedy; vyčíňanie bandy • expr. stvárať • hovor. zvádzať: Čo tam vedľa stvárajú?; stvárať kúsky, čertoviny, neprístojnosti, nezbedy; zvádzať hlúposti • vymýšľať • zried. paratiť: deti stále čosi vymýšľajú • hovor. expr.: garazdovať • garazdiť • robiť garazdu: nič nerobia, iba sa povaľujú a robia garazdu • expr.: besnieť (sa) • besniť (sa) • divieť • šalieť (sa) (veľmi vystrájať) • nezbedníčiť • robiť nezbedu/nezbedy • robiť neplechu/neplechy • robiť pestvá (vystrájať zo samopaše) • hovor. beťárčiť • šantiť • šantovať • robiť šanty • robiť šibalstvá • robiť huncútstva (vystrájať žartovné, huncútske kúsky) • expr. rákošiť (Hviezdoslav) • hovor. expr. šarapatiť • zried. vrtošiť • zastaráv.: všetečiť • všetečniť (Šoltésová) • fraz. expr. nezmestiť sa do kože

zabrániť nedopustiť, nedovoliť, aby sa niečo (obyč. niečo neželateľné) uskutočnilo, aby niečo pokračovalo ďalej • zamedziť: zabrániť, zamedziť rozširovaniu nepravdivých správ • znemožniť • prekaziť (urobiť nemožným, neuskutočniteľným): znemožniť, prekaziť plány niekomu; prekazili mu postup do ďalšieho kola • ubrániť sa (potlačiť v sebe nejaký pocit, myšlienku a pod.): nemôže sa ubrániť predstave, nemôže zabrániť predstave, že celá námaha je zbytočná • zried. zbrániť (Šoltésová) • zahatať • zhatiť: zahatať, zhatiť príval slov • zmariť: zmariť kariéru, zabrániť kariére • zakázať • hovor. expr. zatrhnúť • hovor. zaraziť (nedovoliť v niečom pokračovať): zakázať, zatrhnúť, zaraziť ďalšie stretávanie sa mladých • zablokovať: zablokovať premávku

zbrániť p. zabrániť

zahovoriť sa zahĺbiť sa do rozhovoru a obyč. nevnímať pritom čas al. okolie • zarozprávať sa • zavravieť sa: zahovorili sa, zarozprávali sa o starých časoch, ani nezbadali, že je už tma • zapovedať sa • expr.: zarečniť sa • zadrkotať sa • zatrkotať sa • subšt. zakecať sa • trocha hrub. zakrákoriť sa • expr. zaklebetiť sa (obyč. pri klebetení): zaklebetili sme sa u susedov do jedenástej

zarečniť sa p. zahovoriť sa

zatieniť 1. urobiť niečomu tôňu, clonu • zacloniť • zatôniť: zatieniť, zacloniť si oči pred silnou žiarou; zatônená strana domu • zastrieť • zakryť (tienidlom): výhľad mu zastrel, zakryl strom • stemniť • zatemniť • zatmiť (urobiť temným, tmavým): roletami stemniť, zatemniť izbu; miestnosť treba zatmiť • poet. stieniť • zried. zatmaviť (Gabaj): zlosť mu zatmavila tvár

2. dosiahnuť oveľa väčší výkon v niečom v porovnaní s iným • zatôniť • prevýšiť • predstihnúť • prekonať: hereckým majstrovstvom zatienil, zatônil, prevýšil, predstihol, prekonal ostatných • predbehnúť • hovor. expr.: pretromfnúť • tromfnúť: v skoku do výšky (pre)tromfol všetkých • zahanbiť: nedať sa zahanbiť inými

zatôniť p. zatieniť 1, 2

zbožniť p. zbožštiť

zbožštiť povýšiť niekoho, niečo na božstvo, slepo uctiť • zbožstviť: mnohí si peniaze, majetok zbožštili, zbožstvili • zried. zbožniť (Dobšinský) • kniž. deifikovať • kniž. fetišizovať (nedok.; prepiato uctievať)

zjednodušiť urobiť jednoduchším, jednoduchým • kniž. simplifikovať: zjednodušiť predpisy, pravidlá niečoho • zvulgarizovať (nevedecky zjednodušiť, zovšeobecniť): zvulgarizovať vedecké učenie • skresliť (zachytiť ako jednoduchšie v porovnaní so skutočnosťou) • expr. sploštiť (urobiť splošteným, jednoduchším): autor skutočnosť v románe celkom sploštil • zostručniť • zredukovať (urobiť stručnejším, menším, jednoduchším): referát zostručnil, zredukoval na niekoľko téz • zracionalizovať (urobiť racionálnym): zracionalizovať výrobný postup

zostručniť p. zjednodušiť, zoškrtať

zjemniť urobiť jemnejším, jemným • zošľachtiť: úsmev jej zjemnil, zošľachtil tvár • znežniť (hlas, tvár) • skrášliť (zjemniť pestovaním, krášlením): skrášliť pleť krémom • zvláčniť (urobiť poddajným, vláčnym): zvláčniť pokožku • zmäkčiť • zmierniť • stíšiť • stlmiť (urobiť príjemnejším, menej intenzívnym): zmäkčiť, zmierniť hlas; stíšiť, stlmiť svetlo, zvuk

znežniť p. zjemniť

zvláčniť p. zjemniť

znebezpečiť, znebezpečniť p. ochromiť 1

zospoločenštiť urobiť štátnym, spoločným vlastníctvom (op. sprivatizovať) • zospoločniť • zosocializovať: po r. 1948 sa výroba zospoločenštila, zosocializovala • kolektivizovať • skolektivizovať (zaviesť formy spoločného hospodárenia): (s)kolektivizovanie poľnohospodárstva

p. aj znárodniť

žiaľ² vyjadruje poľutovanie, ľútosť, sklamanie • žiaľbohu • bohužiaľ: žiaľ, žiaľbohu, nikto mu neprišiel na pomoc; bohužiaľ, zásoby sa už minuli • nanešťastie, pís. i na nešťastie: nanešťastie boli tam aj jeho rodičia • škoda: škoda, mali ste sa ponáhľať • fraz. ľutujem: ľutujem, prišli ste neskoro • fraz. nič sa nedá robiť: nič sa nedá robiť, budete musieť prísť zajtra