Synonymá slova "žne" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 242 výsledkov (3 strán)

  • ochromiť 1. podstatne narušiť normálny chod • ohroziť: víchrica ochromila, ohrozila premávkusťažiť (v menšej miere): sťažiť fungovanie strojapodlomiťoslabiťzoslabiť (týka sa aktivity človeka): podlomiť vôľu, (z)oslabiť iniciatívu žiakaznebezpečiťznebezpečniť (priviesť do nebezpečenstva): znebezpeč(n)enie chodu domácnostilek.: paralyzovaťochrnúť: atropín ochrnul svalstvo

    2. p. ohromiť


    znebezpečiť, znebezpečniť p. ochromiť 1


    kosec človek, ktorý kosí, obyč. ručne • žnec: zrána vyšli kosci, ženci na pole


    žnec p. kosec


    nechať 1. nezmeniť daný stav, nezasiahnuť do deja, situácie • nezabrániť: nechal všetko tak, ako bolo; nezabránil jej odísťponechať: ponechal dom v dobrom stavedať (často v zápore): nedal jej dopovedať; Daj sa už konečne presvedčiť!

    2. odísť od niekoho, niečoho • zanechaťponechaťzried. znechať: dom nechal, zanechal bez dozoru; deti ponechal domaopustiťodlúčiť sa (obyč. od rodiny): opustil ženu, odlúčil sa od detíexpr. zochabiť: manželka ho zochabilatrocha hrub.: okašľaťokašlať: okašlal všetkých a odišielslang. dať kopačky (nechať milú, milého)

    3. nevziať so sebou • uložiťodložiťuschovať: kabát nechal, uschoval v šatni; odložila deťom z koláča; uschovala peniaze na bezpečnom mieste

    4. prestať sa s niečím zaoberať • zanechať: nechal, zanechal pitieprerušiť (dočasne nechať): prerušil štúdiumvzdať sazriecť sazrieknuť saodriecť saodrieknuť sa (dobrovoľne nechať): vzdal sa všetkých funkcií; odriekol sa fajčeniaodoprieť si (niečo lákavé): odoprel si zábavukniž. opustiť: opustil svoj pôvodný názor

    5. nechtiac odložiť niekde • zabudnúť: nechal, zabudol tašku vo vlaku

    6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane • zanechať: nechal, zanechal po sebe sirotyporučiťodkázať (nechať ako dedičstvo): poručil majetok svojmu synovi

    7. p. prenechať


    znechať p. nechať 2


    odrieknuť sa, odriecť sa dobrovoľne opustiť niečo výhodné, príjemné a pod. • zrieknuť sazriecť sa: odriekol sa, zriekol sa dedičstva, fajčeniaodoprieť si: odoprel si pôžitok z jedenia, pitiavzdať sa (dobrovoľne al. z donútenia): vzdal sa úradu, funkciezried. odprisahať sa (sľubom, prísahou sa zriecť): odprisahala sa miléhoodpustiť si (často v zápore; týka sa obyč. slovných prejavov): neodpustil si zlomyseľnú poznámku; ďalší komentár si odpustilupustiť: upustil od ďalších plánovodpadnúť (od viery, presvedčenia, idey) • nechaťzanechať (dobrovoľne prestať niečo vykonávať): nechal, zanechal fajčenie, pitieznechať sa: znechať sa výhodspustiť sa: Nespusti sa svojho presvedčenia!


    zanechať 1. vzdialiť sa z nejakého miesta al. od niekoho (obyč. natrvalo a nechať ho bez opory a pod.) • nechať: zanechať, nechať rodný kraj; zanechať, nechať manželku; zanechať, nechať za sebou stopyponechať: ponechal deti samy na sebaopustiť: opustil školu v druhom ročníkuodísť (od niekoho) • expr. zochabiť: žena mu odišla, žena ho zochabilaminúť (o hneve a pod.): hnev ho už minulpozanechávať (postupne, viacerých)

    2. dobrovoľne prestať niečo vykonávať, vyznávať, zaujímať sa o niečo a pod. • nechaťvzdať sazriecť sazrieknuť sa: zanechať, nechať svoje pôvodné plány; vzdať sa, zriecť sa svojich ambíciíodriecť saodrieknuť sa: odriekol sa pitia už dávnoznechať sa: znechal sa predsedníctva; zlosť sa ho rýchlo znechalakniž. opustiť: nechce opustiť svoj názorodvrátiť saodkloniť saodchýliť sa (prestať sa pridržiavať niečoho): odvrátiť sa od priateľov, odkloniť sa od pôvodnej teóriespustiť sa: nespusti sa svojho presvedčeniapren. odložiť: Odložte hnev a nenávisť!rozlúčiť sa: nechce sa s fajčením rozlúčiť

    3. dať ako dedičstvo • poručiťpráv. odkázaťnechať: zanechal, poručil mu celý svoj majetok; nič mu neodkázal, nenechalprenechať (vzdať sa v niečí prospech): dom prenechať deťom


    znechať sa 1. p. zveriť sa 2 2. p. zanechať 2


    zveriť sa 1. dôverne povedať niekomu niečo • zdôveriť sazveriť (niekomu niečo): zverila sa, zdôverila sa matke so svojím nešťastím; zveriť niekomu svoje osobné plányvyznať sapriznať sa (povedať niečo, čo malo ostať zatajené): vyznala sa mu zo svojich citov; priznal sa mi, že ani on nie je celkom bez vinyexpr. vyspovedať sa: vyspovedať sa priateľke z nešťastného činuvyjaviťprezradiťvyzradiť (niečo tajné): nechce mi vyjaviť, prezradiť, čo ju trápi; vyzradil mi svoje pochybnosti

    2. prejaviť úplnú dôveru niekomu, niečomu pri riešení niečoho • spoľahnúť sa: môžeš sa zveriť, spoľahnúť na mňa, ja to vybavím; zveriť sa, spoľahnúť sa na svoju intuíciuhovor.: znechať sanechať sa: (z)nechať sa na náhodu, na osud, na druhýchzastaráv. spustiť sa: len sa pekne spusti na Pána Bohaoprieť sa (využiť ako morálnu oporu): v ťažkostiach sa na mňa oprieoddať sapoddať saodovzdať sa (s dôverou sa niekomu dať do opatery, na starosť a pod.): oddať sa, odovzdať sa do vôle Božej, do vôle osudu; celkom sa poddať rodičovskej vôli

    3. p. zasnúbiť sa


    spoliehať sa mať dôveru, istotu, že niekto niečo vykoná (ako chceme) al. že sa niečo stane (ako chceme): môžete sa na mňa vždy spoliehať; spoliehať sa na spravodlivosťhovor.: znechávať sanechávať sa: rád sa (z)necháva na náhoduzverovať sa (s dôverou prenášať svoju starosť na niekoho, niečo): so všetkým sa zveruje na Pána Bohaopierať sastavať: pri rozhodnutí sa opiera o zákon, o svoju skúsenosť; stavajú na roľníkoch; stavia na jeho úsudkuhovor. držať sa: drží sa na sľuby kamarátovzastaráv. spúšťať sa: so všetkým sa spúšťa na rodinu


    znechávať sa p. spoliehať sa


    znechcieť sa p. znepáčiť sa


    znepáčiť sa prestať sa páčiť • zneľúbiť saznevidieť sa: ak sa ti to znepáči, zneľúbi, odíď; robota sa mi zrazu znevidelaznechutiť sa (prestať byť príjemným, zaujímavým): život sa mu znechutilznechcieť saodnechcieť sa (prestať sa chcieť): znechcelo, odnechcelo sa mu zrazu bojovať

    p. aj zunovať


    depresia 1. citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, stratou istoty, záujmov, pocitom menejcennosti, spomaleným myslením • depresívnosťskľúčenosťstiesnenosť: podľahnúť depresii, skľúčenosti, stiesnenostiochabnutosťťažkomyseľnosťzádumčivosťskormútenosťsklesnutosťtieseň: zmocňuje sa ho tieseňúzkosť (pocit neistoty z niečoho neznámeho) • melanchólia (duševný stav depresie) • melancholickosťznechutenosťkniž.: trudnomyseľnosťskleslosťsplín (melanchólia spojená s nudou): mať splínsvetobôľ: trpieť svetobôľom

    2. geol. územie ležiace nižšie ako hladina mora • preliačina


    znechutenosť p. depresia 1


    unudený ktorého nič neteší, nezaujíma, ktorý pociťuje nudu; svedčiaci o tom • znudený: pôsobila na mňa unudeným, znudeným dojmom; sedel pri káve unudený, znudenýzunovanýomrzený (unudený jednotvárnosťou, stereotypom): zunovaná, omrzená výprava turistovznechutenýhovor. expr. otrávený (unudený a odmietavý): znechutené, otrávené publikumkniž. blazeovaný (unudený a presýtený životom): blazeovaný sveták


    znechutený pociťujúci nechuť, ovládnutý nechuťou; svedčiaci o tom • rozladený: bol znechutený, rozladený jej správanímskľúčenýskrúšenýdeprimovanýstiesnený (duševne ochabnutý): skľúčený, deprimovaný výraz tváreznudenýunudenýzunovanýomrzený (znechutený nudou, opakovaním niečoho): znudená tvár, zunované publikumkniž. blazeovaný: blazeovaný úsmevexpr. zvädnutýhovor. expr.: otrávenýrozhasenýrozkvasený: zvädnutá, otrávená náladamrzutýnamrzenýrozmrzený (pociťujúci mrzutosť): mrzutý, rozmrzený pohľadsklesnutýkniž.: skleslýmalomyseľný: malomyseľné, skleslé reči


    odradiť radou al. iným spôsobom odvrátiť od istého úmyslu • odhovoriť: nedal sa odradiť, odhovoriť od cestyodstrašiť (odradiť vzbudením strachu): od akcie ich odstrašil prvý neúspechznechutiťzdegustovaťdegustovať (odradiť stratou vôle, chuti konať niečo): prehra ho znechutila; rozhovor ma zdegustoval


    strpčiť urobiť trpkým, nepríjemným • znepríjemniť: pobyt na dovolenke nám strpčil, znepríjemnil dážďznechutiťhovor. expr. otráviť (zbaviť vôle, radosti z niečoho): zlý výsledok nás znechutil, otrávilpriotráviť (čiastočne): alkoholik jej priotrávil životsprotiviťzhnusiť (urobiť protivným, odpudzujúcim): sprotivil mi každú chvíľu u vászbridiťzoškliviť: veď ja im to zbridím, zošklivím


    zdeprimovať vziať duševnú silu, optimizmus • deprimovaťexpr.: ubiťzdeptať: (z)deprimoval, ubil, zdeptal ho neúspechhovor. expr.: zdegviťzgniaviť: zdegvil, zgniavil ho až do čiernej zemeumoriťskľúčiťudupať: usilovali sa nás umoriť, udupať stálymi výčitkami; skľúčila ma matkina smrťznechutiťexpr.: skrušiťskváriť: výsledok nás skrušil, skvárilzlomiťpodlomiťzničiť (vo veľkej miere): neúspech ho celkom zlomil, podlomil, zničil


    znechutiť zbaviť chuti, vôle, odvahy niečo robiť; vzbudiť odpor v niekom: výsmech ho neznechutilodradiťodstrašiťodplašiť (odvrátiť od úmyslu niečím negatívnym, obyč. strachom): zlé počasie nás neodradilo, neodstrašilo; neúspech ho celkom od zámeru odstrašil, odplašilsprotiviťspríkriťzhnusiťzoškliviť (vzbudiť odpor k niečomu): jedlo mu sprotivili, spríkrili, zošklivili nechutnými rečami; zábavu jej zhnusil, sprotivil dotieravý spoločníkzastar. disgustovať (Kukučín)hovor. expr. otráviťznepríjemniť (urobiť nepríjemným): príhoda otrávila, znechutila všetkých prítomných; počasie mi znepríjemnilo dovolenkupriotráviť (duševne): byť priotrávený prázdnymi rečami


    omrzieť prestať zaujímať al. prestať sa zaujímať o niečo (pre ustavičné opakovanie, nepríjemnosti a pod.) • zried. omrzieť sazunovať (koho, čo) • zunovať sa (komu, čomu): hra ho omrzela, zunovala; život ho omrzel, zunoval ho, zunoval sa mu; žena sa mu omrzela, zunovalazastar. zmrzieť (J. Kráľ)znepáčiť sazneľúbiť saznevidieť sa (prestať sa páčiť, pozdávať): znepáčilo, zneľúbilo sa mu jednostajné napomínanie; znevideli sa mu jeho spôsobyznudiťunudiť (spôsobiť nudu): život bez práce človeka znudí, unudíznechutiť sasprotiviť sa (prestať byť príjemným, zaujímavým): znechutil sa jej doterajší spôsob životahovor. expr. otráviť (prestať zaujímať prázdnotou, bezobsažnosťou, jednotvárnosťou): ustavičné pozeranie televízie ma otrávilo


    sprotiviť sa 1. stať sa protivným, odpudzujúcim, hnusným • zhnusiť saspríkriť saspríkrieť: sprotivilo sa mu zafajčené prostredie; spríkrila, zhnusila sa nám taká predstavazoškliviť sa: zošklivil sa sám sebeznechutiť sazbridiť sa (stať sa nechutným al. vzbudiť nechuť k niečomu): správanie mladíka sa všetkým znechutilospriečiť sazried. vzpriečiť sa: nedovarené mäso sa mu spriečilozried. znepríjemnieť (stať sa nepríjemným): hlasy mi po chvíli znepríjemneli

    2. postaviť sa na odpor • spriečiť savzpriečiť savzoprieť sa: sprotivil sa, spriečil sa nášmu želaniuvzbúriť sazried. sprieť sa: vzbúril sa rozkazu vedúcehohovor. expr. postaviť sa na zadné (nohy)hovor. zastaráv. zoprieť sa


    zatrpknúť naplniť sa pocitom zatrpknutosti, krivdy • roztrpčiť sakniž. strpknúť: postupne zatrpkol na celú rodinu; roztrpčil sa, že ho nevzali so sebou; na starosť strpkolzanevrieťzahorknúť (nadobudnúť pocity znechutenia, neprajnosti, nepriateľstva voči niekomu, niečomu): zanevrel na ženu; zahorkol voči kolegomznechutiť sa (stratiť chuť, záujem o niečo): neúspech ho znechutil, po neúspechu zatrpkol


    znechutiť sa 1. p. znepáčiť sa 2. p. zatrpknúť


    zunovať stálym opakovaním prestať zaujímať, prestať pôsobiť; prestať mať v obľube, v láske niečo • zunovať sa (komu) • omrzieť (koho) • omrzieť sa (komu): zunovalo, omrzelo nás nečinne postávať; zunovala sa mi robota; Už som sa ti omrzel?zastar. domrzieť: život ho domrzel (Dobšinský)zovšednieťošúchať saobšúchať sa (stať sa všedným, nezaujímavým): heslá po čase zovšedneli, o(b)šúchali saobohrať saopočúvať sa (o hudobnom prejave): pieseň sa rýchlo obohrala, opočúvalaunudiťznudiť (naplniť nudou): pohodlný život ju unudil, znudilznepáčiť sazneľúbiť sa (prestať sa páčiť): záhaľka sa mu znepáčila, zneľúbilaspríkriť sasprotiviť saznechutiť samať dosť (stať sa nežiaducim, nemilým a pod.): prázdny život sa mládeži rýchlo spríkri, sprotiví; vaše správanie sa nám znechutilo; takých spôsobov máme už dosťprejesť sa (častým jedením, pren. častým opakovaním sa zunovať): čokoláda sa mi prejedla; cestovanie sa mu už prejedlopresýtiť sa (príliš sa nasýtiť): presýtila sa kamarátov, kamaráti sa jej zunovaliprijesť sa (o jedle, pren. aj o iných veciach): med je medom, i ten sa prije; dlhá návšteva sa domácim prijedlakraj. prikonať sa (stať sa nemilým, nepríjemným): i sláva sa mu prikoná (Rázus)


    špina 1. niečo špinavé, nečisté, usadené, rozložené, porozhadzované po povrchu niečoho • nečistota: mať špinu, nečistotu za nechtami; dlážka zanesená špinou; nečistota na sídliskách; žiť v nečistotenečin: mať v byte nečinznečistenina (znečisťujúce látky): zbaviť vodu znečistenínkal (drobné čiastočky nečistoty vo vode al. usadené na jej dne): kal v potokuexpr. hnoj: na ulici samý hnojexpr. maraskniž. brud: rieka plná bruduhrub. svinstvo: nosiť svinstvo do bytuexpr. chlievsubšt. svinčík: nechať za sebou svinčík

    2. p. nemravnosť, podlosť 3. p. podliak


    znečistenina p. špina 1


    špinavý 1. pokrytý špinou, obsahujúci nečistotu (op. čistý) • zašpinenýušpinený: mať špinavé, zašpinené okuliare, auto; ušpinené rukykniž. brudný: brudná vaňazamazanýumazanýexpr.: ufúľanýzafúľanýubabranýufŕkanýhovor. expr.: zababranýdobabranýdoriadenýdorichtovanýzapískanýupískaný: zamazané, umazané, ufúľané, zafúľané deti; ubabrané, zababrané ruky; zapískané, upískané nohavicenečistýneumytý (obyč. o ľudskom tele): nečisté, neumyté nohy, ušimastný (o vlasoch) • umastený (znečistený mastnotou): umastený klobúkzájdenýexpr. zadubený (veľmi, obyč. natrvalo zašpinený): sušila starú zájdenú, zadubenú bielizeňzanedbaný (ktorý nedbá o hygienu, čistý zovňajšok): zadúšal ma zápach vedľa sediaceho zanedbaného starcaexpr.: zafafranýzacabranýzagebrenýhovor. expr.: zabrýzganýnár. expr.: zagebzdenýzagrieždenýexpr. zahnojenýzahnusenýzakydanýokydanýzaprplanýzarýpanýpren. expr. zasmolenýnár. expr.: zašubranýušubranýučubranýexpr.: scápanýzacápaný (postriekaný blatom) • pejor.: zacundranýucundranýexpr. zacafranýhovor. expr.: zaváľanýuváľanýhovor. expr.: zavláčenýuvláčenýzalepenýzabrídenýzabridenýzabrudenýexpr.: bridkýbridbriď (neskl.) • hovor. pejor.: zaprasenýzasvinenýzašípanýnár. nekľúdnyznečistený: znečistené prostredie, znečistená riekakalnýmútny (zakalený nečistotou; obyč. o vode) • začadenýučadenýexpr. začmudenýučmudený (zašpinený dymom, sadzou) • expr. zried. zašlundranýnár. expr. zašmúľanýzjemn. al. det. bakanýhrub.: zasranýzasratýzavšivený (zanesený všami; i pejor.) • pren. čierny (od špiny): čierne nechty, čierny krkslang. humusácky

    2. p. šedivý 1 3. p. nečestný, nehanebný 1


    znečistený p. špinavý 1


    zakaliť 1. urobiť kalným, mútnym • skaliťpokaliťzamútiť: zakaliť, skaliť, zamútiť vodu pieskomzmútiťpomútiť: prudký var polievku zmútil; prevracaním fľaše víno pomútilznečistiťzašpiniť (tekutinu niečím): znečistiť, zašpiniť studničkuzahmliť: slzy jej zahmlili oči

    2. rušivo zapôsobiť na duševný stav človeka • skaliťnarušiť: šťastie zakalila, skalila, narušila zlá správapokaziťskaziť: radosť z večierka mi pokazila, skazila tvoja neprítomnosť

    3. tech. zohrievaním a ochladzovaním zvýšiť tvrdosť kovu • hovor. hartovať


    zamoriť 1. rozmnožením niečoho škodlivého postihnúť zdravie, prostredie a pod. • nakaziť: zamoriť, nakaziť triedu infekciou žltačkyznečistiť: znečistiť kraj dymomexpr.: zanešváriťzaplieniť: hmyz zaplienil, zanešváril domhovor. nainfikovať: pôdu nainfikovali umelé hnojivánapadnúť: polia napadli kobylky

    2. p. zabiť 1


    zaniesť 1. nesením al. technickým prostriedkom premiestniť niekam (op. priniesť) • odniesť: zaniesť, odniesť niekomu batožinu, obeddopraviť: dopravím vám to až domovprepraviť (z miesta na miesto): električka vás prepraví úplne k inštitútuzavliecť (ťažko, s námahou): zavliekol kufor do úschovnezaviesťodviesť (vedením) • odprevadiť: deti treba zaviesť, odviesť, odprevadiť do škôlkyzaviezťodviezť (dopravným prostriedkom): zaviezli, odviezli starého otca na vyšetrenieponosiťpozanášaťpovnášať (postupne, viac vecí): ponosiť, pozanášať šaty do čistiarne; povnášala bielizeň dovnútra

    2. kniž. pričiniť sa o uplatnenie, dodanie niečoho (konkrétneho i abstraktného) • vniesť: zaniesť, vniesť do vecí poriadokzaevidovaťzapísaťzaznačiťzaknihovaťzaúčtovať (do knihy, do zoznamu a pod.) • priniesť: vniesť, priniesť do spoločnosti radosť, rozkol

    3. pokryť nánosom, vrstvou niečoho • zanosiť: voda zaniesla, zanosila dno bahnomupchaťzapchať (nánosom urobiť nepriepustným): potrubie upchala, zapchala nečistotaznečistiťzašpiniťzanečistiťexpr.: zanešváriťzavláčiťhovor. expr.: zanekľúdiťzaprasiťzahnusiťhrub. zasviniť: dlážka znečistená, zašpinená blatompozanášať (postupne): prieplav pozanášaný pieskom


    zašpiniť prikryť špinou, nečistotou • znečistiťušpiniťpošpiniť: zašpiniť, ušpiniť, znečistiť si ruky, pošpiniť si šatyzamazaťumazať: tvár máš zamazanú, umazanú od sadzízried. zanečistiťexpr.: zašpintaťpošpintaťhovor. expr.: zapískaťupískaťzavláčiťuvláčiťzašubraťušubraťzafúľaťufúľaťpofúľať (pri častom nosení, používaní) • zamastiťumastiťexpr.: zasmoliťusmoliť (zašpiniť mastnotou): zamastený klobúk, usmolené rukavicepremastiť (veľmi zašpiniť mastnotou): premastený golierobchytaťochytaťohmataťexpr.: obchytkaťochytkať (zašpiniť chytaním) • hovor. expr.: zababraťzapapraťzbabraťubabraťpobabraťzafafraťsfafraťzamachliťumachliťzamachrať (zašpiniť niečím polotekutým): dieťa sa celé zababralo, zamachlilo čokoládou, lekváromexpr.: zakvackaťzakväckaťzakvickaťzakyckaťzakeckaťukvackaťukvickaťpokvackaťpokyckaťokvackaťokyckaťpokvasiťzafliaskaťofliaskaťzafŕkaťzafľúskať (kvackaním zašpiniť, zašpliechať špinou): zakvackať, ukvackať si košeľu polievkou; auto zafliaskané, ofliaskané blatomexpr.: zacápaťscápaťzacapkaťzacápkaťzapáckaťzagebriťugebriťpogebriť (zašpiniť niečím tekutým): topánky si zacápal v tráve; fúzy ugebrené, zagebrené omáčkouexpr.: zabrýzgaťubrýzgaťzanešváriťznešváriťzagabaťugabaťhovor. expr.: zanekľúdiťzacundrať (veľmi zašpiniť): zabrýzganý obrus; celý sa pri robote zanešváril, zagabal, zanekľúdilexpr. al. hrub.: zakydaťpokydaťukydaťokydaťobkydaťzaprasiťzasviniťusviniť (veľmi zašpiniť) • expr. zried. zaškriatať (Jesenská)hovor. expr.: zaváľaťuváľať: kabát má vzadu celý zaváľaný, uváľanýexpr.: došpiniťdováľaťdoriadiťdomazaťdobabraťdomastiťdochytaťdomachliť (silno, celkom zašpiniť) • expr.: zahnusiťzabridiťzbridiť (zašpiniť niečím, čo vzbudzuje hnus): kút zahnusiť, zabridiť výkalmikniž.: zabrudiťzbrudiť (Hviezdoslav, Kukučín)zablatiť (zašpiniť blatom) • zasmetiť (zašpiniť smeťami) • zadymiťzačmudiťzačadiťzakadiť (zašpiniť dymom): zadymené, začmudené stenyzačierniťučierniť (zašpiniť sadzami, dymom a pod.) • poškvrniťzaškvrniťpomazaťhovor.: zafľakovaťpofľakovať (zašpiniť fľakmi, škvrnami): prestieradlo zafľakované, pofľakované krvou; dieťa si čokoládou pomazalo košieľku; nové šaty poškvrniť vínomzahnojiť (znečistiť hnojom): zahnojená chodbazaniesť (pokryť nežiaducou vrstvou): komín zanesený sadzaminiž. hovor.: obondiaťzaondiaťzatentovaťvulg.: obsraťosraťzasrať (zašpiniť výkalmi)


    znečistiť p. zašpiniť


    posrať sa 1. hrub. nechtiac vypustiť výkaly • zjemn.: pošpiniť saznečistiť sadoriadiť saniž. hovor.: poondieť sapoondiať sapotentovať saexpr. poľapkať sadet. al. expr. pokakať saexpr. pochvístať sa (Kálal)fraz. pustiť do nohavíc/do gatí

    2. p. naľakať sa 3. p. pokaziť sa 1


    kaliť 1. robiť kalným, mútnym • zakaľovaťmútiť: kalí, múti vodu v studničkeznečisťovaťšpiniť (spôsobovať nečistotu niečoho tekutého): potok znečisťujú, špinia odpadky

    2. tech. zahrievaním a ochladzovaním zvyšovať tvrdosť kovu • zakaľovať: kaliť, zakaľovať oceľzried. hartovaťpren. zoceľovať (robiť pevným): v boji zoceľovali svoju vôľu

    3. zabraňovať obyč. niečomu pozitívnemu • kaziťničiť: neúspech kalí, kazí našu radosťmariťhatiťnarúšaťrušiť: marí, hatí naše priateľstvo; nič neruší šťastie mladých


    mútiť 1. miešaním robiť mútnym • kaliťzakaľovať: dážď múti, kalí vodu; zakaľoval mladé vínošpiniťznečisťovať (mútiť nečistotou): špinil, znečisťoval studničku saponátom

    2. expr. vyvolávať nesprávnu, zmätenú predstavu • miasť: hnev mu mútil, miatol rozumpliesťmýliť: plietli, mýlili ho nejasné rečiexpr.: balamutiťmítoriťmotať: dievčence mu balamutili, motali hlavuzavádzaťklamaťohlupovaťpodvádzať (úmyselne): zavádzal, ohlupoval celú verejnosť


    špiniť 1. robiť špinavým, spôsobovať znečistenie niečoho • robiť špinuznečisťovať: pri varení špiní veľa riadu; deti robia na dvore špinu; znečisťovať horu odpadkamipoškvrňovať (škvrnami): poškvrňovať obrus vínomhovor. expr.: babraťzahnusovať: zahnusuje si, babre si ruky farbou, maltouexpr.: sviniťšpintať: nedávajú pozor, všetko svinia, všade špincúexpr.: gebriťkyckať (jedlom al. niečím riedkym): omáčkou si gebrí, kycká košeľuexpr.: fafraťfúľaťmazať (blatom, prachom): pri hre si fúľa nohavice, maže topánkypejor. cundrať: cundrať si šatyexpr.: čubraťšubrať (špiniť niečím riedkym, obyč. blatom): čubreš si, šubreš si okraj sukne v špinavej vodeexpr. mastiť (častým al. neopatrným chytaním niečoho): mastí si knihy, písanky

    2. hovor. vypúšťať z tela výkaly • hovor.: klásťšpintaťhrub. sviniťvulg. srať: psy špinia v parkudet. kakaťexpr.: fákaťhnusiť: fáka si do vlastného hniezda; kačky hnusia po celom dvoretrúsiť (vypúšťať trus; o vtákoch a zvieratách): holuby trúsia na oblokylajniť (o dobytku) • vyprázdňovať si črevávyprázdňovať sa

    3. p. haniť


    anestézia lek. zbavenie citlivosti: lokálna anestéziaznecitlivenie


    znecitlivenie p. anestézia


    meravý 1. ktorý je bez pohybu al. bez náznaku života • nehybný: meravé, nehybné telo mŕtvehonepohyblivýkniž. nedvižnýodb. imobilný (zbavený možnosti pohybu): nepohyblivá, imobilná končatina; nedvižné telozmeravenýzdrevenenýstŕpnutýstuhnutý (dočasne zbavený schopnosti pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických procesov): je celý zmeravený, zdrevenený, stŕpnutý od strachu; ruky má stŕpnuté, stuhnuté od zimyskľavenýkľavý (meravý od zimy al. choroby): skľavené, kľavé prsty od lámkyskrehnutý (meravý od zimy): mať skrehnuté nohytuhýexpr. drevený (úplne meravý): byť tuhý od zimy; ruky po ochrnutí ostali drevenéneohybnýnepružný (bez ohybnosti, pružnosti): neohybné, nepružné telonepohnutýexpr.: sklenýsklenenýkniž.: strnulýustrnutýtoporný (bez pohybu): zaujať nepohnutú, strnulú, ustrnutú pózu; strnulé, ustrnuté, toporné držanie tela; sklený, sklenený pohľad upiera do prázdnanecitlivýznecitlivený (bez pohybovej a inej reakcie): umŕtvená časť tela je necitlivá, znecitlivenáexpr. grambľavý (meravý obyč. od zimy) • pren. kamenný

    2. ktorý v myslení stratil schopnosť zmeny, vývinu, pohotovej reakcie • nepružný: meravé, nepružné myslenie; zaujímať meravý, nepružný postojstŕpnutýkniž.: nedvižnýustrnutýstrnulý (ktorý sa nerozvíja): nedvižné názory; stŕpnuté, ustrnuté, strnulé dogmy


    necitlivý 1. ktorý nemá (dostačujúcu) citlivosť pri pocitových al. mechanických reakciách (op. citlivý): necitlivý filmodumretýmŕtvyznecitlivenýumŕtvený (o živom organizme al. o jeho časti): odumretý, mŕtvy zub; znecitlivené, umŕtvené miesto (na tele)nepresný (o stroji, prístroji): necitlivé, nepresné váhy

    2. ktorý nemá (dostačujúcu) citlivosť voči iným, ktorý má málo pochopenia, citovosti; svedčiaci o tom (op. citlivý, citový) • menej časté neciteľnýexpr. nečujnýkniž. necitný: necitlivý, neciteľný človek; mať nečujné srdce; necitný prístup k pacientomchladný (ktorý nepociťuje al. neprejavuje kladné city; op. vrúcny): necitlivá, chladná odpoveď ju urazila; zostával voči deťom chladnýbezcitný (ktorý nie je schopný kladných citov): necitlivé, bezcitné správanietvrdýdrsnýkrutý (obyč. o prejavoch, o správaní): tvrdé, drsné slová; drsné, kruté zaobchádzanie s väzňamiľahostajnýtupýotupenýzastar. nečulý (ktorý stratil citlivosť, cit): bol necitlivý, ľahostajný, nečulý voči cudzej biede; nešťastie ho spravilo tupým, otupeným


    otupieť 1. stať sa tupým, stratiť ostrosť • otupiť sazatupiť sa: nôž sa časom otupí, otupie; ostrie píly sa zatupilostupieťstupiť sa: spomienky stupeli, žiaľ sa stupil

    2. stať sa otupeným, apatickým • zľahostajnieťznecitlivieť: po neúspechu otupel, zľahostajnel; od bôľu celý otupel, znecitlivelzvlažnieť (stratiť horlivosť, stať sa vlažným): zvlažnieť vo vierezlaxnieť (stať sa laxným)


    stvrdnúť 1. stať sa tvrdým (v konzistencii; op. zmäknúť): udupaný sneh celkom stvrdolstuhnúťzatuhnúť (stať sa tuhým): láva stuhla, cement zatuholzatvrdnúť (trocha, čiastočne): betón zatvrdolzrohovatieť (stvrdnúť na rohovinu): koža na päte zrohovatie

    2. stať sa citovo neprístupným, tvrdým • zatvrdiť sazatvrdnúťznecitlivieť: stvrdol, zatvrdil sa voči nám; nerozumeli si, zatvrdli, znecitliveli k sebezaťať sazatnúť sa (stať sa tvrdohlavým) • fraz. zatvrdiť si srdce

    3. p. spevnieť


    znecitlivieť p. otupieť 2


    umŕtviť 1. urobiť necitlivým (časť organizmu) • znecitliviť: umŕtviť, znecitliviť zub pred vytrhnutím; lokálne umŕtvenie nohyzried. zmŕtviť: zmŕtviť ranupren. otupiť: žiaľ mi srdce otupil

    2. p. utlmiť 2


    znecitliviť urobiť necitlivým (voči bolesti) • umŕtviť: injekciou znecitliviť sval, zub; lokálne umŕtveniezried. zmŕtviť: zmŕtviť ranuotupiťzľahostajniť (urobiť duševne apatickým): žiaľ ho celkom otupil, zľahostajnil (voči okoliu)


    zhanobiť uvaliť na niekoho hanbu; pohlavne zneužiť • zneuctiťpotupiťspotupiťpohaniť: zhanobiť, potupiť pamiatku mŕtveho; verejne niekoho zhanobiť, pohaniťuraziťznevážiť (znevažujúco sa vysloviť): svojimi rečami urazil, znevážil prítomnýchpošpiniťpoškvrniťzried. zhaniť: pošpinil, poškvrnil meno rodinynár. zhudiť (Timrava)znesvätiťznectiťexpr. zhyzdiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá mimoriadna úcta, posvätnosť): znesvätiť, zhyzdiť hrobyponížiťpokoriťuponížiť: ponížili, pokorili ma pred všetkýmiznásilniťsprzniť (pohlavne): dostať trest za znásilneniehovor. expr. zhumpľovaťpejor.: zopsuťpopsuť (morálne pokaziť): zlá spoločnosť dievča zhumpľovala, zopsula,


    znectiť p. zneuctiť 1


    zneuctiť 1. zbaviť cti, úcty, vážnosti a pod. • zhanobiťznevážiť: zneuctili, zhanobili pamätník obetiam vojny; zneuctiť, znevážiť dôstojnosť človekakniž. sprzniťzastaráv. znectiťpren. opľuť: znectiť, opľuť rodinné menoznesvätiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá posvätná úcta): znesvätiť kaplnku; znesvätenie pozostatkovdehonestovaťzdehonestovať (znížiť vážnosť, úctu niekoho, niečoho): (z)dehonestovanie práce kolegovdiskreditovaťzdiskreditovať (obrať o dôveru, vážnosť, česť): spisovateľa verejne (z)diskreditovalipohaniťpotupiťspotupiťpošpiniťpoškvrniťexpr. znešváriť: pohaniť, potupiť svoj rod; pošpiniť, poškvrniť, znešváriť všetko, čo bolo svätékniž. sprofanizovať: chlapi všetky ušľachtilé city sprofanizovalikniž.: podeptaťzdeptaťpošliapať: neváhali pošliapať zákon; zdeptať, podeptať ľudskú dôstojnosťuraziťpokoriťponížiť (veľmi ublížiť na cti): urazil jeho predkov; cíti sa hlboko pokorený, ponížený

    2. p. znásilniť


    zblízka 1. z malej al. neveľkej vzdialenosti (op. zďaleka) • zried. zblízazneďaleka: zblízka, zblíza, zneďaleka sa ozvalo tiché stonaniezopodiaľ (z neveľkej vzdialenosti): pozeral sa zopodiaľ, čo sa stalozbližša (z menšej vzdialenosti): pozrime sa na to zbližša

    2. bez sprostredkovania a do detailov • dôverneosobne: poznám ho zblízka, dôverne, osobne


    zneďaleka z neveľkej vzdialenosti • zobďalečzopodiaľ: zneďaleka, zobďaleč pozoroval, čo sa robí; zopodiaľ sledoval, ako sa deti hrajúkniž. zastar. spoďalej (Kukučín)zblízka (z malej vzdialenosti; op. zďaleka): zblízka, zneďaleka sa ozval šuchot


    znedávna z nedávneho času • hovor. sprednedávna: sľuby znedávna, sprednedávna už neplatia


    ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúťzoslabnúťzmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátneloexpr.: zmľandravieťzdengľavieťzhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejúzvädnúťzried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieťvychradnúť: vychradnuté, vycivené telohovor. ovisnúťsklesnúťhovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadlizried. ochradnúťexpr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnelaoťarbavieťsťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela

    p. aj oťažieť

    2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúťzoslabnúťopadnúťupadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadlaochromieťotupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupelautíšiť sautíchnuťochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlopoľaviťpovoliťpopustiť: bolesť poľavilazmierniť sazmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmiernelipoddať sa: vietor sa časom poddá


    znedvižnieť p. ochabnúť 1


    kaziť 1. spôsobovať škodu na niečom, robiť menej hodnotným • poškodzovaťničiťnivočiťznehodnocovať: neodborným zaobchádzaním kazí, poškodzuje, ničí stroj; výfuky kazia, znehodnocujú vzduchexpr. humpľovať (i morálne): humpľuje nábytok, humpľuje si živothovor. expr.: babraťdegviťpackaťhovor. fušovať (neodborne, zle vykonávať nejakú robotu): všetko babre, degví; fušuje šatyhovor. expr. psuť (zle vykonávať robotu al. robiť mravne horším): psuť robotu; psuje mládežhovor. expr. kopať (robiť s chybami): kope písomkuexpr. potvoriť: celý dojem potvorí neporiadok v izbe

    2. p. hatiť, mariť 1, kaliť 3, sabotovať


    ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovaťkaziťznehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračkypustošiťdrancovaťdecimovaťplieniťruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinudeštruovaťdevastovať: chemikálie devastujú pôdudemolovaťrúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domyrozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácieexpr.: nivočiťdepčiťdepsiť: dážď nivočil úroduexpr.: pľundrovaťhumpľovať

    2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiťtrýzniťsužovaťsúžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomiamoriťdeptaťzožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strachexpr.: mučiťhrýzťzhrýzaťkváriťkántriťnivočiťgniaviťdrviťdepčiťdepsiťspaľovaťhumpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

    3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjaťhubiťmárniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcovzneškodňovaťkynožiťdorážať: dobytok dorážali na bitúnkuexpr.: kántriťrúbaťmäsiarčiťkváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horusubšt. krágľovať


    kaziť sa stávať sa neupotrebiteľným, bezcenným, strácať hodnotu • brať skazuničiť sanivočiť saznehodnocovať sa: nábytok sa v pivnici kazí, ničívychádzať nazmar/na skazu: tovar vychádza nazmarexpr. humpľovať sa: častým používaním sa veci humpľujúhovor. expr. rapľovať (zle fungovať): prístroj začal rapľovať


    pokazený 1. ktorý stratil (dočasne al. natrvalo) svoju pôvodnú kvalitu al. funkčnosť; ktorý sa stal nepoužívateľným, nefungujúcim • poškodenýzničenýskazený: pokazené, poškodené zariadenie; pokazený, zničený, skazený chrup; pokazené, skazené zásoby potravínchorý (o zažívaní, žalúdku) • porušenýporúchanýpolámanýnefunkčnýneskl. subšt. kaput (ktorý nefunguje v dôsledku poruchy): stroj je porušený, porúchaný, polámaný, nefunkčný, kaputnepojazdný (o motorovom vozidle) • hovor. expr.: zopsutýpopsutý: zopsutý, popsutý motorhovor. zništovanýhovor. zastaráv. zhindrovanýexpr.: zhumpľovanýskoprdačený (Urbánek): zništované, zhindrované, zhumpľované hračkyexpr.: skántrenýdokántrenýhovor. expr.: pokašlanýpokašľaný: skántrené, dokántrené hodinky; pokašlaná, pokašľaná pružinavulg.: posratýposraný: posratý vodovodný kohútikhnilýzhnitýzapáchajúcismradľavýsmrdľavýplesnivýpotuchnutýznehodnotený (o potravinách): hnilé, zhnité zemiaky; zapáchajúce, smradľavé mäso, vajcia; plesnivý kompót; znehodnotené potraviny

    2. ktorý je niečím negatívne ovplyvnený, poznačený; ktorý sa dobre nevydaril • skazený: pokazený, skazený deň; pokazená, skazená zábavaexpr.: zbabranýdobabranýpobabraný: pokazená, zbabraná, dobabraná, pobabraná robotazničenýnevydarenýexpr.: sfušovanýpofušovanýpren. skaličenýexpr. spackaný: zničený, nevydarený, sfušovaný, pofušovaný, skaličený, spackaný životpren. expr. pošramotený: mať pošramotenú povesťexpr.: zopsutýpopsutý: zopsutý, popsutý víkendexpr.: zoranýzvŕzanýhrub.: zhovädenýdohovädenýsubšt.: skopaný • dokopaný • vulg.: posratýposraný: zoraná, zvŕzaná scéna

    3. p. skazený 1–3


    poškodený 1. ktorý sa poškodil (používaním, vekom a pod.); ktorý nevyhovuje požiadavkám kvality • porušenýnarušenýrozrušený: poškodený, porušený obal; poškodený, narušený mechanizmus; narušené, rozrušené murivo budovypokazený (ktorý dočasne al. natrvalo stratil funkčnosť): poškodený, pokazený motor; pokazená hračkaznehodnotený: znehodnotený tovarpreležaný (ktorý sa poškodil dlhým skladovaním, nepoužívaním a pod.; o tovare) • chybný (ktorý má nedostatky; zle urobený, vyrobený): chybný výrobokexpr.: roztrasenýrozheganýrozglejený: roztrasená, rozheganá kára; rozglejený nábytok

    2. ktorý už nie je v poriadku, nie je dobrý, pevný (o zdraví) • narušenýnalomenýpodlomenýnaštrbený: zdravie má poškodené, narušené, nalomené, podlomené, naštrbenéexpr. pošramotenýpren. expr.: načatýnahlodanýpren. podkosený

    p. aj postihnutý


    skazený 1. ktorý stratil svoju pôvodnú hodnotu, kvalitu; ktorý sa stal nepoužívateľným (o potrave) • pokazenýpoškodenýznehodnotený: sklad plný pokazených, poškodených, znehodnotených potravínzhnitýhnilý (skazený hnitím): vrece zhnitých, hnilých zemiakovzapáchajúcismradľavý: zapáchajúce mäso, smradľavé vajíčkaplesnivý: skazený, plesnivý chlieb, kompótexpr.: zapľuhavený (Bodenek)skoprdačený (Urbánek)

    p. aj pokazený 1, 2, zlý

    2. ktorý prestal (dočasne) plniť funkciu • pokazenýchorý: skazený, pokazený, chorý žalúdokzlýpoškodenýzničený: má zlý, poškodený, zničený chrup; zničené zdraviehovor. expr. zhumpľovaný

    3. ktorý morálne upadol, klesol; svedčiaci o tom • pokazenýnemravnýnemorálny: skazený, pokazený, nemravný, nemorálny človekpejor.: spľuhavenýspľundravenýpejor. zried. spľuhačenýexpr. zapľuhavený: bohatstvom spľuhavený, spľundravený; celá dedina je upadnutá a spľundravená, spľuhačená; zapľuhavené srdceskorumpovaný (skazený korupciou): skorumpovaná spoločnosťdemoralizovanýpoklesnutýzastar. pokleslýspustený (ktorý sa dopustil mravného poklesku): poklesnutá, pokleslá žena; spustený nemravníkspustnutýsubšt. spustlý (mravne zanedbaný): spustnutá, spustlá spoločenská spodinaexpr. prehnitý: svet je skazený, prehnitýzvrhlýzvrátenýpejor. zhýralý (mravne skazený, až úchylný): zvrhlé, zvrátené vzťahy; zhýralý mládenechovor. expr.: zopsutýzlumpáčenýzlumpovanýzhumpľovanýspankhartenýspanghartený: zopsutá, spanghartená, spankhartená morálka; zlumpáčený, zlumpovaný synexpr. zried. skoprdačený (Urbánek)pejor. zbastardenýhrub. skurvený

    4. p. pokazený 2


    znehodnotený p. pokazený 1, poškodený 1


    pokaziť 1. spôsobiť škodu na niečom, urobiť horším, menej hodnotným (op. napraviť) • skaziťpoškodiť: hračku si dieťa hneď pokazilo, skazilo, poškodilozničiťznivočiťznehodnotiť: zničil jemný mechanizmus stroja; zlým skladovaním potraviny znehodnotilporušiťnaštrbiť: porušiť vzťahy, naštrbiť pokojexpr.: pobabraťzbabraťdobabraťspapraťdokopaťdooraťzoraťskopaťpokopaťdoryť: úlohu napokon pobabrala, dokopalahovor. expr.: potrbúľaťstrbúľaťsfušovaťpofušovaťspackaťzvŕzgaťpomachľovaťspotvoriť: sfušovať, spackať, spotvoriť šaty, obeddemoralizovať (morálne pokaziť): demoralizovanie mládeže videokazetamihovor. expr.: zopsuťpopsuťzhumpľovaťexpr. zmrzačiť (morálne pokaziť): zopsuť, zhumpľovať charakter dievčaťanačaťexpr. pošramotiť (zdravie) • expr.: pokváriťpomrviťdomrviťzmrviťpohubiťdoriadiťdorichtovaťzrichtovaťdomajstrovaťznigaťzništovaťhovor. zastaráv. zhindrovaťhrub.: zhovädiťpokašlaťpokašľaťpohnojiťvulg.: posraťskurviťniž. hovor.: poondieťpoondiaťdoondieťsubšt.: pokafrať • skafrať: zrichtovať, pokašlať, poondiať si životskaliť (obyč. priaznivý duševný stav): skaliť radosť, dobrú náladu

    2. p. zmariť 1, prekaziť


    zľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým (fyzicky i duševne) • odľahčiťobľahčiťuľahčiť: zľahčiť, odľahčiť, uľahčiť niekomu ťažký náklad; zľahčil, odľahčil, obľahčil mu jeho finančnú situáciupoľahčiťuľaviť (obyč. duševne): po skúške sa mu poľahčilo, uľavilovyľahčiť: vyľahčiť, zľahčiť konštrukciu, pôdu

    2. ubrať niekomu, niečomu na dôležitosti, závažnosti • znevážiť: zľahčiť, znevážiť výsledky práce niekoho; zľahčiť celú situáciuhovor. zbagatelizovať: naše úsilie zbagatelizovalipodceniťznehodnotiťzdiskreditovať: podceniť význam tlačeného slova; zdiskreditovať niekoho v očiach verejnostiobsmiaťvysmiať (zľahčiť smiechom) • potupiťzneuctiť (zľahčiť vo veľkej miere, ubrať na cti) • fraz. expr. hádzať frčky niekomu (nedok.)


    znehodnotiť urobiť menej hodnotným, zbaviť hodnoty • poškodiť: znehodnotiť, poškodiť bankovkypokaziťskaziť: mäso je pokazené, skazené zlým skladovanímzničiťznivočiť: ľadovec zničil, znivočil úroduhovor. expr. zopsuť: fabrika zopsula celé životné prostredieopotrebovať (znehodnotiť častým používaním): ložiská sú už opotrebovanézľahčiťdegradovať (ubrať na dôležitosti): zľahčil zásluhy vedeniadevalvovať: devalvovať menu; pren. devalvovať slovofraz. priviesť navnivoč: zlým zaobchádzaním priviedli všetko navnivočodb. makulovať (znehodnotiť písomnosti)


    zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiťzabiťzahubiťzhubiťvyničiťvyhubiťexpr.: skántriťskynožiťvykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyzzmiesťzmietnuť: tajfún zmietol osaduponičiťponivočiťdonivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovaťzlikvidovaťzneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcovdevastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesyvydrancovaťvyplieniťhovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo krajzruinovať: zruinované hospodárstvofraz.: priviesť na žobrácku palicupriviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatokzbedačiťožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudíexpr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinudecimovaťzdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojskapremôcťzdolaťprevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzuznehodnotiťpoškodiťpokaziťskaziťdemolovaťzdemolovaťfraz.: priviesť navnivočpriviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdkurozvrátiťrozbiťrozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvorozmetať: rozmetať hniezdozmrzačiťexpr.: skaličiťdokaličiťstráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talentexpr.: popsuťdokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdraviepren. expr. zakopať: šťastie si zakopalpodlomiť: choroba mu podlomila zdravieexpr. skváriť: mráz skváril úrodu

    2. p. utrápiť


    opotrebovať sa, opotrebiť sa častým používaním stratiť dobré, úžitkové vlastnosti • zodrať sa: ložiská stroja sa opotrebovali, zodraliobdrať sa (sčasti): kabát sa rýchlo obdralvychodiť saojazdiť sa: pneumatiky sa po dvoch rokoch celkom vychodili, ojazdiliznehodnotiť sapoškodiť sa (stratiť pôvodný výzor): bankovky sa znehodnotili, poškodilizostarnúť (vekom sa opotrebovať) • ošúchať saobšúchať sa (poškodiť sa na povrchu): golier sa ošúchalzried. zvetšieť (častým používaním sa stať vetchým, chatrným): šatstvo zvetšelodoslúžiť (stratiť použiteľnosť)


    ochrnúť 1. stať sa neschopným pohybu • ochromieť: nohy mu ochrnuli, ochromelizmeravieťznehybnieť (na istý čas): údy mu zmeraveli, znehybnelistuhnúťstŕpnuťkniž. strnúť (stať sa na istý čas stŕpnutým, nepohyblivým): šija mu stuhla, stŕplaokľavieťskľavieť (stať sa na istý čas kľavým, meravým): prsty mu okľaveli

    2. p. ochromiť 1


    stŕpnuť 1. stať sa (prechodne) nehybným, meravým, stŕpnutým (z vonkajších fyziologických príčin) • zmeravieť: ruky, nohy mu v nepohodlnej polohe stŕpli, zmeravelizdrevenieť (stať sa nehybným ako drevo): prsty od mrazu zdrevenelistuhnúťpotŕpnuť: svalstvo na šiji stuhlo, potŕplokniž.: strnúťustrnúť: celý (u)strnulzried. zatŕpnuť: zatŕpnuté údyznehybnieť (stať sa nehybným; prechodne al. trvalo): kĺby mu znehybneliskľavieť (stať sa kľavým, obyč. od zimy): ruky mu skľavejúzmŕtvieť (stať sa podobným mŕtvemu): tvár v hlbokom spánku zmŕtvelaskamenieť (stať sa nehybným ako kameň) • postŕpať (postupne, na viacerých miestach)

    2. stať sa na chvíľu nehybným, meravým od silného (obyč. záporného) citového hnutia • zmeravieťstuhnúťznehybnieť: stŕpnuť, zmeravieť od ľaku; stuhnúť, znehybnieť od strachu, úžasukniž.: ustrnúťstrnúťfraz. expr.: ostať ako obarený/ovalenýostať ako soľný stĺp: od prekvapenia ostal ako obarený, ako soľný stĺpzdúpnieť: zdúpnel od hrôzy, nad nespravodlivosťouzamrieť (o zvuku, o pohybe): smiech zamrel na peráchpren.: zmrznúťzamrznúť (od strachu, hrôzy)


    zmeravieť stať sa nehybným, meravým (z fyziologických al. duševných príčin) • znehybnieťstŕpnuť: nohy zmeraveli, stŕpli od zimy; jazyk mi zmeravel, znehybnel, stŕpol od hrôzystuhnúťzdrevenieť: prsty stuhli, zdreveneli od zimy; stuhnúť od strachuokľavieťskľavieť (od zimy, chladu): prsty mi okľaveli, skľaveliochrnúťochromieť (stať sa neschopným pohybu): nohy akoby ochrnuli, ochromeliustrnúťzdúpnieťzried. zdrepenieť (Jesenský; z duševných pohnútok): ustrnúť nad toľkou krásou; zdúpnieť, zdrepenieť od údivuexpr. zamrieť (náhle prestať znieť, prestať tĺcť): hlas zamrel na perách; srdce zamrelo od úžasuexpr. skremenieť: údy mu skremenelizmŕtvieť: nohy mu zmŕtvelifraz.: ostať ako obarený/ako zarezanýostať ako soľný stĺp (z duševných pohnútok) • pren. primrznúť: asi mu jazyk primrzol

    p. aj naľakať sa


    znehybnieť p. zmeravieť


    zastrieť 1. niečo rozprestreté položiť na niečo (na ochranu al. na zneviditeľnenie) • zakryťprikryťpokryť: zastrieť, zakryť nábytok plachtami; pokryť posteľ prestieradlom; zastrieť, zakryť výhľadkniž. zahaliť: socha je ešte zahalená plátnomobostrieťobotkať: stromy obostrela, obotkala inoväťzried. postrieť (Hviezdoslav)pozastierať (postupne, viac vecí): pozastierať obloky

    2. nedať najavo al. spôsobiť, aby niečo ostalo tajné • zakryťskryťukryťzatajiťutajiť: zastrieť, zakryť nespokojnosť, ukryť rozpaky; zatajiť, utajiť smútokpotlačiť: iba ťažko potlačila žiaľzahladiťhovor. expr. zatušovať: zahladili, zatušovali všetky stopy za svojím činomexpr.: ututlaťzatutlať: škandál ututlaliobostrieťkniž. zahaliťzahmliťznejasniťzamaskovaťexpr. zakamuflovať: všetky chyby obostreli, zahmlili, znejasnili dlhými rečamizaobaliť (dať niečomu navonok iný ráz): svoje podlé zámery zaobalil do pekných slovexpr. rozmazať (urobiť nezreteľným): rozmazať prípad sprenevery


    znejasniť p. zastrieť 2


    sonet štrnásťveršová lyrická báseň s osobitným členením a rýmovaním • znelka: Kollárove sonety, znelky


    znelka 1. p. sonet 2. p. zvučka


    zvučka krátky výrazný úsek melódie slúžiaci ako signál • znelka: zvučka športového programu; staničná znelka


    zneľúbiť sa p. znepáčiť sa


    znelý p. zvučný 1


    zvučný 1. jasne, výrazne znejúci • znelýzvonivý: má zvučný, znelý, zvonivý hlassýtyplný: ozvali sa sýte, plné tónysonórny: sonórny hlas, bashlasitýhlasný (ktorý dobre počuť): hlasný spevjasnýostrýpren. kovový: jasný, kovový smiech

    2. príjemne znejúci • ľubozvučnýlahodný: zvučný, ľubozvučný rým; lahodná reč


    stíchnuť 1. prestať sa ozývať (o zvukoch al. ich zdroji) • zatíchnuťumĺknuťzmĺknuťzamĺknuť: krik na ulici stíchol, zatíchol, umĺkol; piesne pomaly stíchli, umĺkli, z(a)mĺkli; naraz všetci v rozhovore stíchli, z(a)mĺkliutíšiť sa: smiech sa zrazu utíšilzanemieťexpr. znemieťonemieťexpr. zamrieťpoet. zmrieťodmlčať sa (prestať istý čas hovoriť): zanemieť, onemieť od strachu, úžasu; načas sa odmlčalexpr. zried. ponemieť: deti od prekvapenia ponemeliexpr.: začúchnuťučúchnuť: zhromaždenie prekvapene začúchne; spev učúchnepritíchnuť (sčasti, trocha stíchnuť): plač pritícholoslabnúťzoslabnúťochabnúťutíchnuť (stratiť na intenzite, sile; o zvuku): bubny neutíchliustať: zavíjanie vetra ustalokniž. pohasnúť: smiech naraz pohasnezried. zahluchnúť: ozvena zahluchla v diaľke

    p. aj stíšiť sa

    2. skončiť svoju existenciu, prestať jestvovať (obyč. o prírodných javoch, zvukoch a pod.) • prestaťustaťustúpiťutíchnuť: búrka po hodine prestala, ustala, ustúpilapominúťzaniknúť: bolesť po tabletke pominie; spev v diaľke zanikne


    zmĺknuť prestať hovoriť, prestať znieť • zamĺknuťumĺknuťstíchnuťzatíchnuťutíchnuť: od prekvapenia prítomní z(a)mĺkli, umĺkli; keď učiteľ vstúpil do triedy, deti stíchli, zatíchli, utíchliodmlčať sa: naraz sa odmlčal a nechcel už viac nič povedať; hudba sa odmlčalaexpr.: onemieťznemieťzanemieť (obyč. z nejakého silného vonkajšieho popudu): onemieť, z(a)nemieť od strachu, úžasu, hrôzyzried. ponemieť (postupne zmĺknuť) • zried. zamlčať (Kukučín)fraz. expr.: zahryznúť si do jazykazahryznúť si do pery: radšej si zahryzne do jazyka, do pery, akoby mal vyvolať sporstratiť reč (nebyť schopný prehovoriť): stratil reč pri toľkej opovážlivosti


    znemieť p. zmĺknuť, stíchnuť 1


    predísť 1. chôdzou, jazdou sa dostať pred niekoho; časovo urobiť niečo skôr ako iný • predbehnúť: nedať sa nikým predísť, predbehnúť; predbehol nás vlak plný detí; v odovzdaní práce predísť, predbehnúť ostatnýchpredhoniť: predhonil ma na pol cestepredstihnúť: žiak je v rátaní rýchly, nik ho nepredstihneanticipovať (časovo predísť): anticipovať vývin

    2. včasným zákrokom, prevenciou nedopustiť, aby sa niečo uskutočnilo • zabrániťzamedziť: úrazu treba predísť, zabrániť; nešťastiu už nemohli predísť; škody sa nestihli zamedziťprekaziťznemožniť: prekaziť, znemožniť roztržku vo vedenízmariťzahatať: treba zmariť, zahatať pokusy o vydieranienedovoliť (vopred): nedovoliť na pracovisku klebety

    3. p. predbehnúť 1, 2


    prekaziť spôsobiť, že sa niečo zamýšľané, chcené neuskutoční • znemožniť: prekaziť, znemožniť niekomu sľubné predsavzatiezabrániťzamedziť: včas zabránili šíreniu nákazy; zamedziť prívod vzduchuzahataťzahatiť: zahatali, zahatili mi prístup do spoločnostizmariťpokaziť: zmariť niekomu plányhovor. zaraziťhovor. expr. zatrhnúťzakázať (nedovoliť v niečom pokračovať): Veď ja chovancom vychádzky zarazím, zatrhnem, zakážem!hovor. zahamovaťzabrzdiť (prekaziť spomalením): zahamovať, zabrzdiť sľubný vývinzablokovať (prekaziť uzatvorením): zablokovať prístup autámhovor. odsabotovať (prekaziť sabotážou): odsabotovať opatreniaparalyzovať: paralyzovať ďalšiu činnosť stranyskrížiťprekrížiť: všetky plány do budúcnosti skrížila, prekrížila choroba; prekrížiť zámery niekomu


    vylúčiť 1. zbaviť účasti na niečom, členstva v niečom • vyradiť: vylúčiť, vyradiť hráča z kolektívuodstrániťkniž. eliminovať: odstrániť, eliminovať vplyv niekoho na mládež; odstrániť chyby z textudiskvalifikovať (vylúčiť pre porušenie platných noriem): diskvalifikovanie účastníka súťažehovor. vysúdiť: vysúdiť niekoho zo spoločnostiexpr. vyhodiťhovor. expr. vyraziť (prinútiť odísť odniekiaľ): vyhodiť študenta zo školyvypustiť: vypustiť z knihy osobné spomienkyhovor. zastaráv.: vytvoriťvyobcovať: vytvorili, vyobcovali ho zo spoločnosti

    p. aj vynechať

    2. uznať za nemožné • nepripustiť: vylúčiť, nepripustiť zlo, chybyzastaráv. vytvoriť: to je vytvorená veczamedziťzabrániť: zamedziť, zabrániť krízeznemožniť (urobiť nemožným): znemožniť konflikt, znemožniť návrat do vlasti


    zabrániť nedopustiť, nedovoliť, aby sa niečo (obyč. niečo neželateľné) uskutočnilo, aby niečo pokračovalo ďalej • zamedziť: zabrániť, zamedziť rozširovaniu nepravdivých správznemožniťprekaziť (urobiť nemožným, neuskutočniteľným): znemožniť, prekaziť plány niekomu; prekazili mu postup do ďalšieho kolaubrániť sa (potlačiť v sebe nejaký pocit, myšlienku a pod.): nemôže sa ubrániť predstave, nemôže zabrániť predstave, že celá námaha je zbytočnázried. zbrániť (Šoltésová)zahataťzhatiť: zahatať, zhatiť príval slovzmariť: zmariť kariéru, zabrániť kariérezakázaťhovor. expr. zatrhnúťhovor. zaraziť (nedovoliť v niečom pokračovať): zakázať, zatrhnúť, zaraziť ďalšie stretávanie sa mladýchzablokovať: zablokovať premávku


    zaseknúť 1. prehradiť prekážkou (obyč. zo zoťatých stromov); pren. prekaziť niekomu niečo • zasekaťzarúbaťzaťať: zaseknúť, zasekať chodník; zaseknúť, zarúbať, zaťať vozom cestuzatarasiťzahatať: zatarasiť, zahatať priechod konármipren.: zaraziťznemožniť: zasekli, zarazili, znemožnili mu ďalšie vychádzky

    2. silným pritlačením, stisnutím prichytiť • zaklenúťzakleniťzaklesnúťzakliesniťzakliniť: zaseknúť, zaklesnúť jazyk medzi zuby; zaklenúť, zakliesniť, zakliniť si ruku, prsty medzi niečozaštipnúťzaštiknúťhovor.: zacviknúťpricviknúť: zaštipnúť, zaštiknúť si prst do dverí; zacviknúť, pricviknúť si kabátexpr. zakriačiť: prsty zakriačené do vlasovhovor. zapasovať: noha zapasovaná v jamestisnúťpritisnúťzavrieť: stisnúť jazyk medzi zuby; pritisnúť, zovrieť čeľustezadrhnúť (často neos.; o hlase, reči): hlas mu od dojatia zadrhlo, zaseklo

    3. p. zaťať 1 4. p. okríknuť


    zmariť 1. spôsobiť zánik, priviesť nazmar • zničiť: zmariť, zničiť dlhoročnú námahuskaziťpokaziť: skazil, pokazil si život alkoholomzahubiťpoet. zhubiť: zahubiť talent, zhubiť mladý životzried. znivočiťzabiť: znivočili, zabili vo mne nádejzmárniťexpr. zamárniť: z(a)márnili veľa divej zveri

    2. nedovoliť, aby sa niečo uskutočnilo, stalo • prekaziťznemožniť: naše úsilie bolo zmarené, prekazené; znemožniť, zmariť, aby niekto dosiahol úspechpren. hovor. torpédovať: torpédovať stretnutiezahataťzhatiťzamedziťzabrániť: zahatať, zamedziť výhľad niekomu; zabrániť vzrastu kapitáluzlikvidovaťzdolaťpotlačiť: odpor zlikvidovali, zmarili v zárodku; zdolať, potlačiť vzburu

    3. p. premárniť


    znemožniť p. prekaziť


    brzdiť 1. zmierňovať rýchlosť brzdou • hovor. hamovať: vodič nestačil brzdiť, hamovať

    2. prekážať v činnosti • zdržiavaťmierniťhovor. hamovať: musí deti brzdiť, zdržiavať, mierniť, hamovať, aby nerobili zlehatiťznemožňovaťprekážať (v napredovaní): brzdiť, hatiť, znemožňovať ďalší vývin; prekážať v pokrokuhovor. škrtiť (brzdiť rozvoj niečoho): škrtenie privatizácie


    hatiť stavať niečomu prekážky • mariťzabraňovaťprekážaťrobiť prekážky: hatia, maria naše plány; zabraňujú, prekážajú nám, hatia nás v úsilí pomôcťpotláčaťznemožňovaťhovor. torpédovať: predseda potláča, znemožňuje, torpéduje diskusiuhovor. hamovaťbrzdiťzdržiavať (spomaľovať tempo činnosti): hamujú, brzdia, zdržiavajú nás pri robote; traktory hatia, brzdia premávkurušiťkaziťničiťnarúšať (rušivo zasahovať do priebehu niečoho): kazia, ničia našu radosť, rušia náladuhovor. škrtiť (robiť prekážky rozvoju, existencii niečoho): škrtiť obchod


    mariť 1. robiť prekážky a tak brániť v niečom • hatiť: maril, hatil úsilie celého kolektívukaziť: kaziť dcére šťastieznemožňovaťzamedzovať: znemožňovali, zamedzovali prístup k vodezabraňovať (niečomu): mariť výhru, zabraňovať výhrerušiťnarúšaťkrížiťkrižovať: rušil, krížil jeho zámeryhovor. torpédovať: torpédoval diskusiubrzdiťzdržiavať (marením spomaľovať): brzdili rozvoj vedyhovor. hamovať: hamovať vývinhubiťničiť (marením kaziť): hubil, ničil ich radosťexpr. nivočiť: nivočil ich šťastie

    2. p. márniť 1


    predchádzať 1. chôdzou sa dostávať pred niekoho, pred niečo; časovo robiť niečo skôr ako iný • predchodiť: nerátal, koľkí ho predchádzali, predchodili; predchádzať, predchodiť niekoho v myslení, v rátaní; predchádzať, predchodiť dobrou radoupredbiehať (behom) • predstihovaťpredháňať: žiaci predbiehajú, predstihujú starších; predháňa v robote všetkých

    2. včasným zákrokom, prevenciou nedovoliť, aby sa niečo nepriaznivé uskutočnilo • zabraňovaťzamedzovať: predchádzať infekcii, kríze; zabraňovať šíreniu pornografie; zamedzovať rozširovaniu vírusuznemožňovať: treba za každú cenu znemožňovať bujnenie rozvratu, zla


    prekážať 1. byť fyzickou prekážkou vo voľnom pohybe al. pri inej činnosti; pren. byť nepohodlný (psychicky) • byť prekážkoubyť na prekážkuzavadzať: stôl nám tu prekáža, je na prekážku, zavadzia, musíme ho odsunúť; haluze prekážajú, zavadzajú vo výhľade z oblokavyrušovaťmýliť: nové poriadky starkú vyrušujú, mýliamenej vhodné vadiť: neporiadok mi tu nevadístáť v cestebyť v ceste: Nestojte, nebuďte nám v ceste, uhnite!ťažiťbyť na ťarchu (psychicky): jej vtieravosť mi je na ťarchu, ťaží maexpr.: plantať sapľantať sapliesť samotať sa: plantať sa, pliesť sa popod nohy niekomu; Nemoc sa mi tu!pren. expr. svietiť: daj to preč, nech to tu nesvieti

    2. spôsobovať, že niekto nemôže niečo uskutočňovať • robiť prekážkyznemožňovať: prekážať, robiť prekážky v štúdiu niekomu; znemožňovať niekomu hruzabraňovaťbrániťzamedzovaťzahatávať: zabraňovať, brániť niekomu v rozlete; vedome mu zamedzuje prístup k materiálommariť: maria nám plánykrížiť: krížiť zámery niekohohovor. hamovaťbrzdiť (prekážať spomaľovaním): hamovať, brzdiť duševný vývin dieťaťa


    znemožňovať p. brzdiť 2, hatiť, mariť 1, prekážať 2


    demoralizovať spôsobiť úpadok mravov, morálny rozklad • zdemoralizovaťskaziťpokaziť: zbehovia demoralizovali, pokazili vojenskú disciplínuznemravniť (urobiť nemravným): pornografia znemravnila mnohých mladých ľudíexpr. zmrzačiť (duchovne): zmrzačiť charakterhovor. expr.: zhumpľovaťpopsuťzopsuť: alkohol mu zopsul celý život

    p. aj pokaziť 1


    znemravniť p. demoralizovať


    znenadála p. zrazu 1


    zrazu 1. vyjadruje, že dej, stav a pod. sa uskutočnil al. nastal rýchlo, obyč. bez toho, aby sa bol očakával • odrazunarazrazom: zrazu, odrazu začalo pršať; naraz, razom sa mu zazdalo, že nerobí dobrenáhle: náhle sa jej zakrútila hlavazastaráv. znáhla (Vansová, Jesenský)nečakaneneočakávanenepredvídane: chlapec sa nečakane, neočakávane rozbeholnenazdajkyznenazdajkyznenazdaniaznezrady: nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu; znenazdania, znezrady mu vylepil zauchozastar. zneponazdania (Dobšinský, Urban)zarazhovor. šmahomexpr.: hupkomhupky: zaraz, šmahom, hupkom sa zmenilsčista-jasnaz ničoho ničfraz.: ako hrom z jasného nebaako blesk z čistého neba: zjavil sa tam sčista-jasna, ako hrom z jasného nebanár. zápustom (Švantner)kniž. zastar.: nenadáleznenadálafraz.: z minúty na minútuz hodiny na hodinuzo dňa na deňani sa nenazdáš

    2. nadväzuje na situáciu a vyjadruje prekvapenie, miernu iróniu a pod. • odrazunarazrazom: zrazu, odrazu aký múdry; naraz, razom mu je to už dobré


    pomaly 1. pohybujúc sa, robiac niečo s veľkou spotrebou času, prebiehajúc malou rýchlosťou (op. rýchlo, chytro) • zdĺhavo: pomaly, zdĺhavo sa pripravoval na cestunenáhlivoznenáhlazastaráv. nenáhlozastar.: ponenáhleponenáhlopoznenáhlapoznenáhlesponenáhla: nenáhlivo, znenáhla, nenáhlo zavrel za sebou dverezvoľnapozvoľnavoľnezastar. povoľne: zvoľna, pozvoľna kráčali hore dolinouťažko: auto sa rozbiehalo ťažkoospanlivoospalomalátneexpr. mátožne: ospanlivo, ospalo zostúpil po schodoch dolu; malátne, mátožne nám podal rukulenivoexpr. ťarbavo: lenivo, ťarbavo sa zdvihnúť zo stoličkyexpr.: piplavoprplavošiplavohovor. expr.: babravobabrácky: piplavo, prplavo, šiplavo ukladať rozhádzané veci; babravo, babrácky obsluhovala hostíexpr.: pomaličkypomalinkypomalilinky (veľmi pomaly): lietadlo sa pomaličky, pomalinky odlepilo od zemefraz. z kroka na krokslimačím tempomsubšt. lážo-plážo • nespráv. liknavo

    porov. aj pomalý 1

    2. vyjadruje okolnosť postupného priebehu niečoho, nasledujúc po sebe v istom poradí; jeden po druhom, jeden za druhým (op. naraz) • postupne: cesta sa pomaly, postupne skrúcala k rieke; hľadisko sa pomaly, postupne zapĺňalozvoľnapozvoľna: zvoľna, pozvoľna si zvykal na nové prostredieznenáhlazastaráv. nenáhlozastar.: poznenáhlapoznenáhlesponenáhla: znenáhla, nenáhlo nadobúdal presvedčenie, že sa správne rozhodolexpr.: pomaličkypomalinkypomalilinky (veľmi pomaly): pomaličky, pomalinky sa vžil do novej úlohy

    3. vyjadruje výzvu • počkajpočkajte: len pomaly, počkaj, to nie je tvojeexpr.: pomaličkypomalinky

    4. obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí • skoro: pomaly, skoro sa nám minuli všetky zásobytakmertemerbezmálaexpr. čajsi: je to takmer, temer týždeň, čo som ho stretol; bola bezmála polnoc, keď prišielexpr.: pomaličkypomalinkypomalilinky


    znenáhla p. pomaly 1, 2


    zahorknúť 1. stať sa horkým • zhorknúť: mlieko v polyetylénovom vrecku z(a)horklo

    2. stať sa zatrpknutým, znechuteným • zatrpknúť: zahorknúť, zatrpknúť voči rodinezanevrieť (nadobudnúť k niečomu záporný postoj, vzťah): zanevrel na osudroztrpčiť sa (nadobudnúť pocit trpkosti, nespravodlivosti): roztrpčil sa na priateľovznenávidieť (začať nenávidieť): znenávidel celý svet, zahorkol na celý svet


    zanevrieť nadobudnúť k niekomu, niečomu negatívny vzťah, prestať mať niekoho, niečo rád: rodina na mňa zanevrela, ani neviem prečozahorknúťzatrpknúť (stať sa znechuteným voči niekomu, niečomu): keď mu plán nevyšiel, zahorkol na všetkýchznenávidieť (začať nenávidieť): svoju prvú lásku neskôr znenávidelroztrpčiť sa (nadobudnúť pocit trpkosti): roztrpčil sa na celý svet


    náhle v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • náhlorýchlo: všetko sa zbehlo tak náhle, rýchlozrazuodrazunarazrazom: zrazu, odrazu vyskočil z lavice; naraz, razom sa prudko rozohnalprudkohovor. šmahom: počasie sa prudko, šmahom zmenilo • znezradynenazdajkyznenazdaniaznenazdajky: znezrady, nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu rovno pred autonečakaneneočakávanenepredvídane: nečakane, neočakávane zabočil dopravalek. akútne: jej zdravotný stav sa akútne zhoršilzastar. vraz (Botto, Lenko)fraz.: obratom rukyani sa nenazdáš

    porov. aj náhly 1


    naraz 1. v tom istom čase, v tej istej chvíli • súčasnezároveň: nemôžeš byť naraz, súčasne, zároveň na dvoch miestachodrazurazom: na dvor vybehli odrazu, razomzastar. vraz (Hviezdoslav, Jesenský)nár. naraze (Švantner)fraz. ako na povel

    2. bez prerušenia, na jeden raz • razom: naraz, razom vypil celý pohár vodydúškomfraz.: jedným dúškomna dúšokna jeden dúšokjedným dychomjedným vrzomna jeden vrz: dúškom, jedným dúškom vybehol až na štvrté poschodie; na dúšok, na jeden dúšok povedal, čo sa mu stalo; všetko vybavil jedným vrzomhovor. na ex (o pití): fľašu piva vypil na dúšok, na exfraz. na (jedno) posedenie

    3. v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • zrazuodrazurazom: naraz, zrazu sa otočil; odrazu, razom sa schladiloznezradynenazdajkyznenazdajkyznenazdania: znezrady, nenazdajky, znenazdania z kríkov vybehol zajacnáhlenáhlo: náhle sa zastavil

    4. nadväzuje na situáciu a vyjadruje hodnotiaci postoj (prekvapenie, miernu iróniu a pod.) • odrazuzrazu: naraz, zrazu, odrazu, aký je múdry


    neočakávane nerátajúc s niečím, nepredvídajúc niečo • nečakane: rodičia sa neočakávane, nečakane skoro vrátili z návštevyprekvapujúconepredvídanenepredpokladane: narazili na prekvapujúco, nepredvídane silný odpor; predstavenie trvalo nepredpokladane dlhoneplánovanenáhodnenáhodou: pri výkopoch náhodne, náhodou našli zvyšky nejakého obydliaznezradyznenazdaniaznenazdajkynenazdajky: znezrady, znenazdania sa z brány vyrútil pes; znenazdajky, nenazdajky sa obrátila dozadusčista-jasnaz ničoho nič: sčista-jasna, z ničoho nič začalo pršaťzrazunáhlerazom (neočakávane a obyč. rýchlo): zrazu, náhle sa otvorili dvere; razom sa rozlúčil a odišielvtom (práve vtedy): vtom zhaslo svetlonár. nezradky (Vansová)fraz.: ako blesk z jasného nebaako hrom z čistého/z jasného neba(len tak) mne nič, tebe nič

    porov. aj neočakávaný


    znenazdajky, znenazdania p. neočakávane, zrazu 1, naraz 3


    verzia jedna z rozdielnych podôb textu literárneho, hudobného a pod. diela al. vôbec jazykového prejavu: rozličné verzie ľudových povestí; slovenská verzia cudzojazyčného filmupodobaforma: filmová podoba, forma románuznenie: pôvodné znenie článkuobmena: opis udalosti v niekoľkých obmenáchredakcia (jedna z rozličných úprav toho istého textu): nová redakcia stanovvariantvariácia: viaceré varianty, variácie prednáškymutácia: vidiecka mutácia novín


Pozri výraz ŽNE v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV