Synonymá slova "žaľ" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 191 výsledkov (2 strán)

  • dav veľké množstvo ľudí v neusporiadanom útvare • zástup: nedozerné davy, zástupyhúf: húfy divákov na štadiónemasa: masy obyvateľstvaprúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd demonštrantovexpr.: hromadakopahŕbakŕdeľ: hromada, kopa, hŕba, kŕdeľ detízáľahazáplava: záľaha, záplava vojakovprocesia (množstvo ľudí idúcich za sebou): procesia výletníkovarmáda: armáda štrajkujúcich pred bránami závoduhovor. expr.: rákoš: rákoš žiakov na školskom dvorehrúza: hrúza ľudíexpr., obyč. pejor. tlupahovor. fúra: fúra ľudísubšt.: spústa • kopec


    kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnojahŕbakopechrobľa: hŕba kameniastôshovor.: štôsštósexpr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh

    2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromadahŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detíhúf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýbmasa: masy čitateľovdav: davy ľudí na uliciachzástup: zástupy demonštrantovkŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detíhovor. halda: haldy smetíhovor. more: more ľudí, more sĺzhovor. regiment: regimenty divákovhovor. expr. fúra: fúra návštevníkovhovor. expr.: hrôzahrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papierahovor. expr. sila: sila ľudíhovor. expr. rákoš: rákoš kačícexpr. hora: hora starostísubšt. kopec: kopec trápeniaexpr.: záplavazáľaha: záplava, záľaha utečencovexpr. vagón: vagón rečíexpr. milión: milióny nezamestnanýchexpr. roj: roj školákovexpr. stoh: stoh spisovexpr. hrča: hrča chalanov (Kužel)expr. vodopád: vodopád slovexpr. vrch: vrch kníh (Tatarka)expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentovpubl. inflácia: inflácia sľubovsubšt. spústa: spústa utečencov

    3. p. veľa


    množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek • kvantitakvantum: neprimerané množstvo, kvantumpočet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke?objemrozsahveľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov

    2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet • veľakvantum: množstvo, kvantum ľudíbohatstvohojnosť: hojnosť nápadovmyriadahovor. expr.: miliónvagón: vagón myšlienokhúfmasamorehromadakopahŕbahovor. expr.: fúrahaldanávalzáľahazáplavalestucetpaletakniž. krupobitie: krupobitie slov (Alexy)rad: rad rokov

    p. aj kopa 2


    záľaha p. kopa 2, zástup 2, dav


    zástup 1. zoradená skupina jednotlivcov za sebou: vojaci išli v zástupehovor. šor: stáť v šorehovor. front: front na vstupenkyrad (skupina jednotlivcov al. vecí zoradená v línii vedľa seba al. za sebou): rad cvičencovporadie (zaradenie v istom slede za sebou): postaviť sa mimo poradiaprúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd manifestantovexpr. procesia: procesia výletníkov

    2. veľké neusporiadané množstvo ľudí • dav: zástup, dav demonštrantov; dav vtrhol do budovymasa: masy pochodujú mestomhúf: húf detíexpr.: kopakopechromada: na zápas prišla kopa, hromada divákovexpr.: hŕbazhrk: hŕba zvedavcovexpr.: záplavazáľaha (veľmi veľké množstvo): záplava, záľaha vojakovexpr. kŕdeľ: kŕdeľ školákovexpr. armáda: armáda nezamestnanýchhovor. expr. rákoš: rákoš detíhovor. fúra: fúra ľudíexpr., obyč. pejor. tlupasubšt. spústa


    ľahko 1. nevyžadujúc námahu al. nespôsobujúc ťažkosti, bez námahy, bez ťažkostí (op. ťažko) • poľahky: ľahko, poľahky vyliezol na strompohodlnehravohladko: pohodlne, hravo zvládol všetky úlohyhovor. v pohode: v pohode sme všetko stihlizaľahko: nebolo mu zaľahko odpovedať na otázkyzľahka: ľahko, zľahka sa prehupol cez plothovor. expr. spakruky: spakruky urobil všetko, čo od neho žiadaliexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkopoľahučkypoľahunky: ľahučko, ľahunko, poľahučky pribehol do cieľazried. spoľahky (Švantner)zried. naľahko (Kukučín)nespis. snadno • priľahko (príliš, veľmi ľahko)

    porov. aj ľahký 2

    2. bez starostí • bezstarostne: žije sa mu ľahko, bezstarostnedobrepríjemne: ľahko, dobre, príjemne mu je na dušiexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

    3. v oblečení určenom na teplejšie al. teplé dni; spôsobom príznačným pre takéto oblečenie • naľahkoexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko: ľahko, naľahko vystrojení odišli na túru; prišlo mladé, ľahučko oblečené dievčatenkoletno: tenko, letno sa obliekla a vyšla na ulicuvzdušne: vzdušne oblečená žena vošla do obchodunedostatočneslabo: do vrchov prišli nedostatočne, slabo oblečenípriľahko (príliš, veľmi ľahko)

    4. s malou intenzitou (op. silno, dôrazne) • zľahka: ľahko, zľahka sa dotkol matkinej rukyslabomiernetrochatrochu: slabo, mierne zapálená rana ho bolelaexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkozľahučkazľahunkazľahulinka: ľahučko, zľahunka ju pohladkal po vlasoch

    porov. aj ľahký 3

    5. prejavujúc ľahkosť v pohyboch, s ľahkosťou • svižkosvižnelahodne: ľahko, svižko, svižne kráčala po chodbe; lahodne, ľahko sa vykrúcala v tanciexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

    6. porov. ľahký 4


    zaľahko p. ľahko 1


    ľahnúť si 1. položiť si telo na lôžko s cieľom spať alebo odpočinúť si • uložiť saľahnúťzaľahnúť: ľahol si do postele, uložil sa, zaľahol zavčasupoložiť sa: ustatý sa položil do postelehovor. natiahnuť saexpr. vystrieť sa (na chvíľu): po príchode domov sa natiahol, vystrel na gaučpriľahnúťpriľahnúť si (k niekomu): priľahla si k svojmu mužovipoet. poľahnúť (Sládkovič)hovor.: prehodiť saprevaliť sazvaliť sahovor. expr. bacnúť sa (obyč. oblečený): iba tak sa zvalil, prevalil na posteľ; bacol sa na pohovkuexpr. vyvaliť sa: s úľavou sa vyvalil na lavicufam.: ľažkať siľažinkať sibucnúť si: ľažinkaj si, synáčikexpr.: usalašiť sauvelebiť sa (zaujať pritom pohodlnú polohu): spokojne sa uvelebil, usalašil v širokej posteliexpr. upelešiť sa (o zvieratách): mláďatá sa upelešili k matkeexpr. uľahnúť (náhle) • zastaráv. obľahnúť (pre chorobu): uľahol a viac nevstal; na jeseň matka obľahlapolíhať (si)expr. povyvaľovať sa (o viacerých osobách, postupne): povyvaľovali sa na trávu

    2. iba ľahnúť p. poľahnúť


    ochorieť stať sa chorým • onezdravieť: ťažko ochorel, onezdravel na zápal pečenekniž. al. zastaráv. onemocnieťhovor. prechorieť (obyč. zľahka): stará mať prechorelaexpr. rozchorieť sa: deti sa nám rozchoreliexpr. zried. rozchoravieť saexpr. zaľahnúťobľahnúťuľahnúť (na dlhší čas): kto sa postará o deti, ak matka zaľahne, obľahne, uľahnehovor. zastar. vyľahnúť (náhle ochorieť) • pren. poležať si (ostať chorý): poležala si týždeňzried. zachorieť (Tatarka)pochorieť (postupne, viac osôb)


    ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovaťzmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhovpodmaniťpodrobiťpodriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinuspútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človekaposadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadolzachvátiťpremôcťpreniknúťprejaťzried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosťnadísťobísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišielprepadnúťpopadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ho strachvlúdiť savojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do dušeexpr. opantať: smútok ju opantalzaľahnúťdoľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

    2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcťpotlačiťopanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosťskrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnevexpr.: osedlaťzazubadliťozubadliť: osedlať, zazubadliť vášnezvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

    3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sazvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíriosvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu


    zaľahnúť 1. zaujať vodorovnú polohu (obyč. na dlhší čas) s cieľom skryť sa, odpočinúť si a pod. • ľahnúť (si): zaľahol, ľahol (si) do trávy a spal do večeraexpr. al. det.: ľažkať siľažinkať sibucnúť sa: po obede si ľaž(in)kajte, bucnite sa do postieľky

    2. vlastnou váhou tesne doľahnúť na niečo • priľahnúťpritlačiťpritisnúťpridláviť: zaľahnúť, priľahnúť mláďa; pritlačiť, pritisnúť, pridláviť niekoho celou váhou telazvaliť sa (na niekoho, na niečo)

    3. expr. psychicky ťažko zapôsobiť na niekoho • doľahnúťzachvátiťzasiahnuť: smútok zaľahol, doľahol na jeho dušu; zachvátil, zasiahol ma bôľexpr. privaliť sa: na srdce sa privalila ťažobaopanovaťovládnuť (o niečom ťaživom): úzkosť ho opanovala; žiaľ ovládol celú jej bytosť


    zalahodiť p. zaľúbiť sa 2, zapáčiť sa 1


    zaľúbiť sa 1. pocítiť k niekomu lásku, vzplanúť k niekomu láskou • zamilovať sa: zaľúbiť sa, zamilovať sa do dievčaťa na prvý pohľadpren.: zahľadieť sazapozerať sazadívať sazaprizerať sapren. hovor. zakukať sa: zahľadeli sa, zapozerali sa do seba a bola z toho svadba; zadívala sa, zakukala sa do svojho profesoraexpr.: zblázniť sapoblázniť sazjašiť sapojašiť sazbesnieť (sa)spochabiť saspochabieť (sa) (veľmi, nerozumne sa zaľúbiť): zbláznil sa, zjašil sa na staré kolená do mladej dievčiny; nemala si sa doňho pojašiť, spochabiťhovor. expr.: buchnúť sabachnúť sarachnúť satresnúť satresknúť sazasprostiť sa: buchnúť sa do chlapcapozaľubovať sa (postupne sa zaľúbiť): všetci sú pozaľubovaní

    2. vzbudiť u niekoho príjemný dojem, sympatiu • zapáčiť sa: chlapec sa nám hneď zaľúbil, zapáčilpozdať sazazdať sazvidieť sa (obyč. v menšej miere): pozdala, zvidela sa nám predstava cesty do cudzinyhovor. zavidieť sazried. zľúbiť sa (Dobšinský)zried. popáčiť sa (Rázus)zalahodiťpolahodiť: úspech mu zalahodilzaimponovať: uchádzač o miesto nám zaimponoval svojou rozhľadenosťouzamilovať siobľúbiť si (nájsť záľubu): zamiloval si, obľúbil si tiché večery

    3. p. zapáčiť sa 2


    zapáčiť sa 1. stať sa niekomu milým, príjemným, pekným, vzbudiť kladný cit, ohlas • zaľúbiť sa: dievča sa nám zapáčilo, zaľúbilo na prvý pohľadzvidieť sahovor.: zavidieť sazazdať sapozdať sa (obyč. v menšej miere): bol to tovar, ktorý sa nám ihneď z(a)videl, zazdal, pozdalzried. popáčiť sa (Rázus)zried. povidieť sa (Urban)zried. zľúbiť sa (Dobšinský)zalahodiťpolahodiťpolichotiť: zalahodil jej náš obdivzaimponovať (priaznivo zapôsobiť): svojím vystúpením chlapec zaimponoval všetkým

    2. (iba v 3. os.) začať mať vôľu do nejakej činnosti, dostať chuť niečo robiť • zaľúbiť sa: príde, kedy sa mu zapáči, zaľúbizvidieť sapozdať saexpr. zasladiť sa: zvidelo sa, pozdalo sa, zasladilo sa mu prísť k nám na návštevuzachcieť sazažiadať sa: robia, čo sa im zachce, zažiadazmyslieť si: dieťa dostane, na čo si zmyslízachutiť (prísť na chuť niečomu): moc každému zachutíprísť vhod: robí, ako mu príde vhodexpr.: uráčiť sazráčiť sa (po istom váhaní pustiť sa do nejakej činnosti): konečne sa im uráčilo, zráčilo prísť


    naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strachzľaknúť saľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strachvyľakať sapoľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakalpreľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakolpodesiť sapredesiť savydesiť sazdesiť sazhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaruvyplašiť sanaplašiť sapoplašiť sasplašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustínastrachovať sanastrašiť sapostrašiť saprestrašiť savystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodomexpr.: vyjašiť sanajašiť sanastráchať sazduriť sazried.: zaľaknúť sazaľakať sanár. zakriatnuť sa (Kukučín)strhnúť sazmeravieťstŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachuexpr. zamrieť: zamrieť od ľakupodľahnúť panikehovor. spanikovať sasubšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný davhovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študentniž. hovor.: poondiať sapoondieť sapotentovať sapotentočkovať sahrub.: pokakať saposrať safraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí


    zaľaknúť sa p. naľakať sa


    vyžalovať sa vyrozprávať niekomu dosýta svoje starosti, žiale, trápenia • vyponosovať sa: vyžalovala sa, vyponosovala sa priateľke zo svojho nešťastiavyplakať sa: vyplakala sa mužovi, že jej ublížilizried. vyžialiť savyžalostiť sapožalovať sapoponosovať sa: nemá sa komu požalovaťnár. vytúžiť sa (Jégé, Mráz)poťažkať siposťažovať saposťažovať si (trochu sa vyžalovať): poťažkala si, posťažovala sa, že jej muž pijeexpr.: zanariekať sizavzdychať sizabedákať sizahorekovať sizalamentovať si (citovými prejavmi, rozprávaním si uľaviť v trápení): neraz si zanarieka, zabedáka, zalamentuje nad svojím osudom


    predvlani v predminulom roku, pred lanským rokom • hovor. predlani: predvlani, predlani boli na dovolenke pri morihovor.: predlanskýmzalanským


    zalanským p. predvlani


    povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

    p. aj odpovedať1, osopiť sa


    zaľapotať p. povedať1


    väzba 1. spôsob spájania jednotlivých častí do celku: steny z tehál s pravidelnou väzbouviazanie: spôsob viazania tkaníngram. rekcia (spôsob vyjadrenia syntaktickej závislosti): predložková väzba, rekcia

    2. obmedzenie osobnej slobody znemožňujúce voľný pohyb: vziať niekoho do väzbyväzenie (trest na slobode): doživotné väzeniežalár: potrestať niekoho žalárom

    3. p. krov 4. p. súvislosť


    väznica miestnosť al. budova pre väzňov • väzenie: prepustiť niekoho z väznice, z väzenia; zamrežované okná väznice, sedieť vo väzenížalár: odpykávať si trest v žalárihovor. kriminál: za to príde do krimináluhladomorňa (v minulosti väznica pre odsúdených na smrť hladom) • hovor. expr. basa: dostať sa do basyhovor. expr. chládok: dať niekoho do chládkuzastar. árešt: byť v áreštetrestnicatemnicazastar. karcer (školská väznica) • hovor. zastar.: šatľava (Rázus)šupáreň (Jégé)kniž. bastilaslang. lapáksubšt. loch (Jurík)


    žalár 1. p. väznica 2. p. väzba 2


    väzniť držať vo väzení • žalárovať: väznili, žalárovali bojovníkovinternovať (obyč. dočasne): internovali všetkých podozrivýchzastar.: väziťáreštovať


    žalárovať p. väzniť


    zalátať p. zaplátať


    zaplátať prišitím záplaty sceliť al. opraviť • poplátať: zaplátať, poplátať diery na nohaviciach; zaplátala, poplátala deťom šatyhovor.: zalátaťpolátaťzafľakovaťpofľakovať: zalátala, zafľakovala dieru na lakti kusom kožezašiťpozašívať (viacero vecí): zašila, pozašívala, čo bolo treba na bielizni opraviťzaštopkaťpoštopkať (štopkaním sceliť al. opraviť): zaštopkať diery na ponožkách; poštopkať deťom pančuchy, rukaviceprilátať (prišiť záplatu)


    obiť 1. pribiť niečo po povrchu niečoho • pobiť: obiť, pobiť sudpokryť: pokryť vežu plechompoobíjať (postupne): stenu poobíjať lištamiolatovaťzalatovaťzadebniť (obiť latami): zalatovať, zadebniť oblokozdobiťvyzdobiť (pribiť ako ozdobu): rukoväť obiť, ozdobiť, vyzdobiť striebrom

    2. p. otĺcť 1, 2


    zadebniť uzavrieť doskami, latami • zalatovaťolatovaťolatkovať: nepoužívaný oblok zadebnili, zalatovali, olatovalizadoskovať (zakryť doskami) • obiť (pokryť pribíjaním): chatu obiť plechom, doskamislang. zašalovať (obložiť doskami) • zatĺcťzabiť (uzavrieť vbíjaním klincov do dosák): zatĺcť, zabiť vedľajší vchodzabarikádovať (zatarasiť barikádou): zabarikádovať obloky, dverezaplombovať (opatriť plombou): zaplombovať vagón


    zalatovať p. obiť 1


    kývnuť urobiť pohyb (obyč. časťou tela) na vyjadrenie niečoho • pokývaťpokývnuťzakývaťzried. zakývnuť: kývla, prikývla, zakývala hlavou na pozdravexpr. zakyvkaťmávnuť: ustato mávol rukoupohodiťhodiť (prudko): vzdorne pohodila, hodila hlavou, plecomexpr. šmahnúť: do prázdna šmahol rukouexpr. zalengať (niečím zaveseným) • zatrepaťzamávať: zatrepala, zamávala šatkou na privítanietrocha expr. zakyvotať: vetrík zakyvotal belasými zvončekmiexpr. zašermovať (urobiť pohyb ako pri šermovaní): zašermovať rukamikniž. pokynúť (dať pokyn): pokynul im, aby vstúpiliprikývaťprikývnuť (kývnutím vyjadriť súhlas): na všetko súhlasne kývol, prikývol


    zalengať p. kývnuť


    špinavý 1. pokrytý špinou, obsahujúci nečistotu (op. čistý) • zašpinenýušpinený: mať špinavé, zašpinené okuliare, auto; ušpinené rukykniž. brudný: brudná vaňazamazanýumazanýexpr.: ufúľanýzafúľanýubabranýufŕkanýhovor. expr.: zababranýdobabranýdoriadenýdorichtovanýzapískanýupískaný: zamazané, umazané, ufúľané, zafúľané deti; ubabrané, zababrané ruky; zapískané, upískané nohavicenečistýneumytý (obyč. o ľudskom tele): nečisté, neumyté nohy, ušimastný (o vlasoch) • umastený (znečistený mastnotou): umastený klobúkzájdenýexpr. zadubený (veľmi, obyč. natrvalo zašpinený): sušila starú zájdenú, zadubenú bielizeňzanedbaný (ktorý nedbá o hygienu, čistý zovňajšok): zadúšal ma zápach vedľa sediaceho zanedbaného starcaexpr.: zafafranýzacabranýzagebrenýhovor. expr.: zabrýzganýnár. expr.: zagebzdenýzagrieždenýexpr. zahnojenýzahnusenýzakydanýokydanýzaprplanýzarýpanýpren. expr. zasmolenýnár. expr.: zašubranýušubranýučubranýexpr.: scápanýzacápaný (postriekaný blatom) • pejor.: zacundranýucundranýexpr. zacafranýhovor. expr.: zaváľanýuváľanýhovor. expr.: zavláčenýuvláčenýzalepenýzabrídenýzabridenýzabrudenýexpr.: bridkýbridbriď (neskl.) • hovor. pejor.: zaprasenýzasvinenýzašípanýnár. nekľúdnyznečistený: znečistené prostredie, znečistená riekakalnýmútny (zakalený nečistotou; obyč. o vode) • začadenýučadenýexpr. začmudenýučmudený (zašpinený dymom, sadzou) • expr. zried. zašlundranýnár. expr. zašmúľanýzjemn. al. det. bakanýhrub.: zasranýzasratýzavšivený (zanesený všami; i pejor.) • pren. čierny (od špiny): čierne nechty, čierny krkslang. humusácky

    2. p. šedivý 1 3. p. nečestný, nehanebný 1


    zalepený p. špinavý 1


    lepiť 1. spájať, pripevňovať lepom al. inou hmotou • zliepaťzaliepaťzalepovaťzlepovať: lepil, zliepal rozbitú vázu; zlepoval papierenaliepaťnalepovaťpriliepaťprilepovať (lepiť niečo na niečo): nalepovali plagáty; priliepal známky na listy

    2. p. robiť 1


    zalepovať p. lepiť 1


    zablysknúť sa, zablysnúť sa náhle a nakrátko vydať intenzívne svetlo (neos. o blesku); náhle sa zjaviť • zablesknúť sazablesnúť sa: spod mrakov sa zablys(k)lo slnko; na oblohe sa zablys(k)lo, zables(k)lo lietadlo; zahrmelo a zablys(k)lo sablysnúť sablysknúť sakniž. zblýskať (sa): v oku sa mu blys(k)la slzablesknúťblesnúťmihnúť sa: bles(k)ol mu v ruke nôžzablýskať sazablyšťať saexpr.: zablyskotať sazblyskotaťzblyšťať (sa) (začať sa blýskať al. nakrátko sa blýskať): v ruke sa mu zablýskal, zablyšťal nôžkniž.: zblysnúťzblysknúť: zrazu mu čosi zblys(k)lo v očiachzalesknúť sazaligotať sazasvietiťzažiariťzajagať sazatrblietať sa (prejaviť sa svetlom): na prste sa mu zaleskol, zaligotal, zajagal, zatrblietal prsteň; oči jej zasvietili, zažiarili šťastímzaiskriť sakniž. zajasať sa (prejaviť sa iskrením, jasom): izba sa zaiskrila, zajasala lúčmi ranného slnkazakmitnúť sa: obloha sa zakmitla (Rázus)


    zalesknúť sa p. zablysknúť sa


    lesnatý pokrytý lesmi • zalesnený: lesnatý, zalesnený kraj


    zalesnený p. lesnatý


    zabehnúť 1. behom (al. vozidlom) sa niekam rýchlo dostať; expr. nakrátko niekam ísť • zájsťvybehnúť: Zabehni, zájdi, vybehni po vodu!; bicyklom takmer zabehol, zašiel do potokaexpr.: skočiťzaskočiťodskočiť: (za)skočila si k susedke; odskočiť (si) z roboty na poštuexpr. doskočiť (Ondrejov)hovor. odbehnúť (odniekiaľ): cez prestávku odbehol zo školy domovexpr. zbehnúť: sám zbehnem zistiť, čo je vo veciexpr.: frknúťšibnúť: frkol, šibol za rohhovor. expr.: zaletieťzatrieliť (rýchlo)

    2. dostať sa pri jedení do hrtana namiesto do hltana • zaskočiť: kašle, niečo mu zabehlo, zaskočilo

    3. naplniť sa tekutinou al. červeňou (o častiach tela) • nabehnúťpodbehnúťzaliať sanavrieť: tvár mu zabehla, nabehla, podbehla rumencom; oči mu zabehli, zaliali sa, navreli slzami

    4. porov. zabehať sa 1


    zaletieť p. zabehnúť 1


    záletnícky p. záletný


    záletný obľubujúci ľúbostné dobrodružstvá • záletnícky: žena mala záletnú, záletnícku povahuhovor. pejor.: frajerkárskysukničkárskydonchuanský (o mužovi) • expr. zakášavý: zakášavý manželprelietavý


    záletníctvo pejor. vlastnosti, správanie záletníka: manželovo nenapraviteľné záletníctvoexpr.: donchuanstvoprelietavosťhovor. pejor.: frajerkárstvosukničkárstvo


    záletník pejor. záletný muž: hýrivý starý záletníkexpr. donchuanhovor. expr. frajerhovor. pejor.: sukničkárfrajerkárexpr. (starý) kocúrexpr. zried. zásterkár (Vajanský)iron.: playboy, pís. i plejboj (záletný mladík výstredného života)


    vohľady pomn. návšteva mládenca v dome dievčaťa, obyč. na dedine: chodiť na vohľadypytačky (obrad, pri ktorom pytač žiada o ruku dievčaťa): ísť na pytačkyzálety: bol na záletoch


    zálety p. vohľady


    skladať sa 1. byť zložený • kniž. pozostávať: dielo sa skladá z troch častí; kolektív sa skladá, pozostáva z desiatich pracovníkovzastar. záležať: dom záleží z dvoch izieb

    2. konať medzi sebou (peňažnú) zbierku na istý cieľ • zbierať sa: skladať sa, zbierať sa na podporu, na darprispievať (dávať finančný príspevok): mesačne prispieva rodičom v starobe


    spočívať kniž. 1. zaujímať isté miesto obyč. dlhší čas, byť uložený • ležať: spočívať v matkinom náručí; všetka starosť spočíva na mnekniž.: prebývaťdlieť: na tvári jej prebýva, dlie pokojkniž. sídliť (byť usadený): v očiach mu sídli nerozhodnosť

    2. pohľadom sa pristavovať na niekom, niečom (o očiach, o zraku) • kniž. utkvievať: oči jej nežne spočívali, utkvievali na dieťatihľadieťpozerať (sa): oči s úľubou hľadeli, pozerali na ženine vlasy

    3. zakladať sa na niečom, mať v niečom odôvodnenie, východisko • mať základmať pôvod: hlavná príčina prehry spočíva, má základ, pôvod v slabej disciplínebyť (ukrytý): v čom je (ukryté) jeho tajomstvo?kniž. tkvieťväzieť: problém tkvie, väzí v našom prístupe k vecikniž.: koreniťmať korene: jeho sebaistota korení, má korene v rodinepochádzaťpochodiť: všetko to zlo pochádza, pochodí z nedostatku toleranciezastaráv.: pozostávaťzáležať (v niečom): jeho činnosť pozostávala, záležala v tom, že organizoval výlety


    záležať 1. prejavovať mimoriadny záujem o niečo, o niekoho, pociťovať osobitný vzťah, cit k niečomu, niekomu • mať záujem: záleží mu, má záujem na pokoji v rodinezaujímať sa: na ničom mu nezáleží, nič ho nezaujíma

    2. byť niekým, niečím podmienený • závisieť (od niekoho, niečoho): na nás záleží, od nás závisí, či sa robota dokončíbyť (na niekom, niečom) • ostávať (na niekom, niečom): je to, ostáva to na vás, na okolnostiach, ako sa veci vyriešiastáť (na niekom, niečom): úspech stojí na tebe, na tvojej odvahe

    3. p. spočívať 3 4. skladať sa


    závisieť byť podmienený istými okolnosťami, byť podmienený niekým • záležať (na niečom, na niekom): všetko závisí od toho, či už budem zdravý; záleží na tom, aké budú podmienky; závisí to od teba, záleží to na tebe, či ponuku prijmešstáť (závisieť obyč. existenčne): jeho postavenie stojí na dobrej vôli vedúcehoopierať savychádzať: výsledky sa musia opierať o pokusy, musia vychádzať z pokusov


    prípad 1. jednotlivý jav: typický prípad otravy alkoholommožnosťeventualita: byť pripravený na všetky možnosti, eventualitypríklad (konkrétny prípad, ktorý niečo overuje, potvrdzuje, osvetľuje): ilustrovať svoje tvrdenia na príkladeveczáležitosť (prípad vyžadujúci riešenie): trestná vec, záležitosť; to je vec, záležitosť vyšších orgánovzastar. al. hovor. kauza: je to nemilá kauzazastar. pád: v každom páde

    2. p. príhoda


    vec 1. objektívne jestvujúci jav • skutočnosť: vzťah vecí k človeku; zakrývať veci, skutočnostifakt: overiť si faktyrealita: životná realita

    2. každý neživý hmotný jav vnímateľný zmyslami, niečo slúžiace človeku • predmet: zbaliť si svoje veci, predmety osobnej potrebydaromnicazbytočnosť (bezvýznamná vec): kupovať daromnice, zbytočnostiexpr.: taľafatkašepleta (bezvýznamná, zbytočná vec): na narodeniny dostal samé taľafatky, šepletyhovor., obyč. pejor.: haraburdarárohrárohakrám (stará opotrebovaná vec): byt je plný harabúrd, rárohov, krámov

    3. jav vyžadujúci riešenie: bojovať za správnu vec, ministerstvo zahraničných vecízáležitosť: obchodné záležitostiproblém (závažná vec): s týmto problémom sa ešte potrápimeprípad: odovzdať prípad políciiotázka: to je čisto rodinná otázkakniž. kauza (súdny spor): komplikovaná kauza

    4. to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: riešiť závažnú vecpredmet: predmet štúdiaobjekt: objekt výchovyzáležitosť: zaoberá sa podružnými záležitosťami

    5. čo sa prihodilo, stalo • udalosť: včera sa stala nepríjemná vec; dnešné udalosti vojdú do histórieskutočnosť: to je nezmeniteľná skutočnosťpríhoda: zaujímavá príhoda zo života

    6. výsledok činnosti: robiť krásne vecipráca: výstava výtvarných prácrobota: strojová robotadielo: umelecké dielovýtvor: kresliarske výtvory poslucháčov


    záležitosť p. vec 3, 4


    poliať 1. naliať na niekoho, na niečo tekutinu • obliať: poliala, obliala dieťa polievkoupopolievaťpooblievať (viac ráz, na viacerých miestach) • postriekaťostriekaťpofŕkaťofŕkaťoprskať (poliať striekaním, fŕkaním): celého ma (p)ostriekal hadicou; pofŕkala si telo kolínskou vodouokúpať (poliať pri veľkonočnej oblievačke): išiel okúpať spolužiačkyexpr.: ošustnúťochrstnúť: ošustnúť, ochrstnúť dievky vedrom vody

    2. dať zemi, rastlinám vlahu • zavlažiťzvlažiť: poliať, zavlažiť priesady; dážď polial, zvlažil vyschnutú zemzaliať (obyč. hojne poliať): zaliať kvetypopolievaťpozalievať (postupne, viac vecí) • postriekaťostriekaťpofŕkaťofŕkať (prudko poliať striekaním, fŕkaním): postriekať, pofŕkať izbovým rastlinám listyzried. postreknúť


    zaliať naliať na niečo tekutinu (obyč. v množstve): zaliať šalát majonézoupoliaťobliať (po povrchu): poliať kvety; obliať stôl vínomzaplaviť (väčšiu plochu): voda zaplavila polia, pren.: zaliala, zaplavila ho radosť; slnko zalialo, zaplavilo krajinuzatopiť (celkom zaliať): povodeň zatopila domypodliať (pod niečo): podliať mäso vínom


    zaplaviť 1. rozliať po povrchu vo veľkom množstve (o vode al. o inej tekutine) • zatopiť: Dunaj zaplavil, zatopil množstvo úrodnej pôdyzaliať: prudká povodeň zaliala dvory a záhradyvytopiť (zaplaviť istý uzavretý priestor): neos. vytopilo nám pivnicupodplaviť (zaplaviť odspodu): výdatné dažde úrodu podplaviliodb. inundovať: inundovaná oblasť

    2. prísť, dostať sa niekam vo veľkom množstve, urobiť plným • nahrnúť sa: námestie zaplavil dav; do miestnosti sa nahrnuli zvedavcizahrnúť: zahrnúť dom deťmi; pren. zahrnúť, zaplaviť niekoho nežnosťouzaplniťobsadiť: deti zaplnili, obsadili domobliaťzaliať (po povrchu; často pri citových prejavoch): obliala, zaliala ju červeň, radosť


    očervenieť stať sa červeným • sčervenieť: líca jej od mrazu očerveneli, sčerveneli; obloha pri západe slnka očervenela, sčervenelazahorieťpoet.: zabronieťzabronieť sazbronieť: lístie na stromoch už zahorelo, zabronelozačervenať sarozčervenieť saexpr. rozhorieť sa: tvár sa jej rozhorela od rozpakovkniž.: zapýriť sazarumeniť sazrumeniť sazrumenieťzried. orumenieť (očervenieť obyč. v tvári od citového pohnutia): dievča sa od hanby začervenalo, zapýrilo; líca sa mu zarumenili, zrumenilizapáliť sazaliať sa červeňouexpr. zapŕliť sa: pri mužových slovách sa zapálila, zaliala červeňoupoet. zardieť sa


    začervenať sa nadobudnúť v tvári (zried. aj inde) červeň, červenú farbu, najmä od citového pohnutia • začervenieť sazapáliť sakniž.: zapýriť sazarumeniť sazrumeniť sa: dievča sa začervenalo, začervenelo, zapálilo od hanby; ľahko sa zapýri, z(a)rumeníexpr. zapŕliť sapoet. zardieť sa (Sládkovič, Hviezdoslav)zaliať sa červeňou: od rozpakov sa zaliala červeňouočervenieťsčervenieťzahorieť (stať sa červeným): oči mu od dymu očerveneli, sčerveneli; podvečer zahoreli zorepoet.: zabronieťzabronieť sa: stráň (sa) zabronela od jahôdrozčervenieť sa: na strome sa rozčerveneli čerešne; koža sa mu od páľavy začervenala, rozčervenelaspurpurovieť (začervenať sa do purpurova) • pren. expr. zblčať


    zalíciť p. zamieriť 1


    zamieriť 1. nastaviť zbraň a pod. na nejaký cieľ • namieriťzacieliť: zamieriť, namieriť na nepriateľa; zacieliť puškouzalíciť (pri mierení priložiť pušku k lícu): zalícil a vystrelilvoj. zamerať (na cieľ)

    2. začať sa pohybovať istým smerom • pustiť sadať savydať sa: zamieril, pustil sa doľava; dal sa, vydal sa najkratšou cestou domovnamieriť: namierila do centra mestavykročiťvybrať sa (na cestu): vybrať sa k lekároviexpr. rozbehnúť sa (obyč. rýchlo): rozbehnúť sa za nákupmiexpr.: schytiť savychytiť sa (naraz, prudko): zrazu sa schytili, vychytili smerom k Dunaju


    cieliť 1. zameriavať (zbraň) na nejaký cieľ, určovať smer strely • zacieľovaťzalícovaťmieriť: cieli, mieri do terča; cieli, zacieľuje na holubytriafať (zasahovať cieľ strieľaním, hádzaním a pod.): loptou triafa do brány

    2. p. smerovať 3


    zalícovať p. cieliť 1


    dvoriť usilovať sa získať náklonnosť dievčaťa, ženy • uchádzať samať sa: dvoril jej už dlho; o dievča sa vytrvalo uchádzal; mal sa k nej, okolo nej celý večerzaliečať salichotiťlíškať saexpr. hrkútať (dvoriť rečami): zaliečal sa, hrkútal kolegyniamhovor.: nahovárať sikurizovaťbrať (na niekoho): nahováral si kamarátku; kurizoval študentkám; bral na blondínyflirtovať (ľahkomyseľne, nezáväzne dvoriť): flirtuje s každou ženouzvádzať (navádzať na ľúbostný vzťah): zvádzal tanečnicuhovor.: krútiť satočiť saexpr. obletovať (upozorňovať na seba stálou prítomnosťou): krúti sa okolo mladých dievčathovor. expr.: páliťopaľovaťťahať (za kým): páli za počernými brunetami; opaľuje každú sukňusubšt. baliť


    líškať sa usilovať sa získať niečiu priazeň vychvaľovaním al. inými prejavmi • zaliečať sa: líškajú sa, zaliečajú sa vedúcemulichotiťrobiť poklonyhovor. robiť komplimenty: nelichoť mi toľko; robí ženám komplimentyhovor. cigániť sa (niekomu): dieťa sa cigáni, aby dostalo darčekpredchádzať sinadbiehať (líškať sa s cieľom mať z toho úžitok): predchádzať si vedúceho; nadbiehať vedúcemupodlizovať sa (pokrytecky): podlizuje sa riaditeľovihovor. kurizovaťexpr.: okiadzaťobkiadzať (niekoho) • pritierať sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sanár. podkiadzať: okiadza majstra s úmyslom získať výhody; pritiera sa, šmajchluje sa majstrovipejor.: pochlebovaťpodkladať sapoklonkovať (sa)službičkovaťprisluhovaťfraz. natierať/mazať niekomu med okolo ústfraz. lízať päty (niekomu; servilne sa líškať): podkladá sa, poklonkuje šéfovi; líže päty všetkým nadriadenýmzried. lízať: hoc ma lížeš, predsa ty nebudeš vicišpánom (Kalinčiak)nár. expr.: fatinkovať safatinovať sa: fatinkoval sa dievčaťupejor. krútichvostikovať (Hviezdoslav)


    podlizovať sa vychvaľovaním, lichôtkami a pod. si získavať niečiu priazeň • pochlebovaťpodkladať sa: podlizuje sa, pochlebuje, podkladá sa šéfovilíškať sazaliečať salichotiť: najprv ho urazil a teraz sa mu líška, zalieča; do očí jej lichotí a za chrbtom ju ohováraexpr. zried. pochlebkovaťfraz. expr. lízať pätypejor. poklonkovať (sa) (ponížene si získavať priazeň) • nadbiehaťpredchádzať si: nadbiehať významným ľuďom, predchádzať si významných ľudíhovor. pejor. krútichvostikovaťhovor. iron. komprdovaťhovor. expr. šmajchlovať savulg. pchať sa do zadku/do riti


    zaliečať sa pozorným správaním, prejavovaním obdivu usilovať sa získať priazeň, sympatiu, lásku niekoho (obyč. na vlastný prospech): zaliečať sa darmi, úsmevmihovor.: krútiť sa (okolo niekoho) • mať sa (okolo niekoho, k niekomu) • cigániť sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa: dieťa sa šmajchluje matke, aby mohlo ísť s kamarátmi vonexpr. obšmietať sa: obšmietať sa okolo vrchnostiflirtovať (nezáväzne prejavovať ľúbostný záujem): iba s ním flirtujedvoriťhovor. kurizovať (žene): dvorí jej, kurizuje, ale oženiť sa s ňou nechcelíškať sapodlizovať sapochlebovaťpodkladať sa (obyč. neúprimne a na vlastný prospech) • lichotiť (slovne) • nadbiehať (vnucovať svoj obdiv, uznanie): nadbieha predstavenýmpredchádzať si: predchádza si rodičov nevestyexpr. zastar.: fatinovať safatinkovať sa: Ako sa jej len fatin(k)uje!


    lichotník zaliečavý, lichotivý človek • zaliečavec: za dievčaťom chodili celé zástupy lichotníkov, zaliečavcovexpr. líškavechovor. expr.: šmajchlovníkšmajchliaršmajchlošpejor.: podlízavecpodlizačpodlizovačpochlebníkpochlebovačpätolizačpoklonkárpotrimiskár (najmä o tom, kto si zaliečaním chce získať priazeň nadriadeného, vyššie postaveného): dvere riaditeľa boli pre lichotníkov, zaliečavcov, líškavcov zatvorenéexpr. okiadzačpejor.: služobníkvrtichvostkniž. pejor. pritakávač


    lichotivý 1. obsahujúci lichôtky, často prehnanú chválu a pod.: hovoril o mne samé lichotivé sloválíškavýzaliečavýlichotnícky (majúci obyč. cieľ prehnanými lichôtkami vyvolať priazeň): líškavý, zaliečavý tón reči; žiak si chcel zaliečavým, lichotníckym správaním získať učiteľapodlízavýpejor.: pochlebovačnýpochlebovačskýpochlebníckypochlebnýpoklonkársky (prehnane a pokrytecky lichotiaci s cieľom získať priazeň): hovoriť šéfovi samé podlízavé, pochlebovačné, poklonkárske frázypejor. servilný (ponížene lichotiaci): servilná úctivosťkniž. lichotnýpren. expr. medový: medové reči

    2. p. príjemný


    podlízavý ktorý si získava niečiu priazeň prehnaným vychvaľovaním, lichotením a pod.; svedčiaci o tom • zaliečavýlíškavý: podlízavé, zaliečavé, líškavé rečipejor.: podkladačnýpodkladavýslužbičkársky (ktorý sa podkladá slovami al. činmi, službami): podkladační, službičkárski podriadenípoklonkujúcipoklonkárskykniž. pejor. pritakávačský (ktorý poklonkuje, ktorý horlivo vyjadruje súhlas s niekým): poklonkujúce správanie; podlízavé, pritakávačské kývanie hlavoupejor.: pochlebovačnýpochlebovačskýpochlebníckypochlebnýpätolizačský: pochlebovačné, pochlebovačské slová obdivu; pätolizačská povahaúlisný (neúprimne, podlízavo milý): úlisný úsmevpejor.: servilný (odpudzujúco podlízavý) • potrimiskársky: byť servilný voči vrchnostinár. pejor. podliezavý


    servilný pejor. ktorý sa podlizuje; ktorý je prehnane horlivý a úctivý, aby si získal priazeň; svedčiaci o tom • podlízavý: servilný, podlízavý človek; servilné, podlízavé správaniepejor.: pätolizačskýpochlebovačnýpochlebovačskýpoklonkujúcikniž. pejor. pritakávačský: nemohol sa pozerať na pätolizačské, pochlebovačné, pochlebovačské tváre okolo seba; neverila poklonkujúcim, pritakávačským rečiamúlisnýklzkýzaliečavýlíškavý (neúprimne milý): úlisná, klzká povaha; zaliečavé, líškavé úsmevy, poklonyponíženýotrocký: ponížená, otrocká poslušnosťsluhovskýlokajský: sluhovské poklonkovanie


    úlisný neúprimne, dotieravo milý, prajný; svedčiaci o tom • klzkýpejor.: slizkýhladký: úlisný, klzký, slizký človek; úlisná, klzká, slizká tvár; hladké slovápodlízavýzaliečavýpejor. pochlebovačný: podlízavé, zaliečavé, pochlebovačné typy ľudí; podlízavé, zaliečavé, pochlebovačné rečifalošnýľstivý (ktorý sa pretvaruje): falošný, ľstivý priateľ; falošná, ľstivá dobrosrdečnosťpejor.: sladkýsladkavýsladkastýpren. pejor. cukrový (kŕčovito, neprirodzene milý): sladký, sladkavý, sladkastý úsmev

    p. aj neúprimný


    zaliečavý ktorý sa usiluje získať niečiu priazeň lichôtkami, chválou a pod. • líškavý: zaliečavý, líškavý človeklichotivýlichotníckylichotiaci: rád počúva lichotivé, lichotiace slovákniž. lichotný (Sládkovič, Jesenský)sladkýsladkavýsladkastýexpr. medový (prehnane al. pokrytecky milý): sladké, medové rečipodlízavýpodliezavýpodkladavýpochlebovačnýpoklonkujúcipochlebovačskýpochlebníckypochlebnýpoklonkársky (zaliečavý pre vlastný prospech): má podlízavý charakter; pochlebnícka kritika; pochlebná reč; poklonkárske spôsobypejor.: servilnýpätolizačskýnadbiehavý: má servilných podriadených


    zaliepať p. lepiť 1


    výplň látka, prostriedok na vyplnenie niečoho: výplň kresiel, matracovvýplnok: výplnok medzier v sadzbenáplň (látka, ktorou je niečo naplnené): koláč s tvarohovou náplňouplnka (náplň do jedál): plnka do mäsastav. zálievka (tekutá výplň): cementová zálievkahovor. vata (výplň textu, programu a pod.)


    zálievka p. výplň


    prenikavý 1. prudko, ostro pôsobiaci na telo, na zmysly (obyč. veľkou intenzitou): pociťovať prenikavý chladostrýtuhýzaliezavý (o zime, mraze, chlade a pod.) • silnývýrazný: omráčila ju prenikavá, silná, výrazná vôňa ľalií; ozval sa silným, výrazným hlasompálčivýzried. pálivý (o bolesti) • piskľavýpískavýhvízdavýpiskotavý (prenikavý ako piskot; o zvuku) • jačavý (nepríjemne vysoký; o zvuku, hlase) • ohlušujúci (nadmieru hlasný, silný; o zvuku) • krikľavý (o hlase)

    2. ktorý prenikavo, ostro pozoruje (o pohľade, očiach) • jastrivýsliedivý: jastrivý, sliedivý pohľadpren.: pichľavýbodavý: pichľavé, bodavé oči; uhrančivý

    3. p. veľký 1 4. p. bystrý 2


    zaliezavý p. prenikavý 1


    vkĺznuť (sa) 1. (o živočíchoch) kĺzavým pohybom vniknúť • vtiahnuť savsunúť savliezťzaliezť: had vkĺzol, zaliezol pod kameňvstrčiť savtisnúť savtlačiť savopchať sašuchnúť (sa)všuchnúť (sa): chrobák sa šuchol do dieryvšmyknúť sa: jeleň sa všmykol do húštinyvošmyknúť sa (aj o veciach): prsteň sa jej vošmykol do vrecka

    2. hovor. (o ľuďoch) kĺzavým pohybom vniknúť: vkĺzol do topánokvtiahnuť savsunúť sa: vtiahol sa do spacieho vakuexpr.: vliezťzaliezťšupnúťšupnúť sašuchnúťšuchnúť savšuchnúť (sa): zaliezol do postele; rýchlo sa šuchol pod perinuexpr.: vstrčiť savopchať savtisnúť savtlačiť sa: vstrčil sa do kabáta, vtisol sa do kúta postele

    3. vkradnúť sa, vojsť 1


    vliezť 1. lezením sa niekam dostať, obyč. dovnútra (op. vyliezť) • zaliezťvopchať sastrčiť savstrčiť sa: dieťa vliezlo pod stôl; hmyz zaliezol do škár; had sa vstrčil do dieryvplaziť sa (plazením): had sa vplazil pod skalu

    2. p. vojsť 1, vopchať sa 1 3. p. zmestiť sa


    vojsť 1. chôdzou al. iným pohybom sa dostať dovnútra • vstúpiťstúpiťvkročiť: vošiel, vstúpil, vkročil do izbyzastaráv. vnísť: vnišiel do domuexpr.: vpadnúťvraziťvtrhnúťvtrieliťvtrúliť (Alexy)vpáliťvrútiť savbrnknúťvbŕdnuťhupnúťvhupnúťvhrnúť savhŕknuťvdrúziťvduriť sa (odrazu, prudko, náhle vojsť): deti vtrielili, vbrnkli, vdrúzili do záhradyvbehnúťexpr.: vklusaťvcválaťvocválaťhovor. expr.: vletieťvlietnuť (behom vojsť): vbehli, vlietli do miestnostiexpr.: vhrmieťvhrmotaťvhučaťvhartusiť (s hrmotom vojsť) • vtiahnuťexpr.: vovaliť savrojiť savpratať sa (obyč. vo veľkom počte): vojsko vtiahlo do mesta; skupina sa vovalila, vrojila dnuexpr. vtrúsiť sa (postupne, po jednom) • dobiť savbiť savlomiť sa (násilím vojsť): dav sa dobil do zámkuexpr.: vpochodovaťvmašírovať (pochodujúc vojsť) • expr.: vliezťvteperiť savterigať savredikať savšúchať savšuchtať savšmochtať savtrepať savplantať savovliecť saexpr. zried. voštverať sa (ťažkopádne, ťarbavo, s námahou vojsť) • vkradnúť savkĺznuťexpr.: všmyknúť savošmyknúť savšuchnúť savšupnúť savlúdiť sazaliezťvplaziť savplichtiť sa (potajomky, nenápadne vojsť): špión sa vlúdil do domu; zaliezla do kuchyneexpr. vplávať (pomaly, dôstojne): vplávala do sályexpr.: vcupkaťvčapkaťvbadkaťvdrobčiťvhopsovať (drobnými krokmi vojsť): deti vcupkali dnuvtancovať (vojsť tanečným krokom) • vtackať sakniž. vkolísať saexpr.: vkrbáľať savknísať savkľuckať savkrivkať (vojsť tackavým, kolísavým krokom): chorý sa vtackal, vkrivkal do ordinácieexpr. vkotúľať sa (o tučnom človeku) • vhĺbiť sa (vojsť hlboko dnu): vhĺbiť sa do horyvtlačiť savtisnúť saexpr.: vopchať savstrčiť sa (vojsť s istým úsilím): vopchal sa do pitvoravjazdiťkniž. zastaráv. vjachať (dopravným prostriedkom) • expr.: vhrčaťvhrkotaťvrachotiť (vojsť dopravným prostriedkom s rachotom): auto vhrčalo do garáževhegať (sa) (po nerovnej ceste): voz vhegal na námestiepovstupovaťpovchádzaťpovchodiť (postupne, jeden po druhom)

    2. p. vniknúť 1 3. p. zmocniť sa 2 4. p. zmestiť sa


    vopchať sa 1. expr. (o človeku) dostať sa do niečoho, dovnútra, niekam s istým úsilím • expr.: strčiť savstrčiť savliezťzaliezť: vopchal sa do dverí, strčil sa, zaliezol pod perinuvtisnúť savtlačiť sazried. vtiesniť sa (s väčším úsilím): vtlačil sa do kútavtesnať sa: do auta sa vtesnali šiestiexpr.: vpichnúť sašuchnúť savšuchnúť saštúriť savštúriť sa (rýchlo): všuchol sa dnuvsunúť sa (pomaly) • zried. vsuť sa (Hviezdoslav): vsunul sa pod posteľnatisnúť sanatlačiť saexpr.: vteperiť sanapchať savtrepať savpratať sa (vo väčšom množstve): všetci sa vtrepali, napchali do člnakniž. zastar. všantročiť sa: hocikto sa môže všantročiť do domu

    p. aj vojsť

    2. p. vliezť 1 3. p. zmestiť sa


    zájsť 1. chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať obyč. na vzdialenejšie miesto: je slabý, ďaleko nezájdedôjsťprísť (chôdzou al. dopravným prostriedkom dosiahnuť vôbec nejaké miesto obyč. smerom k hovoriacemu): dôjdite, príďte si k nám po ovocieexpr.: zabehnúťzbehnúťvybehnúť (nakrátko): z(a)behnúť každý týždeň k rodičom; zabehli, vybehli autom na výletstaviť sazastaviť sa (na chvíľu zájsť): zastavili sa aj v kostoleexpr. zavliecť sa (s námahou): ledva sa zavliekol k domuexpr.: skočiťzaskočiťodskočiťodbehnúť (nakrátko a rýchlo): (za)skočila, odskočila, odbehla cez prestávku na poštupodísť (prísť bližšie): Podíď, zájdi bližšie ku mne!zatúlať sazablúdiťhovor. expr. zabrúsiť (náhodne al. príležitostne zájsť): zatúlali sa, zablúdili niekedy až na kraj hory; zabrúsiť si občas na pivozastar. zakonať sa (Dobšinský; zájsť ďaleko, s námahou) • expr.: šibnúťfrknúť (rýchlo zájsť): šibni, frkni sa pozrieť, čo robia detizahnúťzabočiťodbočiť (zmeniť smer pohybu často s cieľom skryť sa): zahnúť, zabočiť do húštiny; zájsť, odbočiť za rohhovor. zatiahnuť (o vozidle): zatiahli s vozom až k budovehovor. expr. zapadnúť (zájsť a dlhšie ostať): zapadli sme do kinaexpr. zaliezť (obyč. odísť sa skryť): zaliezli za kríkypozachodiťpozachádzať (postupne zájsť)

    2. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) • zapadnúť: slnko už zašlo, zapadlo

    3. pokryť sa tenkou vrstvou niečoho (napr. pary, špiny): obloky zašli, príbor zašielzahmliť sa (pokryť sa hmlou) • orosiť sazarosiť sahovor. expr.: ošťať sazapotiť sa (pokryť sa rosou): okuliare sa mi v izbe orosili, zarosili; sklá sa zapotili, ošťaliočernieťsčernieť (o kovoch): strieborný náramok po čase očernel, sčernelchem.: oxidovaťzoxidovať (o kovoch) • zatiahnuť sa (oblakmi): nebo zašlo, zatiahlo sa

    4. p. stihnúť 2 5. p. minúť sa 2, umrieť 6. p. zmocniť sa 2


    zaliezť p. vojsť 1, zájsť 1


    rozžiariť sa začať žiariť • rozsvietiť sarozjasniť sa: hviezdy sa rozžiarili, rozjasnili; tvár sa mu rozžiarilazažiariťzasvietiťzaskvieť sa: v rannom svetle zažiarila, zaskvela sa hladina moraexpr.: rozblesknúť sarozblysnúť sa (náhle sa rozžiariť): slnečné lúče sa rozblesklirozjagať saroztrblietať sarozligotať sarozblýskať sarozjagotať saexpr. roziskriť sa (rozžiariť sa prerušovaným svetlom): oči sa jej rozblýskali, roziskrilizaiskriť sazatrblietať sazaligotať sa (rozžiariť sa na krátky čas): pomedzi stromy sa zatrblietal potôčikexpr.: rozsršať sarozžeraviť sa (intenzívne sa rozžiariť): slnko sa rozžeravilokniž.: rozsvitnúť sarozoskvieť sazried.: rozjasať sarozzrkadliť sa


    zaligotať sa p. rozžiariť sa, zablysknúť sa


    nazrieť 1. krátko uprieť zrak na niečo, do niečoho • pozrieť (sa)podívať sa: nazrel do novín, podíval sa do oblokaexpr.: nakuknúťnaziznúťkniž. nahliadnuť: nakukol do spisov, nahliadol cez škáruponazerať (postupne) • zalistovať (v knihe) • hovor. expr. ňuchnúť: do izby ani neňuchol

    2. prísť na krátku návštevu • zastaviť sastaviť sapristaviť sa: cestou domov nazrel k rodičom; (za)stavil sa, pristavil sa u susedovhovor. ohlásiť saexpr. nakuknúť: dávno sa neohlásil; zajtra k vám nakuknem


    záliv výbežok mora, jazera do pevniny: v zálive leží prístavzátokazátočina (malý záliv): mŕtva zátoka, kúpať sa v zátočineboka: Kotorská bokafjord (hlboko do pevniny siahajúci morský záliv): nórske fjordygolf (široký morský záliv)


    sťažnosť prejav nesúhlasu, nespokojnosti s niekým, s niečím: podať písomnú sťažnosť na ministerstvoponosa: na nájomníka prišla ponosažaloba: stále počúvam na teba žaloby; podať žalobu (obvinenie pred súdom) • nárekexpr.: lamentácielamenty: jednostaj počúvam lamentáciezastar. sťažoba (Kalinčiak)arch. žehra (Kukučín)práv. rekurz (sťažnosť proti rozhodnutiu súdu al. úradu)


    žaloba p. sťažnosť


    žalobaba p. žalobník 2


    žalobník 1. podávateľ žaloby na súde • žalobcaobžalobca: kde niet žalobníka, žalobcu, niet ani sudcuzried. obžalovateľ

    2. kto sa rád sťažuje al. kto žaluje na niekoho • ponosníkponosovateľsťažovateľhovor. pejor.: žalobabažalobapáter: v škole ho volali žalobabou, žalobapátrom


    žalobapáter p. žalobník 2


    žalobca p. žalobník 1


    žalobný 1. pejor. ktorý rád žaluje, vyzrádza niečo na niekoho • pejor. žalovačný: žalobné, žalovačné detižalujúci: žalujúci žiakobviňujúci (ktorý označuje vinníka): pozrel na ňu obviňujúcim pohľadomobžalobnýobžalúvací (ktorý žaluje z trestného činu): obžalobný, obžalúvací spiskniž.: inkriminačnýrekriminačný

    2. p. žalostný 1


    žalostný 1. vyjadrujúci al. vzbudzujúci žiaľ, bolesť, smútok • bolestnýsmutný: žalostná, bolestná, smutná správa, novinažalostivýbolestivý: ozýval sa žalostivý, bolestivý nárekkniž.: žiaľnybôľny: žiaľne, bôľne vzdychyusedavý (veľmi žalostný): usedavý plačkvílivýexpr.: prežalostnýprebolestnýpresmutný: prežalostný vzlykkniž.: srdcervúcisrdcelomnýpoet. zastar. úpny (Krasko): srdcervúci, úpny stonzastar.: ťažoblivýžiaľuplnýkormútlivý (Hviezdoslav)zried. žalobnýpoet. zried. žiaľnohlasý (Sládkovič)elegický

    2. p. biedny 2


    záloh vec, ktorá sa majiteľovi vráti po splnení istých podmienok • záloha: dať niečo do zálohu, do zálohy


    preddavok suma vyplatená pred vyúčtovaním niečoho • hovor. záloha: dostať zálohu na pracovnú cestuzastaráv. závdavok: vyplatiť robotníkom závdavokhovor. expr. foršus: vybrať si foršus


    záloha 1. množstvo niečoho určené na použitie v prípade potreby; skupina osôb pripravených na istú činnosť v prípade potreby • zásoba: mať v zálohe, v zásobe ďalšie argumenty; mobilizovať zálohyrezerva: nechať si niečo v rezerve; poručík v rezerve

    2. p. preddavok 3. p. záloh


    zásoba množstvo niečoho pripravené na použitie v prípade potreby • rezerva: nakúpiť tovar do zásoby; mať zásobu potravín, rezerva surovín, nechať si niečo v rezerverepertoár (zásoba istých prostriedkov): repertoár slovzáloha: mať v zálohe pneumatikufond (základná zásoba): krmovinový fondhovor. forota iba v spoj. mať niečo do foroty, vo forotehovor. talón iba v spoj. mať niečo v talóne


    preddavkovať dávať preddavok (v peniazoch) • hovor. zálohovať: preddavkovať, zálohovať plat na začiatku mesiaca


    zálohovať p. preddavkovať


    zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiťpripraviť o životvziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal životzavraždiťexpr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo svetaposlať na druhý/onen svethovor. expr.: odpraviťodpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerouexpr.: zmárniťodmárniť: kráľ ho dal zmárniťzlikvidovaťodstrániťsubšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániťlynčovaťzlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochovexpr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudískoliťsklátiťkniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmuhovor. expr.: spasiťpoložiť: vlka spasil, položil jediným výstrelomzahubiťexpr.: zahlušiťzachloštiťzadegviťzagniaviťzahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovaťpozabíjaťpohlušiťpobiťpomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbalidobiťdoraziť: dobiť divú zvervoj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezaťpodrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklaťzapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiťuškrtiťzadláviťzahrdúsiťzadusiťzadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriťumučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinnýchpomárniťexpr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

    2. tlačením vraziť niekam • zatĺcťvbiťvtĺcťzahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do stenyzried. zarúbiť (Tajovský)zaraziťzapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zemepozatĺkaťpozarážaťpovtĺkaťpozabíjať (postupne)

    3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2


    zalomáziť p. zabiť 1


    otriasť 1. chvíľu mocne triasť niečím • zatriasť: výbuch otriasol, zatriasol oblokmizalomcovaťzlomcovať (intenzívnejšie, s väčšími výkyvmi): prievan z(a)lomcoval dvermi

    2. trasením z povrchu odstrániť; trasením zbaviť niečoho • striasťotrepať: otriasť, striasť, otrepať z dáždnika vodu; otriasť, otrepať dáždnikoklepaťodklepaťodklepnúťsklepaťsklepnúťexpr. oklepkať: o(d)klepal, odklepol popol z cigarety; sklepal, sklepol prach z topánokzried. obtriasť (dookola): obtriasol jabloňpostriasaťpootriasaťpoobtriasať (postupne): postriasať slivky zo stromu

    3. mocne zapôsobiť (obyč. negatívne) • zdrviťrozrušiť: správa otriasla celou rodinou; prípad zdrvil, rozrušil mestorozochvieťvzrušiť (nepríjemne) • vyviesť z rovnováhy: udalosti ho rozochveli, vzrušili, vyviedli z rovnováhyzalomcovaťzlomcovať: jej srdcom z(a)lomcoval bôľpren. primraziť: primrazila nás zvesť o nešťastí

    4. narušiť daný stav, ubrať na istote niečoho • podkopaťpodlomiťpodryťnalomiť: otriasli, podkopali našu dôveru; udalosť mu podlomila, podryla zdravieoslabiť: oslabiť politický systém


    zalomcovať p. zatriasť, otriasť 1, 3


    zatriasť trocha, krátky čas triasť • potriasťstriasť: zatriasť, potriasť hlavou; kôň striasol hrivou; neos. zatriaslo, striaslo hozatrepaťpotrepať: liek treba najskôr zatrepať, potrepaťzatrepotať: zatrepotať rukami, krídlamizalomcovaťzlomcovať (silno zatriasť): vietor z(a)lomcoval korunou stromuzamykaťpomykaťnár. posepkaťexpr.: podrmaťpotrmaťzadrmaťzadrmancovaťzatrmaťzašklbaťpokmásať: pomykal, podrmal spiaceho, aby sa zobudil; dieťa zadrmalo matku za sukňu; zašklbať niekoho za rukávzachvieť (spôsobiť chvenie): zachvela ním zimazmrviťzdrviť: chlad ho zmrvil, zdrvil


    ohnúť dať do tvaru oblúka, do lomenej polohy • zohnúť: (z)ohnúť haluz; (z)ohnúť hlavu, ruku v laktiprehnúť (obyč. cez niečo): prehol telo cez zábradlienakriviťskriviťzakriviťpokriviťzalomiť (obyč. niečo elastické al. kovové): nakrivil, skrivil blatník; pokrivil klinec, zakriviť nôžskrútiť (ohnúť krútením): skrútiť kobereczahnúť (do mierneho oblúka): zahnutý nôž, nosvyhnúť (ohnúť dohora): vyhnúť strechu klobúkazhrbiťzhrbatiť (chrbát) • skloniť (hlavu, telo) • zakloniť (ohnúť dozadu hlavu, telo) • pokrčiťskrčiť: pokrčiť, skrčiť nohu v kolenezhybnúť: zhybla telo k zemipreliačiť (ohnúť dovnútra) • nadlomiťnalomiť: odovzdane nalomila šijuzlomiť: Zlom nohu v kolene!prihnúťnahnúťprihrbiťnahrbiťprikrčiť (trocha ohnúť): prihnúť, prihrbiť telo; nahrbiť, prihrbiť chrbátpoohýnaťpoohýbaťpozohýnaťpozohýbať (postupne, viac vecí) • poprehýbaťpoprehýnaťpoprehybovať (viackrát, na viacerých miestach): poprehýbaný drôt


    spľasnúť, spľasknúť 1. naraz zmenšiť svoj objem (o plnom, nafúknutom predmete): lopta spľas(k)lascvrknúť sa (zmenšiť svoj objem vysychaním, ochladzovaním, obyč. postupným; často v pren. použití): brucho mu spľas(k)lo, scvrklo sa; peňaženka sa mi scvrklaopľasnúť: jazero raz opľaslo, raz sa zdvihloopadnúťochabnúťovisnúťsklesnúť (stať sa chabým, stratiť pružnosť): krídla mu ovisli

    2. iba v spoj. spľas(k)núť rukami, dlaňami prudko dať dovedna ruky, dlane (obyč. pri prejave údivu, zúfalstva a pod.) • splesnúťsprasknúťsprasnúť: spľas(k)núť, sprasknúť rukami, dlaňamizalomiť (iba v spoj. zalomiť ruky, rukami): zalomila rukami nad toľkým nešťastímzried. stľapnúť: stľapla od údivu ruky


Pozri výraz ŽAĽ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV