Synonymá slova "ťuk" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 17 výsledkov (1 strana)

  • klop napodobňuje tupý zvuk vznikajúci pri náraze tvrdých predmetov, pri klopaní; naznačuje klopanie • klapklep: klop, klop, klap, klap, podkovičky klopali o dlážku; klep, klep, udieral kladivom po doskeťuk (napodobňuje al. naznačuje jemné klopanie): ťuk, ťuk, zaklopal na oblôčikcvak (napodobňuje al. naznačuje klopanie kovových predmetov, zubov a pod.): cvak, zámka zapadlaklap-klapklep-klepklop-klopklip-klop (napodobňuje al. naznačuje opakované klopanie)


    masť 1. živočíšna látka získaná škvarením a používaná do pokrmov al. priamo ako potravina • tuk (živočíšny): pridať do jedla masť, tukzastaráv.: omastaomastok: omasta na panvicimastnota: na polievke pláva mastnotanár. šmalec

    2. prípravok na roztieranie používaný ako zdravotný al. kozmetický prostriedok • krém: hojivá masť, hojivý krémželé: želé na ruky


    tuk mastná organická látka obsiahnutá v živočíšnom tele al. v niektorých rastlinách: rastlinné tuky, mäso prerastené tukomsadlo (živočíšny tuk): kačacie sadloloj (živočíšny tuk, najmä hovädzieho dobytka): hovädzí, baraní lojmastnota: zbaviť mäso mastnotymasť (živočíšny tuk získaný škvarením): chlieb s masťouslanina (bravčový podkožný tuk, expr. tuk vôbec): na bruchu má vrstvu slaniny


    ťuk p. klop


    húkať 1. vydávať mocný, ťahavý zvuk • expr.: uhúkaťhuhúkať: sova húka, (h)uhúkaexpr.: túkaťtutúkaťťuťúkať (o dychových hudobných nástrojoch al. o podobnom zvuku): heligón tutúkal; auto túkalo na chodcovzavýjať: sirény húkali, zavýjalihučať: basa hučí, motor hučíexpr.: vyhukovaťvyhukúvať (opakovane, často húkať)

    2. p. kričať 1


    klepať 1. vydávať al. spôsobovať tupé zvuky (plynule v krátkych intervaloch) pri udieraní, narážaní a pod. • klopať: ďateľ klepe, klope zobákom; podpätky klepú, klopúklepotaťklapotaťklopotať: mlyn klepoce, klapoce; srdce klopoceexpr.: klepkaťklopkaťťukaťklekotať (jemne, mierne): klepká, klopká, ťuká na oblokcvakaťcvakotaťdrkotať (o zuboch): zuby mu cvakali, drkotali

    2. mierne udierať (obyč. prstami) • klopať: klepať, klopať na dvereexpr.: klepkaťklopkaťťukať: klepká na oblokpoklepávaťpoklopávaťexpr.: poklepkávaťpoklopkávaťpoťukávať (prerušovane, opakovane jemne klopať)

    3. miernym udieraním niečo robiť • vyklepávať: klepe, vyklepáva na stroji; klepať, vyklepávať plech, kosuexpr.: klepkaťklopkaťvyťukávať


    tikať vydávať pravidelný jemný zvuk (o hodinách) • ťukať: hodiny tikajú, ťukajú


    trúbiť 1. vyludzovať zvuky na trúbe: už trúbili na odchodvytrubovať (opakovane, často): autá na ulici netrpezlivo vytrubovaliexpr.: ťukaťtutúkaťhúkať: húkať na trúbe

    2. p. ručať 1 3. p. hovoriť 1


    túkať p. húkať 1


    ťukať 1. p. klepať 1, 2 2. p. tikať


    klapnúť vydať tupý zvuk pri miernom údere, pri zatváraní a pod. • klepnúťklopnúť: v telefóne klaplo, kleploexpr. chlopnúť: dvere chloplicvaknúťšťuknúťexpr. ťuknúť (pri náraze tvrdého predmetu vydať krátky, trochu ostrejšie znejúci zvuk): zámka cvakla, šťukla, ťukla


    klepnúť 1. vydať al. spôsobiť tupý zvuk pri miernom údere, náraze a pod. • klopnúť: dvere klepli, klopliklapnúťexpr. chlopnúť (pri zatváraní): zámka klaplacvaknúť (o ostrejšom zvuku): zuby cvakli, kľúč cvakolexpr. ťuknúť: v prístroji ťuklo; ťuknúť na oblok

    2. mierne udrieť (obyč. prstami) • klopnúť: klepnúť si na čelo; klopnúť kladivomexpr. chlopnúť: chlopol ho po prstochzaklepaťzaklopať (viac ráz): zaklepať, zaklopať na dverepoklepaťpoklopať (viac ráz a zľahka): poklepal ho po pleci


    štrngnúť si pri prípitku dotknúť sa pohármi • prištrngnúť sihovor.: ťuknúť sipriťuknúť si: chytili poháre a srdečne si (pri)štrngli; ťukli si na zdraviehovor. expr. ďugnúť sipripiť sizazdravkať si (vypiť alkoholický nápoj na počesť niekoho, niečoho obyč. so vzájomným dotknutím pohárov): pripili si, zazdravkali si na úspech, na víťazstvoexpr. prihrknúť si: Nech žije! – prihrkli si všetci


    ťuknúť si p. štrngnúť si


    bláznivý 1. duševne chorý • pomätenýnenormálnychoromyseľný: na starosť ostala bláznivá, pomätená, nenormálna, choromyseľnášialenýzbláznenýfraz. chorý na rozumfraz. expr. padnutý na hlavu: šialený, zbláznený človek; osoba chorá na rozum, padnutá na hlavuhovor. pochabýexpr.: spochabenýpojašený: nevedel, čo môže čakať od pochabého, spochabeného mozgunepríčetnýposadnutýhovor. expr.: šibnutýťuknutýďugnutýďubnutýďabnutýhovor. pejor.: trafenýstrelenýšvihnutýstrihnutýslang. šľahnutýneskl. hovor. pejor. šišipren. frcnutýsubšt.: mešuge • mišuge • cvoknutý

    2. expr. zbavený rozvahy, nekontrolujúci svoje prejavy, správanie (o človeku); svedčiaci o tom • nerozumnýnerozvážnypobláznený: bláznivé, nerozvážne, nerozumné, pobláznené dievča; bláznivý, nerozumný, nerozvážny plánnemúdrynezmyselný: nemúdry, nezmyselný nápadbláznovskýexpr.: šialenýzbláznenýpochabýspochabenýpochábeľský: mal svoje bláznovské obdobie; šialené roky; zbláznená, pochabá, spochabená, pochábeľská mladosťexpr.: poplašenýsplašenýpojašenýzjašenýrozjašenýstrelenýtrafenýpobesnený: poplašený, splašený, pojašený, zjašený chalan; výplody streleného, trafeného mozguexpr. potáraný (Timrava, Podjavorinská)samopašnýšantivýrozbláznený: samopašné, šantivé, rozbláznené šteňa

    3. p. silný 2, prudký 1, 2 4. p. výstredný 1


    choromyseľný ktorý je duševne chorý • pomätenýbláznivýšialený: správanie choromyseľného, pomäteného, bláznivého, šialeného človekanenormálnyfraz. chorý na rozumfraz. expr. padnutý na hlavuhovor. chorý: je nenormálny, chorý na rozum, padnutý na hlavu; choromyseľná, chorá osobaexpr.: pojašenýzjašenýzošalený: vyčíňa ako pojašená, zjašenáhovor. pochabýexpr. spochabený: trhala si vlasy ako pochabá, spochabenáhovor. expr.: šibnutýšľahnutýťuknutýďugnutýďubnutýďabnutýhovor. pejor.: trafenýstrelený: správal sa ako šibnutý, ťuknutý, ďugnutý, ďubnutý, ďabnutý; výmysly trafeného, streleného mozguneskl. hovor. pejor.: šišiplem-plemsubšt. cvoknutý

    porov. aj slabomyseľný


    mastný 1. obsahujúci mastnotu, sadlo, tuk (nadmerne) • tučný (op. chudý): mastný, tučný rezeň je nechutnýtukový: mastná, tuková škvrna na vodeprimastný (príliš mastný)

    2. natretý al. napustený masťou, mastnotou (op. suchý) • namastenýomastenýpomastenýhovor. mastený: mastný, namastený chlieb; omastené, pomastené, mastené zemiakyprimastný (príliš mastný)

    3. zašpinený nejakou mastnotou (op. čistý) • zamastenýumastený: mastný, zamastený, umastený obruspremastený (preniknutý mastnotou): montérky sú celé premastené od oleja

    4. p. veľký 1 5. p. hrubý 2, neslušný


Pozri výraz ŤUK v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV