Synonymá slova "šup" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 119 výsledkov (1 strana)

  • hybaj 1. naznačuje obyč. rázny, rýchly pohyb preč • hybájpoďpoďho: a on hybaj, poďho dolu vŕškom na saniachhajdehajdyzried. hajda: nasadol na bicykel a hajdyšupšups: šup, šups, a už jej nebolo

    2. vyjadruje pokyn, rozkaz na odchod z nejakého miesta, pokyn na priblíženie, pokyn na začatie niečoho • hajdehajdyzried. hajda: hybaj, hajde, nech ťa tu už nevidímpoďhopoďme: poďho, poďme, tam nemáš čo robiťhybajmehybajte: hybajme, hybajte do robotyšupšupsšup-šup: šup, šups, to nie je pre vás


    šmik, pís. i šmyk2 1. naznačuje obyč. rýchle, prudké odrezanie al. odstrihnutie • fik: šmik, fik, odrezal si kúsok slaninkyšnipšnips: šnip, šnips, rýchlo poobstríhala koncešnip-šnapšnip-šnapsšnips-šnaps: nožničkami urobil šnip(s)-šnap(s) a vlásky ležali na zemi

    2. naznačuje prudký, rýchly pohyb • fikfuk: myška šmik, fik, fuk za skriňušupšupsšuch: chlapec šup(s), šuch pod perinu


    šup 1. naznačuje rýchly pohyb niekoho al. niečoho; vyjadruje výzvu na takýto pohyb • šupsšuch: otvoril dvere a šup(s), šuch, už bol dnu; a teraz šup(s), šuch do postelešmik, pís. i šmykfikfuk: šmik, fik s taškou pod stôl

    2. p. švác


    švác naznačuje úder al. hodenie • praskprásk: švác, prásk kameňom do oblokabácfácpácbach: bác, fác, pác mu jednu po chrbtepleskšuch: plesk, šuch chlapcovi po prstochšupšups: šup(s) s ním rovno do vodyšvih (naznačuje šľahnutie, úder): švih chlapca bičom po tvári


    šup-šup p. hybaj 2


    strela 1. priebojná súčasť náboja, predmet, ktorý po vystrelení vyletí zo strelnej zbrane a ktorý má zasiahnuť cieľ: strela z pištoleguľka: guľka zasiahla kosťguľa: delová guľaprojektil (kovová súčiastka náboja): projektil puškyšrapnel (delová strela, ktorá sa roztrhne pred dopadom): výbuch šrapnelatorpédo (vojenská strela s vlastným pohonom): zasiahnuť loď torpédomhovor. patrón: slepý patrónšíp (strela s hrotom vystreľovaná z luku): jedovatý šíp

    2. (pri loptových hrách, hokeji) lopta, puk usmernený na bránku kopnutím, hodením, úderom: vyslať tvrdú streluhovor. rana: chytiť prudkú ranuhovor. expr. šupa: to bola šupa

    3. p. výstrel


    šupa1 ochranný obal semien al. niektorých rastlín • šupkakožkaobielka: cibuľové šupy; šupa, kožka z jablka; variť zemiaky v šupe, v šupke, v obielkešupina: šupiny slnečniceškrupina (drevnatý obal niektorých plodov): orechová škrupinakôrakôrka (masívnejšia povrchová vrstva niektorých plodov): pomarančová kôra, kôrka


    šupa2 p. úder 1, výbuch 1, výstrel, strela 2


    úder 1. prudké narazenie, udretie niečoho na niečo; takto spôsobený zvuk: údery palicou, pravidelné údery srdca, údery hromu; pocítiť silný údernáraz: dostať náraz do nohyzásah: zásah päsťou do tvárehovor. rana: dostať ranu do hlavyexpr.: buchnátbúchanecštuchanec (úder päsťou do chrbta): dať niekomu buchnát, štuchanec do rebierhovor. expr. buchtadet. packa (slabší úder): dať dieťaťu packu na dlaňexpr. štulec (Jégé)expr. drganec (Gráf)hovor. expr. šupa

    2. p. útok 1 3. p. katastrofa, tragédia 2


    výbuch 1. prudké uvoľnenie energie, silný zvuk takto vyvolaný: výbuch plynu, uhoľného prachu; ozval sa silný výbuchexplózia: explózia mínydetonácia (zvukový efekt pri výbuchu): detonácia dopadajúcich bômbhovor. expr. šupa: To bola šupa!

    2. náhly výskyt vo veľkom množstve • explózia: populačný výbuch, populačná explóziapubl. boom, pís. i búm


    výstrel vypustenie náboja zo zbrane a zvuk tým spôsobený: výstrel z revolvera; zaznel silný výstrelstrela (vypustený náboj): dobre mierená strelahovor. rana: rana z delahovor. expr. šupa: to bola šupasubšt. šús: šús z pištole (Stodola)


    nedbanlivý ktorý nevenuje dostatočnú starostlivosť niečomu, niekomu; ktorý si nedáva dostatočne záležať na niečom; svedčiaci o tom (op. poriadny) • nedbajskýnedbalý: k vlastným rodičom má nedbanlivý, nedbajský postoj; si nedbajský, nedbalý v prácineporiadny: neporiadna výslovnosť (op. starostlivá) • pejor.: lajdáckyľahtikárskyhovor. ledabolýslang. šupácky: byť nedbanlivý, lajdácky, šupácky v obliekaní; lajdácka, ledabolá robota (op. pedantná); ľahtikárska povahapovrchnývlažný (op. dôkladný; obyč. vo vzťahu k práci, k povinnostiam): má povrchný, vlažný prístup k práciľahostajnýnevšímavýlaxný (vyplývajúci z nedostatočného záujmu): je nedbanlivý, ľahostajný, nevšímavý voči deťom; laxná výchovaležérnykniž. nonšalantný (vedome al. povýšene nedbanlivý): nonšalantné spôsobyhovor. pejor. flákačský (vyhýbajúci sa povinnostiam) • kniž. zastar. buršikózny (mladícky, výstredne nedbanlivý)


    šupácky p. nedbanlivý


    šupák p. tulák, trhan 1


    trhan 1. pejor. otrhaný človek • pejor.: otrhanecšklbanošklbanechandrárhandroš (Rázus)tulákvandrák (často v nadávkach) • hovor. pejor. šupák

    2. p. chudák 2


    tulák človek, ktorý nemá stále bydlisko a často ani stále zamestnanie • bludár: tulák, bludár bez domovaexpr. vandrovník: žiť ako vandrovníkpejor. vandrákhovor. pejor.: vagabundobšitníkobšitoššupákšupaszastar.: svetár (Podjavorinská)sveták (Švantner)hovor. zastar.: šupasníkapačsubšt. čavargoš


    šupáreň p. väznica


    väznica miestnosť al. budova pre väzňov • väzenie: prepustiť niekoho z väznice, z väzenia; zamrežované okná väznice, sedieť vo väzenížalár: odpykávať si trest v žalárihovor. kriminál: za to príde do krimináluhladomorňa (v minulosti väznica pre odsúdených na smrť hladom) • hovor. expr. basa: dostať sa do basyhovor. expr. chládok: dať niekoho do chládkuzastar. árešt: byť v áreštetrestnicatemnicazastar. karcer (školská väznica) • hovor. zastar.: šatľava (Rázus)šupáreň (Jégé)kniž. bastilaslang. lapáksubšt. loch (Jurík)


    šupas p. tulák


    šupasník p. tulák, väzeň


    väzeň kto je zbavený osobnej slobody, kto je väznený • trestanec: žaláre plné väzňov, trestancov; amnestovať väzňovhovor. expr. basistazastar. áreštanthovor. zastar. šupasník


    postrkom násilným spôsobom, obyč. z úradného donútenia • zastar.: šupomšupasom: domov sa vrátil postrkom, šupom, šupasom


    šupasom p. postrkom


    čistiť 1. zbavovať nečistoty, špiny • drhnúť (čistiť kefou, silným trením): čistí, drhne zanedbaný bytsubšt.: pucovať • pulírovať: pucovať si topánky, pulírovať autosubšt. šúrovať (dôkladne umývať): šúrovať chodbuexpr.: lízaťoblizovať (povrchne čistiť) • hovor. sidolovaťleštiťsubšt.: glancovať • glančiť (čistením robiť hladkým a lesklým): sidoluje, leští kľučkyočisťovaťzried. očíšťať

    2. zbavovať neželateľných prvkov, prímesí • čeriťčíriť: čistiť, čeriť víno, ovocnú šťavuprečisťovaťprečíšťať: prečisťovať osivochem. rafinovať (čistiť rafináciou): rafinovanie cukruchem. rektifikovať (čistiť destiláciou): rektifikovať olejočisťovaťzried. očíšťať

    p. aj osievať

    3. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstraňovať z povrchu kôru, šupu a pod. • šúpaťlúpaťbieliť: nerád čistí, šúpe, bieli zemiaky; čistí, lúpe, bieli kožku z jablkahôliť: hôli si hrušku; hôli šupku z hruškyolupovať: ovocie si najskôr olupuješkriabaťškrabaťoškrabovaťzoškrabovať (ostrým predmetom, škrabaním): škr(i)abe zeleninu do polievky; škriabe, (z)oškrabuje zaschnutú špinu z nábytkusubšt. pucovať • očisťovaťzried. očíšťať


    škrabať, škriabať 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom (často pazúrmi, nechtami) • driapať: kocúr škr(i)abe, driape; tŕne ruže ho škrabú, driapuhovor. expr.: škrabcovaťdrapcovať: chlapci škrabcujú nožíkom do stolaexpr.: škrabkaťzadrapkávaťdrapkať (jemne): škrabkať po stene ihlou; mača zadrapkáva, drapká do záclonyexpr. škrabotať (spôsobovať pritom jemný zvuk): myši škrabocú pod dlážkou; pes škraboce po dverách

    2. nejakým predmetom (obyč. rukou, nechtami) pohybovať po povrchu niečoho (a často odstraňovať svrbľavý pocit): škr(i)abe si chrbátšúchaťšuchaťtrieťdrieť: šúcha, trie, drie si oči, tvárdrhnúťexpr.: brhliťdrhliťškohliť: drhne, brhlí, drhlí si telo ostrou kefou; škohliť sa pod pazuchou

    3. ostrým predmetom zbavovať niečo vrchnej vrstvy, kôry, šupky, nečistoty a pod.; odstraňovať kôru, šupku, nečistotu a pod. z povrchu niečoho • oškrabovaťzoškrabovaťolupovaťzlupovať: škriabať, (z)oškrabovať zo steny maľovku; olupovať, zlupovať chrasty z ranyšúpaťlúpaťbieliťhôliťčistiť (kožku z niečoho): šúpať, lúpať, bieliť zemiaky; čistiť, hôliť ovocie

    4. spôsobovať škrabľavý pocit • driapaťhovor. hrýzť: vlnený sveter, tvrdý golier ho škriabe, driape, hryzieštípaťhovor. žrať (obyč. o hmyze): vši ho štípu, žerú; prach ma štípe, žerie

    5. p. čarbať 6. p. brať 1


    šúpať zbavovať vrchnej vrstvy, šupky, kôry a pod.; odstraňovať z povrchu šupu, kôru a pod. • bieliť: šúpať, bieliť jablká, banány, šúpať kukuricu; bieli si kožku z ovocialúpaťolupovaťodlupovaťzlupovaťčistiť: lúpe, čistí fazuľu, olupuje vajcehôliť: hôliť jablko, šupu z jablkasubšt. pucovať: pucuje zemiaky


    liezť 1. pohybovať sa smerom dohora, obyč. s námahou • šplhať (sa): deti lezú po stromoch; turisti sa šplhajú do výšokexpr.: škrabať saškriabať saštverať saštverigať sadrapcovať sadriapať saliepať sa: škriabal sa, štveral sa na plot; driapal sa do kopcazried. laziťkraj. expr. kriatať sa

    2. ísť dolu (o koži) • zliezaťlúpať sa: koža na rukách mu lezie, zlieza; lúpe sa mu chrbátlieniť saolupovať sašúpať sa: šúpu sa mu dlanevypadávaťpadať (o vlasoch): vlasy mu padajú

    3. p. plaziť sa 1 4. p. vliecť sa 2, ísť 1


    šúpať sa zbavovať sa vrchnej vrstvy; oddeľovať sa z povrchu • lúpať saolupovať saodlupovať sazlupovať sa: tvár sa jej šúpe, lúpe; spálená pokožka sa mu šúpe, lúpe, o(d)lupujelieniť sa (o niektorých živočíchoch): had sa lieni; koža na nohe sa lienizliezaťliezť (o koži): koža na nose mu zlieza, lezie


    súručmo tel. oboma rukami naraz • súručnesúpažmosúpažne: bočné švihy súručmo, súpažmo


    súpažmo, súpažne p. súručmo


    dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

    2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

    3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

    4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

    5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


    protivník 1. kto nesúhlasí s názormi iného a bojuje proti nim • odporca: politický protivník, odporcaoponent (protivník, obyč. v diskusii) • nepriateľsúper: poraziť protivníka, nepriateľa, súperasok (protivník, obyč. v ľúbostnom vzťahu): vidieť v niekom sokarival: ideový rivalzastar. súperník (Škultéty)zastar. odporníkkniž. opozicionárzried. opozičník: keď zistil, že sa nenájde nijaký opozičník, zmĺkolkniž. antipód

    2. kto bojuje s niekým v súťaži, v zápase • súperprotihráč: podceňovať protivníka, súpera, protihráčarival: dnes sa stretli dvaja odvekí rivalipartner (spoluúčastník hry, zábavy): ukázal sa ako rovnocenný partner


    strana 1. priestor vľavo al. vpravo od niečoho, bočná časť niečoho • bok: skaly na oboch stranách rieky, pravý bok lodekrajčasť (úsek z istého celku): severná časť domu, mesta; prísť z opačného kraja horykončinakút (obmedzený priestor): malebná končina, malebný kút Slovenska

    2. plocha listu v knihe, v časopise • stránka: posledné strany, stránky knihy; noviny dnes majú 24 strán, stránokodb. pagína (očíslovaná strana knihy)

    3. jedna z osôb al. inštitúcií zúčastnených pri rokovaní, pri spore a pod.; jednotlivec vo vzťahu k istej inštitúcii • stránka: strany, stránky sa dohodli na spoločnom postupepartner (kto s niekým iným vstupuje do styku v istom ohľade): obchodní partneriúčastník (kto sa zúčastňuje na niečom): zaoberali sa otázkami, ktoré zaujímali všetkých účastníkovprotivníksúper (kto stojí proti niekomu inému): protivníci, súperi sa nevedeli dohodnúť, preto rozhodol súd

    4. politická organizácia zastupujúca záujmy istej spoločenskej skupiny: v parlamente je zastúpených päť stránhovor., často pejor. partaj: vystúpiť z partaje

    5. p. smer 2 6. p. skupina 2 7. p. stránka 1


    super p. výborne 1


    súper p. protivník 1, 2


    výborne 1. s vynikajúcou úrovňou, vynikajúcim spôsobom • vynikajúcoskveleskveloznamenite: výborne, vynikajúco zvládli všetky prekážky; skvele, znamenite si poradili so súpermibezchybnedokonaleideálneperfektne: bezchybne, dokonale sa pripravil na skúšky; perfektne, ideálne zvládli úlohumajstrovskyprvotriedne: majstrovsky, prvotriedne spracovaná témapozoruhodnekniž. excelentneexpr. fenomenálne: pozoruhodne, excelentne, fenomenálne ovláda programovaniehovor. expr. exportne: exportne spracoval prihrávku a vystrelil na bránkuhovor. expr.: ohromneúžasnefantasticky: vie ohromne, úžasne, fantasticky variťhovor.: prímafajnsuper: pri mori bolo príma, fajn, superhovor. tip-topexpr. jedna radosť: oblieka sa tip-top, jedna radosťexpr. božskyhovor. expr. báječnesenzačne: na dovolenke sme sa mali božsky, báječneslang. senzisubšt.: betálne • bohovsky • bohove • bohovo • bezvadne • bezva • senza

    porov. aj výborný

    2. vyjadruje uspokojenie, pochvalu a pod. • dobresprávneveľmi dobre: výborne, dobre, tak som si to predstavoval; správne, veľmi dobre, musíš sa už raz rozhodnúťznamenitevynikajúcoskvele: znamenite, vynikajúco, skvele, to nám vyhovujehovor. fajnhovor. expr.: ohromnefantastickybáječne: fajn, ohromne, s tým som nerátal; fantasticky, báječne, takto sa nám to podaríbravobravó: bravo, výborne, to je úspechsubšt.: bezvadne • bezva • bohove • bohovo • bohovsky

    3. p. ostro 4


    výborný ktorý má najvyššiu mieru akosti, úrovne a pod. • vynikajúciznamenitýprvotriedny: podávali výborné, vynikajúce, znamenité, prvotriedne jedlá; výborný, vynikajúci lekár; dosiahnuť znamenité výsledky; predával len prvotriedny tovarnajlepšívyberaný: pili len najlepšie vínaelitný: elitné publikumvýznamný: dosiahnuť významné výsledkyskvelý: skvelý spoločníkhovor. expr.: báječnýsenzačný: čítal som báječnú knihuexpr. božský: božský nápojexpr. rozprávkový: rozprávkové počasieexpr. úžasný: bol to úžasný človekexpr. hrdý: hrdá hostinahovor. expr. ohromný: je to ohromný odborníkveľkolepý: veľkolepé dieloostrý (o zmysloch): mať ostrý zrakvysokoakostnývysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľneprekonateľnýnezdolateľný (ktorý sa nedá prekonať, zdolať): ako rozprávač je neprekonateľný, nezdolateľnýobdivuhodnýpozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podal obdivuhodný, pozoruhodný výkonzávideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodný životvydarený: vydarený večierokdokonalý (spĺňajúci všetky požiadavky): dokonalý obrazbezchybný (ktorý je bez chýb): bezchybný prekladbrilantnýbravúrny: brilantná, bravúrna hrahovor. expr. fantastický: fantastická hudbaideálnyperfektný: prežili sme ideálnu dovolenkuhovor. expr. exportný: exportná kvalitageniálny: mám geniálne myšlienkyjedinečný: je to jedinečný pracovníkmajstrovský: majstrovské ovládanie strojaoslňujúcioslnivý: oslňujúci, oslnivý výkonslávny: slávny činexpr.: kapitálnykolosálnyfenomenálnykráľovskýnádhernýkrásny (prekračujúci očakávanie): podaril sa mu kapitálny úlovok; prišiel na kolosálne riešenie; dostať kráľovský honorár; nádherný zápas; dosahoval krásne výsledkykniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec umeniakniž. eminentný: eminentný žiakkniž. eklatantný: eklatantný dôkazkniž. excelentnýhovor.: prímatip-topsuper: príma učiteľ; kúpil som si tip-top topánkyzastar. vynikavý (Kukučín)subšt.: bezvadný • bezva: bezvadné, bezva počasiesubšt. bohovský: To je bohovský nápad!subšt. senzi

    p. aj vynikajúci


    vynikajúci 1. ktorý vyniká kvalitou, vlastnosťami, výkonom a pod. • znamenitývýborný: vynikajúci, znamenitý lekár; vynikajúci, výborný výrobokskvelý: skvelé víno, skvelý príklad dobrosrdečnostiprvotriedny: podávali tam prvotriedne jedládokonalý: dokonalý obrazzávideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodnú manželkubezchybný (ktorý je bez chýb): podať bezchybný výkonveľkolepý: veľkolepé stavebné dielovysokoakostnývysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľšpičkový: vyrábať špičkové prístrojejedinečný: je to jedinečný učiteľkniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec operykniž. eminentný: eminentný žiakzastar. vynikavý (Kukučín)geniálny (ako vytvorený géniom) • kniž. fenomenálny: geniálna, fenomenálna hudbabrilantnýbravúrny: brilantná, bravúrna hra na klavírikniž.: famóznyfulminantný: famózna obžalobná rečelitný (najlepší): elitní umelcineprekonateľnýnezdolateľný (ktorý nemožno prekonať, zdolať): ako kuchárka je neprekonateľná, nezdolateľnáobdivuhodnýpozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podať obdivuhodný, pozoruhodný výkonmajstrovský: majstrovské ovládanie loptyohromný: je to ohromný odborníkexpr.: krásnypeknýnádherný: krásne, pekné, nádherné výsledkyslávny: slávny činveľký: veľký spisovateľoslnivýoslňujúciočarujúcikniž. okúzľujúci (pôsobiaci silným dojmom): oslnivý, očarujúci herecký výkonexpr.: kráľovskýbožský: kráľovský, božský nápojexpr. kapitálny: podaril sa mi kapitálny úlovoksvetoznámyhovor. svetový: svetoznámy, svetový chirurghovor. expr. fantastický: fantastická hudbaexpr. úžasný: bol to úžasný človekexpr. kolosálny: objavil som kolosálne riešenieexpr. rozprávkovýhovor. expr. báječný: rozprávkové počasie, videl som báječný filmexpr. skvostný: má skvostnú manželkuexpr. hrdý: je to hrdá stavbahovor.: prímatip-topsuper: príma zápas, tip-top šaty; ten kabát je supersubšt.: bezvadný • bezva • bohovský • hovädský • hovadský

    p. aj vyberaný 2, vzorný

    2. p. významný 2


    prevaha prevyšovanie niekoho al. niečoho počtom, silou, schopnosťami a pod. • presila: vojenská prevaha, presila; mať prevahu, presilu v niečomkniž.: predominanciasuperiorita (Gráf)


    superiorita p. prevaha


    nadradený 1. zaujímajúci v poradí, v systéme vyššie, dôležitejšie miesto (op. podradený): mať nadradené postavenievyššínadriadenývyššie postavenýkniž. superiórny (z hľadiska pracovného, právneho a pod. zaradenia): rozhodnutie vyššieho, nadriadeného, vyššie postaveného pracovného orgánuvšeobecnejšíširšístrešný (majúci väčší rozsah a menší obsah): všeobecnejší, širší, strešný pojem (v logike)základnýhlavnýdominantný (z hľadiska dôležitosti, závislosti): základný, hlavný vetný člen (op. vedľajší); otec má dominantné postavenie v našej rodine

    p. aj privilegovaný

    2. p. povýšený


    povýšený ktorý sa povyšuje nad iných; ktorý prejavuje vlastnú nadradenosť, prehnané sebavedomie; svedčiaci o tom (op. ponížený) • povýšeneckývyvýšený: povýšený človek; cítiť povýšený, povýšenecký tón v hlasenadradenýsuperiórny: nadradené správanieprotektorský (príznačný pre protektora): protektorský postojpovznesený (povýšene ľahostajný): povznesené správanienamyslenýpyšnýexpr.: nadutýnafúkaný (ktorému chýba skromnosť, pokora): nemala dôvod byť namyslená, pyšná, nadutá, nafúkanákniž. spupný (povýšený a bezočivý): prichádzal so spupným výrazom víťazahrdýodmeraný (udržiavajúci si odstup): dívala sa ponad všetkých hrdým, odmeraným pohľadompohŕdavýpohrdlivýopovržlivý (prejavujúci pohŕdanie inými): pohŕdavý, pohrdlivý, opovržlivý postojexpr. bohorovný: ponoril sa do svojho bohorovného mlčaniapejor. veľkopanský: veľkopanské spôsoby, gestá


    superiórny p. povýšený, nadradený 1


    pretekať sa usilovať sa získať prvenstvo pri vzájomnom porovnávaní s niekým • predbiehať sapredbehávať sapredbehúvať sapredbehovať sapredháňať sapredstihovať sa: deti sa pretekajú, predbiehajú vo vymýšľaní žartov; predstihovať sa, predháňať sa, kto bude s robotou skôr hotovýhovor.: ubiehať saubehávať saubehúvať saubehovať sa: ubiehajú sa jeden pred druhýmpretekať (aktívne sa zúčastňovať na pretekoch): preteká v reprezentáciisúperiťsúťažiť (s protivníkom, sokom al. v hre, v športovom zápase, v súťaži a pod.): súperiť o priazeň dievčaťa; súťažiť o zlatú medailuzápasiť (v hre, športe): dnes mužstvo zápasí o lepšie umiestneniekniž. zápoliť: čestné športové zápolenie


    súperiť bojovať s niekým (o prvenstvo) ako s protivníkom, sokom al. ako s partnerom v hre, športovom zápase: súperia o priazeň dievčaťa; strany vo voľbách budú súperiťsúťažiť (bojovať o prvenstvo v súťaži): mladí súťažia o najlepšiu rozhlasovú poviedkupretekať sapredbiehať sapredbehávať sapredbehovať sapredbehúvať sa (chcieť byť v niečom prvý): pretekajú sa, predbiehajú sa vo vychvaľovaní hercových prednostízápasiťkniž. zápoliť (v hre, športe): mužstvá zápasia, zápolia o olympijskú medailukonkurovať: v boji o titul nám konkuruje, s nami súperí už len vlaňajší víťaz


    nadčlovek nadradený človek (podľa Nietzscheho) • publ., obyč. pejor.: supermanübermenšpejor. poloboh (kto si veľa namýšľa o svojej moci, schopnosti)


    superman p. nadčlovek


    sebavedomý ktorý si uvedomuje vlastnú dôležitosť, hodnotu; svedčiaci o sebavedomí: sebavedomí ľudia, sebavedomá rečsebaistýistý (ktorý si dôveruje, ktorý je istý samým sebou; svedčiaci o sebaistote): sebaistý umelec, istým gestom niečo odmietnuťhrdý (ktorý si zakladá na svojej osobe, neznižuje, neponižuje sa): hrdý človek; má hrdé vystupovaniepyšnýpoet. hrdohlavý: pyšné, hrdohlavé dievčapovýšenýpovýšenecký (ktorý dáva najavo pohŕdanie druhými, ktorý je prejavom pohŕdania) • obyč. pejor. suverénny: priateľova povýšená, povýšenecká povaha; suverénne správanieexpr. frajerskýobyč. pejor. supermanskýexpr. horedržaný: frajerské, supermanské spôsoby


    supermanský p. sebavedomý


    moderný 1. vyhovujúci požiadavkám dneška; práve prebiehajúci (op. zastaraný) • súčasný: zložitosť moderného, súčasného sveta (op. minulého); výstava moderného, súčasného umenia (op. starého, starobylého); vybavenosť pracoviska súčasnou technikoudnešnýterajší (op. včerajší, minulý): rád počúva dnešnú hudbu; dnešná, terajšia podoba školstvanový (op. starý): moderný, nový veknovodobýnovoveký (týkajúci sa súčasnosti): nároky novodobého človeka stúpajú; moderné, novoveké dejinyhypermodernýsupermodernýultramoderný (zdôrazňujúci modernosť, súčasnosť): hypermoderné, supermoderné stroje; supermoderné, ultramoderné umeniepriekopníckypokrokovýprogresívnyavantgardnýavantgardistickýkniž. pioniersky (ktorý predstavuje pokrok, usiluje sa o pokrok; op. reakčný, spiatočnícky): pokrokové, priekopnícke názory; progresívne, pionierske metódy práce; pokrokový, avantgardný smer v umeníhovor. novotnýzastar. novosvetský

    2. vyhovujúci požiadavkám panujúceho vkusu, dobovo obľúbený, používaný (op. zastaraný) • módny: kúpiť si moderný, módny klobúksúčasný: oblečený v súčasnom štýleterajšídnešný: terajšie, dnešné smery v hudbehypermodernýsupermodernýultramoderný (prepiato moderný): hypermoderné, supermoderné, ultramoderné účesyavantgardnýavantgardistický (predbiehajúci svoju dobu): avantgardné obrazy


    supermoderný p. moderný 1, 2, výstredný 1


    výstredný 1. veľmi sa odchyľujúci od priemeru, nie bežný (obyč. o oblečení, zariadení a správaní) • nápadný: nosí výstredný, nápadný klobúk; výstredný, nápadný človekextravagantný: jeho správanie bolo extravagantnéexcentrický: excentrická mládežkrikľavý: byt je vymaľovaný krikľavými farbamiexpr.: divýdivokýbláznivý: divé, divoké oblečenieprepiatyprehnaný: prepiata, prehnaná elegancianerozumnýexpr. pochabý: nerozumné, pochabé výčinyneobyčajnýnezvyčajnýneobvyklýzvláštnymimoriadny: má neobyčajné, nezvyčajné, neobvyklé meno; vyznačoval sa zvláštnym vkusomextrémny (zasahujúci do krajnosti): extrémna povahaextrémistický (ktorý má rád extrémy, ktorý používa extrémy): extrémistické hnutiezastar. výstupčivý (Kukučín)hovor. expr. vytŕčavýsupermodernýhypermodernýultramoderný: supermoderné, hypermoderné autosupermódnyhypermódnyultramódny: supermódne topánky

    2. odb. ležiaci mimo stredu • excentrický: výstredný, excentrický čap


    supermódny p. výstredný 1


    súperník p. protivník 1


    rivalita skrytý boj, súperenie medzi dvoma protivníkmi • súperstvo: medzi dvoma skupinami jestvuje dávna rivalita, dávne súperstvoprotivníctvosúťaživosť (schopnosť súťaženia): zdravá súťaživosť športujúcej mládeže


    súperstvo p. rivalita


    nenávistný naplnený nenávisťou, silným nepriateľstvom (op. priateľský, milý) • nevraživýnepriateľský: k svojim kolegom mal nenávistný, nevraživý postojexpr. vražednýpren. ľadový: premeral si nás vražednými, ľadovými očamiexpr.: satanskýsatanášskydiabolský (naplnený veľkou nenávisťou): spriadal nenávistné, satanské, diabolské plány; vysmieval sa mu satanským, satanášsky smiechompren.: pichľavýbodavý: nemohol zniesť ich pichľavé, bodavé rečipren. supí: supí pohľad


    supí p. zlostný 1, nenávistný


    zlostný 1. ktorý sa rýchlo nazlostí, náchylný k zlosti; vyjadrujúci zlosť • srditýhnevlivý: zlostný, srditý človek; zlostné, hnevlivé rečihnevnýzlobnýjedovatýjedovitýjedovlivý: hnevný, jedovatý tón v hlaseprchkýpopudlivýexpr.: pajedlivýpajedivýpajednýžlčovitý: popudlivý, pajedlivý, žlčovitý človekexpr. prezlostný: mal prezlostného susedazried. zlostiplnýsrdnatýkniž. srdnýexpr. zried. srdovitýkraj. zázrivýnár.: jedlivýdurnýkniž. zastar. zdurný (Vajanský, Kalinčiak): srdnatá žena, zázrivý pohľad, durný hlasexpr. roziskrený: roziskrené očipren. supí

    2. p. nahnevaný


    báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strachdesiť saľakať sahroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmystrachovať sastráchať sastrašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť?mať obavuobávať satriasť saexpr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúškuexpr. byť pokakanýfraz. expr.: mať plné nohavice/gatepúšťať do nohavíc/do gatí

    2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť samať starosťobávať samať obavubyť ustarostenýchvieť satriasť sakniž. trnúťtŕpnuťstŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorelstrachovať sastráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujúhovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti


    šupieť p. báť sa 2


    dýchať 1. naberať vzduch do pľúc a vypúšťať ho • odb. respirovať: dýchať, respirovať zhlbokavdychovaťodb. inspirovať (naberať vzduch) • vydychovaťodb. exspirovať (vypúšťať vzduch z pľúc) • dúchaťfúkať (dýchať so zdôraznením výdychu): dúchať, fúkať si do dlanídychčaťfučaťodfukovaťsupieť (prudko a rýchlo dýchať): dychčali od námahyexpr.: fuňaťfunieťfukotaťzdýmať (ťažko, namáhavo dýchať): tlačí vozík a ťažko funí, zdýmaexpr. zried. dychotať

    2. p. žiť 1 3. p. vyžarovať 2


    supieť 1. p. dýchať 1 2. p. syčať 1


    syčať 1. vydávať zvuk ako pri vyslovovaní predĺženého ssipieťsykať: hus, had syčí, sipí; sykal, syčal od bolestiexpr.: sykotaťsipotať: z hrnca sykoce, sipoce parasupieť (vydávať piskľavý zvuk ako pri prudkom unikaní pary): vedľa v kuchyni supí kávovar; stará lokomotíva do vrchu ťažko supízried. sskať: kládol si na ústa prst a sskal, aby deti utíšilexpr. šurdžať: mušt šurdží (Hviezdoslav)

    2. p. hovoriť 1 3. p. striekať 1


    lupina1 obyč. mn. č. drobné kúsky pokožky odlupujúce sa z hlavy • šupina: vlasy plné lupín, šupín


    šupina 1. p. lupina1 2. p. šupa1


    súpis spísanie niečoho • zápis: súpis, zápis voličovvýkaz (prehľadný súpis údajov): štatistický výkazvýpočetenumerácia: výpočet, enumerácia priestupkovsumár (súpis obsahujúci súhrnný počet niečoho): sumár rozpočtusylabus (prehľadný súpis) • konspekt (krátky obsažný zápis): vypracovať konspekt

    p. aj zoznam


    zoznam spísanie mien, údajov; kniha s takýmito menami, údajmi • index: zoznam žiakov, telefónny zoznam; menný, vecný indexsúpis (systematický písomný zoznam): súpis inventárasúpiska (listina obsahujúca zoznam): súpiska hráčovkatalóg (zoznam vecí, osôb usporiadaný podľa istého kritéria): autorský katalóg, katalóg výstavyinventár (zoznam a opis predmetov patriacich do istého celku): zostaviť inventárregister (abecedný zoznam): podnikový register, register trestovukazovateľ: abecedný ukazovateľnomenklatúra: prevziať niekoho do nomenklatúryvýpočetenumerácia: výpočet, enumerácia priestupkov, faktovevidencia (vedenie záznamov): mzdová evidenciazried. zrkadlo: spovedné zrkadlo


    súpiska p. zoznam


    šupládňa p. zásuvka


    zásuvka zasúvacia priehradka: stôl so zásuvkamipriečinok: vložiť doklady do priečinkahovor. šuplíkzastaráv. fijokhovor. zastar.: šupládňašuplódňa


    mačina kus trávnika s vrstvou zeme • šúplatanespis. drn


    rez 1. stopa po zarezaní, zárez: hlboký rez, zárez v kmeni stromuprierez (priečny rez predmetom): prierez kmeňa stromuvrúbokvrub: palica s vrúbkami, vrubmiles. zákres (rez v dreve, ktorým sa označujú stromy určené na vyrúbanie)

    2. odrezaná časť niektorých pokrmov; hranaté formy múčnikov: rezy zo šunkovej roládyplátplátok (rez v podobe tenkého plochého útvaru): krájať mäso na pláty, plátkyšúplata (tenká vrstva niečoho): šúplaty jabĺk

    3. p. zákrok, zásah 2 4. p. oriezka


    šúplata niečo v podobe tenkého plochého útvaru: šúplata blata, snehuplát: krájať mäso na plátyplátok: plátok syra, šunkyrez (odrezaná šúplata): obkrútiť závitok rezom slaniny


    krajan človek pochádzajúci z toho istého mesta, kraja, štátu • rodák: krajania, rodáci z Ameriky, rodák zo Žilinyzastaráv. spolurodákzastar. zemko (Jesenská)zastar. súrodák (Hurban)kniž. súkmeňovec (príslušník kmeňa, národa vo vzťahu k ostatným príslušníkom) • zastar. súplemenník (Škultéty)


    súplemenník p. krajan


    doplnkový pridaný k niečomu, dopĺňajúci niečo: doplnkové časti oblečeniadopĺňacídoplňovací: dopĺňacie, doplňovacie štúdium, skúškypostgraduálny (o štúdiu po skončení obyč. vysokej školy na doplnenie, rozšírenie vzdelania) • odb. komplementárny (ktorý je doplnkom k inému): komplementárne farby; doplnkový, komplementárny uholodb.: supletívnysuplementárny: supletívne, suplementárne prvkydodatkový (neskôr doplnený): dodatkový textpomocnývedľajší (slúžiaci ako doplnok k hlavnému): pomocná literatúra, pomocné vedy, vedľajšia výroba


    suplementárny p. doplnkový


    supletívny p. doplnkový


    šuplík, šuplódňa p. zásuvka


    nahradiť 1. dať náhradu • vynahradiť: stratený čas sa nedá nahradiť, vynahradiťkompenzovaťrekompenzovaťvyvážiť (v rovnakej hodnote): nedostatok sily kompenzoval, vyvážil odvahou; všetky výdavky mu rekompenzovaliodškodniť (nahradiť spôsobenú škodu): odškodnili ho za straty peniazmi

    2. dať niečo za niečo iné, ustanoviť niekoho za niekoho iného: nahradil zlú súčiastkudosadiť: dosadiť premennú do rovnicezastúpiťhovor. zaskočiť: zastúpil, zaskočil kolegu v prácizastaráv. zastaťkniž. suplovať: zastala matku v domácnosti; škola nemôže suplovať rodinuodb. al. kniž. substituovať: kyselinu treba substituovať roztokomvystriedaťvymeniťzameniť (nahradiť výmenou): vystriedal motorku autom; zamenil uniformu za oblek


    suplovať p. zastúpiť 1, nahradiť 2


    zastúpiť 1. urobiť niečo za niekoho • nahradiťzastať: na porade ma musí niekto zastúpiť, nahradiť; syn ho už v obchode zastúpi, zastanehovor. expr. zaskočiť: rád zaskočím za chorého kolegukniž. substituovať: substituovať neprítomnosť výživných látoksuplovať (nedok.): učiteľ nemôže suplovať rodičov vo všetkom

    2. (v spojení so substantívom cesta) zabrániť v ďalšej chôdzi, pren. aj v inej činnosti • postaviť sastať si (do cesty): zvedavcom zastúpili cestu, postavili sa do cestyzastaťzahataťprekaziťprekrížiťskrížiť (cestu): nerátal som, že mi dakto prekríži, skríži cestu za mojím cieľom


    sotiť 1. prudkým pohybom, nárazom pohnúť z miesta al. vychýliť z polohy: sotili ho do vody, do kútastrčiť: strčili ho z lavice doluštuchnúťbuchnúťdrgnúťexpr.: džugnúťdurknúť (rukou, lakťom a pod. prudko vraziť do niekoho): štuchnúť, buchnúť kamaráta do chrbta; tak ho džugol, durkol, drgol do boka, že skríkolexpr. vrútiť (sotiť dovnútra): vrútila chlapca do izbyposotiťpostrčiťpoštuchnúťpodrgnúťexpr. podžugnúť (trochu sotiť)

    2. prudko posunúť (nejakú vec) • strčiť: sotil, strčil kufor pod stôlexpr.: šupnúťšuchnúť (rýchlo)

    p. aj hodiť


    strčiť 1. sunutím vložiť niečo niekam • vstrčiťvopchať: (v)strčiť, vopchať palicu do diery; papier si (v)strčil, vopchal do vreckazastrčiťzasunúťzastoknúť (úplne al. za niečo): (za)strčí, zasunie si ruky do vrecák; zastrčí tašku pod stôl; zastokne si kvet za páshovor. zastrknúťexpr.: šupnúťšuchnúťvšuchnúť (rýchlo): šupla, (v)šuchla mu lístok do vreckavtlačiťvtisnúť: vtlačiť, vtisnúť niekomu peniaz do dlanepodstrčiť (strčiť pod niekoho, pod niečo): podstrčiť pod dieťa plienkupostrkať (viac vecí, osôb na viaceré miesta): postrká do zásuvky všetky spisypopchaťnastrkaťnapchať (strčiť niekam väčšie množstvo niečoho): popchal, nastrkal všetko do batoha

    p. aj vopchať

    2. prudkým pohybom, nárazom niečo, niekoho zasiahnuť, do niečoho sa oprieť: strčil do mňa drúkomexpr. štuchnúťštúriť (prstom, lakťom a pod.): od zlosti štuchol dieťa do chrbta; štúril ho palicoupichnúť (niečím zahroteným) • drgnúťexpr.: dlbnúťdrcnúťtrcnúťtrknúťbucnúť (menej intenzívne): úmyselne drgol, drcol do ženy stojacej vedľa; drgni, trcni doňho, nech sa zobudíexpr. rypnúť: rypne do mňa, kde môžeexpr.: džugnúťďugnúťžďuchnúťdurknúť: džugnúť, ďugnúť do boka niekohosotiť (prudkým pohybom vychýliť z polohy): sotila ho zo schodovnár. desnúť (Kálal)zavadiť (náhodou a obyč. jemne): zavadil o nábytokzakopnúť (náhodou nohou strčiť do niečoho)


    šupnúť 1. p. vopchať 2. p. vkĺznuť (sa) 2 3. p. udrieť 1


    udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

    2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať


    vkĺznuť (sa) 1. (o živočíchoch) kĺzavým pohybom vniknúť • vtiahnuť savsunúť savliezťzaliezť: had vkĺzol, zaliezol pod kameňvstrčiť savtisnúť savtlačiť savopchať sašuchnúť (sa)všuchnúť (sa): chrobák sa šuchol do dieryvšmyknúť sa: jeleň sa všmykol do húštinyvošmyknúť sa (aj o veciach): prsteň sa jej vošmykol do vrecka

    2. hovor. (o ľuďoch) kĺzavým pohybom vniknúť: vkĺzol do topánokvtiahnuť savsunúť sa: vtiahol sa do spacieho vakuexpr.: vliezťzaliezťšupnúťšupnúť sašuchnúťšuchnúť savšuchnúť (sa): zaliezol do postele; rýchlo sa šuchol pod perinuexpr.: vstrčiť savopchať savtisnúť savtlačiť sa: vstrčil sa do kabáta, vtisol sa do kúta postele

    3. vkradnúť sa, vojsť 1


    vložiť 1. dať, umiestniť dovnútra, medzi niečo: vložila list do schránkystrčiťvstrčiť (sunutím vložiť): strčil si ruku do vreckazastrčiťzasunúťvsunúť: do knihy zastrčil, vsunul záložkuvopchaťvpraviťvprataťvtlačiťvtesnaťexpr.: vodžgaťvteperiť (vložiť tlačením): všetko vpratal do vrecavmestiťpomestiťhovor.: vpasovaťzapasovať: pomestil do kufra veľa vecí; dobre zapasovaný obloknaložiťnastrkaťnaprataťnapchaťnatlačiť (obyč. veľa vecí): nastrakala si do vlasov sponky; napchal do skrine všetky oblekynabaliťhovor. napakovať (vložiť balením): nabalila darčeky do taškyexpr.: šupnúťšuchnúťvšupnúťvšuchnúťvšustnúťvchrstnúť (rýchlo vložiť): všuchol si nohy pod perinu; všustla do polievky za hrsť ovsených vločiekvsadiťnasadiťposadiťzasadiť (vložiť kladením na niečo, do niečoho): vsadili chlieb do pece; posadili mu korunu na hlavu; zasadil porisko do sekeryexpr. vpašovaťzried. vlúdiť (tajne vložiť): nenápadne mu vpašoval obálku do taškyvkomponovaťzakomponovať (vložiť do celku): vkomponoval nový prvok do dielapovkladaťpostrkaťpopchať (postupne, viac vecí)

    2. porov. vkladať 2, 3


    vopchať tlačením dať, umiestniť do niečoho, dnu • strčiťvstrčiťvpraviť: vopchal, vpravil kľúč do zámkyexpr.: zastrčiťvšantročiť: hocičo všantročil do izby; zastrčil si fajku za pássprataťexpr. vpratať: spratal peniaze do meštekaexpr. vodžgať (násilím vopchať): v náhlivosti vodžgala do tašky to najpodstatnejšie a odišlavraziťvotknúť (prudko): vrazil kôl do zemevsunúťzasunúťvsúkať (posúvaním): zasunul šnúru do zástrčkyvtlačiťvtisnúťvtesnať (silným tlakom): vtisol mu do ruky peniazeexpr.: všuchnúťšuchnúťšupnúťvšupnúťštúriťvštúriť (rýchlo, razom): všuchli mu stovku; všupol veci do vreckanastrkaťpostrkaťnapchaťpopchať (väčšie množstvo): nastrkala ovocie do tašky


    vtisnúť 1. tlakom, tískajúc, tlačiac niečo niekam dostať, umiestniť • vtlačiť: vtisnúť, vtlačiť vozík do šopy; do škáry vtisnúť, vtlačiť voskvprataťvpraviťvopchať (dovnútra): šatstvo vpratala, vopchala do vrecavstrčiťstrčiťzastrčiťvsunúťzasunúť (sunutím vložiť niečo niekam): (v)strčiť niekomu niečo do vrecka; zasunúť, zastrčiť si za ucho ceruzuvtesnať (tesne umiestniť): medzi riadky vtesnala celú vetuzatlačiť (tlačením posunúť dnu): zatlačiť auto do garáženapchaťstlačiť (pchaním, tlačením dať dnu): napchať, stlačiť šaty do kufraexpr.: vštúriťštúriťvšupnúťšupnúťvšuchnúťšuchnúť (rýchlo, šikovne): (v)štúriť, (v)šuchnúť niekomu peniaz do dlanepritisnúťpritlačiť (vtisnúť k niečomu): pritisnúť zem ku koreňomexpr. vtrieskať: ovce vtrieskali do nákladného autapovtláčaťpotískať (postupne)

    2. násilím spôsobiť prijatie niečoho • vtlačiť: vtisli, vtlačili mu pocit menejcennostinatisnúťvnútiťnanútiť: vtisnúť niekomu cigaretu do úst; vnútiť jedlo dieťaťu; nanútili, natisli jej ho za ženíchakniž. naoktrojovať: naoktrojovať niekomu myšlienku na pomstunadiktovať: nadiktovali nám kapituláciu


    vylepiť 1. zavesiť verejne ako správu, oznam • vyvesiť: vyvesiť, vylepiť vyhlášku, plagát

    2. expr. prudko niekomu dať zaucho al. iný úder na telo • expr.: vlepiťstreliťvypáliťvpáliť: vylepil, vlepil, strelil mu zopár za ušiexpr.: vsotiťvraziťvyťaťvytnúťvysoliťvsoliťzasoliťzavesiť: vsotí, vrazí, zasolí mu pár zaúch a ujde; buď ticho, lebo ti takú zavesímfraz.: dať poza ušidať po hlaveexpr.: struhnúťfuknúťfacnúťfľasnúťfľasknúťplesnúťplesknúťpľasnúť: struhla mu po papuli, plesla ho po ústachexpr.: švacnúťšustnúťšuchnúťšupnúťlupnúťluznúťliznúťhlobnúť (nečakane, rýchlo) • expr. vťapiť (Zguriška)povyliepaťpovylepovať (postupne, viac zaúch): povyliepal deťom jednu sprava, druhú zľava


    rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchlechytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedolnarýchlonachytro: narýchlo, nachytro uvarila obednapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z taškyurýchlenezrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchaťchvatnechvatomzried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicubystrorezkosvižnesvižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvorexpr. šibko: šibko sa pustil do jedeniamihomšvihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odídenáhlivohorúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil vecináhlenáhlozried.: nanáhlenanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúťrapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížilahovor.: expresneexprespren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebnéobratomkniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky dokladyhneďihneďskoronaskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiťzarazrazomv okamihuokamžiteexpr.: raz-dvašupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zimabehomskokomzried. skokmo: behom, skokom sa pustili do robotyletkomletmov letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domovexpr.: hupkomhupkyzvrtkomzried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodminár.: friškošmihomgvaltom (Hviezdoslav, Botto)nár. stojme (Dobšinský)prirýchloprichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavilibleskovebleskovobleskompoet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalšíbleskurýchlebleskurýchlopoet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povieexpr.: ozlomkrkozlomkrkyostopäťostošesťfraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorkyexpr.: odušu, pís. i o dušufraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalejfraz.: s časom opretekys vetrom opreteky: cestu stavali s časom opretekyfraz.: akoby bičom plesolakoby dlaňou plieskalz minúty na minútulen tak fuk-fukmíľovými krokminár.: úvalomúbehomnespráv.: spechom • spešne • prekotne


    šupom 1. p. postrkom 2. p. rýchlo


    predpovedať 1. hovoriť čo a ako sa stane v budúcnosti, vyslovovať predpoveď: predpovedať úspech strany vo voľbách; predpovedať počasieprognózovať (podávať vedeckú výpoveď o možnej budúcnosti istého javu): prognózovanie stavu hospodárstvapredvídaťodhadovaťpredpokladať (očakávať, že sa niečo istým spôsobom stane): predvídať, odhadovať politický vývin v spoločnosti; predpokladať úspech hospodárskej reformyveštiť (hovoriť o budúcich životných osudoch ľudí; vyslovovať predpoveď vôbec): veštiť z ruky; veštiť niečomu zlý koniecprorokovať (predpovedať budúcnosť riadenú Božou vôľou; hovor. expr. vyslovovať predpoveď vôbec): proroci prorokovali príchod Krista; starý otec prorokuje, že bude tuhá zimazastar. profetizovať (Škultéty)kniž. zried. suponovaťzastar. predzvestovať: ťažké oblaky predzvestujú búrku

    2. p. predriekať


    suponovať p. predpovedať 1


    šupovať p. viesť 1


    viesť 1. usmerňovať niečí pohyb držaním al. sprevádzaním: viedol matku domovprivádzať (približujúc sa): viedla, privádzala hosťa do domuodvádzať (vzďaľujúc sa): odvádzali väzňaeskortovať (s vojenským sprievodom): eskortovali trestancovvodiť (opakovane viesť): každé ráno vodila syna do škôlkyhovor.: dirigovaťšikovaťhovor. expr.: šupovaťnavigovať: šikovala ho z krčmy domovexpr. vliecť (násilím viesť): vliekla dieťa von z izby

    2. pomocou mechanizmu al. rukou usmerňovať pohyb niečoho: viedol auto, bábkuhovor. zastar. al. expr.: karovaťkerovať (viesť vozidlo): keroval sánkykormidlovať (viesť loď) • hovor. expr. kočírovať

    3. vymedzovať smer pohybu nejakým technickým prostriedkom • rozvádzať: viedli, rozvádzali plyn po budove, ropu potrubím

    4. naznačovať, ukazovať smer k nejakému cieľu, do nejakého stavu • byť vodidlom: viedol ju cit, vodidlom jej bol citprivádzať: túžba ho privádzala domovpobádaťpodnecovaťhnaťnutkať (zároveň povzbudzovať): podnecoval, hnal ho pud sebazáchovyhovor. dirigovať: nechal sa dirigovať svojimi túžbami

    5. mať za následok • spôsobovaťkniž. spieť: rozpory viedli, speli ku kríze; debaty spôsobovali spory

    6. odb. byť vodičom elektriny al. tepla • vodiť: kov dobre vedie, vodí elektrinu

    7. p. spravovať 8. p. víťaziť 1, vynikať 1 9. p. smerovať 2


    súbor 1. rad jednotlivín tvoriacich celok a spojených spoločnými vlastnosťami al. majúcich rovnaký cieľ: súbor poznatkov, súbor prostriedkov, kníhkomplex (súbor zložený zo súvisiacich častí): komplex budovkolekcia (súbor menších jednotlivín): kolekcia známok, výrobkovzoskupenie (súbor usporiadaný istým spôsobom): vojenské zoskupeniesúprava: bielizňová súpravagarnitúra: tepláková garnitúrazbierka (súbor istým spôsobom utriedených predmetov; vydanie súboru textov): zbierka obrazov, platní; zbierka básníservis (súbor náčinia na podávanie jedál a nápojov): čajový servissubšt. sada: sada nástrojovalbum (súbor fotografií, známok a pod. v podobe knihy al. zošita): rodinný album, album známokkomplet (súbor zložený z viacerých častí): dámsky kompletzostava (zloženie istých jednotlivín do celku podľa istých kritérií): farebná zostava, zostava nábytkuznáškamenej vhodné znôška (neusporiadaný súbor): znáška lží a poloprávdinštrumentárinštrumentárium (súbor nástrojov): lekársky inštrumentár, lekárske inštrumentáriumodb. korpus (súbor skúmaných vecí, javov): korpus textovpubl. balík: balík návrhov

    2. skupina ľudí zaoberajúca sa vokálnym, tanečným a pod. umením • zbor: spevácky súbor, zborteleso: hudobné telesoansámbl, pís. i ensemble: divadelný ansámbl, ensemblekapela (menší hudobný súbor): dychová kapelazastar. korpus: tanečný korpuszastaráv. banda


    súprava p. súbor 1


    zostava usporiadanie do istého celku: pekná zostava nábytku; zostava futbalového mužstvazloženieskladbaštruktúra (súhrn zložiek, z ktorých je niečo zložené): sociálne zloženie obyvateľstva, štruktúra pôdy, skladba programuzoskupenie (celok upravený istým spôsobom): vojenské zoskupeniestavba (spôsob usporiadania častí do celku): stavba románusúprava (súbor predmetov tvoriacich celok): tepláková súpravakomplet (celok zložený a viacerých častí): dámsky kompletgarnitúra (skupina osôb al. súbor predmetov tvoriacich celok): prvá garnitúra hráčov; vlaková garnitúraservis (súbor náčinia na podávanie jedál a nápojov): porcelánový servis


    nadvláda mocenská prevaha, politické a hospodárske ovládanie, rozhodujúci vplyv • panstvo: vyslobodiť sa spod cudzej nadvlády, spod cudzieho panstvahegemónia: hegemónia hlavného mestavláda: vláda hŕstky mocnýchkniž. supremácia: boja sa o svoju supremáciu


    supremácia p. nadvláda


    šups 1. p. šup 1, šmik 2 2. p. hybaj 1, 2 3. p. švác


    spolucestujúci kto cestuje spolu s niekým v jednom dopravnom prostriedku, kto koná tú istú cestu spolu s niekým: osloviť spolucestujúcehospolucestovateľ: spolucestovatelia sa tisli k oblokuspolupútnik: spolupútnici sa vydali na cestukniž. zastar. súpútnik (Hviezdoslav)zried. spoluidúci


    súpútnik p. spolucestujúci


Pozri výraz ŠUP v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV