Synonymá slova "šuška" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 13 výsledkov (1 strana)

  • šiška 1. plodový útvar niektorých ihličnatých stromov, často vajcovitého tvaru • šuška: smreková šiška, šuška

    2. múčnik z kysnutého cesta pražený na masti • pampúch: na fašiangy sa vyprážajú šišky, pampúchyfánka (podobný múčnik z jemnejšieho cesta plochého tvaru)


    šuška p. šiška 1


    správa1 danie niečoho na vedomie • zvesť: správa, zvesť o banskom nešťastí; dozvedieť sa radostnú zvesťnovinanovotanovosťtrocha expr. novinka (nová správa): mám pre vás novinu, novotu, novinku z domovachýr (správa šíriaca sa ústnym podaním): kolujú všelijaké chýryinformácia (správa na poučenie): získať o niečom obšírne informáciehlásenie (stručná služobná správa): podať hlásenie o splnení úlohyoznámenieoznam (písomná správa, obyč. úradná al. verejná): dostať oznámenie o rozsudku; na tabuli visí oznamdezinformácia (nepravdivá správa): šíriť dezinformáciehovor. hláška (neoverená správa): po meste sa rozširujú hlášky o pučizastaráv. raport (služobná správa, obyč. ústna): prijať raportkniž. referencia: podať o niekom referencienotickadrobničkadrobnosť (krátka, drobná správa v tlači) • anonsa (správa v tlači napr. o programe divadiel, koncertov a pod.) • komuniké (úradná správa): záverečné komuniké z rokovaniadepeša (dôležitá rýchla správa): depeša veľvyslancaposolstvo (správa odovzdaná poslom): priniesť posolstvoodkaz (správa odovzdaná prostredníctvom niekoho): ústny, písomný odkazreferát (obšírna analytická správa): predniesť hlavný referát na konferenciipovesť (zvesť šírená ústnym podaním): šla o ňom povesť, že…hovor. fáma (obyč. nepravdivá správa): šíriť o niekom fámyklebeta (ohovárajúca, osočujúca správa): babské klebetyreč (nepravdivá, nepodložená správa): neverí všelijakým rečiamavízo: dostať avízohovor. expr.: šuškandašepkanda (tajné rozširovanie nepravdivých informácií): nepriateľská šuškanda, šepkanda


    šuškanda p. správa1


    hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

    porov. aj kričať 1

    2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


    klebetiť 1. rozširovať o niekom hanlivé, indiskrétne (často nepravdivé) správy • robiť klebety: chodí po susedkách a klebetí, robí klebetyexpr.: roznášaťrozvláčať: roznášali, rozvláčali ju po dedinehovor. pletkárčiť (rozširovať malicherné veci o niekom) • vynášať (klebetiť o domácich veciach) • šepotaťšepkaťšeptaťšuškať (tajne): šepkali, šuškali o ňom všeličofraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • ohováraťosočovaťexpr. očierňovaťhovor. expr. omaľúvať (rozširovať nepravdivé veci o niekom): ohovárali, osočovali ho pred rodinou

    2. veľa rozprávať, často z dlhej chvíle a obyč. o nedôležitých veciach: vedľa v izbe klebetili naše manželkyexpr.: táraťtrepaťtrkotaťdrkotaťkrákoriťsubšt. tračľovať: ženy tárali, trkotali celú nocexpr.: rapotaťľapotaťlalotaťtliapaťklekotiť (veľa, rýchlo) • pejor. jazyčiť (veľa, obyč. zle rozprávať o niekom)


    povrávať (si) 1. šíriť reči (často potichu, nie verejne) • rozprávaťhovoriťvravieť: ľudia povrávajú, rozprávajú, že zdražie benzín; povráva sa, hovorí sa, vraví sa, že vláda padnešíriť sarozširovať sa (neos.): šíri sa, rozširuje sa, povráva sa, že…šuškaťšepkať (neos.): všeličo sa o nej šušká, šepkáexpr. šušúkať: ľudia si o prípade veľmi dlho šušúkali

    2. vravieť si niečo pre seba al. s niekým tlmeným, nezrozumiteľným hlasom • šepkať (si)šuškať (si): nahnevaná si povráva, šepká, šušká slová vzdoruexpr.: šepotaťšušúkať: šepocú si do ucha nežné slová; dievčence si čosi v kúte šušúkajúhovor. expr. šušotať: chodí po dome a ustavične si čosi šušoceexpr.: mrmlaťmrmotaťmumlaťmumraťhundraťšomraťbrblaťdudrať (nezrozumiteľne): nezaplatím nič – mrmle, mrmoce, šomre si otecexpr.: šemotiťšamotiťšemoniť: šemotiť si, šamotiť si niečo pod nos


    radiť1 poskytovať rady, ponaučenia • dávať radu/rady: dobre vám radil; dával mu rady do životadávať návrhynavrhovaťodporúčať (radiť s návrhom na riešenie problému): dával mu návrhy na výhodnú kúpu; navrhoval mu zmeniť zamestnanie; pracovníkom odporúčali prestať fajčiťnarádzať: narádzal žene, aby sa vrátila, narádzal ženu na návratpren.: šepkaťšeptaťšuškať: čosi mu šepkalo, aby sa nemiešal do tej vecinašepkávaťnašeptávaťnašuškávať (tajne radiť): našepkávali mu rôzne riešenianapovedaťnavrávať (radiť pri odpovedi v škole): jeden žiak odpovedal a druhý mu potichu napovedalzastaráv. rekomandovať: Čo mi rekomandujete, pán doktor?


    šepkať 1. hovoriť šeptom (potichu, nezvučne al. tajnostkársky; op. kričať) • šeptaťšuškať: šepká, šepce, šušká mu do ucha novinu; šepce sa, šušká sa, že je vážne chorýexpr. šepotaťhovor. expr. šušotať: Nešepoc, nešušoc, hovor nahlas!expr.: šušúkaťšepoliťšipoliť: dievčence si čosi v kúte šušúkajú, šepoliapošepkávaťpošeptávaťpošuškávať: stále si s priateľkou čosi pošepkávajú; nedá sa to zatajiť, pošuškávajú si o tom všetci

    2. druhému pomáhať pri odpovedi, pri reprodukovaní niečoho, napr. látky, textu a pod. (obyč. žiakovi v škole, hercovi a pod.) • šuškaťnašepkávaťnašeptávaťnašuškávaťnapovedaťnavrávať (naznačovať odpoveď): šepká, šušká mu látku zo zemepisu; šepkár šepká, našepkáva hercovi zabudnutý text; Deti, nesmiete šepkať, napovedať!

    p. aj nabádať


    šuškať p. šepkať 1, 2


    šeptom veľmi tichým hlasom • šepmošepkomšepky: šeptom, šepmo jej čosi vravel do ucha; zhovárali sa šepkom, šepkypošepkyhovor. pošušky: pošepky, pošušky sa ho spytuje, čo má urobiťšeptavošepotavo: šeptavo, šepotavo sa modlilahovor.: šuškomšuškavo: hovorili medzi sebou šuškom, šuškavotichopotichu: ticho, potichu sa prihovára dieťaťuexpr.: tichučkotichunkotichulinkopotichučkypotichunky


    šuškavo, šuškom p. šeptom


Pozri výraz ŠUŠKA v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV