Synonymá slova "šušťať" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 14 výsledkov (1 strana)

  • biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

    2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

    3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

    4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


    hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vodyexpr.: kydaťšústaťtrieskaťplieskaťcápaťtrepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zemexpr. prášiť: práši do sliepok kameňomzahadzovaťodhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do košametaťmiesťšľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tvárešúchaťpigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky

    p. aj sádzať 1

    2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykaťtriasť: kôň hádzal, triasol chvostomtrepaťtrepotaťšklbať: trepať, šklbať rukouotriasaťpotriasaťnatriasaťzmietať: loďou otriasalo, zmietalosocať: v záchvate ho socaloexpr. hegať: električkou hegá


    kmásať expr. 1. prudko niečím pohybovať • lomcovať: víchrica kmáše, lomcuje stromamimykaťšklbaťtrhaťexpr. drmať: myká, šklbe, drme ho za kabát, za rukávexpr. kvákať (ťahať za vlasy): kváče dievčaťu vlasy

    2. prudkým pohybom odstraňovať niečo odniekiaľ • šklbať (obyč. v chumáčoch): kmásať, šklbať ovocie zo stromu; šklbať trávustŕhaťstrhávaťtrhaťdriapať: stŕha, strháva, trhá, driape šaty z ranenéhoexpr.: česaťočesávať (o vetre): vietor češe, očesáva ihličie, šušky z borovícexpr. šústať (trhať, kosiť vo veľkom množstve): šústa trávu


    liať 1. spôsobovať, aby niečo tieklo: liala vodu na hriadkyvlievaťnalievať (dovnútra): nalieval, vlieval víno do pohárovvylievaťvypúšťaťzlievať (von z nádoby): vypúšťal vodu zo suda, zlievala polievkuprelievať (z jednej nádoby do druhej): prelievali víno do fliašcediť (cez cedidlo): cedila polievkučapovať (čapom): čapovali pivo do pohárovexpr. cícerkať (liať tenkým prúdom): cícerkať víno do čaše

    2. vpúšťaním roztavenej hmoty do formy formovať • odlievaťzlievať: liali, odlievali železo; zlievali zvon

    3. expr. neos. veľmi silno pršať • liať sa: lialo (sa) celý deňexpr.: cediťcediť sa: cedí ako z krhlyhovor. expr.: pľušťaťšústať: začalo pľušťať, šústať na mestonár.: ridať sacechtiť sa


    pršať 1. (o daždi) padať v kvapkách z oblakov na zem: vonku prší; predvčerom pršalo celú nocnár. padať: na východnom Slovensku neprší, ale padázried. moknúť: vonku moknepopŕchaťpoprchávaťkropiťkvapkať (riedko, veľkými kvapkami): blíži sa búrka, začalo popŕchať, poprchávať; vonku kropí, kvapkáspŕchaťspŕchavať (obyč. prerušovane): podchvíľou spŕchalonár. pokropovaťzried. pŕchať (J. Kráľ)mrholiťexpr.: siholiťsihliť (drobno pršať) • rosiť (veľmi slabo pršať) • nár.: romoniťprcholiť (slabo pršať) • expr.: smokliťsmokliť sasopliťsopliť sanár. šepoliť (drobno, ticho a bez prestania, vytrvalo pršať): smoklí (sa) už tretí deňexpr.: osievať sasypať sa (husto a drobno pršať): celé popoludnie sa osieva, sype (studený dážď)expr. trúsiť sa (po troche, riedko pršať): nezmokli sme, hoci sem-tam sa trúsiloexpr.: liaťliať sa (silno pršať): lialo (sa) ako z kanvyexpr.: cediťcediť sa (obyč. silno a vytrvalo): celý týždeň (sa) cedilohovor. expr.: pľušťaťšústať (prudko pršať): pľušťalo celú noc; šústa do okiennár.: ridať sacechtiť sa: ridá sa, cechtí sa už dva dniexpr.: čľapotaťčurdžať (prudko s čľapotom pršať) • expr.: šibaťšľahaťprať (o prudkom, vetrom hnanom daždi): šibe, šľahá, perie do oblokov

    2. p. padať 1


    súložiť mať s niekým intímny telesný styk, konať súlož • zjemn. milovať satrocha zjemn.: stýkať sa (pohlavne) • mať stykmať pomerexpr.: spaťspúšťať sa (s niekým) • dávaťhovor.: sexovať salíhať (s niekým) • ondieťondiaťhrub.: váľať sapelešiť sa (s niekým) • zastar. obcovať (s niekým) • kniž. smilniťcudzoložiť (súložiť mimo manželstva) • vulg.: trtkaťkefovaťmrdaťdžubaťdrbaťpichaťšústať


    svišťať 1. vydávať ostrý, prenikavý zvuk, aký vzniká najmä pri prudkom pohybe niečoho • švišťať: kosa vo vzduchu sviští, švištíhvižďaťfičaťhvízdať: vietor v komíne hviždí, fičí, hvízdaexpr. švihotať: guľka švihoce pri uchušušťaťexpr. šústať (vydávať ostrý šušťavý zvuk): za oblokom šuští, šústa lejakexpr.: frndžaťfrngať: okolo uší mu frndžali, frngali kamene

    2. p. letieť 1


    šústať expr. 1. prudko padať vo veľkom množstve; pri nárazoch prudko zasahovať • valiť sasypať sa: piesok šústa, sype sa zo všetkých stránliať saexpr. kydať sa: dážď sa leje, sneh sa kydá

    2. prudko hádzať, prudko liať (vo veľkom množstve) • vrhaťmetať: vrhá, mece kamene do potoka; šústa jej vodu do očíšpliechaťstriekaťprskaťexpr. fŕskať (rozstreknutú kvapalinu): špliecha, strieka na deti hadicou; prská, fŕska na mňa vodu

    p. aj špliechať, hádzať

    3. p. kmásať 2 4. p. biť 2 5. p. šušťať


    šušťať vydávať al. spôsobovať tichý opakovaný zvuk, aký vzniká pri vzájomnom trení ľahkých predmetov • šuchotať: hodváb šuští, šuchoce; šušťať, šuchotať bankovkamišuchoriť: holuby šuchoria krídlami, slama šuchoríšelestiť (slabo, jemne šušťať): lístie v korunách stromov šelestíšumieťexpr.: šumotaťšumotiťševeliť (o jemnom zvukovom toku): hora šumí, potok šumoce, vietor ševelí lístímexpr. šušlať: voda v potoku šušlesvišťaťexpr. šústať (prenikavo): píla šústa, svištíšramotiťštrkotaťexpr.: harašiťharasiť (o hlasnejšom a nepravidelnom zvuku): myš v skrini šramotí, štrkoce, haraší


    valiť sa 1. prúdom al. valivým pohybom sa posúvať • gúľať sakotúľať saváľať sa: balvany sa valia, gúľajú, váľajú do údoliarútiť sahrnúť sa (valiť sa veľkou rýchlosťou): búrka sa rúti, hrnieexpr.: hnať sašústať: krv sa mu ženie do hlavy; dážď šústa z oblakovkniž. zastar. roniť sa: rieka sa roní

    2. p. hrnúť sa 1, 2


    vrhať 1. prudkým pohybom spôsobovať let niečoho • hádzať: vrhal, hádzal guľouexpr.: kydaťšústaťtrieskaťplieskaťcápaťtrepať: kydá, trieska všetko na kopu; cápe taniere o zemexpr.: prášiťšibať: prášil, šibal kamienky do vody; šibať bleskyzahadzovaťodhadzovať (vrhať preč, od seba): mal vo zvyku odhadzovať papiere na zemmetaťvmietaťmiesť (niečo sypké): metá, metie sneh do tvárenár. lúčať: lúčal kamienky ďaleko od seba

    2. porov. vohnať 2 3. p. rodiť 1


    šumieť vydávať al. spôsobovať zmes rozličných zvukov zlievajúcich sa do jemného a obyč. príjemného zvukového toku • expr.: šumotaťšumotiť: hora, rieka, vietor, víno šumí; mohutné vody šumocú, dážď šumotíexpr. ševeliť (slabo šumieť): tráva ševelíšušťaťšuchotaťšelestiť (pri pravidelne sa opakujúcom zvuku): lístie šuští, šuchoce; stromy šelestiapošumievať (chvíľami slabo šumieť)


Pozri výraz ŠUŠŤAŤ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV