Synonymá slova "štrk" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 34 výsledkov (1 strana)

  • hrkot vydávanie krátkych tupých zvukov pri náraze: hrkot kolies na dlažbeštrkotdrkot: štrkot, drkot zubovpoet.: hrkštrk (Hviezdoslav)klepotklopot: klepot, klopot motora, zubovštrngotcvakot (ostrejšie zvuky): štrngot pohárov, cvakot nožničiekšramot (slabšie zvuky): zobudil sa na šramotbuchothrmot (intenzívnejšie zvuky): dvere sa otvorili s buchotom; hrmot strojov


    štrk1 drobné kamienky používané na úpravu ciest al. tratí a pri príprave betónu: hrubý, drobný štrkkameniekamenčieskáliesubšt. šuter


    štrk2 p. hrkot


    strk p. tlačenica


    tlačenica zhluk tlačiacich sa ľudí: pri vlaku nastala tlačenica, predrať sa tlačenicounával (veľké nahromadenie ľudí): v obchodoch je návalhovor. stisk: v tržnici bol stiskexpr. mrvenica: strhla sa mrvenicaexpr.: mrvenisko (Skalka)motanica: stratiť sa v motaniciexpr.: trma-vrmakucapacaskrumážsocanica (Jesenská)zried. strk (Hviezdoslav)


    hrkálka 1. hrkajúca hračka pre dojčatá • štrkáč (Hviezdoslav)

    2. p. zvonec 1


    štrkáč p. hrkálka 1


    ďobať 1. udierať zobákom • ďubať: ďateľ ďobe, ďube do stromuzobaťkľuvaťkľuť: kvočka ho zobala do nohy; húsky kľuvajú, kľujú do ohradyexpr.: ďobkaťďubkaťťupkať (jemne ďobať)

    2. expr. udierať nejakým ostrým predmetom • pichaťbodať: ďobať, pichať paličkou do zemeexpr.: ďubaťďugaťexpr. zried. ťupať: ďubal sa do čela; Neďugaj, neťupaj ma lakťom!strkaťexpr. štuchať: strkal, štuchal doňho palicouexpr.: ďobkaťďubkaťťupkať (slabo udierať): nesmelo ma ďubkala po pleci


    pchať 1. tlakom dostávať niekam; tlačením plniť • strkaťtlačiť: márne pchá, strká, tlačí oblek do plného kufratisnúťtiskaťtískaťvtláčať: nasilu tisne, tíska, vtláča kočík do preplnenej električkyexpr. džgať: džgá tabak do fajkynapchávaťexpr. nadžgávať: napchávať, nadžgávať kapustu do suda, peniaze do peňaženkyvpravovaťvpratávať: vpravovať do diery otravu

    2. p. kŕmiť


    sácať prudkými pohybmi, nárazmi niekoho posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy • socať: nahnevaný sácal, socal deti von z izby; ponáhľajúci sa ľudia sácali, socali jeden do druhéhostrkať (vrážať obyč. niečím zahroteným do niekoho): strkať hokejkou do spoluhráčaštuchať (rukou, lakťom a pod. prudko vrážať a spôsobovať bolesť) • drgaťexpr.: džugaťdurkať (rukou, telom, lakťom, palicou a pod. vrážať do niekoho): Nedrgaj do mňa!; džugá, durká do suseda, nedá mu pokojnár. súrať


    strkať 1. vsúvaním, tlakom vkladať niečo niekam • zastrkovaťzasúvaťzasunovaťvsúvať: strkať, zastrkovať kľúč do dierky; strká, zasúva si pierko za klobúk; zasúvať, vsúvať meč do pošvypchať: Nepchaj ruky do stroja!vtláčaťvtískaťtískaťtiskaťtisnúťtlačiť: vtláča, vtíska tvár do vankúša; tíska, tisne chlapcovi do rúk peniaz; tisnúť, tlačiť do fajky tabakvnucovať (násilím nútiť prijať): vnucuje dieťaťu pohár teplého mliekaexpr. pichať: pichá chlapcovi do rúk pero

    2. prudkým pohybom al. nejakým (obyč. zahroteným) predmetom vrážať do niekoho, zasahovať niekoho, narážať na niekoho • expr.: strcaťstrckaťštuchaťbodať: baran nás strká, strcká rohmi; strkať, štuchať suseda do rebierdrgaťexpr.: džugaťďugaťdlbaťdurkaťdrcaťžďobaťžďuchať: drgali do nás, aby sme sa ponáhľali; chlapci sa cez hodinu jednostaj džugali, durkali, žďuchalinár.: štopaťkynkať: deti jeden druhého štopali; voly sa kynkali rohmiexpr.: ďobaťďubať (niečím ostrým): ďobe, ďube doň paličkou, aby ustúpilsocaťsácať (prudko posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy): v hneve socia, sáče syna na dvorzried. posacovať (slabo strkať): posacovať vozík k dverámpostrkávaťpostrkovaťpoštuchávať (chvíľami, občas strkať, štuchať, sácať)


    štuchať expr. lakťom, päsťou al. zahroteným predmetom vrážať do niekoho, do niečoho • expr.: džugaťžďuchaťďugaťžďobaťdlbaťdurkať: potajomky štuchal, džugal, dlbal spolužiaka do boka; Neďugaj ma!strkaťdrgaťexpr. strcať: deti strkali, drgali do seba lakťamiexpr.: ďobaťďubať (prstom, ceruzou, paličkou a pod.) • šparchať: chlapec ďobal, šparchal do psa drúčikomexpr. rýpať: rýpal do nás lakťomnár.: klmaťštopať: klmať suseda lakťom; chlapci jeden druhého štopaliexpr. poštuchávaťpostrkávať (chvíľami)


    tisnúť 1. tlakom spôsobovať, aby sa niečo k niečomu tesne priblížilo • pritískaťpritláčaťtlačiť: tisne, pritíska, pritláča, tlačí si hlavu o dverevtláčaťvtískaťpchať (dovnútra, nasilu): vtláča, vtíska, pchá mu do ruky peniazstrkať: strká do vrecka zvyšok jedlatískaťtiskať: tíska tekvicu do vody

    2. spôsobovať pevný dotyk (rukou al. inou časťou tela) • zvierať: úprimne mu tisne dlaň; pevne zviera perystláčaťstískať: stláča, stíska v ruke hračku

    3. p. tlačiť 2


    vkladať 1. umiestňovať dovnútra, medzi niečo • klásť: vkladala, kládla veci do skrine; vkladal si jedlo do ústvpravovaťpchať (vkladať tlačením): pchal knihy do taškyvsúvaťstrkaťvstrkovaťvstrkávať (vkladať posúvaním): strkať si ruku do vreckaexpr.: vpašovávaťvpašúvať (vkladať tajne, nenápadne): vpašúval peniaze do kufríkaexpr. vpratávať: vpratávala bielizeň do práčky

    2. dávať do úschovy do peňažného ústavu • ukladaťodkladaťuschovávať: vkladala, odkladala pravidelne peniaze na knižku

    3. dávať financie s cieľom dosiahnuť zisk • investovaťvynakladať: vkladal peniaze do podniku; vynakladal peniaze na výrobuexpr. vrážať


    vnucovať násilím spôsobovať, aby niekto niečo prijal, aby nejako konal • nanucovaťnatískaťvtískať: vnucoval, vtískal nám svoje názorydiktovať: reklama nám diktuje, čo si máme kúpiťprikazovaťnariaďovať (príkazmi vnucovať): nariaďujú nové opatreniakniž.: imputovaťdekrétovaťoktrojovať: oktrojovali pracovníkom nové poriadkyexpr.: pchaťstrkať: nasilu pchať, strkať niekomu odmenufraz. expr. vtĺkať/tĺcť do hlavy (niekomu niečo)


    drkotať 1. vydávať al. spôsobovať krátke tupé zvuky • hrkotaťhrkať: voz cestou drkoce, hrkoce, hrkáexpr.: drgľovaťdrgotaťdrgoliťhrgľovaťhrkľovať: drgľoval, drgotal zubami; hrgľovať zväzkom kľúčovštrkaťštrkotaťštrngaťcvakaťcvakotaťšťukať (o zvuku znejúcom ostrejšie a nepravidelne): štrkať reťazami; cvakať, šťukať zámkouklepotaťklopotať (o pravidelnom zvuku): voz na dlažbe klopotalhrmotaťhrmotiťbuchotaťlomoziť (o intenzívnom zvuku): práčka hrmoce, lomozí

    2. p. rapotať 1


    hrkotať 1. pri náraze spôsobovať al. vydávať krátky tupý a obyč. pravidelne opakovaný zvuk • drkotaťhrkaťexpr.: hrkľovaťhrgľovaťdrgľovať: voz pri ceste hrkoce, drkoce, hrkáhrčať (o stroji, motore) • klepotaťklopotať: zuby mu klepocú; voz klepoce, klopoceštrkaťštrkotaťštrngaťcvakaťcvakotať (o zvuku znejúcom ostrejšie a nepravidelne): štrká, štrngá reťazami; cvaká, cvakoce zubamišramotaťšramotiťexpr.: harašiťharasiť (pri vydávaní slabšieho zvuku): šramotil, harašil kľúčombuchotaťhrmotať (intenzívnejšie): niečo vedľa buchoce, hrmoce

    2. p. tiecť 1


    rinčať vydávať jasný, kovový (obyč. nepríjemný) zvuk; spôsobovať takýto zvuk • štrngaťštrngotaťštrkaťštrkotať: reťaze rinčali, štrngali; rinčať, štrkotať riadomexpr.: brinčaťbrinkaťbrnkaťbrnčaťbrnkotaťdrnkaťdrnčať (slabo rinčať): okná brinčali, brnkotali od nárazov vetracvendžaťcvengaťcvengotať: mince cvendžiazvoniť (vydávať zvonivý zvuk): poháre zvonili


    štrkať pri náraze tvrdých (obyč. kovových) predmetov vydávať nie veľmi intenzívne krátke tupé zvuky; spôsobovať takýto zvuk • štrkotaťhrkaťhrkotať: peniaze vo vrecku štrkajú; štrká, štrkoce s kľúčmi; v škatuľke niečo hrká; hrkotať riadomnár. expr.: žbrnkaťžbrkaťžbrnkotaťžbrkotať: vedľa čosi žbrnkocešramotaťšramotiť (o nepravidelnom zvuku): myši v komore šramocúexpr.: harašiťharasiť: kľúče v ruke harašiapoštrkávaťpoštrkovať (chvíľami slabo štrkať): kľúče vo vrecku poštrkávajú

    porov. aj štrngať


    tlačiť sa 1. tlakom si vynucovať priestor • tískať satiskať satisnúť sa: cestujúci sa bezohľadne tlačia, tískajú do vlaku; postavte sa do radu, netlačte, netisnite sanatískať sa: natíska sa medzi ostatnýchpretláčať saobyč. pejor.: pchať sadžgať sa: deti sa pretláčajú dopredu, pchajú sa, džgajú sa do lavícstrkať sa: strká sa do prvého raduexpr. titlať sa: hmla sa title pod kabátexpr. trepať sa: Netrepte sa sem!

    2. mať nedostatok priestoru • tiesniť sastískať satisnúť samiesiť saexpr. miagať sa: tlačia sa, tiesnia sa v jednej izbe; na štadióne sa tisnú tisícky ľudí; miagať sa vo vlakuexpr. dusiť sa: všetci sa dusia v jednej komore

    3. tlakom bezprostredne pôsobiť na niečo, tesne sa približovať • pritláčať sapritískať satisnúť sa: tlačiť sa, pritláčať sa k múru; pritíska sa, tisne sa k sestretúliť saprituľovať savinúť saprivíňať sa (s citom, nežne): dievča sa túli k milému; dieťa sa vinie k matke

    4. p. ponúkať sa 1


    vnucovať sa násilím si chcieť získať niečiu priazeň • vtierať savtískať sa: vnucoval sa, vtískal sa mu za spoločníkatisnúť satlačiť sadotierať sananucovať sanatískať sanatláčať sa: nanucoval sa, natláčal sa žene do priazneponúkať sanúkať sa (vnucovať sa v menšej miere): neprestajne sa im núkal za sprievodcunadbiehaťnadbehávaťnadbehovaťnadchodiťnadchádzaťnadchádzať si (vnucovať sa s bočným úmyslom): nadbiehal vedúcemu, nadchádzal si vedúceho, lebo chcel lepší plathovor. predchádzať si: chcela sa vydať, tak si ho predchádzalaexpr.: pchať sastrkať savdierať savodierať sa: pchal sa do cudzej spoločnostikraj. nabíjať sa (Vansová)


    ozvať sa 1. vydať zvuk, zvukovo sa prejaviť • zaznieťohlásiť sa: neďaleko sa ozval, ohlásil zvon; zaznel hrom, výstrelzazvučať (prejaviť sa zvučaním): zazvučal telefón; vedľa nečakane zazvučalo čembalozarezonovať (zaznieť tak, že zvuk sa preberie od iného predmetu): husle ticho zarezonovalipoozývať sa (postupne, jeden za druhým): poozývali sa údery hodín

    2. prejaviť sa slovne • ohlásiť sareagovaťzareagovať: v diskusii sa ozval, ohlásil prvý; na námietky nik ne(za)reagovalprehovoriťprevravieť: prehovoril, prevravel, až keď ho vyzvalikniž.: prerieknuťpreriecť: preriekol až po chvíliprihlásiť sa (o slovo, do diskusie) • expr.: ceknúťmuknúťštrknúťškrknúťkrknúťčuchnúťpípnuť (obyč. v zápore): bolo ticho, nik (ani) necekol, nemukol, neškrkol; deti ani nečuchli, nepíplipren. pejor. gágnuťkniž. hlesnúť: bolesť vydržal bez hlesnutiapoozývať sapoohlášať sapoohlasovať sa (postupne, jeden za druhým)

    3. prejaviť sa navonok istým spôsobom (o citoch, náladách, telesných pocitoch a pod.) • ohlásiť saprihlásiť sa: ozval sa v ňom otcovský citprebudiť sadať o sebe vedieť: bolesť sa znova ozvala, dala o sebe vedieť; prebudila sa túžba cestovaťukázať sa: ukázala sa potreba oddychuzjaviť saobjaviť sa: u chlapca sa zjavila, objavila pýchapoohlasovať sapoprihlasovať sapoprebúdzať sa (postupne, u viacerých)

    4. p. protestovať


    štrknúť 1. porov. štrkať 2. p. ozvať sa 2


    lomoz miešanina rušivých zvukov (obyč. mechanizmov, strojov) • huk: lomoz, huk z dielnehlukhukot: hukot strojovhrmotbuchot: buchot kladívštrkotšramot (menej intenzívny lomoz): štrkot, šramot kľúčov, reťazítreskplesktreskotrachot (silný lomoz): treskot, rachot pušiektrepot: trepot bubnovhrkot: hrkot nenastaveného motoraexpr.: hurhajharavarabengálhuriavklom (obyč. s primiešaním ľudských hlasov): haravaru z ulice už nepočuťdupot: dupot konírapothovor. hurt: prísť s hurtomexpr. revhovor. expr.: štabarcrámustartas: deti od rána robia štabarcsubšt.: kravál • randál


    štrkot p. hrkot


    štrkotať p. štrkať


    šušťať vydávať al. spôsobovať tichý opakovaný zvuk, aký vzniká pri vzájomnom trení ľahkých predmetov • šuchotať: hodváb šuští, šuchoce; šušťať, šuchotať bankovkamišuchoriť: holuby šuchoria krídlami, slama šuchoríšelestiť (slabo, jemne šušťať): lístie v korunách stromov šelestíšumieťexpr.: šumotaťšumotiťševeliť (o jemnom zvukovom toku): hora šumí, potok šumoce, vietor ševelí lístímexpr. šušlať: voda v potoku šušlesvišťaťexpr. šústať (prenikavo): píla šústa, svištíšramotiťštrkotaťexpr.: harašiťharasiť (o hlasnejšom a nepravidelnom zvuku): myš v skrini šramotí, štrkoce, haraší


    štrkovisko miesto, kde sa nachádza al. ťaží štrk • subšt. šutrovisko


    kamenitý, kamenistý obsahujúci kamenie, skaly • skalnatý: kamenitý, kamenistý chodník; skalnatá cestaštrkovitý: štrkovitá pláž


    štrkovitý p. kamenitý


Pozri výraz ŠTRK v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV