Synonymá slova "špic" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 34 výsledkov (1 strana)

  • hrot ostré zakončenie niečoho: hrot ceruzky, ihlyšpicašpicšpička: špica, špic lyže, veže, špička topánky; špica, špic na vianočnom stromčeku (ozdoba) • konček: konček jazykazried. hrotec


    špic, špica p. hrot


    špicatieť stávať sa špicatým, ostrým • zostrovať sazaostrovať sazahrocovať sa: nos mu špicatie; črty sa mu z(a)ostrujú, zahrocujúexpr. zried. zabrusovať sa: nos sa im priveľmi zabrusoval (Švantner)


    ostro 1. s tenkou nabrúsenou hranou, ktorou sa dá krájať, rezať a pod.; s cieľom dosiahnuť takúto hranu (op. tupo) • naostrodoostra, pís. i na ostro, do ostra: ostro, naostro nabrúsená kosa; nôž treba nabrúsiť doostra

    porov. aj ostrý 1

    2. s hrotom al. zakončením podobným hrotu; s cieľom dosiahnuť hrot (op. tupo) • špicatokončistokončitohrotitohrotisto: ostro, špicato, konči(s)to upravené konce palícnaostronašpicatonakončistonakončito, pís. i na ostro atď.: naostro, našpicato, nakonči(s)to zastrúhaná ceruzkadoostradošpicatadokončistadokončita, pís. i do ostra atď.: konce žrde treba opracovať doostra, došpicata, dokonči(s)ta

    porov. aj ostrý 2

    3. pôsobiac na zmysly veľkou silou, intenzitou a pod. • prenikavo: ostro, prenikavo pískaštipľavokorenitokorenisto: štipľavo, koreni(s)to zapácha

    porov. aj ostrý 3, 4

    4. (o zmysloch) dobre vnímajúc • výborne: ostro, výborne vidíprenikavojasne: prenikavo, jasne počuje každé šuchnutie

    5. s veľkou intenzitou • silnointenzívne: ostro, silno, intenzívne sa sústrediť na prácunaostronaplno: začali naostro, naplno trénovaťprudkorezko: prudko, rezko zaútočil na súpera

    6. vyznačujúc sa prísnosťou, rozhodnosťou, strohosťou a pod. (op. mierne, jemne) • prísneprísno: ostro, prísne sa pozrel na synapríkrostrmostrohoexpr. britko: príkro, strmo, britko nás zahriakoltvrdo: tvrdo kritizoval vládurozhodnerázneenergickyrezolútne: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť obvinenie

    porov. aj ostrý 3

    7. nápadne sa prejavujúc • výraznejasnezreteľne: stavba ostro, výrazne kontrastuje s okolím; v diaľke sa jasne, zreteľne črtajú kontúry hôročividneviditeľne: jeho slová očividne, viditeľne kontrastujú so skutkami


    špicato s ostrým zakončením (op. tupo) • došpicatanašpicato, pís. i do špicata, na špicato: špicato, došpicata, našpicato upravený koniec palicekončitokončistodokončitadokončistanakončitonakončisto, pís. i do končita atď.: konči(s)to, dokonči(s)ta, nakonči(s)to okresať žrdeostronaostro, pís. i na ostro: ostro, naostro zabrúsené konce oceľových tyčítenkonatenko, pís. i na tenko: tenko, natenko zastrúhať ceruzku

    porov. aj špicatý


    ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrenýnabrúsenývybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosazastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelkypriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatýzahrotenýprihrotenýhrotitýhrotistýkončistýkončitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrchzaostrenýzašpicatený: zaostrená, zašpicatená bradaprudkýstrmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpaniepriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamenedrsnýtvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóverpichľavýpichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrkupriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavýsilnýintenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenievysokýpišťavýpiskľavýpískavýpiskotavýhvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťalvýraznýzreteľnýzvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)

    5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavýsilnýprudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlointenzívnyveľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesťštiepavýpichavýpichľavýdriapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocitstudenýmrazivýčerstvýrezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietordráždivýkorenistýkorenitýpikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetovštipľavýpálčivýpálivýrezavýtuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močeníčpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápachpriostrý (priveľmi ostrý)

    6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľkýintenzívnysilnýprudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréningrezký: ostrý, rezký rytmuspriostrý (príliš ostrý)

    7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavýbystrývýborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum

    8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasnývýraznýzreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváreviditeľnýzrejmýdo očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrastzaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obrazživýpestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby

    9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísnystrohýpríkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika dielaútočnýpolemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorovexpr.: naostrenýnabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekohojedovatýexpr. britkýkniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutiepren.: korenistýkorenitýštipľavýkorenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámkyrezný (Rázus)priostrý (príliš ostrý)


    špicatý ktorý je zakončený špicou • zašpicatenýzahrotenýprihrotený: špicatý výstrih; nosiť špicaté, zašpicatené topánky; zahrotené, prihrotené drevené kolíkyhrotitýhrotistýkončitýkončistýostrý (op. tupý): úsmev mu odhalil hrotisté, končité, končisté, ostré zuby; končistý, ostrý nosrohatýrohovitýrožkatý (majúci tvar rožkov): na kmeni sa objavili rohaté, rožkaté výrastky; rohovitý útvarstrechovitý (majúci podobu strechy): strechovitý vrch


    špiceľ p. vyzvedač, udavač


    udavač kto niekoho udáva, obyč. so zištným zámerom • donášač: stať sa udavačom, donášačomkonfident (donášač polície): tajný konfidentkniž. denuncianthovor. pejor. špiceľkniž. zastar. sykofantpren. pejor. kopovsubšt. bonzák


    vyzvedač kto sa usiluje získať tajné údaje, obyč. v inom štáte • špiónagent: medzinárodný vyzvedač; odhaliť cudzích špiónov, agentovšpehsliedičexpr. špehúň (kto špehuje, sliedi): od včera ho sleduje akýsi špeh; policajní sliedičihovor. pejor. špiceľpejor. kopovslang. očkokniž. zvedzastar. špehár (Dobšinský)zried. výzvedník (Jégé)


    spichnúť p. urobiť 2


    urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviťvykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus prácezriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načaskniž. učiniť: učiniť niekomu radosťzložiť (o nejakom úkone): zložiť sľubabsolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuťzmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dvahovor. expr.: vystrúhaťvystruhnúťstruhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasuexpr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dvahovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhnemeporobiťpovykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba

    2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviťzriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účesvyrobiťvyhotoviťzhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiekzostaviťzostrojiťskonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadlapripraviťprichystaťprihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľhovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolískuexpr.: skŕpaťznôtiťznevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obedobyč. pejor.: zmastiťspichnúťzlepiťpozliepaťstrepaťzlátaťzbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľusubšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliťzosmoliťvypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť veršhovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program?vytvoriťutvoriť: vytvoriť, utvoriť si názorvybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihriskozastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obedzastar. vystanoviť (Kukučín)

    3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviťzriedkavejšie zrobiťkniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom

    4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviťnaložiťzriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôlepodniknúť: nepodnikol v tej veci celkom ničpočať sipočať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať

    5. p. spôsobiť


    ušiť šitím zhotoviť: dať si ušiť kabáthovor. expr. spichnúť (rýchlo a obyč. povrchne): šaty spichne za deňsubšt. zbodnúť: narýchlo si niečo zbodnem na sebapošiť (postupne viac vecí): nekupuje hotové, deťom všetko pošije sama


    zhotoviť obyč. ručnou, remeselnou prácou odborne urobiť • vyhotoviť: zhotoviť, vyhotoviť chýbajúci dielecvypracovať: vypracovať vrecká na suknihovor.: zmajstrovaťvymajstrovaťzmuštrovaťvymuštrovať: zmajstrovať synovi hračku z dreva; všeličo vie zmuštrovaťzostaviťzostrojiťskonštruovať (z častí celok obyč. technickej povahy): zostaviť, zostrojiť prototyp; skonštruovať projekthovor. expr.: znôtiťzbúchaťsklepať (rýchlo a obyč. povrchne): znôtiť obed; sklepať stolčekhovor.: spichnúťskŕpať (rýchlo urobiť, ušiť): skŕpať, spichnúť blúzuexpr.: znevoliťzlepiťulepiťusmoliť (s námahou zhotoviť) • zhlobiťstĺcť (zbiť z dosák): zhlobiť kárusubšt. zbodnúť • postĺkaťpozhlábať (postupne)

    p. aj urobiť


    nálada 1. celkový psychický stav: mať smutnú náladurozpoloženie: byť v nedobrom rozpoloženívôľa: je celkom bez vôleduch: nestrácať pokojného duchahovor. myseľ: mať veselú myseľkniž. naladenie: rozmarné naladenie (Timrava)

    2. kladné psychické rozpoloženie • dobrá vôľa: stratiť náladu, dobrú vôľuveselosťrozjarenosť: od rána ho neopúšťa veselosť, rozjarenosťexpr. špička (dobrá nálada vyvolaná alkoholom): mať špičku

    3. celkový stav, okolnosti, v ktorých niekto žije, niečo sa deje: atmosféra, ovzdušie: priateľská nálada, atmosféra, priateľské ovzdušiepomery: vládli tam príjemné pomeryprostredie: dobré rodinné prostrediepostoj: postoj verejnosti

    4. p. ráz


    násadec odb. predmet, ktorý sa dá nasadiť na iný predmet • nástavecšpička (násadec na cigarety)


    odborník kto sa dobre vyzná v istom odbore, kto vyniká zručnosťou, invenciou v nejakej činnosti • majsterznalec: bol odborníkom, znalcom v literatúre, hudbe; byť majstrom štetca, pera; zavolať si do domu odborníka, majstraprofesionál (kto robí niečo z povolania; op. amatér): na výrobku vidieť prácu profesionálašpecialista (odborník v užšom odbore): špecialista na operácie srdcahovor. expr.: macherfachman (dobrý odborník; op. fušer) • expert (odborník ako poradca): súdny experthovor.: kapacitašpičkajednotkahovor. expr. eso (vynikajúci odborník): v ovládaní počítačov bol kapacita, esopren. expr.: kanónkaliber (kto v niečom vyniká) • hovor. suverén (kto sa vo svojom odbore suverénne vyzná) • autorita (uznávaný odborník): v jazykovede je autoritouzastar. znateľ (Štúr)iron. umelec: takého umelca sme tu nepotrebovali


    opitosť stav opitého človeka • opojenie: v opitosti, v opojení nevedel, čo robízried. opilstvozastar. opilosťexpr. špička (stav miernej opitosti) • expr.: ochmeľožratosťotrúlenosťotrtúlenosťotrundženosťhovor. expr. al. žart. opica: vyspať sa z opicežart. vrtuľa (vyšší stupeň opitosti)


    profesionál kto vykonáva istú činnosť na základe odborného vzdelania (op. amatér) • odborník: to zvládne iba profesionál, odborníkznalec: poradiť sa so znalcomšpecialistaexpert: súdny expertmajster (kto sa dobre vyzná v istom odbore): majster slovahovor. špička (vynikajúci odborník): svetová špička vo fyzikeautorita (uznávaný odborník): odvolať sa na autorituhovor. kapacita: je v odbore kapacitaexpr. suverénexpr.: kaliberkanón: byť v matematike kanónexpr. veličinahovor. expr. eso: vedecké esohovor. expr. fachmanhovor. expr. macher: je to skúsený macherzastar. znateľ (Záborský)slang. profík: hokejoví profíci

    p. aj znalec


    špička 1. p. hrot 2. p. násadec 3. p. tanečnica 2 4. p. odborník, znalec 5. p. nálada 2, profesionál


    tanečnica 1. žena, ktorá profesionálne tancuje • baletka (tanečnica v balete) • balerína (sólová baletka) • primabalerína (prvá tanečnica v balete) • bajadéra (orientálna tanečnica) • gejša (tanečnica v japonských zábavných podnikoch)

    2. drobná jedlá huba s tenkým hlúbikom • hovor. špička


    znalec kto sa v niečom dokonale vyzná: znalec histórie, znalec vínaodborníkšpecialista (človek vyškolený v istom odbore): poradiť sa s odborníkom; pripravovať špecialistovexpert (odborný znalec): súdny expertmajster: majster slova, majster na autášpička (vynikajúci odborník): svetová špička v ekonómiiautorita (uznávaný odborník): odvolať sa na autorituhovor. kapacita: primár našej nemocnice je kapacitahovor. jednotkaexpr. suverén: vo svojom odbore je suverénexpr.: kanónkaliber: byť vo fyzike kanónexpr. veličinahovor. expr. eso: vedecké esohovor. expr. fachmanhovor. expr. macher: to je skúsený macherzastar. znateľ (Záborský)slang. klasa


    dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

    2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

    3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

    4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

    5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


    maximálny ktorý dosahuje hornú (možnú) hranicu istej hodnoty, miery a pod. (op. minimálny) • najväčšínajvyšší: vedci zhromaždili maximálny, najväčší, najvyšší počet údajov; auto dosahuje najväčšiu, najvyššiu rýchlosť 160 km za hodinunajrozsiahlejší: je to doteraz najrozsiahlejší programmaximalistický (prekračujúci únosnú mieru): mať maximalistické požiadavky na žiakovúplnýabsolútny (ktorý má plnú al. neobmedzenú mieru): maximálne, úplné využitie rezerv; žiadal od nej úplnú, absolútnu poslušnosťkrajnývrcholnýhraničnýlimitnýlimitovýprahovýstropnýstropovýmedznýšpičkový (ktorý je neprekonaný, neprekonateľný): krajné napätie; vrcholné, limitné, limitové, hraničné hodnoty, ktoré sú ešte prípustné; prahová, stropná, stropová intenzita počuteľného zvuku; krajné, medzné vypätie síl; vrcholný, špičkový výkon športovcazvrchovaný (vyskytujúci sa vo zvlášť veľkom množstve a pod.): zvrchovaná miera šťastia


    špičkový p. maximálny, vynikajúci 1, dobrý 2, 3


    vrcholový smerujúci k najvyšším výkonom • špičkový: vrcholový, špičkový šport


    vynikajúci 1. ktorý vyniká kvalitou, vlastnosťami, výkonom a pod. • znamenitývýborný: vynikajúci, znamenitý lekár; vynikajúci, výborný výrobokskvelý: skvelé víno, skvelý príklad dobrosrdečnostiprvotriedny: podávali tam prvotriedne jedládokonalý: dokonalý obrazzávideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodnú manželkubezchybný (ktorý je bez chýb): podať bezchybný výkonveľkolepý: veľkolepé stavebné dielovysokoakostnývysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľšpičkový: vyrábať špičkové prístrojejedinečný: je to jedinečný učiteľkniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec operykniž. eminentný: eminentný žiakzastar. vynikavý (Kukučín)geniálny (ako vytvorený géniom) • kniž. fenomenálny: geniálna, fenomenálna hudbabrilantnýbravúrny: brilantná, bravúrna hra na klavírikniž.: famóznyfulminantný: famózna obžalobná rečelitný (najlepší): elitní umelcineprekonateľnýnezdolateľný (ktorý nemožno prekonať, zdolať): ako kuchárka je neprekonateľná, nezdolateľnáobdivuhodnýpozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podať obdivuhodný, pozoruhodný výkonmajstrovský: majstrovské ovládanie loptyohromný: je to ohromný odborníkexpr.: krásnypeknýnádherný: krásne, pekné, nádherné výsledkyslávny: slávny činveľký: veľký spisovateľoslnivýoslňujúciočarujúcikniž. okúzľujúci (pôsobiaci silným dojmom): oslnivý, očarujúci herecký výkonexpr.: kráľovskýbožský: kráľovský, božský nápojexpr. kapitálny: podaril sa mi kapitálny úlovoksvetoznámyhovor. svetový: svetoznámy, svetový chirurghovor. expr. fantastický: fantastická hudbaexpr. úžasný: bol to úžasný človekexpr. kolosálny: objavil som kolosálne riešenieexpr. rozprávkovýhovor. expr. báječný: rozprávkové počasie, videl som báječný filmexpr. skvostný: má skvostnú manželkuexpr. hrdý: je to hrdá stavbahovor.: prímatip-topsuper: príma zápas, tip-top šaty; ten kabát je supersubšt.: bezvadný • bezva • bohovský • hovädský • hovadský

    p. aj vyberaný 2, vzorný

    2. p. významný 2


    sledovať 1. ísť, pohybovať sa za niekým, niečím • nasledovať: psík sleduje, nasleduje chlapca na každom kroku; tajne sledoval, nasledoval ženu až po domfraz. visieť niekomu na pätách: nemôže sa sama nikde pohnúť, dieťa jej stále visí na pätáchšpehovaťsliediťhovor. pejor. špicľovať (sledovať s cieľom zistiť niečo o niekom, niečom): dávajme si pozor, lebo nás špehujú, špicľujú; stále sliedi za učiteľomstopovať (nepozorovane sledovať): stopuje líšku až po jej úkryt

    2. sprevádzať svojou pozornosťou, záujmom • venovať pozornosť: sleduje všetko, čo sa okolo neho robí; venovať pozornosť športu, súčasnému výtvarnému umeniupozorovať (sústredene sledovať): pozoruje, či sa stav pacienta zlepšujevšímať si (prejavovať záujem): v poslednom čase si bližšie všíma dochádzku na pracoviskufraz.: nespustiť z očí niekoho/niečonespustiť oči z niekoho/niečoho (ustavične sledovať)

    3. p. orientovať sa 2 4. p. zachovať 2


    sliediť usilovne, s veľkým záujmom a obyč. potajomky hľadať niečo, niekoho • pátrať: sliedia, pátrajú, kde sa zločinec ukrylexpr. snoriť: snoriť po koristi; snorí za výhodnou kúpoustriehnuťčíhať (vyčkávaním): striehne, číha, kde by čo najvýhodnejšie niečo dostalšpehovaťhovor. špiónovaťhovor. pejor. špicľovať (sledovať niekoho, niečo obyč. s cieľom zistiť niečo zatajované): špehuje svoju ženu; dal sa na špiónovanie, špicľovaniezastar. šľakovať (Kalinčiak)stopovať (nepozorovane ísť po stopách): stopuje medveďaexpr.: ňuchaťňuchtiťňúraťnúrať (zvedavo zisťovať, pátrať po niečom): ňuchá, ňuchtí, ňúra po dome, čo by si vzalexpr. poľovať: poľovali na vzbúrencovhovor. pásť: pasie za dievčatamihovor. expr.: štáraťlašovať: štára po kútoch, po záhradevetriť (pátrať čuchom; o zvieratách): pes vetrí na všetky stranyjastriť (pátrať očami): sliedi, jastrí, čo by si mohol uchmatnúť


    špicľovať p. sliediť


    vyzvedať sa otázkami nástojčivo zisťovať • vyzvedaťvypytovať sa: vyzvedá (sa), vypytuje sa, ale nič sa nedozvieprezvedať saprezviedať sadopytovať sadozvedať sahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa: dopytuje sa, dovedúva sa na celú rodinuhovor. expr. zried. zvedačiťbyť zvedavý: zvedačí po novotách, je zvedavý na novotyhovor. expr.: vyťahovaťťahať rozumy (z niekoho, od niekoho): celý večer z neho vyťahovala, čo sa vlastne stalo; ťahali z nás rozumy, ako pokračovaťsliediťpátraťexpr. snoriť (tajne sa vyzvedať) • špehovaťhovor. špiónovaťhovor. pejor. špicľovať (zisťovať niečo zatajované): špehuje, špicľuje v nepriateľskom táboremámiťlákať: mámia, lákajú od nás tajné informáciepýtať saspytovať saopytovať sa (otázkami zisťovať): zvedavo sa pýta, spytuje, čo sa v jeho neprítomnosti prihodilo


    špicľovstvo p. špionáž


    špionáž výzvedná činnosť • vyzvedačstvo: hospodárska špionáž, robiť špionáž, byť odsúdený za špionáž, vyzvedačstvošpiónstvosliedičstvoexpr. špehúnstvohovor. pejor. špicľovstvohovor. špehy


    udavačstvo udávanie niekoho, obyč. so zištným zámerom • donášačstvokonfidentstvokniž. denunciáciahovor. pejor. špicľovstvosubšt. bonzáctvo


Pozri výraz ŠPIC v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV