Synonymá slova "špás" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 40 výsledkov (1 strana)

  • špás p. žart, zábava 1


    žart slovný výrok al. čin majúci za cieľ vyvolať veselosť • vtip: podarený, slabý žart, vtip; vystrájať, robiť žarty, vtipyanekdota (krátky príbeh so žartovnou pointou) • hovor.: fórfrk: vždy povie dajaký fór, frksubšt.: hec • šplech • hovor. zastar. vichovor.: fígeľfigliarstvopletkašpásexpr. huncútstvopestvošibalstvohovor. beťárstvo (obyč. žartovný skutok): chlapci vyvádzajú fígle, špásy, beťárstvahovor. expr.: psinakanada: poviem vám psinu, kanadu; s chlapcami bola psina, kanadahrub. prčasubšt. švanda • subšt. a vulg. sranda • expr. estrádahumor: všetko obrátiť na estrádu; robia si z neho humorsmiechoty: robí si z nás smiechotypobaveniezábava: som im len na pobavenie, zábavunezbedanezdobaneplechasamopašlapajstvo (žartovný kúsok s negatívnymi následkami) • zried. smiech: robiť si smiechyhovor. recesia (žart zo samopaše, žart založený na protikonvenčnosti) • hovor. apríl (žart na 1. apríla): urobiť si z niekoho apríl


    spása p. záchrana 2


    záchrana 1. zabránenie smrti, zničeniu: záchrana topiaceho sa; záchrana oblasti ohrozenej infekcioukniž. záchova: záchova života (Figuli)

    2. vyslobodenie z ťažkého položenia: záchranu videl v útekuspása: hľadať u niekoho spásuvykúpenie: smrť bola preňho vykúpenímpomoc: prísť niekomu na pomochovor. rata: volať na ratu


    pomôcť 1. prispieť pomocou • poskytnúť pomoc: pomôcť, poskytnúť pomoc zranenému; pomôcť, poskytnúť pomoc finančne, radou, hmotnenapomôcť (niekoho, niečo; obyč. trocha pomôcť): napomohli rodinu, keď bola v núdzi; napomôcť spravodlivú veczastaráv. spomôcť: spomohli si samivypomôcť (obyč. hmotne al. príležitostnou pomocou): pri stavbe mu vypomohol bratdopomôcť (prispieť istým dielom k získaniu niečoho): dopomôcť k bohatstvu, k funkciifraz.: postaviť na nohypodať pomocnú ruku: mladú rodinu postavilo na nohy dedičstvo; v núdzi treba podať pomocnú rukupodporiť (poskytnúť obyč. finančnú pomoc): podporil chlapca na štúdiáchhovor. podržať (stať sa oporou niekomu): v nešťastí ho podržali priateliaexpr. spasiť: tých pár korún nás nespasíhovor. byť nápomocný: otcovi sú v podnikaní nápomocní synoviasubšt. helfnúť: ak chceš, helfnem tihovor.: zratovaťzaratovať: Kto nás z(a)ratuje v núdzi?umožniť (dať možnosť na niečo): otcove peniaze mu umožnili doštudovaťasistovať (nedok.; pomáhať ako pomocník): asistovať pri operácii, pri kúpe niečohopren. miništrovať (nedok.; obyč. horlivo pomáhať)

    2. spôsobiť zlepšenie (op. poškodiť) • prospieť: kúpele jej pomohli, prospelizapôsobiťzaúčinkovať (kladným spôsobom): liečenie napokon zapôsobilo, zaúčinkovaloosožiť (nedok.) • byť na osoh/na úžitok: vymýšľa, čo by bolo dieťaťu na osoh, na úžitokfraz. ísť/byť k duhu: možno to chorému pôjde k duhu

    3. p. pripraviť 3, zbaviť1


    spasiť 1. p. zachrániť 2. p. pomôcť 1 3. p. zabiť 1


    zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiťpripraviť o životvziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal životzavraždiťexpr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo svetaposlať na druhý/onen svethovor. expr.: odpraviťodpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerouexpr.: zmárniťodmárniť: kráľ ho dal zmárniťzlikvidovaťodstrániťsubšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániťlynčovaťzlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochovexpr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudískoliťsklátiťkniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmuhovor. expr.: spasiťpoložiť: vlka spasil, položil jediným výstrelomzahubiťexpr.: zahlušiťzachloštiťzadegviťzagniaviťzahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovaťpozabíjaťpohlušiťpobiťpomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbalidobiťdoraziť: dobiť divú zvervoj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezaťpodrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklaťzapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiťuškrtiťzadláviťzahrdúsiťzadusiťzadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriťumučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinnýchpomárniťexpr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

    2. tlačením vraziť niekam • zatĺcťvbiťvtĺcťzahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do stenyzried. zarúbiť (Tajovský)zaraziťzapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zemepozatĺkaťpozarážaťpovtĺkaťpozabíjať (postupne)

    3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2


    zachrániť zabrániť zničeniu, zachovať pred skazou, smrťou: ťažko raneného sa už nepodarilo zachrániťhovor.: ratovaťzaratovaťzratovaťoratovať: z(a)ratoval mi život; oratovali nás pred najhoršímkniž. al. expr. spasiť (vyslobodiť z ťažkého položenia): už ťa nič nespasíuchrániťochrániť (odvrátiť od niekoho dačo zlé): uchrániť, ochrániť svoju povesť pred klebetníkmipomôcť (obyč. v zápore): nič mu nepomôže, nič ho nezachránivyslobodiťhovor. vytrhnúť (z niečoho): vyslobodiť, vytrhnúť z nešťastia


    spasiteľ p. záchranca, vysloboditeľ


    vysloboditeľ kto sa zaslúžil o vyslobodenie • osloboditeľ: vysloboditeľ, osloboditeľ národovkniž.: vykupiteľspasiteľ (kto prináša vykúpenie, spásu; náb. o Kristovi): stal sa vykupiteľom zajatcov; náb. Vykupiteľ, Spasiteľ svetakniž.: liberátormesiáš

    p. aj záchranca


    záchranca kto niekoho, niečo zachránil, zachraňuje: záchranca života, národaosloboditeľvysloboditeľ (kto niekoho oslobodil, vyslobodil): osloboditeľ, vysloboditeľ národovkniž.: vykupiteľspasiteľ: si mojím vykupiteľom; stal sa spasiteľom chudobnýchzáchranár (odborník na zachraňovanie): záchranári v bani


    spásny ktorý prináša spásu, záchranu, pomoc • spasiteľnýkniž. spásonosný: spásna, spasiteľná myšlienka; dostať spásny, spásonosný nápad; sucho prerušil spásonosný dážďzáchranný: bije záchranná hodinaspasiteľskývykupiteľský (prinášajúci vykúpenie; obyč. v náboženskom zmysle): spasiteľské, vykupiteľské dielo


    záchranný 1. určený na záchranu • zachraňovací: záchranné, zachraňovacie práce

    2. ktorý prináša záchranu, pomoc, spásu • spásny: záchranná, spásna hodinaspasiteľnýkniž. spásonosný: spasiteľná, spásonosná myšlienkaspasiteľskývykupiteľský (ktorý prináša vykúpenie): spasiteľské, vykupiteľské dielo


    spasiteľný, spasiteľský p. spásny


    pokaziť sa 1. zmeniť sa na horšie, menej hodnotné • skaziť sapoškodiť sa: výťah sa pokazil, poškodil; počasie sa pokazilo, skazilozničiť saznivočiť saporúchať sa: stroj sa porúchalpolámať sa (pokaziť sa lámaním): mechanizmus sa polámalexpr. pobabrať sa: robila do večera a nakoniec sa to všetko pobabralohovor. expr.: popsuť sazopsuť sa: výroba sa zopsulaniž. hovor.: poondieť sapoondiať sahrub.: pokašlať sapokašľať savulg. posrať sa (o potravinách, tovare a pod.) • fraz.: vziať skazupodľahnúť skazeprísť navnivoč: ovocie rýchlo vezme skazu, rýchlo príde navnivočpotuchnúťzatuchnúťstuchnúťvyprieť (vplyvom vlhka a plesne): múka v sklade potuchla, obilie v mokrote vyprelopreležať sa (dlhým ležaním sa znehodnotiť): látka sa preležala a rozpadla sazažltnúť: olej po čase zažltne

    2. mravne, charakterom a pod. sa zmeniť na horšie • spustiť saskaziť sa: dievča sa v meste pokazí, spustí, skazíupadnúť (mravne) • hovor. expr.: zhumpľovať sazlumpáčiť sazlumpovať saspanghartiť sazopsuť sapopsuť sazopsiť saspodliť saspodlieť: v zlej spoločnosti sa mladí rýchlo zlumpáčili, zopsulivulg. skurviť sa (o žene) • expr.: zoplaniť sa (Vajanský)splaniť sasplanieť: svet splanelexpr.: spľuhavieťspľundravieťexpr. zried.: spľuhačiť saspaskudiť sa: bez matky sa deti spľuhačiapren. pejor.: zgrmančiť sazgrmaniť saexpr. zried. skoprdačiť sa


    spaskudiť sa p. pokaziť sa 2


    spustiť sa 1. dostať sa dolu nižšie, obyč. z vlastnej vôle • klesnúť: spustil sa na lane do šachty; lietadlo sa spustilo, kleslo veľmi nízkozniesť sa (pomaly): vtáky sa zniesli nad mestozosadnúť (o niečom lietajúcom): vetroň mäkko zosadolzostúpiťzísť (obyč. chôdzou): zostúpili, zišli z vŕška opačnou stranou; zostúpil, zišiel z rebríkapospúšťať sa (postupne; o viacerých veciach al. osobách)

    2. začať tiecť, padať • pustiť sa: (s)pustil sa lejak; (s)pustila sa mi krv z nosazried. zliať sa (o daždi): podvečer sa zlial lejakzadaždiť sazaslotiť sa (o dlhotrvajúcom daždi): neos. od nedele sa zadaždilo

    3. hovor. mravne sa pokaziť; prestať sa o seba starať z psychickej i fyzickej stránky • upadnúťzanedbať saopustiť sa: v meste sa dievča spustilo, upadlo; začal piť, celkom sa spustil, zanedbal, opustilspustnúťpejor.: spľundravieťspľuhavieťspľuhačiť sa: mládenec v zlej spoločnosti spľuhavel, spľuhačil sanár. skoprdačiť sa (Urbánek)hrub.: spanghartiť saspankhartiť sazried. spaskudiť sahovor. expr.: zlumpovať sazlumpáčiť sazopsuť sapopsuť sa

    4. porov. spoliehať sa 5. p. zanechať 2, odrieknuť sa


    zvrhnúť sa 1. zmeniť sa na horšie al. na svoj opak; stratiť svoju hodnotu • obrátiť sa: rodinná slávnosť sa zvrhla, obrátila na vzájomné urážanie; zápas sa zvrhol na bitkudegenerovať (podľahnúť úpadku): morálka takýmto spôsobom degeneruje

    2. stať sa zvrhlým, zvráteným, nemorálnym • skaziť sapokaziť sa: po odchode z domu sa celkom zvrhol, skazil, pokazilspustiť sa: dievča sa v zlej spoločnosti spustilohovor. expr.: zopsuť sapopsuť saspľuhavieťspľuhačiť saspľundravieť: bojí sa o deti, že sa jej vo svete zopsujú, spľuhačiaexpr. zried. spaskudiť sahovor. expr.: zhumpľovať sazlumpáčiť saskoprdačiť sa: začal piť, celkom sa zlumpáčilhrub.: spanghartiť saspankhartiť sa


    spásonosný p. spásny


    špásovať p. žartovať 1


    žartovať 1. hovoriť al. robiť niečo, čo vzbudzuje veselosť, zábavu, čo pôsobí humorne • robiť žarty: rád s deťmi žartuje, robí s deťmi žarty; o vážnych veciach nežartujvtipkovaťrobiť vtipy (najmä slovne): vtipkuje, robí vtipy na cudzí účethovor.: vtipkáriťšpásovať: vtipkária, špásujú o všetkomhovor. zastar. vicovať (Timrava)hovor. figľovať (vzbudzovať veselosť najmä veselými kúskami) • hovor. zastaráv. furtáčiťsubšt. švandovať • subšt. a vulg. srandovať (najmä slovne) • expr. laškovať (robiť samopašné kúsky, slovné hračky a pod.): mladí laškujúprekárať (dobromyseľne podpichovať): chlapci prekárajú spolužiačkyuťahovať sinár. fačkovať (žartovať s iróniou): fačkovať s ľuďmi (Kukučín)expr. frčkovať (dávať niekomu frčky) (Kalinčiak)

    2. (obyč. v zápore) ľahkomyseľne zaobchádzať s niečím • zahrávať sazahrávať sipohrávať sa: s ohňom sa nežartuje, s ohňom sa netreba zahrávať, pohrávaťbrať naľahko: svoje poverenie nesmieš brať naľahko, s poverením nežartuj


    špásovne p. žartovne, porov. aj zábavný, smiešny


    žartovne veselým, žartovným spôsobom, zo žartu, nie vážne (op. vážne) • žartom: žartovne, žartom prehodil pár slovvtipnehumornehumoristicky: vtipne, humorne, humoristicky spracovaná témaprekáravo: prekáravo sa prihovoril dievčaťufigliarskyšibalskyexpr.: huncútskyfurtácky: figliarsky, šibalsky odpovedala na jeho ponuku; huncútsky, furtácky mu položil niekoľko otázokhovor. špásovneexpr. laškovne: špásovne, laškovne hovoriť o svojich kúskochnár.: podkúšavoprehárčavosubšt. švandovne • subšt. a vulg. srandovne

    porov. aj žartovný 1


    špásovník p. vtipkár, zabávač


    vtipkár kto rád vtipkuje • figliaršibal: vtipkár, figliar, šibal od kostižartovník (Jesenská)humoristahovor. beťár: to je veľký beťárhovor. komik: komik spoločnostihovor.: špásovníkrecesistahovor. pejor. pofaexpr.: huncútfurtákpotmehúdexpr. zried.: smieško (Tatarka)smiechotár (Dobšinský)


    zabávač človek, ktorý sa pričiňuje o zábavu iným: sused bol dobrý zabávačzábavníkzried. zábavkár (Timrava)veselko (Zechenter)hovor. expr.: komediantšpásovníksubšt. šoumen


    smiešny 1. ktorý vyvoláva smiech • komický (op. tragický): smiešna, komická situácia; v rozčúlení vyzeral veľmi smiešny, komickýžartovnýzábavnýhovor. špásovný: žartovný, zábavný programhumornývtipný (prekypujúci humorom, vtipom): nasleduje známa humorná, vtipná scénagrotesknýbizarný (ktorý má v sebe prekvapujúce a zároveň smiešne prvky): vyrozprával svoj groteskný, bizarný príbeh; bola známou bizarnou figúrkouburlesknýtragikomickýfraškovýfraškovitý (hrubo žartovný, smiešny a vážny zároveň): burleskný, fraškovitý dejkarikatúrny (ako z karikatúry): karikatúrny zjavexpr. podarený: nosila podarené klobúky s kvetmisubšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný • slang. rehotnýexpr. smiešnučký (veľmi smiešny)

    2. p. malý 1, bezvýznamný


    špásovný p. zábavný 1, smiešny 1


    veselý 1. ktorý je naplnený radosťou, optimizmom, chuťou žartovať a pod.; svedčiaci o tom (op. smutný): vrátil sa domov veselý; mala také veselé očinatešenýnaradovanýnaradostenýnaradostnený (pociťujúci radosť): deti boli z výletu natešené, naradostenéšťastný (ktorý je plný šťastia): šťastná matka; pozerať sa veselými, šťastnými očamirozradostenýrozradostnenýrozradovaný: krik rozradostnených, rozradovaných školákovuradostenýuradostnenýuradovaný: ozval sa veselý, uradostený smiechrozveselenýpotešený: rozveselení diváci; starý otec ostal po návšteve potešenýradostný (op. nešťastný): radostný výraz tváreuveličenýblažený: návratom syna bola uveličená, blaženározjarenýbujarýrozihranýrozmarný: rozjarení svadobčania; bujarý, rozmarný smiechexpr. zried. rozpachtenýhovor. rozgurážený: rozgurážené publikumrozjasnenýrozžiarený: rozjasnené, rozžiarené detské očirozjasaný: rozjasaný pohľadjasný: jasná tvárživý: živá zábavausmievavý (ktorý sa často usmieva): milý, usmievavý človekusmiaty (ktorý sa usmieva): usmiate dieťavysmiatyexpr.: rozchichotanývychichotaný: vysmiate, vychichotané dievčaúsmevný: úsmevná tvárbodrý: bodrá náladaexpr. preveselý (veľmi veselý)

    p. aj naradovaný

    2. ktorý spôsobuje, prináša veselosť, radosť (op. smutný): zabával spoločnosť veselým rozprávanímvtipnýžartovný: vtipná, žartovná poznámkahumornýhumoristickýkomický: vznikla humorná, komická situácia; humoristický príbehsmiešny (vyvolávajúci smiech): smiešna historkaúsmevný (vyvolávajúci úsmev): stala sa nám úsmevná príhodaexpr. podarený: je to podarená figúrahuncútsky: huncútsky chlapechovor. špásovný: rozprával špásovné udalosti z vojenčinysubšt.: švandovný • subšt. a vulg. srandovný • neskl. prča: je to prča chlappestrýhýrivý (o farbe)

    p. aj vtipný 2


    zábavný 1. ktorý vyvoláva al. má vyvolávať dobrú náladu • veselý: je to zábavný, veselý človeksmiešny: rozpráva smiešne historkyrozmarnýúsmevnýrozveseľujúcihovor.: špásovnýlaškovný: sledovali rozmarný, úsmevný príbehbezstarostný: viedli bezstarostný životľahkýsalónny (op. vážny): večer ľahkej hudby; salónna skladbahumoristický: humoristický časopisestrádnykabaretnýrevuálny (o programe): večery vypĺňal estrádny programkniž. fidélny

    p. aj smiešny

    2. p. zaujímavý


    žartovný 1. obsahujúci žarty a vzbudzujúci veselosť • veselýhumorný: rozprával žartovné, veselé, humorné zážitkyvtipný (duchaplne žartovný): vtipné poznámkyrozmarnýúsmevnýzábavný (ktorý vyvoláva dobrú náladu): rozmarné poviedky; zábavné čítanieanekdotický (žartovný a krátky): anekdotický príbehhumoristický (obsahujúci humor): humoristický časopisrecesistickýrecesijný (provokatívne, vyzývavo žartovný) • figliarskyšibalskýexpr. huncútskyhovor. beťársky: vyviedol figliarsky, beťársky kúsokkomickýsmiešny (vzbudzujúci smiech): komické, smiešne maskyburlesknýfraškovitý (hrubo žartovný): burleskné predstavenieprekáravý (žartovne podpichovačný): prekáravé slovázried. žartovlivý (Hviezdoslav)subšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný

    2. (o človeku) ktorý rád žartuje • veselý: je to veselý, žartovný pánhumornývtipný: humorný, vtipný človekfigliarskyšibalskýexpr. huncútskyhovor. beťársky (ktorý rád robí fígle, huncútstva): môj starký bol figliarsky, beťársky človekrozmarnýúsmevnýzábavný (ktorý vyvoláva dobrú náladu): veľmi úsmevná, zábavná spoločnosťhovor. špásovný: špásovné dievčasubšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný


    spásť 1. pasením spotrebovať al. pasením zbaviť porastu • vypásť: spásť, vypásť trávu; kravy spásli, vypásli lúkupospásaťpovypásať (postupne, na viacerých miestach)

    2. p. zjesť


    zjesť požuť a prehltnúť potravu; ústami prijať do žalúdka: na obed zjedol málopožiť (zjesť al. vypiť): tabletku treba požiť pred jedlomskonzumovaťstroviť (zjesť al. vypiť, obyč. o viacerých ľuďoch al. o množstve potravy): na hostine sa skonzumovali, strovili, zjedli všetky chlebíčkyexpr. zjemn.: spapaťspapkaťzhamkať: spapkajte koláče, kým sú čerstvézožrať (o zvieratách, hrub. i o ľuďoch): pes zožral klobásu; niekto mi zožral celú desiatuvyžrať (všetko zožrať) • užiť (obyč. liek): liek treba užiť pred spaním; susedka odkázala, aby sme zabíjačku užili v dobromvyjesť (všetko zjesť): vyjesť kašu z tanieraexpr.: sprataťuprataťzmastiťzlupnúťzlupkaťzlopnúťspakovaťspásťsprášiťzmiesťzmietnuť (s chuťou zjesť, obyč. veľa al. všetko): spratať, zmastiť, sprášiť za misu halušiekhovor. expr., obyč. pejor.: sfakliťsťapnúťskotiťzošrotovaťzmydliť (rýchlo al. všetko zjesť) • vsúkať (do seba): vsúkal do seba dva krajcehovor. expr. sfutrovaťexpr.: zhltnúťzhltaťspahltiťschamtaťschlamtať (hltavo, hlučne zjesť) • expr.: vysrkaťvychlípaťvysŕkať (chlípaním i sŕkaním zjesť): vychlípať polievkuexpr.: zlízaťvylízaťzliznúť (zjesť obyč. lízaním): zlízal všetku šľahačkusubšt.: spucovať • zbodnúť: spucoval všetko, nič nenechalexpr.: schrúmaťschrumkaťschrumnúťschrupnúťschrúpať (obyč. niečo krehké, tvrdé): schrúmať, schrupnúť pečivo, jablkovziať si niečo do úst (trocha niečoho zjesť) • pojesťexpr.: poprataťpohltaťvyhltaťpochrúmaťpochrúpaťpochrumkaťzjemn.: popapaťpopapkaťhrub. požrať (postupne všetko al. väčšie množstvo) • zmôcť (s námahou zjesť): ledva zmohla kus tortyexpr. zobnúť (troška zjesť): večer iba zobla pár orieškovvychutnať (s chuťou zjesť)

    p. aj zajesť si


    zábava 1. príjemné vyplnenie voľného času; čin, podujatie, ktoré vyvoláva veselosť, príjemnú náladu • kratochvíľa: robiť niečo iba zo zábavy, z kratochvíleexpr. zábavkarozptýlenie: hľadať zábavky, rozptýleniehra: neviazané hry vystriedali povinnostiradovánky: prázdninové radovánky detíhovor. expr. kabaret: na hodinách zemepisu mávali žiaci kabarethovor. expr.: komédiakanada: s priateľmi je kanadahovor. expr. psina: zajtra bude u nás psinahovor. špásy: trávia dni v špásochsubšt.: švanda • subšt. a vulg. sranda: zažiť švandu, srandu

    2. spoločenské podujatie obyč. s hudbou a tancom: mladí išli na zábavuveselica (zábava spojená s tancom, obyč. vonku): májová veselicakarneval (zábava s maskami) • muzika (dedinská tanečná zábava): vykrútiť dievča na muzikediskotéka (s tancom spojená zábava mladých ľudí pri reprodukovanej hudbe): chodiť na diskotékuhovor.: tanectancovačka (tanečná zábava): ísť na tanec, na tancovačkuhovor. žúr (zábava v súkromí spojená s pohostením): pozvať niekoho na žúrvečierokvečerzastar. večerinka (Vajanský; menšia večerná zábava): spoločenský večer, večierokpleshovor. bál (veľká tanečná zábava) • majáles (májová tanečná zábava v prírode): školský majálesjuniáles (júnová tanečná zábava v prírode): usporiadať juniálesradovánky: tešiť sa na dovolenkové radovánkyhýrenieorgie (výstredná zábava): spomína na bezuzdné orgiebakchanálie (pôvodne hýrivá slávnosť na počesť boha Bakcha v starom Ríme): hýria ako na bakchanáliáchhovor.: flámlumpovačkalumpačka (nočná zábava pri pijatike): chodili z flámu na flámkniž. soaré (zábavný večierok) • expr. pohuľanka (bujná zábava s pitím): nočná pohuľankagaudium (pôvodne zábava na rozptýlenie konaná v kláštoroch na prehĺbenie spoločenstva; zábava vôbec) • zastar. veselie (veselá zábava): bujné veseliezastar. šibrinky (fašiangová sokolská maškarná zábava) • slang. akcia: po štátniciach bola posledná akciaslang. krúžkovica (zábava vysokoškolského krúžku) • slang. záťah: panský záťah sa nevydarilsubšt. čurbes (neviazaná, hlučná zábava): mám rád čurbesy s tvrdým rockomsubšt. mejdán: odmietla pozvanie na mejdánsubšt.: párty (pohostenie spojené so zábavou) • subšt. candrbál


Pozri výraz ŠPÁS v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV