Synonymá slova "šl" v Synonymickom slovníku slovenčiny

túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po hore • nár. brílať (Zguriška) • expr.: vláčiť sa • tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate? • expr.: zháňať • zháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesi • expr.: motať sa • motkať sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletú • expr.: tmoliť sa • plantať sa • pľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciach • nár. obalkovať sa (Rázus) • hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcami • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po pláži • expr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmách • nár. lógovať (Čeretková)

2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potuloval • expr.: tárať sa • lanfáriť • nár. drndať (Kálal) • subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deň • expr.: brílať • falangovať • halaškovať • hovor. zried. vagabundovať • zastar.: hajdúsiť • hajdúšiť • hauzírovať • subšt. čavargovať • cestovať • putovať • expr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete

chorál p. pieseň 1

ideálčiť p. rojčiť

rojčiť premýšľať o neskutočných al. neuskutočniteľných veciach (s príjemným pocitom) • snívať • kniž. sniť: rojčil o budúcnosti; sníval s otvorenými očami • hovor. fantazírovať • expr.: básniť • blúzniť • bájiť • zried. ideálčiť: fantazíruje, blúzni o šťastí • robiť si ilúzie (zároveň klamať sám seba): robí si ilúzie o novom zamestnaní

íl p. zem 4, pôda 1

pôda 1. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny • zem: úrodná pôda, zem; obrábať pôdu, zem • hlina (pôda vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka pôda, hlina • íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá pôda) • čiernozem (veľmi úrodná humusová pôda tmavej farby) • humus (úrodná vrstva pôdy s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • odb. zemina • kniž. prsť • pozemok (na istý cieľ vymedzená časť pôdy): stavebný pozemok, kúpiť pozemok

2. zemský povrch • zem • pevnina: vystúpiť z lode na pevnú pôdu, na pevnú zem, na pevninu • súš: cestovať po súši

3. p. pole 1 4. p. kraj¹ 2 5. p. prostredie 1

zem 1. (astron. pís. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: obyvatelia zeme • zemeguľa: obísť celú zemeguľu • svet: cesta okolo sveta • glóbus

2. vynorená časť zemského povrchu nad hladinou svetového oceána: v diaľke sa objavila zem • pevnina (pevná, suchá zem): vystúpiť z lode na pevninu • súš: cestovať po súši • sucho: pohyb na mori i na suchu

3. plocha, miesto, po ktorom chodíme: ležať na zemi, zdvihnúť niečo zo zeme • dlážka • podlaha (rovná spodná plocha miestnosti): zametať dlážku, podlahu, zem

4. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny: kamenistá zem • pôda: obrábať pôdu • hlina (zem vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka hlina • íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá zem) • čiernozem (veľmi úrodná humusová zem tmavej farby) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • humus (úrodná vrstva zeme s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • odb. zemina: kompostovaná zemina • kniž. prsť: prsť z bojiska

5. p. pole 1 6. p. štát

intelektuál človek s vyšším vzdelaním, obyč. duševne pracujúci • vzdelanec: vrstva intelektuálov, vzdelancov • inteligent (príslušník spoločenskej vrstvy duševne pracujúcich ľudí al. vôbec duševne vyspelý, súdny človek)

lúčistý p. jasný 1, svetlý 2

stôl 1. kus nábytku pozostávajúci z dosky pripevnenej vodorovne na nohách al. na podstavci: písací, jedálenský stôl • tabuľa (slávnostne prestretý stôl)

2. p. jedlo 1

kanál 1. vedenie na odvádzanie odpadových al. znečistených vôd • stoka: pouličný kanál, pouličná stoka • kniž. kloaka • odb. trativod (krytý odvodňovací kanál) • tech. drén (odvodňovací podzemný kanál) • tech. drenáž (sústava drénov)

2. p. prieplav

prieplav široká umelá vodná cesta • kanál: prieplav, kanál medzi Severnou a Južnou Amerikou

kancionál p. spevník

spevník zbierka piesní s textami aj nápevmi: spievať zo spevníka • kancionál (notový spevník nábožných piesní)

kastról p. rajnica

rajnica nízka kuchynská nádoba • kastról: dusiť zeleninu v kastróle

kašlať, kašľať 1. hlasno vyrážať vzduch pri podráždení al. chorobe dýchacích ciest • mať kašeľ: má chrípku a kašle, má kašeľ • expr.: kahŕňať • kohŕňať • škohŕňať • škohlať (silno kašlať): kahŕňal, škohŕňal celú noc • expr. brhlať (stále): od fajčenia stále brhle • hovor. drhnúť (obyč. nasucho): neos. drhne ho celú hodinu • expr.: odŕhať • oddŕhať (prudko, sucho) • odkašlávať • odkašliavať (vydávať krátke zvuky ako pri kašli; obyč. v rozpakoch, pri uvoľňovaní hrtana a pod.) • pokašlávať • pokašliavať (chvíľami): pokašliavala celú jar

2. porov. vykašlať sa

klinec 1. tenký, špicatý a obyč. kovový predmet s hlavičkou na pribíjanie niečoho: zatĺkať klinec do steny • nár.: šprnágeľ • šprnál (veľký klinec)

2. p. klinček

kov nepriehľadná, obyč. pevná a lesklá, dobre tvárna látka vodiaca teplo a elektrinu • odb. metál: taviť kov, metál; odliatky z kovu, z metálu

medaila razená kovová plastika podobná minci, odovzdávaná ako vyznamenanie • hovor. expr. metál: dostať medailu, metál za odvahu • publ. slang.: zlato • striebro • bronz (zlatá, strieborná, bronzová medaila za športový výkon)

metál p. vyznamenanie 2, medaila

vyznamenanie 1. prejav úcty, vážnosti, uznania • vyznačenie: vašu návštevu pokladám za veľké vyznamenanie, vyznačenie • pocta: preukázať niekomu poctu • česť: pokladať si niečo za česť

2. uznanie zásluh, činov; niečo ako vonkajší prejav tohto uznania: udeliť niekomu vyznamenanie, nosiť vyznamenanie • rad (vyššie vyznamenanie): odovzdať niekomu rad M. R. Štefánika • medaila (minci podobný symbol ako vyznamenanie): zlatá medaila • hovor. expr. metál: dostať metál • zastaráv. vyznačenie (Jégé)

kôl hrubšia žrď na jednom konci zahrotená: zatĺcť kôl do zeme • nár. štek [vysl. -t-] (kôl najmä k viničom)

žrď dlhý a tenký, obyč. valcovitý predmet slúžiaci ako držadlo, opora a pod. • tyč: drevená, kovová žrď, tyč; skok o žrdi • hovor. štangľa: železná štangľa • drúk • kôl (obyč. neopracovaný kus kmeňa al. konára stromu)

kôlňa p. šopa

šopa jednoduché hospodárske stavisko na úschovu vozov, náradia, dreva a pod. • cieňa • cieň: uložiť drevo do šopy, do ciene • kôlňa: motyky drží v kôlni • nár. pajta

krádež neoprávnené privlastnenie si cudzieho majetku: dopustiť sa krádeže • lúpež (násilné odňatie cudzej veci): trestný čin lúpeže • kniž. lup (Jesenský) • oslab. odcudzenie • zlodejstvo • hovor. expr. zlodejčina • rozkrádanie: rozmohla sa zlodejčina • svätokrádež (krádež al. znesvätenie posvätnej veci) • hovor. expr. zbojstvo: jeho nečestný postup možno pokladať za zbojstvo

lúpež násilné odňatie cudzej veci • zbojstvo: páchať lúpeže, zbojstvá • zastar. zboj • hovor. pejor. lup: zboj, lup nazývali hrdinstvom • hovor. expr.: rabovačka • rabovka (hromadné lúpenie) • hovor. drancovačka

zbojstvo 1. prepadávanie a násilné branie: žiť zo zbojstva • lúpež: dopustiť sa lúpeže • zastar. zboj: chodiť po zboji • lupičstvo • banditizmus • banditstvo • zastar. lúpežníctvo • pirátstvo • zlodejstvo • hovor. expr. zlodejčina: rozmohla sa zlodejčina • krádež

2. p. samopaš

kradnúť neoprávnene si prisvojovať, dopúšťať sa krádeže • odcudzovať: kradnú, odcudzujú z poľa úrodu • okrádať • expr.: odierať • zdierať (krádežou pripravovať niekoho o peniaze, o majetok): okrádať kupujúcich • pren. expr. šklbať: šklbať zákazníkov • rozkrádať (postupne si prisvojovať z cudzieho majetku): v podniku rozkrádali súčiastky • hovor. kmíniť • expr. poťahovať: poťahuje, čo môže • zbíjať • lúpiť • lúpežiť • hovor. zbojníčiť (prepadať a násilím brať): zbíjať, lúpiť po nociach • kniž. koristiť: vo vojne mnohí lúpili, koristili

lúpežiť p. lúpiť, kradnúť

lúpiť brať majetok s použitím násilia • zbíjať: zbojníci lúpili, zbíjali v lese • lúpežiť • hovor. zbojníčiť: lúpežiť, zbojníčiť na cestách • prepadávať: v noci prepadávať chodcov • drancovať • plieniť • pustošiť • expr. rabovať (obyč. v krajine): vojaci drancovali, rabovali v dedine, po domoch • kradnúť • okrádať (lúpiť potajomky): zlodeji kradnú vo vlakoch; lupiči okrádajú pocestných • expr. zdierať (vo veľkej miere): bezohľadne zdieral svoje obete

kradnúť sa expr. potichu, ukradomky, nebadane sa pohybovať • expr. zakrádať sa: kradne sa, zakráda sa poza domy • expr. prikrádať sa (ukradomky sa približovať): prikráda sa k nám potme • expr. odkrádať sa (ukradomky odchádzať): potichu sa odkráda preč • expr. plaziť sa (prikrčený k zemi): plazí sa ku dverám • kniž. lúdiť sa: lúdi sa za dievčaťom

lúdiť sa p. kradnúť sa

zakrádať sa expr. potichu, nebadane prichádzať niekam • expr.: prikrádať sa • kradnúť sa: zamaskovaný zakrádal sa, kradol sa, prikrádal sa k budove • expr. plaziť sa (prikrčený k zemi): plazí sa popri plote k domu • kniž. zastar. lúdiť sa (Vajanský, Tatarka) • expr. šúchať sa (ísť pomalým, šúchavým krokom popri niečom) • expr. zried. plichtiť sa

kravál p. lomoz

kriminál p. väznica

väznica miestnosť al. budova pre väzňov • väzenie: prepustiť niekoho z väznice, z väzenia; zamrežované okná väznice, sedieť vo väzení • žalár: odpykávať si trest v žalári • hovor. kriminál: za to príde do kriminálu • hladomorňa (v minulosti väznica pre odsúdených na smrť hladom) • hovor. expr. basa: dostať sa do basy • hovor. expr. chládok: dať niekoho do chládku • zastar. árešt: byť v árešte • trestnica • temnica • zastar. karcer (školská väznica) • hovor. zastar.: šatľava (Rázus) • šupáreň (Jégé) • kniž. bastila • slang. lapák • subšt. loch (Jurík)

kumbál p. kutica

kvartál p. štvrťrok

štvrťrok štvrtina roka • kvartál: koniec štvrťroka, kvartálu • zried. štvrťročie

l ľ

ládovať p. nakladať 1

ládovať sa p. jesť 1

láger p. tábor 1

lákadlo čo láka, priťahuje • vábidlo: lákadlá, vábidlá veľkomesta • vábnička • vnadidlo: netreba skočiť na každé vnadidlo • zvod: zvody mesta ma nelákajú • zried. vábnik: ženský vábnik • návnada • nástraha (obyčajne niečo zámerne nastražené): dať pozor na nástrahy • expr. udica • zried. zvodidlo (Kukučín) • poet. váb (Hviezdoslav)

zvod prostriedok na zvádzanie, lákanie (obyč. na niečo nedovolené, nemravné) • lákadlo: život je plný zvodov; podľahnúť lákadlám veľkomesta • vábidlo: odolávať vábidlám • vnadidlo: reklama je vnadidlo pre kupujúcich • pokušenie: premôcť pokušenie • vábnička (Gráf) • zried.: vábnik (Figuli) • zvodidlo (Kukučín) • poet. váb (Hviezdoslav)

lámač p. metér

metér sadzač upravujúci stĺpcovú sadzbu na stránky • lámač

lámačka p. trlica 1

trlica 1. nástroj na ručné spracúvanie ľanu al. konopí • trepačka (Gabaj) • trojačka (druh trlice) • text. lámačka

2. p. hlupaňa

lámať 1. násilným ohnutím al. tlakom deliť • rozlamovať • prelamovať: lámal drevo, prelamoval čokoládu deťom • odlamovať (časť z celku): odlamoval kúsky chleba • drobiť • drviť • mrviť (na malé kúsky): drobil, mrvil chlieb holubom • expr. drúzgať (násilím): drúzgali ľad kladivom • zastar. krušiť: krušil oblátky

2. spôsobovať zmenu smeru • lomiť: hranol láme, lomí svetlo

3. p. štiepať 2

lúpať² neos. bodavo bolieť (pri reumatizme) • lámať • lomiť: lúpe ho v kĺboch; láme, lomí ho v krížoch • pichať (ostro): pichá ma v kolene • kálať: kála ma v kostiach

pichať 1. zasahovať niečím zahroteným • bodať: pichať, bodať obeť nožom • štuchať • štúrať • štárať • šparchať: štuchá, štára do osieho hniezda • ďubať • ďobať: dravec ďobe zobákom do zdochliny • stokať • stokýnať: stokať červíka na udicu • žihať (pichať žihadlom): žihať ako osa

p. aj strkať 2

2. spôsobovať bolesť bodnutím al. podobnú ako pri bodnutí • bodať: včela, osa ma pichá, bodá; svetlo reflektora pichá, bodá oči • štípať (spôsobovať pálčivú bolesť): rana nepríjemne štípe • klať: po dlhom behu ma začne klať v boku • lúpať • lámať: pri zmene počasia ho lúpe, láme v kolene • kniž. obádať: strnisko obáda nohy

3. označovať príchod a odchod z pracoviska pomocou automatických hodín • hovor. štikať • subšt.: cvikať • cvakať: v robote pichá, cviká vždy posledný

4. p. strkať 1 5. p. podpichávať

štiepať 1. niečím ostrým deliť po vrstvách niečo tvrdé al. takýmto delením pripravovať: štiepa drevo na podkúrenie; štiepať triesky • kálať (deliť na väčšie kusy, obyč. pomocou klinu): kála polená • rúbať (sekerou): v hore rúbe drevo

2. pociťovať ostrú, lámavú bolesť • lámať • lomiť • kálať: neos. láme, lomí ho v krížoch; kála ho v nohe • lúpať (bodavo bolieť, obyč. pri reume): lúpe ma v kolene

lámavica p. reumatizmus

reumatizmus alergické ochorenie postihujúce kĺby, svaly, šľachy • reuma • neodb. lámka: mať reumu, lámku v rukách • expr. lámavica

lámka 1. lek. metabolické ochorenie kĺbov • pakostnica • dna • zastar. podagra

2. p. reumatizmus

láska 1. náklonnosť jedného pohlavia k druhému, ľúbostný cit • ľúbosť: byť zaslepený láskou, ľúbosťou • milovanie • poet. al. arch. milosť: byť hodný lásky, milosti

2. p. obľuba 1 3. p. záľuba 1

obľuba 1. vzbudzovanie kladných postojov u mnohých ľudí • obľúbenosť • popularita: politikova obľuba, obľúbenosť, popularita vo verejnosti klesla • priazeň • sympatia: teší sa všeobecnej priazni, sympatiám ľudí • láska • milosť: nebyť u niekoho v milosti

2. p. radosť

láskať sa prejavovať si lásku, náklonnosť nežnosťou • maznať sa: milenci sa láskali, maznali • túliť sa • tuľkať sa • vinúť sa • privíňať sa • prituľovať sa • pritískať sa (nežne sa k niekomu, niečomu tisnúť): vinuli sa, pritískali sa k sebe • expr.: mojkať sa • cukrovať sa • hrdličkovať sa: stále sa cukrujú • nár. ľuľkať sa (Kálal) • obyč. pejor.: milkovať sa • miliskovať sa (v povrchnom ľúbostnom vzťahu): milkoval sa s dievčatami • expr. oblizovať sa (láskať sa bozkami)

maznať sa 1. prejavovať niekomu lásku slovami, nežnosťou, láskaním • láskať sa: maznal sa, láskal sa s dievčaťom • expr.: ľuľkať sa • mazlinkať sa: iba s ním sa ľuľkala (Dobšinský) • expr. zried. mazuľkať sa (Jesenský) • nár. mazniť sa: deti sa maznili s mačiatkami • expr.: cukrovať sa • hrdličkovať sa • hovor. expr. holúbkovať sa (navzájom): pred svadbou sa cukrovali, holúbkovali

2. p. hrať sa 2

láskavo 1. porov. láskavý 2. p. mäkko 3

mäkko 1. na mäkký spôsob (op. tvrdo) • namäkko, pís. i na mäkko (op. natvrdo) • domäkka, pís. i do mäkka: mäkko, namäkko vystlané hniezdo; namäkko, domäkka uvariť mäso • expr.: mäkučko • mäkunko • mäkulinko • mäkuško • namäkučko • namäkunko • namäkulinko • namäkuško • domäkučka • domäkunka • domäkulinka • domäkuška, pís. i na mäkučko, do mäkučka atď.: mäkučko, namäkunko, domäkuška udusená zelenina

2. pôsobiac na zmysly dojmom mäkkosti, jemnosti, lahodnosti a pod. (op. tvrdo) • hebko • jemne • poddajne: po vypláknutí v avivážnom prostriedku bielizeň pôsobí mäkko, hebko; mäkko, jemne sa dotkla chlapcovej ruky; telo sa poddajne odovzdáva spánku • príjemne • lahodne: je mu príjemne, lahodne na duši • expr.: mäkučko • mäkunko • mäkulinko • mäkuško • hebučko • hebunko • jemnučko • jemnunko • jemnulinko • jemnuško

3. podliehajúc citom, dojmom (op. tvrdo) • láskavo • nežne: mäkko, láskavo sa pozrela na dieťa; nežne ho pohladila po vlasoch • prívetivo • vľúdne: prívetivo, vľúdne sa usmial na dievča • ústupčivo • povoľne: nemôžeš k nemu pristupovať tak ústupčivo, povoľne

porov. aj mäkký 3

láskavý naplnený láskou, prejavujúci lásku; svedčiaci o vnútornej dobrote • kniž. láskyplný: láskavá, láskyplná matka; láskavý, láskyplný pohľad • dobrý • dobrosrdečný • dobromyseľný • kniž. dobrotivý (op. zlý): láskavý, dobrý učiteľ; dobrosrdečná, dobromyseľná, dobrotivá tvár • expr. predobrotivý; milý • vľúdny • prívetivý • príjemný (naplnený milotou): milý, vľúdny hostiteľ; vľúdne, prívetivé slová; všade vládlo príjemné ovzdušie • srdečný • teplý • priateľský • kamarátsky (op. nepriateľský): dostalo sa nám srdečného, teplého, priateľského privítania; byť priateľský, kamarátsky k iným ľuďom • nežný • jemný (plný pozitívneho citu, priazne; op. drsný): nežné, jemné pohladenie • milostivý • milosrdný • kniž.: milostiplný • milostný (plný milosti, milosrdenstva): Bože, buď milostivý, milosrdný k biednym!; mať milosrdné srdce; milostiplná Panna Mária; Panna milostná! (J. Kráľ) • blahosklonný • blahovoľný (naplnený priazňou): vypočul nás s blahosklonnou, blahovoľnou trpezlivosťou; urobiť blahosklonné, blahovoľné gesto • pren.: otcovský • materinský: vychovávateľ má mať k deťom otcovský, materinský prístup

láskyplný p. láskavý, nežný 2, ohľaduplný

ohľaduplný ktorý berie ohľad na cudzie záujmy; ktorý prizerá na prospech, dobro niekoho, niečoho; svedčiaci o tom • ohľadný • pozorný • taktný: byť ohľaduplný, ohľadný; mať ohľaduplný, pozorný prístup k ľuďom; vyznačovať sa pozorným, taktným správaním • nevtieravý • jemný: nevtieravé, jemné dohováranie • šetrný • opatrný (ktorý šetrí, nepoškodzuje): šetrné, opatrné zaobchádzanie s knihami • jemnocitný • láskyplný • láskavý • vľúdny (spojený s milotou, dobrotou srdca): jemnocitná, láskyplná opatera chorých; láskavý, vľúdny spôsob vyšetrovania pacienta

látanina p. zlátanina

zlátanina pejor. niečo spojené do nesúrodého celku; niečo zle, narýchlo urobené: budovy tvoria nevkusnú zlátaninu; referát je zlátaninou známych teórií • pejor.: zlepenina • zlepenec • látanina: nesúvislá zlepenina slov; obed bol nevydarenou látaninou

lavica 1. dlhšie obdĺžnikové sedadlo • lavička: sedieť na lavici, lavičke

2. úzky mostík cez potok a pod. • lávka • lavička: lavica, lávka cez potok sa prevrátila

lávka p. lavica 2

lážo-plážo 1. p. pohodlný 2, pomalý 1 2. p. pomaly 1, ledabolo

léga p. obruba 1

obruba 1. úprava okraja tkaniny, šiat • obrúbenie: belasá obruba, belasé obrúbenie sukne • lem • lemovanie: lem, lemovanie na rukávoch • zried. obramok (Figuli) • obšívka • léga (našitý pruh ako ozdoba): kabátik vpredu s obšívkou, légou • bordúra (ozdobná obruba): záclona s bohatou bordúrou • prám (obruba v podobe tkanej plochej šnúry) • krajč. slang. porta • hovor. patent (pletená obruba): patent na svetri

2. čo obrubuje okraj vecí • okraj: obruba, okraj chodníka • rám (ochranná al. ozdobná obruba): rám obrazu; okuliare v zlatom ráme

léno za feudalizmu majetok, výsady dané do dedičného užívania • feudum

leopard cudzokrajná škvrnitá mačkovitá šelma: leopard v Amerike nežije • zried.: panter • pardál

pardál p. leopard

ležadlo ľahký kus nábytku na odpočívanie, ležanie • odpočívadlo: siesta na ležadle, odpočívadle • zried. líhadlo • zastar. zried. ľaha: hodiť sa na ľahu, nespráv. lehátko

líhadlo p. ležadlo

liberál človek liberálnych názorov, znášanlivý človek • voľnomyšlienkar: politický liberál, voľnomyšlienkar • zhovievavec • znášanlivec: byť priveľký zhovievavec

líčidlo kozmetický prípravok na úpravu tváre farbením, na maskovanie • hovor. farbičky (kozmetické krášliace prostriedky): farbičky na oči • hovor. šminka: divadelné šminky

líder p. vedúci²

vedúci² kto vedie, riadi, obyč. menšiu organizačnú jednotku: vedúci dielne, predajne • nadriadený: poslúchať príkazy nadriadeného • predstavený: predstavený kláštora • náčelník (v minulosti osoba stojaca na čele istej organizácie, úradu a pod.): náčelník stanice • hlava (vedúca al. zodpovedná osoba): hlava rodiny • kapitán (vedúci hráč športového družstva): kapitán mužstva • hovor. šéf: mať dobrého šéfa • expr. šéfko • slang. bos • publ. líder

p. aj správca

liečiť sa byť v lekárskom al. domácom ošetrení a tak sa stávať zdravším • uzdravovať sa: lieči sa v sanatóriu, rýchlo sa uzdravuje • vyzdravievať • ozdravievať: pomaly vyzdravieva, ozdravieva • zotavovať sa (po dlhšej chorobe): zotavuje sa z tuberkulózy • hovor.: kurírovať sa • reštaurovať sa: kuríroval sa v teplej izbe • expr.: strábiť sa • lízať sa: rýchlo sa strábi z choroby; líže sa z rán • hojiť sa • zaceľovať sa • sceľovať sa • celieť, celiť sa (o rane): zlomenina sa nehojí; rany sa už celia

lízať sa p. liečiť sa

liezť 1. pohybovať sa smerom dohora, obyč. s námahou • šplhať (sa): deti lezú po stromoch; turisti sa šplhajú do výšok • expr.: škrabať sa • škriabať sa • štverať sa • štverigať sa • drapcovať sa • driapať sa • liepať sa: škriabal sa, štveral sa na plot; driapal sa do kopca • zried. laziť • kraj. expr. kriatať sa

2. ísť dolu (o koži) • zliezať • lúpať sa: koža na rukách mu lezie, zlieza; lúpe sa mu chrbát • lieniť sa • olupovať sa • šúpať sa: šúpu sa mu dlane • vypadávať • padať (o vlasoch): vlasy mu padajú

3. p. plaziť sa 1 4. p. vliecť sa 2, ísť 1

lúpať sa p. šúpať sa

šúpať sa zbavovať sa vrchnej vrstvy; oddeľovať sa z povrchu • lúpať sa • olupovať sa • odlupovať sa • zlupovať sa: tvár sa jej šúpe, lúpe; spálená pokožka sa mu šúpe, lúpe, o(d)lupuje • lieniť sa (o niektorých živočíchoch): had sa lieni; koža na nohe sa lieni • zliezať • liezť (o koži): koža na nose mu zlieza, lezie

líhať si p. ukladať sa 2

ukladať sa 1. pozvoľna klesať a zostávať ležať: horniny sa ukladali jedna na druhú; pren. smútok sa jej ukladal v duši • sadať • usádzať sa (v drobných čiastočkách): prach sadal na nábytok; v hrnci sa usádzal kal • stlať sa: lupene kvetov sa stelú na zem; dym sa stelie po poliach • vrstviť sa • navrstvovať sa (pri ukladaní utvárať vrstvy): nánosy sa vrstvia, navrstvujú v ohybe rieky • hromadiť sa (vo vrstvách): v pivnici sa hromadí nečistota

2. ukladať sa na lôžko s cieľom ísť spať al. si odpočinúť • líhať si • klásť sa: všetci sa už ukladali na noc, líhali si, kládli sa do perín

lichotivý 1. obsahujúci lichôtky, často prehnanú chválu a pod.: hovoril o mne samé lichotivé slová • líškavý • zaliečavý • lichotnícky (majúci obyč. cieľ prehnanými lichôtkami vyvolať priazeň): líškavý, zaliečavý tón reči; žiak si chcel zaliečavým, lichotníckym správaním získať učiteľa • podlízavý • pejor.: pochlebovačný • pochlebovačský • pochlebnícky • pochlebný • poklonkársky (prehnane a pokrytecky lichotiaci s cieľom získať priazeň): hovoriť šéfovi samé podlízavé, pochlebovačné, poklonkárske frázy • pejor. servilný (ponížene lichotiaci): servilná úctivosť • kniž. lichotný • pren. expr. medový: medové reči

2. p. príjemný

líškavý p. lichotivý 1, podlízavý, servilný, zaliečavý

líškavec p. lichotník

lístok 1. niečo tenké ako list • plátok: pokryť niečo lístkami, plátkami zlata

2. papier malého (pohľadnicového) formátu slúžiaci na rozličné záznamy • karta • kartička: z kartotéky zmizli dajaké lístky, karty, kartičky; syn poslal lístok, kartu z vojny • korešpondenčný lístok • hovor. korešpondentka (lístok s natlačenou známkou) • tiket (stávkový lístok)

štítok 1. vymedzená plôška s označením vecí, s menom, s nápisom: kovový štítok na dverách • menovka (štítok s menom): schránky s menovkami • lístok: lístok na exponátoch • nálepka: nálepky na výrobkoch • tabuľka: tabuľka s menom

2. tienidlo na čapici • strieška: čapica so širokým štítkom, so širokou strieškou • hovor. šilt

vstupenka druh preukazu oprávňujúci na vstup niekam • lístok: vstupenka, lístok do kina, na koncert • hovor.: permanentka (permanentná vstupenka) • abonentka (abonentná vstupenka) • zastar.: bilet • biletka

líšiť sa p. odlišovať sa

odlišovať sa byť iným, inakším pri vzájomnom porovnávaní • líšiť sa: údaje sa odlišovali, líšili • diferencovať sa • odchyľovať sa • kniž. rôzniť sa: deti sa veľkosťou diferencovali; ich postoje sa odchyľovali od našich; mienky sa rôznili • byť odlišný • byť odchodný • byť odchylný • byť rozdielny: nechce byť odlišný, odchodný, rozdielny od ostatných

líška p. prefíkanec

prefíkanec expr. prefíkaný človek • expr.: prešibanec • vybíjanec • výmyselník • líška • lišiak • potmehúd • hovor. expr.: fifik • fifík • fiškus • fiškál • figliar • migľanc • migrifič • pejor.: podnikavec • špekulant • prospechár • ziskuchtivec • ziskožravec (Urban) • obyč. pejor. chytrák • hovor. pejor.: vypočítavec • šikovník

p. aj ziskuchtivec

šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliar • vtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkárom • expr.: huncút • lapaj • výmyselník • vybíjanec • prefíkanec • prešibanec • viselec • šinter • koťuha • furták • líška • lišiak • kujon • šelma • stonoha • potmehúd • migľanc • zbojník • lapikurkár • hovor.: beťár • pofa • hovor. expr.: živáň • číslo • numero • bujdoš • bujo • fiktus • šibenec • šibeničník • šibeník • obyč. pejor. chytrák • pejor. potvora • hovor. recesista

podlizovať sa vychvaľovaním, lichôtkami a pod. si získavať niečiu priazeň • pochlebovať • podkladať sa: podlizuje sa, pochlebuje, podkladá sa šéfovi • líškať sa • zaliečať sa • lichotiť: najprv ho urazil a teraz sa mu líška, zalieča; do očí jej lichotí a za chrbtom ju ohovára • expr. zried. pochlebkovať • fraz. expr. lízať päty • pejor. poklonkovať (sa) (ponížene si získavať priazeň) • nadbiehať • predchádzať si: nadbiehať významným ľuďom, predchádzať si významných ľudí • hovor. pejor. krútichvostikovať • hovor. iron. komprdovať • hovor. expr. šmajchlovať sa • vulg. pchať sa do zadku/do riti

lôchať p. piť 1, logať

lúchať p. piť 1, logať

lós 1. p. žreb 2. p. osud 1

osud 1. okolnosti pôsobiace na život človeka • údel: osud si človek vytvára sám; byť pánom svojho osudu, údelu • kniž. sudba • kniž. zastar.: lós • fátum • pren. moira (podľa bohyne osudu v gréckej mytológii)

2. p. život 1

žreb predmet na náhodné rozhodnutie o niečom; papier, na ktorý možno v lotérii získať peňažnú al. vecnú výhru • zastar. lós: ťahať žreb, lós

lôn p. plat, zárobok

plat pravidelná peňažná odmena za vykonanú prácu • mzda: denný, mesačný plat, denná, priemerná mzda; zvýšenie platov, miezd • pláca • príjem: mesačný príjem pracovníka • zárobok (zarobené peniaze): dobrý zárobok • hovor. gáža • zastar.: lôn • lôň: pravidelný lôn, lôň • výplata: minúť celú výplatu • vyúčtovanie (plat po odrátaní preddavku): dostať vyúčtovanie • žold (plat žoldniera, pejor. plat za nečestnú službu) • deputát (časť platu vyplácaná v naturáliách) • tovarich (v minulosti denný plat za nádennícku prácu na veľkostatku)

p. aj zárobok

zárobok peniaze získané obyč. prácou: nízky, dobrý zárobok • plat (pravidelná peňažná odmena za prácu): zvýšiť niekomu plat • pláca • mzda (odmena za prácu): valorizácia miezd • honorár (peňažná odmena za prácu intelektuálneho charakteru): autorský honorár • príjem (zárobok plynúci obyč. z pracovného pomeru): mesačný príjem pracovníka • zisk (peniaze získané obchodom): podiel na zisku • hovor. expr. džob (výhodný zárobok): mať dobrý džob • hovor. gáža • zastar.: lôn • lôň

lônik železný klin pridržiavajúci koleso na osi • zákolesník: vypadnutý lônik, zákolesník

zákolesník železný klin pridržiavajúci koleso na osi • odb. záosok • lônik

lôžko p. posteľ

posteľ zariadenie slúžiace na spanie, na ležanie • lôžko: nemocničná posteľ, nemocničné lôžko; skladacia posteľ, skladacie lôžko • váľanda (jednoduchá čalúnená posteľ) • slang. gavalec (tvrdá vojenská al. väzenská posteľ) • expr.: pelech • brloh • ložisko

lôžkový p. spací

spací v ktorom možno spať (o železničných vagónoch) • ležadlový (s ležadlami) • lôžkový (s lôžkami): spací, ležadlový vozeň; lôžkové kupé

lúčať p. vrhať 1