Synonymá slova "ško" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 353 výsledkov (3 strán)

  • skoba hrubší kovový klinec zahnutý na obidvoch koncoch do pravého uhla: spojiť niečo skobouhovor. kramľa: vbiť kramľu do dreva


    skobŕľať sa p. spadnúť 1, zgúľať sa


    spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamyexpr.: rachnúťruchnúťrafnúťdruzgnúťcapiťcapnúťtrocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť saskydať saskotiť sastrepať saskrochmeliť sazmechriť sasterigať sasteperiť sazrepetiť sazmlieť sakniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopydet. hapať: dávaj pozor, aby si nehapalskotúľať saexpr.: kycnúťskopŕcať sakopŕcnuťskopŕcnuťskoprcnúťkoprcnúť saskopŕcnuť savykoprcnúť saskrbáľať saskrbáliť saskobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľalexpr. zrebriť sazletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríkaexpr.: džuchnúťžuchnúťšustnúťzošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlonár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol!expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieťzhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúťlupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavyexpr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šuškyexpr.: plesnúťplesknúťpľasnúťpľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blatazrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilozvaliť saexpr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypalexpr.: roztiahnuť sarozcapiť sarozčapiť sanatiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhýfraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť saprevrátiť saprevaliť saexpr.: vyvrátiť savykrbáliť savykydnúť savyvaliť savykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalilapopadaťpospadávaťpospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

    2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosanapadnúťnapadaťspŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístienapršať (veľa) • popršaťspršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

    3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúťzrútiť sazrúcať savyrúcať sazboriť sazosypať sazvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

    4. p. klesnúť 1


    zgúľať sa gúľaním, kotúľaním sa premiestniť nižšie al. ďalej • skotúľať sa: balvan sa zgúľal, skotúľal až do potoka; slzy sa mu zgúľali, skotúľali po líciexpr. zvaľkať sa: niečo sa zvaľkalo dolu schodmiexpr.: skrbáľať saskrbáliť saskobŕľať saskopŕcať sazošúľať sa: skrbáľať sa, zošúľať sa z postele; drevo sa skobŕľa, skopŕca dolu svahom


    chopiť sa 1. vziať do ruky a podržať; využiť vo svoj prospech • chytiť satrocha expr. lapiť sa: chopila sa, chytila sa jeho rúk; lapil sa dreva obidvoma rukami; chopili sa, chytili sa príležitostizmocniť sa: zmocnili sa zbraní; chopili sa, zmocnili sa moci

    2. začať nejakú činnosť • chytiť sapustiť sadať sazačať: chopil sa roboty, chytil sa, pustil sa, dal sa do roboty; pustil sa, začal čítaťujať sa (moci, vlády, funkcie a pod.): ujali sa, chopili sa vedeniapribrať sapodobrať sapobrať saprichytiť sapodujať sa: pribral sa, podobral sa robiť poriadok; podobral sa, podujal sa na ťažkú úlohupriprieť sa (donútiť sa začať niečo robiť): priprel sa do robotyprikročiťpristúpiť (obyč. v úradnom styku): konečne prikročili k vecikniž. jať sa: jal sa hlásať, že…hovor. expr. skočiť (osvojiť si): skočili na náš návrh


    napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý snehnapadať (postupne): napadalo lístiaexpr.: nakydať (sa)naváľať sanavaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehunasypať sanasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golierpripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehuexpr. zried.: narútiť sanarúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu

    2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúťzaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodcaskočiťvrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súperanaskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočilexpr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v nocikniž.: atakovaťinzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážkuosopiť saexpr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu

    3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienkapomyslieť sirozpomenúť sarozpamätať saspomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úradkniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počulexpr. vhupnúť do hlavypren. svitnúť (v hlave/v mysli)fraz. prísť na niečostreliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneďblysnúťblysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienkanár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)


    okríknuť skríknutím, krikom napomenúť, vyjadriť nesúhlas, hnev a pod. • obkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho): okríkol deti, aby mlčaliexpr.: ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť saobhriaknuť sa (na niekoho) • obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • zarevaťzrevaťzakričaťskríknuť (na niekoho): zakričali, skríkli na nás, aby sme cudzie nebralirozkričať sarozkríknuť sa (na niekoho): bez príčiny sa na nás rozkričal, rozkríkolexpr. zarútiť (Timrava): surovo zarútiť niekohozried. zaseknúť (Kukučín)expr.: zahriaknuťzakríknuťzavrátiť (krikom obyč. umlčať): nezniesol odpor, každého zahriakol, zavrátil, zakríkolosopiť saexpr.: oboriť sa (na niekoho) • nár. ocapiť sa (Šikula)skočiť (do niekoho) • vyskočiť (na niekoho) • vyrútiť sa (na niekoho) • obuť sa (do niekoho) • hovor. expr. zhurtovať (na niekoho; ostro niekomu niečo povedať, prudko slovne zareagovať): skočil do mňa, vyskočil na mňa hrubým spôsobom; bezdôvodne sa na nás vyrútil


    osopiť sa prudkým, ostrým spôsobom (obyč. s hnevom, výčitkou a pod.) niekomu niečo povedať • expr.: oboriť savyrútiť sa: zlostne sa osopil na okolostojacich; oboril sa, vyrútil sa na mňa, aby som nezavadzalhovor. expr. obuť sa (slovne do niekoho) • expr. zahartusiť: Otec zahartusil: daj mi už pokoj!expr.: skočiť (do niekoho) • vyskočiťvyletieť (na niekoho): podráždene na mňa vyskočilexpr.: pustiť sananosiť sa (do niekoho): z ničoho nič sa pustila, nanosila do mňanapadnúť (slovne): napadol prednášateľa, že nevraví pravduokríknuťobkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho) • expr.: obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť saobhriaknuť sa (na niekoho; krikom vyjadriť nesúhlas, hnev a pod.) • expr. zried. zobrykovať sa (Šoltésová)skríknuťzakričať (na niekoho) • expr.: zrevaťzarevaťzahrmieť (na niekoho): skríkol, zreval, zahrmel na syna, že nedodržal sľubhovor. expr.: zhurtovať: zhurtovali na nás, aby sme mlčaliexpr.: vybrechnúťvyšteknúťzhavknúť (na niekoho)


    skočiť 1. skokom prekonať istú vzdialenosť a tak sa premiestniť: skočiť z rebríkazoskočiťexpr. zhupnúť (skočiť z výšky): zoskočiť zo stromu, zhupnúť z postelevrhnúť sa (prudko sa hodiť): vrhnúť sa do vodyhovor. expr. skoknúť: Slnko na oblohu skoklo (Rázusová-Martáková)vyskočiť (skočiť smerom von, hore al. dopredu): vyskočiť z obloka, vyskočiť za loptounaskočiť (skokom sa dostať niekam): naskočiť do voza, do auta

    2. p. zabehnúť 1 3. p. chopiť sa 2


    zabehnúť 1. behom (al. vozidlom) sa niekam rýchlo dostať; expr. nakrátko niekam ísť • zájsťvybehnúť: Zabehni, zájdi, vybehni po vodu!; bicyklom takmer zabehol, zašiel do potokaexpr.: skočiťzaskočiťodskočiť: (za)skočila si k susedke; odskočiť (si) z roboty na poštuexpr. doskočiť (Ondrejov)hovor. odbehnúť (odniekiaľ): cez prestávku odbehol zo školy domovexpr. zbehnúť: sám zbehnem zistiť, čo je vo veciexpr.: frknúťšibnúť: frkol, šibol za rohhovor. expr.: zaletieťzatrieliť (rýchlo)

    2. dostať sa pri jedení do hrtana namiesto do hltana • zaskočiť: kašle, niečo mu zabehlo, zaskočilo

    3. naplniť sa tekutinou al. červeňou (o častiach tela) • nabehnúťpodbehnúťzaliať sanavrieť: tvár mu zabehla, nabehla, podbehla rumencom; oči mu zabehli, zaliali sa, navreli slzami

    4. porov. zabehať sa 1


    zájsť 1. chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať obyč. na vzdialenejšie miesto: je slabý, ďaleko nezájdedôjsťprísť (chôdzou al. dopravným prostriedkom dosiahnuť vôbec nejaké miesto obyč. smerom k hovoriacemu): dôjdite, príďte si k nám po ovocieexpr.: zabehnúťzbehnúťvybehnúť (nakrátko): z(a)behnúť každý týždeň k rodičom; zabehli, vybehli autom na výletstaviť sazastaviť sa (na chvíľu zájsť): zastavili sa aj v kostoleexpr. zavliecť sa (s námahou): ledva sa zavliekol k domuexpr.: skočiťzaskočiťodskočiťodbehnúť (nakrátko a rýchlo): (za)skočila, odskočila, odbehla cez prestávku na poštupodísť (prísť bližšie): Podíď, zájdi bližšie ku mne!zatúlať sazablúdiťhovor. expr. zabrúsiť (náhodne al. príležitostne zájsť): zatúlali sa, zablúdili niekedy až na kraj hory; zabrúsiť si občas na pivozastar. zakonať sa (Dobšinský; zájsť ďaleko, s námahou) • expr.: šibnúťfrknúť (rýchlo zájsť): šibni, frkni sa pozrieť, čo robia detizahnúťzabočiťodbočiť (zmeniť smer pohybu často s cieľom skryť sa): zahnúť, zabočiť do húštiny; zájsť, odbočiť za rohhovor. zatiahnuť (o vozidle): zatiahli s vozom až k budovehovor. expr. zapadnúť (zájsť a dlhšie ostať): zapadli sme do kinaexpr. zaliezť (obyč. odísť sa skryť): zaliezli za kríkypozachodiťpozachádzať (postupne zájsť)

    2. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) • zapadnúť: slnko už zašlo, zapadlo

    3. pokryť sa tenkou vrstvou niečoho (napr. pary, špiny): obloky zašli, príbor zašielzahmliť sa (pokryť sa hmlou) • orosiť sazarosiť sahovor. expr.: ošťať sazapotiť sa (pokryť sa rosou): okuliare sa mi v izbe orosili, zarosili; sklá sa zapotili, ošťaliočernieťsčernieť (o kovoch): strieborný náramok po čase očernel, sčernelchem.: oxidovaťzoxidovať (o kovoch) • zatiahnuť sa (oblakmi): nebo zašlo, zatiahlo sa

    4. p. stihnúť 2 5. p. minúť sa 2, umrieť 6. p. zmocniť sa 2


    odbehnúť hovor. 1. vzdialiť sa odniekiaľ s nejakým cieľom (obyč. rýchlo, na chvíľu) • odísťhovor. odskočiť: odbehla, odskočila (si) po desiatu; odišli do susedov so správouzájsť (si)hovor. zaskočiť (si)zabehnúť (si): zaskočiť (si), zabehnúť (si) na obed; zájsť k rodičom, za kamarátomskočiť (si): ešte si skočí po cigaretyexpr. odcválať (cvalom odbehnúť) • hovor. expr. odtrieliť

    2. hovor. odísť bez zastihnutia • ujsť (niekomu) • nechať (niekoho): vlak ho odbehol, ušiel mu, nechal hopredbehnúť: v pretekoch ho predbehli o hodný kus


    prerušiť 1. dočasne nepokračovať v istej činnosti; zastaviť priebeh niečoho al. porušiť istý celok • pretrhnúť: prerušiť, pretrhnúť čítanie, dodávku vody; prerušenie spánkuexpr.: preseknúťpreťať (náhle prerušiť): smiech detí presekol, preťal výstrel; prerušiť, preseknúť, preťať kábel, telefonický hovorhovor. expr. vypriahnuť (prerušiť robotu): načas musíte vypriahnuťexpr. rozťať (rázne, prudko prerušiť): rozťať reč, mlčaniepretrhať (trhaním prerušiť): pretrhané snypoprerušovaťspretŕhaťspretrhaťspopretŕhaťspopretrhávaťpopretrhávaťpopretŕhaťpopretrhovaťpopresekávaťpopretínať (viac ráz, na viacerých miestach a pod.): poprerušované, spretŕhané spojenie; popretŕhať styky; popretínať káblekniž. zastar. prervať (Vajanský, Jesenský)skočiť do reči (prerušiť reč): rečníkovi viac ráz skočili do reči, viac ráz ho prerušili

    2. urobiť koniec niečomu • skončiťukončiť: prerušiť, skončiť mlčanie; prerušenie, skončenie, ukončenie ťarchavostiskoncovať (s niečím, niekým nepríjemným, neželateľným a pod.): skoncovať so stykmi, spormizastaviť: treba ho v reči zastaviť; zastaviť, prerušiť prúd nenávistiprestať (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím): prestať robiť, prestať s robotou


    skákavo pohybujúc sa v skokoch, skákajúc, poskakujúc • skokovitoskokoviteposkakujúco: skákavo, skokovito sa priblížil k ostatným; poskakujúco bežal po chodníkuvýskokomhovor.: skočkyvýskočky: výskokom, výskočky trielil dolu ulicouexpr. skackavo: skackavo prišiel k námpoet. zried. skackom (Hviezdoslav)


    skočky p. skákavo, skokom 1


    skokom 1. silným odrazom nôh • skočmohovor. skočkyzried. skokmo: skokom, skočmo sa dostal na druhú stranuvýskokomhovor. výskočky (skokom smerom hore)

    2. p. rýchlo


    skočmo p. skokom 1


    rezký 1. ktorý sa vyznačuje dobrou pohyblivosťou, pružnosťou (tela, obyč. aj ducha; o človeku); ktorý sa vyznačuje prudkosťou, rýchlosťou pohybov, tempa a pod. • čulýpohyblivývrtký: byť rezký, čulý, pohyblivý na svoj vek; rezká, vrtká starenkabodrýbystrýrýchlyčerstvýchytrý (obyč. o pohybe, kroku, tempe) • svižnýsvižký: svižný, svižký mládenec, tanečníksviežidynamický: svieže, dynamické temponelenivý: nelenivý krokskočný (o tanci, tempe, melódii a pod.)

    p. aj svižný

    2. p. rázny 3. p. ostrý 5, 6


    skočný p. rezký 1


    strata 1. zmenšenie čo sa týka množstva, rozsahu; stratenie, ubudnutie niečoho: strata energie, sílúbytok: zaznamenať úbytok na váhe, úbytok zásobškoda (hmotná al. iná strata): vojnové škodyujma: utrpieť finančnú ujmuúhona: prežiť niečo bez úhony

    2. p. smrť 1


    škoda1 hmotné al. iné poškodenie (op. osoh): vojnové škody; škoda na majetku, na zdraví; nahradiť škoduujma: utrpieť finančnú ujmustrata: materiálna, morálna strataneprospech: urobiť niečo na niečí neprospech, na niečiu škodunevýhoda (nepriaznivá okolnosť): z celej veci plynú iba nevýhodyúhona obyč. v spoj.: bez úhony


    škoda2 1. vyjadruje ľútosť nad niekým, niečím al. nad neuskutočnením či uskutočnením nejakého deja • expr. škoda-preškoda: škoda, škoda-preškoda, že sa nevrátil

    2. vyjadruje zbytočnosť istej činnosti • nehodno: škoda, nehodno sa nad tým rozčuľovaťnestojí za tonevyplatí saneoplatí sa: nestojí za to sa tak namáhať; nevyplatí sa, neoplatí sa ho presviedčaťzbytočne: zbytočne sa s ním hádať

    3. p. žiaľ


    výdavok obyč. mn. č. vynaložené peniaze: osobné, štátne výdavky, výdavky na školstvotrovy: súdne trovy, ísť niekam na vlastné trovyútraty: robiť si útratynáklady: životné nákladysubšt. výlohy: organizačné výlohymenej vhodné. výdajehovor. cech: zaplatiť celý cechnár. útrovypren. expr. škoda: nerobte si škodu


    žiaľ2 vyjadruje poľutovanie, ľútosť, sklamanie • žiaľbohubohužiaľ: žiaľ, žiaľbohu, nikto mu neprišiel na pomoc; bohužiaľ, zásoby sa už minulinanešťastie, pís. i na nešťastie: nanešťastie boli tam aj jeho rodičiaškoda: škoda, mali ste sa ponáhľaťfraz. ľutujem: ľutujem, prišli ste neskorofraz. nič sa nedá robiť: nič sa nedá robiť, budete musieť prísť zajtra


    škoda-preškoda p. škoda2 1


    rozvratník kto ničí celistvosť, jednotu, súdržnosť niečoho • rozvracačrozvracateľ: rozvratník, rozvracač, rozvracateľ v armádepodvratník (kto robí podvratnú činnosť): zákerní podvratnícirozbíjač (kto niečo rozbíja): rozbíjači jednoty hnutiadiverzant: odhaliť diverzantovzáškodníkškodca: banda záškodníkov, škodcovsabotérsabotážnikpodrývateľexpr. podrývačdezorganizátor (kto rozrušuje organizáciu, poriadok) • rozkolník (kto spôsobuje rozkol) • expr. kazisvet

    p. aj burič


    škodca 1. človek, ktorý niečo poškodzuje: škodca rodiny, štátuzáškodníkrozvratníkrozvracateľrozvracač (kto robí rozvratnú činnosť): záškodník, rozvratník, rozvracateľ, rozvracač v armádepodvratník: zákerní podvratnícisabotérsabotážnik (kto zámerne niečo rozrušuje): sabotéri, sabotážnici hospodárskej reformydiverzant (kto robí záškodnícku činnosť): odhaliť diverzantovpodrývateľexpr. podrývač (kto niečo oslabuje, podrýva): podrývateľ dôveryničiteľ: ničiteľ prírodypoškodzovateľ: poškodzovateľ štátnych záujmovzhubca: zhubca ríšeexpr. humpľošzried.: kaziteľkynožiteľ (Kukučín)kynožník (Zguriška)kniž. hubiteľexpr. kazisvet (svojvoľný ničiteľ) • pren. expr. vrah

    2. p. škodník


    škodník poľov. jeleň al. srnec s dlhým a ostrým parožím • poľov. škodca


    podvratný ktorý sa usiluje o rozvrat (obyč. spoločenský, politický a pod.); svedčiaci o tom • podvratníckyrozvratnýrozvratníckyrozvracačskýrozbíjačský: podvratná, podvratnícka činnosť; rozvratná, rozvratnícka organizácia; rozvracačské, rozbíjačské úsiliepodkopnýzáškodníckyzried. škodcovský: podkopná, záškodnícka akciadiverznýdiverzantský (súvisiaci s diverziou): diverzné, diverzantské skupinysabotážnysabotážnickýsabotérsky (súvisiaci so sabotážou): sabotážna práca; sabotážnické, sabotérske živlypodrývateľskýexpr. podrývačskýzried. podrývačnýsprisahaneckýkonšpiračnýkonšpiratívny (súvisiaci so sprisahaním): sprisahanecké, konšpiračné, konšpiratívne centrumštvavýpejor. štváčskypren. expr. huckavý (ktorý štve proti niekomu, niečomu): štvavé, štváčske letáky, článkyprotištátny (namierený proti štátu): protištátne letáky


    škodcovský p. podvratný


    sabotáž zámerné rušenie výroby, dopravy, zásobovania obyvateľstva a inej hospodárskej činnosti, prípadne inej spoločensky dôležitej činnosti • diverzia: hospodárska sabotáž, diverziarozvracačstvorozvratníctvozáškodníctvo: obviniť niekoho z rozvracačstva, zo záškodníctvapodvratníctvopodrývačstvoškodcovstvo


    škodcovstvo činnosť zameraná na poškodzovanie niečoho • záškodníctvorozvratníctvorozvracačstvopodvratníctvodiverzia (záškodnícka činnosť): rozbiť diverziusabotáž (zámerné rozrušovanie niečoho): hospodárska sabotážexpr. podrývačstvo


    škodiť zapríčiňovať škodu, ujmu • byť na škoduzriedkavejšie byť na ujmu: škodilo mu, bolo mu na škodu, že málo cvičil; dovolenka by mi veru nebola na ujmurobiť škodupoškodzovať: zlá pracovná morálka robí škodu celému podniku, poškodzuje celý podnik

    p. aj ubližovať


    ubližovať spôsobovať fyzickú al. duševnú bolesť, neprávosť, ujmu • blížiť: ubližovať si na tele, na zdraví; ubližoval jej nadávkamiškodiťpoškodzovať (spôsobovať materiálnu, zdravotnú al. morálnu ujmu): fajčenie mu škodí, poškodzuje mu zdravie, ubližuje mu na zdraví; okrádaním poškodzuje podnikkrivdiť (spôsobovať krivdu, príkorie): ubližuje, krivdí mu nespravodlivým obvinenímukracovať (neoprávnene niekomu niečo brať): nechce deti ukracovať, aby ostali bez otca


    škodlivosť vlastnosť niečoho, čo má nepriaznivé účinky: škodlivosť fajčeniazhubnosť: zhubnosť zlého vplyvuničivosť: ničivosť búrkykniž. skazonosnosť: skazonosnosť alkoholu


    nepriaznivý ktorý nepredstavuje nič pozitívne, výhodné vo vzťahu k niekomu (op. priaznivý) • nežičlivýneprajný (op. žičlivý, prajný): nepriaznivá, nežičlivá, neprajná dobaškodlivý (spôsobujúci nejakú škodu, ujmu): škodlivý vplyv prostredia na organizmusnedobrýkniž. neblahý: osud je voči nemu nepriaznivý, nedobrý; mal na neho nepriaznivý, neblahý vplyvneradostnýneutešenýzlý: mám pre teba neradostné, zlé správy; situácia je neradostná, neutešenánešťastný (prinášajúci nešťastie): nešťastná zhoda okolnostínepríjemný (op. príjemný): vyvolať nepriaznivý, nepríjemný dojemnevýhodnýnevhodnýnevyhovujúcineželateľnýnežiaduci (ktorý neprináša výhodu; op. výhodný): nevýhodný stav zápasu; dostať sa do nevýhodného, nevyhovujúceho postavenia; neželateľný, nežiaduci vplyvnelichotivýneuspokojivý (ktorý neprináša uspokojenia): zvrátiť nelichotivý, neuspokojivý výsledok (v hokeji); kritika bola pre neho nepriaznivá, nelichotivázápornýnegatívny (obyč. pri hodnotení niečoho): kniha vyvolala záporný, negatívny ohlas (op. pozitívny) • ťažkýexpr. pľuhavý (spôsobujúci ťažkosti): žiť v ťažkom období vojny; nepriaznivé, pľuhavé okolnostipren. macošský


    ničivý spôsobujúci záhubu, skazu al. ujmu, ničiaci (op. blahodarný) • skazonosnýpustošivý: krajinou sa prehnal ničivý, skazonosný uragán; skazonosný, pustošivý požiar; ničivý, pustošivý účinok vetraškodlivýzhubnýzastar. záhubný: škodlivé, zhubné pôsobenie vetra (op. blahodarné) • rozvratnýrozkladný (spôsobujúci rozvrat, rozklad) • deštrukčnýdeštruktívnydeštruktivistický (op. konštruktívny, konštruktivistický): rozvratné, rozkladné, deštrukčné silyprudkýdravý (o ničiacich živloch): prudký, dravý oheň; prudký, dravý prúd riekyzničujúcizdrvujúci (spôsobujúci obyč. psychickú ujmu): jeho myšlienky mali zničujúci, zdrvujúci vplyvdrvivý (spôsobujúci rozpad, rozklad): byť vystavený drvivému tlaku hostí (v športovom zápase) • expr. vražedný (veľmi, úplne ničiaci): vražedný boj; vražedná sila živlovzastar. ničiteľský: ničiteľská moc (Dobšinský)zried.: svetobornýborivý


    škodlivý ktorý pôsobí nepriaznivo, nežiaduco; ktorý spôsobuje (hmotnú) škodu (op. neškodný) • ničivýzhubnýnezdravýodb. patogénny (zdraviu škodlivý): mračná škodlivých, ničivých, zhubných výparov; choroby vyvolané škodlivým, nezdravým, patogénnym prostredímjedovatýotravnýodb. toxický: jedovaté, otravné látky; toxický odpad výrobykniž. skazonosnýzáškodnýzastaráv. škodný: úrodu zničili skazonosné kobylky; záškodný, škodný hmyz spôsobil obrovské stratynepriaznivý (op. priaznivý, blahodarný) • kniž. neblahýzlýnegatívny: nepriaznivý účinok liekov; neblahý, zlý, negatívny vplyv nemocničnej liečby na psychikuneužitočný (škodlivý z politického, ideologického, etického a pod. hľadiska): neužitočné názory


    škodný p. škodlivý


    škodoradosť p. zlomyseľnosť


    zlomyseľnosť zlomyseľné zmýšľanie al. konanie: ľudská zlomyseľnosť nepozná hraniceškodoradosť: oči jej svietia škodoradosťouškodoradostnosťzlovôľazlovoľnosťzried. zlomyseľ (Urban)uštipačnosť


    škodoradostník p. zlomyseľník


    zlomyseľník zlomyseľný človek • škodoradostník (kto má radosť zo škody, z nešťastia iného) • ironik (ironický človek) • sarkastik: útočný sarkastikuštipačníkštipľavecexpr. zloduch


    škodoradostnosť p. zlomyseľnosť


    škodoradostný p. zlomyseľný


    zlomyseľný ktorý želá, robí niekomu zle, ktorý sa teší z ťažkostí druhého; svedčiaci o tom (op. dobromyseľný) • škodoradostný: zlomyseľné, škodoradostné rečizloprajný (op. dobroprajný) • kniž. zlovoľný: zloprajný, zlovoľný despota; zlovoľný pohľadnežičlivýzried. záškodnícky: nežičlivá kritika, záškodnícky útokuštipačnýpichľavýštipľavýsarkastický (ktorý chce zraniť druhého rečou, výrazom tváre a pod.): uštipačný tón, úsmev; štipľavé, sarkastické poznámkynenávistnýexpr. jedovatý: jedovatý smiechexpr.: satanskýsatanášsky: satanský úsmev, satanášske oči


    doplatiť 1. dodatočne zaplatiť chýbajúcu časť • priplatiť: doplatili, priplatili synovi na autovyrovnať: ja to za teba vyrovnám

    2. mať z niečoho škodu, stratu a pod. • zaplatiť: doplatil na svoju tvrdohlavosť; doplatil, zaplatil za svoju odvahu životomodniesťodniesť siodpykať: odvrávanie si odniesol, odpykal bitkouškodovať (mať finančnú škodu): na kúpe škodoval tisíc korúnprerátať saexpr.: popáliť saopáliť sa (zle pochodiť): opálil sa pri obchode


    stratiť 1. prestať mať niečo (obyč. z neopatrnosti) • vytratiť (niečo uložené): stratiť, vytratiť kľúče, drobné z vrecka; stratiť kufor s dokladmihovor. expr.: zapatrošiťzapotrošiťzašantročiťodšantročiťodpásťodpeľaťodpeľhať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť): vždy niečo zapatroší, zašantročí; Kde si mi odšantročil, odpásol knižku?; pero mi syn kamsi odpeľ(h)alhovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne o niečo prísť): všetky cennejšie veci odtatárihovor. expr. zatrátoriť: nevie, kde zatrátoril kľúčenár. zaratiť (Šoltésová)potratiťpostrácaťporoztrácať (postupne stratiť): potratiť, postrácať všetky vreckovkyroztratiť (postupne, po častiach, na viacerých miestach): zrno roztratil po polihovor. vytrúsiť: vytrúsiť z tašky vecizaložiťpodieť (dať niekde a zabudnúť): neviem, kde som prsteň podelaprísť o niečozastaráv. utratiť (ostať bez niekoho al. bez nejakej vlastnosti, schopnosti, hodnoty a pod.): prišiel o rodičov, o kamaráta; prísť o nádej, o život; utratiť život, mladosť

    2. utrpieť škodu, ujmu, stratu; nevyužiť niečo • prísť o niečo: z vyučovania nestratil ani hodinu, neprišiel ani o hodinunedok. škodovať (byť poškodený, mať škodu): obyvatelia suchom veľa stratili, škodovalikniž. zastar. pozbyť: rýchlo pozbyl, čo ľahko získalhovor. expr.: prekašlaťprekašľať: prekašlať príležitosť, zárobok

    p. aj premárniť


    škodovať prichádzať o zisk, mať materiálnu škodu • mať škodumať ujmubyť poškodený: pri predaji domu škodoval, mal škodu, ujmu; na tohtoročnej úrode sme škodovali, boli sme poškodenítratiťstrácaťprerábať: pri výmene bytu tratíme, strácame; takým spôsobom obchodoval, že veľa ráz prerábal


    tratiť 1. ostávať bez nejakého predmetu (pri nepozornej, neopatrnej manipulácii) al. bez súčasti tela, bez duševnej al. inej danosti • strácať: je zábudlivý, tratí, stráca veci; tratí, stráca zuby, vlasy, pamäťvytrácať (o predmetoch): vytráca všetko z vreckaprichádzať o niečo: prichádza o všetky svoje sily

    2. prichádzať o zisk, mať materiálnu škodu • mať škodumať ujmubyť poškodenýškodovaťprichádzať o niečo: tratiť, škodovať peniaze; prichádzať o výhodystrácaťprerábať: na všetkom iba strácame, prerábame


    kašlať, kašľať 1. hlasno vyrážať vzduch pri podráždení al. chorobe dýchacích ciest • mať kašeľ: má chrípku a kašle, má kašeľexpr.: kahŕňaťkohŕňaťškohŕňaťškohlať (silno kašlať): kahŕňal, škohŕňal celú nocexpr. brhlať (stále): od fajčenia stále brhlehovor. drhnúť (obyč. nasucho): neos. drhne ho celú hodinuexpr.: odŕhaťoddŕhať (prudko, sucho) • odkašlávaťodkašliavať (vydávať krátke zvuky ako pri kašli; obyč. v rozpakoch, pri uvoľňovaní hrtana a pod.) • pokašlávaťpokašliavať (chvíľami): pokašliavala celú jar

    2. porov. vykašlať sa


    drhnúť 1. silným trením zbavovať nečistoty • hovor. rajbaťexpr.: drhliťbrhliť: drhla, rajbala dlážku kefou; brhlil si tvár mydlomexpr. škohliť: škohliť špongiou nábytokumývaťčistiť: umývať parkety

    2. p. dusiť 1, škrtiť 1 3. p. robiť 1, drieť sa 1 4. p. škrabať 2


    svrbieť iba 3. os. spôsobovať na pokožke pálčivý pocit, ktorý nutká na škrabanie • hrýzťpáliť: svrbí, hryzie, páli ma celé teloškrabaťškriabať: škr(i)abe ho pod pazuchounár. škohliť: po uštipnutí ma celý deň škohlila rukašpieť (bolestivo svrbieť): koža, rana pri hojení špela


    škrabať, škriabať 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom (často pazúrmi, nechtami) • driapať: kocúr škr(i)abe, driape; tŕne ruže ho škrabú, driapuhovor. expr.: škrabcovaťdrapcovať: chlapci škrabcujú nožíkom do stolaexpr.: škrabkaťzadrapkávaťdrapkať (jemne): škrabkať po stene ihlou; mača zadrapkáva, drapká do záclonyexpr. škrabotať (spôsobovať pritom jemný zvuk): myši škrabocú pod dlážkou; pes škraboce po dverách

    2. nejakým predmetom (obyč. rukou, nechtami) pohybovať po povrchu niečoho (a často odstraňovať svrbľavý pocit): škr(i)abe si chrbátšúchaťšuchaťtrieťdrieť: šúcha, trie, drie si oči, tvárdrhnúťexpr.: brhliťdrhliťškohliť: drhne, brhlí, drhlí si telo ostrou kefou; škohliť sa pod pazuchou

    3. ostrým predmetom zbavovať niečo vrchnej vrstvy, kôry, šupky, nečistoty a pod.; odstraňovať kôru, šupku, nečistotu a pod. z povrchu niečoho • oškrabovaťzoškrabovaťolupovaťzlupovať: škriabať, (z)oškrabovať zo steny maľovku; olupovať, zlupovať chrasty z ranyšúpaťlúpaťbieliťhôliťčistiť (kožku z niečoho): šúpať, lúpať, bieliť zemiaky; čistiť, hôliť ovocie

    4. spôsobovať škrabľavý pocit • driapaťhovor. hrýzť: vlnený sveter, tvrdý golier ho škriabe, driape, hryzieštípaťhovor. žrať (obyč. o hmyze): vši ho štípu, žerú; prach ma štípe, žerie

    5. p. čarbať 6. p. brať 1


    šúchať, šuchať 1. pritískaním o niečo pohybovať niečím • trieť: šúchať, trieť si sluchy alpouexpr.: brhliťdrhliťškohliť: brhliť si oči; drhlí, škohlí zábradlie kefoudrhnúť (niečím ostrým): šuchá, drhne dlážku ryžiakommädliťmydliťkniž. mäť (o rukách): mädlí si dlane, mäl si rukyexpr.: pošuchávaťpošuchovať (chvíľami jemne šuchať): pošucháva dieťa po brušku

    2. pomaly po niečom posúvať za sebou a obyč. robiť pritom šuchot • šuchotaťexpr. šuchtať: šúcha, šuch(o)ce nohami, papučamiťahaťvliecť (po zemi): ťahá, vlečie za sebou prestieradlo

    3. posúvaním (guliek, gombíkov) po niečom triafať cieľ • šúľaťpigať: chlapci šúchali, šúľali guľky


    trieť 1. tlačiac pohybovať niečím po povrchu niečoho • šúchaťšuchať: trieť, šúchať si tvár uterákomškriabaťškrabať (odstraňovať tým svrbľavý pocit): škr(i)abe sa hrebeňom v hlaveexpr.: brhliťdrhliťškohliť: brhlí si oči; drhlí, škohlí mu špongiou chrbátdrhnúť (obyč. niečím ostrým): drhnúť parkety drôtenkou; drhnúť sa snehommädliťmydliťkniž. mäť (o rukách): mädliť, mäť si ruky

    p. aj miešať

    2. p. trepať 3


    skok 1. pohyb, ktorý vzniká odrazom nôh od zeme: plavný skok, skok do výškypreskok (skok cez niečo): preskok cez koňavýskok (skok smerom hore): prechod zo stoja do výskokuzoskok (skok smerom dolu): zoskok z náradiadoskok (posledná časť skoku): doskok na nohytrojskok (trojnásobný skok do diaľky) • poskok (krátky skok): bežať poskokmiodskok

    2. p. zmena 1


    zmena 1. nadobudnutie iných vlastností, iného rázu: kvalitatívna, spoločenská zmena; zmena počasiapremena: hlboká premena v životeprevratzvrat (náhla prenikavá zmena): prevrat, zvrat vo vedeobrat: politický obratotras: krajinu zasiahol hospodársky otraszlom: revolučný zlom v dejináchkniž. prelom (výrazná, podstatná zmena): ekonomický prelomkniž. prerod (základná zmena): spoločenský prerodskok (náhla zásadná zmena): vývinový skokobmena (čiastočná zmena): zaspievať pieseň s istou obmenouodb. metamorfóza: metamorfóza hornínrevolúcia (základná zmena): priemyselná revolúciaodb. konverzia: konverzia zbrojnej výrobytransformácia: transformácia elektrického prúdureforma (zmena majúca za cieľ zlepšiť niečo): menová reforma

    2. vymedzený pracovný čas zamestnanca (obyč. vo výrobe): robiť na tri zmenyhovor. šichta: vrátiť sa zo šichtyhovor. nočná (nočná zmena): idem z nočnejhovor. denná (denná zmena): dnes mám dennú


    rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchlechytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedolnarýchlonachytro: narýchlo, nachytro uvarila obednapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z taškyurýchlenezrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchaťchvatnechvatomzried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicubystrorezkosvižnesvižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvorexpr. šibko: šibko sa pustil do jedeniamihomšvihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odídenáhlivohorúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil vecináhlenáhlozried.: nanáhlenanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúťrapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížilahovor.: expresneexprespren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebnéobratomkniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky dokladyhneďihneďskoronaskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiťzarazrazomv okamihuokamžiteexpr.: raz-dvašupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zimabehomskokomzried. skokmo: behom, skokom sa pustili do robotyletkomletmov letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domovexpr.: hupkomhupkyzvrtkomzried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodminár.: friškošmihomgvaltom (Hviezdoslav, Botto)nár. stojme (Dobšinský)prirýchloprichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavilibleskovebleskovobleskompoet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalšíbleskurýchlebleskurýchlopoet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povieexpr.: ozlomkrkozlomkrkyostopäťostošesťfraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorkyexpr.: odušu, pís. i o dušufraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalejfraz.: s časom opretekys vetrom opreteky: cestu stavali s časom opretekyfraz.: akoby bičom plesolakoby dlaňou plieskalz minúty na minútulen tak fuk-fukmíľovými krokminár.: úvalomúbehomnespráv.: spechom • spešne • prekotne


    skokmo 1. p. skokom 1 2. p. rýchlo


    skoknúť p. skočiť 1


    skokovito, skokovite p. skákavo


    stúpenec kto sa stavia za niekoho, za niečo, kto podporuje niekoho, niečo • prívrženec: Štúrovi stúpenci; prívrženci demokraciezástanca: bol zástancom nenásilných riešenínasledovateľnasledovníkpokračovateľ (kto nasleduje niekoho ako vzor): mať umeleckých nasledovateľov, nasledovníkov, pokračovateľovžiak: Metodovi žiaciodchovanec (kto bol niekým vychovaný): odchovanci Štúravyznávač (kto sa k niekomu, niečomu hlási): vyznávači islamuškola (stúpenci istého filozofického, vedeckého, umeleckého smeru): Hegelova školapriaznivec: priaznivci hokejapriateľ: priateľ hudbypodporovateľ: podporovateľ umeniapren. zástavník (čelný stúpenec): zástavník novej epochyfanúšikexpr. skalný (náruživý stúpenec istého druhu športu al. športového klubu): fanúšik futbalu, skalný Slovanaexpr. kmotorzastar. straník (Jesenská)mn. č. svoji (ľudia, ktorých spája spoločný cieľ): pracovať medzi svojimi


    škola 1. vzdelávacia a výchovná inštitúcia • hromad. školstvo: základné, stredné školy, vysoké školstvoústavinštitút (v minulosti typ školy): učiteľský ústav, pedagogický inštitútakadémia (typ školy): obchodná akadémia

    2. skupina ľudí, ktorá je niekomu, niečomu naklonená, ktorá sa stavia za niekoho, za niečo: Hegelova školastúpencinasledovníci: stúpenci, nasledovníci Ľ. Štúrapokračovatelianasledovatelia: mať pokračovateľov, nasledovateľovžiaci: Metodovi žiaci

    3. p. vyučovanie 4. p. výchova 5. p. štúdium


    štúdium navštevovanie školy vyššieho typu: univerzitné štúdium; bol na štúdiách v zahraničíhovor. škola: poslať syna do škôl


    výchova cieľavedomé a sústavné pôsobenie na duševný a telesný rozvoj človeka, obyč. mladého: mravná výchova človeka, mimoškolská výchova mládežezastar. edukácia (Stodola)škola: mať dobrú školuexpr. drezúra (prísna a jednostranná výchova) • pejor. dril (bezduchá výchova)


    vyučovanie vyučovací proces: vyučovanie fyziky, moderné metódy vyučovaniavýučbamenej vhodné výuka: spájať výučbu s výchovou; výuka dejepisuškolenievzdelávanie (vyučovanie, obyč. v kurzoch): odborné školenie, vzdelávaniehovor. škola: dnes nie je škola


    základný tvoriaci najdôležitejšiu, nevyhnutnú (sú)časť niečoho • hlavný: základný, hlavný princíp učeniauholnýosnovnývýchodiskový (tvoriaci súčasť základu): položili uholný kameň stavbyprvotnýprimárny: prvotný význam; primárna funkcia, vlastnosť (op. druhotný, sekundárny) • centrálnykľúčovýdominantný: centrálne postavenie; kľúčový, dominantný prvokzásadnýťažiskový: zásadný, ťažiskový problémkniž.: fundamentálnymeritórnyprincipiálnykapitálnykardinálnysubstanciálnybazálny: principiálny rozdiel; kapitálne, substanciálne otázkypodstatný: Všímaj si najprv podstatné veci, vlastnosti!existenčný (týkajúci sa existencie): existenčné potrebyexpr. psí: psia povinnosťkniž.: konštitutívny: konštitutívne prvkykmeňový (základný a nemenný): kmeňový stav pracovníkov, kmeňové stádozačiatočnýprvopočiatočnýzárodkovýzárodočnýpren. embryonálny (základný a prvý z hľadiska pôvodu): začiatočný, zárodočný stavneodvodený: neodvodený význam slovaelementárnyjednoduchýtriviálny (základný a najmenej zložitý): neovláda ani základné, elementárne, jednoduché pravidlá prevádzkyvšeobecný (nezabiehajúci do podrobností): všeobecné vzdelaniekniž. rudimentárny: rudimentárne znaky životaškoláckyzačiatočnícky: školácka chyba


    školák p. žiak 1


    žiak 1. kto chodí do základnej al. strednej školy • školák: žiaci, školáci majú prázdninyštudent (žiak strednej školy): študenti maturujú v júni

    2. p. stúpenec, pokračovateľ


    schváliť prejaviť súhlas s niečím, dať súhlas na niečo, uznať za správne • súhlasiť: schválili naše rozhodnutie, súhlasili s nímodobriť (uznať za dobré): nemôžem odobriť tvoj postupprijaťakceptovať: parlament prijal, akceptoval zákonodhlasovať (hlasovaním schváliť): rezolúciu jednomyseľne odhlasovaliadmin. odsúhlasiť (vyjadriť súhlas): projekt na schôdzke odsúhlasiliratifikovať (schváliť medzinárodnú zmluvu v ústavnom orgáne) • potvrdiťkniž. sankcionovať (uznať za platné): uznesenie, zmluvu parlament potvrdil, sankcionovalodb.: kolaudovaťskolaudovať (úradne schváliť, prevziať stavbu)


    inšpektor kto vykonáva úradný dozor, úradnú kontrolu: inšpektor hygieny prácedozorca (kto dozerá): väzenský dozorcakontrolór (kto kontroluje): technický kontrolórzastar. škôldozorca (školský inšpektor)


    škôldozorca p. inšpektor


    skolektivizovať p. zospoločenštiť


    zospoločenštiť urobiť štátnym, spoločným vlastníctvom (op. sprivatizovať) • zospoločniťzosocializovať: po r. 1948 sa výroba zospoločenštila, zosocializovalakolektivizovaťskolektivizovať (zaviesť formy spoločného hospodárenia): (s)kolektivizovanie poľnohospodárstva

    p. aj znárodniť


    kurz 1. krátkodobý cyklus lekcií v istom odbore: jazykové kurzyškolenie: odborné školenieseminár (cvičenie dopĺňajúce prednášky): mať referát na seminárizastar. náukobeh (učebný kurz): jednoročný náukobeh

    2. p. smer 1, 2


    školenie 1. p. vyučovanie, kurz 1 2. p. vzdelanie


    vzdelanie rozvinutie duševných schopností človeka sústavným poznávaním, najmä štúdiom; súbor získaných vedomostí: základné, univerzitné vzdelanie, mať prístup k vzdelaniuvzdelanosť (vlastnosť al. stav vzdelaného človeka): vyniká všestrannou vzdelanosťouškolenosťučenosťzastaráv. školenie: nemá nijaké školeniezastar. školovanosť


    školenosť p. vzdelanie


    cvičený ktorý isté vlastnosti, schopnosti nadobudol cvičením, tréningom; svedčiaci o tom • vycvičený: cvičené, vycvičené cirkusové zvieratátrénovanývytrénovaný: trénovaný parašutista, letec, skokan; vytrénované teloškolený (op. neškolený): školený hlasdrezúrovaný (cvičený drezúrou): drezúrované tigre, kone


    kultivovaný ktorý je zdokonalený pestovaním, rozvíjaním, cibrením (o človeku a jeho vlastnostiach, schopnostiach, prejavoch a pod.): kultivovaný človekvycibrenývybrúsený: vycibrený jazyk, vybrúsený štýljemnýzošľachtenýuhladenýdistingvovaný (op. hrubý, drsný): jemné, zošľachtené správanie; uhladené, distingvované vystupovanieškolený (vycvičený, vytrénovaný): zaspievala svojím školeným hlasomdecentný: decentné pohyby, gestánevtieravý (ktorý sa nevnucuje): nevtieravý prejavvzdelanývyspelýkultúrnyfraz. na úrovni (svedčiaci o kultivovanosti ducha, vysokej kultúre): vzdelané, vyspelé, kultúrne publikum; poslucháči na úrovniinteligentný (založený na inteligencii): inteligentná hra, inteligentný spôsob


    školený ktorý má (odborné) vzdelanie; ktorý svedčí o pravidelnom cvičení, tréningu, odbornom vedení (op. neškolený) • vzdelaný: nie je nijaký felčiar, ale človek školený, vzdelaný v medicínevyučenývyškolenýkvalifikovaný (ktorý absolvoval náležitú prípravu na danú prácu, činnosť, povolanie a pod.): vyučený, vyškolený personál (op. nevyučený, nevyškolený); kvalifikované pracovné sily (op. nekvalifikované) • vycvičenýcvičenýtrénovaný: vycvičené, cvičené, trénované ucho hudobníka; cvičený, trénovaný hlas


    vyučený ktorý získal odborné vedomosti v učebnom odbore • školenývyškolený (školením vyučený): vyučený, školený, vyškolený murárvycvičenýcvičený (cvičením zdokonalený): vycvičený, cvičený hasič

    p. aj vzdelaný


    vzdelaný ktorý má vzdelanie • učený (veľmi vzdelaný): vzdelaná mládež, učený profesorkultúrny (stojaci na vysokom stupni kultúry; svedčiaci o tom): kultúrny človek, kultúrne správanievysokovzdelanýzastaráv. vysokoučený (ktorý má vysoké vzdelanie): vysokovzdelaný lekár, vysokoučený advokát (Kukučín)erudovaný (odborne, vedecky al. umelecky vzdelaný): erudovaný vedecký pracovníkštudovaný (ktorý študoval): deti má študovanéškolenývyškolený: školený, vyškolený personálzastaráv. školovaný: školovaní občaniamúdry (ktorý má veľa poznatkov) • osvietený (obdarený dobrým rozumom; svedčiaci o tom): osvietený mladíksčítanýnačítanýrozhľadený (ktorý veľa prečítal, ktorý má široký rozhľad): sčítaný, načítaný, rozhľadený študentvyučený (ktorý sa vyučil v istom odbore): vyučený krajčírgramotný


    vzdelávací určený na vzdelávanie • osvetový (zacielený na povznesenie vzdelanosti): vzdelávacia, osvetová inštitúciasamovzdelávací (určený na sebavzdelávanie): samovzdelávací krúžokškoliaci: školiace pracoviskozastar. vzdelávateľný: vzdelávateľný spolok (Vajanský)hovor. osvetársky: osvetárska činnosť


    skoliť p. zabiť 1


    zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiťpripraviť o životvziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal životzavraždiťexpr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo svetaposlať na druhý/onen svethovor. expr.: odpraviťodpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerouexpr.: zmárniťodmárniť: kráľ ho dal zmárniťzlikvidovaťodstrániťsubšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániťlynčovaťzlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochovexpr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudískoliťsklátiťkniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmuhovor. expr.: spasiťpoložiť: vlka spasil, položil jediným výstrelomzahubiťexpr.: zahlušiťzachloštiťzadegviťzagniaviťzahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovaťpozabíjaťpohlušiťpobiťpomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbalidobiťdoraziť: dobiť divú zvervoj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezaťpodrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklaťzapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiťuškrtiťzadláviťzahrdúsiťzadusiťzadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriťumučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinnýchpomárniťexpr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

    2. tlačením vraziť niekam • zatĺcťvbiťvtĺcťzahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do stenyzried. zarúbiť (Tajovský)zaraziťzapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zemepozatĺkaťpozarážaťpovtĺkaťpozabíjať (postupne)

    3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2


    zastreliť streľbou zabiť, usmrtiť • odstreliť: zastreliť, odstreliť diviakapoľov. slang. streliť: strelil tri zajacezasiahnuť: dobre mieril, lebo obeť zasiaholexpr. zložiť: zložiť jeleňaexpr.: skoliťskosiť: skoliť, skosiť obeťhovor. expr.: spafnúťspuknúťrafnúťodbachnúťodbafnúťodpáliťzried. odbakať: odbachol zajacapostrieľaťvystrieľať (postupne, viacerých al. všetkých)


    zložiť 1. dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu a uložiť • kniž. sňať: zložiť, sňať klobúk z hlavy; zložiť náklad z vozakniž. zosňať: zosňať niekomu putázvesiť (niečo zavesené): zvesiť, zložiť obraz zo stenyzavesiť (telefón, slúchadlo) • poskladaťkniž. posnímať (postupne, viacero vecí al. z rozličných miest): poskladať knihy z policezosadiť: zosadil dieťa z hojdačky

    2. dať dokopy a tým utvoriť celok • poskladať: rozobraté hodinky už nevedel zložiť, poskladaťzostaviťzmontovať (z hotových častí): zostaviť stavebnicu, zmontovať chatuzrubiť (zložiť zo zrubov): domec zrubený z brvienskonštruovaťzostrojiťhovor. zmajstrovať (vymyslieť a zhotoviť do celku): sám si zložil, zostrojil prístrojhovor. znôtiťexpr. sklepať (narýchlo, nedôkladne): debnu znôtil, sklepal zo starých dosákzopäť (ruky) • zosumovaťzosumírovať: keď všetky fakty zosumírujem…zoštylizovaťsformulovať (štylizovaním zložiť, zostaviť): zoštylizovať text prednášky

    3. dať do záhybov, dať cez seba • poskladať: zložiť, poskladať papier, látkuprehnúťpreložiť: prehnúť, preložiť okraj listu

    4. expr. fyzicky (pren. i slovami) napadnúť a premôcť • zraziť: zložiť, zraziť súpera na zemexpr.: skoliťskosiť: skoliť, skosiť niekoho jedným úderomzvaliťpodťaťkniž. sklátiť: neos. zvalilo, podťalo, sklátilo ho na zemzastreliť: zložil, zastrelil jeleňa jediným výstrelom

    5. utvoriť umelecké dielo (obyč. hudobné al. slovesné) • skomponovať: operu zložil, skomponoval ako dvadsaťročnýnapísať: napísať román, kantátuexpr.: sklepaťzbúchaťzlepiťpozliepať (narýchlo a povrchne): sklepať, zbúchať poviedkuposkladať (viacero diel)

    6. uskutočniť nejaký duševne náročný al. významný úkon • urobiťspraviť: zložiť, urobiť doktorát, maturitu; spravil prijímacie skúškypodstúpiť: podstúpil zaťažkávaciu skúškuabsolvovať: úspešne absolvoval záverečný ceremoniálkniž. učiniť: učiniť sľub čistoty; učiniť, zložiť prísahuposkladať (postupne)

    7. p. vzdať sa 8. p. zaplatiť 1


    školiť p. učiť 1


    učiť 1. cvičením, precvičovaním, výkladom a pod. pomáhať v získavaní zručnosti al. vedomostí (často v rámci školy): učiť deti písať, čítať, hrať, plávať, učiť o histórii národavzdelávať (rozvíjať duševné schopnosti, poskytovať všestranné vzdelanie): vzdelávali ho najlepší pedagógovia; ľud treba vzdelávaťvyučovať (učiť v škole) • školiť (učiť obyč. mimo školy, krátkodobo, s cieľom zdokonaliť v istom odbore): našich pracovníkov školia v zahraničí; školiť ašpirantazaúčaťzaškoľovať (týka sa obyč. postupného ovládania istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča ho narábať s prístrojom; zaškoľujú nových pracovníkov; zaúčať niekoho do remeslazastaráv. školovať: školovanie žiakov

    2. výchovou upevňovať niečo (v prejavoch, v pamäti): učiť mládež sebaovládaniunavykaťprivykaťzvykaťpriúčať: privyká, priúča ho trpezlivosti; navyká, zvyká nás na poriadokvštepovať (niečo niekomu): vštepujú deťom lásku k vlasti, úctu k starším

    p. aj cvičiť 2

    3. systematicky vzdelávať vo vyučovacom procese, pôsobiť ako učiteľ • vyučovaťbyť učiteľom: učí, vyučuje na strednej, na vysokej škole; je učiteľom slovenčiny; učí, vyučuje matematiku

    4. p. hlásať


    školiť sa p. učiť sa 1


    učiť sa 1. cvičením, precvičovaním, počúvaním učiteľa, štúdiom a pod. získavať zručnosť al. vedomosti (často v rámci školy): učiť sa spievať, bicyklovať; učiť sa fyziku (na vysokej škole); zle sa učívzdelávať sa (rozvíjať si intelektuálne schopnosti, nadobúdať všestranné vedomosti): vzdelávať sa v cudzineštudovaťhovor. zastar. al. expr. študírovať (nadobúdať vzdelanie na strednej al. vysokej škole al. získavať vedomosti v istom odbore): študuje na technike; študuje astronómiu; študuje, učí sa za doktorazastaráv. školovať sa: je to školovaný človekškoliť sa (získavať potrebné vedomosti, schopnosti, obyč. krátkodobo, mimo školy): školil sa u významného odborníka na mikropočítače; ekonomicky sa školili na sústredení v Tatráchzaúčať sazaškoľovať sa (pri postupnom ovládaní istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča sa, zaškoľuje sa do odborumemorovať (učiť sa naspamäť): žiak memoruje báseňhovor. expr. bifľovať sa (mechanicky sa učiť naspamäť) • expr. drieť sa (usilovne, intenzívne a obyč. netvorivo sa učiť): drie sa na skúškuštud. slang.: drviť sadrviťšprtať saštukovať sa (usilovne a obyč. mechanicky, netvorivo sa učiť): drví sa, šprtá sa chémiuvštepovať si do pamäti: vštepuje si do pamäti zložité vzorcepodúčať sa (získavať ďalšie, podrobnejšie vedomosti o niečom): podúča sa šiť

    2. na základe výchovného pôsobenia si zapamätávať a prijímať ako svoje • osvojovať siprijímať za svoje: učiť sa skromnosti; osvojovať si správne držanie telaprivykať siprivykať sapriúčať sa: privyká si na poriadok; priúča sa variť

    p. aj cvičiť 1


    školiteľ p. učiteľ


    učiteľ kto z povolania vyučuje • pedagóg: zbor učiteľov, pedagógov našej školy; učiteľ tancavyučujúci: povinnosti vyučujúcichprofesorslang. profák (stredoškolský, najmä gymnaziálny učiteľ) • školiteľ (kto niekoho školí vo vedeckej výchove) • zastar.: učbárrechtor (učiteľ účinkujúci aj ako organista) • štud. slang.: kantoručko


    škôlka hovor. materská škola: náš vnuk chodí do škôlkyzastar.: ovodaúvoda (Tajovský)


    jednoduchý 1. ľahko, bez námahy riešiteľný, zvládnuteľný a pod. (op. zložitý) • ľahký (op. ťažký) • nekomplikovaný (op. komplikovaný): jednoduchá, ľahká hra; jednoduchý, ľahký, nekomplikovaný vzorecnenáročný (op. náročný): nenáročná gramatikazákladnýelementárnytriviálnyprimitívny (samozrejmý pre svoju jednoduchosť): nevedieť základné, elementárne, triviálne veciexpr. škôlkarskýškolskýpren. učebnicový: škôlkarské počty; školský, učebnicový príklad

    p. aj pohodlný 2

    2. ktorý žije, zmýšľa jednoducho (o človeku); svedčiaci o jednoduchosti; založený na jednoduchosti • prostýobyčajný: prostý, obyčajný človek; prostá rečradovýkniž. pospolitý (ktorý je súčasťou spoločenskej väčšiny, bez výnimočného postavenia): radový občan, pospolitý ľudskromnýnenáročný (op. neskromný, náročný): skromné pomery; skromná, jednoduchá stravadiogenovský (akým sa vyznačoval staroveký grécky filozof Diogenes): diogenovský spôsob životahovor. ľudový (nenáročnosťou, jednoduchosťou dostupný pre väčšinu; typický pre väčšinu ľudí): jednoduché, ľudové bývanie; ľudová rečstrohýtriezvy (bez ozdôb, prehnanej zložitosti): jednoduché, strohé, triezve tvary (op. zložité, komplikované) • kniž.: simplicitnýsimplexný; prirodzenýcivilný (jednoduchý v prejave; op. strojený, neprirodzený): prirodzený, civilný prednesprimitívnynedokonalý (odrážajúci jednoduchosť na najnižšom stupni vývoja): primitívne jaskynné kresby; primitívne, nedokonalé nástroje pračlovekaprostoduchýprostodušnýprostomyseľný (vyznačujúci sa jednoduchým myslením; o človeku) • expr.: prostučkýprostunkýprostulinkýjednoduchučký


    školovanosť p. vzdelanie


    školovaný p. vzdelaný


    školovať p. učiť 1


    školovať sa p. učiť sa 1


    jasný 1. vyznačujúci sa jasom, jasnosťou, žiarivosťou • žiarivýjasavý: jasné, žiarivé slnko, farby; jasné, jasavé hviezdysvetlýbledý (o jasnej farbe): svetlý, bledý odtieň zelenejzlatojasný (Sládkovič)zried. lúčistý (Jesenská)bezoblačnýbezmračný (bez oblakov, nezamračený): jasná, bezoblačná, bezmračná oblohaslnečný: slnečný deňhviezdnatýmesačný (plný jasných hviezd; s viditeľným, jasným mesiacom): hviezdnatá, mesačná nocrozjasnenývyjasnený (ktorý sa stal jasným; op. zatiahnutý, nejasný, zahmlený; obyč. o oblohe) • viditeľný: viditeľné končiare; jasný, viditeľný horizontčistýnezakalený (op. mútny, zakalený, kalný; o očiach) • expr. prejasný

    2. ktorý možno hneď zbadať, rozoznať • zjavnýzrejmý: jasný, zjavný, zrejmý rozdielviditeľnýbadateľnýočividnýexpr. okatý: viditeľná, badateľná prevaha; očividný úmyselzreteľnýpriehľadnýpriezračnýexpr.: obyčajnýpraobyčajný: zreteľná, priehľadná, priezračná, obyčajná, praobyčajná ložpreukázateľnýpreukaznýevidentný: ide o preukázateľný, preukazný, evidentný podvodrukolapný: rukolapný dôkazhovor. vyslovený: vyslovená lož

    3. ktorý je (vopred) určený, vymedzený, stanovený (op. nejasný, matný, hmlistý) • presnýurčitý (op. nepresný, neurčitý): jasná, presná predstava; jasný, určitý cieľujasnený: problém je ujasnený

    4. ktorý možno ľahko chápať, ktorému možno dobre porozumieť (op. nejasný) • zrozumiteľnýpochopiteľný: jasný, zrozumiteľný, pochopiteľný výkladzreteľnýčistý: zreteľná, čistá výslovnosťjednoznačný (op. nejednoznačný, mnohoznačný): jednoznačná odpoveďnedvojzmyselný (bez narážky, skrytého významu): nedvojzmyselná reččitateľný: čitateľná politika, strana • školský: školský príklad

    5. p. rozumný, triezvy 1 6. p. vľúdny 1, veselý 1 7. p. zvučný 1


Pozri výraz ŠKO v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV