Synonymá slova "šaľ" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 67 výsledkov (1 strana)

  • sála väčšia priestranná miestnosť na pracovné al. spoločenské podujatia • sieň: zasadacia, koncertná, divadelná sála, sieňaula (slávnostná sála): univerzitná aulaamfiteáter (sála so stupňovite rozloženými radmi sedadiel) • zastar. al. expr. palota (parádna sála)


    kniha 1. slovesné al. obrazové dielo vydané tlačou v samostatnom zväzku • knižka: vedecká, zábavná, detská kniha, knižkapublikácia: náboženské publikáciebrožúra (menšia brožovaná kniha) • monografia (vedecká kniha spracúvajúca jeden problém al. venovaná jednej osobnosti) • foliant (kniha veľkého formátu) • učebnica (kniha, z ktorej sa učí): učebnica matematikycvičebnica (kniha s cvičeniami): cvičebnica hry na klavíripren. expr. biblia (kniha veľkej vážnosti; objemná kniha): Sládkovičova Marína sa stala bibliou mládežehovor. expr. bachant (veľmi objemná kniha) • hovor. expr. šalabachter (stará, obyč. poškodená kniha)

    2. p. zväzok 2


    šalabachter 1. p. kniha 1 2. p. zošit


    zošit zväzok zošitých listov papiera spevnených obálkou: linajkový, kockovaný zošitpísanka (školský zošit): písanka na domáce úlohyhovor. expr. šalabachter (stará, obyč. poškodená písanka) • zastar. škripta (Vansová)


    dôvtipný prejavujúci bystrosť, originálnosť myslenia (o človeku); svedčiaci o takých vlastnostiach • bystrý: dôvtipný, bystrý žiakvynachádzavývynaliezavýinvenčný (ktorý sa vie vždy vynájsť, nájsť riešenie, prísť s niečím novým): vynaliezavý, vynachádzavý remeselník; invenčné riešeniedômyselný: dômyselná konštrukciaostrovtipnýkniž. ostroumnýmenej časté: bystrohlavýbystroumný: ostrovtipný, bystroumný spoločník na diskusiuinteligentnýduchaplný (prejavujúci inteligenciu, vtip): inteligentná, duchaplná odpoveď; duchaplný rozhovorchytrývtipnýšikovný (rozumovo): chytrá, vtipná, šikovná hlavaexpr. šalamúnsky: šalamúnske riešeniehovor. nápaditý

    p. aj bystrý


    múdro uplatňujúc rozum, vedomosti, rozvahu; pôsobiac takto (op. sprosto, hlúpo) • rozumne: v každej situácii koná múdro, rozumnebystro: bystro odpovedal na otázkyvzdelaneosvietene: keď bolo treba, vedel hovoriť vzdelane, osvietenešalamúnskyhovor. expr. fiškálsky: múdro, šalamúnsky, fiškálsky rozriešil každý sporexpr. vševedúcky (všetko vediac): vždy sa tvári tak vševedúcky

    porov. aj múdry


    múdry rozumovo nadaný; majúci bohaté vedomosti, životné skúsenosti; svedčiaci o tom (op. sprostý, hlúpy) • rozumnýumný: múdry, rozumný, umný človek; múdre, rozumné krokyinteligentný (majúci inteligenciu): inteligentná osobaosvietený: múdry, osvietený panovníkvzdelanýučený: vzdelaná hlavabystrýchytrýchápavý (rýchlo a ľahko vnímajúci, chápajúci): to je múdra, bystrá, chytrá, chápavá hlavičkatriezvyrozvážny (všetko zvažujúci, riadiaci sa triezvym rozumom): triezvy, rozvážny politiksprávnyzdravý (zodpovedajúci zdravému rozumu): správne, zdravé názoryhlbokomyseľný (premýšľajúci do hĺbky, obsahujúci hlbokú myšlienku): hlbokomyseľné vetyvševediaci (ktorý všetko vie): vševediaci Bohpriinteligentný (aj iron., priveľmi inteligentný): priinteligentná ženaaj iron. šalamúnskyexpr. fiškálsky (múdry s istou dávkou vypočítavosti, chytráctva): šalamúnske, fiškálske riešenie sporuiron.: rozumárskyrozumkársky: Nechaj si tie rozumkárske reči!expr.: premúdrypremúdrený (veľmi múdry) • zastar. vedomý

    p. aj vzdelaný, bystrý 2


    šalamúnsky 1. p. vynachádzavý, dôvtipný, múdry 2. p. múdro


    vynachádzavý ktorý ľahko, rád vynachádza (spôsob riešenia situácie a pod.) • vynaliezavý: dieťa je pri hre vynachádzavé, vynaliezavédômyselný (ukazujúci bystrosť mysle): dômyselný konštruktérdôvtipný (ktorý má dôvtip): dôvtipný študenthovor. nápaditýbystrý (majúci dobrý a rýchly postreh): bystrý pozorovateľexpr. vymýšľavý (Alexy)pren. expr. šalamúnsky (ktorý sa vie vynájsť): šalamúnske riešeniekniž. invenčný


    izba obytná miestnosť: obývacia izba, hotelová izbazastaráv. al. expr. izbicasalón (izba na prijímanie návštev): hudobný salónzastaráv. chyžašalanda (v minulosti veľká izba pre sezónnych robotníkov, expr. veľká neútulná izba): bývať v šalandekniž. komnata (veľká izba, obyč. v paláci): kráľovská komnatazastar. svetlica (lepšie zariadená izba): hosťovská svetlica (Zúbek)subšt. cimra: kasárenská cimra

    p. aj cela


    šalanda p. izba


    pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sahľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otcahovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred sebaupierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieťpáčiťexpr. okáliťexpr. zried.: okáľovaťočiťfraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcichjastriťiskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolíblýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazeraťexpr.: gániťfľočiťfľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočilinazeraťexpr.: nazízaťnakúkaťškúliťpoškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykolvzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z oblokarozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolízízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviťbezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakámehovor.: vykúkaťvykukávaťvykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z oblokahovor. expr.: mumákovaťtrpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

    2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezeraťobzeraťobzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádžekniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciuhovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: okúka okoliefraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacichrozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

    3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovaťškúliťpokukávaťpokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom auteexpr.: bľuskaťfľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčencemrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedkuhádzať očami (po niekom, po niečom)

    4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sahľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhodyvšímať sivenovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnostistarať sadbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestráprizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hreprizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

    5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieťzračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očísálaťprejavovať saukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistotazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

    6. p. hodnotiť


    sálať vydávať zo seba teplo, svetlo, žiaru a pod.; prúdiť z nejakého zdroja (o teple, svetle, žiare a pod.; aj pren.) • vyžarovaťžiariť: slnko sála, vyžaruje ostré svetlo; svetlo sála, vyžaruje, žiari zo slnka; pahreba ešte sála, vyžaruje; teplo, oheň sála, vyžaruje z pahreby; kniž. sála, vyžaruje z neho radosť, šťastievychádzať (prúdiť zo zdroja): z pece vychádza horúčosťšíriť sa (prúdiť všetkými smermi): navôkol sa šíri teplo, pokojzračiť sa (prejavovať sa v niečom): na tvári sa mu zračí šťastie, žiaľfyz. emitovať

    p. aj sršať 2


    sršať 1. prudko vo väčšom množstve vyletúvať, odskakovať (obyč. o iskrách): z prskavky iskry sršali na všetky stranyšľahaťvyšľahovať (o ohni): plameň, oheň šľahal, vyšľahoval do výškyprskať (rozstrekovať sa so syčivým zvukom): raketa prská, sršíiskriť sa: neos. z komína sa iskrí

    2. expr. prudko, vo veľkej miere sa prejavovať (obyč. citovo) • planúťexpr. horieť: srší, planie, horí zápalom, radosťoukniž. prekypovať: prekypuje v ňom zlosť, oduševneniekniž. sálaťvyžarovaťzračiť sa: z očí mu sála strach, nenávisť; z tváre vyžaruje radosť; v pohľade sa zračí veselosťiskriť (očami, pohľadom): iskrí očami od zlosti


    vyžarovať 1. vydávať zo seba energiu • fyz. emitovaťzried. vyžiarovať: slnko vyžaruje, emituje teplo, svetložiariť: rozpálená pec žiarisálaťšíriť: pahreba ešte sála, šíri príjemné teplo

    2. byť niečím vylučovaný, prúdiť z nejakého zdroja • vychádzaťzried. vyžiarovať: z lampy vyžaruje, vychádza tlmené svetložiariť: z očí jej žiari veselosťšíriť sa: z hlavy sa mu šíri bolesť do celého telazračiť sa: chorému sa na tvári zračí pokoj, utrpeniedýchať: dýcha z nej pokoj, harmónia


    šalátovka p. uhorka


    uhorka zelenina s podlhovastými jedlými plodmi: kvasené, kyslé uhorkyhovor.: šalátovka (šalátová uhorka) • nakladačka (uhorka na nakladanie, konzervovanie)


    klam 1. obraz nezodpovedajúci skutočnosti: Je to skutočnosť a či klam?zdanie (čo sa iba na pohľad javí ako skutočnosť): všetko bolo iba zdaniepredstava (fantáziou utvorený obraz): fantastické predstavy o vesmírevidina: bola to len vidinailúzia: žiť v ilúziáchprelud: vo sne ho prenasledovali preludymámeniekniž. mam: mam a klamkniž. víziavidenie: mať videniekniž. mámor (Vajanský)halucinácia: zrakové halucináciefikcia (klamný obraz o skutočnosti): všetko, čomu doteraz veril, sa ukázalo ako fikciafantóm: fantóm mocifatamorgána (klamná predstava): fatamorgána šťastiakniž.: chimérafantazmagóriafantazma (Vajanský)omam (Podjavorinská)omar (Figuli)šaľba

    2. predstieranie niečoho • klamstvopodvod: pristihnúť niekoho pri klame, klamstve, podvodelož: šíriť ložluhárstvohovor. cigánstvo: s tým cigánstvom sa ďaleko nedostanešlesťúskok (predstierané konanie na oklamanie niekoho): dosiahnuť svoj zámer ľsťou, úskokompretvárkaneúprimnosťpokrytectvopejor. farizejstvo (predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu): spoločenská pretvárka, neúprimnosťhovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľhovor. bluf: je to obyčajný bluffaloš: človek bez falšehovor. expr. podfukexpr. luhaninahovor. pejor.: šudiarstvošudierstvopejor.: šarlatánstvoeskamotážkniž. šaľba


    lož úmyselne nepravdivý, zavádzajúci výrok (op. pravda) • klamstvo: šíriť lži, klamstvácigánstvonepravdanepravdivosťvýmyselexpr.: luhaninacigánčinahovor. blufkniž.: šaľbamystifikáciakniž. zried. oklam


    ošiaľ stav mysle bez jasného vedomia vyvolaný silným citovým vzrušením • opojenieomámenieošialenie: nebola to láska, bol to iba chvíľkový ošiaľ; radostné opojeniekniž.: šaľbaomam: sladká šaľba mladostipoet. mámor: mámor zmyslov (Vajanský)


    podvod úmyselné oklamanie s cieľom získať vlastný prospech al. poškodiť druhého • hovor. expr. podfuk: nadobudnúť niečo podvodom, podfukompodvodníctvohovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľexpr. balamutahovor. expr. humbug: tá záležitosť s predajom domu bola humbugomlesťúskok (predstierané konanie na oklamanie niekoho): použiť lesť, úskoktrik (šikovný postup založený na klamstve): predvolebné trikynepoctivosťpejor. šarlatánstvoklamstvoklamložnepravda: pristihnúť niekoho pri klamstve, lži; stavať na klame, nepravdeexpr.: luhaninašaľbiarstvošaľbahovor.: cigánstvocigánčina

    p. aj úskok, klam 2


    šaľba 1. p. ošiaľ 2. p. lož, podvod


    klamár kto klame • luhár: označiť niekoho za klamára, luháraúskočník (kto používa úskoky) • pokrytecfalošníkpejor. farizej (falošný človek): politickí pokrytcipejor. šarlatán: vyhlásiť niekoho za šarlatánapodvodník (kto sa dopúšťa podvodu): sobášny podvodníkhovor. cigáň: tvrdil, že to neurobil, cigáň akýsihovor.: švindleršvindliarhovor. expr. podfukárexpr. šaľbiarhovor. pejor.: šudiaršudierzried. zavádzač (Bodenek)zried. zavádzateľ (Kukučín)hovor. pejor. zried. ošmek (Urbánek)hovor. pejor. zried. ošmekárpren. pejor. eskamotér (obratný klamár)


    luhár kto vedome hovorí nepravdu, klame • klamár: nenapraviteľný luhár, klamárexpr. šaľbiarhovor. cigáňhovor. pejor.: šudiaršudier; podvodník


    podvodník 1. kto sa dopúšťa podvodov • hovor. expr. podfukár: politickí podvodníci, podfukáriklamárluhárhovor.: švindliaršvindlerexpr.: šaľbiaršibeničníkhovor. pejor.: šudiaršudierpejor. šarlatánpejor. zried.: ošmekošmekárhovor. pejor.: hochštaplermacherhovor. cigáň

    p. aj klamár

    2. p. dobrodruh


    šaľbiar p. klamár, podvodník 1


    klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhaťhovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidelhovor. šialiťhovor. expr.: šaľbiariťlakovaťgabať: Nešiaľte, nelakujte nás!fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nosfraz. expr. sypať niekomu piesok do očíhovor. expr.: zohýbaťzohýnať (nehovoriť pravdu)

    2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzaťmýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmipliesťmiasťmámiťhovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmyslyhovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavodezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamnéfraz. expr. maľovať straky na kole

    p. aj balamutiť

    3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželkuhovor. pejor.: švindľovaťfixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľujehovor. expr.: šudiťšudiariť: kde môže, šudípejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať


    šaľbiariť p. klamať 1


    klamný založený na klame, vyvolávajúci nesprávnu predstavu al. mienku (op. neklamný) • klamlivýzried.: klamavýoklamný: klamné, klamlivé zdanie; klamné, klamlivé, klamavé zvukyzdanlivýneskutočný (ktorý sa len zdá, ktorý v skutočnosti nie je): zdanlivé, neskutočné vidinyiluzívnyiluzórnyskreslený (založený na ilúzii): mať o živote iluzívne, iluzórne, skreslené predstavypren. krivý: krivé zrkadlomámivýfatamorganickýzried. šalebnýpoet. mamný (ktorý mámi, zavádza): mámivá, šalebná hra na láskupreludný: preludná radosť (Šoltésová)expr. zastaráv.: šaľbiarsky (Plávka)šialivý (Jesenská)kniž. lichý: liché nádejenepravdivýnepravýpejor. takzvaný: uveril nepravdivej, nepravej úprimnosti; dočkali sa takzvanej slobodypodvodnýkniž. lživý (založený na úmyselnom klamstve) • demagogický (opierajúci sa o falošné argumenty, prázdne sľuby; obyč. v politike) • zavádzajúci: podvodné, lživé dôkazy; lživá, demagogická propaganda; demagogická, zavádzajúca politikafalošnýnesprávnybludný: falošné, nesprávne, bludné teórie o rovnostimylnýmystifikujúci: mylné, mystifikujúce informáciemenej časté mýlivý (ktorý mýli) • nestálypremenlivýhovor. aprílový (o počasí) • expr. zried. vyluhaný: vyluhaná láska (Figuli)


    šaľbiarsky p. klamný


    šaľbiarstvo p. podvod


    saldovať p. spočítať


    spočítať počítaním zistiť súčet • sčítaťzrátať: s(po)čítajte, zrátajte knihy, či sú všetkyporátať (obyč. postupne): porátať prítomnýchposčitovaťpozratúvať (viac osôb, vecí): posčitovať, pozratúvať všetkých, čo sedia za stolomodpočítaťodčítaťodrátať (počítaním odmerať, určiť): odpočítala desať najkrajších kusov a položila do tašky; od(po)čítať, odrátať do desať a štartovaťprepočítaťprerátať (znova spočítať): prepočítať si, prerátať si vrátené peniazeúčt. saldovať (spočítať sumu na každom liste účtovnej knihy) • zosumovaťzosumírovať (určiť sumu): zosumovať položkyzúčtovať (počítaním zistiť, vybaviť účet): všetko si zúčtovali, ba ešte aj pridali


    šalebný p. klamný


    besnieť (sa), besniť (sa) expr. nespútano sa prejavovať (v konaní niečoho zlého, v hneve a pod.) • šalieť (sa): ľudia vo vojne besneli, šalelizúriťdivieťvyčíňaťvystrájaťhovor. expr. šarapatiť (aj o živelných pohromách): uragán zúril, divel, vyčíňal, vystrájal; povodeň šarapatíblázniť (sa)vyvádzať (nerozumne sa správať): Čo toľko besníte, bláznite, vyvádzate!


    blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa)šialiť sapochabieť sapochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabieexpr.: besnieť (sa)divieťbesniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sajančiť satreštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobodytratiť rozummať vrtochyexpr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochyhovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľujevystrájaťšantiťvyvádzaťdivočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kožesamopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mušvitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)


    šalieť (sa) p. blázniť (sa)


    túžiť pociťovať silnú túžbu mať niečo, dosiahnuť niečo, veľmi niečo chcieť: túžiť za porozumením, za domovom; túžiť po pokojibažiťdychtiť (vo veľkej miere): baží po dobrom jedle; dychtí vládnuť nad rodinoukniž.: prahnúťžízniť: prahne, žízni po láske, uznaníkniž. lačnieť: lačnie za vzdelanímzried. smädiť: smädia po krviexpr.: mrieťzmieraťumieraťhynúťhorieť (obyč. pri silnej citovej náklonnosti k niekomu): mrie, umiera za milýmzried. žiadostiť (žiadostivo túžiť): nik po nej nežiadostíexpr. umárať sa (trápiť sa túžbou): umára sa za deťmi, za ženouexpr. triasť sa (s nedočkavosťou): trasie sa za funkciamivzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za deťmirojčiť (s túžbou premýšľať): rojčiť o šťastí, o vzdialených krajináchexpr.: divieťšalieť (sa)šialiť sahovor. expr.: blaznieťblázniť sa (nápadne prejavovať vášnivú túžbu za niečím, niekým): divie, šalie (sa) za autami, za hokejom; blaznie, blázni sa za dievčatamihovor. expr. letieť (na niekoho); (žiadostivo túžiť): letí na peniaze, na mužovlakomiť saexpr. pachtiť sa (za majetkom, peniazmi) • nár. expr. pašmať sa


    vystrájať1 robiť kúsky, ktoré okolie prijíma negatívne, ktoré spôsobujú nepríjemnosti; neviazane, neprimerane sa správať • vyvádzaťvyčíňať: nedospelí chlapci vystrájajú, vyvádzajú nezbedy; vyčíňanie bandyexpr. stváraťhovor. zvádzať: Čo tam vedľa stvárajú?; stvárať kúsky, čertoviny, neprístojnosti, nezbedy; zvádzať hlúpostivymýšľaťzried. paratiť: deti stále čosi vymýšľajúhovor. expr.: garazdovaťgarazdiťrobiť garazdu: nič nerobia, iba sa povaľujú a robia garazduexpr.: besnieť (sa)besniť (sa)divieťšalieť (sa) (veľmi vystrájať) • nezbedníčiťrobiť nezbedu/nezbedyrobiť neplechu/neplechyrobiť pestvá (vystrájať zo samopaše) • hovor. beťárčiťšantiťšantovaťrobiť šantyrobiť šibalstvárobiť huncútstva (vystrájať žartovné, huncútske kúsky) • expr. rákošiť (Hviezdoslav)hovor. expr. šarapatiťzried. vrtošiťzastaráv.: všetečiťvšetečniť (Šoltésová)fraz. expr. nezmestiť sa do kože


    šálka menšia nádoba s uškom na pitie; jej obsah • hrnček: šálka, hrnček na čaj, kávu; vypiť šálku, hrnček mlieka


    pochábeľ expr. pochabý človek • expr. vetroplach: mladý pochábeľ, vetroplachzried. pochabecexpr.: pojašeneczjašenecotreštenecojašenecjašošaľošajooplašenecpajác: vystrája ako pojašenec, pochabecexpr.: frčkárlapikurkárapríl (nestály človek) • hovor. expr.: blázonšibnutýpejor. pobehaj: on je iba taký pobehajhovor. pejor. šišikniž. fanfaróniron. fiťfiriť (bezvýznamný človek s komickými vlastnosťami) • expr. hastroš (človek pochabý v oblečení)


    šaľo p. pochábeľ


    šalogátor p. žalúzia


    žalúzia sťahovací mechanizmus z tenkých latiek na obloky, dvere a pod. • hovor. zastar. šalogátor (Timrava)


    expozícia 1. súbor vystavovaných predmetov: expozícia obrazovvýstava: výstava šperkovvýstavka: výstavka kníhsalón (expozícia umeleckých diel al. priemyselných výrobkov): jarný salón

    2. osvetlenie fotografického materiálu • osvit

    3. p. úvod


    salón 1. p. izba 2. p. výstava, expozícia 1


    výstava vystavenie, vystavovanie uceleného súboru predmetov: výstava obrazov, kníh, šperkov; ísť na výstavu; usporiadať výstavuvýstavka (menšia výstava): výstavka kníh, ručných prácexpozícia: expozícia priemyselných výrobkovsalón (výstava umeleckých diel al. priemyselných výrobkov)


    kabinetný 1. odtrhnutý od života, nesúvisiaci s praxou (o človeku al. jave, veci) • kniž. salónny: kabinetný, salónny vedec, revolucionárabstraktnýteoretický: zaoberať sa kabinetnými, abstraktnými, teoretickými problémamiakademický: viesť prázdnu akademickú debatu

    2. p. vzorový


    ľahký 1. ktorý má relatívne malú hmotnosť (op. ťažký): ľahká taškanízkymalýmuší (o hmotnosti): ľahká, malá, nízka hmotnosť; pästiari v ľahkej, mušej váhepáperový (ľahký ako páper): padá páperový snehvzdušný (ľahký a priesvitný): vzdušná tkaninanadýchanýnadýchnutý (ľahký a jemný): nadýchnutý obláčik; vznášala sa v nadýchaných šatáchkyprýpórovitýriedky (ktorý prepúšťa vzduch): kyprá, riedka pôda; pórovitý betóntenkýjemný (op. hrubý): šaty z jemného, tenkého materiálu; tenký kabátexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

    2. ktorý nie je zložitý, ktorý nevyžaduje veľkú námahu, sústredenie a pod. (op. ťažký) • jednoduchýprostýnekomplikovaný: riešiť ľahký, jednoduchý prípad (op. zložitý); zvolil si prostý, nekomplikovaný spôsob obživy; nekomplikovaný pôrodpohodlnýbezstarostnýpren. schodný (bez prekážok, starostí): vybral si pohodlnejšiu, schodnejšiu cestu životom; bezstarostná konverzáciapokojnýtichý (bez trápenia, obyč. o smrti) • zábavnýnenáročnýsalónny (nevyžadujúci sústredenie): ľahká, zábavná hudba; nenáročná, salónna skladbahladkýnerušený (bez prekážok, komplikácií): hladký priebeh chorobyhravý (ako hra): hravým spôsobom prekonať prekážkuexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

    3. ktorý má malý dosah, účinok, vplyv a pod. • miernyslabý: ľahký, mierny, slabý mráz (op. silný, tuhý); ísť miernym poklusom; ľahký, slabý zápal pľúc (op. ťažký); ľahký, slabý spánok (op. hlboký, tuhý) • malýnepatrnýzried. nevážny: hráč utrpel malé, nepatrné, nevážne zranenie (op. ťažké); ísť cestou menšieho odporu (op. väčšieho) • jemný: jemný vánok, dotykneprízvučnýnedôrazný (v hudbe): neprízvučná, nedôrazná doba

    4. bez ťažkostí stráviteľný; menej výdatný • diétnynemastný (op. ťažký): ľahké, diétne, nemastné jedlánekalorický: pri redukčnej diéte je najlepšia nekalorická strava

    5. vyrábajúci na suroviny a energiu menej náročné výrobky (op. ťažký): ľahké strojárstvospotrebný (vyrábajúci výrobky dennej spotreby): spotrebný priemysel

    6. p. svižný, pružný 2 7. p. nemravný


    salónny 1. p. vyberaný 1, uhladený 1 2. p. kabinetný 1 3. p. ľahký 2, zábavný 1


    spoločenský 1. ktorý sa týka ľudskej spoločnosti a javov s ľudskou spoločnosťou spojených, ňou vytvorených • sociálny: spoločenský, sociálny pokrok; spoločenské, sociálne zápasyhumanitný (skúmajúci ľudskú spoločnosť, zameraný na spoločnosť; op. prírodný): humanitné vedyverejnývšeobecnýkniž. pospolitý (v spoločnosti rozšírený, známy): predstavitelia verejného života; dbať na verejné, všeobecné blaho (op. osobné, súkromné); uprednostňovať všeobecné záujmy; rozprúdiť pospolitý životkolektívny (op. individuálny): kolektívny charakter výroby, kolektívne hry

    2. ktorý je určený, vhodný do spoločnosti, spoločnosťou vyžadovaný • slávnostnýsviatočný (op. bežný, všedný, každodenný): spoločenská, slávnostná udalosť; slávnostné, sviatočné šatyslušnýuhladený: slušné, uhladené správaniesalónnyoficiálny (trochu strojený, nie celkom uvoľnený, nie dosť prirodzený): salónne gestá; salónne, oficiálne vystupovanie

    3. ktorý sa dobre cíti v spoločnosti, medzi ľuďmi (op. samotársky, nespoločenský): priateľ je veľmi spoločenský typkomunikatívny (ktorý ľahko nadväzuje kontakt, rozhovor a pod.; op. nekomunikatívny): je dosť komunikatívnapriateľskýdružnýkamarátskybezprostredný (op. uzavretý, nedružný, nekamarátsky): skupina priateľských, družných, kamarátskych, bezprostredných mladých ľudí


    uhladený 1. ktorý veľmi dbá na slušné správanie, na dobré spôsoby v spoločenskom styku; svedčiaci o tom • slušnýzdvorilýdvorný: uhladený, slušný, zdvorilý mladík; uhladené, slušné, zdvorilé, dvorné správanieúslužnýúctivý (správajúci sa podľa bontónu, prejavujúci slušnosť najmä voči starším): úslužná, úctivá osobakniž. spôsobný: spôsobné detidistingvovanýkultivovanýjemnýzastar. jemnomravný (op. drsný, hrubý): distingvovaná, kultivovaná, jemná dáma; mať distingvované, kultivované, jemné spôsobyvycibrenývybrúsenýkniž. salónny: vycibrená, vybrúsená reč; vybrúsený, salónny slovníkhovor.: fajnýfajnový: zakladal si na fajnovom, fajnom vystupovaní

    2. ktorý veľmi dbá na dokonalý vonkajšok (o človeku); vyznačujúci sa peknou úpravou, úhľadnosťou, vkusom • upravenýelegantný: vždy bola uhladená, upravená, elegantná, slovom ako zo škatuľky; uhladený, upravený vonkajšok; uhladené, upravené záhonyexpr. ulízaný (nápadne upravený): ulízaný oficier, ulízaný gymnazistaúhľadný: úhľadné písmo; tichá ulička pôsobila uhladeným, úhľadným dojmom

    3. starostlivo, hladko učesaný • expr. ulízanýexpr. zried. ulizkaný: mal namokro uhladenú, ulízanú, ulizkanú hlavu; ulízaní, ulizkaní pánkoviahladký (iba o vlasoch): dáma s uhladeným, hladkým účesom


    vyberaný 1. starostlivo volený; dbajúci na vysokú úroveň • jemnývybraný: má vyberané, jemné, vybrané spôsobydistingvovaný: distingvovaný prejavuhladenýspôsobný (vyberaný v prejave): uhladený človekelitný: elitná spoločnosťdelikátnyhovor., obyč. iron.: nóblsalónny (spoločensky vycibrený): delikátne, nóbl, salónne správaniearistokratický (akým sa vyznačujú aristokrati): mať aristokratické spôsobyvznešenýhovor. lepší (spoločensky vyššie postavený) • expr. panský: vznešené panstvo; dievča z lepšej, panskej rodinyhovor.: fajnovýfajný: fajnový pán

    2. ktorý vo veľkej miere oplýva dobrými vlastnosťami, schopnosťami a pod. • jemnývybranýdelikátnyprvotriednyakostnýkvalitný: vyb(e)rané, jemné, delikátne vína; prvotriedny, akostný, kvalitný materiálznamenitývynikajúcivýbornýskvelý: dnes som mal znamenitý, vynikajúci, výborný, skvelý obedvycibrený: vycibrený vkuskabinetný: kabinetná ukážka komorného spevuprvý (ktorý je na najvyššej úrovni): vozeň prvej triedyhovor.: fajnovýfajný: fajnová vôňakniž. zastar. exkvizitný

    p. aj výborný


    zábavný 1. ktorý vyvoláva al. má vyvolávať dobrú náladu • veselý: je to zábavný, veselý človeksmiešny: rozpráva smiešne historkyrozmarnýúsmevnýrozveseľujúcihovor.: špásovnýlaškovný: sledovali rozmarný, úsmevný príbehbezstarostný: viedli bezstarostný životľahkýsalónny (op. vážny): večer ľahkej hudby; salónna skladbahumoristický: humoristický časopisestrádnykabaretnýrevuálny (o programe): večery vypĺňal estrádny programkniž. fidélny

    p. aj smiešny

    2. p. zaujímavý


    debnenie obal al. stena z dosák, do ktorej sa plní a ubíja betón • stav. slang.: šalovaniešalung: rozkladacie debnenie, rozkladací šalung


    šalovanie p. debnenie


    debniť obkladať niečo doskami, robiť debnenie • stav. slang. šalovať: debnili, šalovali už druhé poschodie


    šalovať p. debniť


    hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprostákexpr.: chumajchmuľochruňotrpáktruľotrkvastupectupáktupáňkubotrúbapejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavecexpr.: ďuroľoľozadebneneczadubenectĺkmumkomumomumajmumákhlúb (Rázusová-Martáková)hovor. expr. blázonexpr. dilinohovor. expr. šibnutýexpr.: dubová hlavazadebnená hlavaprázdna makovicaexpr. zried. trúd (Zguriška)expr.: debilidiotkreténimbecilpejor. somár: Nebuď somár!pejor.: osolbumbajtrubirohbambuchtrúpľaľoprimitívobmedzenecignorantmamľaschrenozembuchmamelukhovor. pejor.: trdlotrloťulpasbibashotentotšišihrub.: hovädokôňvôlbaransubšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská)šaluga (Jesenská)


    šaluga p. hlupák


    šalung p. debnenie


    pozdravovať 1. v spoločenskom styku prejavovať úctu, priateľstvo al. nadväzovať kontakt (obyč. ustálenou slovnou formou) • pozdravovať sa (komu): vždy ma pozdravuje, pozdravuje sa mi veľmi úctivo; pozdravujú nás, pozdravujú sa nám už zďalekamenej vhodné: zdraviť (koho) • zdraviť sa (komu): neviem, kto sa mi tak zdvorilo zdravilklaňať saukláňať sa (pozdravovať úklonom hlavy al. hornej časti tela; pozdravovať slovne): klania, ukláňa sa mi pri každom stretnutísalutovať (pozdravovať zdvihnutím ruky k čiapke) • hovor. zdravkať (pozdravovať pri pripíjaní): zdravkali si pri každom pohári

    2. prichádzajúceho kladne prijímať, obyč. slávnostne, s potešením • vítať: davy pozdravovali, vítali prezidentamenej vhodné zdraviť: vzácneho hosťa pozdravovali, zdravili volaním na slávu


    salutovať p. pozdravovať 1


Pozri výraz ŠAĽ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV