Synonymá slova "šíp" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 43 výsledkov (1 strana)

  • ruža krovitá ostnatá rastlina s voňavými kvetmi: kytica bielych ružíhovor. šíp (šípová ruža) • hovor. šípovník (ker šípovej ruže)


    strela 1. priebojná súčasť náboja, predmet, ktorý po vystrelení vyletí zo strelnej zbrane a ktorý má zasiahnuť cieľ: strela z pištoleguľka: guľka zasiahla kosťguľa: delová guľaprojektil (kovová súčiastka náboja): projektil puškyšrapnel (delová strela, ktorá sa roztrhne pred dopadom): výbuch šrapnelatorpédo (vojenská strela s vlastným pohonom): zasiahnuť loď torpédomhovor. patrón: slepý patrónšíp (strela s hrotom vystreľovaná z luku): jedovatý šíp

    2. (pri loptových hrách, hokeji) lopta, puk usmernený na bránku kopnutím, hodením, úderom: vyslať tvrdú streluhovor. rana: chytiť prudkú ranuhovor. expr. šupa: to bola šupa

    3. p. výstrel


    šíp 1. p. strela 1 2. p. ruža


    šípie p. šípina


    šípina porast plano rastúcich šípových ruží • šípie: pás šípiny, šípia


    hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

    porov. aj kričať 1

    2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


    prskať 1. po troche vystrekovať al. rozstrekovať kvapky (najmä sliny) a vydávať syčivý zvuk • fŕkaťfŕskať: zápalisto reční a prská, fŕska na všetky strany; kôň prská, fŕkaexpr. frckať: frcká sliny doďaleka; fontána jemne prská, frcká; škvariaca sa masť prská, fŕka, frckásyčaťsipieť (prskať s hlasitým zvukom): rakety, iskry syčia, sipiacrkaťcŕkať (rozstrekovať väčšie množstvo vody) • špliechaťstriekať: deti na nás samopašne špliechajú, striekajú, prskajú vodu

    2. p. kropiť 3. p. hnevať sa


    sipieť 1. p. syčať 1 2. p. hovoriť 1


    syčať 1. vydávať zvuk ako pri vyslovovaní predĺženého ssipieťsykať: hus, had syčí, sipí; sykal, syčal od bolestiexpr.: sykotaťsipotať: z hrnca sykoce, sipoce parasupieť (vydávať piskľavý zvuk ako pri prudkom unikaní pary): vedľa v kuchyni supí kávovar; stará lokomotíva do vrchu ťažko supízried. sskať: kládol si na ústa prst a sskal, aby deti utíšilexpr. šurdžať: mušt šurdží (Hviezdoslav)

    2. p. hovoriť 1 3. p. striekať 1


    cítiť 1. vnímať zmyslami, prežívať cit • pociťovať: cítil, pociťoval v hlave bolesť; pociťuje veľký žiaľ

    2. mať pocit, že sa niečo stane • tušiťpredvídaťpredpokladať: cítil, tušil, predvídal, že sa vec neskončí dobreexpr. šípiť: šípil nešťastieexpr.: ňuchaťvetriť: ňuchal, vetril zradupoľov. istiť (o zveri, o psoch): vetril, istil nebezpečenstvozastar.: predvidieťpredcítiť: predcítiť niečo zléčakaťočakávať (mať pocit, že sa niečo stane): v podvedomí čaká, očakáva zradu

    3. p. spolucítiť 4. p. zmýšľať 1 5. p. páchnuť


    domnievať sa mať istú predstavu o niečom • nazdávať sanazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídumať domnienkubyť v domnienkežiť v domnienkemať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal samyslieťmyslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevukniž. mieniť: mienil, že príde včasusudzovaťuzatváraťuzavieraťkniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúplakniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základochpočítaťrátať: počítal s tým, že mu pomôžupredpokladaťtušiťdomýšľať sidomýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazíexpr.: hútať sišípiťkraj. mívať si (Kukučín)nár. predkladať si (Kukučín)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


    nazdávať sa očakávať, že sa niečo stane • nazdať sadomnievať samať domnienkubyť v domnienke: nazdával sa, nazdal sa, že naňho zabudli; nie je taký, ako sa všetci nazdávajú, domnievajúpočítaťrátať: počítal, rátal, že dedičom bude sámmyslieť (si)predpokladaťusudzovaťpredvídaťkniž. mieniť (zároveň o tom uvažovať): myslel si, usudzoval, že zvíťaziatušiťdomýšľať sidomýšľať saexpr.: hútať sišípiť (predpokladať výsledok): tušil, domýšľal si, že to nezvládne; šípil, že sa čosi stane


    predvídať mať predstavu o budúcnosti, o tom, čo sa stane: predvídať dobrý koniec akcietušiťcítiť (na základe predtuchy, pocitov): tuší, cíti, že dom bude prázdnyzastar.: predvidieťpredcítiťexpr.: šípiťvetriťňuchať: šípil, vetril v mužovi nepriateľaprognózovať (vedecky predvídať): prognózovanie hospodárskeho vývinupredpokladaťčakaťočakávať (myslieť si, že sa niečo konkrétne stane): mohol predpokladať, čakať, že sa veci vyvinú taktoanticipovať: vedec anticipuje vývin


    šípiť p. tušiť, predvídať


    tušiť mať predstavu o niečom na základe pocitov, predtuchy a pod., a nie na základe nezvratných faktov a racionálneho uvažovania • predvídaťcítiť: tušili, predvídali, cítili blízke nebezpečenstvozastar.: predvidieťpredcítiťexpr.: šípiťvetriťňuchať: šípil, vetril, že niečo nie je v poriadku; ňuchal, že sa situácia obrátizastar. trúfať: trúfal, že za tým čosi nesedíhádaťdohadovať sadomýšľať sa (intuitívne zisťovať): mohol iba hádať, dohadovať sa, ako sa to skončí; domýšľal sa, že všetko je ináčpredpokladaťčakaťočakávať (domnievať sa, že sa niečo stane): dalo sa predpokladať, čakať, že nebude dlho žiť


    šípka p. ukazovateľ 1


    ukazovateľ 1. pomôcka, mechanizmus na ukazovanie smeru, stavu: ukazovateľ cesty, výškysmerovka (svetelný ukazovateľ smeru jazdy dopravného prostriedku): smerovka bliká doľavasmerovník (ukazovateľ smeru na rázcestí) • šípka (značka v podobe hrotu ukazujúca smer): správnu cestu označili šípkouručička (ukazovateľ údajov na hodinách, prístrojoch): hodinová ručička, ručička manometraodb. indikátor (mechanizmus, látka ukazujúca stav al. zmenu javov al. veľkosť veličín): chemický indikátor, indikátor ladeniapubl. barometer: barometer záujmuzastar. ukazovák (Kukučín)

    2. p. zoznam


    babračka hovor. expr. zdĺhavá, nepríjemná, piplavá, často aj špinavá robota: plenie buriny nie je hračka, ale babračkahovor. expr.: papračkaprplačkapiplačkašiplačkahovor. expr. zried. babranica


    práca 1. vynakladanie telesného al. duševného úsilia na niečo • robota: ťažká, ľahká práca, robotaexpr.: hrdlačinadrinalopota (ťažká, namáhavá práca): drina, lopota na poliachšichtafuška (úsek ťažkej práce): To bola fuška!galeje (veľmi ťažká práca) • hovor. expr.: otročina (úmorná a obyč. nedocenená práca) • mordovačkamordovisko (úmorná práca) • babračkapapračkapiplačkašiplačkaprplačka (zdĺhavá práca vyžadujúca veľa trpezlivosti) • zastar. tovarich (nádennícka práca) • úloha (školská práca): písať si úlohuzaneprázdnenie: zaneprázdnenie mu nedovoľuje prísťkniž. trudsubšt. makačka

    2. telesná al. duševná činnosť ako zdroj zárobku • robota: hľadať prácu, robotuzamestnanie (pravidelná práca za mzdu, za plat): zmeniť zamestnaniepovolanie (trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za plat): má zaujímavé povolanieslužba: vstúpiť do službyexistencia (práca al. spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciuživobytie: nájsť si živobytiehovor. chlieb: prísť o chliebhovor. expr. džob: má dobrý džob

    3. telesná al. duševná činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, vyrobenie niečoho • robota: poľné práce, roboty; práca, robota postupuje pomalyzadanie: dostať zadanie

    4. veľké vypätie telesných a duševných síl na vykonanie, prekonanie niečoho • robota: stálo ma to veľa práce, robotyúsiliesnaha: dosiahol to iba nadľudským úsilím, nadľudskou snahounámaha: námaha sa vyplatilapričinenieusilovanie: bez vlastného pričinenia nič nezískaškniž. snaženiesubšt. makačka

    5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu • hovor. robota: ručná práca, robota; umelecká práca, robotadielo: vedecké dielovýtvor: literárny výtvorkniž. útvor

    p. aj dielo

    6. p. činnosť 1, 2, chod 2


    šiplačka p. práca 1


    babrať sa 1. hovor. expr. manipulovať, robiť s niečím nečistým al. robiť tak, že sa pritom človek zašpiní • hovor. expr. paprať sašpiniť sa: dieťa sa babre, papre, špiní v blateexpr.: rýpať saryť sahrabať saprehrabávať sanár. bŕsť (v zemi, v odpadkoch) • vŕtať sa (v nose) • expr.: gebriť safafrať sačičrať sabŕľať sa: decko sa pri jedle celé gebrí, fafre; čičrať sa v zemi, v prachu

    2. hovor. expr. pomaly, zdĺhavo a obyč. nešikovne niečo robiť • hovor. expr.: paprať sapiplať saprplať sa: s montovaním súčiastky sa babre, piple už pol dňahovor. expr.: šiplať sašušmať sašuchtať satitlať safafrať sa: šiple, šušme sa s prípadom dlhoexpr.: šmotkať sašmotlať saexpr. zried. šmatlať sarýpať sa: neviem, čo sa s robotou toľko šmotká, šmatle, rýpehrať saihrať sa (pomaly, ale dôkladne robiť): hrá sa, ihrá sa s čistením obloka do večerazdržiavať sa (dlho a obyč. neefektívne robiť): nezdržiavajte sa, nebabrite sa s prezliekanímexpr. cifrovať sa: čo sa s tým toľko cifrujehrub.: kašlať sakašľať savulg. srať sa

    3. p. zaoberať sa


    hrať sa 1. zamestnávať sa hrou • ihrať sa: deti sa hrajú, ihrajú s legom, na vojakovzabávať sabaviť sa (nachádzať potešenie v niečom): rád sa zabáva, baví s deťmipohrávať sapoihrávať sa: po(i)hrávala sa s prstencom vlasovexpr. al. det. bavkať sa: dievčatko sa bavká s bábouexpr.: ihračkať saihrajkať saihruškať sahrajkať sa (obyč. v styku s deťmi)

    2. zdĺhavo al. dôkladne niečo robiť, niečím sa zaoberať • ihrať sa: hrať sa, ihrať sa s vysávaním izbyhovor. expr.: piplať sašiplať sababrať sapaprať saprplať satitlať sa: s opravou strojčeka sa piple, šiple, prple už od ránazdržiavať sa: netreba sa toľko zdržiavať s robotouexpr. maznať sapohrávať sa (zdĺhavo sa s niečím zaoberať): mazná sa s lákavou predstavou

    3. p. zahrávať sa


    motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať saponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po mestetúlať sablúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horáchexpr.: tárať sapotĺkať sapopletať savláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciachhovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po sveteexpr.: tmoliť satmoľkať samotkať sašmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domuexpr.: šuchtať sašiplať sašiplikať saplantať sapľantať sapantať sakutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhradeobchádzaťobchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámkuexpr.: obšmietať saopletať sa: obšmietali sa mame okolo nôhexpr.: vrázdiť savráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dverehovor. expr.: obchendovaťobsmŕdať: Neobsmŕdaj tu!nár. expr.: ošmŕdať (sa)oplentať sašemotiťšemotiť sa: šemotí v kôlniexpr.: mrviť samlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupenár. šukaťnár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)

    2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať


    robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovaťbyť zamestnanýmať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnostihovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbeexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťmoriť samordovať salopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť samozoliťotročiťnádenníčiťplahočiť sahrdlovaťhlušiťrobotiťrobotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovaťpotiť sašťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokovhovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábaťsubšt.: makať • fachať • hovor. porábaťexpr.: robkaťšemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielnišuchtať saťahať saexpr.: smoliťpotiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referátexpr.: lepiťlátaťvyrábaťdávať dokopypejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správuexpr.: sekaťsúkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršombabrať saexpr.: piplať sašiplať saprplať sapaprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárnipejor. kašľať saniž. hovor.: ondiať saondieť savulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

    2. zaoberať sa istou činnosťou • konaťvykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosťarch. činiť: činil dobré skutkypodnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadieluskutočňovaťrealizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

    3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model strojazostrojovaťkonštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastkyprodukovaťvyrábaťdorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré vínomontovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovaťmuštrovaťporábať (obyč. ručne): majstroval policetvoriťutvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

    4. byť príčinou niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

    5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónomkniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

    6. p. pokračovať 1


    šiplať sa 1. p. babrať sa 2 2. p. motať sa 1


    nešikovník hovor. nešikovný človek • expr.: ťarbákťarbavechovor. expr.: babrákbabrošhovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je stolár, ale fušerpejor.: nemehlokyptošgrambľošťapákexpr.: polenodrevodrúktĺkmotovidlo (nadávka nešikovnému človeku) • expr. nekaľavník (Jesenský)expr. kydaj (Tajovský)expr. kydoň (Hviezdoslav)expr. zried.: ošemeto (Stodola)šiplavechovor. pejor. ťuťmák (nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek) • vulg. sráč


    šiplavec p. nešikovník


    pomaly 1. pohybujúc sa, robiac niečo s veľkou spotrebou času, prebiehajúc malou rýchlosťou (op. rýchlo, chytro) • zdĺhavo: pomaly, zdĺhavo sa pripravoval na cestunenáhlivoznenáhlazastaráv. nenáhlozastar.: ponenáhleponenáhlopoznenáhlapoznenáhlesponenáhla: nenáhlivo, znenáhla, nenáhlo zavrel za sebou dverezvoľnapozvoľnavoľnezastar. povoľne: zvoľna, pozvoľna kráčali hore dolinouťažko: auto sa rozbiehalo ťažkoospanlivoospalomalátneexpr. mátožne: ospanlivo, ospalo zostúpil po schodoch dolu; malátne, mátožne nám podal rukulenivoexpr. ťarbavo: lenivo, ťarbavo sa zdvihnúť zo stoličkyexpr.: piplavoprplavošiplavohovor. expr.: babravobabrácky: piplavo, prplavo, šiplavo ukladať rozhádzané veci; babravo, babrácky obsluhovala hostíexpr.: pomaličkypomalinkypomalilinky (veľmi pomaly): lietadlo sa pomaličky, pomalinky odlepilo od zemefraz. z kroka na krokslimačím tempomsubšt. lážo-plážo • nespráv. liknavo

    porov. aj pomalý 1

    2. vyjadruje okolnosť postupného priebehu niečoho, nasledujúc po sebe v istom poradí; jeden po druhom, jeden za druhým (op. naraz) • postupne: cesta sa pomaly, postupne skrúcala k rieke; hľadisko sa pomaly, postupne zapĺňalozvoľnapozvoľna: zvoľna, pozvoľna si zvykal na nové prostredieznenáhlazastaráv. nenáhlozastar.: poznenáhlapoznenáhlesponenáhla: znenáhla, nenáhlo nadobúdal presvedčenie, že sa správne rozhodolexpr.: pomaličkypomalinkypomalilinky (veľmi pomaly): pomaličky, pomalinky sa vžil do novej úlohy

    3. vyjadruje výzvu • počkajpočkajte: len pomaly, počkaj, to nie je tvojeexpr.: pomaličkypomalinky

    4. obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí • skoro: pomaly, skoro sa nám minuli všetky zásobytakmertemerbezmálaexpr. čajsi: je to takmer, temer týždeň, čo som ho stretol; bola bezmála polnoc, keď prišielexpr.: pomaličkypomalinkypomalilinky


    šiplavo p. pomaly 1, zdĺhavo 1


    zdĺhavo 1. veľmi dlho, neprimerane dlho • zdlha: zdĺhavo, zdlha sa na neho pozrelapomaly: pomaly sa rozhodoval, čo urobíťažko: rana sa ťažko hojíexpr.: šiplavopiplavobabravo (zdĺhavo a s ťažkosťami, nešikovne): takáto rana sa šiplavo hojí; piplavo, babravo sa pripravovali na oračku

    2. so zbytočnými podrobnosťami • zdlha: zdĺhavo, zdlha vysvetľoval princípy transformácieobšírnezoširokaširoko: obšírne, zoširoka vykladať o svojich predstaváchrozvláčnerozťahanekniž. rozplynuto: začal rozvláčne, rozťahane rozprávať o svojich zážitkoch; rozplynuto opisovať miesto dejakniž. siahodlho: siahodlho referuje o svojej cestezastar.: rozvlačiterozvlačito (Timrava)

    3. p. pomaly 1 4. p. ťažko 4


    šiplavý p. zdĺhavý


    zdĺhavý neprimerane dlho trvajúci, vlečúci sa • rozvláčny: zdĺhavá, rozvláčna prednáškaobšírnyhovor. expr. rozťahanýzried. rozvlečenýpren. nákladný (so zbytočnými podrobnosťami; op. stručný): obšírny, rozťahaný referát; nákladný dialógpomalýexpr.: piplavýšiplavýprplavýhovor. expr. babravý (obyč. o práci): bola to pomalá, babravá robotachronický (ktorý sa zároveň opakuje): zdĺhavá, chronická chrípkadlhotrvajúcikniž. vleklý: vleklá krízazastaraný (iba o chorobe): zastaraný zápalkniž. siahodlhý (veľmi zdĺhavý): siahodlhé rozprávaniezastar. rozvlačitý


    šiplikať sa p. motať sa 1


    šepkať 1. hovoriť šeptom (potichu, nezvučne al. tajnostkársky; op. kričať) • šeptaťšuškať: šepká, šepce, šušká mu do ucha novinu; šepce sa, šušká sa, že je vážne chorýexpr. šepotaťhovor. expr. šušotať: Nešepoc, nešušoc, hovor nahlas!expr.: šušúkaťšepoliťšipoliť: dievčence si čosi v kúte šušúkajú, šepoliapošepkávaťpošeptávaťpošuškávať: stále si s priateľkou čosi pošepkávajú; nedá sa to zatajiť, pošuškávajú si o tom všetci

    2. druhému pomáhať pri odpovedi, pri reprodukovaní niečoho, napr. látky, textu a pod. (obyč. žiakovi v škole, hercovi a pod.) • šuškaťnašepkávaťnašeptávaťnašuškávaťnapovedaťnavrávať (naznačovať odpoveď): šepká, šušká mu látku zo zemepisu; šepkár šepká, našepkáva hercovi zabudnutý text; Deti, nesmiete šepkať, napovedať!

    p. aj nabádať


    šipoliť p. šepkať 1


    sipot p. sykot


    sykot vydávanie zvuku ako pri vyslovovaní predĺženého ssipot: sykot, sipot husí


    sipotať p. syčať 1


    šípovník p. ruža


Pozri výraz ŠÍP v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV