Synonymá slova "ňani" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 98 výsledkov (1 strana)

  • bezvýznamný ktorý nemá význam, váhu, dosah a pod. • nevýznamnýnedôležitý (op. významný, dôležitý): bezvýznamná, nevýznamná, nedôležitá udalosťnezávažnýnepodstatný (op. závažný, podstatný): nezávažné, nepodstatné argumentykniž.: irelevantnýindiferentný (bezvýznamný z daného al. istého hľadiska): výsledok je pre nás irelevantný; nie je to pre mňa indiferentnézanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): zanedbateľná chybabezcenný (op. cenný): bezcenná radakniž. efemérnyzried. efemerickýkniž. podenkový (trvajúci iba krátko, majúci malú hodnotu): efemérne, efemerické zásluhy; podenkový autorvšednýbanálny (bezvýznamný vo svojej všednosti): všedná udalosť, banálne rečimalicherný: malicherný sporhovor. expr.: hlúpysprostýsubšt. blbý: hlúpe, sprosté maličkostidrobnýnepatrnýmalýničotný: drobné starosti, nepatrná figúrka (o človeku); malá rola, ničotné veciprázdnyzbytočný: prázdne gestá, zbytočné starostiexpr. mizerný: trápiť sa pre mizerný grošexpr. smiešny: smiešna hádkaexpr.: troškárskytrochárskyblchárskytrpasličí: troškárske, trochárske, blchárske podnikanie; trpasličí majetokexpr.: naničhodnýnanič (neskl.)


    mizerný 1. ktorý nemá potrebné, vyhovujúce vlastnosti (op. dobrý, výborný) • zlýnedobrýplaný: žiakova odpoveď bola mizerná, zlá; zlé, nedobré, plané jedlonevyhovujúcinekvalitnýnedostatočný: nevyhovujúci, nedostatočný efekt z podnikania; nevyhovujúci, nekvalitný výrobokneschopnýnesúcinanič (ktorý nemá potrebné vlastnosti na vykonávanie istého povolania a pod.): do útoku postavili neschopných, nesúcich, nanič hráčovslabýmalýnízky (ktorý nedosahuje potrebný počet, množstvo a iné hodnoty): mizerná, slabá, nízka úroda; slabý, nízky, malý zárobokexpr.: biednyúbohýchatrnýchabýžobrácky (ktorý nedosahuje potrebné množstvo al. kvalitu; ktorý svedčí o nedostatku): dosiahnuť biedny, úbohý, chabý výsledok; mať na sebe biedne, chatrné, žobrácke oblečenie; mizerný, žobrácky životexpr.: mizeráckypramizernýmrcha (neskl.) • zastar. mizerábl (veľmi mizerný): mať mizerácku, pramizernú náladu; mrcha, mizerábl počasiehovor. expr.: mrchavýnafigufraz. expr.: na starú belusubšt. na milú kedveš: mrchavá, nafigu cesta; zábava na starú belu, na milú kedvešpejor.: všivavývšiváckypľuhavýsubšt. blbý • niž. hovor. poondiatypoondený: všivavý, pľuhavý život; blbá, poondiata, poondená robotavulg.: posratýna hovnona riť

    2. p. bezvýznamný, bezcenný 3. p. zlý 1, 2


    nanič 1. p. zlý 2, nepodarený, neschopný 2. p. bezvýznamný, prázdny 2 3. p. zle 5


    nepodarený ktorý neuspokojuje svojimi výsledkami, vlastnosťami a pod. (op. podarený) • nevydarenýneúspešnýbezúspešnýzastaráv. nezdarený: nepodarený, nevydarený zájazd; nevydarený, neúspešný, bezúspešný športový pokus; nezdarené plányskazenýpokazenýchybný (s chybou, s nedostatkom; op. kvalitný): mať skazený, pokazený deň; pokazený, chybný výroboknedobrýnekvalitný (op. dobrý, kvalitný): dostať nedobré vysvedčenie; kúpiť nekvalitný televízorhovor. expr.: sfušovanýzbabranýdobabraný: sfušované, zbabrané jedlo, šatyhovor. kazovýsubšt. aušusový • nespráv. závadný (s trvalými nedostatkami, obyč. z výroby): nepodarený výrobok; kazový, aušusový strojnaničexpr.: nafigu, pís. i na figuhrub.: nahovno, pís. i na hovno: nanič autonevychovanýzastar. nezdarný (o deťoch): nevychovaný, nezdarný synexpr.: nemožnýneforemnýhovor. zastar. nemóresný (obyč. tvarovo nevzhľadný): nemožná, neforemná sukňa; nepodarený, nemóresný krčah

    p. aj zlý, naničhodný


    neschopný ktorý nemá schopnosti na uskutočnenie, vykonávanie niečoho (op. schopný) • nesúci: neschopný, nesúci pracovník; je nesúci vykonávať túto funkciukniž. nespôsobilýzastar. nespôsobný (bez potrebných predpokladov): mládenec nespôsobilý na vojenskú službu; nespôsobný sluhaexpr. nemožnýkniž. nemohúci (bez potrebných duševných al. fyzických síl): nemožný, nemohúci autorindisponovaný (na krátky čas bez zvyčajných schopností): indisponovaný herecslabýzlýhovor. nulový (bez potrebných výkonov): neschopný, slabý žiak; slabý, zlý, nulový hráčnaničhovor. nafigu, pís. i na figuhrub. nahovno, pís. i na hovno: nanič, nafigu remeselníkimpotentný (neschopný súlože; pejor. neschopný vôbec): myšlienkovo impotentný človekhovor. expr. groggy (úplne bez schopnosti pohybu, obyč. od vyčerpania): po zápase som vždy groggy


    nesúci 1. ktorý sa nedá (na nič) použiť, (nikde) uplatniť (op. súci) • nepoužiteľnýneupotrebiteľný: to je nesúca, (na nič) nepoužiteľná vec; nepoužiteľný, neupotrebiteľný vynáleznaničhovor. nafigu, pís. i na figuhrub. nahovno, pís. i na hovno: je to nanič pero; celý projekt je na figu

    2. p. neschopný, nešikovný 1 3. p. nevhodný


    prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľašahladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženkaholý: holé stenyjalovýhluchý: jalový, hluchý klas; hluché miestapustýspustnutýopustenýosihotenýosamelýosamotenýosirelýosirenýosirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polianeobývanývyľudnenýľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedinadutývyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň

    2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažnýneobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázybezmyšlienkovýbezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dieloklišéovitýfrázovitýfrázistickýfloskulovitýfloskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slováiron.: mudráckymudrlantskýrozumkárskyrozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodnýneužitočnýplanýlacnýpejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľubypren. mŕtvy: mŕtva formapustýnenaplnenýbezcieľnyničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľnymárnybezvýslednýnezmyselnýzbytočnýdaromnýkniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvodyneskl. expr. naničexpr.: tupýotupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava

    p. aj akademický 2

    3. p. voľný 2 4. p. tupý 4


    zbytočný ktorý nie je potrebný; ktorý neprináša výsledok • nepotrebný: zbytočné, nepotrebné veci; zbytočný prepych; zbytočné rečibezúčelnýneúčelnýbezdôvodnýneodôvodnenýbezcieľny (zbytočný z hľadiska účelu, cieľa): bezúčelná, bezdôvodná námaha; neúčelný, bezcieľny pohybbezvýslednýnezmyselnýmárnydaromnýdarobný (zbytočný z hľadiska výsledku) • sizyfovský (o ťažkej, ale zbytočnej práci): bezvýsledné, nezmyselné čakanie; márne, daromné moralizovanienepraktickýnepoužiteľnýnanič (ktorý sa nedá použiť, využiť): nepraktický predmet; tieto hrnce sú naničbezvýznamnýbezpredmetný: bezvýznamná maličkosť, bezpredmetná žiadosťneplodnýplanýprázdnyjalovýneužitočný (zbytočný z hľadiska naplnenia, úžitku): plané, jalové rozhovory; prázdny, neužitočný životneúspešný (ktorý neprináša úspech): zbytočné, neúspešné snahyzried. podaromnýzastar. netrebnýkniž. pren. oblomovský (o človeku) • zried. predaromný (úplne zbytočný): predaromná vecničotnýexpr. naničhodný: izba zaplnená ničotným, naničhodným haraburdím


    zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné al. iné požiadavky (op. dobre) • nedobreplano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúťnevyhovujúconekvalitnenedokonalenedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlonesprávnenenáležitechybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohuneprimeranenevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postavanehodnotnenesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovinamizerneexpr.: naničhodneničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôdahovor. expr. mrchavopejor.: pľuhavopľuhavskyvšivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izbanepodarenenevydarenenezdarenenezdarnezried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópiaexpr. nechýrnepejor. diletantskyhovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené autonespráv. špatne • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

    porov. aj zlý 2

    2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre) • nedobrenečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovinedôstojnenemorálnenešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálnenepeknemrzkoexpr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičminevhodneneprimeranenespôsobnehovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresnepodlonízkoničomneexpr. naničhodnepejor.: pľuhavopľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti

    porov. aj zlý 1

    3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo • nedobrenemiloneprívetivonevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na synanepriateľskynevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch

    4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre) • nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobilinepriaznivonevyhovujúconepríjemnenešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúcoexpr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre

    5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre) • nedobrenevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľnonepríjemne: zostalo mi nepríjemneexpr.: bledomizernenaničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizernehovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdcavšelijakohovor. všelijakhovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovakexpr.: naničhovor. expr. nafigupejor. naprdvulg.: nahovnona riť: mám sa nanič, nafigufraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

    6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti • ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro


    zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planýnedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutoknečestnýnestatočnýnespravodlivýbezcharakternýnecharakternýkniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmyslynemorálnyamorálnynemravnýnehodný: nemorálny chlapzločinnýzločineckýzlodušskýpejor.: lotrovskýoplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizáciazried. zlodušný (Sládkovič)zlomyseľnýzloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudiadiabolskýdémonickýmefistovskýmefistofelovskýexpr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné silynenávistný: nenávistný pohľadneľudskýnehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetnýnepeknýmrzkýodpornýohavnýobludnýohyzdnýošklivýodsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný činmacošský: mať k dieťaťu macošský vzťahčierny: mať čierne svedomiepejor.: podliackypľuhavýkniž. perfídny: podliacke správaniepodlýhnusnýhanebnýnehanebnýničomnýnaničhodnýzastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmyslykrivý: nepovedal o ňom krivé slovonízky: nízky charakterexpr.: špinavýmizernýmizeráckymrchavýmrcha (neskl.) • hovor.: neférovýneférunfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unférskazenýpokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládežpejor.: spľuhavenýspľundravenýexpr. zapľuhavenýhovor. expr.: zopsutýzlumpáčenýzlumpovanýsubšt.: hovädský • hovadský

    2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrýnekvalitnýnesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná stravaneschopnýnehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný filmmrcha (neskl.) • mrchavýplanýnepodarenýnezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáškaslabýbiednychabýchatrnýmizerný: slabý remeselník; mizerný tovarexpr.: krátkyderavý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusovýnulovýnafigu, pís. i na figuexpr.: nanič (neskl.) • nemožnýpejor.: pľuhavývšivavývulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figuhavarijnýkritickýhovor.: katastrofálnydezolátnyhovor. expr.: hroznýstrašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom staveexpr.: neslávnyneutešenýžalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniecnevydarený: nevydarený programskazenýexpr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduchnedokonalýpoškodenýzničenýhovor. expr.: dobabranýpobabranýzbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrupneporiadnypejor. lajdáckyhovor. pejor.: flákačskýšlendriánskyfušerskýhovor. expr. babráckyslang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá opravaexpr.: psípsovskýniž. hovor.: poondiatypoondenývulg.: posratýposranýsubšt. blbý

    p. aj nepríjemný

    3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledoknesprávnymylnýpomýlený: nesprávny, pomýlený postupnezdravý: nezdravé názorynepresnýpochybený: nepresné, pochybené výpočtykrivýpokrivenýskreslenýnenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

    4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanieneprívetivýnemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanienepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

    p. aj nevľúdny

    5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný


    naničhodne 1. porov. naničhodný 1 2. p. zle 1, 2, 5


    naničhodníctvo p. naničhodnosť 1


    naničhodnosť 1. expr. naničhodný čin • pejor.: ničomnosťničomníctvoexpr. naničhodníctvo: vystrájať naničhodnosti, ničomnosti, naničhodníctvapodlosťhanebnosťnehanebnosťmrzkosť: dopustiť sa podlosti, hanebnosti, mrzkostizried. nečin (Vajanský)subšt. nehoráznosť • expr.: lotrovstvolotrovinadarebáctvopaskudníctvomizeráctvohovor. pejor. gaunerstvopejor.: oplanstvopľuhavstvo: vykonať veľké oplanstvo, pľuhavstvotrocha pejor.: lapajstvoloptošstvohrub. svinstvo

    2. p. daromnica 1


    naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomníkpodliakpejor. zried. podlina (Jesenská)oplanexpr.: lumplumpákdarebákmizerákpaskudapaskudníklotormrchamrchavecmršinaneosožníkžobrákbezbožníkšpinašpinavecledačinaledačolapikurkárpohanplaninapliagapekný vtákzgerbahovor. expr. anciáštrocha pejor.: lapajlaganpejor.: niktošmamľasobšivkáršklbanpľuhapľuhákpľuhavecpľuhavníkvšivákgalganbitangsmradhnusobahnusákhnusotahnusníkhovor. pejor.: vagabundpapľuhgaunernepodarenecnevydarenecnepodaroknezdarníkpejor. zried. nezdareneckniž. nehodníkhrub.: sviňakurva


    podliak podlý človek (často v nadávke) • nehanebníkexpr.: darebáklumplumpáklotoršpinavecšpinapejor.: naničhodníkničomníknehanblivecmizeráksmradhnusobahnusotahnusákhnusníkoplanniktošpejor. zried. podlina (Jesenská)hovor. pejor. gaunerexpr. zried.: ohavníkohavecodporníkhrub.: sviňakurva


    daromnica 1. bezvýznamná vec • zbytočnosťdaromnosť: kupovať daromnice, zbytočnosti, daromnostinečinzried.: daromninahlúpotahovor. pletka: vyhodiť peniaze za pletkyexpr.: taľafatkašepletasprostosťhlúposťnaničhodnosť: nikdy nevenoval žene nič poriadne, iba samé taľafatky, šeplety, hlúpostiexpr.: chamraď (Kukučín)chamradiehovor., obyč. pejor.: haraburdaharaburdierárohrárohakrám (stará, opotrebovaná vec): vyhodiť z bytu haraburdy, rárohy; izba je plná krámovhovor. expr. cárachsubšt.: blbosť • blbina • nár. expr. ošprta (Záborský)

    2. p. neporiadnica


    podlosť podlý čin, podlé správanie • podliactvo: dopustiť sa podlosti, podliactvabezcharakternosťmrzkosťnečestnosťnehanebnosťnemravnosťničomnosťexpr.: naničhodnosťšpinašpinavosťdarebáctvolotrovstvolotrovinapejor. oplanstvohovor. pejor.: gaunerstvohnushnusobstvohrub. svinstvo


    bezcenný nemajúci nijakú cenu (materiálnu, umeleckú, myšlienkovú a pod.; op. cenný) • nehodnotný (op. hodnotný) • ničotný: bezcenná, nehodnotná, ničotná vecbrakovýšiatrový (bez umeleckej hodnoty, obyč. o literatúre) • pejor.: gýčovýgýčovitý (založený na lacnom efekte) • lacnýjarmočný (ako z jarmoku – nekvalitný a prehnane vyzdobený): gýčové, gýčovité obrázky; lacné, jarmočné čačky; lacný úspechexpr. naničhodný: naničhodné haraburdybezvýznamnýnedôležitýnezávažný (op. významný, dôležitý, závažný): bezcenná, bezvýznamná rada; nedôležitý, nezávažný údajprázdnypominuteľnýexpr.: márnymizerný: prázdna, pominuteľná sláva; márne, mizerné peniazezbytočný (ktorý nič neprináša): zbytočná honba, zbytočné celoživotné štvanie sa


    bezcharakterný nemajúci charakter; svedčiaci o tom (op. charakterný) • necharakternýnečestný (op. čestný): bezcharakterný, necharakterný klamár; necharakterný, nečestný spôsobbezzásadový (nemajúci nijaké zásady) • fraz. bez chrbtovej kosti (ktorý nemá pevný charakter, pevné zásady): bezzásadový človek, človek bez chrbtovej kostifraz. kam vietor, tam plášťpren. pejor. chameleónsky (meniaci názory podľa okolností): chameleónske správanienestatočný (op. statočný) • nepoctivý (op. poctivý): vystríhali ho pred nestatočnou, nepoctivou osoboupredajnýhrub. sprostituovaný (meniaci zásady, postoje podľa materiálnych výhod): predajní, sprostituovaní umelci, politicinízkypodlý (mravne zlý): nízke, podlé konaniepejor.: ničomnýnaničhodnýpodliackypľuhavý: ničomná, naničhodná, podliacka, pľuhavá dušahovor. pejor. gaunerský


    hriešny 1. páchajúci hriechy, plný hriechu (z hľadiska náboženskej morálky) • bezbožnýbohaprázdnybohapustý: hriešni, bezbožní ľudia; bohaprázdny, bohapustý svetnemravnýskazenýzlý (bez mravnosti): viesť nemravný, zlý život; byť skazenýnehanebnýnaničhodnýnehodný: nehanebný, naničhodný skutok; nehodný človekzried. hriechuplný (Hviezdoslav)rúhačskýrúhavýbohorúhačskýbohorúhavý: rúhačské, rúhavé, bohorúhačské reči

    2. p. veľký 1, vysoký 2; trestuhodný 3. p. bezmocný 2


    naničhodný 1. expr. vyznačujúci sa zlými charakterovými, morálnymi a pod. vlastnosťami (o človeku a jeho prejavoch); často v nadávkach vyjadrujúcich negatívny vzťah k niekomu al. niečomu • ničomnýbezcharakternýnečestnýpodlýnízkyzlý: naničhodný, ničomný, bezcharakterný, nečestný človek; naničhodný, podlý, nízky činnepodarenýnevydarený: nepodarený, nevydarený synexpr.: prekliatymizerný: prekliaty, mizerný zlodejhovor. expr. mrchavýexpr. mrcha (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; mrcha robotaexpr.: potvorskýhromskýparomskýparomovskýčertovskýdiabolský: potvorský, hromský šarvanecdarebnýdarobnýexpr.: darebáckygalganskýšľakovitýsprepadenýpejor.: potrimiskárskyprašivývšivavýžobrácky: prašivá, všivavá potvorapejor.: pľuhavýpľuhavskýpanghartskýpankhartskýsvinský: pľuhavý, panghartský lumpniž. hovor.: poondiatypoondenýhrub.: posratýposraný: poondiata, posraná nádcha, vecsubšt. sakramentský

    2. p. bezvýznamný, zbytočný


    nečestný ktorý porušuje morálne zásady spoločnosti tým, že klame, podvádza, zrádza a pod. (op. čestný, statočný) • nestatočnýnepoctivý: never mu, je to nečestný, nestatočný človek; nečestné, nepoctivé konanienesvedomitýneseriózny: bolo to od neho nesvedomité; nečestný, neseriózny prístupbezcharakternýnecharakternýbezzásadový: bezcharakterný, necharakterný donášač; nečestný, bezzásadový obchodníkzlýpodlýničomnýnaničhodnýzastar. ničomnícky (veľmi porušujúci morálne zásady): nečestný, zlý, podlý úmysel; viesť ničomný, naničhodný životpodvodnýpodvodnícky (ktorý podvádza): vymámiť niečo podvodným, podvodníckym spôsobomnízkyzried. nepočestnýkniž. nekalýexpr. špinavý: nízky, špinavý charakter; má s ňou nepočestné, nekalé plány; špinavý obchod, bojhovor.: neférovýunfér, pís. i unfair: neférová hra; je to od teba unférpejor. čachrársky


    neposlušný ktorý neplní cudzie príkazy, pokyny (op. poslušný) • nepočúvny: neposlušné, nepočúvne detisamopašnýnezbednýnezbedníckynedisciplinovaný (odmietajúci podriadiť sa výchovnému pôsobeniu, disciplíne): samopašný, nezbedný, nezbednícky syn; nedisciplinovaní žiacineviazanýnespútanýnespratnýroztopašnýrozpustený (bez zábran, nemiestne nerešpektujúci predpisy, spoločenské normy a pod.): neviazaná, nespútaná, roztopašná mládež; roztopašní, nespratní, rozpustení žiacinevychovanýzastar. nespôsobný (ktorý neplní pravidlá slušného správania; op. vychovaný): od mala bol nevychovaný, nespôsobnýnaničhodnýzlý (trestuhodne neplniaci výchovné požiadavky): neposlušná, zlá dcéraexpr.: lapajskýuličnícky

    p. aj svojvoľný 1


    podlý konajúci bez zmyslu pre čestnosť, charakternosť, mravnosť (o človeku); svedčiaci o tom • bezcharakterný (op. charakterný) • nečestný (op. čestný): podlý, bezcharakterný človek; podlé, bezcharakterné, nečestné konaniehanebnýnehanebný (hodný odsúdenia; zneucťujúci) • kniž. profánny: hanebný, nehanebný činnízky (mravne): nízke skutkykniž. perfídny: perfídna zákernosťničomnýničomníckynaničhodnýmrzký: ničomný, naničhodný lotor; mrzké úmyslyexpr. mizerný: mizerná, podlá dušapejor.: podliackyoplanskýpľuhavýhovor. pejor.: gaunerskýlumpáckyexpr. oslab. podlučký


    prekliaty expr. nad ktorým je vyslovená kliatba; negatívne hodnotený (obyč. v nadávkach) • kniž. zlorečenýpoet. kliaty: Buď prekliaty, zlorečený, kliaty!zatratenýzavrhnutý: prekliate, zatratené, zavrhnuté detiexpr.: naničhodnýčertovskýdiabolskýhromskýpotvorskýsprepadený: naničhodná, čertovská, hromská, potvorská robotaexpr. paskudný: paskuda paskudnáhovor. expr.: paromskýparomovský: parom(ov)ské peniazesubšt. sakramentský: sakramentský chlapíkniž. hovor. poondiatypoondený: Kedy sa skončí tá poondiata, poondená zima!hrub.: posranýposratýskurvený


    otec 1. muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu • rodič: láskavý otec, rodičhypok.: ocoockooteckoocinoocinkoocíktatotatatatkotatíčkotatíktatuškohovor.: ňaňoňaňaňankoňaníčkohovor. zastar.: apoapaapkoapíkpapasubšt.: foter • fotrisko • fotrík • hypok.: ocitati (v oslovení)

    2. p. svák 2 3. p. zakladateľ 4. p. predok1 5. p. kňaz


    dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúťdodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácieprideliťudeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenaniepodať: podať chorému liekprispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutýchpridaťpopridávať (dať navyše): pridať soli do polievkydarovaťvenovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračkypočastovaťpohostiťponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátomzveriťpoveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciounadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderovuštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zauchovynaložiťvydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiánaniesťexpr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátnonamiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápojaexpr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trhkniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelozastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)

    2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1


    naniesť 1. p. nanosiť 2. p. predložiť 1


    nanosiť nosením nahromadiť • ponosiť: nanosil, ponosil veci na stôlpoznášaťpodonášaťpoprinášaťnaznášaťnadonášať (postupne viac vecí): naznášali im daryexpr.: povláčiťnavláčiťpozvláčaťnazvláčaťexpr. zried. podovláčať: navláčil všetko na kopunaniesť (nanosiť jednorazovo): voda naniesla veľa piesku


    naviať 1. viatím nahromadiť • nafúkaťnaduť: vietor navial, nafúkal snehu do izbynaniesťnanosiťnaznášať (o daždi): voda naniesla piesok do okienvmiesť: vietor vmietol sneh do dvora

    2. neos. viatím vniknúť • nafúkaťnaduť: navialo snehu do dvora


    predložiť 1. položiť pred niekoho, obyč. na vybratie, posúdenie, vybavenie a pod.; povedať niekomu niečo, aby o tom rozhodol, zaujal k tomu stanovisko a pod. • kniž. predostrieť: predložiť, predostrieť doklady, sťažnosť, návrh, ponuku, dôkazypodaťdať (obyč. písomne): (po)dať dizertačnú prácu na oponentúrukniž. nastoliť: nastoliť návrh na zmenu pravidielpredniesťvysloviť (ústne predložiť): predniesli, vyslovili požiadavku na zvýšenie dôchodkovpráv. prezentovať: prezentovať účet, žiadosťhovor.: naservírovaťdať na pretras: rodinnej rade dali na pretras všetky háklivé otázkynadhodiť (v reči): riešili všetky nadhodené problémyupozorniť (vyzvať na všimnutie si): upozorniť na nedostačujúce dôkazy vinyadmin. slang. naniesť: naniesť problém

    2. položiť pred niekoho niečo s výzvou, želaním vziať si z toho, prijať (jedlo, tovar a pod.) • podaťdať: predložiť, podať, dať deťom večeru; po obede nám predložili, podali zákusky a kávuponúknuť: Aké jedlo vám ponúkli?; ponúkať iba kvalitné výrobkyservírovaťnaservírovať (jedlo al. nápoj): na večierku (na)servírovali studené jedlá


    usadiť sa 1. nájsť domov, bývanie, sídlo (obyč. trvalé) • osadiť sausídliť sa: naši predkovia sa natrvalo usadili, osadili v krajine pod Tatrami; usídlil sa v mestehovor. zakotviťexpr.: uviaznuťzaviaznuť: zakotvil na dedine; napokon uviazol, zaviazol kdesi v Afrikepren. expr. pustiť korene: v emigrácii už pustil koreneudomácniť sazabývať sa (prispôsobiť sa novému domovu): po presťahovaní sa rýchlo udomácnilikniž. etablovať sa: na katedre etablovaný profesorexpr.: usalašiť saupelešiť sazapelešiť saroztiahnuť sarozpelešiť sa: usalašil sa, upelešil sa v rodičovskom domeutáboriť sa (dočasne sa ubytovať v stane): kočovníci sa utáborili na kraji horyhovor.: nanosiť sananiesť sa (obyč. o niekom, niečom neželanom, nevítanom): hmyz sa nám nanosil, naniesol do komorykniž. sadnúť (si) (obsadiť isté miesto): sadol si na otcovo miestokniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na rukepousádzať sapousadzovať sa (postupne): kmene sa pousádzali pri riekach

    p. aj ubytovať sa

    2. (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu, usadeninu • usadnúť sa: v celom byte sa usadil, usadol prachuložiť sa (pozvoľna): navrch sa uložilo páperienavrstviť sa (vo väčších vrstvách): naspodku sa navrstvil piesoksadnúť: na stromy sadla hmlapousádzať sapousadzovať sa (postupne): v čajníku sa pousádzal kameň

    3. p. sadnúť (si) 1


    ako 1. vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na spôsob al. kvantitu • expr. akože: Ako(že) sa máš? Ako dlho zostaneš? Ako(že) to spravíš?nár. al. poet.: jak: Jak si to predstavuješ?nár. jako

    2. uvádza porovnávací výraz al. porovnávaciu vetu • ani: oči ako, ani žúžoľ; robota mu ide ako, ani po masleakoby: oblaky sú akoby namaľovanépoet.: sťasťaby: rovný sťa jedľa; Stáročia sťaby zbrojnoši stoja. (Plávka)než (pri nerovnakosti iba po 2. stupni prídavných mien al. prísloviek a po slovách iný, inak, opačný, opačne): lepší ako, než ja; je iný, než sme my; bolo to inak, ako, než som si myslel; skončilo sa to opačne, než sme predpokladalizried. čo: zje toľko čo otecnár. al. poet. jaknár. jako: Slnko jak koráb v krvavých vodách plá pod oblohou. (Krasko)nár. lež: Lepšie je dievčatku lež neveste. (Šoltésová)

    3. uvádza vedľajšiu vetu doplnkovú • že: počul ho, ako sa vyhráža; videl som brata, že odchádza

    4. hovor. uvádza výraz pri váhaní, rozpakoch a pod. • hovor. expr. akože: ty si ho ako vyhodil; on sa akože bránil

    5. p. keď 1 6. p. ledva 2


    ani 1. vyjadruje zlučovací vzťah v záporných vetách • a aniako ani: nevie po nemecky ani po anglicky, a ani po anglicky; nepriniesol si ceruzku ani ostatné pomôcky, ako ani ostatné pomôcky

    2. vyjadruje stupňovací vzťah v záporných vetách • ale ani: neprišiel ani nezatelefonoval, ale ani nezatelefonovalba aniba ani len: matku už celý mesiac nenavštívil, ba ani (len) jej nenapísal

    3. pri zápore zdôrazňuje pripojený výraz • poet. ni: nepovedal ani slovo; Nech nemám nič, ni zem, ni dom. (Smrek)ani len (zosilnene zdôrazňuje pripojený výraz): ani len polievku nezjedol

    4. p. ako 2


    akoby 1. vyjadruje prirovnávací vzťah • ako keby: reval, akoby ho z kože drali; chvíľu postál, akoby, ako keby rozmýšľal, čo spraviťpoet. sťaby: slabý, sťaby trpký úsmev sa jej zjavil na tvárikniž. kvázi: uplatnil kvázi vedecký postupani kebyani čo byako čo by: vchádzal pomaly, ani keby sa bál; bežal tak pomaly, ani čo by nevládal; vonku fúkalo, ako čo by sa tam všetci čerti ženilinár. al. poet. jakby: Čuvy jakby švihol dych napätej struny. (Plávka)nár. žebože

    2. p. ako 2


    beztak hovor. 1. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • aj taki tak: poďme domov, beztak, aj tak už nič neurobíme; nechaj ho, beztak, i tak si urobí po svojomani tak (iba v záporných vetách): vráťte sa, beztak, ani tak už tam nič neuvidíte

    2. dopĺňa výpoveď a modifikuje pripojený výraz s cieľom podať isté vysvetlenie • aj taki taktak či tak: ty mu beztak, aj tak dobre neporadíš; odíďte, lebo mu beztak, i tak iba zavadziate; beztak, tak či tak mu nik neuveríjednakojednak: ale vy mu jednak(o) nepomôžetehovor. beztoho: Za chlapcom sa nerozbehol, beztak, beztoho by ho nebol dobehol.fraz.: napriek tomunapriek všetkémunapriek tomu všetkému

    3. p. predsa 2


    nijako 1. popiera jestvovanie spôsobu al. miery; nijakým spôsobom • hovor. nijakexpr. nijakovsky: nevie si nijako, nijakovsky pomôcťani takani onak: ani tak, ani onak sa mu nepodarilo preliezť cez plotfraz. nijakým činom

    2. p. vôbec 1


    kdeže expr. 1. vyjadruje rázne popieranie, odporovanie, pochybovanie, ostrý zápor (často v replike) • expr.: kdebykdežeby: kdeže, kdeby, ja som to nespravil; Prídeš? – Kdežeby!expr.: ale baale čoale čobyale kdeale kdežeale kdežeby: ale ba, on to nedokáže; ale čo(by), nás sa to netýka; ale kde(že), my sme to neboliexpr.: ešte čoešteže čo: Pustíš ho na výlet? – Ešte(že) čo!hovor. čobyhovor. expr. čožeby: Našli ste ju? – Čo(že)by!hovor. expr.: horkýhorkyhorkýžehorkýžetamzried. horkýtam: horký(že) ten príde; Dosť si dnes už urobil. – Horkýžetam dosť!veru nievôbec nieani myslieťani pomyslieť: Máte už s nimi pokoj? – Veru nie!; Môžem sa ísť kúpať? – Ani (po)myslieť!

    2. p. kde 1, 2


    náhle v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • náhlorýchlo: všetko sa zbehlo tak náhle, rýchlozrazuodrazunarazrazom: zrazu, odrazu vyskočil z lavice; naraz, razom sa prudko rozohnalprudkohovor. šmahom: počasie sa prudko, šmahom zmenilo • znezradynenazdajkyznenazdaniaznenazdajky: znezrady, nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu rovno pred autonečakaneneočakávanenepredvídane: nečakane, neočakávane zabočil dopravalek. akútne: jej zdravotný stav sa akútne zhoršilzastar. vraz (Botto, Lenko)fraz.: obratom rukyani sa nenazdáš

    porov. aj náhly 1


    zrazu 1. vyjadruje, že dej, stav a pod. sa uskutočnil al. nastal rýchlo, obyč. bez toho, aby sa bol očakával • odrazunarazrazom: zrazu, odrazu začalo pršať; naraz, razom sa mu zazdalo, že nerobí dobrenáhle: náhle sa jej zakrútila hlavazastaráv. znáhla (Vansová, Jesenský)nečakaneneočakávanenepredvídane: chlapec sa nečakane, neočakávane rozbeholnenazdajkyznenazdajkyznenazdaniaznezrady: nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu; znenazdania, znezrady mu vylepil zauchozastar. zneponazdania (Dobšinský, Urban)zarazhovor. šmahomexpr.: hupkomhupky: zaraz, šmahom, hupkom sa zmenilsčista-jasnaz ničoho ničfraz.: ako hrom z jasného nebaako blesk z čistého neba: zjavil sa tam sčista-jasna, ako hrom z jasného nebanár. zápustom (Švantner)kniž. zastar.: nenadáleznenadálafraz.: z minúty na minútuz hodiny na hodinuzo dňa na deňani sa nenazdáš

    2. nadväzuje na situáciu a vyjadruje prekvapenie, miernu iróniu a pod. • odrazunarazrazom: zrazu, odrazu aký múdry; naraz, razom mu je to už dobré


    nedajbože expr. 1. vyjadruje nemožnosť al. sťaženú možnosť realizovať dej obyč. pomenovaný neurčitkom • expr. nedajboh: dvere nedajbože, nedajboh otvoriť, tak boli zaseknutéhovor. expr.: zabožemôjani za božemôj: vyšli do polovice kopca a ďalej ani za božemôjexpr. nie a nie: v tomto roku nedajbože, nie a nie vyhrať zápas

    2. vyjadruje obavu pred uskutočnením deja • expr.: nedajbohnebodaj: nedajbože, nedajboh, aby teraz prišiel otec; keby nás tu nebodaj našli, bude zleexpr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanepánbohchráň: božechráň, bohchráň, chráňboh, aby nás tu niekto videl; chráňbože, chráňpane, pánbohchráň, aby sa mu niečo staloexpr.: božeuchovajbohuchovajhovor. ešte to by chýbalo: božeuchovaj, bohuchovaj pozrieť sa mu rovno do očí; Ešte to by chýbalo, aby nezmaturoval!


    nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

    2. p. však 4


    neurčitý ktorý nemá presnú, výraznú podobu, tvar a pod.; ktorý je bez významovej presnosti, zrozumiteľnosti (op. určitý) • nejasnýrozmazanýrozplývavý: o budúcnosti mal iba neurčité, nejasné predstavy; neurčité, rozmazané, rozplývavé kontúrynepresný: dať neurčitú, nepresnú odpoveďnezreteľnýkniž. ambivalentný: ambivalentné správaniepren.: hmlistýzahmlenýmatný: nezreteľná, hmlistá, zahmlená budúcnosť; hmlisté, matné spomienkynevyhranenýexpr. bezfarebnýkniž. bezfarbý (nie presne sformovaný): nevyhranené názory; nevyhranený, bezfarebný štýlnedefinovateľný (ktorý sa nedá presne určiť, opísať): mať istý nedefinovateľný pocitnevýraznýbezvýraznýpejor. bezpohlavný (op. výrazný, zreteľný): nevýrazná, bezvýrazná chuť; nevýrazný pohľadbeztvarýbeztvárny: beztvará, beztvárna masakniž. bezbrehý (bez vymedzenej šírky; op. ohraničený): bezbrehý pojemhovor.: (taký) nijakýani taký, ani onakýfraz. nemastný-neslaný: jedlo bolo také nijaké; jeho odpoveď nebola ani taká, ani onaká; prednáška bola nemastná-neslanáexpr.: tajomnýzáhadný: záhadné, tajomné náznaky; vec záhadného, tajomného pôvodu


    nič1 popiera jestvovanie, výskyt veci al. množstva niečoho; nijaké množstvo veci al. deja: nemá ničfraz.: ani (za) mačný makani (za) mačný máčikani fani mäkké fani ňani kvapkuani kvapkyani byľkuani kúsokani kúskafraz. ani (toľko), čo by za necht vošlo: nedostane ani za mačný mak, ani kúskaexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfraz. z koláča dieruhovor. expr. starú beluhrub. prdvulg. trthovno (pri kladnom tvare slovesa): figu (borovú), starú belu dostane


    vôbec 1. vyjadruje krajnú mieru, absolútnu platnosť (obyč. pri zápore) • vonkoncom: vôbec, vonkoncom s tým nie je spokojnýnijakohovor. nijakexpr. nijakovsky: nijako, nijak sa nás to netýkanačisto: načisto nemá rozumani trochuani najmenejani zďaleka: ani trochu, ani najmenej sa mi to nepáči; ani zďaleka si nemyslím, že má pravduskutočneozajnaozaj: je to skutočne, vôbec najlepší hráč; ozaj, naozaj nepredpokladám, že prídeeštecelkom: Má to ešte, vôbec nejaký význam?fraz.: ani za svetani za živý svetani za mačný mak/máčikhrub.: zabohaani zaboha: ani za (živý) svet, (ani) zaboha si nevedel spomenúť, kde ho už raz videlnár. živosubšt. zhola

    2. p. všeobecne 1 3. p. doslova 2


    nijaký 1. popiera jestvovanie vecí, javov v súhrne i jednotlivo • žiadenžiadny: nedostal nijaký, žiaden, žiadny list; nemal nijaké, žiadne peniazeani jedenzried. niktorý: dnes nevypočítal nijaký, ani jeden príklad; buď sa ožení s ňou, alebo s niktorounulový: výsledok námahy bol nulovýnijakovský: neprinútiš ma nijakovským spôsobomfraz. ani takýani onaký: neoblečiem si ani taký, ani onaký kabáthovor. expr. horký (obyč. v menných vetách): horká (tam) jeho pomoc

    2. p. neurčitý


    nikto 1. popiera jestvovanie osoby; ani jeden človek, nijaký človek • nik: nikto, nik tam nebolani jeden: nikto, ani jeden sa neprihlásilžiadenžiadny: žiaden, žiadny z nich nám nepomoholexpr. zried.: praniktopranikpoet. zastar.: nižiadennižiadny (Rázus)fraz.: ani živá dušaani živá noha

    2. p. niktoš 1


    nikde popiera jestvovanie cieľa deja; ani na jedno miesto, na nijaké miesto • nikam: nepôjdeš nikde, nikamfraz. ani na krok


    nikdy popiera jestvovanie niečoho v čase; v nijakom čase • ani razhovor. jakživzastar. akživ: nikdy, ani raz, jakživ som ho nevidelzastar.: nikdanikdá (Kukučín, Štúr)fraz. žart.: na (svätého) Nikdalana svätého Dindyfraz.: ani do súdneho dňačo svet svetom stojí


    pst vyjadruje výzvu zachovať ticho • psstčitčt: pst, psst, bolo počuť pri každom zakašľaní; Čit, čt, buďte už konečne ticho!ani mukani škrk: Buď už ticho, ani muk!zried. cit (Hviezdoslav)


    ticho1 1. nevydávajúc al. nespôsobujúc nijaký zvuk; vydávajúc al. spôsobujúc veľmi slabý zvuk (op. hlasno) • potichu: ticho, potichu sa zakrádal po chodbe; ticho, potichu sa rozprávali až do polnocinečujnenehlučnebezhlučnebezhrmotne: nečujne, nehlučne sa priblížil ku skupinke; motor beží bezhlučne, bezhrmotnebezhlasnebezzvučnenehlasnenezvučne: auto išlo dolu kopcom bezhlasne, bezzvučne s vypnutým motorom; nehlasne, nezvučne pohybovala peraminepočuteľne: lietadlo nepočuteľne preletelo v obrovskej výškešeptomšepkompošepkyhovor. pošušky (o rozprávaní): šeptom, pošepky jej čosi vraveltlmenepridusene: tlmene, pridusene na nás zavolalhud. pianoexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinkopotichučkypotichunkypotíškunár. potíšky: tíško, tichučko zavrel dvere; tichunko, potichučky vyjsť z miestnostizastar.: neslyšneneslyšateľnenespráv. sticha

    2. nič nehovoriac, nepovediac ani slovo • potichubez slova: ticho, potichu, bez slova sedeli až do ránamlčkymlčanlivozried. pomlčky: chvíľu mlčky, mlčanlivo stáli nad hrobomnemomĺkvozamĺknutozmĺknuto: nemo, mĺkvo, zamĺknuto hľadel za odchádzajúcimiexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinkopotichučkypotichunkyexpr. zried. čuškynár. expr. čučky

    3. bez prudkého pohybu • pokojne: ležal ticho, pokojne, ani sa nepoholnerozbúrene: rieka nerozbúrene, ticho tiekla dolinouexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinko

    4. výzva na pokoj, utíšenie niekoho al. niečoho • pokojpokojne: ticho, pokoj, pokojne, nič sa nedeječitčtpst: Ticho, čit, nechcem počuť ani slovo!expr. ani mukani škrkani slovo: Ani muk, nech už nič nepočujemhovor.: kuškušte (výzva psovi; trocha hrub. výzva ľuďom) • nespráv. kľud


Pozri výraz ŇANI v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV