Synonymá slova "ľe" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 436 výsledkov (4 strán)

  • ako 1. vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na spôsob al. kvantitu • expr. akože: Ako(že) sa máš? Ako dlho zostaneš? Ako(že) to spravíš?nár. al. poet.: jak: Jak si to predstavuješ?nár. jako

    2. uvádza porovnávací výraz al. porovnávaciu vetu • ani: oči ako, ani žúžoľ; robota mu ide ako, ani po masleakoby: oblaky sú akoby namaľovanépoet.: sťasťaby: rovný sťa jedľa; Stáročia sťaby zbrojnoši stoja. (Plávka)než (pri nerovnakosti iba po 2. stupni prídavných mien al. prísloviek a po slovách iný, inak, opačný, opačne): lepší ako, než ja; je iný, než sme my; bolo to inak, ako, než som si myslel; skončilo sa to opačne, než sme predpokladalizried. čo: zje toľko čo otecnár. al. poet. jaknár. jako: Slnko jak koráb v krvavých vodách plá pod oblohou. (Krasko)nár. lež: Lepšie je dievčatku lež neveste. (Šoltésová)

    3. uvádza vedľajšiu vetu doplnkovú • že: počul ho, ako sa vyhráža; videl som brata, že odchádza

    4. hovor. uvádza výraz pri váhaní, rozpakoch a pod. • hovor. expr. akože: ty si ho ako vyhodil; on sa akože bránil

    5. p. keď 1 6. p. ledva 2


    ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosťa: zvečerilo sa, ale, a matere nikdelež: zbadal ju, lež nedal to najavovšak (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládalkniž. avšak: sľúbil, avšak neprišielpredsaa predsaale predsapredsa všakno predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišieljednakoa jednakoale jednakono jednakojednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učilibaibaželenlenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zubkýmnaproti tomuzatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami

    2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko!čihovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!

    3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dalozajnaozajskutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom ničfaktickyhovor. fakt

    4. p. asi 1 5. p. ba 1


    alebo 1. vyjadruje vylučovací vzťah často s príznakom eventuality • čia či: teraz alebo nikdy; tak alebo, či onak; byť či nebyť; nevie, či má ísť do kina, či, alebo do divadla; bolo nás šesť a či sedembuďbuďto: buď sa pridaj, buď choď preč; buď(to) sa vráti, buď(to) sa rozídeme; poet. al. hovor. abopoet. al. hovor. expr. abože: Abože mi zahyň, abo buď slobodný. (S. Chalupka)nár. lebo: lebo odhryzne, lebo roztrhá (Hronský)

    2. p. čiže 1 3. p. prípadne 1


    apatia nechuť reagovať na dojmy z prostredia • apatickosť: zmocnila sa ho hlboká apatia, apatickosťľahostajnosť: všeobecná ľahostajnosť k spoločenskému dianiunevšímavosťnezáujem: prejavovať nezáujemotupenosťletargia (úplné duševné ochabnutie): upadnúť do letargieútlm (prechodne oslabená sústredenosť): byť v útlmepasivitapasívnosť (trpná poddajnosť): prekonať pasivitu, pasívnosťnečinnosťtrpnosťkniž.: inaktivitainaktívnosťmŕtvota


    1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú účinkovú • že: vyskakoval, až sa mu hlava zakrútila; bolo tam dymu, až, že zadúšalo

    2. zdôrazňuje pripojený výraz z hľadiska veľkej miery • dokonca: prišlo ich až, dokonca tridsať

    3. zdôrazňuje pripojený výraz z hľadiska krajnej hranice, miery a pod. • ibalen: až, iba dnes si ho všimli; z dovolenky sa vrátil iba, len včera

    4. p. kým 1 5. p. keď 1 6. p. ak 1


    banda 1. pejor. skupina ľudí, ktorá je príznaková výzorom, správaním, názormi, majetkovými pomermi a pod.: priekupníci s drogami sa spájajú do bandypejor.: háveďcháskazberbačvargaperepúťchamraďzlezbazlezeňbrandžachrapačhydžobrotaexpr.: čeliadkapliagapejor. zgerbahovor. pejor.: bagážsvoloč: takú bandu, háveď, chásku, zberbu, čvargu, perepúť, chamraď, zlezbu, zlezeň, brandžu, chrapač, čeliadku, pliagu, bagáž, svoloč, ako sa zišla v dome, len tak skoro neuvidíšpejor.: hordasvorkapejor. tlupasubšt. parta (keď sa zdôrazňuje množstvo členov skupiny): vrhla sa naňho celá banda, horda, svorka, tlupa, parta chuligánovgang (zločinecká organizácia): predmestia sú ovládané gangmi, tlupami z podsvetiamafia (tajný spolok) • pejor.: ledačžobračvšivačholota (chudobní ľudia): Neprivedieš sem nikoho viac z tej bandy, bedače, žobrače!pejor. luza (deklasované spoločenské vrstvy)

    2. p. kapela


    besiedka 1. záhradný domček • altánaltánokfilagória: po obede si v lete chodievali sadnúť do besiedky, do altánkuzastar. letník (Kukučín)

    2. p. beseda 1


    bezcieľne bez konkrétneho cieľa • bezúčelneneúčelnenaplanojalovo: žiť bezcieľne, bezúčelne, naplanoiba taklen tak: iba tak, len tak sa túlal po mestehore-dolukrížom-krážomsem a tam: celé predpoludnie chodil bezcieľne, hore-dolu, krížom-krážom, sem a tamexpr. lárom-fáromhovor. expr. három-fárom: nemôžeš žiť lárom-fáromhovor. expr. naverímboha: iba tak naverímboha vystrelil zo vzduchovky

    p. aj zbytočne


    bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačiaexpr. bežkať: dievčatko bežká oprotiexpr.: hnať sauháňaťupaľovaťupínaťtrieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za namiexpr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcomcválať: kone cválajú opretekykniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jacháexpr.: letieťpáliťprášiťfrčaťfičaťfŕľaťfrndžaťfrngaťrafaťhafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesťexpr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami?hovor. expr.: mastiťmazaťšvihaťšibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalejslang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasahovor. expr.: sypať sapadať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte!hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto!kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú?kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľaťuvíjaťtrtúľaťtrtúliťfrňať

    p. aj ponáhľať sa

    2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2


    blýskať sa 1. vydávať jas, javiť sa lesklým (prerušovane al. bez prerušenia) • blýskaťblyšťať salesknúť saligotať saexpr.: blyskotať (sa)bleskotať (sa): šperky sa na ruke blýskajú, blyštia; oči blýskajú radosťou, v oku sa ligoce, leskne slzažiariť (neprerušovane): mesiac slabo žiarizried. jasať sa (Timrava, Rázus)trblietať sajagať sajagotať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa trblietajú, jagajúskvieť sasvietiťsvietiť sa (prejavovať sa svetlom, čistotou a pod.): všetko sa blýska, skvie, svieti čistotoustriebriť sa (javiť sa ako striebro): v diaľke sa striebri jazeroperliť sa (javiť sa ako drobné perly): víno sa v pohári perlíbelieť saprebelievať sa (javiť sa bielym, svetlým): v tráve sa belejú sedmokráskyvynímať sa (javiť sa nápadným) • iskriť (sa) (vydávať svetlo v podobe iskier): v pohári (sa) iskrí vínohorieť (o očiach): oči mu horia radosťou

    p. aj hrať 3

    2. p. chváliť sa


    brloh 1. (chránené) miesto odpočinku zveri, jej obydlie • ležiskoležovisko: večer dravce opúšťajú svoje brlohy, ležoviskádieranora (podzemný brloh): líška je už v norepelechkniž. dúpä: pes snoril v dúpätiskrýša (úkryt vôbec): nájsť skrýšu medveďa

    2. pejor. úkryt antisociálnych al. asociálnych živlov • pejor.: hniezdopelechpelešdúpä: polícia obkľúčila brloh podvodníkov; priekupníci majú svoje hniezdo, dúpä v strede mesta

    3. p. posteľ 4. p. obydlie


    byť 1. nachádzať sa v priestore al. čase • jestvovaťexistovaťvyskytovať sa: sú, jestvujú aj dobrí ľudia; kedysi tu boli, vyskytovali sa hubyžiť (o živých tvoroch): bol, žil raz jeden kráľkniž. prebývať: tu je miesto, kde prebývajú dobrí ľudiarásť (o rastlinách): rastie, je tu veľa burinybyť naporúdzi (bezprostredne o veciach): jesto, je naporúdzi v domácnosti všetkotrvať (byť, pokračovať v čase): sneh ešte trvápanovaťvládnuťkraľovať: všade panuje, vládne, kraľuje pokoj

    2. byť prítomný • zdržiavať sazdržovať sakniž. prebývať (o živých tvoroch) • nachádzať sanachodiť sa: boli sme, zdržiavali sme sa práve v záhrade; sú, nachádzajú sa v polovici cestyexpr.: trčaťtvrdnúť (nečinne, nadarmo): trčali sme tam do ránafigurovať (byť uvedený): v zozname páchateľ nefiguruje, nie je

    3. byť položený (o veciach), ťaživo doliehať (na ľudí) • ležaťstáťkniž. spočívať: pero je, leží na stole; auto je, stojí v garáži; všetka zodpovednosť je, spočíva, leží, stojí na nás

    4. p. konať sa 5. p. pochádzať 6. p. značiť 2


    čas 1. istý vymedzený al. bližšie nevymedzený časový úsek, časové rozpätie: v poslednom časedoba (dlhší časový úsek obmedzený dvoma krajnými bodmi bez presného určenia): naša, ľadová dobaobdobie (kratší, obyč. ohraničený časový úsek): volebné obdobieetapa: etapa životafázaštádium: fáza, štádium, čas dozrievaniaéra: kresťanská éraepocha: nová historická epochavek (obdobie niečím typické): atómový vekkapitola: kapitola dejín životalehota (určený čas): čakacia lehotatermín (vymedzený čas, v ktorom treba niečo splniť): dodržať termínhodina: hodina odchoduzastar. zrok: blíži sa zrok voľby

    2. spôsob života príznačný pre istú dobu: za dávnych čiaspomery: pominuli ťažké pomeryokolnosti: mimoriadne okolnostisituácia: životná situáciarok: študentské rokydeň: vojnové dni

    3. p. počasie


    časiť sa neos. (o počasí) stávať sa slnečným, prestávať byť chmúrnym, mračným • neos.: jasniť savyjasnievať savyjasňovať sa: od rána sa časí, jasní, vyjasnieva, vyjasňujerozjasnievať sarozjasňovať saneos. vyberať sa: začalo sa vyberaťzlepšovať salepšiť sa: počasie sa zlepšuje

    porov. aj vyčasiť sa


    čistiť 1. zbavovať nečistoty, špiny • drhnúť (čistiť kefou, silným trením): čistí, drhne zanedbaný bytsubšt.: pucovať • pulírovať: pucovať si topánky, pulírovať autosubšt. šúrovať (dôkladne umývať): šúrovať chodbuexpr.: lízaťoblizovať (povrchne čistiť) • hovor. sidolovaťleštiťsubšt.: glancovať • glančiť (čistením robiť hladkým a lesklým): sidoluje, leští kľučkyočisťovaťzried. očíšťať

    2. zbavovať neželateľných prvkov, prímesí • čeriťčíriť: čistiť, čeriť víno, ovocnú šťavuprečisťovaťprečíšťať: prečisťovať osivochem. rafinovať (čistiť rafináciou): rafinovanie cukruchem. rektifikovať (čistiť destiláciou): rektifikovať olejočisťovaťzried. očíšťať

    p. aj osievať

    3. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstraňovať z povrchu kôru, šupu a pod. • šúpaťlúpaťbieliť: nerád čistí, šúpe, bieli zemiaky; čistí, lúpe, bieli kožku z jablkahôliť: hôli si hrušku; hôli šupku z hruškyolupovať: ovocie si najskôr olupuješkriabaťškrabaťoškrabovaťzoškrabovať (ostrým predmetom, škrabaním): škr(i)abe zeleninu do polievky; škriabe, (z)oškrabuje zaschnutú špinu z nábytkusubšt. pucovať • očisťovaťzried. očíšťať


    dážď atmosférické zrážky padajúce v kvapkách na zem: drobný, teplý dážď; spustil sa dážďspŕška (prudký krátky dážď) • pŕška (krátky, prechodný dážď): jarná pŕškaprehánky (náhly dážď): zajtra budú prehánkylejak (prudký hustý dážď): tropický lejakexpr.: lejalejavicasprcha


    doklad 1. preukazná listina: osobné dokladydokument: predložiť dokumentyosvedčenie (písomný doklad s úradným potvrdením niečoho): osvedčenie o štátnom občianstvepotvrdenie: vystaviť potvrdenie o zaplatenípotvrdenka: preukázať sa potvrdenkoupreukaz (doklad obsahujúci dôležité údaje): vodičský preukazpreukážka (doklad, ktorý o niečom svedčí, na niečo oprávňuje): preukážka na zľavu cestovnéholegitimácia (doklad, ktorým sa preukazuje totožnosť, členstvo a pod.): občianska legitimáciavysvedčenie (doklad potvrdzujúci istú skutočnosť): lekárske vysvedčeniecertifikát: zdravotný certifikátzastaráv. písmo: mať písma v poriadkuhovor. papier: osobné papierekniž. zastar. svedectvozastar. kvitanciahovor. pejor. bumážka

    2. čo ukazuje pravdivosť istej skutočnosti • dôkaz: ten čin je dokladom, dôkazom jeho vernosti, oddanostipotvrdenieprejav: prejav láskydokument: dokument priateľstvailustrácia: uviesť ako ilustráciukniž. svedectvo: svedectvo pracovitosti


    dotieravý ktorý sa (bezohľadne) vnucuje, ktorý (bezohľadne) obťažuje • vtieravý: dotieravý, vtieravý človekneodbytnýexpr. zastar.: dôkučnýdôkučlivý (F. Hečko; ktorého sa nemožno zbaviť): neodbytní obdivovatelia, neodbytné myšlienkyexpr.: dolípavýlepkavýnár.: úlipnýulipavý: dolípavý, úlipný, ulipavý ako muchadobiedzavýdomŕzavýdojedavý: dobiedzavé, domŕzavé, dojedavé komárebezočivýhovor. drzý (bezočivo, nevyberaným spôsobom dotieravý): bezočivé, drzé obťažovanie v kine; nemohla sa zbaviť bezočivého, drzého nápadníkanetaktnýindiskrétny (nemajúci cit pre takt, mieru v správaní): netaktné, indiskrétne otázkynutkavýnaliehavý (ktorý sa stále vracia, natíska): nutkavé, naliehavé myšlienky


    dovolenkovať tráviť dovolenku • prázdninovať: dovolenkovali, prázdninovali sme v horáchletovať (v lete): letovať pri morirekreovať sa: rekreovať sa u starých rodičov


    duch 1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý duchdžin (zlý al. dobrý duch v orientálnych náboženstvách) • mátohastrašidlo (v poverách duch, ktorý straší)

    2. myšlienkový svet, duchovná sféra človeka: smiať sa v duchumyseľmyšlienky: predstaviť si niečo v mysli, v myšlienkachduša: nepokojná dušavnútro: uchovávať si dojmy vo svojom vnútrikniž. psychakniž. zried. psyché

    3. duševné schopnosti na nejakú činnosť: byť obdarený duchomnadanievlohytalent: mať básnický talent, básnického ducha

    4. duševné vlastnosti: byť veselého duchazaloženie: svojím založením je pesimistapovaha: mierna povahaletora: flegmatická letora

    5. duševný stav • nálada: nestrácať pokojného ducha, pokojnú náladu

    6. celkový súhrn príznačných vlastností niečoho: revolučný duch dobyrázcharakter: romantický ráz, charakter operyovzdušieatmosféra: medzi nimi vládne ovzdušie, atmosféra priateľstvanálada: nálada neznášanlivosti na pracovisku

    7. p. osobnosť 1


    endlovať niťami robiť obrubu na látke • obrubovať: endlovanie, obrubovanie záclonlemovať (dávať na okraj látky obrubu, pás a pod.)


    farmaceut odborník vo farmácii • lekárnik


    farmácia odbor zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou a distribúciou liekov • farmaceutikalekárnictvo: študovať farmáciu, lekárnictvo; v našej krajine je rozvinutá farmaceutika


    feudál majiteľ pôdy v lénnom zriadení • hist. zemepánlénnik (majiteľ léna)


    fičať silno viať a vydávať pritom vysoký tón; expr. prudko, s piskotom sa pohybovať • hvižďaťhvízdať: vietor fičí, hviždí, hvízda v korunách stromov; guľky fičia, hviždia okolo ušísvišťaťpišťať: vo vzduchu sviští bič; v škárach piští meluzínafučaťexpr. zavýjať: vietor zavýja, fučíexpr.: frčaťfrndžaťfrngaťfrnkaťfundžaťletieť (pohybovať sa prudko, s piskotom, ako vietor): triesky frčia, frndžia na všetky strany; kyjak fundžal povetrím; lietadlo fičí, letí na východ

    p. aj bežať


    fruktóza chem. ovocný cukor • levulóza


    háj1 menší súvislý porast listnatých al. ihličnatých stromov • horičkalesíkhôrka: dubový, brezový háj, lesík; riedka horička, hôrka


    hlava 1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde je mozog: ľudská, psia hlava; krútiť, kývať hlavouexpr.: kotrbamakovica: tvrdá kotrba, makovicalebka (kostra hlavy, expr. hlava): rozbiť niekomu lebkuhovor. pejor.: gebuľagigaňagegyňadrgaňagriňagrňa: dať niekomu po gebuli, po gigani, po grinipejor.: tekvicalebeňlebeňa: dostať po lebeni

    2. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať: rátať z hlavy, mať dobrú hlavurozumum: mať bystrý rozum; niečo mi prišlo na umintelekt (myšlienková schopnosť): jeho intelekt je podpriemernýmyseľ: bystrá myseľmozog (rozumové schopnosti): mať dobrý mozogsúdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosťhovor. expr.: fifikchochmesfištrón: ten má fifika

    3. p. jednotlivec 4. p. časť 5. p. vedúci2


    hocičo 1. vyjadruje ľubovoľnosť, rozmanitosť pri výbere veci al. javu; expr. označuje niečo bezcenné, málo hodnotné, zlé, nepriaznivé al. záporné • hocčočokoľvek: zje hocičo, čokoľvek, čo mu dajú; hocčo mu môžeš kúpiťvšeličoledačokadečokdečo: všeličím sa mu môžeš zavďačiť; postaviť dom nie je hocičo; ledačo, kdečo vie opraviťhovor.: bárčobársčo: myslí si, že si bárčo, bársčo môže dovoliťto i onoto alebo onoto či ono: to i ono ho rozčuľuje; nech robí to či ono, nikdy nie sú spokojnízastar. všeliniečo (Kukučín)

    2. uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu predmetovú • hocčočočokoľvek: urobí, hocičo, hocčo budú od neho žiadať; napíšem, čo, čokoľvek budeš chcieť


    hocijako 1. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri výbere spôsobu; akýmkoľvek spôsobom, tak al. inak; nezáleží na tom, ako • hocakohovor. hocijak: knihy môžu poukladať hocijako, hocakoakokoľvekvšelijakohovor. všelijak: môže sa rozhodnúť akokoľvek, všelijako, vždy na to doplatíľubovoľnerozličnetak i onaktak či onak: môžeš to ľubovoľne, rozlične, tak či onak upraviťexpr. kadejakohovor. expr.: kadejakhovor.: bársakobárako: do divadla nemôžeš ísť kadejako, bársako oblečenýledajakohovor. ledajak: takúto prácu nemožno urobiť hocijako, ledajakoexpr. lárom-fárom: žije si lárom-fárom

    2. p. nedbanlivo 3. p. hoci


    hocijaký, hocaký 1. nezáleží na tom, aký (o kvalite vecí, o vlastnostiach al. javov) • akýkoľvekvšelijakýkaždýfraz. taký či onaký: dosiahnuť cieľ hocijakým, hocakým, akýmkoľvek spôsobom; prijať akúkoľvek prácu; ísť na výlet za každého, takého či onakého počasiahovor.: bárakýbársakýnár. trebársaký: uveriť bárakým, bársakým klebetámhociktorýhocktorý (jeden z viacerých, nezáleží však, ktorý; o osobe al. veci): Vyber si hociktorý, hocktorý predmet!ktorýkoľvekľubovoľnýhovor. bársktorý: vedel odpovedať na ktorúkoľvek, ľubovoľnú, bársktorú otázku

    2. (s odtienkom podceňovania, zľahčovania) • hovor.: bárakýbársaký: to spraví hocijaký, báraký, bársaký amatérobyčajný: nie je to len taká obyčajná knižkahociktorýhocijakýhovor.: bársktorýbárzktorý

    3. vyjadrujúci negatívne hodnotenie • všelijakýledajakýpejor.: kadejakýkdejaký (ktorý je pochybný, podozrivý, neznámy a pod.): dáš sa do reči s hocijakými, všelijakými ľuďmi; naletíš ledajakému podvodníkovi; kúpať sa v kadejakej, kdejakej mlákezried. onakvý


    hocikto vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe osoby, ktorýkoľvek človek; nezáleží na tom, kto; expr. niekto bezvýznamný • hocktoktokoľvek: prihlásiť sa môže hocikto, ktokoľvek; on nie je hocktokaždýktorýkoľvek: na súťaži sa môže zúčastniť hocikto, každý; ktorýkoľvek z vás to mohol byťexpr.: kdektokadekto: kdekto, kadekto sa tam dostanevšelikto (vyjadruje mnohosť rozličných osôb): všelikto k nám prišiel gratulovaťhovor.: bárktobárskto: bárkto, bárskto by chcel o tom rozhodovaťten alebo onenten či onen: pomôcť môže ten či onenzried.: ledaktoktolenkoľveknár.: leciktotrebársktofraz.: čert alebo diabolčert-diabol


    homosexualita pohlavná náklonnosť k osobám toho istého pohlavia • homosexuálnosťodb. pederastiahrub. buzerantstvo; lesbizmus (homosexualita u žien)


    homosexuálny sexuálne zameraný na osoby toho istého pohlavia; svedčiaci o takej náklonnosti: homosexuálne osoby; homosexuálne vzťahy, klubylesbický (o ženskej homosexualite): homosexuálny, lesbický párhrub.: teplýbuzerantskýslang. teplošský: teplý chlap; buzerantský, teplošský hlashrub. iron. prihriatyslang. nasladlý (pôsobiaci dojmom homosexuála)


    horár lesný zamestnanec vykonávajúci technickú a ochrannú službu • hovor. zastaráv. jágerlesníkslang. lesák (pracovník v lesnom hospodárstve)


    horský vyskytujúci sa, nachádzajúci sa v hore, v lese • hôrny: horský vzduch, prameň; hôrne kvety (Timrava); hôrne cesty (Tajovský)výšinnývýšinový: výšinný vzduchvrchársky (nachádzajúci sa vo vrchoch): vrchárska osadalesný: lesný chodníček


    hovieť si oddávať sa pohodliu, nečinnosti • expr.: voľkať sihovkať silebediť sipovoľkávať si: hovejú si, voľkajú si pri kávičke; nič nerobí, iba si hovie, lebedíexpr. bahniť si (Andruška)expr. dvoriť si (Kukučín)dopriavať sižičiť si (pohodlie) • povoľovať si: narobil sa dosť, teraz si povoľujeodpočívaťoddychovať (po robote, námahe)


    hrať 1. vyludzovať tóny na hudobnom nástroji • húsť: pekne hrá na klavíri, na fujare; hudci hrali, húdli do ránahovor. muzicírovať: rád doma muzicírujezastaráv. muzikovať: vedľa ktosi muzikujevyhrávaťexpr.: vyhúdaťvyhudovať (dlho a s chuťou): vyhráva celý deňbrnkaťvybrnkávaťdrnkať (hrať obyč. na gitare, na klavíri al. zle hrať): potichu brnká na klavíri obľúbenú melódiuhovor. preberať: preberá na fujare, na píšťale, prstami po klávesochpejor.: fidlikaťfidlikovaťpidlikaťpidlikovaťpihlikaťhudlikaťhudlikovaťcvrlikaťčvrlikať (neumelo, zle hrať, obyč. na husliach) • pejor.: vŕzgaťvŕzaťvrzúkaťhovor. expr.: škrípaťpíliť (nepríjemne, zle hrať, obyč. na husliach): bolí ma hlava od stáleho vrzúkaniaexpr.: tudlikaťtulikať (hrať obyč. na dychových nástrojoch) • koncertovať (hrať na koncerte, dávať koncert): klavirista dnes koncertuje v rozhlase

    2. znázorňovať niečo ako herec • predvádzať: hrať, predvádzať divadlointerpretovať: vynikajúco interpretuje postavu lakomca

    3. prejavovať živosť (vo výraze, farbách, svetle a pod.) • trocha poet. ihrať: na tvári mu hrá, ihrá radosťpohrávaťpoihrávať: na perách jej pohráva úsmevblýskaťblýskať sablyšťať salesknúť sa: na čele sa mu ligocú, lesknú kvapky potu; slzy (sa) mu blýskajú v očiachhorieť (o očiach): oči horia nadšenímiskriť sa: zrak mu iskrí radosťou

    4. p. súhlasiť 2 5. p. predstierať


    charakter 1. súhrn psychických vlastností, ktoré utvárajú osobnosť a sú základom jej konania • povaha: mať dobrý, zlý charakter, dobrú, zlú povahuletora: veselá letorahovor. nátura: chlapská náturakniž. naturel: umelecký naturelprofil: profil vedca

    2. súhrn príznačných vlastností veci, javu • ráz: revolučný charakter, ráz dielapovaha: povaha chorobyspôsob: kresťanský spôsob mysleniakniž. kolorit: lyrický kolorit drámykniž. tvár: pravá tvár komunizmukniž. razenie: ironické šľahy shawovského razeniatvárnosť: tvárnosť spoločnostirámecforma: prijatie u riaditeľa malo slávnostný rámec, slávnostnú formu


    chýrny o ktorom sa šíri chýr, správa (obyč. dobrá) • hovor.: vychýrenýchýrečný: chýrny, vychýrený, chýrečný lekárznámypovestný: známe, povestné mestosvetoznámysvetochýrny (o ktorom ide chýr po celom svete): svetoznámy, svetochýrny huslistaslávnypreslávenýlegendárny: slávna, preslávená, legendárna postava, osobaexpr.: rozhlásenýrozchýrený: rozhlásené, rozchýrené meno; rozchýrený majsterhovor. expr. vychytený: vychytený román

    p. aj povestný, slávny


    iba 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety • lenibaželenžeiba čo: všetci sa zasmiali, iba, len on ostal vážny; vedel, kto to spravil, ibaže, lenže sa to bál povedať; ticho bolo, iba čo dážď klopal na oblokledaexpr. ledaže: mal všetko, leda, ledaže zdravie mu chýbalo

    2. zdôrazňuje platnosť výrazu vyjadrením jeho výlučnosti, obmedzením jeho platnosti • lenjedine: v prvej chvíli cítil iba, len únavu; jedine otca sa bálledaexpr. ledaže: slnko celý deň leda, ledaže raz zasvietilonapospolvýlučne: v tom čase sa stavali napospol také domy; na výlet išli výlučne chlapcičistojednoduchoexpr. len a lenzastaráv. prosto: pustil sa doňho, čisto, jednoducho, prosto preto, že bol namrzený

    3. p. ale 1 4. p. až 3 5. p. ledva 2


    ináč 1. označuje vlastnosť deja al. stavu ako odlišnú od predpokladanej, pôvodne očakávanej vlastnosti, iným spôsobom (op. rovnako) • inakinakšiezried. ináčejzastar. ináče: vyzerá ináč, inak, ako som si ju predstavoval; musíme to urobiť ináč, inakšieonakhovor. onakvo: jeden to robí tak, druhý onak; onakvo natrel bránuodlišneodchylneodchodne: ku každému problému pristupuje odlišne, odchylne, odchodnenár. netakšie

    2. expr. označuje vlastnosť deja al. stavu, ktorá v porovnaní s očakávanou, predpokladanou vlastnosťou dosahuje vyššiu mieru • expr.: inakinakšiehovor. onakvejšie: správa sa ináč, onakvejšie ako ostatnílepšiesúcejšiedokonalejšieodchodnejšie: u nás by sa mu ináč, lepšie darilo; on to vie dokonalejšie natrieť; pôsobí súcejšie, ako sme si myslelizried. ináčejzastar. ináče

    3. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; pripája dodatočnú výpoveď al. uvádza výraz s vysvetľovacím významom • inakinakšie: potrebujú pomoc, ináč by po nás neboli poslali; je to inak dobrý človekzried. ináčejzastar. ináče

    4. p. rozdielne, rozlične 5. p. vcelku 2 6. p. vlastne 2


    iný 1. nie ten, nie taký (op. ten, tento, taký) • druhý: vyber si iného, druhého spoluhráča; priniesol iný, druhý pohárďalší (v poradí nasledujúci): po nás prídu ďalšíinakšíodlišnýodchodný: chce byť inakší, odlišný, odchodnýrozličnýrozdielnynerovnakýrôznyrozmanitýodchylný (pri porovnávaní): to sú iné, nerovnaké, rozličné, rozmanité veľkosti, číslaonaký (vo dvojici taký – onaký): jeden chce taký, druhý zas onaký klobúkalternatívny (popri tom aj iný): alternatívna možnosť riešenia

    2. expr. z istého hľadiska vyhovujúcejší, dobrý • inakšílepšísúcejší: vybrali mu inú, inakšiu, lepšiu, súcejšiu ženu; stal sa z neho iný, lepší človekhovor. onakvý (iba v 2. st.): navarím onakvejšie jedlo ako ty


    kartón tvrdý hrubší papier • lepenka (hrubší zlisovaný tvrdý papier) • hovor. zastar. papendekel


    keď 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú časovú • ako: keď horúčka klesne, bude už dobre; ako sa blížili k dedine, psy začali brechať: robotu dokončíme, keď, až sa vrátimekedykoľvek: kedykoľvek prišiel, zakaždým niečo doniesolzried. čo: čo toto budete čítať, už budem v meste

    2. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú príčinnú • keďže: keď(že) však všetci zostali ticho, odišlalebopretože: nedostaneš nič, lebo si prišiel neskoro

    3. uvádza prívlastkovú vedľajšiu vetu s časovým významom • nespráv. kedy: v tom roku, keď sa narodil, presťahovali sa na dedinu

    4. p. ak 1


    klam 1. obraz nezodpovedajúci skutočnosti: Je to skutočnosť a či klam?zdanie (čo sa iba na pohľad javí ako skutočnosť): všetko bolo iba zdaniepredstava (fantáziou utvorený obraz): fantastické predstavy o vesmírevidina: bola to len vidinailúzia: žiť v ilúziáchprelud: vo sne ho prenasledovali preludymámeniekniž. mam: mam a klamkniž. víziavidenie: mať videniekniž. mámor (Vajanský)halucinácia: zrakové halucináciefikcia (klamný obraz o skutočnosti): všetko, čomu doteraz veril, sa ukázalo ako fikciafantóm: fantóm mocifatamorgána (klamná predstava): fatamorgána šťastiakniž.: chimérafantazmagóriafantazma (Vajanský)omam (Podjavorinská)omar (Figuli)šaľba

    2. predstieranie niečoho • klamstvopodvod: pristihnúť niekoho pri klame, klamstve, podvodelož: šíriť ložluhárstvohovor. cigánstvo: s tým cigánstvom sa ďaleko nedostanešlesťúskok (predstierané konanie na oklamanie niekoho): dosiahnuť svoj zámer ľsťou, úskokompretvárkaneúprimnosťpokrytectvopejor. farizejstvo (predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu): spoločenská pretvárka, neúprimnosťhovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľhovor. bluf: je to obyčajný bluffaloš: človek bez falšehovor. expr. podfukexpr. luhaninahovor. pejor.: šudiarstvošudierstvopejor.: šarlatánstvoeskamotážkniž. šaľba


    knísať sa pohybovať sa z boka na bok • kolísať sakývať sa: na vlnách sa kníše, kolíše, kýve člnexpr. kyvotať sa: vo vetre sa kyvocú konárehojdať saexpr. kolembať sa (pri chôdzi, na hojdačke a pod.): žena sa hojdá, kolembá v bokochexpr.: kyvkať sapokyvovať sapokyvkávať sa (slabo sa knísať z boka na bok) • pohojdávať sapokolembávať sa (mierne sa hojdať) • expr. zivkať: lavička sa začala zivkaťexpr.: hontŕľať sahučkať sa (na hojdačke): deti sa v parku hontŕľajú, hučkajúopálať saexpr.: hompáľať sacombáľať sacombŕľať sa (Šikula)holengať salengať sabolengaťbolengať sacelembať sacelengať sa (o niečom visiacom): na pleci sa mu opálal, hompáľal plecniak; ruky sa mu combáľali, holengali pri tele; dlhá sukňa sa jej bolengala, celengala okolo nôh; kosa mu bolengala na pleciklátiť sa (pri pohybe z boka na bok padať pod ťarchou): stromy vo vetre sa klátilinár. kynášať sa (Timrava)pren. balansovať: ruky mu balansovali pozdĺž telaprehýnať sa: v bokoch sa pôvabne prehýnazried. prekyvovať sa: v chôdzi sa prekyvuje z boka na boknespráv. kymácať sa


    krásny 1. ľudskými zmyslami al. intelektom vnímaný ako veľmi pekný • nádherný: krásne, nádherné vlasy; to sú všetko len krásne, nádherné ideályveľkolepýohromujúci (krásny na pohľad, pútajúci zrak): uvidel veľkolepú, ohromujúcu prírodnú scenériu; veľkolepé, ohromujúce divadloprekrásnyprenádhernýkniž. čarokrásny (nevýslovne krásny) • poet.: divokrásnysedmokrásny: dostávala prekrásne, prenádherné listy; prekrásny, prenádherný, čarokrásny šperkpôvabnýkniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabný, spanilý zjavpekný: pekná duša, pekné spomienkyroztomilýexpr. zastar. rozmilýrozkošnýexpr.: utešenýpreutešený (krásny svojou milotou, pôvabom a bezprostrednosťou): roztomilé, rozmilé dieťa; rozkošná starenka, utešený párľúbeznýpoet.: lepýľúby: ľúbezný, ľúby zvuk harfymalebný (vyvolávajúci pocit krásna harmóniou zvukov, farieb al. tvarov): malebná prírodaočarujúciexpr. čarovnýkniž.: okúzľujúcikúzelný (ktorý očarí svojou krásou): očarujúci, čarovný večer; okúzľujúca, kúzelná melódiaexpr.: rajskýnebeskýanjelský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • poet. elyzejskýdet. al. expr. čačaný: čačaná bábikapodmanivýpodmaňujúci (neodolateľne krásny): podmanivý, podmaňujúci hlas spevákažiarivýoslnivýoslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúca tvárskvelýúžasnýkniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obrazexpr. prerozkošný: prerozkošný výhľadpren. expr. rozprávkovýprikrásny (príliš krásny)

    2. p. vynikajúci 1, vysoký 2, veľký 1, dobrý 3


    krátky 1. ktorý má malý rozmer v dĺžke, čase, rozsahu (op. dlhý): krátke vlasy, krátke nohavicenedlhý (priestorovo al. časovo krátky): nedlhý stôl, nedlhá chvíľamalý: malá prestávkahovor. neskl. mini (obyč. o dĺžke ženských šiat; op. maxi): móda je opäť minikrátkodobý (ktorý trvá krátko): krátkodobý pobyt v cudzineprikrátky (príliš krátky): dostal prikrátky čas na rozmysleniedohľadný: splní sa to v dohľadnom časechvíľkovýmomentálnymomentnýzastar. momentánny (trvajúci veľmi krátko): bola to len chvíľková známosť; momentálna, momentná rozpomienkaletmýpoet. plachý: bol to len letmý, plachý senpren. expr. šibeničný: dostali šibeničný termín na splnenie úlohyjadrný (krátky a výstižný): jadrná rečlakonickýúsečný (krátky a strohý): lakonické, úsečné vetystručný (op. podrobný): stručný slovník, prehľadexpr. zastar. obkratnýexpr.: kratučkýkratuškýkratunkýkratulinký (veľmi krátky)

    2. p. slabý 2, zlý 2


    kritik kto niečo odborne posudzuje, hodnotí • posudzovateľ: nestranný kritik, posudzovateľrecenzent (obyč. kritik umeleckého al. vedeckého diela): divadelný kritik, recenzentlektor: lektor učebniceoponent (kto posudzuje vedeckú al. odbornú prácu) • zried. hodnotiteľ: hodnotiteľ básnepren. expr. havkáč (neškodný al. zlomyseľný kritik)


    kronika podrobný opis historických udalostí podľa časového sledu • letopis: rodinná kronika, rodinný letopiskniž. anály: písať letopis, anály; obecné anály


    kronikár autor kroniky • letopiseckniž. analista


    kým 1. uvádza vedľajšiu časovú vetu s významom okolnosti, počas ktorej al. pre ktorú trvá dej nadradenej vety; uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú miery • pokýmdokýmkým len: kým, pokým prídeme domov, bude ráno; pije, dokým, kým len vidínež: kým, než to spravíme, bude tma: počkám, kým, až zaspídokedydokiaľpokiaľzakiaľ: robil dovtedy, dokedy, dokiaľ vládal; utekal, pokiaľ, zakiaľ mu sily stačiliza ten čas čozatiaľ čomedzitým čo: za ten čas čo čítal, mama dovarila obed; zatiaľ čo sa on učil, sestra nakúpila; medzitým čo som rýľoval, deti pohrabali lístiezastar.: kýmkoľvekdokiaľkoľvek (Vansová)pokýmkoľvek (Hviezdoslav)čím (S. Chalupka)nár.: ležpočím (F. Hečko, Šoltésová)

    2. p. ale 1


    ľahko 1. nevyžadujúc námahu al. nespôsobujúc ťažkosti, bez námahy, bez ťažkostí (op. ťažko) • poľahky: ľahko, poľahky vyliezol na strompohodlnehravohladko: pohodlne, hravo zvládol všetky úlohyhovor. v pohode: v pohode sme všetko stihlizaľahko: nebolo mu zaľahko odpovedať na otázkyzľahka: ľahko, zľahka sa prehupol cez plothovor. expr. spakruky: spakruky urobil všetko, čo od neho žiadaliexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkopoľahučkypoľahunky: ľahučko, ľahunko, poľahučky pribehol do cieľazried. spoľahky (Švantner)zried. naľahko (Kukučín)nespis. snadno • priľahko (príliš, veľmi ľahko)

    porov. aj ľahký 2

    2. bez starostí • bezstarostne: žije sa mu ľahko, bezstarostnedobrepríjemne: ľahko, dobre, príjemne mu je na dušiexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

    3. v oblečení určenom na teplejšie al. teplé dni; spôsobom príznačným pre takéto oblečenie • naľahkoexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko: ľahko, naľahko vystrojení odišli na túru; prišlo mladé, ľahučko oblečené dievčatenkoletno: tenko, letno sa obliekla a vyšla na ulicuvzdušne: vzdušne oblečená žena vošla do obchodunedostatočneslabo: do vrchov prišli nedostatočne, slabo oblečenípriľahko (príliš, veľmi ľahko)

    4. s malou intenzitou (op. silno, dôrazne) • zľahka: ľahko, zľahka sa dotkol matkinej rukyslabomiernetrochatrochu: slabo, mierne zapálená rana ho bolelaexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkozľahučkazľahunkazľahulinka: ľahučko, zľahunka ju pohladkal po vlasoch

    porov. aj ľahký 3

    5. prejavujúc ľahkosť v pohyboch, s ľahkosťou • svižkosvižnelahodne: ľahko, svižko, svižne kráčala po chodbe; lahodne, ľahko sa vykrúcala v tanciexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

    6. porov. ľahký 4


    ľahostajný ktorý nemá o nič záujem; ktorý neprejavuje navonok záujem, citové pohnutie a pod.; ktorý svedčí o nezáujme • nevšímavýapatickýflegmatický: ľahostajný, nevšímavý človek; pacient je ku všetkému nevšímavý, apatický; nevšímavý, flegmatický výraz tváreneúčastnýnezúčastnený (ktorý nepociťuje, neprejavuje účasť): vrhol na smútiacich neúčastný, nezúčastnený pohľadochabnutýotupenýzatupený (ktorý stratil o všetko záujem): ochabnutá, otupená myseľ; otupený väzeňletargickýrezignovaný (úplne, až chorobne ľahostajný): letargické správanie pacientakniž. indolentnýodb. inertný (neschopný reagovať) • nepohnutý (bez citového pohnutia): pri správe o jeho smrti zostala nepohnutáchladnýstudený (bez citového vzplanutia): citovo chladný, studený človek; pohlavne chladný mužcudzíodcudzený (ktorý nemá al. ktorý stratil citový vzťah): boli si odrazu (citovo) cudzí, odcudzení (op. blízki) • indiferentný (nezaujímajúci ani jeden z protikladných postojov): byť indiferentný k národnostnej otázkeignorantský (svedčiaci o ignorancii) • vlažný (majúci al. prejavujúci voči niečomu veľmi malý záujem; svedčiaci o malom záujme): mať vlažný vzťah k politikepasívny (úplne bez záujmu; op. aktívny) • apolitický (ľahostajný vo vzťahu k politike): pasívny účastník prebiehajúcich udalostí; prezident zaujal apolitický postojhluchýslepý (úmyselne ľahostajný k veciam, javom a pod.): byť hluchý, slepý voči cudziemu nešťastiupohodlnýpubl. pejor. pohodlnícky (ktorý sa nenamáha prejaviť záujem, zaujať postoj): pohodlná, pohodlnícka reakcia na problémlaxnýnedbanlivýnedbalýnedbajskýnezodpovedný (ktorý berie na ľahkú váhu zodpovednosť, dôslednosť): mať laxný, nedbanlivý, nedbalý prístup k práci; nedbajská, nezodpovedná výchova


    lebečný p. lebkový


    lebediť si p. hovieť si


    lebeň, lebeňa 1. p. lebka 1 2. p. hlava 1


    lebka 1. časť kostry tvoriaca základ hlavy stavovcov: nájsť hrob s lebkami pravekých ľudíhovor. expr.: lebeňlebeňa: rozpadávajúca sa konská lebeň

    2. p. hlava 1


    lebkový týkajúci sa lebky • lebečný: lebková, lebečná kosťanat. hlavový: lebková, hlavová dutina


    lebo 1. uvádza príčinnú vedľajšiu vetu • pretože: nenavštívil nás, lebo nemal čas; stretnutie sa neodohralo, pretože súper neprišielkeďžekeď (stojí zvyčajne na začiatku súvetia): keď si nám pomohol, pomôžeme aj my tebe; keďže bol malý, nevzali ho so sebouhovor. i poet. bo: odišiel z domu, bo sa pohádal so ženouzastar. síce (Dobšinský)nespis.: nakoľko • poneváč

    2. p. alebo 1 3. p. že 2


    lecikto p. hocikto


    leda 1. p. sotva 1 2. p. iba 1, 2


    ledabolo nedbajúc v potrebnej miere na poriadok, na isté zásady, pravidlá, požiadavky a pod. • nedbanlivonedbaloneporiadne: ledabolo, nedbanlivo si prehodil kabát a odišiel; nedbalo, neporiadne nanesená omietka odpadlapovrchneexpr. nedbajsky: to je povrchne, nedbajsky vykonaná opravaexpr. spakruky: ledabolo, spakruky napísaná úlohahovor.: iba taklen tak: peniaze si iba tak, len tak strčil do vreckasubšt. lážo-plážo


    ledabolý p. nedbanlivý, neporiadny 1, 2, povrchný


    ledač p. banda 1


    ledačina 1. p. niktoš 1 2. p. maličkosť 2 3. p. naničhodník


    ledačo1 p. hocičo 1, všeličo 1


    ledačo2 1. p. niktoš 1 2. p. maličkosť 2 3. p. naničhodník


    ledajako, ledajak 1. p. hocijako 1 2. p. nedbanlivo, povrchne 2


    ledajaký p. hocijaký 3, obyčajný 1


    ledakde p. niekde 3


    ledakedy p. zriedkavo


    ledakto p. hocikto


    ledaže p. sotva 1, iba 1, 2


    ledva 1. vyjadruje krajný stupeň situácie; vyjadruje, že sa dej uskutočnil al. uskutočňuje s prekážkami • sotva: v tme ho ledva, sotva vidíhovor.: len-lenlen-len žetak-taktak-tak že: len-len, tak-tak sa mu podarilo ujsť; len-len že, tak-tak že sa vyškriabal z jamyexpr.: ledvažesotvaže: od únavy ledvaže, sotvaže vidíexpr. ledvučičko (Hviezdoslav)expr. horko-ťažko: ledva, horko-ťažko sa ubránili presilezastar. ledvyarch. ledvým činom (Tajovský, Figuli)nár. ledvaj

    2. uvádza časovú vedľajšiu vetu s rýchlou následnosťou dejov vyjadrených v súvetí • sotva: ledva, sotva dokončili robotu, začalo pršaťakoibaiba čoiba toľkočolenlen čolen toľko čohneď ako: ako, iba si sadol, už začal rozprávať; iba čo, len toľko čo sa rozbrieždilo, odišli do poľa; ledva, hneď ako prišiel domov, sadol si pred televízorexpr.: ledvažesotvaže: ledvaže, sotvaže zazvonilo, už ich nebolozastar. ledvynár. ledvaj


    ledvaj p. ledva 1, 2


    ledvaže p. ledva 1, 2, sotva 1, 3


    ledvučičko p. ledva 1, sotva 1


    ledvy p. ledva 1, 2, sotva 1


    léga p. obruba 1


    legalizovať p. overiť, uzákoniť


    legálne p. oprávnene 1


    legálny 1. p. zákonný, právoplatný 2. p. oprávnený 1


    legátka p. stolička 1


    legenda p. mýtus


    legendárny 1. p. neskutočný 1 2. p. slávny 1


    legislačný, legislatívny p. zákonodarný


    legitimácia p. preukaz


    legitímne 1. porov. zákonný, právoplatný 2. p. oprávnene 1


    legitímny 1. p. zákonný, právoplatný 2. p. oprávnený 1


    legitimovať sa p. preukázať sa 1


Pozri výraz ĽE v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Pravidlá slovenského pravopisu: kancelária, s, pomôcť, dom, zas, intonacia, päťdesiať, prípadne, noha, bývanie, lic, cenovka, fis, ujko, polos
Krížovkársky slovník: mizog, halapart a, heterosugescia, m s, trap, kus kus, mod, r p, aer, toka, tridymit, dubi, na o, dorz, medzi
Nárečový slovník: ždi, ly, ban, drv, tia, arc, l l, viks, dace, pojce, rondo, o vera, panoha, smarge, jaščur
Lekársky slovník: adherencia, colpoplastica, gi, multifaktori lny, hr, s09, nic, epe, oto, hyd, ekl, y36, d82, sil, rov
Technický slovník: pe, ecp, poi, pps, i o, uni, cam, deci, poli, hash, tetra, armour, arrows, inside, restore
Ekonomický slovník: kwd, epa, th, mw, hg, bl, pn, mo, syo, vti, pgz, obs, obj, riy, rhs
Slovník skratiek: lv, lc, d53, umf, gvo, orj, dkp, scn, pnv, kps, cnn, amk, otd, l10, n25
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV