Synonymá slova "únik" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 21 výsledkov (1 strana)

  • únik p. útek


    útek vyhýbanie sa niečomu, bočenie od niečoho (obyč. nepríjemného) • únik: útek od zodpovednosti, únik pred skutočnosťoudezerciazbehnutie (útek od vojska): dezercia námorníkov


    unikát ojedinelý, mimoriadny, unikátny jav, predmet, prípad: svetový, nenahraditeľný unikátkniž. unikum: archeologické unikumjedinečnosť: tento park je európska jedinečnosťmimoriadnosť


    jedinečný 1. vyskytujúci sa ako jediný svojho druhu; vyskytujúci sa veľmi zriedkavo • originálnysvojskýsvojrázny: jedinečné, originálne myšlienky; jedinečné, originálne, svojské, svojrázne videnie vecí, svetaosobitýosobitný: mať osobité, osobitné čaroosamotenýojedinelý: osamotený, ojedinelý jav, úkazjedinýunikátnyvzácny: jediný, unikátny, vzácny umelecký kusneopakovateľný (ktorý nemožno opakovať) • nenapodobiteľnýnenapodobniteľný (ktorý nemožno napodobiť): neopakovateľný zážitok; nenapodob(n)iteľný výkon; nenapodobiteľné majstrovstvo, gestomimoriadnynevídaný: mať mimoriadny, nevídaný talentzriedkavývýnimočnýnezvyčajnýneobyčajnýnevšedný: zriedkavá, výnimočná príležitosť; nezvyčajné, neobyčajné, nevšedné možnostizvláštnyodb. singulárny

    2. p. výborný


    jediný vyjadruje minimálny počet • jedensám: prišiel jediný, jeden, sám (op. každý, mnohí, všetci); matke zostal len jediný, jeden syn; zachránila sa len ona jediná, samaojedinelýosamotenýosihotený: jediný, ojedinelý, osamotený, osihotený druhunikátnyjedinečný (jediný svojho druhu): unikátna, jedinečná rastlinazastaráv. samojedinýexpr. zastaráv. samojedinký: samojediný obývaný domčekmonopolný (ktorý má výlučný monopol): monopolný výrobca tohto tovaruostatnýzvyšnýzvyšujúciposledný (jediný, ktorý ešte zvýšil): požičal aj ostatné, posledné, zvyšujúce peniaze; jediné, posledné celé topánkyexpr. jedinký

    porov. aj sám 1


    nenapodobiteľný, nenapodobniteľný ktorý nemožno napodobiť: každý musel podľahnúť jeho nenapodob(n)iteľnému úsmevujedinečnýunikátny (jediný svojho druhu): Hviezdoslav bol jedinečný majster slova; dosiahnuť unikátny športový výkonneopakovateľný (ktorý nemožno zopakovať): komik si získal divákov neopakovateľným humoromsvojskýsvojráznyosobitý (príznačný pre niekoho): svojský, svojrázny spôsob spracovania témy; svojrázny, osobitý hudobný prejavoriginálny (patriaci iba pôvodcovi): originálne myšlienkyneobyčajnýnezvyčajnýzvláštnyhovor. extra (op. bežný, všedný): zažiť neobyčajný, nezvyčajný pocit; zvláštne, extra oblečeniemimoriadnyvýnimočný (s kvalitou, ktorá sa nedá napodobiť): mimoriadny, výnimočný herecký výkon

    p. aj jedinečný 1


    neobyčajný ktorý sa nevyskytuje často al. pravidelne; ktorý prevyšuje zvyčajnú al. priemernú mieru výskytu, vlastnosti a pod. (op. zvyčajný, bežný) • nezvyčajnýkniž.: neobvyklýnezvyklý (op. všedný, každodenný): mať z niečoho neobyčajný, nezvyčajný pocit; prejavoval neobvyklé, nezvyklé nadšeniezvláštny (nie každodenný): má zvláštny hlasexotický (neobyčajný v našom prostredí): je obdarená exotickou krásoukuriózny (neobyčajný a veľmi pozoruhodný): kriminalisti vyriešili aj tento kuriózny prípadmimoriadnypozoruhodnývýnimočnýnevšednýzastar. kremobyčajný (viac ako je bežné): pacientovi venovali mimoriadnu, nevšednú starostlivosť; je obdarený mimoriadnym, výnimočným talentom; nie je na tom nič mimoriadne, kremobyčajnénadpriemernýgeniálnyfenomenálny (viac ako je priemer): dosahuje neobyčajné, nadpriemerné výsledky; mať geniálnu, fenomenálnu pamäťbezpríkladnýnevídanýneslýchaný (ktorý nemá obdobu): starala sa o neho s bezpríkladnou, nevídanou obetavosťou; stretlo nás nevídané, neslýchané šťastiezriedkavýojedinelývzácnyneobligátny (op. častý): stelesňuje zriedkavý, ojedinelý, vzácny typ krásy; to je zriedkavý, neobligátny prípadjedinečnýunikátny (jeden jediný): našiel jedinečný, unikátny exemplár rastlinynebývalý (doteraz sa nevyskytujúci): stretli sa s nebývalým záujmomnečakanýnepredvídanýtrocha kniž. netušený (ktorého výskyt al. miera sú prekvapujúce): zaznamenali sme nečakaný, nepredvídaný rozvoj; odkryli sa nám netušené možnostinadzemskýnadprirodzenýneopísateľný (veľmi prevyšujúci zvyčajnú mieru): nadzemský, neopísateľný zjavzázračný (hraničiaci so zázrakom, veľmi prevyšujúci priemer): má zázračnú pamäť

    p. aj veľký


    unikátny p. jedinečný 1


    zázračný 1. robiaci zázraky; pôsobiaci dojmom neskutočnosti, nadprirodzenosti • čarodejnýčarovný: zázračný, čarovný prútik; čarodejný, čarovný svet rozprávokkniž.: kúzelnýdivotvornýmirakulózny: divotvorné svetloneskutočnýfantastickýtajomnýsnový: mala neskutočné, tajomné, snové vidinyrozprávkový (pripomínajúci rozprávku): talizmany majú rozprávkovú mocvysnívanývybájenýromantický: prežila vysnívaný, romantický príbeh láskynadpozemskýnadprirodzenýnadzemský: nadprirodzené javy, bytosti v rozprávkachexpr. prezázračný

    2. ktorý veľmi prevyšuje priemer • neobyčajnýnezvyčajnýnevšedný: má zázračné, neobyčajné schopnostimimoriadnyvýnimočnýnadpriemerný: mimoriadna silazvláštnyjedinečnýunikátnyvzácny: má jedinečnú, vzácnu pamäťnadpozemskýnadzemskýneopísateľný: nadpozemská moc lásky a dobra; neopísateľná krásanevídanýneslýchanýnebývalý: nevídaný záujem čitateľov; nebývalý úspechexpr. prezázračný


    zriedkavý ktorý sa vyskytuje málokedy (op. častý) • občasný: zriedkavý, občasný dážďojedinelývýnimočnýjedinečnýunikátny (vyskytujúci sa v jednom prípade): zriedkavá, ojedinelá príležitosť; jedinečný, unikátny kusosamotenýosihotenýizolovaný: osihotený, izolovaný prípadvzácnyzvláštnyneobyčajnýnezvyčajnýnevídanýmimoriadnyraritný (ktorý prevyšuje kvalitu): vzácny hosť; neobyčajný, mimoriadny, raritný zjav v literatúrenemnohýnepočetnýneobligátnykniž. sporadický: nemnohé, nepočetné prípady; sporadický výskytnetypickýnevšednýkniž. nezvyklýneobvyklý: má netypické, nevšedné spôsoby; nezvyklé, neobvyklé nápadyexotickýkuriózny: exotická krása, kuriózny prípadnebývalý (doteraz sa nevyskytujúci): nebývalý rozvojzázračný (veľmi prevyšujúci priemer): má zázračnú pamäťfraz. jeden z tisíca (veľmi zriedkavý): je to jeden prípad z tisícazried. riedky (Krasko)


    zvláštny 1. iný ako obyčajný, iný ako všedný, každodenný • neobyčajnýnezvyčajný: zvláštny, neobyčajný človek; zvláštne, nezvyčajné schopnostikniž. nezvyklý: nezvyklý úkaznevšednýnetradičnýnetypický: nevšedný záujem; netradičná, netypická situáciajedinečnýunikátnyvýnimočnýoriginálny (ktorý sa javí ako výnimka): výnimočná žena; vyznačovala sa jedinečným, originálnym oblečenímcudzí: odpovedal cudzím hlasommimoriadnynevídanýnápadný (vzbudzujúci pozornosť svojou neobyčajnosťou): mimoriadna príhoda, nevídaná ponuka, nápadné menoexotický (neobyčajný svojou cudzorodosťou): exotická krásakuriózny: kuriózny prípadkniž.: bizarnýpitoreskný: bizarné, pitoreskné tvaryčudnýdivnýpodivnýzáhadnýpodivuhodný (vymykajúci sa z rámca všednosti svojou záhadnosťou): vedie zvláštny, čudný, podivuhodný životneopísateľnýnevyjadriteľnýnevypovedateľnýnevysloviteľnýnedefinovateľný: nachádzal sa v neopísateľnom, nedefinovateľnom stavenejasnýnezrozumiteľnýnepochopiteľnýnevysvetliteľný: zvláštne, nejasné, nezrozumiteľné reči; nevysvetliteľný javčudácky (typický pre čudáka): má čudácke spôsoby

    2. p. špeciálny 1, 2 3. p. mimoriadny 1, 2 4. p. svojský 1 5. p. tajomný


    dostať sa 1. pohybom al. inak sa premiestniť • dôjsťprísť: dostali sa, došli, prišli do dedinydosiahnuťdospieťdostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dospeli k lesudoniesť sazaniesť sa (obyč. o informáciách): správa sa doniesla, zaniesla až k nemuvniknúťpreniknúťvojsť (smerom dnu): vniknúť, preniknúť do budovy násilímvkotúľať sa (dostať sa dnu kotúľaním): lopta sa vkotúľala do bránkyvyjsťodísťopustiť (dostať sa von): vyšiel, odišiel z mesta; opustil mesto

    2. ocitnúť sa mimo neželateľného položenia • vyviaznuť: dostať sa, vyviaznuť z nepríjemnej situácievyslobodiť savymaniť sauniknúť: vyslobodili sa, vymanili sa z poroby; unikli nebezpečenstvuexpr. vykýchať sanár. vykŕchať sa (F. Hečko): vykýchal sa z dlžôbexpr.: vychrámať savylízať savysekať savyrúbať sa (z niečoho nepríjemného): vychrámali sa, vysekali sa z nešťastiahovor. expr. vysomáriť sa (dostať sa z ťažkej situácie): konečne sa z toho vysomáril

    3. p. získať 1 4. p. ujsť sa


    ohnať sa 1. urobiť rozmach rukou a pod. (obyč. na obranu) • obohnať sa: ohnať sa, obohnať sa chvostom pred muchamizahnať sarozohnať sa (s cieľom útočiť): zahnal sa na dieťa; rozohnať sa palicou na niekoho

    2. expr. bránením pred útokom sa ochrániť • expr. obohnať saobrániť saubrániť sa: ledva sa ohnali, obohnali, ubránili pred dotieravými novinármistriasť sazbaviť sapozbaviť sa: nemohol sa striasť, (po)zbaviť nepríjemných myšlienokuniknúť (pred niečím, niekým)


    prekĺznuť, prekĺznuť sa chôdzou al. iným pohybom sa rýchlo a obyč. nepozorovane premiestniť cez niečo • prešmyknúť saprešmyknúťprešuchnúť sa: prekĺznuť (sa), prešmyknúť (sa), prešuchnúť sa do budovy cez zadnú bránkušmyknúťšmyknúť sa: čašník (sa) šmykol popri náspretiahnuť saprevliecť sa (cez úzky priestor): chlapci sa pretiahnu, prevlečú cez dieru v ploteexpr. prebŕdnuť: prebŕdnuť cez potokprejsť: dávajte si pozor, tadiaľ ťažko prejdete, prekĺzneteuniknúť (rýchlo sa vzdialiť z dosahu niečoho, niekoho nebezpečného): len-len že unikol tou uličkouprešinúť sa (ponad niečo, cez niečo): vlnka sa prešinula cez prsty


    ujsť 1. behom sa vzdialiť al. sa vôbec vzdialiť z pôvodného miesta • utiecťzutekať: zlodej z miesta činu ušiel, utiekol, zutekal; ujsť pred trestom; utiecť od muža; zutekať zo štúdiaexpr. ufujazdiť: sadol na bicykel a ufujazdilexpr.: ufrngnúťufrnknúťufrndžaťubrnknúť (letom sa vzdialiť): vtáčik z haluze ufrngol, ubrnkol, ufrndžalexpr. zvirgať: Kde ten chlapec zvirgal?hovor. expr.: zvrznúťuvrznúťuvrzgnúťubziknúťbziknúťušmyknúť (obyč. bez dovolenia): deti uvrz(g)li von pri prvej príležitosti; ubziknúť, ušmyknúť zo školyumknúť (tajne): podarilo sa mu umknúť políciizried. ubehnúťhovor. expr.: upláchnuťufrknúťzdúchnuťzdrhnúťzried. zdúchať (potajomky, bez stopy): upláchnuť z prednášky; po roku väzenia zdúchli, zdrhlizbehnúťdezertovaťzdezertovať (od vojska) • zdupkať (so strachom, zbabelo): chce zo skúšky zdupkaťexpr. zmiznúťhovor. stratiť sahovor. expr. vypariť sa (rýchlo, nenápadne, nebadane): hostia po hodine z oslavy zmizli, stratili sa, vyparili saexpr.: brnknúťfrngnúťfuknúťfrknúťmyknúť (zrazu, nečakane): chlapec brnkol, frngol za roh; fukli, mykli do krčmyhovor. expr.: odtrieliťodpáliťodprášiťodfrčaťodfičaťodfujazdiťodkapaťodjachaťodcválať: chlapci odtrielili, odpálili, odprášili, aby sa nemuseli zodpovedať; odfrčal, odcválal pred nami na konifraz. vziať nohy na pleciadať sa na útek (začať utekať): od strachu vzali nohy na plecia, dali sa na útekexpr. zried. znohovať (Ballek, Karvaš)

    2. dostať sa z dosahu niečoho nebezpečného, nepríjemného a pod. • utiecťzutekať (pred kým) • uniknúť: ledva ušiel, utiekol, unikol smrti; podarilo sa mu pred políciou zutekaťvyhnúť sa: nesmú ujsť pred zodpovednosťou, nesmú sa vyhnúť zodpovednosti; chce sa vyhnúť posmechupoutekať (postupne, jeden po druhom): vystrašení chlapci poutekali

    3. ostať nepovšimnutý • uniknúťutiecť: na prednáške mu nič neujde, neunikne, neutečie; nenávistné pohľady mu neušli

    4. (o čase) plynutím prejsť • ubehnúťutiecťuplynúťminúť (sa)prejsť: od prázdnin ušlo, utieklo, ubehlo veľa času; uplynie, prejde ešte dlhý čas, kým sa uzdraví; čas (sa) jej pri robote rýchlo minie

    5. (o veciach, myšlienkach a pod.) prestať držať pohromade, prestať byť spútaný, vyjsť z uzavretého priestoru • utiecťuniknúť: mlieko ušlo z hrnca; plyn, teplo unikne, treba zatvoriť kohútik, dvere; v zápale boja jej ujde, unikne aj príkre slovoukĺznuť (mimovoľne): ukĺzne mu zahrešenie

    p. aj vykypieť

    6. p. zbaviť2


    uniknúť 1. rýchlo sa vzdialiť z dosahu niečoho al. niekoho nebezpečného, nepríjemného, neželateľného • ujsťutiecť: unikol, ušiel smrti iba o vlások; pred pohromou nemal kam uniknúť, ujsť, utiecťvyhnúť sa: chce sa vyhnúť zvedavým otázkam, pohľadomexpr.: vyšmyknúť savykĺznuť saušmyknúťukĺznuť (dostať sa spod pôsobenia niečoho, niekoho, obyč. nepozorovane, šikovne): vyšmykol sa, vykĺzol zo schôdzky; ušmykol spod povinnosti; ukĺzol prenasledovateľomexpr.: zmiznúťstratiť sa: zmizol, stratil sa zadným vchodom

    2. (o plynných al. tekutých látkach) dostať sa z uzavretého priestoru: plyn, voda uniklavyfučať (uniknúť fučaním; o plynných látkach): z pneumatiky vyfučal vzduch

    3. ostať nepovšimnutý • ujsťutiecť: uniklo mu, ušlo mu, že ho oslovili; nič mu neutečie

    4. ostať nevyužitý, stratený • ujsťutiecť: príležitosť na dobrý zárobok mu unikla, ušla, utieklastratiť sa: zisk sa nám stratil; všetko teplo sa stratilo, uniklo


    vyhnúť (sa) 1. odídením, odkročením uvoľniť niekomu cestu • ustúpiť/ísť z cestyvystúpiť (sa)odstúpiť sauhnúť (sa): sused sa mi už zďaleka vyhol, vystúpil; prosím, ustúpte, uhnite, choďte z cesty, veziem náklad; chlapec stojí uprostred chodníka, nechce sa odstúpiťobísť (zabrániť stretnutiu): obísť mláku, vyhnúť sa mláke

    2. zámerne sa vzdialiť z dosahu niečoho negatívneho, nepríjemného, neželateľného • vyvarovať sa: vyhnúť (sa) zbytočným nedorozumeniam, omylom, vyvarovať sa omylovuhnúť (sa): uhol sa pred úderomuniknúťujsť: uniknúť, ujsť nebezpečenstvu, smrti; unikla, ušla pred zvedavými pohľadmizachrániť sa: zachránili sa pred bankrotomodtiahnuť sa: odtiahnuť sa od povinnosti, od záväzkov

    3. iba vyhnúť p. ohnúť


    vykĺznuť (sa) 1. kĺzavým pohybom sa dostať odniekiaľ (obyč. z rúk); expr. dostať sa spod kontroly, vplyvu a pod. • vyšmyknúť sa: lopta sa brankárovi vykĺzla, vyšmykla z ruky; slovo sa vykĺzlo, vyšmyklo z ústukĺznuťušmyknúťšmyknúť sa: pohár jej pri umývaní ukĺzol, ušmykol; tanier sa šmykol zo stolaprekĺznuť: prekĺznuť spomedzi prsty; prekĺzla jej nadávkaexpr. umyknúť: vtáčik umykol z klietkyexpr. uniknúť (spod pôsobenia niečoho): unikol spod povinnostivykrútiť sa: vykrúti sa zo silného objatiavymknúť savymyknúť savytrhnúť sa (trhnutím sa dostať odniekiaľ): vymknúť sa, vytrhnúť sa zo zovretia; záležitosť sa nám vymkla, vymykla z rúkvypadnúť (z rúk): pero mu vypadlo z ruky

    2. p. vytratiť sa 1 3. p. vyviaznuť


    zbaviť sa odstrániť zo svojej blízkosti, od seba niečo neželateľné, nepríjemné • pozbaviť sa: (po)zbaviť sa dotieravcaoslobodiť savyslobodiť savymaniť sadostať sa: oslobodiť sa od strachu; vyslobodiť sa, vymaniť sa, dostať sa z dlhovuniknúťujsťutiecť: unikol, ušiel pred povinnosťou, zbavil sa povinnostistriasť (niečo) • striasť sa (niečoho): striasť zo seba spomienku na tragédiu; striasol sa ťarchy, obvinenia, jarmakniž. zhostiť sa: zhostiť sa trúchlivých myšlienokkniž. zastar.: sprostiť saoprostiť sahovor. vyspať sa (v spánku sa zbaviť niečoho ťaživého, nepríjemného): vyspať sa zo zlej nálady


    unikum p. unikát


Pozri výraz ÚNIK v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV