Synonymá slova "úč" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 345 výsledkov (3 strán)

  • uchodiť sa p. uchádzať sa1


    chmatnúť expr. v rýchlosti siahnuť za niečím a podržať al. vziať • expr.: schmatnúťschvatnúťchvatnúť: chmatnúť, schvatnúť protivníka za krk; chvatol kus koláča a bežalexpr. schvátiť (rázne) • schytiťuchopiťlapiťschopiť: schytiť, uchopiť dieťa za ruku; lapiť zlodeja za kabátexpr.: zdrapiťzdrapnúťdrapnúť: zdrapila dievča za vlasyexpr.: rafnúťchňapnúťschňapnúť: pes ho chňapol za nohu; schňapol kus chleba a bežal vonexpr. uchmatnúť: uchmatol korisť a ušielexpr.: pochytiťpopadnúť (prudko chytiť, obyč. náhodne): popadnúť niekoho za golierexpr. habnúť: habne po lyžičkesubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť

    p. aj chytiť


    chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiťchopiťchopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekerylapiťulapiťkniž.: pojaťjať: (u)lapil nôž, do rúkschytiťschopiťpochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrelzobraťvziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za rukuexpr.: chmatnúťschmatnúťchvatnúťschvatnúťchňapnúťkmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou)expr.: zdrapiťzdrapnúťpopadnúťzried. spopadnúťpolapiťrafnúťsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za rukupochytať (postupne, viac vecí)

    2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržaťdostaťdochytiťlapiťpolapiťdolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodejaexpr. čapnúť: už ho čaplizaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkliulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúťnár. dosalápiť (Kálal)

    3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybuzlapaťlapiť: zlapali, lapili vtáčikazried. ulapiťvychytaťvylapať (všetko, do jedného)

    4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sazachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľkniž.: jaťpojať: jal ho odporzaujať: hra ho hneď zaujalazasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domynapadnúť: choroba ho celého napadlavychytiťpochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

    5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1


    lapiť 1. zmocniť sa niekoho po dlhšom naháňaní • chytiť: lapili, chytili vrahadohoniťdostihnúťdolapiťpolapiťzlapať: dohonili, dostihli ho na ceste; zlapala ho políciasubšt. čapnúť: konečne ho čaplipristihnúťprichytiťdochytiť (obyč. pri nedovolenom čine): pristihli ho pri krádeži; dochytili ich na mieste činuzatknúťzaistiťzajaťuväzniťzavrieť (zároveň dať do väzenia): polícia zatkla, zaistila zlodeja; uväznili, zavreli celú bandusubšt. zbaliť: zbalili ho na námestí

    2. trocha expr. rázne chytiť do ruky, do rúk • ulapiťuchopiťpopadnúť: lapil, popadol ho za golierexpr.: polapiťzlapiťschytiťpochytiť: polapil, schytil sekeruexpr.: drapnúťzdrapnúťzdrapiťchmatnúťschmatnúťchvatnúťschvatnúťchňapnúťschňapnúťrafnúť (prudkým pohybom): drapol, zdrapil ho pod krk; chvatol, rafol v náhlivosti palicukniž. chopiťnár. lapnúť: chopil, lapol ho za plece

    3. p. uloviť


    schytiť 1. rázne, prudko, náhle chytiť • uchopiťexpr.: zdrapiťdrapnúťzdrapnúťschrapiť: schytila, uchopila, zdrap(i)la chlapca za ruku a bežala s ním preč; schrapil nôž a bodolexpr.: chmatnúťschmatnúťschvátiťzhabnúť (v rýchlosti): (s)chmatne dievča v páse a už ho nepustí; (s)chvatol, schvátil ma za plece, za rukávstrhnúťexpr. skmasnúť (prudko chytiť a niekam dostať): strhol, skmasol dieťa do náručiaexpr.: pochytiťschopiťpopadnúť (prudko chytiť niečo obyč. náhodne sa vyskytujúce): narýchlo pochytil handru, popadol sekeruuchytiť (prudko, náhlivo vziať): uchytí, čo vidísubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (náhlivo vziať): (z)grajfol pušku a bežal

    2. p. zmocniť sa 2, zachvátiť


    uchopiť p. chytiť 1


    vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misyuchopiťkniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za rukuvyňaťvybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievkypobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

    2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred ústodňaťodobrať: odňali, odobrali mu majetokzbaviť: zbaviť súpera loptykniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabaťzhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazískonfiškovaťzhabať (úradne vziať) • zoštátniťznárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

    3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisíckudostaťzískať: dostať, získať finančnú odmenuprijať: prijať dar od niekohoprevziať: prevzala balík od poštárapredchytiť (vziať skôr ako iný) • prebraťodviesťodvábiťodlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievčavybrať: vybrať si dovolenku

    4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školukniž. pojať: pojali ma do mesta so seboupribrať: pribrať niekoho do partieprijaťadoptovaťosvojiťprisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

    5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobraťstrhnúť: voda vzala, zobrala, strhla mostschytiťexpr.: skmasnúťzdrapiťdrapnúťzdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasyexpr. popadnúť: popadla vedro a bežala prečvytrhnúťvymyknúťvychmatnúťvyšklbnúťvychytiťexpr.: vydrapnúťvydrapiťvykmasnúťvydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušielposchytaťposchytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisypostŕhaťpostrhávaťpostrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

    6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na sebapodujať sa: na službu sa podujal sámujať sa: ujať sa funkcie predseduprevziaťprebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

    7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážnevyložiť sivysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávnepochopiťporozumieť: slová pochopil doslova

    8. p. premôcť 3


    zachytiť 1. zabrániť pohybu, obyč. neželanému • zadržaťchytiť: keby som ťa nebol (za)chytil, zadržal, spadneš do jamyuchopiťpodržať: uchopiť, podržať topiaceho sa za nohy; priehrada vodu zachytí, podržípozachytávať (postupne zachytiť)

    2. spôsobiť, aby niečo spolu (obyč. zľahka) držalo • prichytiťpridržať: zachytila, prichytila si vlasy sponkouupevniťpripevniťodb.: fixovaťzafixovať (pevnejšie): upevniť, pripevniť niečo remienkomexpr.: zakvačiťzakvačkať: rukáv si zakvačil, zakvačkal do tŕniahovor. zaháčiť: zaháčiť do dveríhovor. expr. zahačkaťpozachytávať (postupne zachytiť)

    3. dotknúť sa niečoho (obyč. pri mimovoľnom pohybe) a obyč. vziať so sebou • zavadiťzasiahnuťzačiahnuť: zachytiť, zavadiť nohou o kameň, o prah; nevdojak ma zasiahlo, začiahlo rútiace sa koleso

    4. prísť niekam včas a tak nájsť niekoho, niečo • zastihnúťstihnúťchytiťdostihnúť: vlak ešte (za)chytil, (za)stihol; búrka nás už nezachytila, nezastihla, nedostihlazadržaťzastaviťpristaviť: rozmýšľal som, kde môžem ešte kamaráta zachytiť, zadržať; zastavil ma, pristavil ma na ulici

    5. zistiť niečo, čo malo ostať zatajené, zistiť niečo škodlivé • odhaliť: zachytiť, odhaliť protištátnu činnosťzadržaťprichytiť: zadržali, prichytili páchateľov pri činezastaráv. dopadnúť: dopadli utečenca na hraniciach

    6. p. zbadať, vycítiť 7. p. zaznačiť 1, zobraziť


    chytať 1. brať obyč. do ruky al. rúk • uchopovať: chytá, uchopuje šálku do obidvoch rúkdotýkať sa: dotýkať sa pecesiahaťčiahať (naťahovať ruku s úmyslom chytiť): siaha za peňaženkou; čiaha za knihouzmocňovať sa (mocou, silou, šikovnosťou a pod. chytať): zmocňuje sa mikrofónuschytávaťexpr.: chmátaťschvátaťpopadať (prudko, náhle chytať): chmáce dievča okolo pása; schytáva, popadá dieťa za rukyexpr.: chytkaťpochytkávaťchmatkaťchvatkaťchňapkať (jemne chytať): dieťa chytká okraj stola; psík chňapká ňufáčikom po rukeochytávaťohmatávaťoblápaťexpr.: obchytkávaťohmatkávaťoblapkávať (chytať dookola): zvedavo obchytáva, obchytkáva novú hračku; oblapkávať dievča; ohmatkáva nové šaty

    2. ísť, bežať za niekým s úmyslom zadržať ho • naháňať: chytať, naháňať zlodejalapaťhoniť (usilovať sa dostihnúť niekoho, niečo): lapať, honiť zverprenasledovaťstíhať: prenasledovanie, stíhanie vinníkov

    3. porov. chytiť, zmocniť sa 2


    lapať 1. trocha expr. brať do ruky • chytať: pri hre lapal, chytal loptuchápaťuchopovať: chápal, uchopoval ju za rukuexpr. lapkať (jemne) • expr. chniapať (prudkým pohybom): chniapal priateľa za plece

    2. usilovať sa zmocniť niečoho al. niekoho • loviťchytať: mačka lapá myši; lovili zverexpr. chniapať (prudko siahať za niečím): pes chniapal po mačkenaháňaťhoniťprenasledovaťstíhať (behom, prenasledovaním): naháňali, stíhali bandu zlodejov


    uchopovať p. chytať 1, lapať 1


    obrániť bránením zachovať, poskytnúť ochranu • ubrániťochrániťuchrániť: odhodlanie obrániť, ubrániť vlasť; ochránili, uchránili nás pred nebezpečenstvomvziať do ochrany: vzali nás do ochrany pred násilníkomobhájiťuhájiť (argumentmi proti námietkam, útokom): obhájili, uhájili si svoje presvedčenie, svoju autoritukniž. zaštítiť: zaštítili svoju krajinuzavarovaťuvarovaťzachovaťuchovať (pred niečím zlým, škodlivým a pod.): zavarovať, uchovať pred nešťastím, pred skazou, od nešťastia; uvarovať pred nebezpečenstvomzastaťzastať sa (postaviť sa na obranu niekoho): zastal, obránil ma pred všetkými


    ochrániť poskytnúť ochranu pred neželateľnými javmi, vplyvmi, pred nebezpečenstvom a pod. • uchrániť: ochrániť, uchrániť deti pred zlou spoločnosťouvziať do ochrany: vzali nás do ochrany pred nepriateľmizavarovaťuvarovaťzachovaťuchovať: neobávajte sa, ja rodinu zavarujem, uvarujem, uchovám pred nešťastím, pred neprajníkmiušetriťubrániťobrániť: nik ho neušetrí, neubráni, neobráni pred pomstou, pred vplyvom drogkniž. zaštítiť: zaštítiť svoju vlasťhovor. expr. oratovaťnár. ošanovaťustriehnuť: nevládala si ustriehnuť deti pred zlobou sveta


    uchovať 1. p. zachovať 1 2. p. ochrániť


    zadržať 1. zabrániť neželateľnému pohybu • zachytiťchytiť: zadržať, (za)chytiť padajúce telo; keby ma neboli (za)chytili, zrútim sa z rebríkazastaviť: zastavil auto ešte včas; zastaviť ženúce sa zvierastaviť: chcel by aspoň na chvíľu staviť beh časupodržaťpridržaťprichytiť (chvíľu, v istej polohe): podržať, pridržať niekomu kabát; prichytil ho, aby nespadolexpr.: spätiťzapätiť: spätil, zapätil utekajúceho chlapcazried. zhatiť: zhatiť útočníkov

    2. zabrániť v odchode, nedovoliť odísť • zdržať: zadržali, zdržali nás na večeruzabaviť: zabavili ma dlhšie, ako som rátalpribaviťpridržať (trocha zdržať): Len ostaň! – pridrží ho.

    3. vôľou prekonať (telesné stavy, city) • zdržaťpotlačiťpremôcťovládnuť: z(a)držať, potlačiť slzy; premôcť, ovládnuť hnev, slovo na jazykuzahatať: zahatal príval zlosti, príval slovzatajiťzakryť: zatajila, zakryla pred mužom náhly žiaľ, bolestné stonypritajiť: pritajiť radosť, pritajiť dych

    4. úradne vziať do väzby al. dočasne obmedziť v pohybe • chytiť: zadržať, chytiť špióna na hraniciachzlapaťlapiť (dostať do svojej moci): zlapať, lapiť zlodejazaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha už zaistili, zatklizajať (vziať do zajatia v boji)

    p. aj zatvoriť 2

    5. spôsobiť, aby niečo ostalo v pôvodnom, nezmenenom stave • udržaťzachovaťuchovať: v izbách musia zadržať, udržať poriadok; pôda dobre zadrží, udrží vlahu; chcú si zachovať, uchovať samostatnosťpodržať siponechať si: vie si podržať, ponechať svoj názor


    zachovať 1. postarať sa o stabilnosť, nenarušiteľnosť niečoho, zachrániť pred zánikom, zmenou • uchovať: uchovať poriadok v izbe; zachovať, uchovať pamiatku na rodičovzvečniť (zachovať na dlhý čas na obraze a pod.): pomník zvečnil odkaz predkovudržať: udržať niekoho pri živote; mesto si udržalo starobylý ráz, zvyky, dobré mravy; zachovať si, udržať si rozvahuzadržaťpodržať: zem zadržala, podržala vlahuuchrániťzachrániť: kaštieľ uchránili, zachránili ako vzácnu pamiatkuubrániťuhájiť (pred niekým, niečím): ubrániť, uhájiť si česť, postavenieobhájiť: prvenstvo, postavenie v lige si obhájili

    2. podrobiť sa niečomu, čo sa vyžaduje • dodržaťsplniť: zachovať, dodržať dohodnuté pravidlá; zachoval, splnil všetko, čo sľúbilrešpektovaťuznať (prijať ako nevyhnutné, potrebné): rešpektoval, uznal predpisykniž. sledovať (nedok.): sleduje líniu

    3. zachovať si p. zapamätať si


    ostať 1. nevzdialiť sa z miesta • zostať: (z)ostať v miestnosti, na ulicizdržať sapobudnúť (istý, obyč. dlhší čas): na návšteve sa zdržali iba krátko; v cudzine pobudol rokkniž. zotrvať: Zotrvajte na svojom mieste!poostávaťpozostávať (o viacerých osobách, veciach): niektorí po(z)ostávali až do koncapoet. zdlieť (Hviezdoslav)pristaviť sa (zastaviť sa a ostať na krátky čas): pristaviť sa u susedovprečkať (čakaním stráviť čas na jednom mieste): prečkať dážď pod strechou, ostať pred dažďom pod strechou

    2. byť stále v nezmenenom stave • zostaťzotrvaťpoet. strvať: (z)ostal, zotrval vo svojom presvedčení až do koncavydržaťvytrvať: vydržal, vytrval v hneve celý deň; vydržal, vytrval verný po celý časexpr. prischnúť (stať sa trvalým znakom): prischla mu prezývka tučniakudržať sazachovať sauchovať sa: sneh sa udržal; voda sa zachovala, uchovala čistápoostávaťpozostávať (vo väčšom množstve): rany mu po(z)ostávali na celom tele

    3. p. zvýšiť (sa)2 4. p. ocitnúť sa


    udržať sa 1. zotrvať v pôvodnom, nezmenenom stave, na pôvodnom mieste: športovec sa chce udržať v dobrej formevydržaťvytrvať: nemohol už vydržať doma, radšej odišiel; vydržal, vytrval dlho v namáhavej polohezachovať sauchovať sa (pred zánikom, zmenou, pokazením a pod.): pamiatky sa zachovali, uchovali v dobrom stave; potraviny sa uchovajú čerstvé v chladničkeostať: ostal vo svojej viere v dobro až do koncapretrvať (týka sa dlhšieho časového úseku): jeho dielo pretrvá desaťročiaodolať (ostať v pôvodnom stave napriek nátlaku): odolať presile, udržať sa pri presile

    2. p. zdržať sa 3


    uchovať sa 1. p. zachovať sa 1 2. p. utkvieť


    utkvieť nájsť pevný, oporný bod, pevné miesto (v mysli, v pamäti): obraz nešťastia mu dlho utkvel v pamätiuchovať sa: z detstva sa mu uchovala spomienka na prvý výletexpr. vrezať sa (pevne utkvieť): detský plač sa mu vrezal do pamätizachytiť sakniž. spočinúť (o pohľade, zraku): oči sa nemali na čom zachytiť; spočinul pohľadom na dievčinezahľadieť sauprieť zrak: zahľadel sa, uprel zrak do diaľky


    vydržať 1. zotrvať v nejakej činnosti, v nejakom stave (obyč. napriek prekážkam, ťažkostiam) • vytrvať: vydržal, vytrval v štúdiu iba rok; vydržať, vytrvať bez spánku celú nocpretrvaťprežiť: kresťanstvo pretrvalo, prežilo stáročiaudržať sazachovať sauchovať sa (pred zánikom, zmenou a pod.): potraviny sa dlho udržali, zachovali, uchovalivystáťobstáť (vydržať stáť): vystojí v rade celé hodiny; dieťa nemohlo ani chvíľu obstáťobsedieť (vydržať sedieť) • byť trpezlivý: musíš byť v tréningu trpezlivývyčkať: vyčkať do koncaostaťzostať: ne(z)ostal s nami nikexpr.: pretárať sapretĺcť sa: dajako sa už do jari pretárame, pretlčiemeexpr. vybiediť (s biedou vydržať): ledva sme bez pomoci vybiedilivydolieťudolieť

    2. nepodľahnúť, nepoddať sa niečomu (nepriaznivému, zaťažujúcemu a pod.), byť schopný prijať niečo ťažké • zniesťuniesťzvládnuť: vydržať, zniesť psychický nápor; myslel, že vysoké tempo nevydrží, nezvládneuvládať (vystačiť so silami): ešte uvládzem bežať s mladýmiodolaťubrániť sa: veril, že pokušeniu odolá, že sa pred ním ubráni; most zaťaženiu odolal, vydržal hostrpieťvytrpieťpretrpieť (vydržať utrpenie): všeličo musela od muža strpieť, vytrpieť; pretrpieť veľa príkoria

    3. ostať v istom (dobrom) stave, na istej úrovni • vystačiťvyjsť: s chlebom ešte vydržíme, vyjdeme, vystačímezachovať sauchovať sa: počasie sa už sotva zachová, sotva vydržípotrvať (mať trvácnosť): pahreba potrvá do rána


    zachovať sa 1. ostať v nezmenenom stave, na pôvodnom mieste • uchovať sa: v kláštoroch sa zachovali, uchovali cenné originálydochovať sa (z dávnejšieho obdobia): dochovali sa nám správy o pôsobení Rimanov na slovenskom územíudržať sapretrvať: dodnes sa udržala, dodnes pretrvala povesť o šľachetnosti hradného pánavydržať (ostať v dobrom stave): kožuch vydržal desaťročiazastar. prechovať sa: povesť sa prechovala doteraz

    2. preukázať svoj postoj, ukázať sa istým spôsobom • zadržať sa: nepekne sa zachoval, zadržal k rodineprejaviť sa: čestne sa zachoval, prejavil v ťažkej situácii


    nechať si udržať si niečo v pôvodnom, neporušenom stave • ponechať sipodržať si: napriek kritike si nechal, ponechal svoj názoruchovať sizachovať si: zachovať si názor, česť, uchovať si svoju mienkuzastaráv. zadržať si


    uchovať si porov. zapamätať si


    zapamätať si udržať si v pamäti • mať na pamätimať na mysli: deti, zapamätajte si, majte na pamäti, majte na mysli tieto udalostiuchovať si (v pamäti): uchovala si (v pamäti) všetko, čo sa stalozastaráv. zachovať si: dojmy z oslavy si zachoval na dlhohovor. zamerkovať si: dieťa má dobrú pamäť, všetko si zamerkujefraz. expr.: zapísať si niečo za ušizapísať si/vryť si/vštepiť si niečo do pamäti (veľmi dobre si zapamätať)


    uchrániť p. ustriehnuť 1, ušetriť 2, ochrániť


    ustriehnuť 1. striehnutím, strážením ochrániť • ustriezť: dieťa pred pádom neustriehneš, neustrežiešustrážiť (strážením niekomu niečo al. niečomu zabrániť): nástroje si musíme ustrážiť, aby nám ich niekto nepobraluchrániť (pred niečím nepriaznivým): uchrániť dobytok pred nákazouuvarovaťhovor. uvartovať: stádo sa mu rozliezlo, nevedel ho uvarovať, uvartovaťzastaráv. uhľadieť: od únavy zaspala, deti neuhľadela

    2. striehnutím zbadať • vystriehnuťvystriezť: zlodeja nevedeli ustriehnuť, vystriehnuťvysliediťvystopovať (sliedením, stopovaním spozorovať): korisť sme vysliedili, vystopovali až na druhý deňvystihnúť (zmyslami al. rozumovo spozorovať): vystihli sme čas východu slnkautrafiť (intuíciou odhadnúť): utrafili sme pravý okamih


    ušetriť 1. obmedzením spotreby niečoho al. robením úspor nahromadiť • usporiť: ušetriť, usporiť stavebný materiál; ušetrené, usporené peniazehovor. ušporovať: ušporovať na bytnašetriťnasporiť (získať šetrením, obyč. peniaze): našetril, nasporil si peknú sumuhovor.: zošporiťzošporovaťzašporiťzašporovať: kúsok chleba som si zošporoval z obeda; zošporiť, zošporovať, zašporiť, zašporovať si pár korún na dovolenkuhovor.: zgazdovaťnagazdovaťzhospodáriť: mladí si už čosi zgazdovali, nagazdovalizried. uhospodáriť: uhospodárené peniazeprisporiťhovor. prigazdovať (ušetriť menšie množstvo): niečo som si v zahraničí prisporil, prigazdovalhovor. zašanovať: zašanoval si ešte pár dolárovodložiť (si): každý mesiac (si) odloží tisíckuexpr.: nastískaťutisnúťnaskrbliť (ťažko ušetriť): nastískala, utisla trocha peňazíexpr.: nahonobiťnazhŕňaťnazháňať (získať peniaze, majetok prepiatym úsilím) • pejor.: nažgrlošiťnažgrliť

    2. chránením, ochranou a pod. zachovať; mať ohľad na niekoho • uchrániťochrániť: treba aspoň nábytok ušetriť, uchrániť, ochrániť pred ohňom; nikoho neušetrí pred svojím hnevomhovor.: ušanovaťušianaťzašianať: chce ušanovať, ušianať deti pred hádkami


    zachrániť zabrániť zničeniu, zachovať pred skazou, smrťou: ťažko raneného sa už nepodarilo zachrániťhovor.: ratovaťzaratovaťzratovaťoratovať: z(a)ratoval mi život; oratovali nás pred najhoršímkniž. al. expr. spasiť (vyslobodiť z ťažkého položenia): už ťa nič nespasíuchrániťochrániť (odvrátiť od niekoho dačo zlé): uchrániť, ochrániť svoju povesť pred klebetníkmipomôcť (obyč. v zápore): nič mu nepomôže, nič ho nezachránivyslobodiťhovor. vytrhnúť (z niečoho): vyslobodiť, vytrhnúť z nešťastia


    fascinovať veľmi pôsobiť na zmysly a tým pútať pozornosť • upútavaťpriťahovaťstrhávaťlákať: stále ho fascinuje, priťahuje, láka predstava víťazstva; upútava, fascinuje ma myšlienka na odplatukniž. pútať: na výstave ho púta elektronikaočarúvaťoslňovaťomamovaťkniž. okúzľovať (v dotyku s niečím krásnym, príjemným): fascinuje, očarúva ma pohľad na Tatry; oslňuje ho krása dievčaťauchvacovať: prítomných uchvacuje východ slnka


    pútať 1. kniž. niečím nevšedným, zaujímavým a pod. vzbudzovať zvýšenú pozornosť, záujem • priťahovaťupútavaťpripútavať: exponát púta, priťahuje, upútava všetkých návštevníkovzaujímaťinteresovať: obzerá sa v cudzom prostredí, všetko ho zaujíma, interesujefascinovaťuchvacovať (silno pôsobiť na zmysly): fascinujúci, uchvacujúci pohľad na moreočarúvaťoslňovaťkniž. okúzľovať (v dotyku s niečím príjemným, krásnym): žena ich očarúvala stále viac; krása hôr všetkých oslňuje, okúzľujesubšt. rajcovať (dráždiť zmysly, predstavivosť) • lákaťvábiťstrhávať: láka, vábi, strháva ma myšlienka odísť do cudziny

    2. kniž. na základe citu, spoločných zväzkov, zážitkov a pod. uvádzať do tesného vzťahu • kniž. spútavaťviazaťzväzovaťspájať: púta, viaže ho k domovu láska; pútaný, spútavaný horúcim citom k žene odišiel z domu; zväzuje, spája nás so susedmi úprimné priateľstvopripútavať: nič ma k domu už nepripútavatiahnuť: cit ho tiahne k rodine


    podmaňujúci ktorý má schopnosť niekoho upútať, podmaniť, očariť • podmanivý: podmaňujúca, podmanivá melódiaočarujúcikniž. okúzľujúci: očarujúca, okúzľujúca krásapôsobivýsugestívny: pôsobivý, sugestívny hlas, spevstrhujúciunášajúcikniž.: úchvatnýuchvacujúci (ktorý citovo strháva, uchvacuje): strhujúca hudba, úchvatný zjav

    p. aj pekný, krásny, príťažlivý


    uchvacujúci p. podmaňujúci, vzrušujúci


    vzrušujúci ktorý vzrušuje • strhujúciohromujúciuchvacujúcikniž. úchvatný: vzrušujúci, strhujúci, ohromujúci, uchvacujúci film; vzrušujúci, strhujúci, úchvatný okamihpodmaňujúcipodmanivý: podmaňujúca, podmanivá hudbanapínavýpútavý: napínavý, pútavý dej románudobrodružný: dobrodružný filmpríťažlivýatraktívny: príťažlivé, atraktívne dievčapikantnýšteklivý (zmyselne al. intímne vzrušujúci): pikantné, šteklivé historky


    nadšený 1. naplnený silným kladným pocitom (obdivu, súhlasu a pod.) vyvolaným obyč. zmyslovým zážitkom; svedčiaci o silnom kladnom pocite • nadchnutýplný nadšenia: som nadšený, nadchnutý vašimi úspechmi; som plný nadšenia z milého prijatia; nespúšťal z nej pohľad plný nadšeniaočarenýočarovanýkniž. oslnený (ktorého nadšenie je spojené s bezhraničným obdivom; op. sklamaný): je očarený, očarovaný, oslnený tatranskou prírodou; očarená dušauchvátenýunesenýuveličenýzastar. uvelebený (vo veľkej miere ovládnutý nadšením): hľadel na obraz celý uchvátený, unesený; byť unesený, uveličený, uvelebený krásou žienkniž.: exaltovanýextatický (prepiato nadšený): exaltované správanie herečkyvzletnýkniž. vznosný: vzletné, vznosné slovábúrlivýprudkýkniž. frenetickýexpr.: jasavýjasotný (prezrádzajúci intenzívne nadšenie): odmenili herca nadšeným, búrlivým, frenetickým potleskom; nadšené, prudké ovácie

    2. naplnený hlbokým zaujatím, svedčiaci o hlbokom zaujatí • nadchnutýplný nadšeniaoduševnený: bol nadšeným, oduševneným zástancom reformy; som nadchnutý, plný nadšenia za správnu vec; bojoval s oduševneným zápalomzapálenýrozohnenýhorlivýrozhorlenýkniž. zanietenýpren.: ohnivýplamenný (úplne, vo veľkej miere ovládnutý nadšením): je známy ako zapálený, zanietený diskutér; ostal nadšeným, horlivým fanúšikom Interu; predniesol zapálený, zanietený, ohnivý prejavzápalistýentuziastickýfanatický (ktorý sa prudko al. veľmi nadchne): nadšený, zápalistý, fanatický obranca národa; zápalistá, entuziastická reč v parlamente


    očarený silno zasiahnutý kladným citovým zážitkom spojeným s obdivom; svedčiaci o tom (op. sklamaný) • očarovaný: hľadel na ňu očarený, očarovaný; očarený, očarovaný pohľadnadšenýdojatý (spojený s nadšením al. dojatím): byť nadšený, dojatý kvalitou umeleckého prednesuomámenýzmámenýopojenýoslnený (veľmi silno zasiahnutý citmi, obyč. obdivom): byť omámený, opojený hrou; pri pohľade na tú krásu zostal celý oslnenýuveličenýkniž.: uchvátenýokúzlenýfascinovaný: celkom bol uchvátený, okúzlený malebnosťou prírody; sledoval ju fascinovaným zrakomexpr. opitý: bol opitý od šťastia


    uchvátený p. nadšený 1


    zaujatý 1. sústredený na nejakú činnosť • zaneprázdnenýzamestnaný: zaujatý, zamestnaný prácou, rozhovoromuchvátenýunesenýnadchnutý (mimoriadne zaujatý) • kniž. zapálený (hlboko zaujatý): uchvátená, zapálená tancomzabratý (do niečoho): zabratý do diskusiezastar. zaňatý (Kukučín)

    2. posudzujúci zaujato, nespravodlivo; svedčiaci o tom • predpojatý: zaujatý, predpojatý proti modernému umeniu; zaujatý, predpojatý posudoktendenčný (majúci určitú tendenciu, uskutočňujúci určitý zámer) • neobjektívny (ktorému chýba objektivita; op. objektívny): tendenčná, neobjektívna kritika


    dojať 1. silno citovo zapôsobiť • rozochvieťrozrušiť: divákov dojal, rozochvel precítený prednes poézierozcitlivieťrozcítiťpohnúťhnúť: muža pohla prosbami; nič ho nehnenadchnúťuchvátiťvzrušiť (vo veľkej miere dojať): krása mora turistov uchvátilaexpr. chytiťkniž. jať: chytilo, jalo ju to k slzám

    2. p. nahnevať


    nadchnúť vzbudiť v niekom nadšenie, zápal • oduševniť: svojím spevom nadchla, oduševnila celé publikumrozohniťrozpáliťrozvášniť (vo veľkej miere): nové idey ich rozohnili, rozvášnilikniž.: zapáliťroznietiťrozplameniťzried. zanietiť: zapálil, zanietil masy za národočariťočarovaťexaltovať (vyvolať silný kladný citový zážitok): prednes ho očaril, exaltovaluniesťstrhnúťovládnuťopanovaťchytiť (nadšením vziať do svojej moci): krása hôr ho celkom uniesla, opanovala, strhlaexpr. opantaťkniž. uchvátiť: more ho opantalo, uchvátilo svojou krásouvzrušiťrozrušiťrozochvieťrozohriaťpohnúťdojať (vyvolať citové pohnutie): verše ju rozochveli, dojali


    očariť, očarovať vyvolať silný, obyč. kladný zmyslový zážitok • oslniťkniž. okúzliť: Tatry ho očarili, oslniliopojiťomámiťzmámiť: krása dievčiny ho omámila, opojila; víťazstvo ho celkom opojilo, omámiloexpr. oslepiť (často s dôsledkom nerozvážneho konania): láska ho oslepilafascinovať: je fascinovaný jej zjavomuchvátiťuniesťoduševniť: vystúpenie súboru ich uchvátilo, unieslo, oduševnilonadchnúť (vo veľkej miere) • dojať (citovo kladne): výkon umelca nás nadchol, dojalexpr. obájiť: obájili ho staré povestiexpr.: počariťpočarovaťučariťučarovaťporobiť (silne, na dlhší čas zapôsobiť): hudba mu počarila, učarila


    oduševniť vzbudiť veľký záujem o niečo, nadšene zaujať • nadchnúť: výkon umelca oduševnil publikum; nadchnúť mládež pre športkniž.: zapáliťzanietiť: zapáliť masy vierou vo víťazstvo; zanietiť niekoho za dobrú vecuniesťuchvátiťočariť: predstavenie nás unieslo, uchvátilo, očarilorozohniťexpr. rozvatriť (spôsobiť citové zaujatie za niečo): víno ho v reči rozohnilo


    počariť, počarovať 1. postihnúť čarami • pobosorovaťučariťučarovať: čarodejnica počarila, pobosorovala princovi; chodí neprítomná, akoby jej niekto bol učaril, učarovalporobiťexpr. pobosoráčiť: niekto musel dieťaťu porobiť, pobosoráčiťurieknuťuriecť (pohľadom počariť): pozerá, akoby chcela dievča uriecť

    2. expr. silne zapôsobiť • učariťučarovať: prepych všetkým načisto počaril, učariluchvátiť: krása mora nás uchvátilaexpr. pobosorovať: hudba mi celkom pobosorovalaexpr. uniesť: pohľad na hory turistov uniesolnadchnúť (citovo zapôsobiť a vyvolať záujem) • očariťomámiťopojiť: spev slávneho tenoristu ma očaril, omámil, opojil


    podrobiť (si) uviesť niekoho, niečo do závislosti, zbaviť slobody • podmaniť si: kmene si podrobili, podmanili celú krajinuzotročiťporobiťujarmiť (uvrhnúť do otroctva) • zried. zjarmiť (Hviezdoslav)podriadiť si: podriadenie si domorodcovovládnuťopanovať: ovládnuť, opanovať východoeurópsky trhuchvátiťzmocniť sa (násilne): uchvátenie, zmocnenie sa mociexpr. zried. zgalejníčiť (Bodenek)


    rozohniť citovo silno vzrušiť: víno im rozohnilo mysle; rozohnil publikum svojím prejavomrozrušiť: urážka ho rozrušilanadchnúťoduševniť: pohľad na hory ho nadcholkniž.: zapáliťuchvátiťzried. zanietiť: zapálil, zanietil im srdcia nádejoupren. expr. elektrizovať: rozporuplná správa ho elektrizovalarozpáliťrozplameniťrozvášniťroznietiťzried. rozvíchriť (rozohniť vo veľkej miere): nespravodlivosť ho rozpálila, rozvášnila; roznietili, rozvíchrili v nej nenávisťrozjariťrozohriaťrozveseliť (zároveň potešiť): rozprávaním rozjaril celú spoločnosť


    uchvátiť 1. násilím, prevahou al. potajomky vziať niečo, zried. niekoho • zmocniť sa: povstalci uchvátili moc, zmocnili sa vlády; uchvátil mu dievčaexpr.: uchytiťuchmatnúťurvať: každý chce pre seba uchytiť, uchmatnúť, urvať čo najviackniž. uzurpovať si (mocensky): uzurpovali si právo rozhodovaťosvojiť si (násilím): osvojili si, čo im nepatrístrhnúť: strhnúť na seba moc

    2. vyvolať kladné silné citové vzrušenie, priviesť do vytrženia • expr. uniesť: pohľad na more ho uchvátil, uniesolnadchnúť (citovo vzrušiť a vyvolať záujem, zápal): šport ho nadcholstrhnúť (zároveň podnietiť k citovému al. inému prejavu): výkon umelca ho celkom strholomámiťzmámiťočariťopojiť (o niečom krásnom): omámi, očarí vás krása vychádzajúceho slnkarozohniť (uviesť do silného citového vzrušenia): víno ich rýchlo rozohnípren. expr. elektrizovať: správa o výhre ho elektrizovalachytiťdojať (v menšej miere): hercov prednes ho vždy chytí, dojme


    zaujať 1. vzbudiť záujem, vyvolať pozornosť niekoho niečím • upútať: deti zaujalo, upútalo rozprávanie o cudzích krajochfraz.: padnúť do očípadnúť do oka: látka mu hneď padla do očí, do okazainteresovať: ľudí treba zainteresovať o verejné veciprilákaťprivábiťhovor. pritiahnuť (vzbudiť pozornosť, záujem niečím žiaducim): dobré výkony prilákali, privábili mnohých; ku knihe ma pritiahla priateľkapodchytiť (zaujať a usmerniť): podchytiť záujem mládeže o hudbuhovor. chytiť: hra ma chytila od začiatkuuniesťuchvátiťočariťnadchnúť (veľmi zaujať niečím pozitívnym, krásnym, dobrým a pod.): krása vychádzajúceho slnka ho celkom uniesla, uchvátila, očarila; nadchla ich myšlienka okamžitej pomocifascinovať (silno zaujať): fascinovaný krásou okolia zabudol na čashovor. zabrať: debata nás celkom zabralazamestnaťzaneprázdniť (zaujať nejakou činnosťou): starosť o deti ju zamestnala, zaneprázdnila po celý deň

    2. zaplniť miestne, priestorovo, mocensky a pod. • zabraťobsadiť: toto územie zaujali, zabrali, obsadili Slovania už v 6. storočí; mladí zaujali, zabrali miesta vpredu; obsadiť funkciu ministrazaplniť (zaujať voľné miesto): všetky pracovné miesta sú zaplnenéokupovať (vojensky)


    zmocniť sa 1. mocou, silou získať, násilím si privlastniť • dobyťopanovaťovládnuť: zmocniť sa rodinného majetku; dobyť, opanovať trhy; vojensky sa zmocniť územia, ovládnuť územieuchvátiťuchytiťkniž. uzurpovať si: uchvátiť, uzurpovať si moc v štátekniž. urvať: urvať si kus chlebastrhnúť: vládu strhli na seba víťazné stranychytiťzlapať: vinníkov chytili, zlapali až o niekoľko dní

    2. zrazu, náhle postihnúť (o psychických al. fyzických stavoch, rozpoloženiach) • zachvátiťexpr. schvátiť: zmocnil sa ma žiaľ, kašeľ; zachvátila, schvátila ju čitateľská vášeňzasiahnuť: rakovina mu zasiahla pľúcaschytiťpochytiť: z ničoho nič matku schytí, pochytí zlá predtuchaovládnuťopanovaťzaujať: bolesť ho celého ovládla, opanovala, zaujalaexpr.: posadnúťopantať: posadla ho túžba vlastniť; opantala ma pochybnosťpopadnúť: naraz ma popadol strachpremôcťzmôcťpreniknúť: pri pohľade na rozkladajúce sa telo ma premohol, zmohol, prenikol odporzájsťnadísť: znezrady ju zašiel, nadišiel smútok za domovomprísť (na niekoho): prišla naňho nečakaná zlosťvojsť (do niekoho): vošiel doňho hnevkniž.: pojaťjať: (po)jala ich tieseňpren. zajesť sačastejšie nedok. zajedať sa: cíti, ako sa ho zajedá zlosť, skleslosť

    3. p. zvládnuť 1, 2


    okupant kto okupuje cudzie územie • kniž.: uchvatiteľuzurpátorexpr. votrelec: nacistickí okupanti, uchvatitelia, uzurpátori, votrelci


    samozvanec kto si svojvoľne privlastnil nejaké postavenie al. sa nevolaný niekam dostal • kniž. uchvatiteľ: uchvatiteľ mociuzurpátor: komunistickí samozvanci, uzurpátorivotrelec: nevítaný votrelec


    uchvatiteľ p. samozvanec


    dobyvačný ktorý útočí s cieľom získať, podmaniť, ovládať; svedčiaci o tom • dobyvateľskýpodmaniteľský: dobyvačná, dobyvateľská vojenská výpravauchvatiteľskýkniž. uzurpátorskýkoristníckykoristný (typický pre uchvatiteľa, uzurpátora, koristníka): uchvatiteľské, uzurpátorské, koristnícke chúťky, cielevýbojnýútočnýútočníckyagresívnymilitantný (založený na útoku, agresii): výbojná, útočná, agresívna vojna (op. obranná) • agresorský: agresorský plánsvetovládnyrozpínavýexpanzívnyexpanzný (sledujúci rozširovanie svojho územia al. ekonomického, politického a pod. vplyvu): svetovládne ambície; svetovládna, rozpínaná, expanzívna politikapren. conquistadorský [vysl. konkistadorský] (podobný conquistadorom – španielskym dobyvateľom Ameriky)


    uchvatiteľský p. dobyvačný


    krása vlastnosť toho, čo je pekné, krásne: ženská krásapoet.: krásotapeknota: dcéra krásoty (Sládkovič)nádhera (nezvyčajná krása): nádhera prírodyveľkoleposť: veľkoleposť chrámumalebnosť: malebnosť krajinyroztomilosťladnosť: ladnosť tvarovpôvabpôvabnosť: pôvab dievčaťa: pôvabnosť dedinských domčekovpríťažlivosťkniž.: úchvatnosťvelebnosť: úchvatnosť obrazu, velebnosť hôršumnosťdriečnosťkniž.: vzhľadnosťčarokrásnosť


    uchvatnúť p. uchytiť 1


    uchytiť 1. prudko, náhlivo vziať • schytiť: v rozrušení uchytí, schytí, čo príde pod rukuexpr.: uchmatnúťuchvatnúťchmatnúťchvatnúťschmatnúťschvatnúť: rýchlo (s)chmatne, (s)chvatne klobúk a bežítrocha expr. lapiť: vlk lapil ovcuexpr.: drapsnúťzdrapsnúťzdrapiť: (z)drapol, zdrapil ho za golier a vliekol prečsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť: (z)grajfol mu pero a strčil do vreckaexpr. urvať (obyč. pren.): urval si kus šťastiapren. zried. udrapiť: dáko si udrapíme čas (Jesenská)

    2. p. uchvátiť 1


    krásny 1. ľudskými zmyslami al. intelektom vnímaný ako veľmi pekný • nádherný: krásne, nádherné vlasy; to sú všetko len krásne, nádherné ideályveľkolepýohromujúci (krásny na pohľad, pútajúci zrak): uvidel veľkolepú, ohromujúcu prírodnú scenériu; veľkolepé, ohromujúce divadloprekrásnyprenádhernýkniž. čarokrásny (nevýslovne krásny) • poet.: divokrásnysedmokrásny: dostávala prekrásne, prenádherné listy; prekrásny, prenádherný, čarokrásny šperkpôvabnýkniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabný, spanilý zjavpekný: pekná duša, pekné spomienkyroztomilýexpr. zastar. rozmilýrozkošnýexpr.: utešenýpreutešený (krásny svojou milotou, pôvabom a bezprostrednosťou): roztomilé, rozmilé dieťa; rozkošná starenka, utešený párľúbeznýpoet.: lepýľúby: ľúbezný, ľúby zvuk harfymalebný (vyvolávajúci pocit krásna harmóniou zvukov, farieb al. tvarov): malebná prírodaočarujúciexpr. čarovnýkniž.: okúzľujúcikúzelný (ktorý očarí svojou krásou): očarujúci, čarovný večer; okúzľujúca, kúzelná melódiaexpr.: rajskýnebeskýanjelský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • poet. elyzejskýdet. al. expr. čačaný: čačaná bábikapodmanivýpodmaňujúci (neodolateľne krásny): podmanivý, podmaňujúci hlas spevákažiarivýoslnivýoslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúca tvárskvelýúžasnýkniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obrazexpr. prerozkošný: prerozkošný výhľadpren. expr. rozprávkovýprikrásny (príliš krásny)

    2. p. vynikajúci 1, vysoký 2, veľký 1, dobrý 3


    nádherný 1. veľmi, nezvyčajne, obdivuhodne krásny (op. ohyzdný, ohavný, škaredý) • prekrásny: z vrcholu bol nádherný, prekrásny výhľad; mám nádherný, prekrásny pocitskvelý: skvelý hotelobdivuhodnýúžasnýkniž. úchvatný (nesmierne, strhujúco krásny): západ slnka bol obdivuhodný, úžasný; predvádzala úchvatný tanecrozkošnýroztomilýexpr. zastar. rozmilý (milo, príjemne krásny): daroval jej rozkošný, roztomilý prstienokočarujúcioslňujúcioslnivýpodmaňujúcipodmanivý (nesmierne, neodolateľne krásny): jej pohľad bol očarujúci, oslňujúci, oslnivý; oddávať sa podmaňujúcim, podmanivým tónom hudbyexpr.: čarovnýanjelskýkniž.: čarokrásnyprelestný (neskutočne krásny) • poet. lepý: písal čarovné, čarokrásne verše; anjelský, prelestný zjavexpr.: nebeskýrajskýelyzejský (povznášajúco, blažene krásny): z rádia znie nebeská, rajská melódiahovor. expr. božský: má božský hlasexpr.: rozprávkovýrozprávkovokrásny (krásny ako v rozprávke) • expr. bájnyhovor. expr. báječný: na pobreží má rozprávkovú, rozprávkovokrásnu vilu; nádherný, bájny zjav; rozprávkový, báječný životžiarivý (prenikavo krásny): žiarivý úsmevveľkolepýskvostný (nezvyčajne krásny; nesúci znaky bohatstva, moci): veľkolepá scenéria; veľkolepá, skvostná stavbaprepychovýluxusnýblýskavý (s prvkami bohatstva, prepychu): prepychová, luxusná večerná toaletaparádnypompéznykniž. pyšnýexpr. hrdýpoet. hrdokrásny: pyšné, hrdé bralákniž. honosnýzastar. okázalý (nie každodenne krásny, vyrátaný na efekt): parádny koč; pompézny, honosný, okázalý kráľovský sprievodexpr. prenádherný

    p. aj pekný 1, krásny 1

    2. p. výborný


    pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumnýšvárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievčakniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človekstrojnýurastenýdriečnyhovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencovzastar. herský (Kukučín, Tajovský)rúčisúci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestuelegantnýhovor. expr. fešnýhovor. neskl.: feššiktip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-topšarmantnýpríťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženouvkusnýestetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytokpôvabnýkniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvárroztomilýľúbeznýexpr. zastar. rozmilýexpr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávkarozkošnýmilýhovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočkyexpr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večerlahodnýpoet. ľúbyexpr.: rajskýnebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúciexpr. čarovnýkniž.: okúzľujúcikúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódiaparádnyhovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasokdet. al. expr. čačanýneskl.: čačačeče: čačaná bábika; to je čača, čečeladnýgraciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šatyhovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistinakrásny (veľmi pekný): krásny krajvýstavný: výstavný kuspoet. maľovaný: šuhaj maľovanýnádhernýprekrásnykniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvetpodmaňujúcipodmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjavúžasnýkniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obrazžiarivýoslnivýoslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľadpren. expr. rozprávkový: rozprávkové šatyúhľadný: úhľadné písmoupravený: upravené ulice, záhradkynár. nádobný (Dobšinský)expr.: peknučkýpeknuškýpeknulinkýpeknunkýchutnučkýchutnulinkýexpr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)

    2. p. dobrý 1, 3, 4, správny2, priaznivý 2 3. p. veľký 1


    úchvatný p. nádherný 1, podmaňujúci


    obrátiť sa 1. dať sa, dostať sa do opačnej al. inej polohy • otočiť sa: obrátil sa, otočil sa na chrbátprevrátiť saexpr.: prevaliť saprekotúľať saprekrbaliť sa: dieťa sa prevalilo, prekotúľalo, prekrbalilo na bruškoprehodiť sa (rýchlo): v spánku sa prehodil na druhý bokzastar. zaobrátiť sa (Dobšinský)poobracať sapootáčať sa (postupne) • pootočiť sapoobrátiť sa (čiastočne)

    2. dať sa opačným al. iným smerom • otočiť sa: auto sa na námestí obrátilo, otočilozvrtnúť saskrútiť saskrútnuť sa: nahnevaná sa zvrtla, skrútla na opätku a odišla; vietor sa skrútil, skrútol na západvzoprieť sapostaviť sa proti (v názore, v činnosti a pod.): všetci sa vzopreli, postavili proti námzried. zavrtnúť sa: ešte sa stihneme zavrtnúť

    3. nadobudnúť iný ráz (obyč. v zmýšľaní, morálke a pod.) • konvertovaťprestúpiť (obrátiť sa na inú vieru) • zmeniť sapremeniť saotočiť sa: počasie sa obrátilo, zmenilo; všetko sa na dobré obráti, zmení, premení; Kedy sa obrátiš, zmeníš?hovor.: preinačiť sapreonačiť sa: život sa nám celkom preinačilfraz. expr. prevrátiť kabát: naraz všetci v politike obrátili kabátobmeniť sa (sčasti sa obrátiť)

    4. prísť k niekomu s prosbou, so žiadosťou o niečo • požiadaťpoprosiť (o pomoc, o vybavenie niečoho): obrátila sa v núdzi na rodinu, v núdzi požiadala, poprosila rodinu (o pomoc)uchýliť sakniž. utiecť sa (nájsť útočisko): uchýliť sa, utiecť sa v nešťastí k rodičom

    p. aj osloviť 2


    odbočiť 1. v chôdzi al. v jazde zmeniť smer • zabočiťzahnúť: pri prvom dome odbočil, zahol za roh; auto zrazu odbočilo, zabočilo, zahlo doľavahovor.: zakerovaťzakarovaťskerovať (obyč. dopravným prostriedkom): na najbližšej odbočke zakeroval do garážezried. zbočiť: zbočiť z cestyskrútnuť saskrútiť sazakrútiť (sa)zatočiť sastočiť sa: bicykel sa odrazu skrútne, skrúti, zatočí, stočí dopravaodraziť sa (zmeniť smer cesty al. toku): rieka sa odrazila na juhzísť (odbočiť obyč. nevedomky): v tme sme zišli z cestyuchýliť sa (od priameho smeru)

    2. nepridŕžať sa témy, predmetu v reči • odchýliť saodkloniť sa: usiloval sa odbočiť, odchýliť, odkloniť od hlavnej témyexpr.: odskočiťuskočiť: od háklivého rozhovoru vždy odskočila, uskočilauhnúťvyhnúť sa: pred trápnou témou radšej uhol, radšej sa trápnej téme vyholvzdialiť sa (myšlienkovo): vzdialiť sa od predmetu rozhovoru


    odchýliť sa 1. zmeniť pôvodnú polohu al. priamy smer • odkloniť sa: guľka sa odchýlila, odklonila zo svojej dráhyvychýliť sa: magnetka kompasu sa vychýlilavybočiťvyšinúť sa (odchýliť sa od pôvodného smeru): auto vybočilo z cestyuchýliť saodbočiť: uchýlili sa, odbočili od priameho smeruodb. divergovať (nedok.)

    2. trocha sa otvoriť • pootvoriť sa: dvere sa potichu odchýlili, pootvoriliexpr.: odchlipnúť saodškeriť saoceriť sa: papuľa sa mu odchlipla, odškerila, ocerilapoodchýliť sa (trocha sa odchýliť)

    3. prestať presne dodržiavať niečo vopred dané (predpismi, zvykom, normou a pod.) • odbočiť: odchýlil sa, odbočil od hlavnej témy prednáškyodkloniť sa: odklonil sa od domácich tradíciíuchýliť sa: uchýliť sa od pravdy, od zákonanedodržať: nedodržať vžitý postup, nedodržať jazykovú normuvzdialiť sarozísť sa: vzdialil sa od náboženstva, rozišiel sa s náboženstvom


    uchýliť sa 1. p. odchýliť sa 1, 3, odbočiť 1 2. p. obrátiť sa 4, utiahnuť sa 1


    utiahnuť sa 1. odísť na tiché, odľahlé, nenápadné a pod. miesto • uchýliť sa: najradšej sa utiahne do samoty, do ústrania; Kam sa uchýlime pred búrkou?schúliť sastúliť saexpr. učupiť sa (skrčením vyjadriť osamotenosť, strach, opustenosť a pod.): od strachu sa schúlil, stúlil do kúta izby; vtáča sa učupilo v krovístiahnuť sa (prestať byť činný v niečom al. skrčením vyjadriť pasivitu a pod.): naľakal sa následkov, radšej sa stiahol; stiahnuť sa do klbkapodieť sa (nájsť útočisko): nevie, kde sa má podieť od starostipouťahovať sa (postupne): ustatí pouťahovali sa do chládku

    2. p. uskromniť sa


    abnormalita vymykanie sa norme • abnormálnosťnenormálnosť: abnormalita, abnormálnosť, nenormálnosť pomerovkniž. abnormitanepravidelnosť: nepravidelnosť pulzuúchylnosťúchylka (nápadná odchýlka od normálneho stavu): duševná, psychická úchylnosť, úchylkazvrátenosťperverzitaperverznosťzvrhlosť


    odchýlka nedodržanie vytýčeného fyzikálneho al. ideového smeru • odchýlenie (sa)odklonodklonenie (sa): odchýlka, odchýlenie (sa) strely; odchýlka, odklon od pôvodnej myšlienkykniž. exkurz (odbočenie od hlavnej témy) • výchylkavychýlenie (sa): výchylka magnetkyúchylka (odchýlka od ideového smeru, od normálneho stavu): pravá, ľavá úchylka; trpieť na duševnú úchylkuodvratodvrátenie sa (úplné opustenie ideového smeru): odvrat od náboženstvakniž.: deviáciaaberácia (odchýlka od pravidelného tvaru, smeru, od normálneho stavu) • fyz. derivácia (odchýlka strely) • kniž. anomália (odchýlka od normálneho stavu): anomália v rastevýnimka (odchýlka od normy, od platného pravidla): výnimka v skloňovanívýkyvamplitúda (odchýlka od základnej polohy): veľké výkyvy na teplomeretech. tolerancia (najvyššia prípustná odchýlka) • odb. divergencia


    úchylka p. odchýlka, abnormalita


    kacír prívrženec al. hlásateľ názorov, ktoré sa odchyľujú od oficiálnej cirkevnej, umeleckej a inej doktríny, ideológie al. praxe • heretikbludár: stredovekí kacíri, heretici, bludáripejor. úchylkárodpadlík (kto sa zriekol príslušnosti k istej idei) • zablúdenecpoblúdenec


    odpadlík kto sa zriekol viery al. príslušnosti k istej idei, národu a pod.: odpadlík od vierykacírheretikbludárkniž. apostata (vyznávač učenia odchylného od oficiálnej cirkevnej náuky; zástanca názorov nesúhlasiacich s platnými doktrínami) • schizmatik (priaznivec rozkolu v cirkvi) • odrodilecpejor. renegátzastar. odrod (kto sa odrodil, obyč. národu) • disident (kto nesúhlasí s jestvujúcim politickým systémom) • expr. odštiepenecpejor. úchylkár (kto sa dopúšťa úchylky od politickej línie)

    p. aj zradca


    úchylkár p. kacír


    perverzita odchylnosť od normálneho, bežného v okruhu morálky • úchylnosťperverznosťzvrátenosť: sexuálna perverzita, zvrátenosťzvrhlosťneprirodzenosť


    úchylnosť p. abnormalita, perverzita


    abnormálny ktorý sa vymyká z normy; odlišný od normálneho, prirodzeného, zvyčajného stavu, tvaru a pod. (op. normálny) • nenormálnyneprirodzený (op. prirodzený): abnormálne, nenormálne správanie; abnormálny, neprirodzený rast, vývindeformovaný: človek abnormálneho, deformovaného vzrastunepravidelný (op. pravidelný): abnormálny, nepravidelný cyklusnezdravýchorýchorobnýúchylný (obyč. o telesnej schránke al. o duševných stavoch človeka): nezdravá, chorá žiarlivosť; chorobná tučnota; choré, chorobné správanie; chorobné, úchylné prejavynevšednýnezvyčajnýmimoriadny: nevšedné, nezvyčajné, mimoriadne sucho; mimoriadna situácianeprimeranýneuskutočniteľnýnerealizovateľný: neprimerané, neuskutočniteľné, nerealizovateľné nároky, požiadavkyzried. abnormný


    chorobný 1. súvisiaci s chorobou, vyplývajúci z ochorenia, z poruchy zdravia • nezdravý (op. zdravý): chorobná, nezdravá bledosťzávislýchronickýnotorický (o alkoholizme, alkoholikovi)

    2. svedčiaci o poruche psychiky, prežívania; vymykajúci sa z normy, normálnosti, prirodzenosti • nezdravýnenormálny (op. zdravý, normálny): chorobná, nezdravá závislosť od niekoho; chorobný, nenormálny rastabnormálnyneprirodzený (op. normálny, prirodzený): abnormálne, neprirodzené prejavyúchylný (predstavujúci úchylku): úchylná vášeňpatologickýmaniackymanickýkniž. maniakálny (svedčiaci o mánii, prehnanom vzrušení, zaujatí): maniacke, manické prejavykniž. morbídny: hovoriť otvorene o patologických, morbídnych javochzvrátenýzvrhlýhovor. chorý: zvrátený vzťah; zvrátené, zvrhlé, choré túžbyprepiatyprehnaný: prepiata, prehnaná ctižiadosť, žiarlivosť


    nenormálny 1. odlišný od normy, od pravidelného, zvyčajného stavu (op. normálny, bežný, zvyčajný) • abnormálnyanormálnydefektný: rastliny sa tu vyznačovali nenormálnym, abnormálnym rastom; anormálny stav, defektné správanieneprirodzenýanomálny: neprirodzený vývin, anomálny javmimoriadnynezvyčajnýnevšedný: tento rok nás trápi mimoriadne, nezvyčajné sucho; zažil nevšedné udalostichorobnýnezdravý (prekračujúci prípustnú normu, typickú pre zdravého jedinca): trápila ho chorobná, nezdravá žiarlivosť; poháňala ho nezdravá ctižiadostivosťúchylnýpsychopatický (s duševnou úchylkou) • hovor. chorý (op. zdravý): nemôžem súhlasiť s jeho nenormálnymi, chorými názormiexpr.: vykoľajenývyšinutýšiši

    p. aj nerozumný

    2. p. choromyseľný


    úchylný 1. p. chorobný 2, nenormálny 1 2. p. zvrátený 2


    zvrátený 1. odchylný od normálneho (v dôsledku chyby, omylu) • pochybenýpomýlený: zvrátené, pochybené, pomýlené názory, myšlienky, pojmyskreslenýpokrivenýpopletenýpomotanýpoprekrúcaný: skreslený, pomotaný pohľad na vecabnormálnykniž. scestný: abnormálne, scestné uvažovanie

    2. ktorý odporuje prirodzenosti obyč. v sexuálnej oblasti • neprirodzenýúchylný: zvrátený, úchylný človek; zvrátené, neprirodzené túžbyzhýralýzvrhlýperverzný (hlboko zvrátený): zvrhlý čin, perverzné sklonysadistický: sadistické správanienemravnýnemorálnyamorálny (odporujúci mravným pravidlám): nemravné, nemorálne konanieskazenýhovor. expr. zopsutý


    pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystaťprihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestunachystaťschystať: na svadbu je už všetko nachystanépristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenienahotoviťnahotovaťprihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriťhovor. zastaráv.: pririchtovaťnarichtovaťzastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský)zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu oslávusporiadaťuskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom dieleosnovaťzosnovaťzried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanienastrojiťnastražiťnastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úkladyinscenovaťnainscenovaťnaaranžovaťnaplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politikaexpr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískaťpopripravovaťpopriprávaťpochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal

    2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiťzapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľzaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie?spraviťurobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie

    3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postaveniapriniesťdoniesťpriviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniazeobraťolúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to poslednédostať: dostali nás o celý majetokhovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovkuhovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí


    ukradnúť neoprávnene si privlastniť cudzí majetok, cudziu vec • odcudziť: ukradnúť, odcudziť auto, obraz, cenné listinyexpr. potiahnuť (obyč. menšiu vec a príležitostne): nebadane potiahne susedovi perosubšt.: šlohnúť • grajfnúť • čajznúť • pajznúť • piznúť: šlohnúť, grajfnúť peňaženku, knihu; niekto mi čajzol, pajzol hodinkyhovor. expr. šibnúť: potajomky nám šibli korisťexpr.: uchmatnúťuchytiťpolapiťpochytiťexpr. zried. ukváriť (neoprávnene, tajne vziať; je oslabená okolnosť, že ide o krádež): uchmatne, uchytí, čo vidí; je to ukvárené ovocieexpr. popchnúť: sliedili, čo by sa dalo popchnúť (Ondrejov)ulúpiť (ukradnúť lúpežou, násilím): z bytu ulúpili peniaze a šperkyukoristiť (vziať ako korisť): pri svojich dobrodružných výbojoch vojaci ukoristili veľa cennostíhovor. expr. vyfúknuť (pripraviť niekoho o niečo): vyfúkol mu miestopokradnúťrozkradnúťporozkrádať (väčšie množstvo; postupne, po častiach): zariadenie chaty sa časom pokradlo, rozkradlo, porozkrádalozastar. pojať: z voza mu pojali plátno


    chytiť sa 1. rukami sa oprieť o niečo al. vziať do rúk niečo na získanie stability • chopiť salapiť saprichytiť sazachytiť sa: chytil sa, prichytil sa, zachytil sa lana, lapil sa zábradliaexpr.: chmatnúť sachvatnúť sa: dieťa sa chmatlo, chvatlo matkypridržať sa: jednou rukou sa pridrží sedla

    2. prudko sa rozšíriť (o citoch, stavoch, živloch a pod.): chytila sa jej radosť; oheň sa chytil všetkéhozmocniť sazachvátiťzasiahnuť: zmocnil sa ich, zachvátil ich strach; ovocie zachvátila, zasiahla pleseňposadnúť (o citoch): chytila sa ho, posadla ho vášeň

    3. zapustiť korene • ujať saprijať sauchytiť sa: stromčeky sa rýchlo chytili, ujali, prijali, uchytilizakoreniť savkoreniť sa: v suchej zemi sa priesady nezakoreniliprichytiť sa: na múre sa prichytila burina

    4. začať horieť • zapáliť sarozhorieť sa: plyn sa chytil, zapálil; drevo sa rozhorelovzbĺknuťzbĺknuťzblčaťkniž.: vzplanúťsplanúť (začať horieť plameňom): vatra vzbĺkla, vzplanulakniž.: vznietiť savzňať sa: uhoľný prach sa vznietil, vzňalrozplameniť sa (začať horieť vysokým plameňom)

    5. p. chopiť sa 1, 2, pustiť sa 1, pobrať sa 2 6. p. zareagovať


    realizovať sa uskutočniť svoje predstavy, potreby • uplatniť sa: kultúrne, športovo sa realizovať, uplatniťpresadiť sahovor. uchytiť sa: ako tlmočník sa nepresadil, neuchytilosvedčiť sa (ukázať sa ako vyhovujúci): v novej funkcii sa osvedčilexpr. preraziť (presadiť svoju vôľu napriek prekážkam): nevedel v podnikaní preraziťsubšt. vyžiť sa


    uchytiť sa 1. p. ujať sa2 1, zachytiť sa 1, 2 2. p. uplatniť sa


    ujať sa2 1. zapustiť, pustiť korene (o rastlinách) • prijať sazakoreniť savkoreniť sa: stromčeky sa po presadení ujali, prijali; priesady sa rýchlo zakorenili, vkoreniliuchytiť saprichytiť sa: na skalách sa neuchytilo ani semienko trávy; v puklinách sa uchytil plesnivec

    2. široko sa uplatniť, nájsť ohlas: dobrá myšlienka sa ujalavžiť saudomácniť sa: novoty sa u nás ťažko vžijú, udomácniazabehať sazaužívať sa (stať sa bežným, zaužívaným): nový spôsob sa rýchlo zabehal; názov sa ľahko zaužívalrozšíriť sa (stať sa rozšíreným): móda nosiť klobúky sa u dievčat rozšírilazakoreniť safraz.: zapustiť korenevojsť do života: nové zvyky u nás zapustili korene, zakorenili sa, vošli do životaexpr. zahniezdiť sa (nájsť podmienky na prijatie; obyč. o niečom nežiaducom): zlo sa rýchlo zakorenilo


    uplatniť sa stať sa platným, účinným: svojimi vedomosťami sa všade uplatnípresadiť sa (uplatniť sa napriek prekážkam): ako spisovateľ sa nepresadil; chce sa presadiť v úlohe brankárahovor. uchytiť sa (uplatniť sa s nie veľkými schopnosťami al. iba prechodne): načas sa uchytil v redakciiosvedčiť sa (ukázať sa ako vyhovujúci): v novej funkcii sa tajomník osvedčil; náš postup sa osvedčilrealizovať sa: realizuje sa so svojimi danosťami hudobníkapreraziť (presadiť svoju vôľu, dosiahnuť cieľ): nevedel v podnikaní preraziť


    zachytiť sa 1. uchopením opory al. na nejakej prekážke zamedziť ďalší pohyb • chytiť saprichytiť sazadržať sapridržať sa: (za)chytiť sa, prichytiť sa o konár; zadržať sa, pridržať sa dverí, oblokazastaviť sa: pri páde sa zastavil na stromeuchytiť sa: uchytiť sa pazúrmi na skalezavadiť (neúmyselne sa zachytiť): zavadiť o stoličkuexpr. zakvačiť sazakvačkať sa (pevne): zakvačil sa o plot, vlasy sa mi zakvačili do konárovexpr.: zaháčiť sazakosíliť sazried. zasídliť sa (Dobšinský)uviaznuť (ostať väzieť na jednom mieste): auto uviazlo na strome

    2. nájsť oporný bod • oprieť sauchytiť sa: nemá sa o čo v nešťastí zachytiť, uchytiť, oprieťutkvieťkniž. spočinúťzastaviť sa (o pohľade, zraku): oči mu utkveli, spočinuli na obraze dieťaťa; zrak sa mu zastavil na skupinke ľudí


    predchytiť získať ako vlastníctvo, ako niečo svoje skôr ako niekto iný: dieťa predchytilo kamarátovi hračkufraz.: vziať/zobrať spred nosauchytiť/uchmatnúť spred/spopod nosa: tovar mi vzali, uchytili spred nosahovor. expr. vyfúknuť: ktosi mi výhodnú kúpu domu vyfúkolodvábiťodlákaťodvnadiťodviesťprebrať (pri ľúbostných, manželských al. priateľských vzťahoch získať pre seba vábením a pod.): odvábiť, odviesť niekomu dievča; prebral mu kamarátazastaráv. odlúdiť: odlúdila ho od vlastnej ženy


    príchytka prostriedok na prichytávanie, zachytávanie: zapraviť príchytku do stenyzáchytka: perová záchytkaúchytka


    úchytka p. príchytka


    letmo 1. v rýchlosti, v náhlivosti, v krátkosti • letkomúchytkom: letmo, letkom pohladila syna; úchytkom si dohovoril schôdzkurýchlov letkubehom: rýchlo, v letku sa pozdravil; behom vysypal zo seba všetko, čo vedelnarýchlonachytronapochytronapochytre: narýchlo, na(po)chytro sa zmienil o problémochkrátko: letmo, krátko sa pozrela na otcazried. naúchytky (Alexy, F. Kráľ)zastar. letky (Kukučín)zbežnepovrchne (rýchlo a menej dôkladne): zbežne, povrchne prezrel vyložené veci

    2. pohybujúc sa vo vzduchu obyč. pomocou krídel, letiac • letkomv letku: vták letmo, v letku chytá muchy; dravec prefŕkol letkom ponad poľovníkov


    náhlivo ponáhľajúc sa, s náhlením • chytrorýchlo: náhlivo, chytro sa vrátila po kľúče; rýchlo sa obrátila dozaduv náhlostiv náhlivostiúchytkom: v náhlosti, v náhlivosti, úchytkom si zbalil vecichvatnechvátavochvatom: chvatne, chvátavo odpratala všetko zo stola; náhlivo, chvatom si potiahol z cigaretys chvatomv chvates veľkým chvatom: s chvatom, v chvate si natiahol topánky a odišielnarýchlonachytronapochytronapochytre: náhlivo, narýchlo sa rozlúčila s rodičmi; nachytro, napochytro vyrozprával, čo sa mu stalo

    porov. aj rýchlo


    narýchlo s malou spotrebou času, obyč. v časovej tiesni • nachytronapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: narýchlo, nachytro rozložil oheň v sporáku; napochytro, naponáhlo uvarila zapraženú polievkurýchlochytrobehomhovor. bežky: rýchlo, chytro si pobalili veci a odišliv rýchlostiv náhlosti: narýchlo, v rýchlosti, v náhlosti sa pozrel, či niečo nezabudolnáhlivoúchytkomletmoletkomzried. naúchytkyzastar. letky: náhlivo, úchytkom sa zmienil o svojich ťažkostiach; letmo, letkom si prečítal novinychvatnes chvatomzastaráv. nachvat: chvatne, s chvatom zobral, čo sa mu dostalo pod ruku; nachvat opustili úkrytsúrnenáhle (bez akéhokoľvek časového odkladu): súrne, náhle musel odísť


    úchytkom p. narýchlo, náhlivo, letmo 1


    nepravidelný 1. ktorý neprebieha podľa pravidiel, zákonitostí a pod. (op. pravidelný): slová s nepravidelným skloňovanímnesystémovýneregulárny: nesystémová, neregulárna hlásková zmena

    2. ktorý nemá rovnaké, vyvážené usporiadanie častí (op. pravidelný, súmerný) • nerovnakýnesúmerný: nepravidelný, nesúmerný geometrický obrazec; nerovnaké časti tvárenesúladnýnesymetrickýasymetrický (op. súladný, symetrický): nesúladná, nesymetrická tvár; nesymetrické, asymetrické zaťaženie koliesnerovnomernýneproporcionálny (nie rovnako veľký): nerovnomerné, neproporcionálne rozloženie síl

    3. ktorý nemá vyrovnaný priebeh; uskutočňujúci sa v rozličných časových intervaloch, v rozličnej intenzite a pod. (op. pravidelný) • nerovnomernýprerývanýtrhaný: nepravidelné, nerovnomerné, prerývané dýchanie; robiť nepravidelné, trhané pohybynecyklickýacyklickýneperiodickýaperiodický: acyklický výskyt, aperiodický priebeh funkciearytmický (s nepravidelným rytmom): arytmické pulzy srdcanerovnakýrozličnýrôznyrozmanitý: vyskytovať sa v nerovnakých, rozličných intervaloch; mať rôznu, rozmanitú výkonnosťľubovoľnýhocijaký: zvoliť si ľubovoľný, hocijaký časnesystematický (neuskutočňujúci sa v plánovaných rovnakých intervaloch): nesystematická príprava športovcaúchytkový (robený nepravidelne, rýchlo, úchytkom): úchytkové stravovaniekniž. rapsodický: rapsodická činnosť krúžku


    povrchný ktorý nejde do hĺbky; ktorý nemá zmysel pre dôslednosť, dokonalosť (o človeku); svedčiaci o tom • plytkýprízemnýbezobsažnýpren. prázdny (obyč. v zmysle duševnej, myšlienkovej hĺbky): povrchný, plytký, prízemný človek; povrchné, plytké vedomosti (op. hlboké); bezobsažné, prázdne myšlienkyneporiadny (nemajúci zmysel pre poriadok, usporiadanosť): neporiadna gazdinkanehlboký (o cite, vzťahu; op. hlboký) • neúplnýnedokonalýnedôslednýnedôkladnýnekonzekventný (vyznačujúci sa neúplnosťou, nedôslednosťou, nedôkladnosťou; op. úplný, dokonalý, dôsledný): neúplný pohľad na vec; neúplné údaje; nedokonalá, nedôsledná práca; byť v práci povrchný, nedôslednýneseriózny: neseriózny prístupneprepracovaný: neprepracovaná analýza, štúdianedbajskýnedbalýnedbanlivýhovor. ledabolý (ktorému nezáleží na tom, aby išiel do hĺbky, aby bol dôsledný): mať ku všetkému nedbajský, nedbalý, nedbanlivý, ledabolý prístup; nedbanlivé, ledabolé upratovaniepolovičatý (nedokončený, urobený len spolovice): odovzdával vždy polovičatú robotudiletantskýamatérskylajdáckyexpr. ľahtikársky (typický pre diletanta, lajdáka, ľahtikára): diletantská znalosť vecí, lajdácke učenie, ľahtikárske pristupovanie k povinnostiamhovor. expr. zbúchanýhovor. pejor.: fušerskýšlendriánsky (narýchlo, povrchne urobený; obyč. o práci) • zbežnýletmýúchytkový (robený, vykonaný krátko a povrchne, bez nároku na dôkladnosť): zbežná prehliadka; zbežný, letmý odhadpaušálny (povrchne zovšeobecňujúci): paušálna charakteristika, paušálne tvrdenie


    úchytkový p. nepravidelný 3, povrchný


    učičíkať p. utíšiť 1


    uspokojiť 1. vyhovieť požiadavkám a tým urobiť spokojným: žiak uspokojil učiteľa svojou odpoveďou; uspokojiť nároky niekohourobiť zadosťkniž. učiniť zadosťvyhovieť: urobiť, učiniť zadosť potrebám obyvateľstva; žiadateľom o byt treba vyhovieťkniž. zadosťučiniť: zadosťučinili svojej povinnostikniž. saturovať (úplne uspokojiť): saturovať trh výrobkaminasýtiť (potrebu): nasýtiť potreby zákazníkov

    2. stlmiť (záporné) citové reakcie (pozitívnym spôsobom), urobiť pokojným • upokojiťutíšiť: u(s)pokojiť pobúrené publikum; utíšiť plačúce dieťa, zlé svedomieuchlácholiť: usilovala sa uchlácholiť rozhnevaného mužaexpr.: učičíkaťučankaťuvravkaťexpr. zried.: umojkaťusepkať: učičíkali, učankali nás sľubmi; umojkali, usepkali otca, aby sa nehnevalukolísaťukolembať: svedomie si ukolísal, ukolembal tým, že zaplatilutešiť (poskytnúť útechu, obyč. v žiali): utešili nás slovami útechykniž. ukojiť

    3. naplniť potrebu, túžbu za niečím • kniž. ukojiť: uspokojiť svoju zvedavosť, ukojiť svoje chúťky po maškrtáchzastaráv. spokojiť: spokojiť hlad (Dobšinský)kniž. saturovať (plne uspokojiť): saturovať všetky potreby školynasýtiťpokryť: nasýtiť, pokryť trh tovarom


    utíšiť 1. urobiť tichým, pokojným; zmenšiť (záporné) citové reakcie obyč. pozitívnym spôsobom • upokojiťuspokojiť: ledva utíšil, u(s)pokojil rozvravených žiakovuchlácholiť: utíšiť, uchlácholiť si svedomie dobrým predsavzatím • ukolísaťukolembať: ukolísali, ukolembali nás sľubmiexpr.: učičíkaťučankaťuvravkaťexpr. zried.: umojkaťusepkať: učičíkali, učankali nás, aby sme vydržali a boli trpezlivízried. uláskať (láskaním upokojiť): deti tak matku uláskali, že im odpustilautešiť (v žiali poskytnúť útechu): nijako ma jeho slová neutešilipren. uspať: usiloval sa svedomie uspať

    2. odstrániť al. zmenšiť niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity al. iné prejavy • stíšiťstlmiť: utíšiť, stlmiť aspoň trochu hlad, smädzmierniťumierniť (urobiť miernejším, menej prudkým): zmierniť, umierniť hluk na pracoviskuschladiťskrotiť (hnev, zlosť, vášeň) • uhasiťzahasiť: iba tretím pohárom uhasí, zahasí smäd; expr. túžbu ničím neuhasízahlušiťprehlušiť (prekonať, potlačiť niečo niečím silnejším): zahlušiť výčitky pitímkniž. ukojiť (vyhovieť fyzickej al. psychickej potrebe): ukojiť túžbu po poznaní


    učierniť p. zašpiniť


    zašpiniť prikryť špinou, nečistotou • znečistiťušpiniťpošpiniť: zašpiniť, ušpiniť, znečistiť si ruky, pošpiniť si šatyzamazaťumazať: tvár máš zamazanú, umazanú od sadzízried. zanečistiťexpr.: zašpintaťpošpintaťhovor. expr.: zapískaťupískaťzavláčiťuvláčiťzašubraťušubraťzafúľaťufúľaťpofúľať (pri častom nosení, používaní) • zamastiťumastiťexpr.: zasmoliťusmoliť (zašpiniť mastnotou): zamastený klobúk, usmolené rukavicepremastiť (veľmi zašpiniť mastnotou): premastený golierobchytaťochytaťohmataťexpr.: obchytkaťochytkať (zašpiniť chytaním) • hovor. expr.: zababraťzapapraťzbabraťubabraťpobabraťzafafraťsfafraťzamachliťumachliťzamachrať (zašpiniť niečím polotekutým): dieťa sa celé zababralo, zamachlilo čokoládou, lekváromexpr.: zakvackaťzakväckaťzakvickaťzakyckaťzakeckaťukvackaťukvickaťpokvackaťpokyckaťokvackaťokyckaťpokvasiťzafliaskaťofliaskaťzafŕkaťzafľúskať (kvackaním zašpiniť, zašpliechať špinou): zakvackať, ukvackať si košeľu polievkou; auto zafliaskané, ofliaskané blatomexpr.: zacápaťscápaťzacapkaťzacápkaťzapáckaťzagebriťugebriťpogebriť (zašpiniť niečím tekutým): topánky si zacápal v tráve; fúzy ugebrené, zagebrené omáčkouexpr.: zabrýzgaťubrýzgaťzanešváriťznešváriťzagabaťugabaťhovor. expr.: zanekľúdiťzacundrať (veľmi zašpiniť): zabrýzganý obrus; celý sa pri robote zanešváril, zagabal, zanekľúdilexpr. al. hrub.: zakydaťpokydaťukydaťokydaťobkydaťzaprasiťzasviniťusviniť (veľmi zašpiniť) • expr. zried. zaškriatať (Jesenská)hovor. expr.: zaváľaťuváľať: kabát má vzadu celý zaváľaný, uváľanýexpr.: došpiniťdováľaťdoriadiťdomazaťdobabraťdomastiťdochytaťdomachliť (silno, celkom zašpiniť) • expr.: zahnusiťzabridiťzbridiť (zašpiniť niečím, čo vzbudzuje hnus): kút zahnusiť, zabridiť výkalmikniž.: zabrudiťzbrudiť (Hviezdoslav, Kukučín)zablatiť (zašpiniť blatom) • zasmetiť (zašpiniť smeťami) • zadymiťzačmudiťzačadiťzakadiť (zašpiniť dymom): zadymené, začmudené stenyzačierniťučierniť (zašpiniť sadzami, dymom a pod.) • poškvrniťzaškvrniťpomazaťhovor.: zafľakovaťpofľakovať (zašpiniť fľakmi, škvrnami): prestieradlo zafľakované, pofľakované krvou; dieťa si čokoládou pomazalo košieľku; nové šaty poškvrniť vínomzahnojiť (znečistiť hnojom): zahnojená chodbazaniesť (pokryť nežiaducou vrstvou): komín zanesený sadzaminiž. hovor.: obondiaťzaondiaťzatentovaťvulg.: obsraťosraťzasrať (zašpiniť výkalmi)


    efekt 1. to, čo vzchádza ako žiadané z istej činnosti: liečenie nemalo nijaký efektúčinokvýsledok: pobyt v kúpeľoch mal blahodarné účinky, výsledkyefektivitaefektívnosťúčinnosť: efektivita, efektívnosť, účinnosť preventívnych opatrení je malásubšt. dopad • zastar. účin (Karvaš)

    2. výsledok pôsobenia vonkajších popudov na zmysly, na myseľ: vypočítať niečo na efektdojem: robiť dobrý dojemzdanie: súdiť podľa zdaniakniž. impresia


    účin p. účinok, efekt 1


    účinok výsledok istého pôsobenia: účinok liekuefekt: liečebný efekt prípravkuúčinnosťefektivita: účinnosť, efektivita nových opatreníplatnosť: celé jeho úsilie nemalo nijakú platnosťpôsobnosť: pôsobnosť cvičenia na zdraviezastar. účin (Karvaš)subšt. dopad


    spôsobiť stať sa pôvodcom, príčinou niečoho, stať sa podnetom na niečo • urobiťspraviťzriedkavejšie zrobiť: deti nám spôsobili, urobili, spravili veľkú radosť; prišiel a hneď spôsobil, spravil, zrobil rozruch okolo sebakniž. učiniť: už niet toho, kto to učinilpripraviť: pripravil rodičom prekvapenie, sklamaniezapríčiniťzaviniť (spôsobiť niečo nepriaznivé, nepríjemné, zlé): zlé tesnenie zapríčinilo, zavinilo zatekanie do bytuprivolaťkniž. privodiť (byť príčinou niečoho negatívneho, zlého): privolal nešťastie; neopatrnosťou si privodil zraneniepriviesťdoviesťpriniesťdoniesť (byť pôvodcom istého stavu): priviesť, doviesť niekoho do ťažkostí; priniesli, doniesli nás do rozpakov; vaše výsledky nám priniesli, doniesli radosťvyvolaťpodnietiť (spôsobiť vznik niečoho): vyvolať, podnietiť nepokoje, škandálykniž. navodiť: hudba navodila potrebnú atmosféru


    učiniť p. urobiť 1, 3


    urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviťvykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus prácezriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načaskniž. učiniť: učiniť niekomu radosťzložiť (o nejakom úkone): zložiť sľubabsolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuťzmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dvahovor. expr.: vystrúhaťvystruhnúťstruhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasuexpr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dvahovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhnemeporobiťpovykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba

    2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviťzriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účesvyrobiťvyhotoviťzhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiekzostaviťzostrojiťskonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadlapripraviťprichystaťprihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľhovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolískuexpr.: skŕpaťznôtiťznevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obedobyč. pejor.: zmastiťspichnúťzlepiťpozliepaťstrepaťzlátaťzbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľusubšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliťzosmoliťvypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť veršhovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program?vytvoriťutvoriť: vytvoriť, utvoriť si názorvybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihriskozastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obedzastar. vystanoviť (Kukučín)

    3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviťzriedkavejšie zrobiťkniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom

    4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviťnaložiťzriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôlepodniknúť: nepodnikol v tej veci celkom ničpočať sipočať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať

    5. p. spôsobiť


    vykonať 1. naplniť skutkom niečo zamýšľané • urobiťspraviťuskutočniťrealizovať: vykonať, urobiť, uskutočniť rozsudok smrti; vykonať, spraviť zamýšľanú cestu; realizovať rozkazykniž. učiniť: učiní všetko, čo trebaodbaviťvybaviťzastar. odbyťhovor. expr. odkrútiť (vykonať istú povinnosť, úkon): odbaviť, vybaviť si pobožnosť; robotu si odbyl; pracovnú zmenu si už odkrútilabsolvovaťskončiť: kurz absolvoval, skončil už vlanizložiť (nejaký úkon): zložiť sľubzriedkavejšie zrobiť: lekár vykonal, zrobil u nás návštevupodniknúť: podniknúť útok na niekohozastať (mať schopnosť vykonať): svoju prácu zastanepovykonávaťporobiť (obyč. postupne): povykonáva, porobí, čo načim

    2. stať sa pôvodcom niečoho (obyč. zlého, nenáležitého, nezvyčajného) • vyviesťexpr. vyparatiť: Vidíte, čo nám syn vykonal, vyviedol, vyparatil!vystrojiť: je to hanba, čo ste tu vystrojilipovykonávaťpovystrájaťpovyčíňaťexpr.: povyvádzaťpostvárať (postupne, viac skutkov) • navykonávaťnavystrájaťnavyčíňaťexpr.: navyvádzaťnastvárať (vykonať vo veľkom množstve): Koľko pestiev sme za mlada navystrájali, nastvárali!expr.: napáchaťpopáchaťpošarapatiť

    3. p. vybaviť 1, 2


    zapríčiniť byť podmieňujúcim javom, pôvodcom vzniku niečoho (často niečoho nepriaznivého) • byť príčinou: zapríčiniť chaos v doprave, byť príčinou nešťastia, rýchleho rastuzaviniťkniž. zviniť (mať vinu na niečom): zaviniť smrť, starosti; napraví, čo zvinilexpr. navariť: sám si to navarilprivolaťkniž. privodiť (niečo nepriaznivé, nepríjemné): privolal si, privodil si chorobupodnietiťvyvolať (dať podnet na niečo): podnietiť, vyvolať vzburupričiniť sa (vynaložiť úsilie na niečo, najmä na niečo pozitívne): pričiniť sa o úspech, o výhru v súťažispôsobiťurobiťkniž. učiniť (týka sa pozitívnych i negatívnych dôsledkov): spôsobiť, urobiť radosť, škodu, zármutok niekomu; chorobu si sám spôsobil; Kto to učinil?

    p. aj spôsobiť


    zložiť 1. dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu a uložiť • kniž. sňať: zložiť, sňať klobúk z hlavy; zložiť náklad z vozakniž. zosňať: zosňať niekomu putázvesiť (niečo zavesené): zvesiť, zložiť obraz zo stenyzavesiť (telefón, slúchadlo) • poskladaťkniž. posnímať (postupne, viacero vecí al. z rozličných miest): poskladať knihy z policezosadiť: zosadil dieťa z hojdačky

    2. dať dokopy a tým utvoriť celok • poskladať: rozobraté hodinky už nevedel zložiť, poskladaťzostaviťzmontovať (z hotových častí): zostaviť stavebnicu, zmontovať chatuzrubiť (zložiť zo zrubov): domec zrubený z brvienskonštruovaťzostrojiťhovor. zmajstrovať (vymyslieť a zhotoviť do celku): sám si zložil, zostrojil prístrojhovor. znôtiťexpr. sklepať (narýchlo, nedôkladne): debnu znôtil, sklepal zo starých dosákzopäť (ruky) • zosumovaťzosumírovať: keď všetky fakty zosumírujem…zoštylizovaťsformulovať (štylizovaním zložiť, zostaviť): zoštylizovať text prednášky

    3. dať do záhybov, dať cez seba • poskladať: zložiť, poskladať papier, látkuprehnúťpreložiť: prehnúť, preložiť okraj listu

    4. expr. fyzicky (pren. i slovami) napadnúť a premôcť • zraziť: zložiť, zraziť súpera na zemexpr.: skoliťskosiť: skoliť, skosiť niekoho jedným úderomzvaliťpodťaťkniž. sklátiť: neos. zvalilo, podťalo, sklátilo ho na zemzastreliť: zložil, zastrelil jeleňa jediným výstrelom

    5. utvoriť umelecké dielo (obyč. hudobné al. slovesné) • skomponovať: operu zložil, skomponoval ako dvadsaťročnýnapísať: napísať román, kantátuexpr.: sklepaťzbúchaťzlepiťpozliepať (narýchlo a povrchne): sklepať, zbúchať poviedkuposkladať (viacero diel)

    6. uskutočniť nejaký duševne náročný al. významný úkon • urobiťspraviť: zložiť, urobiť doktorát, maturitu; spravil prijímacie skúškypodstúpiť: podstúpil zaťažkávaciu skúškuabsolvovať: úspešne absolvoval záverečný ceremoniálkniž. učiniť: učiniť sľub čistoty; učiniť, zložiť prísahuposkladať (postupne)

    7. p. vzdať sa 8. p. zaplatiť 1


Pozri výraz ÚČ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV