Synonymá slova "ôprasknúť" v Synonymickom slovníku slovenčiny

buchnúť 1. nárazom, pádom a pod. spôsobiť temný zvuk al. vydať taký zvuk • expr.: tresknúť • tresnúť • trepnúť: nahnevane buchnúť, tres(k)núť dvermi • prasknúť: čosi vonku prasklo • plesknúť • plesnúť • pľasknúť • pľasnúť (nárazom ohybných al. plochých predmetov): ples(k)núť bičom, dlaňami • expr.: capnúť • švacnúť • rachnúť • bachnúť: tanier capol, rachol, švacol, až sa tak ozývalo; v diaľke niečo rachlo • expr.: durknúť • zdurknúť: výstrel zdurkol • zarachotiť • zrachotiť • udrieť (buchnúť s rachotením): blízko z(a)rachotil, udrel hrom • expr. chlopnúť: dvere hlasno chlopli

2. p. udrieť 1 3. p. prepadnúť 5

hodiť prudkým pohybom spôsobiť let al. pád niečoho: hodiť loptu do obloka • vrhnúť (obyč. prudko): vrhnúť laso, guľu • expr.: šmariť • zašmariť • tresnúť • tresknúť • plesnúť • plesknúť • šľahnúť • trepnúť • capiť • capnúť • čapiť • čapnúť • švacnúť: šmaril, tresol tašku do kúta; v zlosti šľahla, capla, švacla kabát na gauč • expr.: pleštiť • pľaštiť (obyč. tak, že sa niečo rozpadne, rozpľasne): pleštil tanier o zem • nár. šmrliť (Šikula) • expr. sotiť (prudko posunúť): vrece sotil do auta • expr.: prasknúť • praštiť • mrštiť • buchnúť • džuchnúť • bacnúť (hodiť o niečo): praskol, buchol knihu o stôl • expr. kydnúť (vo väčšom množstve): kydnúť jedlo na tanier • expr. frknúť (malé množstvo): frknúť soli do hrnca s polievkou • hovor. expr.: šibnúť (prudko) • šmyknúť (tajne): šibla, šmykla mu stovku do tašky • hovor. expr. struhnúť: chytil fľašu a struhol ju do nás • hovor. pohodiť (hodiť obyč. menšie množstvo): pohodiť husiam zrno • nahodiť (obyč. na dopravný prostriedok): nahodili štrk na voz • pohádzať • expr. potrepať (postupne, viac predmetov)

popustiť 1. urobiť voľnejším niečo napäté, stiahnuté, tesné; trocha pustiť (op. pritiahnuť) • povoliť • uvoľniť: popustiť, povoliť lano, remeň, opasok; popustiť, uvoľniť nohavice, uzdu

2. stratiť súdržnosť, dostať trhlinu, puklinu • prasknúť • prasknúť sa: pneumatika popustila, praskla; nafúknutý balón popustil, praskol sa, pukol; vodovodná rúra pukla, praskla • povoliť • roztrhnúť sa • rozdrapiť sa (obyč. o látke): nohavice sa pri skoku roztrhli, rozdrapili; pančucha sa na kolene roztrhla

3. (o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) začať menej účinkovať, stratiť na sile • poľaviť • povoliť: bolesť trocha popustila, poľavila, povolila; jeho hnev ešte stále nepopustil, nepoľavil; zima v marci popustila, poľavila; horúčavy povolili • zmierniť sa • zmiernieť • oslabnúť • zoslabnúť • stlmiť sa: žiaľ sa zmiernil, zoslabol, stlmil • ustúpiť • ustať • utíchnuť • utíšiť sa: zima, bolesť ustúpila, utíšila sa • prestať (celkom sa pominúť, zaniknúť): dážď už ustúpil, ustal; horúčka nad ránom prestala, ustala • poddať sa: choroba sa časom poddá • ochabnúť: víchor naraz ochabol

4. p. ustúpiť 2, 3 5. p. prenechať

prasknúť, prasknúť sa 1. rozrušiť sa puklinami, stratiť súdržnosť • puknúť • puknúť sa: stena praskla, pukla; pneumatika (sa) praskla, pukla • rozprasknúť sa: pery sa mi rozpraskli, rozpukli; pohár sa v horúcej vode rozpukol • rozpučiť sa (tlakom sa prasknúť): zemiaky varené v šupke sa na povrchu rozpučili • roztrhnúť sa • rozštiepiť sa (poškodiť sa puklinou): sud sa roztrhol • popraskať (sa) • popráskať (sa) • popukať (sa) • dopraskať (sa) • dopukať (sa) • rozpukať sa (na viacerých miestach dostať trhliny): vodovodné rúry sa na silnom mraze popraskali, popukali; ľadovcová kryha sa pod náporom ľadoborca popráskala, popukala, dopukala • zried. spukať: zem spukala od horúčavy

2. iba prasknúť vydať al. spôsobiť krátky ostrý zvuk • puknúť: balón dieťaťu hlasno praskol, pukol; stolička zakaždým pukla • chrupnúť • rupnúť (vydať al. spôsobiť zvuk sprevádzajúci lámanie): neos. chruplo, ruplo mu v krížoch; spadnutá škridla chrupla • tresnúť • tresknúť • plesnúť • plesknúť • rachnúť (spôsobiť al. vydať silný, obyč. tupý zvuk): zátka pri otváraní tres(k)la, ples(k)la, rachla • expr. lupnúť: dal mu zaucho, len tak luplo • zapraskať • zapráskať • zaprašťať • zapukať • zaplieskať (vydať al. spôsobiť praskavý zvuk): raždie zapraskalo, zaprašťalo; zapukal prstami • expr. zapraskotať

3. p. spadnúť 1 4. p. hodiť 5. p. udrieť 1

spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamy • expr.: rachnúť • ruchnúť • rafnúť • druzgnúť • capiť • capnúť • trocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť sa • skydať sa • skotiť sa • strepať sa • skrochmeliť sa • zmechriť sa • sterigať sa • steperiť sa • zrepetiť sa • zmlieť sa • kniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopy • det. hapať: dávaj pozor, aby si nehapal • skotúľať sa • expr.: kycnúť • skopŕcať sa • kopŕcnuť • skopŕcnuť • skoprcnúť • koprcnúť sa • skopŕcnuť sa • vykoprcnúť sa • skrbáľať sa • skrbáliť sa • skobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľal • expr. zrebriť sa • zletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríka • expr.: džuchnúť • žuchnúť • šustnúť • zošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlo • nár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol! • expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieť • zhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúť • lupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavy • expr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šušky • expr.: plesnúť • plesknúť • pľasnúť • pľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blata • zrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilo • zvaliť sa • expr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypal • expr.: roztiahnuť sa • rozcapiť sa • rozčapiť sa • natiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhý • fraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť sa • prevrátiť sa • prevaliť sa • expr.: vyvrátiť sa • vykrbáliť sa • vykydnúť sa • vyvaliť sa • vykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalila • popadať • pospadávať • pospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosa • napadnúť • napadať • spŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístie • napršať (veľa) • popršať • spršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúť • zrútiť sa • zrúcať sa • vyrúcať sa • zboriť sa • zosypať sa • zvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

4. p. klesnúť 1

udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte) • buchnúť • búšiť • bachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta! • expr.: trepnúť • tresnúť • tresknúť • capnúť • capiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadku • klepnúť • klopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlave • expr.: čapnúť • čapiť • ťapnúť • bacnúť • pacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíka • expr.: rachnúť • rafnúť • švacnúť • chňapnúť • chlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlave • hovor. expr.: praštiť • chmeliť • pleštiť • treštiť • expr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústa • švihnúť • šľahnúť • šibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútom • česnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez oči • kniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčom • plesnúť • plesknúť • pľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líci • expr.: zaťať • seknúť • reznúť • rubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebrá • expr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po pleci • dať zaucho • expr.: facnúť • fľasnúť • fľasknúť • fľusnúť • fľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústach • expr.: streliť • struhnúť • vylepiť • hovor. expr.: zasoliť • vysoliť • prisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolím • expr. priložiť: jednu mu priložil • expr.: drgnúť • ďugnúť • durknúť • hrknúť • zried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbta • expr.: druzgnúť • luznúť • liznúť • lupnúť • lopnúť • hovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätá • hovor. expr.: fuknúť • šuchnúť • šupnúť • pifnúť • flingnúť • flinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, pifla • nár. klknúť (Chrobák) • hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je ticho • expr.: zavaliť • zaraziť (prudko): zavalil ho po papuli • expr.: ovaliť • orútiť • omráčiť • ochmeliť • obúšiť • olomáziť • ohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškom • expr.: ohlôniť • opáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekoho • expr.: pretiahnuť • obtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňom • fraz. uštedriť buchnát/zaucho

2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať