Synonymá slova "ôk" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 426 výsledkov (4 strán)

  • okabátiť p. oklamať 1, 3


    oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkýchexpr.: ošialiťobalamutiťobaláchaťhovor. expr. oblafnúťhovor.: okabátiťošudiťexpr. oblúzniťexpr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš!nár. expr.: ošibať (Rázus)ošmáliť (Hviezdoslav)hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal

    2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliťzaviesťpodviesťkniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvediezmiasť: zmiatol ma jeho úsmevexpr.: obalamutiťobaláchaťošialiťdostať: obalamutil prítomných peknými rečamihovor. prekabátiťexpr. previesťfraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súperahovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal

    3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesťdostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženuexpr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehliexpr. ošialiťhovor. expr.: ošmeknúťošudiťopáliťošudáriťogabaťobabraťobtiahnuťotiahnuťoholiťoplieťopenkaťopinkaťobriadiťošvindľovaťodšvindľovaťokabátiťprekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiťhovor. expr.: opláchnuťopláknuť: všetkých nás oplácholexpr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj)hovor.: vybabraťvypiecťvykývaťfraz. prejsť cez rozumfraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť


    okáň 1. expr. človek, dieťa s veľkými, výraznými očami • expr.: okáľokáč: malý okáň, okáľ, okáč

    2. p. oko 1


    zadymený zaplnený al. zašpinený dymom (obyč. od fajčenia) • zafajčený: zadymené, zafajčené izbyhovor. prefajčený (príliš zadymený): prefajčený vzduchexpr. zaúdenývyúdený: zaúdená, vyúdená krčmazačadenýočadenýzakadenýokadený: začadená povala; okadené stenyexpr.: začmudenýočmudený


    okadiť p. zadymiť


    zadymiť zaplniť al. znečistiť dymom • začadiťzakadiť: komín z teplárne zadymí, začadí, zakadí celú ulicuzačmudiťexpr. zasmudiť: fajkou začmudil izbuexpr.: zakudliťzakundoliť (množstvom dymu): dym zakudlil okolieočadiťobčadiťočmudiťokadiť (znečistiť dymom na povrchu): o(b)čadené, očmudené, okadené steny krčmyzasmradiť (naplniť smradom): komíny zasmradili okoliezafajčiťexpr. vyúdiť (zadymiť fajčením): zafajčená miestnosť; vyúdené, zafajčené záclonyzried. podymiť: úle treba podymiť


    okáľ 1. p. okáň 1 2. p. oko 1


    oko 1. (obyč. mn. č. oči) guľovitý orgán, ktorý umožňuje (človeku, živým tvorom) vidieť • zrak (jeden zo zmyslov; i kniž.): mať dobré oči, dobrý zrak; kniž. oči, zraky sa im stretlipohľad (pohyb očí, videnie): uprieť oči, pohľadexpr.: okáňokáľfľocháňpleskáňpleštiakbleskáň (obyč. mn. č.; o veľkých očiach): škuľavé okále, flocháne, pleštiakytrnky (iba mn. č.; o čiernych očiach) • hovor. kukadlá (iba mn. č.) • slang.: cibulebuľvy (iba mn. č.): vypleštiť cibule, buľvypren. expr. zrenica: modré oči, zrenice

    2. povraz, drôt a pod. uviazaný v tvare oka • slučka: stiahnuť oko, slučku

    3. p. pasca 1 4. p. jazero


    dolámať lámaním zničiť al. poškodiť • polámaťzlámaťrozlámať: dolámal, zlámal si kosti pri páde; rozlámať lavice v parkuexpr.: dodrúzgaťdochrámaťpochrámaťdorantať: dodrúzgali, dochrámali auto pri nehode; dorantalo mu rukydokaličiťzmrzačiťexpr.: skaličiťokaličiť (obyč. telo): dokaličili ho pri bitke; skaličili mu údyrozbiťexpr.: roztrieskaťdotrieskať (na drobné kusy): od zlosti roztrieskala, dotrieskala huslehovor.: pokrušiťdomrviť (dolámať mrvením na malé kúsky): piškóty som v taške pokrušila, domrvilaexpr. dokmásať (dolámať konáre a pod.): deti dokmásali celý krík


    okaličiť p. zmrzačiť 1


    zmrzačiť 1. telesne (pren. expr. i duševne) zdeformovať, urobiť telesným (pren. expr. i duševným) mrzákom • skaličiťdokaličiťexpr.: okaličiťpokaličiť: píla mu zmrzačila, skaličila ruku; pri havárii si dokaličiť, pokaličiť chrbticu; duševne zmrzačené detiznetvoriťzohyzdiť: oheň jej znetvoril, zohyzdil tvárexpr. ožobráčiťexpr. zried. olazáriť: vojna ožobráčila, olazárila mnohých mládencovokyptiť (zmrzačiť odrezaním časti): okyptené rukydobiť (bitím zmrzačiť) • dolámať: pri páde sa celý dobil, dolámalexpr.: dochrámaťdodrúzgaťdorantaťdokatovaťdomäsiariť (telesne veľmi poraniť): dochrámať, dodrúzgať si údy; dorantať si telo

    2. p. pokaziť 1


    pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sahľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otcahovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred sebaupierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieťpáčiťexpr. okáliťexpr. zried.: okáľovaťočiťfraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcichjastriťiskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolíblýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazeraťexpr.: gániťfľočiťfľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočilinazeraťexpr.: nazízaťnakúkaťškúliťpoškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykolvzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z oblokarozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolízízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviťbezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakámehovor.: vykúkaťvykukávaťvykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z oblokahovor. expr.: mumákovaťtrpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

    2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezeraťobzeraťobzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádžekniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciuhovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: okúka okoliefraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacichrozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

    3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovaťškúliťpokukávaťpokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom auteexpr.: bľuskaťfľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčencemrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedkuhádzať očami (po niekom, po niečom)

    4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sahľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhodyvšímať sivenovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnostistarať sadbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestráprizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hreprizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

    5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieťzračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očísálaťprejavovať saukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistotazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

    6. p. hodnotiť


    zízať expr. 1. ukradomky niekam pozerať • expr.: nazízaťnakúkaťnakukávaťnakukovať: zíza, nazíza, nakukuje mame do hrncovexpr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami) • hovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: o(b)kúkali nás spoza záclon

    2. nechápavo, uprene, tupo al. prekvapene niekam pozerať • expr.: vytriešťať očivypliešťať očivyvaľovať očivypuľovať oči: Čo zízaš, na mňa?; vytriešťa, vypliešťa, vyvaľuje oči, ako keby ešte nebol videl koňaexpr. okáliť: bezmyšlienkovite okáli na výkladexpr. civieť: civieť do prázdnanespráv. čumieť • fraz. expr. hľadieť ako teľa na nové vráta


    okáliť, okáľovať p. pozerať (sa) 1


    chvíľa kratší časový úsek • chvíľka: o chvíľu, o chvíľku to bude hotovéokamihmoment (veľmi krátky časový úsek): rozhodujúca chvíľa, rozhodujúci okamih, moment; prísť v poslednej chvíli, v poslednom okamihu, momentehovor.: sekundaminútaminútkaminútočka: o sekundu prídem


    okamih veľmi krátky časový úsek • chvíľachvíľkachvíľočka: napätý okamih, chvíľa; čakať iba okamih, chvíľku, chvíľočkumomentexpr. momentík: v tomto momentemih: v mihu prísťhovor.: minútasekundaexpr.: minútkaminútočkasekundička: za minútu, za sekundu za vrátimkniž. okamžikzastar.: okamihnutieokamženie (Timrava)


    okamihnutie p. okamih


    okamženie, okamžik p. okamih


    bleskovo za veľmi krátky čas, veľmi rýchlo, rýchlo ako blesk • bleskovev okamihuokamžitev momentebleskurýchlobleskurýchle: bleskovo, v okamihu, v momente sa rozhodol, že odíde; bleskove, bleskurýchlo sa vrátil domovbleskom: správa sa bleskom, bleskovo rozniesla po okolíexpr. ozlomkrkyexpr. zried. ozlomkrk (pri slovesách pohybu): bleskovo, ozlomkrky vybehol na ulicupoet. bleskmo: bleskmo beží (Hviezdoslav)poet. strelmo (rýchlo ako strela): škovránok sa spustí strelmo z výšky (Fabry)

    p. aj rýchlo


    hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneďokamžitezaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiťterazmomentálnezastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázaliuž aj: hneď, už, už aj sa vráťtezačerstvazahorúca, pís. i za čerstva, za horúcazried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitkybezodkladneneodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviťobratommihomnaskutkurazomexpr. v mihu-okamihuhovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do robotyhovor. štandopedeexpr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domovhovor. expr. nafľaku, pís. i na fľakunár.: porád (Dobšinský)pospolu (Kukučín)stojme (Dobšinský)fraz.: hneď a zarazobratom rukyna prvý pohľad

    2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneďskoročoskoročochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerírýchlo: mal to rýchlo hotovézakrátkozanedlhoonedlhozried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadkupriamhovor.: čosi-kdesičosi-kamsiuž-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tmaexpr.: zamálozamáličko (Plávka, Rázus)fraz. každú chvíľu

    3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneďbezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikaťtesnerovno: prišiel tesne, rovno po začiatkublízko: blízko pri ceste je odpočívadlookamžitevzápätíkniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

    4. p. rovno 9


    okamžite p. hneď 1, 3, teraz 1, vzápätí, začerstva, rýchlo


    rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchlechytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedolnarýchlonachytro: narýchlo, nachytro uvarila obednapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z taškyurýchlenezrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchaťchvatnechvatomzried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicubystrorezkosvižnesvižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvorexpr. šibko: šibko sa pustil do jedeniamihomšvihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odídenáhlivohorúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil vecináhlenáhlozried.: nanáhlenanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúťrapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížilahovor.: expresneexprespren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebnéobratomkniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky dokladyhneďihneďskoronaskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiťzarazrazomv okamihuokamžiteexpr.: raz-dvašupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zimabehomskokomzried. skokmo: behom, skokom sa pustili do robotyletkomletmov letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domovexpr.: hupkomhupkyzvrtkomzried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodminár.: friškošmihomgvaltom (Hviezdoslav, Botto)nár. stojme (Dobšinský)prirýchloprichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavilibleskovebleskovobleskompoet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalšíbleskurýchlebleskurýchlopoet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povieexpr.: ozlomkrkozlomkrkyostopäťostošesťfraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorkyexpr.: odušu, pís. i o dušufraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalejfraz.: s časom opretekys vetrom opreteky: cestu stavali s časom opretekyfraz.: akoby bičom plesolakoby dlaňou plieskalz minúty na minútulen tak fuk-fukmíľovými krokminár.: úvalomúbehomnespráv.: spechom • spešne • prekotne


    teraz 1. v tejto chvíli, v tomto čase, v súčasnosti; v tomto prípade (op. potom) • nateraz: teraz, nateraz si musíme pomôcť samimomentálnezastar. momentánne: momentálne sa mu daríhneďihneďokamžite: dohodu musia podpísať hneď, ihneď, okamžitedneshovor. dneska: dnes, dneska by sa už také niečo nemalo stávaťzatiaľ: teraz, zatiaľ som tu ešte ja pánomtentoraz: tentoraz sa pomýlilnár.: včuľ (F. Hečko)včulekyfraz. hneď a zaraz

    2. vyjadruje okamžité nastúpenie deja • : Keď zakričím, vybehneš! – Teraz! Už!

    3. p. práve 1


    vzápätí v nasledujúcej chvíli, v nasledujúcom okamihu • kniž. vzápäť: vzápätí, vzápäť za otcom prišla aj matkahneďihneďokamžite: hneď, ihneď po skúške išli domovbezprostrednetesne: stalo sa to bezprostredne, tesne po Vianociachhneď natohneď zatýmhneď potom: najprv súhlasil, no hneď nato, hneď potom si to rozmyslelzastaráv. zápäť (Zguriška)


    začerstva, pís. i za čerstva kým je niečo nové, čerstvé; v túto chvíľu, bez meškania, bez odkladania • sčerstvazahorúca, pís. i za horúcazried. zhorúca: začerstva, sčerstva sa pochválil so svojou novou známosťou; zahorúca im všetko vyrozprávalhneďihneď: hneď, ihneď ho začal prehováraťzarazokamžite: zaraz, okamžite chcel oznámiť radostnú novinurýchlochytro: ponáhľal sa domov, aby si rýchlo, chytro všetko poznačilbezodkladneneodkladne: bezodkladne, neodkladne si to chcel všetko objasniť


    bezpodmienečný ktorý platí bez podmienok, výhrad; ktorý nepripúšťa iné riešenie • odb. nepodmienečný: dostať bezpodmienečný, nepodmienečný trestúplný: úplná kapituláciakategorický (vylučujúci inú možnosť): kategorický príkaz, zákazbezvýhradnýabsolútny (ktorý nemá nijaké nároky, výhrady, obyč. v citovej oblasti): bezvýhradná, absolútna oddanosť, vernosťexpr. otrocký: vyžadovať otrockú poslušnosťnevyhnutnýokamžitý (ktorý neznesie odklad): žiadať bezpodmienečnú, nevyhnutnú nápravu; okamžité splnenie úlohy


    bleskový veľmi rýchly a obyč. krátko trvajúci; rýchly ako blesk: bleskový zásahzried.: bleskorýchlybleskurýchly: blesková, bleskorýchla, bleskurýchla reakcia, odpoveďokamžitý (nastávajúci hneď, v okamihu): okamžitý účinok, okamžité plnenie rozkazunáhly (veľmi rýchly a obyč. neočakávaný) • rýchly: náhly útok, rýchle rozhodnutie

    p. aj prudký


    náhly 1. ktorý sa uskutočňuje bez predchádzajúcej prípravy, bez očakávania a pritom veľmi rýchlo (op. pomalý) • prudký (op. pozvoľný): nastala náhla, prudká zmena počasianeočakávanýnečakanýnepredvídaný (op. očakávaný, čakaný, predvídaný): náhla, neočakávaná smrť; zaskočila ich nečakaná, nepredvídaná správarýchlynáhlivýchvatný (uskutočnený narýchlo, v zhone): rýchly, náhlivý, chvatný odchod hostíurýchlený (uskutočnený bezodkladne): náhla, urýchlená výmena vedenianepripravenýneplánovaný: náhly, nepripravený, neplánovaný príchod rodičovprekvapujúcikniž. prekvapivý (vyvolávajúci prekvapenie, úžas; op. bežný, zvyčajný): prekvapujúce, prekvapivé zhoršenie zdravotného stavu pacientarapídny (veľmi zreteľný a rýchly): rapídny pokles výrobyrevolučný (s náhlymi zvratmi; op. postupný, evolučný): vo vývine nastal revolučný zlombleskový (rýchly a neočakávaný ako blesk): náhly, bleskový útokmomentálnyokamžitý (uskutočnený v okamihu, naraz, bez dlhšej prípravy, uvažovania a pod.): konal na okamžitý, momentálny popud; v jeho správaní nastala náhla, okamžitá premenaunáhlený (dopredu nepremyslený): čoskoro oľutoval vtedajšie náhle, unáhlené rozhodnutie

    2. p. rýchly


    okamžitý ktorý nastáva hneď, v okamihu; ktorý trvá okamih • náhlyrýchly (op. pomalý): okamžitá, náhla zmena; okamžitý, rýchly zásah polície; nastala náhla, rýchla smrťmomentálnychvíľkový: momentálne, chvíľkové zlyhanie mozgubezprostrednýpohotovýkniž. promptný: okamžitá, bezprostredná fotografia; bezprostredná, pohotová reakcia; dať pohotovú, promptnú odpoveďbleskový: dostať okamžité, bleskové telefonické spojenie; poskytnúť pacientovi bleskovú pomoc (op. oneskorenú)


    rýchly vyznačujúci sa rýchlosťou; uskutočňovaný, prebiehajúci v krátkom čase (op. pomalý) • bystrýrezkýdynamickýčerstvýchytrý: rýchle, bystré, rezké, dynamické, čerstvé kroky; rýchle, rezké tempo; chytrá robotableskovýbleskurýchlybleskorýchly (rýchly ako blesk): bleskový, bleskurýchly návrat; blesková, bleskurýchla schôdzaexpresnýhovor. neskl. expres: expresný, expres vlak; expresné vybavenie žiadostipren. telegrafickýnáhlivýchvatný (svedčiaci o ponáhľaní): náhlivé pohybyokamžitý (ktorý nastáva hneď): okamžitá lekárska pomocnáhly (ktorý sa rýchlo stane): zaskočila ich náhla zmena počasiakniž. promptný: promptná obsluhanár.: friškýfrišný: frišké, frišné raňajkybystronohýľahkonohý (schopný rýchleho behu): bystronohé, ľahkonohé zvierapohyblivý (rýchlo sa pohybujúci): pohyblivý futbalistarapídny (rýchly a prudký): rapídny pokleshovor. uponáhľaný: žijeme uponáhľaný životexpr.: horúčkovitýzimničný: horúčkovitá činnosť, zimničné tempohud. i pren. allegrovýnespráv. spešný • prekotný

    p. aj prudký 1


    nechať 1. nezmeniť daný stav, nezasiahnuť do deja, situácie • nezabrániť: nechal všetko tak, ako bolo; nezabránil jej odísťponechať: ponechal dom v dobrom stavedať (často v zápore): nedal jej dopovedať; Daj sa už konečne presvedčiť!

    2. odísť od niekoho, niečoho • zanechaťponechaťzried. znechať: dom nechal, zanechal bez dozoru; deti ponechal domaopustiťodlúčiť sa (obyč. od rodiny): opustil ženu, odlúčil sa od detíexpr. zochabiť: manželka ho zochabilatrocha hrub.: okašľaťokašlať: okašlal všetkých a odišielslang. dať kopačky (nechať milú, milého)

    3. nevziať so sebou • uložiťodložiťuschovať: kabát nechal, uschoval v šatni; odložila deťom z koláča; uschovala peniaze na bezpečnom mieste

    4. prestať sa s niečím zaoberať • zanechať: nechal, zanechal pitieprerušiť (dočasne nechať): prerušil štúdiumvzdať sazriecť sazrieknuť saodriecť saodrieknuť sa (dobrovoľne nechať): vzdal sa všetkých funkcií; odriekol sa fajčeniaodoprieť si (niečo lákavé): odoprel si zábavukniž. opustiť: opustil svoj pôvodný názor

    5. nechtiac odložiť niekde • zabudnúť: nechal, zabudol tašku vo vlaku

    6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane • zanechať: nechal, zanechal po sebe sirotyporučiťodkázať (nechať ako dedičstvo): poručil majetok svojmu synovi

    7. p. prenechať


    opustiť 1. vzdialiť sa (obyč. natrvalo) z nejakého miesta al. od niekoho (a ponechať ho na seba, bez pomoci) • odísť (odniekiaľ, od niekoho): opustiť dom, školu, vlasť; odísť z ihriska; odišla od rodinynechaťzanechaťodlúčiť sa: nechal, zanechal ženu; odlúčil sa od detítrocha hrub.: okašlaťokašľať: okašlať rodinupoopúšťať (postupne, viacerí): starca všetci poopúšťali

    2. prestať byť prítomný (o ľudských danostiach) • stratiť saminúť: odvaha ho opustila, stratila sa; hnev ho tak skoro neopustí, neminieexpr. zmiznúť: istota v ňom zrazu zmizlazastar. ponechať: trpezlivosť ho ponechalapoopúšťať (postupne)

    3. p. vzdať sa


    zradiť 1. dopustiť sa zrady na niekom, na niečom: zradiť priateľa, zradiť vlasťkniž.: spreneveriť saopustiť (prestať byť verný niekomu, niečomu): spreneveriť sa rodine, svojim ideálom; opustila chorého manžela; opustiť svoje pôvodné názoryodpadnúť (zrieknuť sa nejakej veľkej hodnoty): odpadnúť od viery, od rodinyfraz. expr. vraziť nôž/dýku do chrbtaexpr.: podraziťpodraziť niekomu nohy (zákerne uškodiť niekomu): mrzí ma, že ma priateľ podrazil, že mi podrazil nohyoklamaťpodviesťtrocha hrub.: okašlaťokašľať (zradiť v citoch, v dôvere a pod.): snúbenec ju oklamal, podviedol, okašlalzapredaťpredať (zradiť za peniaze al. výhody): zapredať vlastný národ

    2. p. prezradiť


    okašlať, okašľať p. nechať 2, zradiť 1


    jasný 1. vyznačujúci sa jasom, jasnosťou, žiarivosťou • žiarivýjasavý: jasné, žiarivé slnko, farby; jasné, jasavé hviezdysvetlýbledý (o jasnej farbe): svetlý, bledý odtieň zelenejzlatojasný (Sládkovič)zried. lúčistý (Jesenská)bezoblačnýbezmračný (bez oblakov, nezamračený): jasná, bezoblačná, bezmračná oblohaslnečný: slnečný deňhviezdnatýmesačný (plný jasných hviezd; s viditeľným, jasným mesiacom): hviezdnatá, mesačná nocrozjasnenývyjasnený (ktorý sa stal jasným; op. zatiahnutý, nejasný, zahmlený; obyč. o oblohe) • viditeľný: viditeľné končiare; jasný, viditeľný horizontčistýnezakalený (op. mútny, zakalený, kalný; o očiach) • expr. prejasný

    2. ktorý možno hneď zbadať, rozoznať • zjavnýzrejmý: jasný, zjavný, zrejmý rozdielviditeľnýbadateľnýočividnýexpr. okatý: viditeľná, badateľná prevaha; očividný úmyselzreteľnýpriehľadnýpriezračnýexpr.: obyčajnýpraobyčajný: zreteľná, priehľadná, priezračná, obyčajná, praobyčajná ložpreukázateľnýpreukaznýevidentný: ide o preukázateľný, preukazný, evidentný podvodrukolapný: rukolapný dôkazhovor. vyslovený: vyslovená lož

    3. ktorý je (vopred) určený, vymedzený, stanovený (op. nejasný, matný, hmlistý) • presnýurčitý (op. nepresný, neurčitý): jasná, presná predstava; jasný, určitý cieľujasnený: problém je ujasnený

    4. ktorý možno ľahko chápať, ktorému možno dobre porozumieť (op. nejasný) • zrozumiteľnýpochopiteľný: jasný, zrozumiteľný, pochopiteľný výkladzreteľnýčistý: zreteľná, čistá výslovnosťjednoznačný (op. nejednoznačný, mnohoznačný): jednoznačná odpoveďnedvojzmyselný (bez narážky, skrytého významu): nedvojzmyselná reččitateľný: čitateľná politika, strana • školský: školský príklad

    5. p. rozumný, triezvy 1 6. p. vľúdny 1, veselý 1 7. p. zvučný 1


    nápadný 1. ktorý pre mimoriadne vonkajšie vlastnosti nemožno prehliadnuť, nevšimnúť si (op. nenápadný) • výrazný: v diaľke sme videli nápadnú, výraznú stavbuviditeľnýzreteľnýzjavnýočividný (op. nepatrný, nebadateľný): v jeho zdravotnom stave nastala viditeľná, zreteľná zmena; upozorňoval nás zjavnými, očividnými gestamiveľkýmarkantný (nápadný čo sa týka rozmerov): nápadný, veľký nos; markantný rozdiel v správaníevidentnýkniž. frapantnýexpr.: okatýfraz. do očí bijúci (op. zanedbateľný): evidentný nepomer síl; okaté, do očí bijúce nedostatky

    2. ktorý upútava pozornosť obyč. svojimi nie bežnými vlastnosťami (op. nenápadný, obyčajný, bežný) • zvláštnynezvyčajnýneobyčajnýnevšedný: každý sa obzrel za nápadným, zvláštnym dievčaťom; bola obdarená neobyčajnou, nevšednou krásoumimoriadnyvýnimočný (prevyšujúci priemerné, bežné hodnoty, vlastnosti): v porovnaní s vlaňajškom sme dosiahli mimoriadny, výnimočný pokrokvýstrednýextravagantnýprovokačnýprovokatívnydráždivýzastar. okázalý (majúci zámer vzbudiť pozornosť, dráždiť): výstredné, extravagantné, provokačné, dráždivé oblečenie; provokatívne, dráždivé správanie; okázalé frázykrikľavý (obyč. vo vzťahu k farbám; priťahujúci pozornosť svojou intenzitou, vzájomným zladením a pod.): nápadná, krikľavá farba klobúkavyzývavývytŕčavýdemonštratívnykniž. ostentatívny (nevhodne, nasilu upozorňujúci na seba): žiaľ zakrývala vyzývavou, vytŕčavou veselosťou; hladovka je demonštratívna, ostentatívna forma protestuexpr.: pochabýbláznivý (s prvkami neprimeranej, až komickej nápadnosti): pochabé, bláznivé oblečeniepodozrivý (svojou nepravdepodobnosťou, zriedkavosťou vzbudzujúci podozrenie): nápadná, podozrivá zhoda okolností


    okatý 1. majúci veľké oči • veľkooký: okaté, veľkooké dieťa, sŕňa

    2. p. nápadný 1, zjavný


    zjavný ktorý sa dá hneď vidieť (op. skrytý) • očividný: zjavná, očividná chybaviditeľnýbadateľnýzbadateľnýznateľnýsledovateľnýpozorovateľnýspozorovateľný: badateľné, pozorovateľné kontúry domovpriezračnýpriehľadný: jeho úmysly sú celkom priehľadnézreteľnýnápadnýexpr. okatývýraznýzrejmýjasný (veľmi dobre vnímateľný zmyslami): zreteľný, jasný rozdielrukolapnýmarkantnýhmatateľnýpresvedčivý (zjavný a konkrétny): rukolapný, markantný, presvedčivý dôkazneodtajiteľnýneodškriepiteľný: neodtajiteľné, neodškriepiteľné otcovstvoneskrývanýnetajenýotvorený: neskrývaný, netajený odpor, obdiv; otvorený bojevidentnýkniž.: eklatantnýfrapantnýflagrantnýfraz. do očí bijúci: bol to evidentný, flagrantný, do očí bijúci prípad porušenia zákonahovor. vyslovený (celkom zjavný): vyslovený nezmysel


    nádhera 1. neobyčajná krása • veľkoleposť: nádhera, veľkoleposť prírodylesk: lesk slávnostikniž.: pompapompéznosťhonosnosť (honosná nádhera): korunovačná pompa, pompéznosťsláva: mesto v plnej slávepoet. glória (Smrek)hovor. paráda: to bola parádakniž. prelesť: ženská prelesť (Škultéty)zastar. okázalosťkniž. zastar.: veličie (Kukučín)veličavie (Hviezdoslav)

    2. p. prepych 1


    bombastický ktorý chce ohúriť, obyč. iba vonkajškom • efektnýohurujúci: bombastický, efektný, ohurujúci začiatok; bombastické, ohurujúce prognózyfrázovitýfrázistický (pekný, zvučný, ale prázdny; o slovách, reči): frázovité reči o pravde a spravodlivostizveličenýpren. expr. nafúknutý: zveličené, nafúknuté správypejor. veľkohubý: veľkohubé rečiprehnaný (v miere): prehnaný plánveľkolepýgrandióznypompéznyzastar. okázalý (zakladajúci si na vonkajšej nádhere, hojnosti, pompéznosti a pod.): veľkolepá oslava, grandiózna stavba, okázalé prijatie

    p. aj veľkolepý


    manifestačný prejavovaný, prejavený na verejnosti, neskrývane (často aj nápadne) • verejný: manifestačný, verejný prejav radostizjavnýneskrývanýotvorený (op. skrytý, tajný): zjavný, neskrývaný, otvorený spôsob vyjadrenia nesúhlasunápadnývytŕčavývonkajškovýzastar. okázalý (op. skromný, nenápadný): manifestačná, vytŕčavá nadradenosť; nápadný príchod hostí; vonkajškové frázyproklamačnýproklamatívny (verejne vyhlásený, vyhlasovaný): manifestačné, proklamačné vyhlásenie; proklamačný, proklamatívny prejav politika


    nádherný 1. veľmi, nezvyčajne, obdivuhodne krásny (op. ohyzdný, ohavný, škaredý) • prekrásny: z vrcholu bol nádherný, prekrásny výhľad; mám nádherný, prekrásny pocitskvelý: skvelý hotelobdivuhodnýúžasnýkniž. úchvatný (nesmierne, strhujúco krásny): západ slnka bol obdivuhodný, úžasný; predvádzala úchvatný tanecrozkošnýroztomilýexpr. zastar. rozmilý (milo, príjemne krásny): daroval jej rozkošný, roztomilý prstienokočarujúcioslňujúcioslnivýpodmaňujúcipodmanivý (nesmierne, neodolateľne krásny): jej pohľad bol očarujúci, oslňujúci, oslnivý; oddávať sa podmaňujúcim, podmanivým tónom hudbyexpr.: čarovnýanjelskýkniž.: čarokrásnyprelestný (neskutočne krásny) • poet. lepý: písal čarovné, čarokrásne verše; anjelský, prelestný zjavexpr.: nebeskýrajskýelyzejský (povznášajúco, blažene krásny): z rádia znie nebeská, rajská melódiahovor. expr. božský: má božský hlasexpr.: rozprávkovýrozprávkovokrásny (krásny ako v rozprávke) • expr. bájnyhovor. expr. báječný: na pobreží má rozprávkovú, rozprávkovokrásnu vilu; nádherný, bájny zjav; rozprávkový, báječný životžiarivý (prenikavo krásny): žiarivý úsmevveľkolepýskvostný (nezvyčajne krásny; nesúci znaky bohatstva, moci): veľkolepá scenéria; veľkolepá, skvostná stavbaprepychovýluxusnýblýskavý (s prvkami bohatstva, prepychu): prepychová, luxusná večerná toaletaparádnypompéznykniž. pyšnýexpr. hrdýpoet. hrdokrásny: pyšné, hrdé bralákniž. honosnýzastar. okázalý (nie každodenne krásny, vyrátaný na efekt): parádny koč; pompézny, honosný, okázalý kráľovský sprievodexpr. prenádherný

    p. aj pekný 1, krásny 1

    2. p. výborný


    okázalý 1. p. veľkolepý 2. p. nápadný 2,


    veľkolepý uchvacujúci zmysly, ducha svojou nádherou, bohatosťou, veľkosťou a pod. • nádhernýkrásnyprekrásny: veľkolepá, nádherná, krásna, prekrásna prírodná scenériagrandióznymohutnýmonumentálny: veľkolepý, grandiózny plán; mohutná, monumentálna stavba storočiaohromujúcikolosálnyimpozantný: ohromujúce, kolosálne dielo; impozantný palácskvelýbombastický: skvelé, bombastické divadloreprezentačnýreprezentatívny (hodný reprezentácie): reprezentačná oslavaparádnypompéznyhonosnýzastar. okázalýexpr. hrdýkniž. pyšný: okázalá, hrdá hostina

    p. aj nádherný 1, výborný


    okcident p. západ 1


    západ 1. svetová strana v smere zapadajúceho slnka (op. východ): na západ od mestakniž. okcident

    2. otočenie kľúča v zámke • zápačspust: zamknúť dvere na dva západy, spusty


    okeckať p. zakvackať


    zakvackať expr. pokryť (obyč. znečistiť) kvapkami polotuhej al. riedkej látky • zakvapkaťexpr.: zakväckaťzakvickaťpokvackaťpokväckaťpokvickaťokvackaťokväckaťokvickať: zakvackať, zakvapkať, zakväckať obrus polievkouexpr.: zakyckaťpokyckaťokyckaťzakeckaťpokeckaťokeckaťzagebriťpogebriťugebriť: pokrovec celý zakyckaný od atramentu, zagebrený od zvyškov jedlaexpr. al. hrub.: zakydaťokydaťpokydaťzagabaťugabaťexpr.: zacápaťzacapkaťzacápkaťzapáckať (kúskami blata, špiny) • expr.: zamachliťzamachuliťzafliaskaťzafľuskaťzafľakovať (zašpiniť niečím riedkym): zamachliť si ruky od oleja; kabát zafľakovaný od masti

    p. aj zašpiniť, zafŕkať


    obločnica 1. ochranné krídlo na vonkajšej al. vnútornej strane obloka • okenica: zatvoriť okenice, obločnicešpaleta: obloky s hnedými špaletami

    2. vodorovná doska pod oblokom • okenicapodobločnicapodokenica: kvety pestované na (pod)obločnici, (pod)okenici


    okenica p. obločnica 1, 2


    obločný týkajúci sa obloka • okennýoblokový: obločný, okenný rám; obločná, obloková tabuľa


    okenný p. obločný


    lichotník zaliečavý, lichotivý človek • zaliečavec: za dievčaťom chodili celé zástupy lichotníkov, zaliečavcovexpr. líškavechovor. expr.: šmajchlovníkšmajchliaršmajchlošpejor.: podlízavecpodlizačpodlizovačpochlebníkpochlebovačpätolizačpoklonkárpotrimiskár (najmä o tom, kto si zaliečaním chce získať priazeň nadriadeného, vyššie postaveného): dvere riaditeľa boli pre lichotníkov, zaliečavcov, líškavcov zatvorenéexpr. okiadzačpejor.: služobníkvrtichvostkniž. pejor. pritakávač


    okiadzač p. lichotník


    chváliť 1. prejavovať, vyslovovať uznanie, kladné ocenenie • vychvaľovať (veľmi chváliť): chváliť pracovníka za dobrú robotu; vychvaľuje jeho zásluhyvynášaťvyvyšovať (veľmi, často nekriticky al. neprávom chváliť): vynáša syna do neba; vyvyšuje, vynáša ho nad všetkýchkvitovať (s uznaním hodnotiť): kvituje výkon športovcaprichvaľovať sipochvaľovať si (vyjadrovať pochvalu): prichvaľuje si, pochvaľuje si dovolenkuexpr. ospevovaťhovor. expr.: spievaťbásniť: ospevuje dovolenku pri mori; spievať, básniť o rodnej krajinekniž.: velebiťzvelebovaťglorifikovať: velebiť, glorifikovať svojich predkovokiadzať (zištne chváliť): okiadza pred všetkými svojho predstavenéhostavať na obdiv svetu (veľmi chváliť niečo svoje) • hovor. strúhať poklonu: strúha poklonu dobrému výkonukniž. žehnať: žehnať náhode

    2. náb. vzdávať chválu, slávu, najvyššiu úctu • oslavovať: chváliť, oslavovať Bohakniž.: velebiťblahoslaviťblahorečiťdobrorečiť: velebiť, blahoslaviť Najvyššieho; blahorečíme, dobrorečíme Ti, Kristekniž. zastar. chválorečiť


    líškať sa usilovať sa získať niečiu priazeň vychvaľovaním al. inými prejavmi • zaliečať sa: líškajú sa, zaliečajú sa vedúcemulichotiťrobiť poklonyhovor. robiť komplimenty: nelichoť mi toľko; robí ženám komplimentyhovor. cigániť sa (niekomu): dieťa sa cigáni, aby dostalo darčekpredchádzať sinadbiehať (líškať sa s cieľom mať z toho úžitok): predchádzať si vedúceho; nadbiehať vedúcemupodlizovať sa (pokrytecky): podlizuje sa riaditeľovihovor. kurizovaťexpr.: okiadzaťobkiadzať (niekoho) • pritierať sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sanár. podkiadzať: okiadza majstra s úmyslom získať výhody; pritiera sa, šmajchluje sa majstrovipejor.: pochlebovaťpodkladať sapoklonkovať (sa)službičkovaťprisluhovaťfraz. natierať/mazať niekomu med okolo ústfraz. lízať päty (niekomu; servilne sa líškať): podkladá sa, poklonkuje šéfovi; líže päty všetkým nadriadenýmzried. lízať: hoc ma lížeš, predsa ty nebudeš vicišpánom (Kalinčiak)nár. expr.: fatinkovať safatinovať sa: fatinkoval sa dievčaťupejor. krútichvostikovať (Hviezdoslav)


    okiadzať p. líškať sa


    okienko p. rubrika 2


    rubrika 1. časť nejakého tlačiva, formulára, často vymedzená čiarami a opatrená nadpisom označujúcim, čoho sa zápis týka: rubrika na dátum a miesto narodeniakolónka: vyplniť v žiadosti všetky kolónkystĺpec: stĺpec príjmov

    2. v novinách a časopisoch časť stránky s ustáleným záhlavím na články a správy z istého odboru: kultúrna rubrikastĺpec: športový stĺpeckútik: jazykový kútikokienko (pravidelný publicistický útvar v časopise, v rozhlase a pod.): ženské okienko


    okiepiť 1. p. opatriť 1 2. p. okradnúť


    okradnúť kradnutím pripraviť o majetok, neoprávnene niekomu niečo vziať • obkradnúť: okradli ho o dedičstvo; nezbadal, ako ho v dave obkradliolúpiť (násilím): prepadli ho a olúpiliozbíjaťhovor. expr.: orabovaťzrabovať (násilím): v horách utečencov ozbíjali, orabovali, zrabovalihovor. expr. ogabaťhovor.: okmíniťobraťoholiť: obrali ma o posledné peniaze, pren. o pokoj, o česťnár. expr. okiepiť: úrady ma okiepili o všetkopripraviťhovor. dostať (spôsobiť stratu niečoho): pripravili, dostali ho o celý majetokhovor. expr.: odraťobdraťošklbaťoplieťexpr.: obtiahnuťotiahnuť (nečestným spôsobom, bezohľadne): pri kúpe ho celkom odrali, opleliošmeknúťošudiť (pomocou klamstva): ani sme nezbadali, ako nás ošmekli, ošudilipookrádaťpooberať (postupne, viacerých)


    opatriť 1. všestranne venovať niekomu, niečomu pozornosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku • zaopatriťdať na poriadokpostarať sahovor.: obriadiťoriadiťvyriadiť: (za)opatrila, o(b)riadila deti, dom; postarať sa o rodinu; dala na poriadok hydinuošetriť: ošetriť stromy, ošetriť si vlasyhovor. expr. ogabať: ogabať domácnosťnár.: obšatriťokiepiťohriešiťokľúdiť: ráno sa rýchlo okiepi, ohrieši; okľúdiť dieťanachovaťnakŕmiť (podať potravu): nachovala, nakŕmila deti, statokdozrieťdať pozorzavarovať (postarať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): dozrieť, dať pozor na dieťa, zavarovať dieťaposprávať (Dobšinský)

    2. p. zaobstarať 3. p. vystrojiť 1


    lož úmyselne nepravdivý, zavádzajúci výrok (op. pravda) • klamstvo: šíriť lži, klamstvácigánstvonepravdanepravdivosťvýmyselexpr.: luhaninacigánčinahovor. blufkniž.: šaľbamystifikáciakniž. zried. oklam


    oklam p. lož


    klamný založený na klame, vyvolávajúci nesprávnu predstavu al. mienku (op. neklamný) • klamlivýzried.: klamavýoklamný: klamné, klamlivé zdanie; klamné, klamlivé, klamavé zvukyzdanlivýneskutočný (ktorý sa len zdá, ktorý v skutočnosti nie je): zdanlivé, neskutočné vidinyiluzívnyiluzórnyskreslený (založený na ilúzii): mať o živote iluzívne, iluzórne, skreslené predstavypren. krivý: krivé zrkadlomámivýfatamorganickýzried. šalebnýpoet. mamný (ktorý mámi, zavádza): mámivá, šalebná hra na láskupreludný: preludná radosť (Šoltésová)expr. zastaráv.: šaľbiarsky (Plávka)šialivý (Jesenská)kniž. lichý: liché nádejenepravdivýnepravýpejor. takzvaný: uveril nepravdivej, nepravej úprimnosti; dočkali sa takzvanej slobodypodvodnýkniž. lživý (založený na úmyselnom klamstve) • demagogický (opierajúci sa o falošné argumenty, prázdne sľuby; obyč. v politike) • zavádzajúci: podvodné, lživé dôkazy; lživá, demagogická propaganda; demagogická, zavádzajúca politikafalošnýnesprávnybludný: falošné, nesprávne, bludné teórie o rovnostimylnýmystifikujúci: mylné, mystifikujúce informáciemenej časté mýlivý (ktorý mýli) • nestálypremenlivýhovor. aprílový (o počasí) • expr. zried. vyluhaný: vyluhaná láska (Figuli)


    ohodnotiť určiť, zistiť hodnotu (cenu, význam) niečoho, niekoho • zhodnotiť: obraz ohodnotili na vysokú sumu; výkon ohodnotili, zhodnotili kladneoceniť: dom ocenili na milión korúnobodovať (ohodnotiť bodovaním): súťažiaceho obodovali prinízkozaceniť (pri predávaní): tovar zacenil vysokoodhadnúťhovor.: odšacovaťošacovať (približne): očami odhadli, ošacovali kupcaoklasifikovaťoznámkovať (určiť hodnotu známkou; obyč. školský prospech, výkon a pod.): oklasifikovať, oznámkovať úlohu, športovú jazduuznať (vyjadriť sa kladne o hodnote niečoho): uznal, ohodnotil jej krásu


    oklasifikovať p. oznámkovať 1, ohodnotiť


    oznámkovať 1. ohodnotiť známkou (školský prospech, výkon a pod.) • oklasifikovať: oznámkovať, oklasifikovať študenta, športovca

    2. nalepiť známku • ofrankovať: oznámkovať, ofrankovať list


    posúdiť urobiť si al. prejaviť úsudok o niečom, dospieť k istému názoru o niečom; urobiť odborný posudok • zhodnotiťohodnotiť: posúdiť, zhodnotiť situáciu ako dobrú; chlapcov výkon posúdili, ohodnotili vysokooceniť (kladne posúdiť): ocenil našu spoluprácu ako vzornúkvalifikovať (obyč. odborne posúdiť spôsobilosť, hodnotu a pod.): kvalifikovať prácu stavbárovrecenzovať (posúdiť umelecké, vedecké al. iné dielo) • klasifikovaťoklasifikovať (obyč. známkou vyjadriť posúdenie výkonu, najmä v škole): diplomovú prácu (o)klasifikovali veľmi dobreodhadnúť (približne posúdiť hodnotu, veľkosť a pod. niečoho): odhadnúť hĺbku jazera; zle odhadnúť situáciuzvážiťuvážiť (porovnávaním posúdiť): zvážiť, uvážiť všetky možnosti, okolnostipozrieť (sa)podívať sa: treba sa pozrieť, podívať na vec aj z inej stranyusúdiť (urobiť si úsudok): z danej situácie usúdil, že nemá zmysel ďalej čakať


    klas vrchná, semenná časť stebla obilnín al. tráv: jačmenný klasšúľok (klas, ktorého hlavná os je zhrubnutá): kukuričný šúľok, klasoklasok (olúpaný kukuričný klas) • klások (klas obilia): zbierať klásky


    oklasok p. klas


    ochrnúť 1. stať sa neschopným pohybu • ochromieť: nohy mu ochrnuli, ochromelizmeravieťznehybnieť (na istý čas): údy mu zmeraveli, znehybnelistuhnúťstŕpnuťkniž. strnúť (stať sa na istý čas stŕpnutým, nepohyblivým): šija mu stuhla, stŕplaokľavieťskľavieť (stať sa na istý čas kľavým, meravým): prsty mu okľaveli

    2. p. ochromiť 1


    okľavieť p. ochrnúť 1


    zmeravieť stať sa nehybným, meravým (z fyziologických al. duševných príčin) • znehybnieťstŕpnuť: nohy zmeraveli, stŕpli od zimy; jazyk mi zmeravel, znehybnel, stŕpol od hrôzystuhnúťzdrevenieť: prsty stuhli, zdreveneli od zimy; stuhnúť od strachuokľavieťskľavieť (od zimy, chladu): prsty mi okľaveli, skľaveliochrnúťochromieť (stať sa neschopným pohybu): nohy akoby ochrnuli, ochromeliustrnúťzdúpnieťzried. zdrepenieť (Jesenský; z duševných pohnútok): ustrnúť nad toľkou krásou; zdúpnieť, zdrepenieť od údivuexpr. zamrieť (náhle prestať znieť, prestať tĺcť): hlas zamrel na perách; srdce zamrelo od úžasuexpr. skremenieť: údy mu skremenelizmŕtvieť: nohy mu zmŕtvelifraz.: ostať ako obarený/ako zarezanýostať ako soľný stĺp (z duševných pohnútok) • pren. primrznúť: asi mu jazyk primrzol

    p. aj naľakať sa


    oklebetiť rozšíriť nepravdu, klebety o niekom, niečom • ohovoriťovravieťosočiťexpr.: očierniťomaľovať: oklebetila, ohovorila, očiernila priateľku pred spolupracovníkmihovor. expr.: rozniesťrozvliecťprepraťpretriasť: rozniesli nás po celom meste; na večierku preprali rodinné záležitostinár. preprášiťhrub. okydaťpoohováraťpoočierňovaťporoznášaťporozvláčaťpoprepieraťpopretriasať (na rozličných miestach, pred viacerými ľuďmi) • fraz. poroznášať na jazyku


    otrepať 1. trepaním z povrchu odstrániť; trepaním zbaviť nepotrebných častí • striasťotriasť (trasením): otrepať sneh z kabáta; striasť, otriasť popol z cigarety; otrepať, otriasť si topánky od blataoklepať: oklepať prach z klobúkapootrepávaťpootriasaťpostriasať (postupne): pootrepávať, pootriasať čižmy; postriasať sneh z klobúkaorafať (zbaviť ľan al. konope hlávok a pazderia, uvoľniť vlákna z ľanu al. konopí)

    2. prudkými pohybmi viac ráz naraziť niečím o niečo • otĺcťomlátiťobúchaťexpr. otrieskať: otrepal kastról o stôl, omlátil hrable o plot, otrieskal zošit o lavicupootrepávaťpootĺkať (postupne, viac vecí al. na viacerých miestach): pootrepávať, pootĺkať knihu o hlavu


    otriasť 1. chvíľu mocne triasť niečím • zatriasť: výbuch otriasol, zatriasol oblokmizalomcovaťzlomcovať (intenzívnejšie, s väčšími výkyvmi): prievan z(a)lomcoval dvermi

    2. trasením z povrchu odstrániť; trasením zbaviť niečoho • striasťotrepať: otriasť, striasť, otrepať z dáždnika vodu; otriasť, otrepať dáždnikoklepaťodklepaťodklepnúťsklepaťsklepnúťexpr. oklepkať: o(d)klepal, odklepol popol z cigarety; sklepal, sklepol prach z topánokzried. obtriasť (dookola): obtriasol jabloňpostriasaťpootriasaťpoobtriasať (postupne): postriasať slivky zo stromu

    3. mocne zapôsobiť (obyč. negatívne) • zdrviťrozrušiť: správa otriasla celou rodinou; prípad zdrvil, rozrušil mestorozochvieťvzrušiť (nepríjemne) • vyviesť z rovnováhy: udalosti ho rozochveli, vzrušili, vyviedli z rovnováhyzalomcovaťzlomcovať: jej srdcom z(a)lomcoval bôľpren. primraziť: primrazila nás zvesť o nešťastí

    4. narušiť daný stav, ubrať na istote niečoho • podkopaťpodlomiťpodryťnalomiť: otriasli, podkopali našu dôveru; udalosť mu podlomila, podryla zdravieoslabiť: oslabiť politický systém


    oklepať, oklepkať p. otriasť 2


    obťať ťatím, rúbaním, sekaním dookola odstrániť niečo z niečoho al. niečo zbaviť niečoho • obrúbaťorúbaťobsekaťosekať: obťať, obrúbať konáre, haluze; obťali, orúbali strom; o(b)sekať sadru z nohyobkliesniťokliesniťles. odvetviť (stromy) • nár. ohrčkovať: ohrčkovať kmeňpoobtínaťpoobsekávaťpoosekávať (postupne, na viacerých miestach)


    okliesniť p. osekať, obťať


    osekať sekaním (obyč. dookola) oddeliť al. odstrániť; sekaním zbaviť niečoho • obsekaťzosekať: osekať sadru z nohyobťaťobrúbaťorúbať (ťatím, rúbaním): obťal, obrúbal kmeň stromuokliesniťobkliesniťles. odvetviť (stromy) • poosekávaťpoobtínať (postupne, na viacerých miestach): murivo poobsekával, konáre poobtínal

    p. aj orezať


    neúplný ktorému niečo chýba, ktorý nie je úplný; uskutočnený iba sčasti (op. úplný) • neucelenýnekompletný: neúplné, nekompletné umelecké zbierky; neucelený, nekompletný súbor čísel časopisučiastočný (sčasti skončený): nastalo čiastočné zlepšenie (zdravotného stavu)nedokončenýkniž. torzovitý (op. dokončený): nedokončené, torzovité literárne dielokusýzlomkovitýúryvkovitýútržkovitýkniž. fragmentárny (pozostávajúci z neúplného množstva častí istého celku): kusé, fragmentárne, útržkovité poznámky; zlomkovitá, úryvkovitá správamedzerovitý (s medzerami): medzerovité vedomostieliptický (s vypustením nejakej časti, jednotlivosti): eliptické vetynecelý (op. celý, celkový): zozbierať necelé množstvo exemplárovpolovičatýpolovičný (spolovice uskutočnený): to je iba polovičná pravda; dostal som polovičatú odpoveďnáznakový: náznaková kresbanedokonalýnedôkladnýnedôsledný (nie dokonale, do konca uskutočnený; op. dokonalý): nedokonalé spaľovanie plynu; nedôkladný, nedôsledný výskumobmedzenýoslabenýkniž. oklieštenýpren. okyptený (ktorého počet, šírka a pod. je pre isté obmedzenia menšia ako celkovo možná): mať iba obmedzené, oklieštené práva; družstvo nastúpilo v oklieštenom, okyptenom množstve; hokejové mužstvo hralo neúplné, oslabené

    p. aj náznakový


    ohraničený ktorého priestorové rozloženie, rozsah, intenzita al. trvanie sú určené istými hranicami (op. bezhraničný, bezmedzný) • vymedzenývyhranenývyhradený: pohybovať sa v ohraničenom, vymedzenom, vyhranenom priestore; mať vymedzenú, vyhradenú právomocobmedzený (op. neobmedzený): pohybovať sa ohraničenou, obmedzenou rýchlosťou; pomáhať v rámci svojich obmedzených možnostíkniž. limitovaný (ktorý nemožno prekročiť): limitovaný rozsah diela; limitované cenykonečný (nachádzajúci sa na hranici, obyč. z časového hľadiska; op. nekonečný): každý život je ohraničený, konečnýuzavretý (o priestore): ohraničené, uzavreté územiemalý (op. veľký, široký): mať ohraničený, malý vplyvtesnýstiesnený (hranicami brániaci vo voľnom pohybe; op. voľný): tesný, stiesnený výbehúzkyšpeciálny (obyč. čo sa týka rozsahu; op. široký): úzky, špeciálny pojem; ohraničená, úzka oblasť záujmu; zišla sa tu užšia spoločnosťkniž. oklieštenýpren. okyptený (ktorý má určené príliš malé hranice): oklieštená, okyptená výroba; oklieštená moc


    oklieštený p. ohraničený


    obmedziť 1. určiť rozsah platnosti, pôsobnosti niekoho, niečoho • ohraničiť: vláda obmedzila, ohraničila právomoc úradovvymedziťkniž. limitovať: vymedzenie, limitovanie času na výskumkniž. rámcovať (nedok.): autor rámcuje dej historickými udalosťamilokalizovať (obmedziť pôsobenie niečoho na isté miesto): lokalizovať požiar

    2. určiť menší rozsah, intenzitu, platnosť a pod. • zmenšiťznížiť: obmedziť, zmenšiť, znížiť prídel pohonných hmôtzúžiť: zúžiť okruh pôsobnostíkniž. oklieštiť: oklieštiť práva, požiadavky menšínredukovaťzredukovať: (z)redukovanie stavu armádyreštringovaťzreštringovať: (z)reštringovanie počtu zamestnancov, financiíparalyzovať (urobiť menej účinným): paralyzovať škodlivú činnosť spolkuminimalizovať (obmedziť na minimum) • pren. expr.: obkresaťobstrihaťokyptiť: obkresať, obstrihať platnosť zákona; okyptiť domáci rozpočet


    ochudobniť 1. urobiť chudobnejším, chudobným: vojna ich načisto ochudobnilazbedačiťožobráčiť (po krajnú hranicu): neúroda zbedačila, ožobráčila ľudexpr. ošklbaťpolit.: pauperizovaťproletarizovať

    2. vziať niečomu hodnotné, cenné zložky • obraťkniž. oklieštiťoslabiť: ochudobniť predstavenie o známeho speváka; oklieštiť, obrať reč o šťavnaté výrazy; oslabiť dojem


    oklieštiť 1. p. obmedziť 2 2. p. ochudobniť 2


    okloptavieť p. ovisnúť


    ovisnúť dostať sa do visiacej al. nižšej polohy (obyč. od ťarchy, bezvládnosti) • klesnúťsklesnúťkniž. zvisnúť: konáre obťažkané snehom ovisli, (s)klesli, zvisli nadolexpr.: okväcnúťokvacnúťokvicnúťodkväcnúťodkvacnúťodkvicnúť (o častiach tela): hlava, ruky mu okväcli, odkvicliochabnúťhovor. opadnúť (o pleciach, lícach) • nár. expr. okloptavieť: čepiec jej okloptavelprevisnúť (ostať visieť na niečom al. cez niečo): hlava previsla cez operadlo stoličky


    okľúdiť p. opatriť 1


    lesť predstierané, vedome neúprimné konanie s cieľom získať nejakú výhodu • úskoktrikhovor. finta: využiť starú zlodejskú lesť, fintu, starý zlodejský úskok, trikpodvodklam (úmyselné oklamanie): získať niečo klamom, podvodomokľuka (nepriamy spôsob konania): s takou ľsťou, okľukou išiel na vec


    obchádzka 1. vyhnutie sa nejakému miestu • okľukazachádzka: museli sme robiť obchádzku, okľuku, zachádzku, aby sme sprievod nestretli

    2. p. obchôdzka


    okľuka 1. p. obchádzka 1 2. p. lesť


    okľukou p. okolo 3


    okolo 1. zo všetkých strán, do všetkých strán, na všetky strany, v okolí, po okolí • naokolodookola: okolo, naokolo bola samá voda; nechápavo hľadel dookolavôkolnavôkolzôkol-vôkol: vôkol, navôkol ležali porozhadzované šaty; poobzeral sa zôkol-vôkolhovor.: dokolakoldokola: dokola, koldokola rástli borovicepoet. kol (Smrek)zastar.: dovôkoladovôkol

    2. v (tesnej) blízkosti • povedľapomimo: prešiel okolo, povedľa bez pozdravu; lopta preletela okolo, pomimo

    3. dlhšou cestou obchádzajúc niečo • dookolanaokolo: musí ísť okolo, dookola, lebo tadiaľto neprejde; choď naokolo, aby si nespadolhovor.: dokolakoldokola: prejdi dokola, koldokola, lebo tu je blatookľukou: dostanú sa ta okľukou

    4. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie na všetky strany od niekoho, niečoho al. polohu na všetkých stranách od niečoho, niekoho • vôkol: okolo, vôkol nás stáli neznámi ľudiahovor. i poet. kolo: kolo krku mala okrútený šálpoet. kol

    5. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie al. polohu v blízkosti niekoho, niečoho • vedľapovedľapozdĺž (koho, čoho): chodník vedie okolo, vedľa studničky; išli sme povedľa, pozdĺž potokapopri (kom, čom): okolo cesty, popri ceste rastú topolehovor. i poet. kolopoet. kol (koho, čoho): prešli kolo zbúraného domuzried.: mimopomimo (koho, čoho): prebehli mimo, pomimo nás

    6. p. pri 3 7. p. asi 1, približne 2


    okmásať p. otrhať


    olámať lámaním odstrániť; takto zbaviť niečoho • oblámať (dookola olámať): olámať kukuricu; oblámať si pri robote nechtypoolamovaťpooblamovaťpoodlamovať (postupne, na viacerých miestach): poolamovať vetvičky, konáreexpr.: okmásaťobkmásaťošklbaťočesaťobčesať (bezohľadne, násilne a pod.): okmásať, ošklbať kvety; očesané konáreotrhaťobtrhať: otrhať, obtrhať výhonky


    otrhať trhaním oddeliť, pooddeľovať; trhaním zbaviť niečoho • obrať: otrhať, obrať fazuľu, hrachexpr.: okmásaťskmásaťošklbaťodriapať (obyč. bezohľadne, násilne a pod.): chlapci okmásali, skmásali, ošklbali všetky čerešne; vlk odriapal mäso z koristiošarpaťpošarpaťexpr. orafaťnár. orašmať (spôsobiť pritom škodu, spúšť): víchrom (p)ošarpané stromy v sade; vietor orafal, orašmal kvetyzrafať: zrafať, orafať čučoriedkyobtrhaťpoobtŕhaťpoobtrhávaťexpr.: obkmásaťobšklbaťobdriapať (z viacerých strán, dookola)


    okmíniť p. okradnúť


    oknár p. sklenár


    sklenár odborník zasklievajúci obloky • zastaráv.: oknárobločiar


    medzera 1. voľný priestor medzi dvoma predmetmi • škáraštrbina: medzera, škára, štrbina medzi tehlamitech. vôľa

    2. hovor. myslené prázdne miesto v duchovnej oblasti • hovor.: oknodiera: medzera, okno, diera v pamäti; mať medzery, diery vo vedomostiach

    3. p. odstup 1


    oblok zasklený otvor v stene určený na osvetľovanie a vetranie miestnosti • okno: zavrieť, otvoriť oblok, oknozastar. výhľad: pôjd s výhľadom (Kukučín)výzorník (oblok na streche al. vo výklenku)


    okno 1. p. oblok 2. p. medzera 2


    pasca 1. zariadenie na chytanie zvierat, obyč. škodlivých • klepec: nastaviť pascu, klepecosídlo: vtáča sa chytilo do osídlaslučkaoko: pripraviť slučkuželezo (železná pasca): líška sa chytila do železaškripec (zariadenie na chytanie myší) • lapáksklopeczried. sklopka

    2. p. úklady


    kraj1 1. miesto najviac vzdialené od stredu • okrajpokraj: zastaviť sa na kraji, na okraji, na pokraji lesakoniec: na kraji, na konci mestazačiatok: preberieme to pekne od kraja, od začiatkukrajnica (pás tvoriaci okraj cesty): spevnené krajnice vozovky

    2. ohraničená časť zemského povrchu: lesnatý krajkrajina: úrodná krajinapríroda (voľný kraj mimo ľudských obydlí): ísť na prechádzku do prírodyúzemie: chránené územieoblasť: vinárska oblasťokolienár. okolica: v celom kraji, okolí, v celej okolici nenájdeš lepšiu nevestupôda: rodná pôdakončina: neobývané končinykút: odľahlý kútkniž. regiónvidiek (kraj mimo mesta, obyč. hlavného): bývať na vidieku

    3. p. vlasť


Pozri výraz ÔK v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV