Synonymá slova "ó slovo" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 11 výsledkov (1 strana)

  • áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej.rádvďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne.dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre.hovor. expr. no: Zaspal si? – No.ahmhmmhmhmuhm: Chceš jesť? – Uhm.pravdažeprirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene!samozrejmepochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne!isteistežezaiste: Vyhráme? – Iste(že)!veru hejveru ánohejveruale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru!ako by niebodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie.prečo nieprečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie.hovor. expr.: akožeakože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem.hovor.: taktaáktáák: tak, veru tak, prikývol starechovor. expr.: toto-toto-to-totototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-tohovor. jasnéfraz. čestné slovozastaráv. samosebounár.: ajačidaačidaličidačidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola)čidaže (Jaroš)fraz. to sa rozumiesubšt. jasnačka • nespráv. ovšem


    doslova 1. bez vynechania slova • doslovne: úlohu doslova, doslovne odpísal od spolužiakapresneverneexpr. otrocky: presne, verne zopakoval každý prednesený návrhslovo po slove: slovo po slove zopakoval, čo mu vraveliod slova do slova: znova od slova do slova porozprával, čo sa mu stalofraz.: do bodkydo (posledného) písmenado (posledného) písmenkado (poslednej) litery

    2. zdôrazňuje platnosť výrazu, v pravom zmysle slova • doslovne: chlapec ho doslova, doslovne zrazil na zempriam: doslova, priam sa roztriasol od strachunaozajskutočne: auto kúpil naozaj, skutočne za babkuvôbecvonkoncomabsolútne: doslova, vôbec na nič sa nezmohol; vonkoncom, absolútne nič nepovedalfaktickyhovor. faktkniž. de facto: fakticky, de facto ani okom nemiholvýslovne: výslovne ho ťahal, len aby prišli včas


    málovravný 1. ktorý málo al. nerád hovorí (op. výrečný, zhovorčivý) • nevravnýnezhovorčivýzried. málorečný: chlapec je málovravný, nezhovorčivý, nevravný, nedostaneš z neho slovamlčanlivýzamĺknutýzried. zamĺkly (ktorý zriedka prehovorí, rozpráva): po rokoch sa zmenil na mlčanlivého, zamĺknutého, zamĺkleho starcatichý (ktorý málo hovorí, čím sa prejavuje jeho mierna, nevýbojná povaha): matka bola tichá, utiahnutá ženamĺkvy (ktorého málovravnosť ukazuje na sklon k depresii al. na uzavretú, neprístupnú povahu): po smrti manžela sa stala mĺkvou, zlou spoločníčkoufraz. skúpy na slovo

    2. ktorý obsahuje málo údajov; ktorý obsahuje údaje s nízkou informačnou hodnotou (op. mnohovravný, veľavravný) • neinformatívnyprázdny: rečník predniesol málovravný, neinformatívny, prázdny prejav; jeho reč obsahovala málovravné, neinformatívne údajeexpr. jalový: málovravné, jalové gestá


    porozprávať sa istý čas sa s niekým rozprávať, stráviť istý čas rozprávaním s niekým • porozprávať (si): porozprávali sa, porozprávali (si) o tom, čo prežilipozhovárať sahovor. povyprávať sapohovoriť (si): úprimne sa o celej veci pozhovárajú, povyprávajú; treba, aby sme sa o budúcnosti porozprávali, aby sme (si) o budúcnosti pohovorilipovravieťpovravieť si: rád by som ešte s vami o čomsi povravelprehovoriťprevravieť (s kým; zaviesť rozhovor s istým cieľom): musíš (si) so synom vážne prehovoriťpokonverzovať (si)pobesedovať (si)podiskutovať (si)hovor.: podebatovať sipodiškurovať (si) (porozprávať sa nezáväzne, s chuťou a pod.): trochu sme s priateľkou pri káve pokonverzovali, pobesedovali; príď si so mnou večer podiškurovaťfraz. prehodiť slovo (krátko sa porozprávať): iba som s ňou prehodila slovo a šla som domovnár. podohadovať sa (Plávka): bolo by treba podohadovať sa, či je to takto dobreexpr.: poklebetiť siporapotať sipotrkotať sipodrkotať sipotárať sipotrepať sinár. potrizniť si (Jesenská)nár. pohútoriť (Ondrejov)subšt. pokecať si

    porov. aj hovoriť


    prejav 1. verejnosti určené vyslovenie názorov, postojov a pod. • reč: slávnostný, smútočný prejav, slávnostná, smútočná reč; predniesť prejav, rečhovor. al. iron. kázeň (prejav s cieľom poúčať al. pokarhať) • zastar. al. iron. orácia: spustil dlhú kázeň, oráciuprívetpríhovorpredslov (krátky úradný prejav): povedať sviatočný prívet, príhovor, predslovlingv. prehovor (jazykový prejav v istej situácii) • príspevok (kratší prejav, ktorým hovoriaci prispieva k riešeniu nejakého problému): diskusný príspevokpozdrav (prejav pri istej príležitosti): predseda vystúpil s pozdravomzdravicaprípitok (pozdravný prejav) • expozé (prejav člena vlády v parlamente) • vystúpenie: vo svojom vystúpení sa rečník dotkol mnohých citlivých otázokprednáška (súvislý výklad náučného rázu): vedecká prednáškareferát (prednáška o spoločenských, vedeckých a pod. otázkach) • slovo: slovo na úvodvyjadrenie (krátky slovný prejav): použiť neobratné vyjadrenietiráda (dlhý, málo obsažný a obyč. pochvalný prejav): počúvať rečnícke tirády

    2. p. výraz 1, znak 2, doklad 2, príznak


    slovo 1. p. prejav 1 2. p. sľub


    sľub prejav vôle, ktorým sa niekto zaväzuje na isté konanie: slávnostný sľub; splniť sľub čistotyprísľub (zaviazanie sa na niečo): prísľub odmenyslovo (uistenie o niečom): dodržať, zrušiť slovozastar. zasľúbenie (Roy)


    prihovoriť sa 1. začať rozhovor s niekým • privravieť sa: hnevám sa na teba a viac sa ti neprihovorím, neprivravímdať sa do rečinadviazať rozhovornadpriasť rozhovor: dať sa do reči, nadviazať rozhovor s neznámym človekomnár. prizvať sa (Gabaj): vždy sa mu milo prizvalanár. pritrizniť sa (Kukučín)osloviť (s cieľom dozvedieť sa niečo): oslovil ma priateľ, či voľačo o tej veci neviemohlásiť (obyč. hlasno sa prihovoriť): ohlásil ma z druhej strany uliceprehovoriť (s kým, ku komu): nemá s kým prehovoriť celý deň; ku komu mám prehovoriť, keď mi nik nerozumiekniž. privetiť sa (J. Horák)priznať sa (prihovoriť sa s cieľom prejaviť vzťah k niekomu): kamarát sa mu nepriznal

    2. nájsť adresáta, vyvolať záujem, stretnúť sa s ohlasom, nadviazať kontakt • privravieť saosloviť: divadelné predstavenie sa prihovorilo, privravelo širokému publiku, oslovilo široké publikumzaujať: dielo zaujalo najmä mladýchzapôsobiťzasiahnuť: kniha zapôsobila na mnohých čitateľov; obraz zasiahol jeho predstavivosť

    3. požiadať o podporu v prospech niekoho • poprosiť (za niekoho): prihovoriť sa za niekoho pri vybavovaní žiadosti; poprosím za teba v tej vecifraz. stratiť slovo/slovko za niekoho: pri konkurze rád stratím slovo za vášho synaurobiť protekciunedok. protežovať (podporovať niekoho pri udeľovaní výhod na úkor iných): urobiť deťom protekciu u profesora


    rozhodovať 1. vynášať úsudky o niečom a tým odstraňovať pochybnosti: správne, zle rozhodovaťodb. decidovať: decidovať o predložených žiadostiachsúdiť (v súdnom procese): súdiť, či je obžalovaný vinnýmať posledné slovo: u nás má posledné slovo otecpejor. poručníkovať (rozhodovať za niekoho, ovládať niečie konanie): nie som dieťa, aby mi niekto poručníkovalrozkazovať (určovať, čo a ako má byť): v rodine rozkazovala mamarozsudzovať (rozhodovať ako sudca): hádky v dedine obyčajne rozsudzoval richtár

    2. viesť športové stretnutie • hovor. sudcovať: rozhodoval, sudcoval všetky dôležité zápasy


    ticho1 1. nevydávajúc al. nespôsobujúc nijaký zvuk; vydávajúc al. spôsobujúc veľmi slabý zvuk (op. hlasno) • potichu: ticho, potichu sa zakrádal po chodbe; ticho, potichu sa rozprávali až do polnocinečujnenehlučnebezhlučnebezhrmotne: nečujne, nehlučne sa priblížil ku skupinke; motor beží bezhlučne, bezhrmotnebezhlasnebezzvučnenehlasnenezvučne: auto išlo dolu kopcom bezhlasne, bezzvučne s vypnutým motorom; nehlasne, nezvučne pohybovala peraminepočuteľne: lietadlo nepočuteľne preletelo v obrovskej výškešeptomšepkompošepkyhovor. pošušky (o rozprávaní): šeptom, pošepky jej čosi vraveltlmenepridusene: tlmene, pridusene na nás zavolalhud. pianoexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinkopotichučkypotichunkypotíškunár. potíšky: tíško, tichučko zavrel dvere; tichunko, potichučky vyjsť z miestnostizastar.: neslyšneneslyšateľnenespráv. sticha

    2. nič nehovoriac, nepovediac ani slovo • potichubez slova: ticho, potichu, bez slova sedeli až do ránamlčkymlčanlivozried. pomlčky: chvíľu mlčky, mlčanlivo stáli nad hrobomnemomĺkvozamĺknutozmĺknuto: nemo, mĺkvo, zamĺknuto hľadel za odchádzajúcimiexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinkopotichučkypotichunkyexpr. zried. čuškynár. expr. čučky

    3. bez prudkého pohybu • pokojne: ležal ticho, pokojne, ani sa nepoholnerozbúrene: rieka nerozbúrene, ticho tiekla dolinouexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinko

    4. výzva na pokoj, utíšenie niekoho al. niečoho • pokojpokojne: ticho, pokoj, pokojne, nič sa nedeječitčtpst: Ticho, čit, nechcem počuť ani slovo!expr. ani mukani škrkani slovo: Ani muk, nech už nič nepočujemhovor.: kuškušte (výzva psovi; trocha hrub. výzva ľuďom) • nespráv. kľud


    zaručiť sa dať záväzný sľub, že sa niečo uskutoční • dať zárukudať slovo: zaručiť sa za dodržanie termínu; dal mi slovo, preto mu verímsľúbiťprisľúbiťzasľúbiť (záväzne) • kniž. al. hovor.: garantovaťdať garanciu: garantoval som im, dal som im garanciu, že podnik bude prosperovaťzaviazať sa (prevziať zodpovednosť za niečo): zaviazali sa, že výdavky zaplatia


Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV