Synonymá slova "ín" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 568 výsledkov (5 strán)

  • aktívny 1. prejavujúci aktivitu, založený na aktivite (op. pasívny) • činný (vyvíjajúci činnosť): byť aktívny, činný v nejakej oblasti; byť verejne aktívny, činný; činná vojenská službainiciatívnykniž. činorodý: mať iniciatívny, činorodý prístup k prácipríčinlivý (aktívny, obyč. v práci): príčinlivý pracovníkagilnýhorlivý (prejavujúci zvýšenú aktivitu): agilný, horlivý organizátorpodnikavýnelenivý (ktorý musí stále niečo robiť, ktorý nemôže byť nečinný): od mladosti si ju pamätal ako aktívnu, podnikavú, nelenivú osobuvýkonný (o pracovnej al. športovej oblasti): výkonný športovec; výkonný zamestnanec (op. penzionovaný)

    2. ktorý vykazuje zisk v ekonomike (op. pasívny): aktívna bilanciaziskový: aktívny, ziskový podnik (op. stratový)


    alegória symbolické vyjadrenie abstraktnej predstavy konkrétnym obrazom • kniž. inotaj: vyjadrovať niečo v alegóriách, inotajochpodobenstvo


    anonymita neuvedenie mena, pôvodu diela a pod. • anonymnosť: redakčná anonymita, anonymnosťbezmennosť: bezmennosť hrdinov bojainkognito (vystupovanie pod cudzím menom): odhaliť svoje inkognito


    apatia nechuť reagovať na dojmy z prostredia • apatickosť: zmocnila sa ho hlboká apatia, apatickosťľahostajnosť: všeobecná ľahostajnosť k spoločenskému dianiunevšímavosťnezáujem: prejavovať nezáujemotupenosťletargia (úplné duševné ochabnutie): upadnúť do letargieútlm (prechodne oslabená sústredenosť): byť v útlmepasivitapasívnosť (trpná poddajnosť): prekonať pasivitu, pasívnosťnečinnosťtrpnosťkniž.: inaktivitainaktívnosťmŕtvota


    automatický 1. vykonávajúci nejakú činnosť al. úkony vlastnou silou, vlastným mechanizmom, bez účasti, zásahu človeka; založený na tomto princípe • plnoautomatickýplnoautomatizovaný: automatická, plnoautomatická, plnoautomatizovaná výrobná linkasamočinnýsamochodnýsamohybný: automatická, samočinná kontrola výrobkov; samočinné vypínanie magnetofónu; samochodný, samohybný strojautomatizovaný (vykonávaný automaticky): automatizované zariadenie, automatizované ovládanie prevádzky

    2. konaný automaticky, u človeka bez účasti vôle, vedomia (o prejavoch človeka al. iného živého tvora) • mimovoľnýsamovoľný: automatický, mimovoľný, samovoľný pohyb, reflexneuvedomenýnevedomý (bez účasti ľudského vedomia; op. uvedomený, vedomý): neuvedomená, nevedomá reakciapodvedomýpudovýinštinktívny: podvedomá, pudová, inštinktívna obranareflexnýreflexívny: reflexné, reflexívne prejavy organizmuzmechanizovanýmechanickýzautomatizovaný (robený bez rozmýšľania, automaticky, ako stroj; obyč. o pohyboch pri manuálnej práci) • bezmyšlienkovitý: bezmyšlienkovitá práca, bezmyšlienkovité úkony

    p. aj bezduchý 1


    bezvýznamný ktorý nemá význam, váhu, dosah a pod. • nevýznamnýnedôležitý (op. významný, dôležitý): bezvýznamná, nevýznamná, nedôležitá udalosťnezávažnýnepodstatný (op. závažný, podstatný): nezávažné, nepodstatné argumentykniž.: irelevantnýindiferentný (bezvýznamný z daného al. istého hľadiska): výsledok je pre nás irelevantný; nie je to pre mňa indiferentnézanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): zanedbateľná chybabezcenný (op. cenný): bezcenná radakniž. efemérnyzried. efemerickýkniž. podenkový (trvajúci iba krátko, majúci malú hodnotu): efemérne, efemerické zásluhy; podenkový autorvšednýbanálny (bezvýznamný vo svojej všednosti): všedná udalosť, banálne rečimalicherný: malicherný sporhovor. expr.: hlúpysprostýsubšt. blbý: hlúpe, sprosté maličkostidrobnýnepatrnýmalýničotný: drobné starosti, nepatrná figúrka (o človeku); malá rola, ničotné veciprázdnyzbytočný: prázdne gestá, zbytočné starostiexpr. mizerný: trápiť sa pre mizerný grošexpr. smiešny: smiešna hádkaexpr.: troškárskytrochárskyblchárskytrpasličí: troškárske, trochárske, blchárske podnikanie; trpasličí majetokexpr.: naničhodnýnanič (neskl.)


    bystro 1. s obratnosťou a za (veľmi) krátky čas (op. nemotorne, ťarbavo) • rýchlosvižkosvižne: bystro, svižko, svižne prejsť cez cestuvrtkorezkohybko: vrtko, rezko kráčal za otcombodročulo: bodro, čulo sa pohybovať po zľadovatenej plochepružnezľahka: pružne, zľahka zoskočiť z vozaexpr. šibko: šibko liezť po skaláchexpr.: dupkomhupkomhupky: dupkom, hupkom vyskočiť na rovné nohy

    porov. aj bystrý 1

    2. reagujúc, vnímajúc, uvažujúc rýchlo a dobre; prejavujúc tieto schopnosti • pohotovopohotove: bystro, pohotovo posudzovať vzniknutú situáciubystrozrako (s bystrým postrehom): bystrozrako si prezerať prichádzajúcichdôvtipneostrovtipne (s dôvtipom): dôvtipne, ostrovtipne odpovedať na otázkydômyselne: dômyselne konať na prospech podnikuduchaprítomne: duchaprítomne sa pohybovať v spoločnostivnímavo: vnímavo sledovať výkladrozumnemúdrointeligentne (prejavujúc rozumové schopnosti): rozumne, múdro uvažovať o svojich možnostiach; inteligentne rozmýšľaťhovor. šikovne: šikovne riešiť úlohy

    porov. aj bystrý 2


    bystrý 1. ktorý má dobré tempo a ľahkosť (o pohybe); vyznačujúci sa rýchlosťou, prudkosťou • rýchlyrezkýsvižnýsvižký: kráčať bystrými, rýchlymi, rezkými krokmi (op. pomalými); svižný, svižký skok jeleňa; svižné tempoprudký (obyč. o vodnom toku) • obratnývrtkýživýpohyblivý (op. neobratný, ťarbavý): obratné, vrtké, živé pohyby; je to živé, pohyblivé dieťaľahkonohý: ľahkonohí chlapci preskakovali vatrunespráv. čiperný

    2. ktorý dobre a rýchlo vníma, reaguje (o človeku, jeho zmysloch, schopnostiach a pod.) • vnímavýchápavý: bystrý, vnímavý, chápavý žiakučenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivé stvoreniecitlivý: citlivý pozorovateľ, čitateľvtipnýdôvtipnýpremýšľavý: vtipná, dôvtipná, premýšľavá hlavainteligentnýzried.: bystrohlavýbystroumnýostrovtipnýkniž. zastaráv. ostroumný: inteligentné, bystrohlavé, bystroumné, ostrovtipné, ostroumné dievčapohotovýduchaprítomný (ktorý vie včas správne reagovať): je pohotový, duchaprítomnýpredvídavýprezieravýkniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): predvídavý, prezieravý, bystrozraký politikšikovnýchytrýmúdry: šikovné, chytré, múdre dieťa samo objavilo chybuprenikavýostrý: prenikavý úsudok, ostrý zrakpren.: blýskavýiskrivý: blýskavý, iskrivý um

    p. aj múdry, jemný 5


    celistvý 1. ktorý nie je porušený, rozdelený a pod.; tvoriaci celok, vyskytujúci sa v celku • kompaktnýsúdržný: celistvá, kompaktná, súdržná hmotasúvislýneporušenýjednoliaty (op. nesúvislý, porušený): súvislý, neporušený ochranný obal; súvislá, jednoliata vrstvaintegrálnyzried. celostný (Jesenská)

    p. aj súdržný

    2. p. celkový, ucelený, úplný 1


    citoslovce nesklonné slovo vyjadrujúce city, stavy al. napodobňujúce zvuky: slovo joj je citoslovcelingv. interjekcia: interjekcia je cudzie pomenovanie pre citoslovce


    cudzí 1. patriaci inému, iným; pochádzajúci od iného, iných (op. vlastný, svoj) • nevlastný: starať sa o cudzie, nevlastné dieťa; vystupovať pod cudzím, nevlastným menomzried. nesvoj (Škultéty)cudzozemskýcudzokrajnýzahraničnýdovozovýdovoznýimportný (pochádzajúci z inej krajiny, zo zahraničia; op. domáci, vnútorný): dostať sa na cudzozemské trhy; cudzokrajný tovar; zahraničné, dovozové, importné výrobkyimportovanýdovezenýprebratýprebraný (op. pôvodný, domáci): importovaná, dovezená kultúra; prebraté myšlienkyimplantovaný (prenesený z cudzieho prostredia, miesta): implantované názorynenašskýpejor. cudzinský (ktorý nie je príznačný pre rodné, domáce prostredie; op. našský, rodný, náš): nenašské, cudzinské zvykyzried. cudzoduchý: cudzoduchá výchova (Šoltésová)poet. cudzotný (Hviezdoslav)zried. inonárodnýcudzonárodný (vlastný inému národu): inonárodné, cudzonárodné mená

    p. aj zahraničný

    2. p. neznámy, vzdialený 1 3. p. zvláštny 1, neprirodzený 1 4. p. odlišný


    cudzojazyčný ktorý súvisí s cudzím, nie domácim jazykom al. s viacerými cudzími jazykmi • inojazyčný: cudzojazyčná, inojazyčná literatúra; cudzojazyčné, inojazyčné prostredieinorečovýzried. cudzorečový

    p. aj zahraničný


    čistý 1. ktorý dbá o čistotu; svedčiaci o čistote, čistotnosti (op. špinavý) • nezašpinenýneušpinenýnezamazanýneumazaný: jesť čistými, nezašpinenými, neušpinenými rukami; mať čistú, nezamazanú, neumazanú košeľuexpr.: nezafúľanýneufúľaný: vrátiť sa z ihriska nezafúľaný, neufúľanýumytý (ktorý získal čistotu umytím): umytý riadupratanývyčistenýexpr. vyleštenýsubšt. vyglancovaný: uprataný, vyčistený, vyglancovaný bytčistotnýzried. čistotymilovný (dbajúci o čistotu a poriadok): čistotná, čistotymilovná ženadezinfikovanývydezinfikovanýhygienickýodb. sterilný (zbavený choroboplodných zárodkov): dezinfikovaná bielizeň; vydezinfikovaná rana; hygienické, sterilné prostredie; sterilná injekčná striekačkanezamorenýneznečistený: nezamorené, neznečistené ovzdušiepramenitýpramenistý (o čistej vode) • expr.: čistučkýčistunkýčistulinký

    2. ktorý nenesie stopy zásahu, porušenia prvotného stavu (o veciach) • nepopísanýnepomaľovanýexpr.: nepočmáranýnepočarbaný (bez stôp po písaní, maľovaní): čistý, nepopísaný zošit; čisté, nepomaľované, nepočmárané, nepočarbané múryneskl. bianko: bianko listholý: holé stenynepoškvrnený: nepoškvrnený snehexpr.: čistučkýčistunkýčistulinký

    3. s ničím nepomiešaný, ničím neznečistený, neznehodnotený • číryrýdzi: čisté, číre, rýdze zlatopriezračnýpriehľadnýneskalenýnezakalenýpren. krištáľový (o čistej vode) • pravýstopercentný: pravá, stopercentná vlnajasný (o oblohe, farbe) • neskl. netto (op. hrubý, brutto): netto váharafinovaný: rafinovaný cukor, tukchem. intaktný (chemicky čistý): intaktná látkaexpr.: číročistýčíročíryzastaráv. kóšernýneskl. kóšer (pôvodne pripravený podľa židovských rituálnych predpisov; o jedle a nápojoch)

    4. p. čestný 1, bezúhonný, cnostný, úprimný 2 5. p. samý 1 6. p. číry 2, holý 4, skutočný 2 7. p. dôkladný


    človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudíosobaosobnosťindividualita: je to významná osobaľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvoraľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiamživot: straty na životoch boli veľkéhlava: výkon, spotreba na hlavutvár: nevidieť ani jednu známu tvárpostava: z tmy sa vynorila neznáma postavadieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížinyexpr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvoraobyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvoreniezastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak)expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníkahovor. duša: suseda je dobrá dušahovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinecjednotlivecobyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduumobyč. pejor.: kreatúrapersóna

    2. p. chlap 1


    dočasný trvajúci, platný iba istý (obyč. krátky) čas (op. trvalý) • prechodný: dočasné, prechodné uzatvorenie objektu; prechodný pobyt v inom mestepominuteľnýkniž. časný (op. večný): pominuteľný, časný životchvíľkovýkrátkyprchavýkniž.: podenkovýefemérnyzried. efemerický: chvíľkový, krátky, prchavý účinok; podenková, efemérna slávaprovizórnyimprovizovaný (op. definitívny, stály): provizórne, improvizované riešenie; improvizované bývanienestály (op. stály) • sezónnybrigádnický (trvajúci, platný iba v určitom období, v istej sezóne): nestále, sezónne, brigádnické zamestnaniepráv. interimálny: interimálny predpis, interimálna vláda


    dodať 1. pomocou nových prvkov urobiť kompletným • daťpridať: dodať, dať, pridať k textu tabuľkydoložiťpriložiťpričleniťpripojiť: doložila, pripojila k žiadosti potvrdeniezapojiť: zapojili súčiastky do strojadoplniťvniesťvčleniť: doplnil, včlenil do výskumu meraniakniž. inkorporovať: inkorporovať nové prvky do projektunamiešať (dodať miešaním): namiešať sirup do nápojazried. nadložiť (Kukučín)

    2. povedať navyše, na záver • doložiť: dodal, doložil pár vietpripojiťpriložiť: na dôvažok pripojil otázkupripomenúťpoznamenaťpodotknúť (so zdôraznením niečoho): pripomenul, podotkol veľký význam štúdiakniž. dotušiť: „Nie“, dotušila dôrazne.

    3. p. dopraviť 1 4. p. poskytnúť


    dodatok niečo dodatočne pripojené, pridané • doplnokdôdavok: dodatok k zápisnici, doplnok k smernicidoložka (dopĺňajúci doklad): overovacia doložkaklauzula: klauzula k zmluveprípisok (písomný dodatok k textu) • príloha (tlačovina pripojená ako dodatok): beletristická príloha časopisupostskriptum (dodatok pripojený v liste) • dôvetok (dodatočná poznámka) • doslov (záverečný text knihy): doslov k novému vydaniuepilóg: epilóg k básnickej zbierkedospev (záver básnického diela) • prídavok (čo sa pridáva): mydlo s prídavkom glycerínuprísada (látka, ktorá sa do niečoho pridáva): penivá prísada do kúpeľaingredienciakniž. apendixexpr.: prívesokprílepok: garáž je tam ako prílepok


    dostať 1. stať sa vlastníkom niečoho dávaného, poskytovaného, posielaného a pod. • prijať: dostať, prijať darzískať: získal niekoľko platní od priateľahovor.: vyfasovaťfasovať (dostať ako prídel): vyfasovali pracovný odevinkasovať (dostať peniaze): podnik inkasoval za pohľadávkynadobudnúť: dom sme nadobudli dedičstvom

    2. dosiahnuť ako výsledok úsilia • získaťzadovážiťzaobstarať: dostať, získať odmenu; zadovážiť, zaobstarať povolenie na exportutŕžiťstŕžiť (dostať peniaze obyč. predajom): utŕžil dobrý ziskdôjsťprísť: došiel k majetku podvodmivyslúžiť si (dostať za zásluhy): vyslúžil si vyznamenanieexpr. uloviť: ulovil hotový majetokkniž. zožať: zožať potleskkniž. zastar.: obsiahnuťobčiahnuť: obsiahli milosť

    3. byť postihnutý • utrpieť: dostať, utrpieť infarkthovor. chytiť: chytiť chrípkuodniesťodniesť si: odniesol (si) to chorobou; ktosi to odnesiehovor. vyfasovaťinkasovaťutŕžiťstŕžiť: vyfasovali, inkasovali gól; utŕžili, stŕžili len posmechhovor. expr.: zliznúťzlízať: zlizol zauchoiron. vyslúžiť si: vyslúžila si samé výčitky

    4. p. dochytiť 1, chytiť 2 5. p. oklamať 2, 3 6. p. donútiť 7. p. pripraviť 3


    dotieravý ktorý sa (bezohľadne) vnucuje, ktorý (bezohľadne) obťažuje • vtieravý: dotieravý, vtieravý človekneodbytnýexpr. zastar.: dôkučnýdôkučlivý (F. Hečko; ktorého sa nemožno zbaviť): neodbytní obdivovatelia, neodbytné myšlienkyexpr.: dolípavýlepkavýnár.: úlipnýulipavý: dolípavý, úlipný, ulipavý ako muchadobiedzavýdomŕzavýdojedavý: dobiedzavé, domŕzavé, dojedavé komárebezočivýhovor. drzý (bezočivo, nevyberaným spôsobom dotieravý): bezočivé, drzé obťažovanie v kine; nemohla sa zbaviť bezočivého, drzého nápadníkanetaktnýindiskrétny (nemajúci cit pre takt, mieru v správaní): netaktné, indiskrétne otázkynutkavýnaliehavý (ktorý sa stále vracia, natíska): nutkavé, naliehavé myšlienky


    dozerať sledovať, aby sa niečo zlé, neželateľné nestalo • dohliadať: učiteľ dozeral, dohliadal na žiakovdávať pozormať/vykonávať dozor: strážnik dával pozor, aby bola zamknutá brána; školník mal dozor v šatniprizeraťbdieťbedliť: prizerala na vnučku (Timrava); bdela, bedlila nad správnou výživou svojich detíhovor. merkovať: staršie deti merkovali mladšievarovaťopatrovať (deti al. starých ľudí): opatrovala starkých v chorobekontrolovaťrobiť kontrolurobiť inšpekciu (dozerať sústavne al. pravidelne): kontrolovať, robiť kontrolu potravínhovor. zastar. inšpicírovať: jeho povinnosťou bolo inšpicírovaťchrániťochraňovaťstrážiť (poskytovať aj ochranu): chrániť deti pred úrazom; strážiť materiálhovor. zastar. vartovaťkniž. striezťzastaráv. striehnuť: poslali ho vartovať, striehnuť záhradu


    dozor pozorovanie zaisťujúce dodržiavanie predpisov, príkazov, noriem a pod. • dohľadzastar. dohliadka (Vajanský)kontrola: lekársky, stavebný dozor, dohľad; vykonávať kontrolurevízia (skúmanie správnosti): revízia účtovinšpekcia (úradný dozor): obchodná inšpekcia


    dozvedať sa 1. získavať správy, informácie • oboznamovať sainformovať sa: postupne sa dozvedal o problémoch pracoviska; oboznamoval sa s novými úlohami, informoval sa o nových úloháchdopočúvať sapočúvať (dozvedať sa sluchom): dopočúvam sa, počúvam o tebe samé chvályzoznamovať sa (bližšie sa dozvedať): so svojimi právami sa obžalovaný zoznamoval prostredníctvom advokátahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa

    2. p. pýtať sa 2


    dôchodok 1. pravidelný príjem osôb, ktoré nemôžu hradiť náklady na živobytie z pracovného príjmu: starobný, vdovský dôchodokhovor.: penziapenzijnézastar. renta: poberať penziu, rentustarobné (starobný dôchodok) • invalidné (invalidný dôchodok) • vdovské (vdovský dôchodok) • admin. zastar. výslužné

    2. situácia dôchodcu: byť na dôchodkuhovor. penzia: odísť do penziezastaráv.: odpočinokvýslužba: profesor na odpočinku, vo výslužbe

    3. p. príjem 1, zisk 2


    dôkaz 1. fakt potvrdzujúci istú mienku: priniesť dôkaz o niečomargument: presvedčivý argumentdôvod: uviesť dôvodykniž. svedectvo: svedectvo úpadkuindícia (nepriamy dôkaz) • corpus delicti (usvedčujúci dôkaz) • expr. tromf (presvedčivý dôkaz)

    2. p. doklad 2


    dôverný 1. ktorý má dôveru; vzbudzujúci dôveru; svedčiaci o dôvere • blízkyzried. dôveryplný: dôverný, blízky priateľ; dôverná, dôveryplná osobaintímnysúkromnýosobný (týkajúci sa intimity, súkromia): intímne prostredie; intímne, súkromné, osobné vecifamiliárnyrodinný (bezprostredný, ako doma, v rodine): familiárna, rodinná atmosféra; familiárne oslovenieodb. hypokoristický (o slovách)

    2. na verejnosti nerozšírený, prístupný iba zasvätencom • tajnýneverejný (op. verejný): dôverné, tajné informácie; dôverný, neverejný spisdiskrétny: diskrétny rozhovor


    dôvtip schopnosť rýchlo, pohotovo uvažovať a uvážlivo konať: prejaviť dôvtipostrovtip: vynikať ostrovtipomdôvtipnosť: nikdy mu nechýbala dôvtipnosťdômyselnosťdômysel (Kukučín)duchaplnosť: duchaplnosť odpovedevtipnosť: vtipnosť postrehuvtip: ukázal vtip pri riešení problémubystrosť: bol známy svojou bystrosťoukniž. bystrozrakpoet.: bystroumnosťbystroumostroumbystrotapohotovosť: rozprávačská pohotovosťvynachádzavosťvynaliezavosť: jeho vynachádzavosť bola známahovor. fígeľ: pomáhať si fígľomhovor. fortieľ: robiť niečo s fortieľomhovor. expr. chochmes: mať chochmeshovor. expr. fifik: ísť na niečo s fifikomesprit: francúzsky espritiskrakniž. invencia: umelecká invencia


    dôvtipný prejavujúci bystrosť, originálnosť myslenia (o človeku); svedčiaci o takých vlastnostiach • bystrý: dôvtipný, bystrý žiakvynachádzavývynaliezavýinvenčný (ktorý sa vie vždy vynájsť, nájsť riešenie, prísť s niečím novým): vynaliezavý, vynachádzavý remeselník; invenčné riešeniedômyselný: dômyselná konštrukciaostrovtipnýkniž. ostroumnýmenej časté: bystrohlavýbystroumný: ostrovtipný, bystroumný spoločník na diskusiuinteligentnýduchaplný (prejavujúci inteligenciu, vtip): inteligentná, duchaplná odpoveď; duchaplný rozhovorchytrývtipnýšikovný (rozumovo): chytrá, vtipná, šikovná hlavaexpr. šalamúnsky: šalamúnske riešeniehovor. nápaditý

    p. aj bystrý


    duševný týkajúci sa psychiky, mysle, vnútra človeka • psychický: duševné, psychické otrasy, stavypsychologický (súvisiaci so psychológiou ako myslením, duševným založením človeka): psychologické vlastnostimentálnyrozumovýintelektuálnyintelektuálskymyšlienkový: mentálne poruchy; rozumová, intelektuálna, intelektuálska práca; mentálne, rozumové, myšlienkové schopnostivnútorný: vnútorný svet, život, nepokoj človekaduchovný (op. telesný): duševný, duchovný rast, vývin


    dýchať 1. naberať vzduch do pľúc a vypúšťať ho • odb. respirovať: dýchať, respirovať zhlbokavdychovaťodb. inspirovať (naberať vzduch) • vydychovaťodb. exspirovať (vypúšťať vzduch z pľúc) • dúchaťfúkať (dýchať so zdôraznením výdychu): dúchať, fúkať si do dlanídychčaťfučaťodfukovaťsupieť (prudko a rýchlo dýchať): dychčali od námahyexpr.: fuňaťfunieťfukotaťzdýmať (ťažko, namáhavo dýchať): tlačí vozík a ťažko funí, zdýmaexpr. zried. dychotať

    2. p. žiť 1 3. p. vyžarovať 2


    erotický sexuálne založený, sexuálne silno pôsobiaci (o človeku); svedčiaci o tom; týkajúci sa telesnej lásky • sexuálnyzmyselný: erotická, sexuálna, zmyselná žena; erotické, sexuálne gesto; zmyselné pohľadydráždivývzrušujúci (eroticky) • subšt. rajcovný: dráždivá, vzrušujúca bytosť, chôdzaľúbostnýkniž. milostný: ľúbostné, milostné vzťahyintímny: intímny partnerpornografický (hrubo erotický): pornografická literatúra, pornografický film


    hádka netolerantné slovné vyjadrenie nejednotnosti názorov • škriepkazvada: rodinné hádky, škriepky, zvadyspor: vyvolať sporpriek: nekonečné prieky v rodinevýstup: robiť výstupynedorozumenie (nesúlad v názoroch) • šarvátka: slovné šarvátkypotýčka: syn sa dostal do potýčky s matkouhovor. scéna: hysterická scéna na ulicihovor.: vadanesvár: zaviniť nesváryexpr. vojna: domáca vojnaexpr. búrka (prudká hádka): manželská búrkaexpr. zrážka (prudká výmena názorov): ostrá zrážka v polemikeexpr. zried. vadenica (Novomeský)kniž. svár: vyvolať svár na pracoviskuincident (menšie, nepríjemné stretnutie názorov): incident medzi súrodencamikonflikt (závažnejšie stretnutie protichodných názorov): mali sme medzi sebou konfliktkontroverzia


    hana pohŕdavé, znevažujúce vyjadrovanie sa o niekom; uvalenie hanby na niekoho • pohanapotupa: vystaviť niekoho hane, pohane; zmyť hanu, potupuurážka (ublíženie na cti výrokom al. činom): surová urážkakniž. poškvrna: zbaviť sa poškvrnykniž. infámia (najmä na cti)


    hanebný 1. hodný hanby, odsúdenia • nehanebný: hanebný, nehanebný skutokpodlýnízkymrzký (bez mravnosti, cti): podlý, nízky človek; to je podlé, mrzkézahanbujúcineprístojnýzastar. hanobný: zahanbujúce, neprístojné, hanobné správanieškandálnyškandalózny (vzbudzujúci verejné pohoršenie) • pohoršlivýpohoršujúcipoburujúci: škandálne, škandalózne vyhlásenia; pohoršlivý, pohoršujúci, poburujúci článokkniž. profánnyznesväcujúcizneucťujúci: profánny, znesväcujúci, zneucťujúci čin, smiechneslýchanýopovrhnutiahodnýsubšt. nehorázny: neslýchaný, nehorázny výmyselkniž. infámny

    p. aj podlý, nehanebný

    2. p. potupný


    hlava 1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde je mozog: ľudská, psia hlava; krútiť, kývať hlavouexpr.: kotrbamakovica: tvrdá kotrba, makovicalebka (kostra hlavy, expr. hlava): rozbiť niekomu lebkuhovor. pejor.: gebuľagigaňagegyňadrgaňagriňagrňa: dať niekomu po gebuli, po gigani, po grinipejor.: tekvicalebeňlebeňa: dostať po lebeni

    2. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať: rátať z hlavy, mať dobrú hlavurozumum: mať bystrý rozum; niečo mi prišlo na umintelekt (myšlienková schopnosť): jeho intelekt je podpriemernýmyseľ: bystrá myseľmozog (rozumové schopnosti): mať dobrý mozogsúdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosťhovor. expr.: fifikchochmesfištrón: ten má fifika

    3. p. jednotlivec 4. p. časť 5. p. vedúci2


    hlboký 1. ktorý má veľkú hĺbku (op. plytký): hlboké jazero, hlboký tanierhovor. veľký: báť sa veľkej vody, nosiť šaty s veľkým výstrihombezodnýbezdný (nemajúci dna) • priepastný: bez(o)dná, priepastná jama, šachtaexpr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlboký (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký) • poet. zried.: hlbýhĺby (Hviezdoslav, Vajanský)

    2. majúci veľkú intenzitu, mieru • silnýmocný (op. slabý): hlboký, silný, mocný dojemveľkýbezhraničnýbezodnýbezdný: upadnúť do veľkého, bezhraničného, bezodného smútkuintenzívnyexpr. poriadny: intenzívny, poriadny spánok (op. ľahký) • úplnýabsolútnypren. hrobový: úplné, absolútne, hrobové ticho; hrobová tmaexpr.: hlbočiznýhlbokánsky (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký)

    3. idúci do hĺbky, sledujúci dôkladnosť; odrážajúci hĺbku (myšlienkovú, duchovnú; op. povrchný) • hlbokomyseľnýmúdry: hlboký, hlbokomyseľný, múdry človek; hlboké, hlbokomyseľné, múdre úvahydokonalýdôkladný: presvedčil o dokonalej, dôkladnej znalosti veci, pomerovobsažný (ktorý má obsahovú hodnotu, hĺbku): obsažná myšlienkavážnyserióznyopravdivý: jeho záujem je hlboký, vážny, seriózny, opravdivý

    4. (o zvuku) ktorý znie v nízkej polohe (op. vysoký, tenký) • nízkyspodnýpren. hrubý: hlboké, nízke, spodné tóny; hlboký, nízky, hrubý hlastmavýtemný (o hlase; op. jasný) • pren. zamatovýbručivýbasový (o zvuku, hlase) • expr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlbokýprihlboký (príliš hlboký)


    hospitácia účasť niekoho pri vyučovaní • náčuv (študijná hospitácia) • inšpekcia (kontrolná hospitácia)


    hrať 1. vyludzovať tóny na hudobnom nástroji • húsť: pekne hrá na klavíri, na fujare; hudci hrali, húdli do ránahovor. muzicírovať: rád doma muzicírujezastaráv. muzikovať: vedľa ktosi muzikujevyhrávaťexpr.: vyhúdaťvyhudovať (dlho a s chuťou): vyhráva celý deňbrnkaťvybrnkávaťdrnkať (hrať obyč. na gitare, na klavíri al. zle hrať): potichu brnká na klavíri obľúbenú melódiuhovor. preberať: preberá na fujare, na píšťale, prstami po klávesochpejor.: fidlikaťfidlikovaťpidlikaťpidlikovaťpihlikaťhudlikaťhudlikovaťcvrlikaťčvrlikať (neumelo, zle hrať, obyč. na husliach) • pejor.: vŕzgaťvŕzaťvrzúkaťhovor. expr.: škrípaťpíliť (nepríjemne, zle hrať, obyč. na husliach): bolí ma hlava od stáleho vrzúkaniaexpr.: tudlikaťtulikať (hrať obyč. na dychových nástrojoch) • koncertovať (hrať na koncerte, dávať koncert): klavirista dnes koncertuje v rozhlase

    2. znázorňovať niečo ako herec • predvádzať: hrať, predvádzať divadlointerpretovať: vynikajúco interpretuje postavu lakomca

    3. prejavovať živosť (vo výraze, farbách, svetle a pod.) • trocha poet. ihrať: na tvári mu hrá, ihrá radosťpohrávaťpoihrávať: na perách jej pohráva úsmevblýskaťblýskať sablyšťať salesknúť sa: na čele sa mu ligocú, lesknú kvapky potu; slzy (sa) mu blýskajú v očiachhorieť (o očiach): oči horia nadšenímiskriť sa: zrak mu iskrí radosťou

    4. p. súhlasiť 2 5. p. predstierať


    hrozný 1. ktorý vyvoláva hrôzu, strach al. zároveň aj odpor • strašnýhrozivý: hrozný, strašný, hrozivý krik; strašné, hrozivé zavýjaniedesivýdesný: desivý, desný nočný zážitokstrašidelnýhrôzostrašnýkniž. hrôzyplný: strašidelné, hrôzostrašné, hrôzyplné príbehymátožný (vytvorený bujnou fantáziou, podobný mátohe, strašidlu): mátožné tienepren. apokalyptický (taký ako v apokalypse): apokalyptické vidinypríšernýohavnýobludnýmonštruózny: vykonať príšerný, ohavný, obludný čin; obludný, monštruózny netvorexpr.: hrozitánskystrašlivý: mávala hrozitánske, strašlivé snyzverský: zverská hrôza, zverský revexpr. pekelnýkniž. infernálny: vynálezca pekelnej zbrane ničiacej všetko živédiabolskýdémonický (podobný diablovi, démonovi): diabolská, démonická tvárpoet. hrôzonosný (Vajanský)

    2. p. veľký 1, obrovský 3. p. zlý 2


    chápavý 1. ktorý ľahko pochopí, vníma niečo; svedčiaci o tom (op. nechápavý) • vnímavý: chápaví, vnímaví žiaciodb. receptívny: dieťa je veľmi receptívnebystrý (ktorý má dobré rozumové schopnosti; op. ťarbavý): bystrý žiak, bystrá hlavainteligentný (op. neinteligentný): je inteligentný, hneď pochopil princípučenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivý človekzried. chápanlivý

    2. ktorý má porozumenie pre iných; svedčiaci o pochopení, porozumení • chápajúciuznanlivý: chápavá, chápajúca, uznanlivá osoba; chápavý, uznanlivý postojplný porozumeniazastar. účastný: rodičia sú chápaví, plní porozumenia; účastný pohľad, pohľad plný porozumeniasúcitný (majúci súcit, vediaci sa vžiť do situácie iného): súcitné srdce


    chorý1 1. postihnutý chorobou (op. zdravý) • nezdravýkniž. nemocný: cítiť sa chorý, nezdravý, nemocný; často býva chorý, nemocnýpráceneschopný (neschopný pracovať pre chorobu; obyč. v zamestnaneckom vzťahu): byť týždeň práceneschopnýinvalidný (natrvalo vyradený z práce pre chorobu): invalidná mládežindisponovaný (neschopný zvyčajného výkonu pre chorobu): indisponovaný spevákhovor.: prechoretýprechorený (cítiaci sa nie celkom zdravý) • hovor. expr. skapatý (unavený z choroby): je nejaká prechoretá, prechorená, skapatá

    2. p. choromyseľný 3. p. chorobný 2


    ináč 1. označuje vlastnosť deja al. stavu ako odlišnú od predpokladanej, pôvodne očakávanej vlastnosti, iným spôsobom (op. rovnako) • inakinakšiezried. ináčejzastar. ináče: vyzerá ináč, inak, ako som si ju predstavoval; musíme to urobiť ináč, inakšieonakhovor. onakvo: jeden to robí tak, druhý onak; onakvo natrel bránuodlišneodchylneodchodne: ku každému problému pristupuje odlišne, odchylne, odchodnenár. netakšie

    2. expr. označuje vlastnosť deja al. stavu, ktorá v porovnaní s očakávanou, predpokladanou vlastnosťou dosahuje vyššiu mieru • expr.: inakinakšiehovor. onakvejšie: správa sa ináč, onakvejšie ako ostatnílepšiesúcejšiedokonalejšieodchodnejšie: u nás by sa mu ináč, lepšie darilo; on to vie dokonalejšie natrieť; pôsobí súcejšie, ako sme si myslelizried. ináčejzastar. ináče

    3. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; pripája dodatočnú výpoveď al. uvádza výraz s vysvetľovacím významom • inakinakšie: potrebujú pomoc, ináč by po nás neboli poslali; je to inak dobrý človekzried. ináčejzastar. ináče

    4. p. rozdielne, rozlične 5. p. vcelku 2 6. p. vlastne 2


    ináčej, ináče 1. p. ináč 1–3 2. p. vcelku 2


    inadiaľ p. inokade


    inak 1. p. ináč 1–3 2. p. opačne 2 3. p. rozdielne, rozlične 4. p. vcelku 2 5. p. vlastne 2


    inakade, inakadiaľ p. inokade


    inakam p. inam


    inakedy p. inokedy


    inakší p. iný 1, 2, odlišný


    inakšie 1. p. ináč 1–3 2. p. rozdielne, rozlične


    inaktivita, inaktívnosť p. apatia


    inam označuje smer deja ako odlišný od pôvodného, očakávaného smeru, iným smerom, na iné miesto • inde: reč obrátil inam, inde; sadol si celkom indeinakam: hľadieť inakamonam (obyč. v spojeniach tam či onam, sem či onam): môže ísť tam či onam


    inaugurácia kniž. slávnostné uvedenie do úradu, do funkcie a pod. • inštalácia: inaugurácia, inštalácia rektora


    incest p. krvismilstvo


    incident 1. p. výtržnosť 2. p. hádka, zrážka 2, 3


    inde p. inam


    independentný p. nezávislý


    index p. zoznam


    indícia p. dôkaz 1


    indiferencia neprejavovanie záujmu, stanoviska • indiferentnosťľahostajnosťvlažnosťnevšímavosť: indiferencia, ľahostajnosť v ľudských vzťahoch; jeho povahu vyznačovala indiferentnosť, vlažnosť, nevšímavosťindolenciaindolentnosť


    indiferentnosť p. indiferencia


    indiferentný 1. p. ľahostajný, nevšímavý 2. p. bezvýznamný


    indigový 1. p. modrý 2. p. kopírovací


    indikátor p. ukazovateľ 1, oznamovač 1


    indikovať p. určiť 1


    indirektný p. nepriamy


    indiskrécia p. indiskrétnosť


    indiskrétnosť nedodržanie taktu, mlčanlivosti (op. diskrétnosť, diskrécia) • zried. indiskrécianetaktnosť: dopustiť sa indiskrétnosti, netaktnostidotieravosť (vnucovanie sa, naliehanie na niekoho a pod.)


    indiskrétny p. netaktný, dotieravý


    indisponovanosť p. indispozícia, neschopnosť


    indisponovaný p. neschopný, chorý1 1, strémovaný


    indispozícia momentálna neschopnosť zvyčajného konania • indisponovanosť: ľahká telesná indispozícia, indisponovanosť; stihla ma duševná indispozícia


    individualistický 1. p. sebecký 2. p. svojský 1


    individualita 1. p. svojráz, zvláštnosť 1 2. p. osobnosť 1


    individuálne 1. porov. osobný 1, subjektívny 2. p. jednotlivo, osobitne 1


    individuálny 1. p. osobný 1, subjektívny 2. p. svojský 1, osobitný 1


    indivíduum 1. p. jednotlivec 2. p. človek 1


    indolencia, indolentnosť p. indiferencia


    indolentný p. ľahostajný, nevšímavý


    indosant odb. osoba postupujúca zmenku • rubopisecžírant


    indosatár odb. osoba, na ktorú sa zmenka prepisuje • rubopisník


    industria p. priemysel


    industrializovať p. spriemyselniť


    indy p. inokedy


    inercia odb. zotrvávanie v pôvodnom stave • inertnosť: inercia, inertnosť plynov


    inertnosť p. inercia


    inertný p. nečinný, ľahostajný


    infámia p. hana


    infámny p. hanebný 1, potupný


    infant p. princ


    infantéria p. pechota


    infanterista p. pešiak 1


    infantilizmus 1. odb. ustrnutie na nízkom stupni vývinu • infantilnosťdetinskosť: príčinou jeho infantilizmu, infantilnosti bola rodičovská výchova

    2. nerozvážny čin • infantilnosťdetinstvodetinskosť: to bolo od neho detinstvo


    infantilnosť p. infantilizmus 1, 2, sprostosť 1


    infantilný p. naivný 1, nedospelý


    infarkt p. porážka 2


    infarktový p. napätý 2


    infekcia p. nákaza


    infekčný p. nákazlivý


    inferiórny p. podradný 1


    infernálny p. hrozný 1, strašný 1


Pozri výraz ÍN v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV