Synonymá slova "ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ka" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 1711 výsledkov (15 strán)

  • soľnička nádoba na soľ • slanička


    slúžka žena slúžiaca niekomu, obyč. z povolania: najať si slúžkuzastar.: služobníčkaslužobnica: mať doma služobníčkuzastar. služobnáposluha (Vajanský)sluhovka (Tajovský)pomocníčkazastar. pomocnica (žena pomáhajúca v domácnosti obyč. za plat) • posluhovačka (žena na pomocné práce v domácnosti): pracovala ako posluhovačka v kuchyničeľadnica (slúžka na statku)


    služobníčka p. slúžka


    spájačka p. spájkovačka


    spájkovačka prístroj na spájkovanie • hovor. letovačka: elektrická spájkovačka, letovačkazastar. spájačkasubšt. letlampa


    spať 1. byť v stave spánku obyč. uložený v ležiacej polohe: spať na posteli, posediačkydet. al. expr.: spinkaťspikaťbúvaťbuvičkaťbuvinkaťbuvikaťhajaťhajenkaťhajinkaťhajkaťhajuškaťspajkať: dieťa sladko spinká, búvaexpr. drichmať: celú noc som nedrichmalexpr. chrápať (obyč. tvrdo spať): chrápe už dve hodinypejor. zdochýnať: zdochýnal celé dopoludnieexpr.: fuňaťfunieťfraz. expr. dúchať kašuhovor. expr. odfukovať (pri spaní hlasno dýchať): funí, odfukuje vo vedľajšej miestnostinár. expr. gabať: gabal by aj do obedaležať: nechaj ho na pokoji, už ležínocovať (spať niekde cez noc): Kde si dnes nocoval?nocľažiť (spávať niekde cez noc) • driemaťexpr.: driemkaťchrapkaťpodriemkavaťpodriemavaťpožmurovať (čiastočne, chvíľami slabo spať): drieme pri knihevyspávať (dlho, veľa spať) • vylihovaťvylihúvaťvylíhať (zbytočne veľa spať)

    2. p. súložiť


    speváčka žena, ktorá spieva, ktorá sa venuje spevu z povolania: operná speváčkašansoniérka (speváčka šansónov) • subreta (operetná al. kabaretná speváčka) • chóristkazboristka (zborová speváčka)


    spievať 1. hlasom tvoriť tóny a spájať ich do melódie; vydávať zvuky ako pri speve (o niektorých vtákoch al. hudobných nástrojoch): spievať krásnym sopránom; sláviky spievajú z plného hrdla; husle smutne spievajúnôtiťpospevovať (chvíľami, obyč. ticho, pre seba spievať): najradšej nôti tú svoju; pospevuje (si) pri robotevyspevovaťvyspevúvaťprespevovaťprespevúvať (s chuťou, veľa spievať): chlapci si pri ohníku veselo vyspevujú, prespevujúexpr. vyťahovaťpejor. kikiríkať (spievať vysokým hlasom) • expr.: poťahovaťzaťahovať: za organom usilovne poťahuje; dievčence zaťahujú trávniceťahať (zdĺhavo, rozvláčne spievať): ťahajú nekonečnú melódiuexpr. spievkať (o deťoch) • kniž. húsť: meluzína hudie smutnú pieseňpejor.: bľačaťbliakať (hlasno, falošne spievať) • pejor.: vybľakovaťvyrevúvaťvyrevovaťvyvreskovaťvyvreskúvať (hlasno a sústavne spievať) • pejor.: mečaťmékaťmekotať (spievať nepríjemným hlasom) • expr. hulákať (hlasno, nekultivovane spievať) • nár.: halačiťhalákať (hlasno spievať) • intonovať (udávať tón, začínať spievať): intonuje známu ľudovú pieseň

    p. aj hmkať (si) 2

    2. p. oslavovať 2, básniť 2 3. p. hovoriť 1


    spínačka spínací gombík • hovor.: patentpatentka: zapnúť spínačku, patentku


    spodnica, spodnička p. sukňa


    srdce 1. fam. nežné oslovenie milej osoby: srdce moje, vráť sa skoroexpr. srdiečko: srdiečko mojedrahýdrahá: drahý môj, neodchádzajmilýmiláhypok. miláčikexpr.: zlatozlatko: zlatko, podaj mi knihuexpr.: holúbokchrobáčik: môj malý holúbok, chrobáčikexpr.: dušadušinkadušička

    2. p. cit1 2 3. p. červeň 2 4. p. stred 1


    sŕkať, srkať 1. privretými perami vťahovať malými dúškami tekutinu a vydávať pritom zvuk podobný hláskam : nahlas sŕkal polievkuexpr.: strebaťchlípaťchleptaťchľastaťchlamtať (hlučne, sŕkavo a obyč. aj hltavo piť, jesť): strebe nápoj ešte horúci; chlípe, chlepce vodu priamo z vedra; Nechľascite, nechlamcite!

    2. od bolesti, chladu a pod. vydávať zvuk podobný predĺženej hláske sosŕkaťzosŕkaťzried. osrkovať: (o)sŕka, zosŕka, osrkuje od náhlej bolestichvieť satriasť sadrgľovať sa (trhavo, jemne sa pohybovať a obyč. pritom vydávať tichý sŕkavý zvuk): chvieť sa, triasť sa zimou; striasa sa, drgľuje sa od chladu, strachu

    3. pľuť pomedzi zuby • crkaťcŕkať: srká, crká, cŕka z obloka


    zosŕkať p. sŕkať 2


    sťažka p. ťažko 1, 2


    ťažko 1. s veľkou váhou (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka): ťažko, sťažka dopadol na zem

    2. s vypätím síl, s veľkým úsilím, s námahou, s prekážkami (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka) • namáhavo: ťažko, sťažka sa zdvihol zo zeme; namáhavo kráčal hore schodmineľahkoobťažneprácne: neľahko, obťažne, prácne dosiahol aj ten najmenší úspechzaťažko: bolo mu ťažko, zaťažko odmietnuť pozvanieúmornekniž.: trudnotrudneexpr.: lopotnekrvopotneznojnemozoľne: úmorne, trudno, lopotne sa šplhali do vrchu; krvopotne, znojne, mozoľne robili až do nociexpr.: horko-ťažkonaveľa-naveľa: horko-ťažko, naveľa-naveľa si zvykol na nové prostredieexpr. terigavo (o pohybe): terigavo nastúpil do vlakuzastar. hrubo (Šoltésová)nár. poťažky (Rázus)priťažko (príliš ťažko) • expr. preťažko (veľmi ťažko) • nespráv. perne

    porov. aj ťažký 3

    3. s intenzívnym, obyč. negatívnym účinkom • vážnesilnosilneveľmi: v zime ťažko, vážne ochorel; rozkladajúce mäso silno, veľmi páchneťaživotiesnivozle: takáto situácia na neho ťaživo, tiesnivo, zle doliehabolestnebolestivo: bolestne, bolestivo znášal stratu otcapoet. ťažobnezastar. ťažoblivo

    4. nie rýchlo • pomalydlhozdĺhavo: motor sa ťažko, pomaly rozbieha; taká rana sa ťažko, dlho, zdĺhavo hojí

    5. p. sotva 2


    sťažovať sa vyslovovať pred niekým, niekomu nespokojnosť s nejakou skutočnosťou, stavom a pod. • ponosovať sa: sťažovať sa, ponosovať sa na zlé pracovné podmienky, na vedenie, na manžela, na obsluhužalovať sa (obyč. s citovým prízvukom): žaluje sa, že sa jej ukrivdiloťažkať sipoťažkávať si: poťažkával si na chorobuzastar. ťažobiť sizried. ťažkať sanár. ťažkalovať si (obyč. menej dôrazne, menej intenzívne): trocha si ťažkali, že sa im nik nevenoval; dobre sa má, neťažká sivzdychaťnariekaťbedákaťexpr.: lamentovaťfňukaťhorekovaťnár. túžiť sa (citovými prejavmi, rečou si uľavovať pri vyjadrovaní nespokojnosti s niečím): nechcem pred vami vzdychať, nariekať, vyriešim si veci sám; bedáka, horekuje, že má malý plat

    p. aj bedákať


    ťažkať si p. sťažovať sa


    stierač, stieračka p. stieradlo


    stieradlo nástroj na stieranie, zotieranie, vytieranie niečoho: elektrické stieradlo sklastierač: zapnúť stierač na autestieračka: stieračkou vytrieť krém z misy


    stmievať sa neos. stávať sa tmavým, temným, ubúdať denného svetla • zotmievať sazmrákať sazmrkávať samrkať (sa): v zime sa rýchlo stmieva, zmráka; už sa zmrákalo, mrkalo, keď sme prišli na miestokniž. šeriť sa: v izbe sa už šerípoet. súmračiť sa (Ondrejov)tmiť sa: začína sa tmiťzvečerievať savečeriť sa (schyľovať sa k večeru): zvečerieva sa, večerí sa a nás ešte čaká dlhá cestanociť sa (schyľovať sa k noci) • zried. pritmievať sa: už sa pritmieva


    zmrákať sa p. stmievať sa


    stokorunáčka stokorunová bankovka • stovkahovor. stokorunastokorunák (stokorunová minca): platiť stokorunáčkou, stovkou, stokorunou, stokorunákom


    stolička 1. kus nábytku s operadlami rozličným spôsobom upravený na sedenie, obyč. pre jedného človeka: kuchynská, pletená stolička; sadnúť si na stoličkustolec (sedadlo, obyč. bez operadla, kniž. panovnícke kreslo): trojnohý stolec, kniežací stolecstolica (väčšia stolička): vyrezávaná stolicakreslohovor.: fotelfotelka (obyč. čalúnené sedadlo s operadlami): sedieť v kresle, vo foteli, vo fotelkeklubovka (hlboké pohodlné kreslo s plnými operadlami): kožená klubovkaušiak (kreslo so zvýšenými operadlami hlavy): driemať v ušiakutaburet (nízka, obyč. čalúnená stolička bez operadla): turecký taburettrón (slávnostné sedadlo panovníka): kráľovský trónkniž. prestol: kniežací prestolzastar. legátka (stolička s vyrezávaným operadlom)

    2. p. zub


    zub tvrdý útvar v čeľusti slúžiaci na hryzenie a rozomieľanie potravy (u zvierat aj na obranu): biele, zdravé, pokazené zuby; pes vyceril zubystolička (široký zadný zub cicavca) • rezák (predný zub s korunkou dlátovitého tvaru, expr. zub vôbec) • hryzák (predný zub niektorých zvierat, expr. zub vôbec) • tesák (nadmerne vyvinutý očný zub niektorých zvierat, expr. zub vôbec) • hovor. mliečniak (mliečny zub) • hovor. expr. kolozub (veľký vyčnievajúci zub) • expr. zubáľ (Vajanský)zubák (Laskomerský)expr. zried. zubáč (Rázusová-Martáková),


    strihať nožnicami rozdeľovať, oddeľovať al. skracovať niečo: strihá papier na kúsky; strihá ovciam vlnuexpr.: šniapaťšmýkať: šniape, šmýka mu vlasy nakrátkoodstrihávaťodstrihovaťexpr. odšmýkavať (nožnicami oddeľovať z niečoho): odstrihuje si nechty; odšmýkava jej z vrkočapodstrihovaťpodstrihávať (trocha z niečoho strihať): podstrihuje, podstriháva dievčaťu vlasytext. postrihovať (strihať z povrchu tkaniny chĺpky, konce nití a pod.)


    šmýkať p. strihať


    strúhač, strúhačka p. rezačka


    stúpačka, stúpadlo 1. p. schod 2. p. priečka 1


    stupnica uzavretý rad hodnôt určitého druhu al. ich označenie: klasifikačná stupnicaškála: škála zvukovrozpätie: platové rozpätietabuľka (prehľadné usporiadanie istých údajov): zostaviť tabuľkuhovor. rebríček (poradie osôb al. vecí podľa istých kritérií): rebríček najlepších športovcovhovor. zried. rebrík: spoločenský rebrík


    štítok 1. vymedzená plôška s označením vecí, s menom, s nápisom: kovový štítok na dveráchmenovka (štítok s menom): schránky s menovkamilístok: lístok na exponátochnálepka: nálepky na výrobkochtabuľka: tabuľka s menom

    2. tienidlo na čapici • strieška: čapica so širokým štítkom, so širokou strieškouhovor. šilt


    tabuľa 1. predmet v tvare dosky z rozličného materiálu: mramorová, kovová tabuľatabla: kamenná tablatablicatabuľkatablička (menšia tabuľa): obločné tablice; tabuľka, tablička skla

    2. doska na rozličné úradné a iné údaje: firemná tabuľa; na budove je pamätná tabuľaštítfirma (vývesná firemná tabuľa): na dome sa objavil štít bankyvýveska (vývesná tabuľa): pripnúť oznámenie na vývesku

    3. p. stôl 1 4. p. pole 1


    tabuľka 1. prehľadné usporiadanie istých údajov: tabuľka rozvodovosti, zostaviť tabuľku rekordovtabela: štatistická tabela

    2. p. tabuľa 1, štítok 1


    súbor 1. rad jednotlivín tvoriacich celok a spojených spoločnými vlastnosťami al. majúcich rovnaký cieľ: súbor poznatkov, súbor prostriedkov, kníhkomplex (súbor zložený zo súvisiacich častí): komplex budovkolekcia (súbor menších jednotlivín): kolekcia známok, výrobkovzoskupenie (súbor usporiadaný istým spôsobom): vojenské zoskupeniesúprava: bielizňová súpravagarnitúra: tepláková garnitúrazbierka (súbor istým spôsobom utriedených predmetov; vydanie súboru textov): zbierka obrazov, platní; zbierka básníservis (súbor náčinia na podávanie jedál a nápojov): čajový servissubšt. sada: sada nástrojovalbum (súbor fotografií, známok a pod. v podobe knihy al. zošita): rodinný album, album známokkomplet (súbor zložený z viacerých častí): dámsky kompletzostava (zloženie istých jednotlivín do celku podľa istých kritérií): farebná zostava, zostava nábytkuznáškamenej vhodné znôška (neusporiadaný súbor): znáška lží a poloprávdinštrumentárinštrumentárium (súbor nástrojov): lekársky inštrumentár, lekárske inštrumentáriumodb. korpus (súbor skúmaných vecí, javov): korpus textovpubl. balík: balík návrhov

    2. skupina ľudí zaoberajúca sa vokálnym, tanečným a pod. umením • zbor: spevácky súbor, zborteleso: hudobné telesoansámbl, pís. i ensemble: divadelný ansámbl, ensemblekapela (menší hudobný súbor): dychová kapelazastar. korpus: tanečný korpuszastaráv. banda


    znáška p. súbor 1


    znôška p. súbor 1


    sučka p. suka


    suka samica psa • sučkazried. psicaexpr. psinanespis.: fena • fenka


    sukňa časť vrchného ženského oblečenia od pása dolu; dolná časť šiat: úzka, zvonová sukňasuknica (sukňa ako časť ľudového oblečenia): spodná suknicaspodnicaspodnička (spodná sukňa): škrobená spodnica, spodnička


    sušička prístroj na sušenie: sušička obiliasušičfénstar. föhn (prístroj na sušenie vlasov) • osušovačvysušovač: osušovač, vysušovač filmovzried. sušidlo


    svätenica nádoba na svätenú vodu • svätenička: namočiť si prsty v svätenici, v sväteničkekropenička: cínová kropeničkanár. sväteľnica (Dobšinský)


    svätenička p. svätenica


    svrčkať, svrkať, svrlikať p. cvrkať 1


    šatka 1. kus látky slúžiaci ako prikrývka hlavy, krku al. pliec: hodvábna, kašmírová šatkaručník: uviazať si ručníkpléd (na plecia): prehodiť si cez plecia čipkový plédštóla (súčasť ženského oblečenia nosená ako široký pás okolo pliec) • zried. šata (Vansová)vlniak (väčšia vlnená šatka): zakrútiť sa do vlniakaodievkaodievačka (väčšia šatka na plecia) • nespis. prehoz

    2. p. vreckovka


    šibať 1. udierať, obyč. niečím ohybným, pružným: šibať dievčence šibákomšvihaťplieskať (prudko pohybovať al. udierať obyč. niečím pružným): švihať dobytok korbáčomšľahať (prudko udierať niečím ohybným): šľahať kone bičomexpr.: šibkaťpošibkávaťpošibávaťsvižkať (jemne): pes šibká, pošibkáva, svižká chvostombičovaťkniž. mrskať (bičom týrať): bičovať otrokovnár. šmihaťexpr. šprihať: blesky šprihajúbiťudieraťbubnovať (o vetre, daždi): dážď bije, udiera, bubnuje do oblokov

    2. p. hádzať 1 3. p. klíčiť 4. p. bežať 1


    šiška 1. plodový útvar niektorých ihličnatých stromov, často vajcovitého tvaru • šuška: smreková šiška, šuška

    2. múčnik z kysnutého cesta pražený na masti • pampúch: na fašiangy sa vyprážajú šišky, pampúchyfánka (podobný múčnik z jemnejšieho cesta plochého tvaru)


    šuška p. šiška 1


    škrabač, škrabačka, škrabadlo p. škrabák1 1


    škrabák1 1. nástroj na škrabanie, oškrabovanie • škrabačškrabačkaškrabadlo: škrabák, škrabač, škrabačka, škrabadlo na zemiakyškrabka: kovová škrabka

    2. p. rýpadlo


    škračka p. škvarka 1


    škvarka, škvarok 1. zvyšok slaniny po vypražení • oškvarok: husacie škvarky, oškvarky; bryndzové halušky so škvarkami, s oškvarkaminár. škračka

    2. p. kúsok 1


    škŕkať vydávať zvuky ako pri trhaní, prelievaní, trení a pod. (o zažívacích orgánoch) • škvŕkaťškvrčaťexpr.: škrčaťkručať: neos. v žalúdku, v bruchu mu šk(v)ŕka, šk(v)rčí, kručíexpr.: čvrkaťčvŕkaťčvrlikať: neos. od hladu mu v črevách čvrká, čvŕkafraz.: cigáni mu v bruchu/v žalúdku vyhrávajúcigáni mu v bruchu/v žalúdku klince kujú


    škvŕkať p. škŕkať


    šmýkačky posúvajúc sa po hladkej ploche, šmýkajúc sa, kĺzajúc sa • kĺzačky: šmýkačky, kĺzačky sa blížili k domu


    šnúra priadza z niekoľkých prameňov spletená do zväzku • zastar. šnôra: hodvábna, konopná šnúra, šnôra; natiahnuť šnúru na bielizeňšpagátmotúz (obyč. na zaviazanie, previazanie niečoho): previazať balík papierovým špagátom, ťahať za motúzžinka (hrubšia šnúra): opásať sa žinkoušnúrkazastar. šnôrkatkanicatkanička (krátka úzka šnúra): šnúrky, šnôrky, tkanice, tkaničky do topánokpovrazpovrazec (hrubá, silná šnúra používaná ako technická pomôcka): lodný povrazzried. šnurovačka (Timrava)


    šóška p. šťaveľ


    šťaveľ lúčna bylina podobná špenátu • hovor.: šťavíkzajačia kapustabot.: štiavec (Rumex)štiav (Acetosa)nár. šóška


    šperkovnica, šperkovnička p. schránka, klenotnica


    špuľka p. cievka


    švábeľka p. zápalka 1


    zápalka 1. drevená al. kartónová palička so zápalnou hlavičkou na zapaľovanie: škatuľka zápaliekhovor. sirka: zapáliť sirkunár.: švábeľkašvíbalkacintľa

    2. puzdierko s výbušninou • kapsľa: nárazová zápalka, kapsľa


    tabatierka puzdro na cigarety al. na tabak: strieborná tabatierkazastar.: tobolkatabačnicahovor. expr. cigartaška (Jurík)


    tablička p. tabuľa 1


    tákať vydávať zvuky podobné slabike ták (o kačke) • kačkať: na dvore tákajú, kačkajú kačicekvákať (vydávať zvuk kvá; obyč. o vrane, žabe, zried. o kačici)


    tancovačka p. zábava 2


    zábava 1. príjemné vyplnenie voľného času; čin, podujatie, ktoré vyvoláva veselosť, príjemnú náladu • kratochvíľa: robiť niečo iba zo zábavy, z kratochvíleexpr. zábavkarozptýlenie: hľadať zábavky, rozptýleniehra: neviazané hry vystriedali povinnostiradovánky: prázdninové radovánky detíhovor. expr. kabaret: na hodinách zemepisu mávali žiaci kabarethovor. expr.: komédiakanada: s priateľmi je kanadahovor. expr. psina: zajtra bude u nás psinahovor. špásy: trávia dni v špásochsubšt.: švanda • subšt. a vulg. sranda: zažiť švandu, srandu

    2. spoločenské podujatie obyč. s hudbou a tancom: mladí išli na zábavuveselica (zábava spojená s tancom, obyč. vonku): májová veselicakarneval (zábava s maskami) • muzika (dedinská tanečná zábava): vykrútiť dievča na muzikediskotéka (s tancom spojená zábava mladých ľudí pri reprodukovanej hudbe): chodiť na diskotékuhovor.: tanectancovačka (tanečná zábava): ísť na tanec, na tancovačkuhovor. žúr (zábava v súkromí spojená s pohostením): pozvať niekoho na žúrvečierokvečerzastar. večerinka (Vajanský; menšia večerná zábava): spoločenský večer, večierokpleshovor. bál (veľká tanečná zábava) • majáles (májová tanečná zábava v prírode): školský majálesjuniáles (júnová tanečná zábava v prírode): usporiadať juniálesradovánky: tešiť sa na dovolenkové radovánkyhýrenieorgie (výstredná zábava): spomína na bezuzdné orgiebakchanálie (pôvodne hýrivá slávnosť na počesť boha Bakcha v starom Ríme): hýria ako na bakchanáliáchhovor.: flámlumpovačkalumpačka (nočná zábava pri pijatike): chodili z flámu na flámkniž. soaré (zábavný večierok) • expr. pohuľanka (bujná zábava s pitím): nočná pohuľankagaudium (pôvodne zábava na rozptýlenie konaná v kláštoroch na prehĺbenie spoločenstva; zábava vôbec) • zastar. veselie (veselá zábava): bujné veseliezastar. šibrinky (fašiangová sokolská maškarná zábava) • slang. akcia: po štátniciach bola posledná akciaslang. krúžkovica (zábava vysokoškolského krúžku) • slang. záťah: panský záťah sa nevydarilsubšt. čurbes (neviazaná, hlučná zábava): mám rád čurbesy s tvrdým rockomsubšt. mejdán: odmietla pozvanie na mejdánsubšt.: párty (pohostenie spojené so zábavou) • subšt. candrbál


    táračka p. táranina


    táranina (obyč. mn. č.) expr. nezmyselné, prázdne reči: ženské táraninyexpr. táračkavýmysel: neverí jeho táračkám, výmyslomexpr. taľafatka: také taľafatky netreba počúvaťexpr.: povedačkatresky-plesky: to sú len také povedačky, tresky-pleskybľabotexpr.: sprostosťhlúposťsprostota: rozprávať sprostosti, hlúposti, sprostotyexpr.: debilitadebilnosťexpr. zried. trepaninahovor. pletka: špinavé pletkyhovor. expr.: somárčinasomárstvosomarinavolovinakoninakravinacapinazastar. blúznina (Laskomerský)nár.: ľabdaninaľaptpejor. hovädzinahovor. pejor. gebuzinahrub. drístsubšt.: hovadina • šplech • kec • blbosť • blbina • debilina


    taška schránka s držadlami na nosenie vecí: nákupná taška, školská taškakapsa: prehodiť si kapsu cez plecekabela (väčšia taška): poštárska kabelakabelka (príručná dámska taška): vytiahnuť z kabelky zrkadloaktovka (taška na spisy, knihy a pod.): kožená aktovkahovor. diplomatka (ľahšia taška na spisy, knihy a pod.) • tanistra (kožená al. plátenná taška na dlhšom ramienku): tanistra plná jedlatorbazried. torbica (taška nosená na chrbte al. na pleci): vojenská torbazastar. taršuľa (Hurban)hovor.: sieťovkasieťka (sieťová nákupná taška): dať si nákup do sieťovky, do sieťky


    ťažkať podržaním, nadhadzovaním a pod. určovať približnú hmotnosť al. odhadovať cenu niečoho • poťažkávať: ťažká, poťažkáva drahý šperkvážiť (v ruke): balík prehadzuje z ruky do ruky, váži ho


    teta otcova al. matkina sestra; dospelá osoba vôbec • tetka: ísť na prázdniny k tete, k tetke; príde k nám susedovie teta, tetkahypok.: tetuškatetuľkastryná (manželka otcovho brata) • zastaráv. ujčiná (manželka matkinho brata)


    tetuľka, tetuška p. teta


    tíchnuť stávať sa tichým, nehlučným, pokojným • tíšiť sautíchaťstíchaťutišovať sa: vonku všetko tíchne, utícha, stícha; vietor sa už tíši, utišujemĺknuťumĺkaťzmĺkať (stávať sa mĺkvym, zamĺknutým): keď ide okolo, ľudia mĺknu, umĺkajú, zmĺkajúustávaťprestávať (o prírodných javoch, o deji): vietor, dážď ustáva, prestáva; plač dieťaťa pomaly prestávalusedať (prestávať pôsobiť): hnev usedámrieťzamierať (náhle prestávať): hlas mu od hrôzy zamieraupokojovať sa (stávať sa pokojným): more tíchne, upokojuje sa

    p. aj slabnúť


    umĺkať p. tíchnuť


    tisíckorunáčka tisíckorunová bankovka • tisíckahovor.: tisíckorunovkatisícovka: odkladať tisíckorunáčky, tisícky, tisíckorunovky, tisícovky do banky


    tkanica, tkanička p. šnúra 1


    tmoliť sa, tmoľkať sa p. motať sa 1, túlať sa 1


    tralákať sa, tralágať sa p. ísť 1


    trasírka geod. žrď s kovovým hrotom a bielo-červeným zafarbením na dočasné označovanie trasy • výtyčka


    výtyčka p. trasírka


    triaška 1. p. zimnica 1 2. p. zimomriavky


    zimnica 1. pocit silného chladu na tele, obyč. spojený s horúčkou: mať zimnicutriaška: chorého zachvátila triaškahovor. zima: drví ju zima

    2. p. zimomriavky


    zimomriavky mrazivý pocit na tele od chladu al. citového vzrušenia sprevádzaný vystúpením drobných pupencov na koži: zimomriavky mu chodia po teletriaška: prebehla ním drobná triaškamráz: od vzrušenia mu prebehol po tele mrázhovor. zima: preskočila ho zimazimnica (Sever)husacia/husia koža


    trlica 1. nástroj na ručné spracúvanie ľanu al. konopí • trepačka (Gabaj)trojačka (druh trlice) • text. lámačka

    2. p. hlupaňa


    trojačka p. trlica 1


    trošička, trošíčka, trošičku, trošíčku 1. p. trocha1 1–3, málo 1, 2, niekoľko 2. p. zľahka 2 3. p. chvíľu


    tu 1. ukazuje na miesto v blízkosti hovoriaceho (op. tam); hovor. poukazuje na blízkosť osoby • tuto (op. tamto) • tuhľatutohľa: tu, tuto je tá kniha; tuhľa, tutohľa sa mi to stalo; tu(to), tuhľa chlapec vám ukáže cestuhovor.: tunátoť: tuná, toť mi to podpíšnár. tutoká (Ondrejov)tunáka

    2. p. sem


    tunáka p. tu 1


    túlačka, túlanka p. potulka


    tutúkať, ťuťúkať p. húkať 1


    ubíjač, ubíjačka p. ubíjadlo


    ubíjadlo nástroj na ubíjanie • ubíjač: ručné ubíjadlo, ručný ubíjačubíjačka (stroj na ubíjanie betónu, pôdy): pneumatická ubíjačka


    učičíkať p. utíšiť 1


    uspokojiť 1. vyhovieť požiadavkám a tým urobiť spokojným: žiak uspokojil učiteľa svojou odpoveďou; uspokojiť nároky niekohourobiť zadosťkniž. učiniť zadosťvyhovieť: urobiť, učiniť zadosť potrebám obyvateľstva; žiadateľom o byt treba vyhovieťkniž. zadosťučiniť: zadosťučinili svojej povinnostikniž. saturovať (úplne uspokojiť): saturovať trh výrobkaminasýtiť (potrebu): nasýtiť potreby zákazníkov

    2. stlmiť (záporné) citové reakcie (pozitívnym spôsobom), urobiť pokojným • upokojiťutíšiť: u(s)pokojiť pobúrené publikum; utíšiť plačúce dieťa, zlé svedomieuchlácholiť: usilovala sa uchlácholiť rozhnevaného mužaexpr.: učičíkaťučankaťuvravkaťexpr. zried.: umojkaťusepkať: učičíkali, učankali nás sľubmi; umojkali, usepkali otca, aby sa nehnevalukolísaťukolembať: svedomie si ukolísal, ukolembal tým, že zaplatilutešiť (poskytnúť útechu, obyč. v žiali): utešili nás slovami útechykniž. ukojiť

    3. naplniť potrebu, túžbu za niečím • kniž. ukojiť: uspokojiť svoju zvedavosť, ukojiť svoje chúťky po maškrtáchzastaráv. spokojiť: spokojiť hlad (Dobšinský)kniž. saturovať (plne uspokojiť): saturovať všetky potreby školynasýtiťpokryť: nasýtiť, pokryť trh tovarom


    utíšiť 1. urobiť tichým, pokojným; zmenšiť (záporné) citové reakcie obyč. pozitívnym spôsobom • upokojiťuspokojiť: ledva utíšil, u(s)pokojil rozvravených žiakovuchlácholiť: utíšiť, uchlácholiť si svedomie dobrým predsavzatím • ukolísaťukolembať: ukolísali, ukolembali nás sľubmiexpr.: učičíkaťučankaťuvravkaťexpr. zried.: umojkaťusepkať: učičíkali, učankali nás, aby sme vydržali a boli trpezlivízried. uláskať (láskaním upokojiť): deti tak matku uláskali, že im odpustilautešiť (v žiali poskytnúť útechu): nijako ma jeho slová neutešilipren. uspať: usiloval sa svedomie uspať

    2. odstrániť al. zmenšiť niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity al. iné prejavy • stíšiťstlmiť: utíšiť, stlmiť aspoň trochu hlad, smädzmierniťumierniť (urobiť miernejším, menej prudkým): zmierniť, umierniť hluk na pracoviskuschladiťskrotiť (hnev, zlosť, vášeň) • uhasiťzahasiť: iba tretím pohárom uhasí, zahasí smäd; expr. túžbu ničím neuhasízahlušiťprehlušiť (prekonať, potlačiť niečo niečím silnejším): zahlušiť výčitky pitímkniž. ukojiť (vyhovieť fyzickej al. psychickej potrebe): ukojiť túžbu po poznaní


    učiteľka žena, ktorá z povolania vyučuje • pedagogička: učiteľka základnej školyprofesorkaslang. profka (stredoškolská, najmä gymnaziálna učiteľka) • štud. slang. učka: máme novú učkuguvernantka (domáca učiteľka)


    vychovávateľka žena, ktorá sa profesionálne zaoberá výchovou: vychovávateľka v detskom domoveguvernantka (domáca vychovávateľka al. učiteľka) • učiteľka (vychovávateľka v škole)


    uhlopriečka geom. úsečka spájajúca dva nesusediace vrcholy mnohouholníka al. mnohostenu • geom. diagonála


    uhniličiť sa zmeniť sa na hniličku (obyč. o hruškách) • uhniličkať sauhniličieť: ovocie necháme uhniličiť; oskoruše sú dobré uhniličkané, uhniličenézmäknúť (pri nadobudnutí hnedej farby): hrušky po odležaní celkom zmäkli


    ulievačka, ulievačstvo p. záhaľka


    umlčať prinútiť mlčať; nedovoliť prejaviť sa (najmä rečou) • expr.: učušaťučuškať: v prúde reči ho rázne umlčali; učušala, učuškala dieťa bozkomzahriaknuťzakríknuťzavrátiť (ostrým slovom zaraziť reč): chcel protestovať, ale ho zahriakli, zakríkli; v diskusii netaktne zavrátil protivníkaexpr. zapchať ústa (niekomu) • fraz. expr. prištipnúť jazyk (niekomu) • okríknuť (skríknutím napomenúť al. vyzvať k mlčaniu): Okríkni psa, aby neštekal!hovor. expr. usadiťhovor. expr. uzemniť (prinútiť mlčať použitím silného argumentu, vtipného výroku a pod.): nedá sa tak ľahko usadiť; uzemnili ho svojou odpoveďouexpr. zried. ukričať (obyč. mocensky): celú mladú generáciu ukričali

    p. aj utíšiť


    umývač 1. umývací stroj • umývačka: automatický umývač, automatická umývačka

    2. p. umývadlo


    umývačka p. umývač 1


    urážka výrok, správanie, čin, ktorý sa dotýka niečej cti: urážka ľudskej dôstojnostihana: váľať na niekoho hanupohana: zbaviť sa pohanypoškvrna: zmyť poškvrnupotupa: vystaviť niekoho potupeponíženie: znášať poníženiezastar. uníženie (Vajanský)zastar. útržka (Vansová)


    útržka p. urážka


    utláčať, utlačovať 1. tlakom zmenšovať objem niečoho • stláčaťstlačovať: utláčať, stláčať slamu do kopypritláčaťpritlačovaťpritískať (spôsobovať tesné priblíženie niečoho): pritláčať, pritískať zem okolo rastlinyutĺkaťubíjať (tlačením, bitím utláčať, stláčať): utĺka, ubíja hlinu, betónudupávať (dupaním utláčať): udupávať sneh okolo chatyutľapkávaťuťapkávať (tľapkaním, ťapkaním utláčať): utľapkávať, uťapkávať zem bosými nohami

    2. uskutočňovať útlak • zastaráv. utískať: národnostne, sociálne, politicky utláčať, utískať ľudujarmovaťkniž. jarmiťzotročovať (celkom zbavovať osobnej, politickej, hospodárskej a pod. slobody): mnohí vládcovia chcú ujarmovať, zotročovať národyexpr.: gniaviťdegviť: v zajatí ich degvili; gniavili ich ľudskú dôstojnosťdeptať: deptať ľudské právaubíjaťdláviť: vedome ho psychicky ubíja, dláviprenasledovať (mocensky al. iným spôsobom proti niekomu vystupovať): prenasledujú ho za pokrokové názorytyranizovaťterorizovať (vynucovať si poslušnosť, vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje rodinu a celé okolie


    uvaľkať 1. vaľkaním, váľaním zhotoviť • uváľať: uvaľkala, uváľala z cesta koláč; deti uváľali z hliny pagáčevyvaľkať (vaľkaním spracovať): vyvaľkať cesto na rezance

    2. p. povalcovať


Pozri výraz Ã Æ Ã Ã Æ Ã Ã Æ Ã Ã Æ Ã Ã Æ Ã Ã Æ Ã KA v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Slovník skratiek: pym, mno, jrs, ksh, s60, ci, vym, and, e920, nd, gr, t41, czo, tkd, f f
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV