Synonymá slova "ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ v" v Synonymickom slovníku slovenčiny

výhonok novo narastená časť rastliny: vŕba má nové výhonky • letorast (výhonok drevín, ktorý vyrástol za jedno vegetačné obdobie): brezové letorasty • konár • vetva • haluz (väčšie výhonky): konáre, vetvy, haluze obťažené ovocím • mládnik: strom vyhnal mládniky • kraj.: omlad • omlaď • omlada; odnož (prízemný rastlinný výhonok) • šľahúň • bot. poplaz (plazivý výhonok): jahodové šľahúne, poplazy • zried. výhon (Vajanský) • kniž. ratolesť: olivová ratolesť

vyhovieť splniť niečie požiadavky, uskutočniť, čo sa vyžaduje • urobiť po vôli: deťom vo všetkom vyhovie, urobí po vôli • ulahodiť • uhovieť: nik mu neulahodí, neuhovie • zlahodiť • polahodiť (stať sa príjemným): jeho reč mu zlahodila, polahodila • prilahodiť (povedať niekomu niečo príjemné, vyhovujúce) • uspokojiť (urobiť spokojným): uspokojiť želania zákazníka, vyhovieť želaniam zákazníka • vyplniť • splniť: vyplní, splní všetky ženine rozmary • zadostiť • urobiť zadosť • kniž. učiniť zadosť: potrebám obyvateľov sme urobili zadosť

vyhovoriť sa 1. hovorením si uľaviť • vyrozprávať sa • vyvravieť sa: vyhovorila sa, vyrozprávala sa zo všetkých žiaľov

2. uviesť vymyslený dôvod na zastretie skutočnosti • nájsť si výhovorku • vyvravieť sa: vyhovoriť sa, vyvravieť sa na chorobu; vždy si nájde výhovorku, vždy sa vyhovorí na niečo • hovor. vykrútiť sa: vie sa zo všetkého vykrútiť • expr. vytočiť sa (šikovne sa vyhovoriť) • nár. zriecť sa: má sa aspoň na čo zriecť • hovor. expr.: vykľučkovať • vyfixľovať (obyč. použiť klamstvo) • hovor. vymanévrovať (rafinovane) • ospravedlniť sa (vyhovoriť sa zdvorilostnou formulou)

výhovorka nepravá, vymyslená príčina na zastretie pravej príčiny: to je iba výhovorka, hľadať výhovorku • hovor.: vykrúcačka • vyhováračka • expr.: vytáčka • výkruta (Kukučín) • výkrutka (Vajanský) • expr. zried. vykrúcanina (Jégé)

výkruta p. výhovorka

výkrutka p. výhovorka

výhradný ktorý bol niekomu vyhradený al. prisúdený • výlučný • monopolný • jediný: výhradné, výlučné, monopolné právo predaja • výsadný • výsostný • zvrchovaný (o práve, právomoci)

výhražný vyjadrujúci vyhrážku • zried. vyhrážavý: výhražný list, vyhrážavý rev (Rázus) • karhavý (dôrazne napomínajúci): karhavý hlas

vychádzka 1. cesta konaná s cieľom osviežiť sa, zabaviť sa, poučiť sa a pod.: ísť na vychádzku do okolia; nedeľná vychádzka • exkurzia (kolektívna náučná vychádzka): exkurzia do prístavu • výlet (vychádzka s rekreačným cieľom): školský výlet, výlet do vrchov • zájazd (kolektívna cesta s pracovným al. rekreačným cieľom): zájazd do USA, organizovať zájazd • kniž. zastar. výbeh (Kalinčiak) • subšt. čunder (dlhšia vychádzka do prírody)

2. p. prechádzka

výlet cesta s rekreačným cieľom: ísť na nedeľný výlet • vychádzka (cesta s cieľom osviežiť sa, zabaviť sa, poučiť sa a pod.): ísť na vychádzku do okolia • exkurzia (kolektívny výlet): exkurzia do prístavu • zájazd (kolektívna cesta s pracovným al. rekreačným cieľom): organizovať zájazd do Tatier • subšt. čunder (dlhší výlet do prírody)

východ 1. miesto, kade sa vychádza (op. vchod): tajný, núdzový východ, východ z budovy • výjazd (miesto, kade sa vychádza vozidlom): výjazd z garáže • výstup (miesto, kade sa vystupuje, napr. z dopravného prostriedku; op. nástup): výstup je vzadu

2. svetová strana ležiaca v smere vychádzajúceho slnka (op. západ): od východu sa rozvidnieva; pozerať sa na východ • kniž. orient

výjazd p. východ 1

výchova cieľavedomé a sústavné pôsobenie na duševný a telesný rozvoj človeka, obyč. mladého: mravná výchova človeka, mimoškolská výchova mládeže • zastar. edukácia (Stodola) • škola: mať dobrú školu • expr. drezúra (prísna a jednostranná výchova) • pejor. dril (bezduchá výchova)

výchovno-vzdelávací p. výchovný

výchovný týkajúci sa výchovy: moderné výchovné metódy • kniž. zastar. edukačný • výchovno-vzdelávací (výchovný a vzdelávací): výchovno-vzdelávací proces

výkal zvyšky potravy vylučované z organizmu: zápach výkalov • stolica (obyč. ľudské výkaly): riedka stolica • trus (výkaly zvierat): slepačí trus • výtrus • zastar. výmet (Hviezdoslav) • pomn. fekálie • lajno (dobytčí výkal): konské lajno • hovor. expr. človečinec (ľudský výkal) • husacinec (kus husacieho trusu) • kravinec (kus kravského trusu) • koňacinec • kobylinec (kus konského trusu) • kuracinec • slepačinec (kus slepačieho trusu) • bobok (trus menších prežúvavcov): zajačie bobky • hrub.: hovno • sranec • det. kakanec

výtrus p. výkal

výmet p. výkal

výklad objasnenie zmyslu niečoho: výklad textu, výklad nariadenia • interpretácia: interpretácia zákona • vysvetlenie: podať vysvetlenie • komentár: kritický komentár o udalostiach • glosa (poznámka na vysvetlenie): glosa k zákonom • prednáška (súvislý výklad náučného rázu; výklad učiteľa na vysokej škole): vedecká prednáška; chodiť na prednášky • kniž. explikácia: explikácia postupu

výkres kreslením znázornený obraz: technický výkres • kresba (obraz zhotovený kreslením): detské kresby • rys (narysovaný výkres)

výkrik vydanie prenikavého, silného hlasu: bolestný výkrik, výkriky zo sna • zvolanie: ozvalo sa radostné zvolanie

výkroj p. výstrih

výstrih pri krku vystrihnuté miesto na šatách: hlboký výstrih; šaty s odvážnym výstrihom • výkroj: obnažený výkroj na prsiach (Figuli) • dekoltáž • zastaráv.: dekolt • dekolté (hlboký výstrih)

výkrojok p. výrez 1

výrez 1. vyrezaním vzniknutý otvor al. diera • výrezok: okrúhly výrez v doske, výrezok vo dverách • výsek: výsek v ľade • výkrojok (Felix)

2. p. úryvok, zlomok 2, časť

vykrúcať sa 1. robiť rozličné neprimerané pohyby • vykrucovať sa • skrúcať sa: vykrúca sa, skrúca sa pred zrkadlom • zvŕtať sa • vrtieť sa • vytáčať sa: dieťa sa nepokojne zvŕta, vrtí

2. hľadať zámienky, ako nepovedať pravdu, ako niečo neurobiť a pod. • vykrucovať sa • vytáčať sa • vyhovárať sa: vykrúca sa, vytáča sa, že o veci nič nevie • hľadať výhovorky • hovor.: lavírovať • manévrovať (postupovať rafinovane) • hovor. expr.: fixľovať • kľučkovať (používať aj úskoky): fixľuje, kľučkuje, aby to nemusel urobiť • hovor.: robiť fóry • okolkovať: nerobte fóry, neokolkujte a poďte ďalej • nár. odmáhať (sa) (Dobšinský) • pren.: krútiť sa • točiť sa

3. p. tancovať

výkvet najlepšia časť spoločenskej skupiny: výkvet mládeže, výkvet slovenskej vedy • elita: elita umelcov • expr. smotánka • expr. zried. smotana (Vajanský; vyššie kruhy spoločnosti): spoločenská smotánka • expr. pýcha: pýcha národa

výletník účastník výletu: školskí výletníci • táborník (táboriaci výletník) • stanár (stanujúci výletník): v lese sú táborníci a stanári • tramp • subšt. čundrák (kto chodí na dlhšie výlety spojené s táborovým životom v prírode)

výlevka misovitá nádoba pod vodovodným kohútikom na odtekanie vody: kuchynská výlevka • hovor. vodovod • drez (zabudovaná nádoba na umývanie riadu): položiť taniere do drezu

výloha p. výložka

výložka pruh látky odlíšený farbou, tvarom a pod. na golieri, chlopni al. pleciach uniformy na označenie príslušnosti al. hodnosti: vojenské, železničiarske výložky • náplecník • epoleta (pásik látky na pleciach uniformy s označením hodnosti): generálske náplecníky, epolety • zastar. výloha (Sládkovič)

výlohy p. výdavok

výluh p. výťažok 1

výťažok 1. látka získaná vylúhovaním • extrakt: rastlinný výťažok, čajový extrakt • esencia: likérová esencia • výluh: alkoholický výluh • odvar (varením a vylúhovaním získaný výťažok) • farm. tinktúra (liehový, vínny al. vodný výťažok z drog): jódová tinktúra • nespis. tresť

2. kladný výsledok podnikania, obchodu a pod.: výťažok hospodárenia • zisk: predávať so ziskom • výnos: slabé hektárové výnosy • tržba (zisk z predaja): mesačná tržba • kniž. al. hovor. profit: má z toho značný profit

výmaz p. zápis 1

zápis 1. zaznamenaný text, obyč. úradnej povahy; listina obsahujúca takýto text • záznam: úradný zápis, záznam; zápis, záznam v registri trestov • zápisnica (úradný zápis o priebehu istej akcie): prečítať si zápisnicu z minulej schôdze • protokol (úradný zápis): súdny protokol • admin. výmaz (zápis, ktorým sa rušia isté údaje): výmaz z matriky • odb. štatus (úradný zápis o stave niečoho al. niekoho) • vpis: vpis do pozemkovej knihy • poznámka (krátky zápis): zapisovať si poznámky • pomn. zápisky: robiť si zápisky z ciest

2. zachytávanie niečoho technickými prostriedkami • záznam: magnetofónový zápis, záznam; zápis, záznam melódie

výmena nahradenie niečoho, niekoho niečím, niekým iným: výmena tesnenia na vodovode, výmena obyvateľstva • zámena: zámena peňazí • hovor. čara: urobiť dobrú čaru • subšt. čendž

vymeniteľný ktorý sa dá vymeniť • zameniteľný • výmenný: vymeniteľná, zameniteľná súčiastka; výmenný kotúč

výmenný 1. založený na výmene • recipročný: výmenný, recipročný obchod

2. p. vymeniteľný

výmer úradné určenie, vymedzenie niečoho; doklad o tom • predpis: výmer, predpis daní; dostať výmer, predpis

výpar p. zápach

zápach nepríjemný čuchový vnem (op. vôňa): odporný zápach horiacej gumy • smrad: smrad výfukových plynov • pach: pach potu • puch (silný zápach): pivničný puch • zhorenina (zápach po niečom zhorenom): cítiť zhoreninu • výpar (zmes zápachov, ktorá vzniká vyparovaním): kuchynské výpary • zried. záhor (pach po niečom rozpálenom)

výplň látka, prostriedok na vyplnenie niečoho: výplň kresiel, matracov • výplnok: výplnok medzier v sadzbe • náplň (látka, ktorou je niečo naplnené): koláč s tvarohovou náplňou • plnka (náplň do jedál): plnka do mäsa • stav. zálievka (tekutá výplň): cementová zálievka • hovor. vata (výplň textu, programu a pod.)

výplnok p. výplň

výpoveď 1. vyjadrenie niečoho slovami: výpovede svedkov sa rozchádzali; odvolať výpoveď • výrok: opakovať výroky iných • tvrdenie (výpoveď, ktorou sa niečo dokazuje): mylné tvrdenie • kniž. sentencia (úsporne vyslovená myšlienka): duchaplná sentencia • kniž. gnóma (stručné vyjadrenie myšlienky)

2. zrušenie právneho al. iného pomeru: dať niekomu výpoveď, výpoveď z bytu • subšt. vyhadzov (výpoveď zo zamestnania): čaká nás vyhadzov

výprava cesta, obyč. väčšej skupiny ľudí s istým cieľom; jej účastníci: výskumná, záchranná výprava • expedícia: polárna expedícia • kniž. ťaženie (obyč. vojenská výprava): poľné ťaženie

výpredaj predaj zlacnených výrobkov, obyč. po sezóne • dopredaj: výpredaj, dopredaj letnej obuvi

výpustný slúžiaci na vypúšťanie kvapaliny al. plynu • vypúšťací: výpustný, vypúšťací otvor, ventil

vyrážka chorobná zmena kože al. sliznice: svrbivá vyrážka, telo pokryté vyrážkami • pupenec • pupienok • uhor: mať pupence, pupienky, uhry na tvári • vriedok • výsyp (drobné vyrážky na pokožke): detský výsyp • ekzém • lišaj (nákazlivá kožná choroba) • lek.: erupcia • exantém • lek. akné (hnisavý zápal mazových žliaz kože, najčastejšie na tvári)

výsyp p. vyrážka

výrezok p. výrez 1

výrobca kto niečo vyrába: drobní výrobcovia; výrobcom je renomovaná firma • producent (výrobný podnikateľ): producent nafty • vyrábateľ • zastar. zhotovovateľ

výrobok výsledok výrobného procesu • produkt: potravinárske, strojárske výrobky, produkty; dovážať luxusné výrobky, produkty • zastar. fabrikát

výročie deň, v ktorý sa každý rok opakuje dátum istej udalosti: desiate výročie svadby • jubileum (výročie dôležitej udalosti): jubileum založenia mesta

výron samovoľné vytekanie: výron krvi do mozgu • výtok: hnisavý výtok

výsadkový týkajúci sa leteckého výsadkárstva • paradesantný: výsadková, paradesantná brigáda • parašutistický: parašutistický oddiel

výskať vydávať prenikavý, vysoký hlas (obyč. od radosti) • expr. výskotať: dieťa výskalo, výskotalo od radosti • ujúkať • hajúkať (vyslovovať pritom citoslovce ujú): tanečnice výskajú, ujúkajú • hahákať (vyslovovať pritom citoslovce hahá) • expr.: vrieskať • vrešťať • jačať • ziapať (prenikavo, nepríjemne výskať, kričať): deti vrieskajú, ziapu pod oblokmi • pejor. zavýjať (vydávať prenikavý, ťahavý, nepríjemný zvuk): zavýja od radosti

výskotať p. výskať

vyskúmať zistiť obyč. vedeckým skúmaním • vybádať: vyskúmať, vybádať nevysvetliteľné javy • urobiť výskum: na niekoľkých vzorkách urobili výskum • preskúmať • preštudovať • prebádať: odborne preskúmať, prebádať príčiny neúspechu • odb. rekognoskovať: rekognoskovanie terénu • vysondovať • presondovať (opatrne, nepriamo al. pomocou sondy vyskúmať, zistiť) • vypátrať • prepátrať (skúmaním sa dozvedieť niečo) • zastar.: vyspytovať • vyspýtať (Kukučín)

p. aj preskúmať

výskumný týkajúci sa výskumu • bádateľský: výskumná, bádateľská práca • skúmateľský: skúmateľská činnosť

výskyt vyskytnutie sa, objavenie sa, ukázanie sa niečoho: výskyt infekčných chorôb • existencia • prítomnosť: existencia, prítomnosť dusíka vo vzduchu

výslednica p. výsledok

výsledok čo vzišlo z istej činnosti, čo sa dosiahlo istou činnosťou: výsledky usilovnej práce, výsledok volieb, výsledok hokejového stretnutia • kniž. rezultát: dospieť k istému rezultátu • efekt: liečebný efekt • záver (výsledok uvažovania, rokovania a pod.): závery porady • koniec: mať dobrý koniec • výslednica: výslednica úsilia • kniž. ovocie: ovocie ťažkej práce

výslň p. výslnie

výslnie miesto, kam svieti slnko: záhrada na výslní • úslnie: dom na úslní • poet. výslň (Hviezdoslav)

výslovnosť spôsob vyslovovania hlások, slov a pod. • artikulácia: starostlivá, nedbanlivá výslovnosť, artikulácia; chyby vo výslovnosti, v artikulácii

výslovný jasne vyjadrený • jednoznačný: bol to jeho výslovný, jednoznačný príkaz • nedvojzmyselný: nedvojzmyselné odmietnutie • jasný • zrejmý • zjavný: napriek jasnému, zrejmému, zjavnému zákazu ta šiel • striktný: striktný príkaz • priamy: odcestoval na priamy rozkaz veliteľa • kniž. explicitný (formálne vyjadrený; op. implicitný): explicitné znaky • kategorický • bezpodmienečný (vylučujúci inú možnosť): kategorické odmietnutie

výsluch zisťovanie skutočností kladením otázok: krížový výsluch, výsluch obžalovaného • vypočúvanie: vypočúvanie svedkov

vyšetrovanie objasňovanie činu zisťovaním podrobností al. sprievodných okolností: vyšetrovanie vraždy; vyšetrovanie podozrivých osôb • hovor. vyšetrovačka (Rázusová-Martáková) • admin. slang. šetrenie • výsluch • vypočúvanie (zisťovanie skutočností kladením otázok): krížový výsluch, vypočúvanie svedkov

výslužka darček, obyč. jedlo z hostiny, zo svadby a pod.: výslužka zo zakáľačky; koláče z výslužky • výsluha: výsluha z veselia (Kukučín)

výsmech znevažovanie, opovrhnutie, škodoradosť, kritika a pod. vyjadrená smiechom, posmešnými rečami a pod., zosmiešnenie, zosmiešňovanie: opovržlivý výsmech; z jeho slov cítiť výsmech • posmech: hovoriť o niekom s posmechom • smiech: byť na smiech • posmešok: znášať posmešky • úškrn • úškrnok (posmešný úsmev): potmehúdsky úškrn, úškrnok • úškľabok: byť vystavený úškľabkom • úsmešok • úsmech: dať príčinu k úsmeškom; hovoriť so skrytým úsmechom (Figuli) • expr. zried. výšker (Figuli) • irónia (výsmech vyjadrený použitím slova, vety a pod. v opačnom význame): v jeho hlase bola jemná irónia • sarkazmus (štipľavý, zlomyseľný výsmech): jedovatý sarkazmus • satira (ostrý výsmech s kritickým zacielením): útočná satira • kniž. persifláž

výšker p. výsmech

výstraha pripomenutie, aby sa niekto vystríhal niečoho, čo by mohlo mať nepriaznivé následky: dávať výstrahu; bolo to mienené ako vážna výstraha • varovanie: neposlúchnuť varovanie • upozornenie: dôležité upozornenie • kniž. memento: nešťastie bolo mementom pre všetkých

vystrájať¹ robiť kúsky, ktoré okolie prijíma negatívne, ktoré spôsobujú nepríjemnosti; neviazane, neprimerane sa správať • vyvádzať • vyčíňať: nedospelí chlapci vystrájajú, vyvádzajú nezbedy; vyčíňanie bandy • expr. stvárať • hovor. zvádzať: Čo tam vedľa stvárajú?; stvárať kúsky, čertoviny, neprístojnosti, nezbedy; zvádzať hlúposti • vymýšľať • zried. paratiť: deti stále čosi vymýšľajú • hovor. expr.: garazdovať • garazdiť • robiť garazdu: nič nerobia, iba sa povaľujú a robia garazdu • expr.: besnieť (sa) • besniť (sa) • divieť • šalieť (sa) (veľmi vystrájať) • nezbedníčiť • robiť nezbedu/nezbedy • robiť neplechu/neplechy • robiť pestvá (vystrájať zo samopaše) • hovor. beťárčiť • šantiť • šantovať • robiť šanty • robiť šibalstvá • robiť huncútstva (vystrájať žartovné, huncútske kúsky) • expr. rákošiť (Hviezdoslav) • hovor. expr. šarapatiť • zried. vrtošiť • zastaráv.: všetečiť • všetečniť (Šoltésová) • fraz. expr. nezmestiť sa do kože

výstredník tech. strojová súčiastka premieňajúca otáčavý pohyb na krátke postupné pohyby • tech. excenter

výstredný 1. veľmi sa odchyľujúci od priemeru, nie bežný (obyč. o oblečení, zariadení a správaní) • nápadný: nosí výstredný, nápadný klobúk; výstredný, nápadný človek • extravagantný: jeho správanie bolo extravagantné • excentrický: excentrická mládež • krikľavý: byt je vymaľovaný krikľavými farbami • expr.: divý • divoký • bláznivý: divé, divoké oblečenie • prepiaty • prehnaný: prepiata, prehnaná elegancia • nerozumný • expr. pochabý: nerozumné, pochabé výčiny • neobyčajný • nezvyčajný • neobvyklý • zvláštny • mimoriadny: má neobyčajné, nezvyčajné, neobvyklé meno; vyznačoval sa zvláštnym vkusom • extrémny (zasahujúci do krajnosti): extrémna povaha • extrémistický (ktorý má rád extrémy, ktorý používa extrémy): extrémistické hnutie • zastar. výstupčivý (Kukučín) • hovor. expr. vytŕčavý • supermoderný • hypermoderný • ultramoderný: supermoderné, hypermoderné auto • supermódny • hypermódny • ultramódny: supermódne topánky

2. odb. ležiaci mimo stredu • excentrický: výstredný, excentrický čap

výstupčivý p. výstredný 1

výstrel vypustenie náboja zo zbrane a zvuk tým spôsobený: výstrel z revolvera; zaznel silný výstrel • strela (vypustený náboj): dobre mierená strela • hovor. rana: rana z dela • hovor. expr. šupa: to bola šupa • subšt. šús: šús z pištole (Stodola)

výstroj 1. súbor predmetov potrebných na vykonávanie istej činnosti: rybársky, horolezecký výstroj; výstroj lietadla • výzbroj: požiarnická výzbroj • výbava: kompletná výbava na stanovanie • vybavenie: moderné vybavenie bicykla • armatúra (prídavné súčiastky a mechanizmy strojov a zariadení na ich správnu činnosť): armatúra potrubia • kniž. vystrojenie (Hviezdoslav)

2. p. výbava 1

výzbroj 1. súbor zbrojných prostriedkov: vojenská výzbroj, stav výzbroje • kniž. zbroj: vojaci v plnej zbroji • zastar. vyzbrojenie (Jégé)

2. súbor predmetov potrebných na vykonávanie istej činnosti: protipožiarna výzbroj • výstroj: poľovnícky výstroj • výbava: športová výbava • vybavenie: moderné vybavenie bicykla • armatúra (prídavné súčiastky a mechanizmy strojov a zariadení na ich správnu činnosť): armatúra potrubia • kniž. vystrojenie (Hviezdoslav)

zbraň nástroj, prostriedok, ktorým sa bojuje: bodná, strelná zbraň; zaistiť zbraň • zastaráv. zbroj: odobrať vojakom zbroj • výzbroj (vybavenie zbraňami): vojaci s výzbrojou

výstuha p. výstuž

výstuž materiály a konštrukcia vystužujúca niečo: banská výstuž • stav. armatúra: armatúra betónu • stuženie: pozdĺžne stuženie lešenia • zried. výstuha

výsuvný ktorý sa dá vysúvať • vysúvací • vysúvateľný: výsuvná, vysúvacia, vysúvateľná zásuvka, súčiastka

výš p. výška 1

výška 1. priestor al. miesto v priestore od základnej roviny smerom hore: padať z výšky; v ohromnej výške krúžil orol • expr. výšava (veľká výška): modré výšavy • kniž. výš (Vansová) • zastar.: vysokosť (Kalinčiak) • výsosť: sláva na výsostiach Bohu • poet. vysota (Hviezdoslav)

2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: výška trestu • úroveň: umelecká úroveň • hladina: cenová hladina • miera: miera vzdelanosti • stupeň: stupeň kultúry • kniž. niveau [vysl. n-vó]: platové niveau

výšinný, výšinový p. horský

výšivka ozdoba, vzor vzniknutý vyšívaním; vec s takouto ozdobou: obrus s výšivkou, výstava výšiviek • zried. vyšívanie: blúza s nádherným vyšívaním

vyšvácať p. zbiť 3

zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinku • zhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličku • pozbíjať • postĺkať • pozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepať • strepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnu • hovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiť • otĺcť • oráňať • obráňať • zráňať (ovocie zo stromu) • stĺcť • postĺkať • pozbíjať • pozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeň • poobtĺkať (postupne, viacero vecí)

3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrť • vybiť • nabiť: neposlušníka vybila, nabila palicou • expr.: stĺcť • sťať • zlátať • zmlátiť • zdrať • sprať • zrúbať • zrezať • zmastiť • zmaľovať • spráskať • zmangľovať • zmydliť • strieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamaráta • hovor. expr.: zrýpať • zriadiť • zrichtovať • doriadiť • dokrvaviť • dorichtovať • dosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovali • dobiť • dotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápať • zmasírovať • zmacerovať • zlúpať • vyplatiť: mama ho vyplatila metlou • expr.: vyťať • vysekať • vyrafať • vymlátiť • vydrviť • vyšibať • vyšľahať • vypráskať • vytrieskať • vyšvácať • vylátať • vytrepať • vybuchnátovať • vybúchať • vybuchtovať • vyčapcovať • vyobšívať • vyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadku • expr. vyobháňať: vyobháňal deti palicou • expr.: vyonačiť • vylupkať (Šoltésová) • expr.: vymydliť • vyprať • vydrať • vytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkli • expr.: vyplieskať • vypliaskať • vyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadku • expr. utĺcť • zastaráv. umlátiť • expr.: natĺcť • natrepať • nasekať • namastiť • nacápať • narezať • nasoliť • natrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš! • hovor. expr.: nalátať • namlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukne • expr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestilo • expr. naprať • expr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbte • zbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskať • spliaskať • vypáckať • nafliaskať • vyfliaskať • sfackať • nafackať • vyfackať • vyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibať • zošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahať • expr.: nakopať • skopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebrá • spočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebrá • nár. zgebriť (F. Hečko) • nár. vyknošiť (Kukučín) • pootĺkať • poobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinne • expr.: poobšívať • poobťahovať • poobháňať

výtržníctvo správanie príznačné pre výtržníkov, výtržnícky čin: dopustiť sa výtržníctva • uličníctvo • pejor. chuligánstvo

p. aj výtržnosť

výtržník rušiteľ verejného poriadku: opitý nočný výtržník • expr. nespratník • hovor. škandalista (Karvaš) • hovor. zastar. škandálnik (Vajanský) • pejor. chuligán: polícia rozohnala chuligánov • subšt. grázel

výučba p. vyučovanie

vyučovanie vyučovací proces: vyučovanie fyziky, moderné metódy vyučovania • výučba • menej vhodné výuka: spájať výučbu s výchovou; výuka dejepisu • školenie • vzdelávanie (vyučovanie, obyč. v kurzoch): odborné školenie, vzdelávanie • hovor. škola: dnes nie je škola

výuka p. vyučovanie

vývar 1. tekutý výťažok získaný varením: vývar z kostí • bujón (čistý hovädzí vývar): bujón s vajcom • vývarok: bylinový vývarok • odvar • odvarok (varením a vylúhovaním získaný výťažok): žihľavový, ryžový odvar

2. vodohosp. časť pod haťou, v ktorej sa tlmí pohybová energia • vodohosp. vývarisko

vývarok p. vývar 1

výves p. výveska 1

výveska 1. vyvesené oznámenie: výveska o literárnych novinkách • oznam: prečítať si oznamy • zastar. výves (Kukučín) • odb. afiš

2. p. tabuľa 2

vývin proces, ktorý vedie obyč. k zložitejším a dokonalejším formám • vývoj: prirodzený vývin, vývoj; vývin, vývoj spoločnosti • evolúcia (postupná kvalitatívna zmena; op. revolúcia): biologická evolúcia

vývoj p. vývin

vývinový týkajúci sa vývinu • vývojový: vývinové, vývojové štádium • evolučný: evolučná teória